Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Dôležité stručne

  • Ekonomický newsfilter: Dobrá správa od ministra Krajniaka – púšťa sa do opravovania sporenia na dôchodok
  • Pomoc: Žiadosti o dotácie na nájomné môžu oddnes podávať podnikatelia z celého Slovenska, bez ohľadu na kraj
  • Železnice: Štátna ZSSK bude v lete cez víkendy jazdiť na viacerých tratiach, kde už bežne vlaky nejdú
  • Firmy: Asi 550 zamestnancov firmy Eterna v Bánovciach nad Bebravou ostane od pondelka na nútenom voľne.
  • Ochrana: Mimoriadnu vládnu ochranu pred konkurzmi získala od súdov cestovná kancelária Solvex
  • Obchod: Predaj áut v Nemecku v júni klesol medziročne o 40 % na 220-tisíc kusov
  • Financie: Miera úspor domácností v eurozóne v 1. štvrťroku stúpla na 16,9 %, najviac od roku 1999
  • Návod na žiadosť o dotáciu na nájomné (krok po kroku)
  • Anketa o fungovaní dotácií na nájmy
Zdieľať

Arce chce pomôcť z dlhov J&T. Cenou môže byť prevzatie časti jej podielov či najlukratívnejších podnikov

Patrik Tkáč, spolumajiteľ J&T. Archívna foto – TASR
Patrik Tkáč, spolumajiteľ J&T. Archívna foto – TASR

Finančnej skupine Arca chce podľa zdrojov Denníka E pomôcť z dlhov oveľa majetnejšia skupina J&T. Nebude to zadarmo. V hre môže byť kapitálový vstup medzi spoluvlastníkov Arcy či prevzatie jej perspektívnejších podnikov.

Zdieľať

Kľúčový Doležalov konkurz polovica kandidátov spochybňuje, Kremský ho odporučí zopakovať

Kandidáti na post šéfa Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, zľava Ivan Marták, Branislav Máčaj a Pavol Kukura. Vpravo predseda výboru pre hospodárske záležitosti Peter Kremský. Foto - TASR
Kandidáti na post šéfa Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, zľava Ivan Marták, Branislav Máčaj a Pavol Kukura. Vpravo predseda výboru pre hospodárske záležitosti Peter Kremský. Foto – TASR

Dvaja zo štyroch kandidátov na post šéfa telekomunikačného úradu spochybňujú konkurz na ministerstve dopravy. Bývalý šéf poštového úradu Karol Achimský označil písomný test za nedôstojný a na konkurz neprišiel. Pochybnosti má aj bývalý šéf telekomunikačného úradu Branislav Máčaj, ktorý podľa rezortu neprešiel písomným testom.

Minúta po minúte

Zdieľať

Spoločnosti British Airways, easyJet a Ryanair ukončia právny spor, ktorý viedli s britskou vládou pre povinnú dvojtýždennú karanténu. Vláda má od tohto plánu upustiť pri ľuďoch, ktorí sa vrátia z populárnych turistických destinácií, napríklad z Francúzska, Talianska či zo Španielska.

Povinná karanténa bude však stále platiť pre tých, čo pricestujú zo Spojených štátov.

Právny zástupca trojice aerolínií Tom Hickman uviedol, že zoznam krajín, pri ktorých nebude karanténa platiť, dnes zverejnia. Súhlasil s tým, že námietku v tom prípade stiahne.

Britská vláda zaviedla povinnú dvojtýždennú karanténu tých, ktorí sa vrátia zo zahraničia, od 8. júna. Rozhodnutie odôvodnila tým, že ide o nevyhnutný krok, aby sa predišlo druhej vlne pandémie. (čtk)

Zdieľať

Daimler zvažuje predaj závodu vo francúzskom Hambachu ako súčasť zmien v globálnej výrobnej sieti. Firma varovala, že v 2. štvrťroku z dôvodu reštrukturalizácie zaúčtuje mimoriadne náklady rádovo v stovkách miliónov eur.

Rozhodnutie Daimleru prichádza v období, keď automobilový priemysel bojuje s nadmernou kapacitou a prepadom dopytu po nových autách v Európe.

Daimler produkoval v Hambachu dvojsedadlové modely Smart s elektrickým a spaľovacím motorom. V roku 2017 sa tam vyrobilo vyše 80-tisíc áut.

Vlani však automobilka uviedla, že bude vyrábať novú generáciu elektrických Smartov v spoločnom podniku s Geely a presťahuje produkciu z Francúzska do Číny. Závod v Hambachu má 1 600 zamestnancov.

Výsledky Daimleru (rok 2019):

  • čistý zisk klesol takmer o dve tretiny na 2,7 miliardy eur (stiahli ho dodatočné náklady spojené s aférou okolo emisií naftových áut, vysoké investície do elektrických vozidiel a problémy s výrobou);
  • tržby stúpli o 3 % na 172,7 miliardy eur;
  • predal 2,34 milióna osobných áut Mercedes-Benz, deviaty rok za sebou rekordný počet vozidiel. (reuters, čtk)
Zdieľať

Miera úspor domácností v eurozóne v 1. štvrťroku stúpla na 16,9 %, čo je najviac od začiatku sledovania štatistiky v roku 1999. Ukazovateľ odráža podiel hrubých úspor k hrubému disponibilnému príjmu domácností.

Pravidelnú kvartálnu štatistiku o úsporách domácností zverejnil Eurostat na internetovej stránke. V záverečnom štvrťroku vlaňajška ich miera dosiahla 12,7 %.

K výrazne vyššiemu sklonu k šetreniu pomohli viaceré okolnosti. Podľa Financial Times výdavky domácností limitovali začínajúce koronavírusové reštrikcie a s nimi súvisiace obmedzenie pohybu. Ich príjmy navyše podporili vládne opatrenia na zmiernenie dosahov koronakrízy.

Eurostat uvoľnil tiež údaje o investíciách domácností, ktorých miera na rozdiel od úspor medzikvartálne klesla na 8,7 %.

Zdieľať

Akcie v Číne stúpli na 5-ročné maximum, impulzom bol najmä silný júnový rast sektora služieb. Akciový index CSI 300, ktorý sleduje obchodovanie na burzách v Šanghaji a Šen-čene, vzrástol o 1,9 % a uzavrel týždeň najvyššie od júna 2015.

Index nákupných manažérov pre čínsky sektor služieb v júni rástol najvýraznejšie za viac ako 10 rokov. K jeho zotaveniu pomohlo uvoľnenie koronavírusových reštrikcií, ktoré viedlo k zvýšeniu spotrebiteľského dopytu.

Podľa Mobeena Tahira z firmy WisdomTree čínske akcie ťažia z fiškálnej podpory vlády a menových stimulov centrálnej banky na pomoc ekonomike v koronakríze. Viac o stave hospodárstva napovedia nové údaje o nezamestnanosti, inflácii a HDP.

Index CSI 300 prekonáva americké i európske burzové indexy, od začiatku roka stúpol o 4 % a počas koronakrízy ho postihol miernejší prepad. Americký S&P tento rok stráca 3 % a paneurópsky index Stoxx 600 až 11 %. (ft)

Zdieľať

S vymáhaním dlhov od neplatičov bude po korone viac práce, hovorí šéf inkasnej agentúry Musil

V platobnej schopnosti sa vraciame k normálu, tvrdí Martin Musil, šéf asociácie inkasných spoločností, ktoré vymáhajú pohľadávky zo zmeškaných platieb. V marci a apríli asi 20 percent ich zákazníkov prestalo splácať zo dňa na deň. Teraz už pokles nie je zásadný.

Zdieľať

Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis oznámil ďalšie opatrenia v hodnote približne 3,5 miliardy eur na pomoc firmám, ktoré poškodili vládne reštrikcie zavedené v súvislosti s pandémiou. Ich súčasťou bude ďalšie zmiernenie daňového zaťaženia.

Ako povedal dnes v parlamente, grécka ekonomika si počínala v 1. kvartáli lepšie než ďalšie členské krajiny eurozóny, dôsledky karanténnych opatrení sa však výrazne prejavia v 2. a 3. kvartáli. „Sme si vedomí toho, že vplyv (karanténnych opatrení vlády) na vývoj ekonomiky bude v 2. a 3. štvrťroku dramatický,“ povedal.

V auguste 2018 vystúpilo Grécko z tretieho záchranného programu a vláda verila, že v roku 2020 zaznamená ekonomika výrazný rast. Pandémia a vládne reštrikcie s cieľom zmierniť jeho šírenie však plány zrušili.

Očakáva sa, že grécka ekonomika klesne v tomto roku o 8 % až 10 %, v nasledujúcom roku však vláda očakáva zotavenie. Ako Mitsotakis dodal, hlavnou prioritou vlády je zabrániť prudkému rastu nezamestnanosti. Za 1. kvartál dosiahla nezamestnanosť v Grécku 16,2 %. (tasr)

Zdieľať

Airbus dokončil testovanie lietadla, ktoré vzlietne aj pristane bez pomoci pilota

Airbus úspešne dokončil dvojročné testovanie novej technológie autonómneho riadenia, vďaka ktorej lietadlo zvládne bez pomoci pilotov rolovať po dráhe, vzlietnuť i pristáť. Podľa firmy má technológia pilotom pomôcť, nie ich nahradiť.

Airbus testoval novú technológiu na lietadle A350. Uskutočnil celkom šesť skúšobných letov, počas ktorých zakaždým päťkrát vzlietol a pristál. Na palube boli vždy piloti a technici, píše portál Zdopravy.cz.

Podľa Airbusu mal projekt ukázať strojové využitie dát z prevádzky lietadla na jeho samotné ovládanie. Pilotom má umožniť viac sa zamerať na dôležitejšie činnosti počas letu. Výrobca uvádza, že technológia bude viesť k ďalšiemu zvýšeniu bezpečnosti premávky.

Zdieľať

Počas najbližšieho rokovania Národnej rady vystúpia v pléne slovenskí europoslanci. Hovoriť chcú o možnostiach čerpania finančných zdrojov EÚ na podporu ekonomiky Slovenska po koronakríze.

Ich vystúpenie je naplánované na 8. júla, požiadali oň v otvorenom liste, ktorý podpísalo 12 europoslancov.

Vo vyhlásení uviedli, že by sa chceli v priebehu júla dohodnúť s parlamentom, kto bude poverený vypracovaním takzvaného plánu obnovy Slovenska, ktorý je podmienkou získania eurofondov. Prioritné oblasti investície by mali byť stanovené a odkonzultované s Európskou komisiou do konca septembra.

Podľa europoslancov by peniaze mali ísť primárne do reformy školstva a zdravotníctva. Použiť by sa podľa nich mali aj na podporu vedy a výskumu, zvýšenie pripravenosti trhu práce na automatizáciu a zmeny spojené s ekológiou, ktoré zrýchlia prechod na takzvanú klimaticky neutrálnu cirkulárnu ekonomiku.

Pod vyhlásenie sa podpísali Ivan Štefanec, Vladimír Bilčík, Michal Wiezik, Peter Pollák a Miriam Lexmann z Európskej ľudovej strany (EPP), Monika Beňová, Miroslav Číž a Robert Hajšel z Progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D), Michal Šimečka a Martin Hojsík zo skupiny Obnovme Európu (Renew Europe), Lucia Ďuriš Nicholsonová a Eugen Jurzyca zo skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR). (tasr)

Zdieľať

Šéf Facebooku Mark Zuckerberg je presvedčený, že zadávatelia reklamy sa čoskoro vrátia. Reaguje tak na bojkot sociálnych sietí, do ktorého sa zapojilo už vyše 600 firiem, pretože podľa nich nedostatočne regulujú nenávistný obsah.

„Môj názor je, že všetci títo zadávatelia reklamy sa na platformu čoskoro vrátia. Nezmeníme pravidlá alebo prístup len pre niečo, čo znamená hrozbu pre malé percento tržieb,“ povedal Zuckerberg.

To všetko ilustruje dva súbežné spôsoby, ako Facebook rieši problém. Verejne sa snaží upokojiť situáciu, ponúkne malé ústupky a konštatuje, že nenávisť na platforme nemá miesto.

Neoficiálne však dosah bojkotu trivializuje. Snaží sa upokojiť inzerentov a chce sa vyhnúť akýmkoľvek zmenám svojho obchodného modelu. (bbc, čtk)

Viac o bojkote Facebooku zo strany zadávateľov reklamy sa dočítate tu.

Zdieľať

Šéf parlamentného hospodárskeho výboru Peter Kremský z OĽaNO si myslí, že výberové konanie na šéfa telekomunikačného regulačného úradu by sa malo zopakovať. Argumentuje „vážnymi pochybnosťami o jeho podmienkach a priebehu“.

Výberové konanie na predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb má na starosti ministerstvo dopravy pod vedením Andreja Doležala (Sme rodina). Kandidáta navrhuje minister vláde, následne sa o ňom hlasuje v parlamente.

V hre boli pôvodne štyria uchádzači, problémom sa ukázal byť písomný test. Ministerstvo dopravy tvrdilo, že bývalý šéf telekomunikačného úradu Branislav Máčaj ho nespravil. Niekdajší šéf poštového úradu Karol Achimský zas test označil za nedôstojný a ľahko manipulovateľný a vôbec neprišiel.

„Každý z uchádzačov ukázal výbornú odbornú úroveň a podľa môjho názoru by bol prínosom pre budúcnosť tohto úradu. Mrzí ma však, že sa pri výberovom konaní objavili vážne pochybnosti o jeho podmienkach a priebehu, ktoré môžu vrhnúť tieň podozrenia na vybraného uchádzača a ohroziť jeho priechodnosť vo vláde či parlamente,“ napísal Kremský v tlačovej správe po tom, čo zorganizoval v parlamente verejnú diskusiu s tromi uchádzačmi.

„Preto budem ministrovi dopravy Andrejovi Doležalovi odporúčať, aby sa výberové konanie zopakovalo tak, aby bolo úplne transparentné, otvorené a nesporné,“ dodal.

Zdieľať

Fitch Ratings v 1. polroku zhoršila rekordných 33 štátnych ratingov v dôsledku negatívneho vplyvu koronakrízy na verejné financie. Medzi krajinami, ktorým agentúra znížila hodnotenie úverovej spoľahlivosti, je aj Slovensko.

Znižovanie ratingových známok sa zrejme ešte neskončilo, vzhľadom na to, že Fitch hodnotí výhľad ratingu štyroch desiatok krajín ako negatívny. V dohľadnom čase by im ho tak mohol znížiť.

„Nikdy v histórii Fitch Ratings sme nemali negatívny výhľad pri 40 štátoch súčasne,“ povedal James McCormack, ktorý má vo Fitch na starosti štátne ratingy. Agentúra ani v žiadnom roku neznížila rating až 33 krajinám, teraz to stihla za šesť mesiacov.

Komu klesla ratingová známka

V 1. polroku Fitch Ratings skresala hodnotenie úverovej spoľahlivosti Británie, Austrálie, Talianska či Slovenska. Výhľad na negatívny zhoršila okrem iného Francúzsku.

McCormack upozornil, že vlády tento rok zvyšujú výdavky, aby pomohli ekonomikám prekonať koronakrízu. Prognózuje, že sa tak zhorší finančná pozícia všetkých 119 krajín, ktoré Fitch hodnotí.

Prečo záleží na ratingu

Hodnotenie úverovej spoľahlivosti je dôležitým signálom pre investorov, ktorý im ukazuje, aká je pravdepodobnosť riadneho splácania pôžičiek.

Má významný vplyv na ochotu veriteľov požičiavať príslušnému štátu či inému subjektu a aj na podmienky úveru, napríklad úrokovú sadzbu. Čím vyšší je rating, tým lepšie veritelia vnímajú dlžníka a tým je aj pravdepodobnejšie, že si dokáže zabezpečiť lacnejšie pôžičky. (cnbc, čtk)

Zdieľať

Novým riaditeľom Inštitútu pre výskum práce a rodiny sa stal Roman Joch, túto funkciu doteraz vykonávala Silvia Porubänová. Joch pracoval ako poradca predsedu českej vlády a primátora mesta Praha, bol aj poradcom poslanca Európskeho parlamentu.

„Očakávam, že inštitút bude priestorom na slobodné odborné diskusie a vecné dialógy. Vnímam to ako príležitosť, kde si predstavitelia a odborníci z rôznych názorových smerov môžu slobodne vymieňať argumenty. Verím, že odborná diskusia a vecný dialóg prinesie do atmosféry komunikácie slovenskej verejnosti svieži vzduch,“ uviedol v stanovisku pre médiá minister práce Milan Krajniak (Sme rodina).

V súvislosti s riešením nepriaznivého demografického vývoja vníma ministerstvo podporu rodín ako prioritný nástroj a chce, aby v inštitúte existoval priestor na konštruktívnu polemiku zástancov konzervatívnych aj liberálnych názorov. „Na prvé miesto kladiem dôraz najmä na výskumnú prácu a pohľad na problematiku pomoci rodinám z rôznych názorových pozícií. Plánujeme pripravovať komplexné štúdie, ktoré povedú k odbornej konverzácii medzi expertmi a aj politickou komunitou s cieľom pomôcť rodinám na Slovensku,“ priblížil Joch.

Rodinná a sociálna politika je v súlade s Programovým vyhlásením vlády jednou z hlavných priorít rezortu práce. „Od septembra bude inštitút pripravovať pravidelne každý mesiac štúdie a analýzy, ako jednotlivé krajiny Európskej únie a sveta podporujú rodinu, pričom záverom týchto odborných dokumentov budú hodnotenia a odporúčania, ktoré z opatrení rodinných politík  sú vhodné na uplatnenie na Slovensku,“ dodal Krajniak. (tasr)

Zdieľať

Nemecký výrobca svetiel pre automobilový priemysel Hella Slovakia Signal-Lighting prepustí menej zamestnancov, ako avizoval. V pobočkách v Bánovciach nad Bebravou a v Trenčíne príde o prácu 200 ľudí, pôvodne sa hovorilo o 337 zamestnancoch.

„Oproti avizovaným 337 ľuďom je to výrazný rozdiel a je to pozitívna správa. Celkový rozsah prepúšťania je tak nižší o 40 % a podľa vyjadrenia zamestnávateľa v prípade, ak by zamestnanci v nedávnom tajnom hlasovaní súhlasili so znížením 13. a 14. miezd, prepúšťanie by sa dotklo iba 100 zamestnancov,“ uviedol predseda základnej organizácie odborovej organizácie KOVO Hella Slovakia Michal Nirka.

Zamestnávateľ ako dôvody zníženého rozsahu prepúšťania podľa neho uviedol najmä to, že bánovská továreň supluje dodávky za sesterskú fabriku v Mexiku, ktorá v dôsledku opatrení proti novému koronavírusu je vo väčšom útlme. „Závod v Trenčíne údajne ťahá zmena spotrebiteľského správania v Číne, kde sa trh s autami výraznejšie rozbieha. Údajne aj vplyvom strachu z pandémie prechádzajú mnohí ľudia, ktorí majú peniaze, z verejnej dopravy do osobných áut,“ doplnil.

Odbory podľa slov ich predsedu ocenili to, že zamestnávateľ v maximálnej možnej miere zohľadnil záujmy sociálne rizikových skupín, teda zamestnancov, ktorí majú menej ako päť rokov do dôchodku, osamelých rodičov starajúcich sa o deti do 15 rokov a manželov, pokiaľ by hrozila strata miesta obidvom.

Firma podľa odborovej organizácie údajne neuvažuje o skončení pracovných vzťahov dohodou, ale bude to riešiť formou výpovedí. Tie má v pláne doručovať osobne na pracovisku ešte počas júla, výpovedná lehota tak začne plynúť od augusta.

Pre prepúšťaných zamestnancov pripravuje informačný leták, rovnako zabezpečí s príslušným úradom práce poradenstvo. „Zároveň bude ponúkať pracovné miesta v sesterskej firme v Kočovciach, pretože tá sa teraz borí, naopak, s nedostatkom zamestnancov vzhľadom na to, že sú v trochu inej situácii ako my. Pristavili nedávno novú halu, v ktorej rozbiehajú nové projekty. Majú výrazne iné portfólio zákazníkov. Keď niekto prestúpi do sesterskej firmy, tak mu neplatí výpovedná doba, ani nepatrí odstupné, ale zároveň odpracované roky si pri tomto prestupe pre pracovno-právne účely prenáša,“ dodal Nirka.

Hromadné prepúšťanie odôvodnila firma „obrovským poklesom dopytu spôsobeným pandémiou ochorenia COVID-19 a už existujúcou medzerou vo využívaní kapacít v niektorých slovenských závodoch“. (tasr)

Zdieľať

Pracovná skupina pod vedením ministerstva financií sa zaoberá prípadnou zmenou ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Konzultuje to aj s ďalšími inštitúciami, povedal minister financií Eduard Heger.

„Bavíme sa o tom, že dlh, ktorý vystúpi prudko za veľmi krátke obdobie, nebude možné v pokrízovom období tak rýchlo stlačiť na to, aby sme sa dostali do bezpečných pásiem. Takže teraz sa uskutočňuje diskusia, ako nastaviť a zohľadniť takýto veľký šok práve aj v tých pravidlách,“ priblížil Heger.

Riešenie by mala priniesť pracovná skupina. „Konzultujeme, ako sa postaviť k tomuto zákonu. Zákon o dlhovej brzde myslel aj na prípady ekonomických šokov. Preto sa vypína dlhová brzda. Jednak dva roky po tom, čo nastúpi nová vláda, jednak pri veľkom ekonomickom šoku sa vypína na ďalšie tri roky. No taký veľký ekonomický šok, aký prišiel s koronakrízou, na taký sa nemyslelo,“ vysvetlil Heger.

Zatiaľ nespresnil, kedy by mali byť predstavené. „Dajú sa očakávať zmeny. Teraz je diskusia, akým spôsobom to nastaviť. Táto vláda by tým nemala byť postihnutá, ale je zodpovedné, aby sme budúcej vláde nenechali tesne visiacu ‚gilotínu nad krkom‘, aby nemala potom problém s tým, ako zvládať celé verejné financie. Preto sa uskutočňuje táto diskusia,“ dodal Heger. (tasr)

Zdieľať

Štátna ZSSK bude v lete cez víkendy jazdiť na viacerých tratiach, kde už bežne vlaky nejdú. Novinkou je, že tentoraz dopravu vo veľkom objednáva a platí štát. Vlaky pôjdu napríklad do Plaveckého a Spišského Podhradia, Dobšinej či Muráňa.

Ministerstvo dopravy aj ZSSK hovoria, že chcú podporiť dovolenkovanie na Slovensku.

Sezónne spojenia pôjdu na týchto trasách:

  • Bratislava – Zohor – Plavecké Podhradie,
  • Banská Štiavnica – Zvolen,
  • Košice – Plešivec – Muráň,
  • Košice – Plešivec – Slavošovce,
  • Košice – Rožňava – Dobšiná,
  • Banská Bystrica – Mlynky,
  • Prešov/Košice – Margecany – Banská Bystrica,
  • Spišská Nová Ves – Spišské Vlachy – Spišské Podhradie,
  • Prešov – Plaveč – Stará Ľubovňa.

Podrobnejšie cestovné poriadky sú na stránke ZSSK.

Celkovo 44 vlakov bude jazdiť najmä cez víkendy od 4. júla do 15. septembra 2020. Vo viacerých prípadoch pôjde o zrýchlené vlaky. V spojoch bude platiť cestovné ZSSK a do Plaveckého Podhradia aj cestovné bratislavského integrovaného systému. Vlaky objednalo ministerstvo dopravy.

Na niektorých z vymenovaných trás premávajú vlaky aj pravidelne – napríklad do Banskej Štiavnice alebo medzi Banskou Bystricou či Margecanmi, nie vždy však idú v časoch vhodných pre turistov.

Do Plaveckého Podhradia si uplynulé sezóny objednával vlaky Bratislavský samosprávny kraj, tento rok to však pre koronakrízu neurobil.

Na ďalších tratiach robievali výlety mimoriadnymi vlakmi rôzne občianske združenia priaznivcov železnice, pričom dopravu si niekedy objednávali organizácie cestovného ruchu.

Štát si od ZSSK bežne každý rok objednáva dopravu na väčšine tratí, tento rok však všetky výkony štátne železnice nemohli odjazdiť pre opatrenia proti koronavírusu.

Zdieľať

Na Úrad práce vo Veľkom Krtíši nahlásila hromadné prepúšťanie spoločnosť FYSAM Auto Decorative Slovakia. Ku koncu júla plánuje prepustiť 33 ľudí.

„Na základe aktuálnej situácie pristúpilo vedenie materskej spoločnosti FYSAM Auto Decorative GmbH k rozhodnutiu konsolidovať personál a náklady vo svojich závodoch,“ uviedol k prepúšťaniu konateľ veľkokrtíšskej spoločnosti Róbert Kramárik.

Toto rozhodnutie ovplyvnilo aj závod spoločnosti vo Veľkom Krtíši, ktorý sídli v areáli bývalého LIAZ-u. „Vzhľadom na toto rozhodnutie ohlásila naša spoločnosť hromadné prepúšťanie ku koncu júla 2020,“ uviedol ďalej Kramárik.

Podľa neho sa počas redukcie personálu nebudú ani predlžovať zmluvy zamestnancov. Celkovo sa tak k 31. augustu 2020 personál zredukuje na 44 zamestnancov.

Spoločnosť začala podnikať vo Veľkom Krtíši pred dvoma rokmi ešte ako SAM Automotive s nemeckým vlastníkom. Závod mal pôvodne spustiť výrobu v lete 2018, investícia sa ale oddialila pre problémy materskej spoločnosti, jej reštrukturalizáciu a očakávaný vstup nového investora do skupiny. Tým sa stala minulý rok čínska spoločnosť FUYAO.

Firma podľa portálu Finstat dosiahla vlani tržby takmer 6,2 milióna eur. (tasr)

Zdieľať

Nemecké regióny, ktorých sa dotkne útlm ťažby uhlia, dostanú od štátu pomoc 40 mld. eur. Vyplýva to zo zákona, ktorý schválil Spolkový snem. Nemecko má v pláne postupný odklon od uhlia do roku 2038.

Pomoc majú dostať uhoľné regióny v Severnom Porýní-Vestfálsku, Sasku-Anhaltsku, Sasku a Brandenbursku na premenu miestnej ekonomiky a budovanie infraštruktúry.

Prevádzkovatelia uhoľných elektrární budú odškodnení miliardami eur za predčasné ukončenie svojich zariadení, plánovaná je aj pomoc zamestnancom.

Uhlie má v Nemecku tradične vysoký podiel na výrobe elektriny, krajina disponuje rozsiahlymi vlastnými zásobami hnedého uhlia. Podiel však postupne klesá. Vlani pochádzalo 18,8 % nemeckej elektriny zo spaľovania domáceho hnedého uhlia a 9,4 % z dovážaného čierneho uhlia. (čtk)

Zdieľať

Dočasnú ochranu pred veriteľmi zavedenú počas koronakrízy využívalo na konci júna 162 podnikateľských subjektov. V júni pribudlo 87 žiadostí, 16 firiem, naopak, požiadalo o jej zrušenie. Vyplýva to zo štatistík spoločnosti CRIF SK.

Jednému žiadateľovi zrušil podľa firmy ochranu súd.

Cieľom ochrany okrem iného je, aby sa fungujúce firmy nestali obeťou špekulatívnych konkurzov. Po získaní ochrany veritelia bežne návrh na konkurz nemôžu dať, firma, naopak, nesmie vyplácať dividendy či zbavovať sa majetku.

O ochranu sa dá žiadať od 12. mája.

Najväčšie firmy s dočasnou ochranou

Zdroj – CRIF – Slovak Credit Buraeu
Zdroj - CRIF - Slovak Credit Buraeu
Zdroj – CRIF – Slovak Credit Buraeu
Zdieľať

Verejné vypočutie kandidátov na predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bude v pondelok o 10:00 v Národnej rade. Do výberového konania sa prihlásilo 12 uchádzačov, výberová komisia má 13 členov.

Každý kandidát bude mať k dispozícii 40 minút, počas ktorých sa predstaví, povie víziu fungovania rady a odpovie na otázky členov komisie.

Verejné vypočutie sa bude aj streamovať.

Zoznam kandidátov:

  • Juraj Sipko – riaditeľ Ekonomického ústavu SAV,
  • Libor Gula – finančný manažér, Siemens Healthineers,
  • Marián Smorada – prodekan Fakulty podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave,
  • Roman Vlček – zástupca generálneho riaditeľa, člen predstavenstva Asset Management Slovenskej sporiteľne,
  • Jarko Fidrmuc – profesor, Katedra medzinárodnej ekonomickej teórie a politiky, Zeppelin University Friedrichshafen, Nemecko,
  • Viliam Páleník – vedecký pracovník, Fakulta manažmentu, Univerzita Komenského v Bratislave,
  • Ján Tóth – ekonomický expert; člen ekonomického krízového štábu pri MF SR a Úrade vlády SR,
  • Martin Šuster – riaditeľ odboru výskumu, Národná banka Slovenska,
  • Vladimír Solanič – analytik verejných financií, Európska komisia, Brusel, Belgicko
  • Martin Barto – konzultant, poradca pre projekty v oblasti finančného sektora a zdravotníctva,
  • Martin Mlýnek – zástupca prednostu, prednosta MČ Bratislava – Staré Mesto, konateľ Trademill, s. r. o.; predseda predstavenstva Mlynek & Co, j. s. a. a
  • Libor Melioris – ekonomický analytik, Kancelária prezidentky Slovenskej republiky.

Zoznam členov výberovej komisie:

Poslanci Národnej rady:

  • Marián Viskupič – predseda komisie a predseda výboru pre financie a rozpočet, klub SaS,
  • Tomáš Lehotský – klub Za ľudí,
  • Peter Kremský – klub OĽaNO,
  • Jozef Hlinka – klub Sme rodina,
  • Ladislav Kamenický – klub Smer – SD a
  • Martin Beluský – klub Kotlebovci ĽSNS.

Odborná verejnosť:

  • Ľuboš Jančík – štátny tajomník MF SR,
  • Eduard Hagara – riaditeľ Inštitútu finančnej politiky,
  • Ivan Šramko – predseda rady pre rozpočtovú zodpovednosť,
  • Ľudovít Ódor – viceguvernér Národnej banky Slovenska,
  • Michal Horváth – hlavný ekonóm Národnej banky Slovenska,
  • Radovan Ďurana – analytik INESS a
  • Peter Goliaš – riaditeľ INEKO.
Zdieľať

Žiadosti o dotácie na nájomné môžu oddnes podávať podnikatelia z celého Slovenska, bez ohľadu na to, z ktorého kraja pochádzajú. Doteraz ministerstvo hospodárstva vyčlenilo jeden deň pre podnikateľov z určitého kraja, aby predišlo preťaženiu celého systému.

„Systém je plne funkčný, doterajší počet žiadostí je zvládnuteľný. Harmonogram s jednotlivými krajmi preto rezort zatiaľ obnovovať neplánuje. Od piatka teda budú môcť posielať žiadosti všetci žiadatelia, bez ohľadu na kraje. Situáciu však bude ministerstvo pozorne sledovať a priebežne vyhodnocovať,“ uviedla hovorkyňa rezortu Katarína Svrčeková.

Aktuálne ministerstvo eviduje 1 350 žiadostí o dotácie na nájomné. Doteraz vyplatili približne 100-tisíc eur, vo väčšine prípadov poskytli prenajímatelia nájomcom zľavu vo výške 50 %.

Prvé odhady rezortu hovorili celkovo o 70- až 100-tisíc žiadostiach a pomoci na úrovni 200 miliónov eur.

Zdieľať

Pokles podnikateľskej aktivity v eurozóne sa citeľne zmiernil vďaka uvoľňovaniu koronavírusových opatrení, vyplýva z prieskumu spoločnosti IHS Markit. Výsledky podporujú očakávania, že ekonomika eurozóny sa v 3. štvrťroku vráti k rastu.

Index podnikateľskej aktivity sa podľa konečných výsledkov v júni zvýšil na 48,5 bodu z májových 31,9 bodu. Výrazne sa tak priblížil k 50-bodovej hranici, ktorá oddeľuje pokles a rast aktivity. V apríli klesol na rekordné minimum 13,6 bodu.

„Vzosup indexu signalizuje pozoruhodne rýchly obrat v neutešenom stave ekonomiky eurozóny v čase pandémie koronavírusu,“ uviedol ekonóm IHS Markit Chris Williamson.

Analytici predpokladajú, že ekonomika eurozóny v 2. štvrťroku klesla o 12,5 %. V 3. kvartáli očakávajú 7,9-percentný rast. (reuters, čtk)

Zdieľať

Viem, že je teraz ťažšie dostať hypotéku. Získam ju v pohode, keď som zamestnanec alebo živnostník? Šli úroky hore?

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Živnostníci a zamestnanci z odvetví, ktoré postihla koronakríza, majú teraz väčšie ťažkosti získať hypotéku, zhodli sa odborníci v ankete Denníka E. Problém majú aj ľudia s príjmami zo zahraničia.

Zdieľať

Pokles tržieb o 60 až 85 % zaznamenala v júni väčšina subjektov rekreačného kúpeľníctva u nás, tvrdí Slovenská asociácia akvaparkov, kúpalísk a plavární. Žiada zástupcov vlády o diskusiu o pomoci, ktorá by podnikateľom pomohla prekonať koronakrízu.

Prezident asociácie Gabriel Somogyi pripomenul, že premiér Igor Matovič nezaujal žiadne stanovisko k svojmu verejnému sľubu odškodniť prevádzkovateľov subjektov poskytujúcich služby v cestovnom ruchu. Tie boli pritom z nariadenia vlády najdlhšie zatvorené a boli zahrnuté až do poslednej fázy uvoľňovania.

„Keďže odpovede neprichádzajú a dlhšie čakanie si dovoliť nemôžeme, žiadame zodpovedných zástupcov vlády o konštruktívnu debatu, ktorá pomôže prekonať toto zložité obdobie, “ dodal viceprezident asociácie Peter Kolenčík.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať