Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Dôležité stručne

  • Ekonomický newsfilter: Matovič sa bojí, že uhlíková neutralita bude drahá. Ale klimatická kríza by už nebola o peniazoch
  • Penzie: Parlament schválil vládne zmeny v 13. dôchodku, podporilo ich 82 zo 129 prítomných poslancov
  • Právo: Ohýbanie práva a prikrmovanie budú trestným činom, zaistenie majetku sa sprísni
  • Pomoc: Vláda schválila koncepciu zavedenia kurzarbeitu do slovenského právneho poriadku
  • Zdravotníctvo: Agel plánuje prebrať od Kmotríka nemocnicu v Skalici
  • Bratislava: Magistrát vyhlásil súťaž na predĺženie električkovej trate v Petržalke
  • Pozemky: NAKA obvinila troch ľudí v reštitučnej kauze na pozemkovom fonde
  • Nemecko: Vládny terminál omeškaného a predraženého nového berlínskeho letiska prijal prvú cestujúcu
  • USA: Purdue Pharma zaplatí 8 miliárd dolárov za opiátovú kauzu
  • Pomoc od štátu: Aké budú zmeny v pomoci v rámci druhej vlny pandémie
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Ak nespálime taliansky rádioaktívny odpad, hrozí 10-miliónová pokuta

Jadrová elektráreň V1 v Jaslovských Bohuniciach. Archívne foto - TASR
Jadrová elektráreň V1 v Jaslovských Bohuniciach. Archívne foto – TASR

Ak Slovensko nespáli taliansky rádioaktívny odpad, sankcie za porušenie zmluvy môžu byť takmer 10 miliónov, odhadol riaditeľ štátneho Javysu Pavol Štuller. Strany vládnej koalície chceli v minulosti spaľovanie tohto odpadu zakázať zákonom.

Zavreté krčmy a stopnuté festivaly: Urpiner musel vyliať milión pollitrov skazeného piva 

Spolumajiteľ Urpineru Branislav Cvik Foto Olivér Hargitai, Hamu és Gyémánt Kiadó
Spolumajiteľ Urpineru Branislav Cvik Foto Olivér Hargitai, Hamu és Gyémánt Kiadó

Spolumajiteľ pivovaru Urpiner Branislav Cvik sa pýta, ako sa vlastne majú využiť výsledky celoštátneho testovania na koronavírus. „Chýba mi, že vláda dopredu nepovie, čo bude nasledovať. Musíme mať scenáre, a nie že až po výsledkoch sa bude dumať, ako ďalej,“ hovorí.

Minúta po minúte

Americké akcie mierne oslabili. Investori s obavami čakajú, ako dopadne rokovanie o stimulačnom balíku americkej ekonomike. Na devízových trhoch oslabil dolár.

Index Dow Jones klesol o 0,35 percenta na 28.210,82 bodu. Širší index Standard & Poor’s 500 sa znížil o 0,22 percenta na 3435,56 bodu.

Index technologického trhu Nasdaq oslabil o 0,28 percenta na 11.484,69 bodu.

Americký prezident Trump napriek postoju svojej Republikánskej strany naznačil, že by mohol pristúpiť na prijatie balíka pomoci americkej ekonomike, ktorý by presahoval 2,2 bilióna dolárov. Demokrati sa ho snažia pretlačiť už niekoľko mesiacov, Biely dom doteraz presadzoval menší balík.

Šéfka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová bude o balíku ďalej rokovať s ministrom financií Stevenom Mnuchinom vo štvrtok.

Na devízovom trhu oslaboval dolár. Niektorí investori začali po Trumpovom náznaku stavovať na riskantnejšie meny.

Krátko po 22:30 SELČ dolárový index, ktorý sleduje výkon dolára ku košu šiestich popredných svetových mien, klesal o 0,4 percenta na 92,68 bodu.

Euro oproti doláru v rovnakom čase posilňovalo o 0,3 percenta na 1,1856 USD a k jenu o 0,6 percenta na 123,97 JPY. Dolár oproti jenu odpisoval 0,9 percenta na 104,57 JPY. (čtk)

Americká farmaceutická spoločnosť Purdue Pharma, výrobca návykového analgetika OxyContin, zaplatí viac než 8 miliárd dolárov a musí ukončiť svoju činnosť. Firma sa na federálnom súde priznala, že lekárom platila za to, aby vystavovali viac predpisov na lieky obsahujúce opiáty.

Urovnanie sporu je doteraz najväčším úspechom federálnej vlády, ako doviesť farmaceutickú spoločnosť k zodpovednosti za závislosť od opiátov. Na predávkovanie opiátmi zomrelo v USA od roku 2000 viac než 470-tisíc ľudí. Tretina z týchto úmrtí v roku 2018 súvisela s liekmi na predpis. (čtk)

Zníženie 13. dôchodkov ušetrí zhruba 300 miliónov eur, na udržateľné financovanie budúcich dôchodkov však stále chýba 1,7 miliardy eur ročne, upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Poslanci dnes schválili 13. penzie vo výške 50 až 300 eur.

Zmenili tak pôvodne plánovaných 460 eur pre väčšinu dôchodcov, čo tesne pred februárovými voľbami narýchlo odhlasovali poslanci Smeru, SNS, ĽSNS a Sme rodina.

Minister práce Milan Krajniak a jeho stranícky predseda zo Sme rodina Boris Kollár zmenu obhajujú tak, že oproti zrušenému vlaňajšiemu vianočnému príspevku dôchodcovia dostanú viac. Opozičné strany, naopak, okresanie 13. dôchodkov kritizujú.

Na čo upozorňuje rozpočtová rada

  • Finančná stabilita budúcich dôchodkov sa narušila počas uplynulých dvoch rokov. Za kľúčovú považuje chystanú penzijnú reformu a to, ako bude schválená v ústavnom zákone.
  • Pôvodne schválené 13. dôchodky od Smeru, SNS, ĽSNS a Sme rodiny by znamenali zvýšenie nákladov zo 147 na 590 miliónov eur tento rok.
  • Nový 13. dôchodok bude stáť 308 miliónov eur, čo znamená úsporu 282 miliónov eur. (e, tasr)

Slovenská obchodná a priemyselná komora tvrdí, že zámer plošného testovania je nedomyslený a rizikový a navyše chýba informácia, čo by po ňom nasledovalo. Podobne ako ďalšie biznisové organizácie kritizuje, že návrh vláda nekonzultovala s „hospodárskou sférou“.

Čo tvrdí SOPK

  • Testovanie sa pripravovalo bez konzultácie s tými, ktorých sa dotýka.
  • Naďalej nie sú známe viaceré kroky, ako sa uskutoční.
  • Navrhované tresty (karantény, pokuty, pozn. red) sú „s vysokou mierou“ za hranou ústavnosti.
  • Ak by vláda konzultovala testovanie s ľuďmi z hospodárskej sféry, zrejme by testovala len v niektorých regiónoch, čo by zabezpečilo reprezentatívne výsledky a miernejšie dosahy na ekonomiku.
  • Verejnosť nevie, aké závery sa vyvodia podľa výsledkov testov.
  • Pri karanténe netestovaných by mohol vypadnúť 1 milión pracovníkov. (e, tasr)

PayPal umožní svojim klientom kupovať, predávať a držať bitcoiny a ďalšie virtuálne meny. Od budúceho roka budú môcť platiť kryptomenami v 26 miliónoch obchodoch, ktoré prijímajú úhrady prostredníctvom tejto americkej platformy.

PayPal dúfa, že novou službou podporí globálne používanie virtuálnych mien a pripraví svoju sieť na nové digitálne meny, ktoré by mohli vyvíjať centrálne banky a firmy.

Majitelia účtov v USA budú môcť nakupovať, predávať a uchovávať meny vo svojich peňaženkách na platforme PayPal už v nasledujúcich týždňoch. Do ďalších krajín a do svojej aplikácie Venmo plánuje firma expanziu v 1. polroku 2021.

Prečo je to dôležité

Ďalšie popredné finančno-technologické firmy, ako Square či Robinhood Markets, svojim užívateľom tiež umožňujú nakupovať a predávať kryptomeny.

Zapojenie PayPalu je však vzhľadom na jeho dosah významnou udalosťou. Po celom svete má 346 miliónov aktívnych účtov a v 2. štvrťroku spracoval platby za 222 miliárd dolárov.

Viaceré centrálne banky sa už vyjadrili, že chcú vyvinúť digitálne verzie svojich mien. Facebook s podporou ďalších firiem spustil v roku 2019 projekt vlastnej kryptomeny Libra. PayPal bol zakladajúcim členom projektu, po niekoľkých mesiacoch ho však opustil.

Viac o kryptomenách:

  • majú tendenciu byť nestabilné, preto sú atraktívne pre špekulantov, ale menej príťažlivé pre obchodníkov a kupujúcich;
  • transakcie s nimi sú pomalšie a nákladnejšie než v prípade ďalších platobných systémov;
  • platby v kryptomenách na PayPal budú vysporiadané prostredníctvom oficiálnych mien, ako je dolár. To znamená, že obchodníci nedostanú platby vo virtuálnych menách, aj keď za ich tovar bude zaplatené v kryptomene.

Bitcoin sa v reakcii na správu o PayPale posilňuje a blíži sa k tohtoročnému maximu. V auguste jeho cena stúpla na 12 473 dolárov, od začiatku októbra si pripísal 15 %. (čtk, reuters)

Koľko najmenej musí zarobiť zamestnanec v roku 2021 a koľko to bude stáť zamestnávateľa

Foto - TASR
Foto – TASR

Zamestnanec musí dostať od januára 2021 najmenej 623 eur v hrubom. Oproti súčasnej minimálnej mzde si prilepší o 43 eur, v čistom uvidí o 31,70 eura viac. Zamestnávateľovi sa zvýšia náklady na zamestnanca odmeňovaného minimálkou o vyše 58 eur mesačne.

Ericsson v 3. štvrťroku hospodáril s čistým ziskom v prepočte 540 miliónov eur, pred rokom bol v strate. Firma uviedla, že ťažila z budovania mobilných 5G sietí v Číne a zo silného dopytu v USA. Jej akcie stúpli na 5-ročné maximum.

Kvartálne tržby Ericssonu sa medziročne zvýšili o 1 % na 5,5 miliardy eur. Šéf firmy Börje Ekholm uviedol, že kontrakty na 5G siete v Číne sa vyvíjajú podľa plánu. „Prispeli k ziskom v 3. štvrťroku a očakáva sa, že sa budú ďalej zlepšovať.“

Čo môže byť problém

Vzťahy Ericssonu s Čínou by sa mohli skomplikovať po tom, ako Švédsko z bezpečnostných dôvodov zakázalo používať telekomunikačné zariadenia firiem Huawei a ZTE v 5G sieťach.

Čína vyzvala Švédsko, aby svoje rozhodnutie zmenilo a zabránilo tak negatívnym dôsledkom pre švédske podniky. Ericsson súperí v oblasti 5G sietí najmä s firmami Huawei a Nokia. (čtk, reuters)

Reštaurácie hľadajú spôsoby, ako urobiť z terasy teplé miesto aj v zime. Čo im dovolia hygienici?

Ilustračné foto - TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP

Majitelia reštaurácií hľadajú spôsoby, ako vyhriať vonkajšie terasy, na ktorých môžu naďalej podávať jedlo. Niektorí nakupujú plynové lampy na vykurovanie, iní zastrešujú sedenie a zisťujú, čo je ešte podľa hygienikov akceptovateľné.

Vládny terminál nového berlínskeho letiska privítal prvého cestujúceho, nemeckú ministerku poľnohospodárstva Juliu Klöcknerovú. Celé letisko bude uvedené do prevádzky 31. októbra bez ceremoniálov, keďže výstavba sa veľa rokov preťahovala.

Oddnes budú z nového letiska Willyho Brandta lietať spolkový prezident, nemecká kancelárka a jej ministri, lietadlá bundeswehru a prilietať naň budú zahraniční hostia vlády.

Klöcknerová sa dnes vracala z rokovania ministrov poľnohospodárstva EÚ. Lietadlá s vysokopostavenými politikmi a úradníkmi doteraz vzlietali a pristávali v Berlíne na letisku Tegel.

Viac o novom letisku:

  • Začalo sa budovať pred 14 rokmi, uvedenie do prevádzky bolo pôvodne naplánované na rok 2011.
  • Pre problémy s včasným dokončením sa stalo symbolom neschopnosti politikov doťahovať veľké stavebné projekty.
  • V budúcnosti má postupne nahradiť dve berlínske letiská Tegel a Schönefeld.

Šéf nového letiska Engelbert Lütke Daldrup už skôr priznal, že Berlínu a celému Nemecku sa za projekt všetci smejú. „My nemeckí inžinieri sme sa hanbili,“ povedal Daldrup. (čtk, spiegel)

Nové berlínske letisko Willyho Brandta (stav z polovice septembra 2020). Foto - TASR/AP
Nové berlínske letisko Willyho Brandta (stav z polovice septembra 2020). Foto – TASR/AP

Leo Express podľa ŽSR od štvrtka zastaví všetky vlaky z Česka na Slovensko. Jazdiť nebude do konca platnosti tohtoročného grafikonu v decembri. Český dopravca premával medzi Prahou a Košicami.

Politici Sme rodina Boris Kollár a Milan Krajniak opäť obhajovali zmeny v 13. dôchodku tak, že penzisti dostanú viac než vlani. Zákon dnes schválil parlament, príspevky budú 50 až 300 eur namiesto 460 eur, ktoré tesne pred voľbami schválil Smer, SNS, kotlebovci a Sme rodina.

Boris Kollár argumentoval, že upravený 13. dôchodok dáva seniorom dvakrát toľko ako vlaňajší príspevok. Vyčítal Smeru a Hlasu, že 13. dôchodok sľubovali v roku 2010, ale nezaviedli ho, hoci Smer vládol v rokoch 2012 – 2016 sám.

„Každý dôchodca nech si pred Vianocami pozrie, koľko dostal vlani a koľko dostane tento rok. Garantujem im, že dostanú viac,“ dodal minister práce Krajniak.

Opozícia hovorí o návrhu na Krajniakovo odvolanie v parlamente, na jeho zosadenie však nemá dosť hlasov. (e, tasr)

Obchody na Slovensku nie sú schopné zvládnuť výpadok väčšieho množstva zamestnancov v 10-dňových karanténach, hovorí Iniciatíva slovenských maloobchodníkov, ktorú založili okrem iných reťazce Nay a Martinus. Predajne by sa zrejme zatvárali.

„Dnes sme pripravení na pár pozitívnych prípadov v našich firmách, nie však na výpadok väčšieho množstva zamestnancov z dôvodu karantény. Títo zamestnanci zostanú doma a naše prevádzky budeme nútení pre ich nedostatok zavrieť,“ uviedol predseda iniciatívy Daniel Krakovský.

Čo hovorí iniciatíva

  • Maloobchodníci nemajú ako donútiť zamestnancov, aby išli na dobrovoľné testy.
  • Vláda by mala radšej pozitívne motivovať ako hroziť reštrikciami.
  • Zatvorenie prevádzok zvýši škody, zároveň budú platiť pokuty nájomcom.
  • Ak sa nenájde iné riešenie, žiadajú ďalšie kompenzácie. (tasr, e)

Automobilky v USA sa pripravujú na sprísňovanie emisných pravidiel a na štátnu podporu pre elektromobily v prípade, že v prezidentských voľbách zvíťazí demokratický kandidát Joe Biden.

Biden a jeho súper Donald Trump potrebujú hlasy pracovníkov v automobilovom odvetví v štátoch, kde sa dajú očakávať tesné volebné výsledky, napríklad v Michigane a Ohiu.

Obaja kandidáti tvrdia, že chcú, aby automobilový priemysel vytváral viac pracovných miest v USA namiesto toho, aby vznikali v Mexiku alebo Číne. Ďalej sa však ich prístup líši.

Čo sa čaká od Bidena

Predpokladá sa, že Biden v prípade zvolenia začne pracovať na zrušení rozhodnutia Trumpovej administratívy o zmiernení noriem spotreby pohonných látok a uhlíkových emisií do roku 2025. Automobilky by tiež mohli čeliť výrazne vyšším postihom v prípade neplnenia noriem.

Bidenova politika by mohla automobilkám v niektorých smeroch aj pomôcť. Sľubuje nové daňové stimuly na nákup elektromobilov a výrazné rozšírenie siete dobíjacích staníc.

Ako to vidí autopriemysel

Automobilový priemysel tradične viac prispieva na kampane republikánskych politikov. Odborový zväz UAW, ktorý má vyše 400-tisíc členov, však v apríli podporil prezidentského kandidáta demokratov.

V predchádzajúcich prezidentských voľbách skoro tretina členov UAW nerešpektovala odporúčanie zväzu a hlasovala za Trumpa.

Čoho sa obávajú odbory

Členovia UAW sú skeptickí voči dohodám o voľnom obchode a obávajú sa, že prechod na elektromobily spolu s prísnejšími emisnými normami pre nákladné autá a SUV bude viesť k zániku pracovných miest.

Trump sa snaží ťažiť z týchto obáv a nepravdivo tvrdí, že Biden podporuje zákaz áut s benzínovým pohonom. Prezident vyhlásil, že demokrati chcú, aby v každej rodine bolo len jedno auto a aby všetky vozidlá mali elektrický pohon. Demokrati žiadne takéto obmedzenie nenavrhujú. (čtk, reuters)

Skupina Agel chce prevziať nemocnicu v Skalici, ktorú v súčasnosti ovláda Ivan Kmotrík. Transakciu posudzuje protimonopolný úrad.

Podľa tlačovej správy úradu by Agel získal výlučnú kontrolu.

Agel ovláda český podnikateľ slovenského pôvodu Tomáš Chrenek, na Slovensku mu patrí viacero nemocníc, napríklad vo Zvolene, Košiciach-Šaci či v Komárne.

Aj Kmotríkov Grafobal má aktivity v zdravotníctve – ovláda napríklad polikliniku v bratislavskom Ružinove a gynekologicko-pôrodnícku nemocnicu Koch.

Vláda prerušila rokovanie o protokole medzi Slovenskom a Kubou, ktorý sa týka pohľadávok štátnej Eximbanky voči kubánskej štátnej banke BNC. Dôvodom je podľa ministerstva financií „vyjasnenie si pozícií“ s ministerstvom zdravotníctva. (tasr, e)

Prezident Zväzu cestovného ruchu Marek Harbuľák nevie o tom, že by bola hotová ponuka hotelov pripravených ubytovať ľudí, ktorí budú pozitívne testovaní v dobrovoľných plošných testoch. No dodal, že aj v prvej vlne dokázali za 24 hodín nájsť v hoteloch 900 izieb určených na karanténu ľudí prichádzajúcich z cudziny.

Cestovné kancelárie dostanú pomoc bez ohľadu na to, či pomáhajú domácemu cestovného ruchu, povedal minister dopravy Andrej Doležal. Keďže má pomoc vyjadrená percentom z tržieb pokrývať fixné náklady a tie sú podľa Doležala v cestovkách nižšie, bude aj pomoc pre ne nižšia.

Schéma pomoci v oblasti turizmu v objeme 100 miliónov eur pokryje celý segment cestovného ruchu, vrátane cestových kancelárií a agentúr, tvrdí štátna tajomníčka rezortu dopravy Katarína Bruncková. Podmienkou získania pomoci bude pokles tržieb aspoň o 40 %, príspevok bude od 1,4 do 10 % z tržieb.

Podľa ministerstva bude pomoc z novej schémy určená len podnikateľom, ktorí už vlasti pôsobili v biznise. Rezort potvrdil, že tí, ktorí budú o pomoc žiadať, musia mať tržby za referenčné obdobie od 1. apríla 2019.

Letisko v Bratislave vybavilo za deväť mesiacov tohto roka o 79 % menej cestujúcich (382-tisíc) ako vlani. Medziročne vzrástol objem odbaveného nákladu, a to o 22 % na vyše 18-tisíc ton.

„Počas trištvrte roka 2020 sa uskutočnilo 11 206 letov, o 51 % menej ako vlani. Najvýraznejšie poklesol počet pohybov lietadiel v medzinárodnej nepravidelnej doprave, pravidelných letov sa uskutočnila približne tretina v porovnaní s minuloročnými prvými troma kvartálmi,“ priblížila hovorkyňa letiska Veronika Ševčíková.

V septembri vybavilo letisko v Bratislave 24 075 cestujúcich, o 90 % menej ako v septembri 2019. Z toho 85 % cestujúcich bolo vybavených na pravidelných zahraničných linkách, zvyšok v ostatnej doprave.

V deviatom mesiaci roka sa z Bratislavy lietalo pravidelnými linkami do 13 destinácií, najviac cestujúcich bolo prepravených medzi Bratislavou a Londýnom, Dublinom a Manchestrom. Uskutočnilo sa 1486 letov, o 50 % menej oproti septembru 2019. (tasr)

Naživo: Aká budúcnosť čaká reštaurácie po pandémii koronavírusu? Na konferencii #akonato vystúpi aj český šéfkuchár a podnikateľ Zdeněk Pohlreich. (inzercia)

Firmy v Nemecku, ktoré zasiahla koronakríza, môžu získať ďalšiu pomoc od vlády. Minister hospodárstva Peter Altmaier oznámil druhú tranžu finančných prostriedkov na prekonanie problémov.

Firmy môžu požiadať o dotácie na fixné prevádzkové náklady, ako je nájomné, v období od septembra do decembra, uvádza sa vo vyhlásení. Musia však byť schopné preukázať výrazné straty na príjmoch, aby boli oprávnené čerpať pomoc od vlády.

Pomoc je aj pre vlastníkov firiem, ktorých sa týkajú lokálne reštrikcie, ako sú napríklad pravidlá hygieny a dištancovania sa. „Nenecháme naše podniky v kríze osamotené,“ uviedol Altmaier.

Nemecká spolková a regionálne vlády sa už dohodli na predĺžení pomoci o pol roka, a to do konca júna 2021.

Na núdzový program bolo vyčlenených približne 25 miliárd eur. Jeho cieľom je spolu s vládnou schémou podpory zamestnanosti (kurzarbeit) zabrániť vlne platobnej neschopnosti po tom, ako pandémia uvrhla najväčšiu európsku ekonomiku do recesie. Podľa ministerstva hospodárstva boli doteraz vyplatené dotácie iba vo výške 1,2 miliardy eur.

Ministerstvo pripomenulo, že schválené financie by počas jesenných a zimných mesiacov mohli pomôcť firmám presunúť niektoré prevádzky von s cieľom zabrániť šíreniu infekcie, napríklad do stanov s ohrievačmi. (tasr)

Nájomné v najdrahších mestách sveta klesá v dôsledku pandémie a súvisiacich opatrení. Ľudia nechcú platiť vysoké sumy za bývanie v predtým žiadaných centrách, keď je v súčasnosti väčšina obchodov, reštaurácií a služieb zatvorená.

Práve dostupnosť služieb je často hlavný dôvod, prečo sa ľudia nasťahovali do centier veľkomiest. Situácia je podobná v Sydney, New Yorku, San Franciscu či Londýne.

„Ak teraz nerokujete o znížení nájmu, ste blázni. Ponuka je vysoká a dopyt prudko klesol,“ hovorí Tim Lawless, analytik firmy CoreLogic zaoberajúcej sa analýzou dát.

Priority záujemcov o bývanie zmenil prechod na prácu z domova i zatvorené obchody a bary. Zmenila sa tak aj mocenská rovnováha medzi prenajímateľmi a nájomníkmi. (čtk, bloomberg)

Čína vyzvala Švédsko, aby zmenilo rozhodnutie o vylúčení firiem Huawei a ZTE z budovania 5G sietí a zabránilo tak negatívnym dôsledkom pre švédske firmy. Štokholm vyradil oba podniky po konzultáciách s armádou a bezpečnostnou službou.

„Čína vyjadruje veľkú nespokojnosť so Švédskom,“ povedal hovorca čínskeho ministerstva zahraničia. Podľa neho by Švédsko malo napraviť svoje zlé rozhodnutie, aby zabránilo negatívnym dosahom na vzájomnú ekonomickú a obchodnú spoluprácu a prevádzku švédskych podnikov v Číne.

Európske krajiny prehodnocujú úlohu čínskych firiem pri budovaní telekomunikačných sietí. USA naliehajú na spojencov, aby ich z tohto procesu vylúčili, lebo podľa nich predstavujú bezpečnostnú hrozbu.

Čo straší čínske firmy

Huawei a ďalšie čínske podniky znepokojuje plánované prevzatie britskej firmy na výrobu čipov ARM, ktorú má získať americká Nvidia.

Čínske firmy sa obávajú, že Nvidia prinúti britskú firmu prerušiť spoluprácu s čínskymi klientmi. Snažia sa preto dosiahnuť, aby regulátori transakciu zakázali alebo stanovili podmienky, ktoré im zabezpečia zachovanie prístupu k technológiám ARM. (čtk, reuters, bloomberg)

Do 2. novembra by mala finančná správa dostať takmer 120-tisíc daňových priznaní. Daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb má podať 61 300 daňovníkov, priznanie k dani z príjmov právnických osôb 58-tisíc subjektov.

Do týchto dní si splnilo daňovú povinnosť viac ako 1,1 milióna daňovníkov. Na zvýšený nápor sú pripravené daňové úrady a rozšírené úradné hodiny bude mať aj klientske centrum finančnej správy.

Daňové priznanie musia daňovníci podať a daň aj zaplatiť do 2. novembra 2020 (vrátane). Najvyšší počet podaných daňových priznaní k dani z príjmov fyzických osôb finančná správa očakáva v Bratislavskom kraji (10 500), najnižší v Trnavskom kraji (5 400).

Finančná správa tvrdí, že podá pomocnú ruku daňovníkom, ktorí z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie nebudú môcť zaplatiť daň v lehote splatnosti. Odporúča im, aby kontaktovali svojho správcu dane čo najskôr. Povoliť odklad platenia dane, resp. splátky môže správca dane len na základe doručenej žiadosti.

Daňový subjekt, ktorý má povinnosť komunikovať s finančnou správou, elektronicky podáva takúto žiadosť cez všeobecné podanie na portáli finančnej správy. Text žiadosti uvedie priamo vo všeobecnom podaní. Prílohou tohto podania musí byť analýza jeho finančnej a ekonomickej situácie. Predložiť ju nemusí fyzická osoba, ktorá nemá oprávnenie na podnikanie.

Letiskové spoločnosti dostanú čiastočnú kompenzáciu v súvislosti s koronakrízou. Vláda schválila, že sa zavedie nový účel poskytnutia príspevku v civilnom letectve s obmedzenou lehotou na jeho poskytnutie.

Vláda schválila návrh zákona o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve z dielne ministerstva dopravy aj s návrhom na skrátené legislatívne konanie. Cieľom návrhu zákona je právna úprava poskytovania verejných prostriedkov v oblasti civilného letectva na nový účel s ohľadom na krízovú situáciu vyhlásenú v spojitosti s ochorením covid-19.

Rezort dopravy uviedol, že s účinnosťou od 13. marca 2020 bol vyhlasovaný zákaz určených civilných letov s miestom vzletu na území iného štátu a s miestom pristátia na území SR. Vzhľadom na potrebu zabezpečiť nevyhnutnú leteckú dostupnosť územia SR, repatriáciu občanov, zásobovanie SR najmä zdravotníckym materiálom sa vyhlásený zákaz vykonávania určených civilných letov nevzťahoval na určité kategórie letov.

Letiskové spoločnosti ako prevádzkovatelia medzinárodných verejných letísk na území SR tak museli zabezpečiť prevádzkyschopnosť príslušného letiska a poskytovanie letiskových služieb v požadovanom rozsahu.

Opatrenia prijaté vo vzťahu k ochoreniu covid-19 tak majú zásadný vplyv aj na letiskové spoločnosti, ktoré podľa rezortu čelia náhlemu nedostatku, dokonca až nedostupnosti likvidity počas tejto vyhlásenej krízovej situácie. „Nielen zákaz vykonávania určených civilných letov, ale aj nezáujem o využívanie obchodnej leteckej dopravy prispievajú k značnej strate príjmov,“ dodal rezort dopravy.

Ministerstvo môže v súčasnosti podľa zákona o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve podľa možností rozpočtovej kapitoly ministerstva a možností štátneho rozpočtu poskytovať letiskovým spoločnostiam príspevok v civilnom letectve na bezpečnostnú ochranu letiska, výkon záchranných a hasičských služieb na letisku, prevádzku letiskovej infraštruktúry, investície do letiskovej infraštruktúry a na odbavenie letov oslobodených od odplát.

Návrh zákona dopĺňa možnosť poskytnúť príspevok v civilnom letectve z rozpočtovej kapitoly ministerstva na úhradu oprávnených nákladov alebo refundáciu výdavkov, ktoré súvisia so zabezpečením nevyhnutnej leteckej dostupnosti územia SR počas krízovej situácie vyhlásenej v súvislosti s ochorením covid-19 za obdobie od 12. marca 2020 do 31. decembra 2021.

Maximálna intenzita pomoci by mala predstavovať 85 % oprávnených nákladov. Príspevok na zabezpečenie nevyhnutnej leteckej dostupnosti bude možné poskytnúť na základe schémy pomoci schválenej Európskou komisiou. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať