Andrej Danko v reakcii na vlastnú anketu na Facebooku povedal, že nebude tlačiť na zrušenie diaľničných známok. „Ukázalo sa, aká hlúposť je celý Facebook,“ komentoval predbežné výsledky, podľa ktorých 15- z vyše 16-tisíc hlasujúcich hlasovalo proti zrušeniu známok. Podľa predsedu SNS v ankete hlasujú ľudia z Ameriky a Afriky.
Čo urobia strany po voľbách so stropom na dôchodkový vek? PS/Spolu aj SaS hovoria, že chcú začať debatu o jeho zrušení. V strane Za ľudí nepredpokladajú, že to bude treba riešiť v nasledujúcom volebnom období. (anketa)
Jednou z možností, ako môžu daňovníci optimalizovať svoju daňovú povinnosť, je daňový bonus na dieťa. Prinášame podrobný návod, ako si ho správne uplatniť.
Na Slovensku sa zrejme končí čas úľav pre zahraničných investorov, ukazujú odpovede strán v predvolebnej debate. Keď sú politici za stimuly, chcú ich poslať len do chudobnejších regiónov a tam, kam investor prinesie inovácie.
Finanční predstavitelia skupiny G20 sa dohodli, že podniknú kroky na obmedzenie vplyvov koronavírusu na globálne hospodárstvo. MMF už v súvislosti s epidémiou znížil odhad tohtoročného rastu čínskej ekonomiky zo 6 na 5,6 % a globálnej ekonomiky z 3,3 na 3,2 %. (reuters)
Všetkých 101 reštaurácií McDonald’s v Česku už prevádzkujú českí podnikatelia, reťazec dokončil prevod všetkých pobočiek v ČR na franšízových partnerov. K modelu, keď časť pobočiek prevádzkovala spoločnosť v Česku sama, sa vrátiť nemieni. (e15)
Epidémia koronavírusu má výrazný negatívny vplyv na cestovný ruch vo Francúzsku. Počet turistov je o 30 až 40 % nižší, než sa očakávalo.
„Samozrejme, že my vo Francúzsku máme menej turistov, asi o 30 %, 40 % menej, než sme očakávali,“ povedal francúzsky minister financií Bruno Le Maire v rozhovore pre CNBC na stretnutí ministrov financií a centrálnych bankárov skupiny G20 v Rijáde. „To má, samozrejme, veľký vplyv na francúzsku ekonomiku.“
Nákaza koronavírusom sa objavila koncom roka 2019 v čínskom meste Wu-chan a odvtedy na infekciu v Číne zomrelo takmer 2500 ľudí. Epidémia spôsobila hromadné rušenie letov a má negatívny vplyv na cestovný ruch prakticky po celom svete.
Francúzsko patrí medzi najnavštevovanejšie krajiny na svete. V roku 2018 krajinu navštívilo 89,4 milióna turistov a na cestovný ruch pripadá takmer 8 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Do Francúzska ročne prichádza okolo 2,7 milióna čínskych turistov. „V roku 2020 to, samozrejme, nebude to isté,“ uviedol Le Maire.
Francúzsko zatiaľ zaznamenalo 12 prípadov nákazy koronavírusom, z toho jeden smrteľný, vyplýva zo správy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) datovanej 22. februára. (tasr)
Otváranie obálok pre všetky tri časti v súťaži na veľkoplošné opravy ciest 1. triedy bude 28. februára, uviedla Slovenská správa ciest. Úrad pre verejné obstarávanie evidoval v súťaži tri námietky.
Podľa hovorkyne SSC Lucie Karelovej ich zamietol a v jednom prípade zastavil konanie z dôvodu späťvzatia námietky.
„ÚVO síce zamietol námietky uchádzačov, ale to neznamená, že vieme predpovedať výsledok, keďže celý proces obstarávania je ešte pred nami,“ poznamenala Karelová.
Budúci týždeň by sa tak mali otvárať obálky pre všetky tri časti, uskutočniť sa má aj vyhodnotenie ponúk a vyhodnotenie podmienok účasti, prípadné doplnenie ponúk a vysvetľovanie. „Ponuky všetkých uchádzačov musí komisia posúdiť. A až potom je možné zverejniť výsledok,“ dodala hovorkyňa.
Minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd) ešte v januári uviedol, že začiatok prác na veľkoplošných opravách ciest 1. triedy predpokladá na jar.
SSC v októbri vyhlásila novú súťaž na veľkoplošné opravy ciest 1. triedy, ktorá je rozdelená na časti. Cenu odhadla na 166,56 milióna eur bez DPH. SSC musela pôvodnú súťaž zrušiť na základe rozhodnutia ÚVO pre nerozdelenie zákazky na časti.
Zákazka zahŕňa opravy vozoviek na cestách 1. triedy výmenou degradovaných vrstiev krytu vozovky. Cieľom je zlepšenie prevádzkovej spôsobilosti krytu vozovky a predĺženie životnosti so zohľadnením vplyvu porúch na nižšie položené vrstvy vozovky.
Na cesty 1. triedy bolo zabezpečených 200 miliónov eur nad rámec rozpočtu na obdobie štyroch rokov. Za túto sumu sa malo každý zo štyroch rokov opraviť alebo zrekonštruovať približne 130 kilometrov ciest 1. triedy. (tasr)
Finančné trhy podceňujú riziká, ktoré globálnej ekonomike prináša epidémia koronavírusu. Tvrdí to predseda správnej rady najväčšej švajčiarskej banky UBS Axel Weber. Vyzval centrálne banky, aby prijali opatrenia, ktoré by podnikom pomohli negatívne dopady epidémie prekonať. (bloomberg)
Investičná spoločnosť miliardára Warrena Buffetta vlani vďaka rastu akcií dosiahla rekordný zisk 81,5 miliardy dolárov. Výsledok prekonal rekord 45 miliárd z roku 2017, keď podnik ťažil zo zníženia dane zo zisku v USA. (reuters)
Nemecko, Francúzsko a ďalšie európske krajiny sa snažia zaviesť rýchlu celosvetovú daňovú reformu, ktorá by zabezpečila spravodlivejšie zdaňovanie veľkých digitálnych spoločností, ako sú Google, Apple, Amazon či Facebook, píše agentúra DPA.
Veľké digitálne firmy teraz dosahujú vysoké zisky v štátoch, kde nemajú oficiálne sídlo. Podľa odhadov vďaka tomu platia na daniach menej ako polovicu v porovnaní s priemyselnými podnikmi.
Celosvetové pravidlá, ktoré by zabezpečili, že digitálne podniky budú platiť dane tam, kde vytvárajú zisky, a nie v krajinách, kde majú registrované dcérske firmy, pripravuje Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
Tá odhaduje, že nové pravidlá by mohli zvýšiť ročné daňové príjmy o 100 miliárd dolárov, podotýka agentúra Reuters.
„V tomto roku musíme dospieť k rozhodnutiu,“ uviedol dnes nemecký minister financií Olaf Scholz na stretnutí finančných predstaviteľov skupiny najväčších hospodárstiev sveta G20 v Rijáde. Aj francúzsky minister financií Bruno Le Maire sa domáha dosiahnutia kompromisnej dohody ohľadne daňovej reformy do konca tohto roka. Spojené štáty však majú voči plánovanému vyššiemu zdaneniu digitálnych spoločností výhrady. (čtk)
MMF v reakcii na koronavírus znížil odhad tohtoročného rastu čínskeho hospodárstva na 5,6 percenta z doterajších 6 percent, s ktorými počítal ešte v januári. Tohtoročnému rastu svetového hospodárstva epidémia uberie zhruba 0,1 p. b. Rast by tak mal činiť 3,2 %. (reuters)
Samsung zavrel v Južnej Kórei v súvislosti s koronavírusom továreň na mobilné telefóny. U jedného zo zamestnancov sa totiž potvrdila nákaza; zvyšku pracovníkov preto firma nariadila karanténu.
Naopak, v Číne, odkiaľ sa nákaza vlani v decembri začala šíriť, sa chystajú obnoviť prevádzku ďalšie podniky. Tie z odvetvia dopravy prevažne koncom februára a začiatkom marca.
„Tých kolegov, ktorí boli v kontakte s nakazeným zamestnancom, umiestnila firma do karantény a zabezpečila, aby ich testovali na prípadnú infekciu,“ uviedol Samsung.
Továreň, ktorá bude zatvorená iba do pondelka, sa nachádza v meste Kumi. Samsung tam vyrába len obmedzený počet najdrahších smartfónov, určených najmä pre domáci trh. Väčšinu mobilov vyrába Samsung vo Vietname a v Indii. (reuters, čtk)
Šéf Ryanairu Michael O’Leary povedal, že samostatne cestujúci moslimskí muži by mali na letiskách prechádzať prísnejšími kontrolami, pretože práve od nich hrozí najvyššie riziko spáchania teroristického útoku. Jeho vyjadrenia už odsúdili predstavitelia moslimských združení aj niektorí politici, podľa nich sú islamofóbne a rasistické. (bbc)
Štvrtá najväčšia americká banka Wells Fargo zaplatí pokutu 3 miliardy dolárov za urovnanie aféry s otváraním falošných účtov bez vedomia klientov. Dohodla sa na tom s americkým ministerstvom spravodlivosti a s Komisiou pre cenné papiere a burzy. (cnbc)
Neúspech rozpočtového samitu EÚ je pre Slovensko úspechom, povedal premiér Pellegrini. Dvojdňový samit o rozpočte na roky 2021 až 2027 sa skončil bez dohody. „Slovensko sa nikam neponáhľa, my máme dosť času,“ vyhlásil.
Podľa Pellegriniho sa skupine Priatelia kohézie, ktorá sa premenovala na Priateľov ambicióznej Európy, podarilo presadiť svoj hlas, potvrdiť jednotu, nenechať sa „rozbiť“ jednotlivými ponukami v prospech niekoľkých stoviek miliónov pre národné rozpočty a v konečnom dôsledku zastaviť rokovania a odložiť summit na neurčito.
Slovensko podľa Pellegriniho neprijme situáciu, že mu budú narastať národné výdavky do eurorozpočtu a v tom istom čase príde o dôležité príjmy v oblasti kohézie, z ktorých financujeme stavbu diaľnic či železníc, a aj o príjmy v prospech poľnohospodárov a rozvoja vidieka a regiónov.
Podľa jeho slov sa podobne vyjadrilo všetkých 17 kohéznych krajín, ktoré v piatok večer spoločne oznámili, že s návrhom, s akým prišiel Charles Michel a ktorý mierne upravila Európska komisia, nesúhlasia.
„Aj preto sa dnešný summit skončil bez dohody. Za takejto situácie je nedohoda pre Slovensko úspech,“ vysvetlil premiér s dodal, že lídri sa nedohodli na termíne ďalšieho summitu, čo podľa jeho slov môže trvať aj niekoľko mesiacov alebo sa k týmto rokovaniam vrátia koncom marca na okraj bežného summitu EÚ.
Pre dosiahnutie kompromisu je podľa neho potrebné namodelovať taký rozpočet, ktorý bude schopný financovať nové výzvy, ako je boj proti klimatickým zmenám, digitalizácia či veda, výskum a inovácie, ale nezabudne na tradičné politiky kohézie a poľnohospodárstva, ktoré sú základom európskej solidarity. Tu Slovensko chce zachovať financovanie kohéznej politiky minimálne v takej výške ako v súčasnom končiacom sa programovacom období.
Pellegrini upozornil, že proti zámeru kohéznych krajín sa postavili štyri krajiny označované ako „striedme“, ktoré chceli zoškrtať dlhodobý rozpočet do výšky jedného percenta hrubého národného produktu (HNP) EÚ.
„Došlo ku kolízii týchto dvoch názorov a teraz máme ďalšie mesiace na hľadanie kompromisu, ktorý sa však bude hľadať ťažko,“ priznal premiér. Slovensko je podľa neho za kompromisný návrh finančného rámca v úrovni od 1,00 do 1,3 percenta HNP. „Ja by som si želal, aby to bolo 1,15 percenta, to by bolo fajn,“ dodal.
Pellegrini upozornil, že so širokým konsenzuálnym návrhom všetkých členských krajín EÚ by mohol súhlasiť aj Európsky parlament, ktorý si predstavuje dlhodobý rozpočet vo výške 1,3 percenta HNP. „Ak by sa niektoré členské krajiny nemienili posunúť smerom k optimálnejšiemu rozpočtu, tak by bola vhodná doba užšie spolupracovať s Európskym parlamentom, a to by naše pozície ešte viac posilnilo,“ zhodnotil situáciu predseda vlády SR. (tasr)
Slovensko a Maďarsko zvýšia kapacitu vzájomného plynovodného prepojenia na 5,3 miliardy kubických metrov zemného plynu za rok. Vyplýva to z memoranda, ktoré podpísali ministri Peter Žiga a Péter Szijjartó.
O čo ide:
Politické súvislosti:
Spoločnosť EP Power Europe (EPPE) z Energetického a průmyslového holdingu (EPH) českého podnikateľa Daniela Křetínskeho sa stane jediným vlastníkom nemeckej hnedouhoľnej elektrárne Schkopau.
ČTK to dnes povedal hovorca EPH Daniel Častvaj.
EPPE prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Saale Energie podpísala dohodu o odkúpení zhruba 58-percentného podielu v elektrárni od spoločnosti Uniper a celú elektráreň prevezme s účinnosťou od októbra 2021.
Dosiaľ mala Saale Energie v elektrárni podiel asi 42 percent.
Hnedouhoľná elektráreň Schkopau leží v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko a disponuje čistým inštalovaným výkonom približne 900 megawattov (MW).
Na porovnanie, hnedouhoľná elektráreň Počerady, ktorá patrí k najväčším uhoľným elektrárňam v ČR, má inštalovaný výkon päťkrát 200 MW. (čtk)
Danko o hlasovaní na straníckom Facebooku týkajúcom sa zrušenia diaľničných známok: „Či to prejde, či nie, nie je téma dňa. Nik tu s nikým nerokuje,“ povedal. S Kotlebovcami podľa neho nerokujú tiež a nechávajú tomu voľný priebeh. Ešte stále by zákon mohla nepodpísať prezidentka, dodal.
Andrej Danko ohlásil hlasovanie o diaľničných známkach. Ľudia majú hlasovať na Facebooku SNS o tom, či ich má strana podporiť. Čas majú do utorka do 10. hodiny, keď má parlament hlasovať aj o skrátenom konaní k 13. dôchodku.
Podobnú anketu nedávno s 11 otázkami spustil Igor Matovič. Diaľničné známky nepodporí Most-Híd ani Sme rodina.
„Nebudem s nikým rokovať, kto chce, nech hlasuje, kto nie, nech nehlasuje,“ povedal Danko o utorkovom hlasovaní.
Povinnosť platiť rakúske daňové preddavky sa môže týkať aj Slovákov žijúcich v Rakúsku, ktorí pracujú pre slovenskú firmu. Slovenský zamestnávateľ nemusí mať v susednej krajine žiadne aktivity. Stačí, ak povolí zamestnancovi v Rakúsku home office.
Medziročný rast spotrebiteľských cien v eurozóne sa v januári zrýchlil na 1,4 percenta z decembrových 1,3 percenta. Potvrdili to dnes konečné údaje štatistického úradu Eurostat.
K zrýchleniu rastu prispelo zdražovanie energie. Inflácia však naďalej zostáva pod oficiálnym cieľom Európskej centrálnej banky (ECB), ktorý sa nachádza tesne pod dvomi percentami.
ECB sa vlani v septembri rozhodla podporiť hospodársky rast a infláciu v eurozóne znížením depozitnej úrokovej sadzby hlbšie do záporného pásma a obnovením nákupu dlhopisov. Na januárovom zasadaní ponechala menovú politiku bez zmeny, oznámila však spustenie prvej revízie svojej stratégie od roku 2003.
Európska komisia minulý týždeň predpovedala, že v celom tomto roku sa rast spotrebiteľských cien v eurozóne zrýchlil na 1,3 percenta z vlaňajších 1,2 percenta. V budúcom roku by potom inflácia mala podľa Európskej komisie dosiahnuť 1,4 percenta. (čtk)
Na hlasovaní o skrátenom legislatívnom konaní o 13. dôchodku chýbali šiesti poslanci Smeru – Dušan Čaplovič, Martin Glváč, Igor Choma, Jozef Buček, Igor Federič, a Jozef Burian. Parlament nebol uznášaniaschopný. Robert Fico v štvrtok povedal, že ak sa neschváli skrátené legislatívne konanie, nemá zmysel v rokovaní pokračovať.
Lídri krajín Únie sa zatiaľ neposunuli k dohode o novom rozpočte. Dôvodom sú spory medzi bohatšími a chudobnejšími štátmi. Prekážkou je aj diskusia o financovaní výpadku 75 miliárd eur po brexite. (reuters)
Tesla môže pokračovať v rúbaní lesa neďaleko Berlína, kde chce vybudovať prvú továreň v Európe. Rozhodol o tom vo štvrtok súd, keď zamietol sťažnosti dvoch ekologických organizácií.
Proti rozhodnutiu sa nedá odvolať, informovala agentúra DPA.
Prípravu pozemku na výstavbu továrne v brandenburskej obci Grünheide, ktorá leží niekoľko kilometrov juhovýchodne od nemeckej metropoly, pozastavil vrchný súd v pondelok, aby mohol posúdiť sťažnosti ochrancov prírody.
Vo štvrtok rozhodol, že americká firma splnila všetky zákonné požiadavky nutné na rúbanie lesa. Pred začiatkom vegetačného obdobia plánuje Tesla vyrúbať borovicový les na rozlohe 90 hektárov.
Spoluzakladateľ a šéf Tesly Elon Musk o zámere vybudovať prvú európsku továreň neďaleko Berlína informoval vlani v novembri. Závod označovaný ako Gigafactory 4 by mal začať vyrábať v roku 2021 a ročne by ho malo opustiť okolo 500-tisíc automobilov.
Projekt továrne však ešte nezískal stavebné povolenie, takže Tesla pozemok pripravuje na vlastné riziko, upozornila agentúra Reuters.
Tesla nedávno spustila skúšobnú výrobu v závode Gigafactory 3 v Šanghaji, ktorá je jej prvou továrňou mimo Spojených štátov. Investícia do čínskeho závodu predstavovala dve miliardy dolárov. (čtk)
Rozpočtový samit EÚ pokračuje bez náznakov dohody. Po prvom dni diskusií a sérii bilaterálnych rokovaní predsedu Európskej rady Charlesa Michela s premiérmi a prezidentmi sa nepodarilo dosiahnuť zhodu na žiadnom kompromise. Michel nepredložil ani novú podobu viacročného finančného rámca, ako to počas noci naznačovali niektoré zdroje.
Aj po sérii bilaterálnych rokovaní pretrvávajú podľa agentúr AP a AFP hlboké rozdiely medzi lídrami jednotlivých krajín vo veci celkového objemu sedemročného rozpočtu a jeho rozdelenia na konkrétne politiky a programy.
Rokovania o viacročnom rozpočte EÚ sa opakujú každých sedem rokov a vždy sú veľmi komplikované.
Situáciu teraz ešte vyostril brexit a výpadok 75 miliárd eur, ktoré mohlo do spoločnej kasy počas siedmich rokov priniesť Spojené kráľovstvo. K náročnosti situácie prispievajú nové výzvy, ako sú migrácia, ekologická transformácia či digitalizácia, na ktoré musí EÚ vyčleniť stovky miliárd eur.
Znamená to na jednej strane rozpočtové škrty v poľnohospodárskej politike a financovaní kohézie, na druhej strane zvyšovanie príspevkov členských krajín, z ktorých je zostavený eurorozpočet.
Únia preto hovorí o modernizácii rozpočtu a hľadá aj vlastné zdroje financovania, aby vyšla v ústrety národným vládam. Zatiaľ však Michelove návrhy na presunutie časti ziskov z emisných povoleniek do rozpočtu EÚ alebo na zavedenie dane z nezrecyklovaných plastov nenašli na samite veľké pochopenie a podporu.
V noci zo štvrtka na piatok sa množili informácie, že sa mimoriadny samit nemusí skončiť dohodou a že sa lídri EÚ o kompromis pokúsia na ďalších rokovaniach, ktoré by sa mohli uskutočniť už v priebehu marca.
Ak by sa do konca tohto roka nepodarilo schváliť konečnú podobu viacročného rozpočtu EÚ, mohlo by to mať výrazný dosah na mnohé politiky a cezhraničné programy a projekty EÚ, rovnako aj na programy v oblasti vedy a výskumu, ktoré sú závislé od európskych fondov.
K rokovaniam lídrov sa uprostred noci pripojil aj slovenský premiér Peter Pellegrini, ktorý do Bruselu priletel krátko pred druhou hodinou ráno. (tasr)
V pléne Národnej rady je len zopár poslancov, prebieha diskusia o skrátenom legislatívnom konaní k rušeniu diaľničných známok. Nezaradený poslanec Miroslav Ivan povedal, že žiadna z podmienok na zrýchlený režim nebola splnená.
Ivan podotkol, že ako zlý nápad označil zrušenie diaľničných známok aj samotný minister dopravy Árpád Érsek. Zdôraznil, že forma, akou sa predkladá tento návrh, je „hanbou“ pre túto vládu.
Národná diaľničná spoločnosť podľa neho príde zrušením diaľničných známok o desiatky miliónov eur ročne, ktoré budú chýbať na opravu a údržby diaľnic a rýchlostných ciest. „My potrebujeme dať viac peňazí do ciest a vy z nich ešte beriete,“ povedal Ivan. Tento návrh podľa neho nesmie prejsť „v žiadnom prípade“.
Pripomenul tiež autodopravcov, ktorí štrajkovali za zlepšenie podmienok v tomto sektore. Vláda po rokovaniach schválila určité zľavy na dani z motorových vozidiel. Ivan však dodal, že tento návrh zákona zostal na vláde. „Ten návrh tu mal byť, tam hrozia hospodárske škody,“ vyhlásil s tým, že tento návrh mal byť momentálne prerokúvaný v skrátenom režime. „A za ten by sme zahlasovali všetci, predpokladám,“ dodal.
Opatrenie presadzuje vládna SNS. Andrej Danko v pléne zdôraznil, že ak sa na Slovensku neurobí systémová zmena, nikdy diaľničná sieť dobudovaná nebude. „Berte to, prosím, len ako prínos pre ľudí, ktorí stoja v zápchach,“ tvrdí s tým, že to nemalo za cieľ ublížiť NDS. (tasr)
Na Slovensku sa vlani ubytovalo rekordných 6,4 milióna ľudí, oproti predchádzajúcemu roku ide o takmer 15-percentný nárast. Z toho takmer štyri milióny tvoria domáci návštevníci.
Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnil štatistický úrad.
Viac ako tri pätiny z celkového počtu ubytovaných hostí tvorili Slováci, a to pri medziročnom raste o 18,5 percenta na 3,96 milióna klientov.
Vlani sa na Slovensku ubytovalo tiež zhruba 2,48 milióna turistov zo zahraničia, čo predstavuje nárast o 9,7 percenta.
Od vlaňajška musia väčší zamestnávatelia prispievať časti pracovníkov na dovolenky rekreačnými poukazmi. (čtk)
Ekonomický newsfilter podcast: Štyri kilometre obchvatu Žiliny sú najdrahšou slovenskou diaľnicou, koronavírus svetovú ekonomiku riadne zabolí.
Predaj áut v Číne sa na začiatku februára prepadol o viac než 90 %. Dôvodom je epidémia koronavírusu, ktorá viedla k zatvoreniu veľkého počtu firiem a obchodov. (bloomberg)
Slovenské firmy, ktoré posielajú zamestnancov do Rakúska, by mali za pracovníkov platiť rakúske daňové preddavky. Podľa nových pravidiel sa ich to týka aj vtedy, keď tam nemajú prevádzkareň.
Ekonomický newsfilter: Súťaž programov koalícia vzdala, podľa zástupcov podnikateľov má naj ponuku SaS. Predvolebný boj je na Slovensku taký tvrdý, že prvý muž kandidátky Smeru uprednostnil prvú televíznu debatu pred začiatkom rokovania šéfov vlád o európskom rozpočte. Včerajšok priniesol aj veľa ďalších vážnych tém a bizarností.
Oligarcha Kmotrík nemôže za štadión dostať sto miliónov eur, je to zlodejina, hovoria niektoré opozičné strany a odmietajú záväzok vlády štadión odkúpiť. Iné zo strán sú však v odpovediach opatrnejšie.
