Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Dôležité stručne

  • Ekonomický newsfilter: Nezamestnanosť rastie pomaly, aj by sme sa mali radovať, ibaže druhá vlna začala zatvárať podniky
  • Obchod: Slovenský export sa spamätal z koronakrízového prepadu, v júni klesol medziročne už len o 1,2 %
  • Odvody: Živnostníci, ktorí podali daňové priznanie do konca marca, musia zaplatiť poistné za júl v novej výške do 10. augusta
  • Firmy: Microsoft sa zaujíma o prevzatie všetkých aktivít TikToku s výnimkou Číny
  • Cesty: V roku 2023 by štát mohol začať stavať tunel Soroška, ktorý je súčasťou plánovanej rýchlostnej komunikácie R2
Zdieľať

Oplatí sa ešte investovať do zlata alebo striebra? Ako rýchlo sa k takej investícii dostanem?

Foto - JumpStory
Foto – JumpStory

Zlato má za sebou pomerne solídny rast o 25 % od vypuknutia pandémie a darilo sa mu prakticky celý posledný rok, vraví Dominik Hapl z Acrossu. „Ak chce niekto využiť zlato na krátkodobú špekuláciu a zviezť sa na jeho raste, tento vlak je už pravdepodobne preč,“ hovorí v ankete, či sa ešte oplatí investovať do zlata.

Minúta po minúte

Zdieľať

Majetok Marka Zuckerberga prvý raz prekročil hranicu 100 mld. USD vďaka rastu akcií Facebooku na nový rekord. Pripojil sa tak k Jeffovi Bezosovi a Billovi Gatesovi, ktorí boli doteraz jedinými osobami s bohatstvom nad sto miliárd dolárov.

Zuckerbergov majetok pochádza najmä z jeho 13-percentného podielu vo Facebooku. Jeho akcie vo štvrtok stúpli vďaka predstaveniu novej služby Reels, ktorá má konkurovať TikToku.

Majetok zakladateľov najväčších amerických IT firiem výrazne rastie, hoci ekonomika USA tento rok rekordne klesla. Pandémia totiž priťahuje na internet viac ľudí. Zuckerberg si tento rok polepšil o 22 mld. dolárov, šéf Amazonu Bezos o vyše 75 mld. dolárov.

Ohromujúce čísla však zároveň priťahujú zvýšený záujem úradov a zákonodarcov, ktorí podrobne skúmajú ich správanie a postavenie. Zuckerberg, Bezos, šéf Applu Tim Cook a Aplhabetu Sundar Pichai sa v americkom kongrese bránili obvineniu, že ich firmy zneužívajú moc a bohatstvo na potlačenie konkurencie.

Trhová hodnota piatich najväčších amerických IT firiem (Apple, Amazon, Alphabet, Facebook a Microsoft) v súčasnosti zodpovedá 30 % amerického HDP. Oproti koncu roka 2018 ide o takmer dvojnásobok. (čtk, bloomberg)

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP
Zdieľať

Slovenský vývoz sa tento rok ešte nedostane stabilne na úroveň pred pandémiou, myslí si analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Podľa neho koronakríza vymaže časť dopytu v Európe, čo sa prejaví aj na číslach zahraničného obchodu SR.

Zahraničný obchod v júni príjemne prekvapil nielen rekordným prebytkom, ale aj významným oživením vývozu. Jeho medziročný pokles sa zmiernil na 1,2 % z májových 34,5 %, medzimesačne vzrástol o 38 %.

Export pomerne silno zareagoval na čiastočné uvoľnenie koronavírusových reštrikcií naprieč Európou a takmer sa vrátil na úrovne spred vypuknutia pandémie, za januárovým maximom zaostal už len o 5,5 %.

Aký je výhľad

„Júnové čísla mohli nafukovať aj nerealizované exporty z času pandémie, ktoré dobiehali staršie objednávky,“ hovorí Koršňák. Podľa neho by mohol byť tento efekt viditeľný aj počas letných mesiacov.

Analytik predpokladá, že na jeseň by mohlo dôjsť ku korekcii silných júnových čísel vývozov. Bilancia by sa mala stabilizovať, no v miernejšom prebytku než v júni. Prispieť k tomu môže zmiernenie pozitívneho efektu nízkych cien ropy, ktoré sa už čiastočne zotavili.

Podpora pre HDP

Júnový silný export podľa Koršňáka prináša výrazne pozitívne riziko pre odhad priemyselnej produkcie a čiastočne aj HDP za 2. štvrťrok. Údaje zverejní štatistický úrad na budúci týždeň.

V prípade HDP by mohol pôsobiť priaznivý efekt exportu za predpokladu, že júnové čísla neťahali len technické vývozy z naplnených skladov, čo štatistiky zásob nenaznačujú. „Dá sa predpokladať, že vyššie exporty by sa mali skutočne prejaviť aj na vyššej produkcii,“ poznamenáva Koršňák.

Viac k téme tu: Slovenský export sa spamätal z koronakrízového prepadu

Zdieľať

V júli využilo možnosť cestovať autobusom v Trnavskom kraji za jedno euro 383 rodín, teda spolu 1400 ľudí. Rodinný cestovný lístok mal v prvom mesiaci fungovania u verejnosti dobrý ohlas, tvrdí župan Jozef Viskupič.

Rodinný lístok zaviedol Trnavský samosprávny kraj začiatkom letných prázdnin a platí u prepravcov Arriva Trnava, SAD Dunajská Streda a SKAND Skalica.

„Veľmi ma teší záujem o náš nový produkt. Štatistiky za prvý mesiac dokazujú, že sa nám náš zámer darí. Ľudia si tento benefit obľúbili a majú záujem cestovať za turistickými cieľmi v našom kraji ekologickejším spôsobom. Verím, že vďaka doterajším pozitívnym ohlasom prilákame do verejnej dopravy čoraz viac cestujúcich,“ povedal Viskupič.

Benefit môžu ľudia využívať počas víkendov, sviatkov, dní pracovného pokoja a voľna. Na rodinný cestovný lístok je možné prepraviť spolu päť osôb v kombinácii maximálne dvaja dospelí a tri deti alebo jeden dospelý a štyri deti. V každej skupine musí byť aspoň jedna dospelá osoba a jedno dieťa do 18 rokov. (tasr)

Zdieľať

Výzvu na kotlovú dotáciu má ministerstvo životného prostredia naďalej otvorenú, do štvrtka evidovalo jednu žiadosť, aj tú neúplnú. Uchádzači môžu predkladať projekty, ktorými zabezpečia výmenu starých kotlov na tuhé palivo za nízkoemisné.

Podľa ministerstva predkladateľ zatiaľ jedinej podanej žiadosti ju na základe výzvy nedoplnil. „Z toho dôvodu bolo konanie zastavené a žiadosť vyradená,“ hovorí tlačový odbor ministerstva.

Pripomína, že žiadosti môžu predkladať štátne rozpočtové organizácie, štátne príspevkové organizácie a vyššie územné celky. Tie budú domácnostiam poskytovať dotácie na výmenu kotlov na drevo či uhlie za kotly na zemný plyn.

Výzvu na 35 miliónov eur vyhlásil minulý rok exminister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd). Súčasný minister Ján Budaj (OĽaNO) chcel súťaž na dodávateľa kotlov zrušiť. Dotáciu považoval za predvolebné gesto.

Predpokladalo sa, že prvé výmeny kotlov by sa mohli realizovať tento rok v lete. Občan by sa musel preukázať, že používal kotol na tuhé palivo a prípadne ho zlikvidoval. Na jednu domácnosť by bol poskytnutý príspevok 3000 eur. Výmena kotlov súvisí s kvalitou ovzdušia. Spaľovanie tuhého paliva podľa ministerstva predstavuje pre ovzdušie veľkú záťaž. (tasr)

Zdieľať

Nemecký priemysel v júni zmiernil medziročný prepad na 11,7 % z májových 19,5 %. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom produkcia stúpla o 8,9 %, v máji rástla po revízii smerom nadol o 7,4 %.

Dáta o priemyselnej produkcii za jún zverejnil spolkový štatistický úrad Destatis na internetovej stránke. Údaje sú očistené o sezónu a počet kalendárnych dní.

V šiestom mesiaci pokračoval výrazný rast produkcie automobilového sektora, medzimesačne stúpla o 54,7 %. Naďalej však zostáva o vyše pätinu nižšia v porovnaní s februárom, čo bol posledný mesiac pred začiatkom koronakrízy.

Zdieľať

Návrh na úpravu rekreačných poukazov predkladá ministerstvo dopravy opakovane na koaličnú radu. Preplácanie príspevku na rekreáciu za zamestnávateľa má byť jedným z opatrení v súvislosti s koronakrízou.

Rezort dopravy skonštatoval, že najbližšie rokovanie Národnej rady je naplánované v septembri, preto nie je možné tento proces urýchliť. Odloženie rokovaní o rekreačných poukazoch až na september sa však Asociácii organizácií cestovného ruchu javí ako kritické.

„Odborne formulovanými požiadavkami komunikovanými našou asociáciou, Zväzom cestovného ruchu a ďalšími odvetvovými partnermi by sa mala vláda zaoberať v čo najkratšom čase,“ tvrdí Jiří Pěč z asociácie. Ohrozené sú podľa neho desaťtisíce pracovných miest, často aj v takzvaných „hladových dolinách“, kde je ťažké nájsť si iné uplatnenie.

„Bez ohľadu na to, kedy to technicky predložíme vláde, lebo ja verím, že to predložíme, budú tieto poukazy platiť retroaktívne, to znamená, budú zúčtovateľné pobyty našich občanov na Slovensku aj spätne,“ uistil minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina) ešte začiatkom júla.

Návrh ministerstva dopravy týkajúci sa príspevku na rekreáciu je bez akejkoľvek podmienky veľkosti zamestnávateľa, a to aj vzhľadom na fakt, že by ho preplácal štát a nie zamestnávateľ. „Podmienka trvania pracovného pomeru dva roky je zmenená na podmienku 90 dní trvania pracovného pomeru (u SZČO 90 dní trvania živnosti). Podmienka minimálne dvoch prenocovaní ostáva zachovaná,“ priblížil rezort dopravy. (tasr)

Zdieľať

Unipetrol môže prevziať časť biznisu firmy Fontee, a to jednu čerpaciu stanicu, ktorá nebola v prevádzke, schválil to protimonopolný úrad. Už vlani odobril prevzatie 7 čerpacích staníc od Fontee, spolu ich má Unipetrol na Slovensku 10.

Skupina Unipetrol je súčasťou nadnárodnej skupiny PKN ORLEN, ktorej hlavným predmetom činnosti je ťažba a spracovanie ropy, resp. petrochemická výroba a predaj týchto výrobkov. Na Slovensku v oblasti maloobchodného predaja pohonných hmôt a doplnkového tovaru skupina prevádzkuje 10 čerpacích staníc.

Nadobúdanú časť firmy Fontee podľa úradu tvoria aktíva slúžiace na prevádzku čerpacej stanice, ktoré pozostávajú z čerpacej stanice a súvisiacich objektov. Čerpacia stanica nebola nikdy prevádzkovaná a negenerovala žiaden obrat, avšak ide o nadobudnutie aktív, na základe ktorých možno dosahovať obrat.

Napriek skutočnosti, že táto koncentrácia by samostatne z hľadiska obratu nepodliehala kontrole úradu, zámer koncentrácie úrad posudzuje ako podliehajúci kontrole úradu, keďže sa v tomto prípade uplatní ustanovenie § 10 ods. 5 zákona o ochrane hospodárskej súťaže. V zmysle tohto ustanovenia dve koncentrácie, ktoré sa uskutočnia do dvoch rokov medzi tými istými podnikateľmi a spolu podliehajú kontrole podľa zákona, sa považujú za jednu koncentráciu, ktorú je úrad oprávnený posudzovať.

Úrad už vlani v septembri schválil koncentráciu, ktorou podnikateľ Unipetrol nadobudol kontrolu nad časťou podnikateľa Fontee, konkrétne nad aktívami slúžiacimi na prevádzku 7 čerpacích staníc.

„Vychádzajúc z počtu čerpacích staníc, ktoré Unipetrol kontroluje, zo skutočnosti, že predmetom akvizície je jedna čerpacia stanica (ktorá doposiaľ nebola prevádzkovaná) a z rozmiestnenia predmetných čerpacích staníc v rámci Slovenskej republiky, ako aj z existencie významných konkurentov v tejto oblasti, predmetný zámer koncentrácie nevzbudzuje súťažné obavy z hľadiska jej horizontálneho posúdenia na celoslovenskej úrovni ani z hľadiska lokálneho pôsobenia účastníkov koncentrácie,“ tvrdí úrad.

Ani s ohľadom na rozsah činností a trhovú prítomnosť Unipetrol v rámci veľkoobchodných dodávok pohonných hmôt na území SR a predovšetkým nadobúdanej časti podnikateľa Fontee v rámci maloobchodu s pohonnými hmotami, ani vertikálne prepojenie nevzbudzuje súťažné obavy.

Zdieľať

Microsoft sa zaujíma o prevzatie všetkých aktivít TikToku s výnimkou Číny. Pred pár dňami americká firma potvrdila, že rokuje o kúpe aplikácie v USA, Kanade, Austrálii a na Novom Zélande. Čínskemu TikToku hrozí v Spojených štátoch zákaz.

Podľa zdrojov Financial Times sa Microsoft usiluje tiež o aktivity TikToku v Európe a na ďalších trhoch, kde funguje pod týmto názvom. Záujem sa netýka Číny, kde majiteľ TikToku, firma ByteDance, prevádzkuje svoju aplikáciu pod názvom Douyin.

TikToku hrozí v USA zákaz, pokiaľ jeho tamojšie aktivity neprevezme americká firma. Prezident Donald Trump vo štvrtok vydal exekutívny príkaz, ktorým zakázal obchodné transakcie s firmou ByteDance.

Trump nedávno pohrozil, že TikTok v USA úplne zakáže. Zdôvodňuje to obavami, že čínske vlastníctvo predstavuje riziko pre národnú bezpečnosť, pretože čínska vláda tak podľa neho môže získavať informácie o amerických občanoch.

Ak by Microsoft prevzal TikTok, aktivity aplikácie na zdieľanie krátkych videí by v USA mohli pokračovať. Trump stanovil čas na dohodu do 15. septembra.

Okrem transakcií s ByteDance šéf Bieleho domu zakázal obchodovanie aj s ďalšou čínskou firmou Tencent Holdings, ktorá prevádzkuje aplikáciu WeChat. (čtk)

Zdieľať

Slovenský export sa spamätal z koronakrízového prepadu, v júni klesol medziročne už len o 1,2 %. Dovoz zaostal za vlaňajškom o 8,9 %, bilancia zahraničného obchodu skončila najmä vďaka vývozu áut s rekordným prebytkom takmer 710 miliónov eur.

Predbežné výsledky zahraničnoobchodnej bilancie Slovenska za jún zverejnil štatistický úrad na internetovej stránke.

Vývoz dosiahol najlepší výsledok od februára, keď naposledy rástol. Od marca ho zrazila koronakríza do dvojciferných prepadov, najhoršie dopadol v apríli (-45,3 %).

Vďaka júnovému prebytku sa obchodná bilancia za 1. polrok dostala do plusu 185,9 milióna eur, pred rokom presahoval 900 miliónov eur.  Za šesť mesiacov roka export klesol medziročne o 17,1 %, import bol nižší o 15,6 %.

Zdieľať

V Prahe sa počet turistov v druhom štvrťroku pre pandémiu prepadol o 94 percent. Praha je z hľadiska prepadu návštevnosti najviac postihnutým regiónom v Česku. Návštevnosť ubytovacích zariadení však klesla vo všetkých regiónoch. (čtk)

Zdieľať

Americké akcie sa dnes napriek počiatočnému poklesu posilnili a index Nasdaq prvýkrát uzavrel obchodovanie nad hranicou 11-tisíc bodov. Za rastom akciového trhu je nádej na ďalší balík stimulačných opatrení, ktorý by mal ekonomike USA pomôcť prekonať negatívne dosahy koronakrízy.

Dow Jonesov index, ktorý zahŕňa akcie tridsiatich popredných amerických podnikov, si dnes pripísal 0,68 percenta a uzavrel na 27386,98 bodu. Širší index S&P 500 vzrástol o 0,64 percenta na 3349,16 bodu a index Nasdaq, v ktorom je zastúpených mnoho firiem z odvetvia vyspelých technológií, sa zvýšil o percento na 11108,07 bodu.

V piatok ministerstvo zverejní pozorne sledovanú mesačnú správu o vývoji tvorby pracovných miest a miery nezamestnanosti v USA. Analytici podľa prieskumu agentúry Reuters predpokladajú, že americká ekonomika v júli vytvorila 1,58 milióna nových pracovných miest a že miera nezamestnanosti klesla na 10,5 percenta z júnových 11,1 percenta. (reuters, čtk)

Zdieľať

Európsky výrobca lietadiel Airbus v minulom mesiaci zvýšil dodávky lietadiel: v júli dodal 49 lietadiel po 36 v júni. Výrobná aktivita koncernu tak pokračuje v zotavovaní po prepade počas karanténnych opatrení na zastavenie pandémie.

Veľká väčšina dodávok (47) pripadala na stroje modelového radu A320neo. Airbus zároveň v júli zaznamenal prvé nové objednávky za tri mesiace, keď predal dva stroje A320neo nezverejnenému zákazníkovi a dve lietadlá A321neo spoločnosti Lufthansa Technik.

Koncern od začiatku roka dodal zákazníkom 245 lietadiel a získal objednávky na 369 lietadiel, po stornách počet nových objednávok dosiahol 302. (tasr)

Zdieľať

Deutsche Bank zlepšila výhľad tohtoročného vývoja svetovej ekonomiky. Oživenie z poklesu spôsobeného koronakrízou podľa nej postupuje rýchlejšie, než sa predpokladalo.

Deutsche Bank teraz predpovedá, že svetová ekonomika tento rok klesne o 4,5 percenta, zatiaľ čo predtým očakávala 6-percentný prepad.

K najvýraznejšiemu zlepšeniu banka prikročila pri ekonomike eurozóny. Tá by tento rok podľa jej novej prognózy mala klesnúť o 8,6 percenta namiesto predtým predpokladaného prepadu o 12 percent.

Odhad tohtoročného hospodárskeho poklesu v USA banka upravila na 5,2 percenta z predtým predpokladaných 7,1 percenta. (reuters)

Zdieľať

Euro dnes voči doláru vzrástlo na vyše dvojročné maximum: kurz stúpol na 1,1916 USD/EUR, čo je najviac od mája 2018. Neskôr euro prišlo o svoje zisky a popoludní jeho kurz klesol až na 1,1818 USD/EUR.

Európska centrálna banka stanovila vo štvrtok referenčný kurz na 1,1843 (v stredu: 1,1854) USD/EUR. To znamená, že dolár stál 0,8444 (0,8436) eura.

Objednávky v nemeckom priemysle sa po prepade spôsobenom koronakrízou v júni nečakane výrazne zotavili. Euro však z toho profitovalo len krátkodobo. Dôvodom zhoršenia nálady na trhoch bol najmä nárast počtu nových prípadov ochorenia COVID-19.

Podľa expertky Commerzbank Antje Praefckeovej však dolár zrejme nečaká posilňovanie a bude ďalej pod tlakom. Dôvodmi sú neistota týkajúca sa prezidentských volieb, uvoľnená menová politika centrálnej banky (Fed) a rastúce deficity rozpočtu a obchodnej bilancie.

Vo štvrtok padla na rekordné minimum voči doláru turecká líra. Dolár sa voči líre posilnil o 3,6 % a dostal sa až na historické maximum 7,3081 TRY/USD. Výrazne si voči líre polepšilo aj euro, ktorého kurz sa dostal na nové maximum 8,6697 TRY/EUR. Turecká centrálna banka popoludní oznámila, že bude intervenovať proti výraznému kolísaniu kurzu domácej meny, jej vyhlásenie však líru nedokázalo podporiť.

Koronakríza tvrdo zasiahla tureckú ekonomiku. „V týchto ťažkých časoch pre celú svetovú ekonomiku rastie tlak na meny rozvíjajúcich sa krajín, ako je turecká líra,“ uviedol šéf Nemecko-tureckej priemyselnej a obchodnej komory Thilo Pahl. Dodal, že negatívny vplyv na kurz líry má prepad príjmov z turizmu, negatívne reálne úrokové sadzby a pokles devízových rezerv tureckej centrálnej banky. Navyše finančné trhy neveria, že sa turecká ekonomika rýchlo zotaví z aktuálnej krízy. (tasr)

Zdieľať

V roku 2023 by štát mohol začať stavať tunel Soroška, ktorý je súčasťou plánovanej rýchlostnej komunikácie R2. Tento termín uviedol na stretnutí s miestnymi predstaviteľmi v Jablonove nad Turňou minister dopravy a výstavby Andrej Doležal.

„Projekt Soroška bude pokračovať, takisto ako celý úsek R2. Len ho musíme lepšie pripraviť, aby nás to nedobehlo, aby nevzniklo druhé Višňové. Tak, ako bolo verejné obstarávanie pripravené, tá stavba by nikdy stavebné povolenie nezískala. Radšej sa vraciame z kratšej cesty, ideme projekt dopracovať a príprava stavby naďalej pokračuje,“ zdôraznil minister.

Soroška je podľa jeho slov stále v zozname priorít ministerstva, hoci nie na popredných miestach. Za kľúčové pre dodržanie termínu začiatku budovania tunela však považuje aj finančné krytie stavby.

Práve zrušením pôvodného verejného obstarávania na Sorošku sa podľa generálneho riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti Juraja Tlapu podarilo urýchliť možný začiatok výstavby tunela. „Tá súťaž by sa nikdy nedokončila,“ podotkol s tým, že sa do nej prihlásilo viac ako desať spoločností. „Nevznikli im však žiadne náklady, nemajú si teda čo nárokovať,“ dodal.

Za minulej vlády, počas éry ministra dopravy Árpáda Érseka (Most-Híd) už vypísali súťaž na stavbu úseku R2, Rožňava – Jablonov nad Turňou (14,1 kilometra), ktorého súčasťou mal byť aj tunel Soroška (4,3 kilometra).

Tím súčasného ministra Doležala (Sme rodina) v júli súťaž zrušil pre chýbajúce stavebné povolenie. V tendri tiež prišlo 1052 žiadostí o vysvetlenie súťažných podkladov. Útvar Hodnoty za peniaze zasa skonštatoval, že projekt nie je spoločensky návratný. Problematické by bolo aj jeho financovanie z eurofondov.   (tasr, n)

Zdieľať

V trenčianskej fabrike Leoni zistili koronavírus vďaka tomu, že pracovník, ktorý bol s nakazenou osobou, sa prihlásil sám. „Bezodkladne telefonicky nahlásil možný kontakt s nakazenou osobou a svedomito okamžite zostal v domácej karanténe,“ píše firma, ktorá má v karanténe momentálne 200 ľudí.

Spoločnosť následne zrušila celú pracovnú zmenu a preventívne zabezpečila testovanie zamestnanca a ostatných osôb, ktoré s ním prišli do priameho kontaktu.

„Doteraz sme testovali okolo 180 osôb a čakáme na výsledky. Momentálne je časť výroby odstavená. V domácej karanténe sa nachádza približne 200 zamestnancov. Osoby, ktorých test na COVID-19 bol pozitívny, neprejavujú žiadne príznaky,“ píše firma v stanovisku.

Televízia Markíza informovala, že v trenčianskom odštepnom závode Leoni pozitívne testovali 21 ľudí. Testy na koronavírus si dala robiť samotná firma, v ktorej pracuje viac než 1000 zamestnancov.

Trenčiansky výrobca opakuje, že od začiatku koronakrízy zaviedol vo firme množstvo hygienických a bezpečnostných prvkov na ochranu pred vírusom.

Zdieľať

Ministerstvo zdravotníctva upraví liekovú politiku, pacientom chce znížiť doplatky za lieky. Pravidlá doplatkov chce nastaviť tak, aby mal pacient pri každej diagnóze liek bez doplatku alebo so sociálne akceptovateľným doplatkom.

Informovala o tom hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová s tým, že po novom majú odstrániť vyššie doplatky za rozdielne množstvo liečiva v lieku. O úpravách diskutuje MZ SR aj s pacientskymi organizáciami.

„Prax ukázala, že pacienti nemali pri všetkých diagnózach dostupný liek bez doplatku alebo so sociálne akceptovateľným doplatkom. V liekovej politike preto pokračujeme vo veľkom upratovaní a až 400 liekov bude preradených do nových referenčných skupín tak, aby mal pacient zabezpečenú liečbu bez ohľadu na silu lieku, ktorú mu predpísal jeho lekár,“ uviedla štátna tajomníčka MZ SR Jana Ježíková.

Doplnila, že zmena zabezpečí dostupnosť liečby pre pacientov s rovnakou diagnózou bez ohľadu na ich individuálne potreby dávkovania.

Ako príklad rezort uviedol liek na druh rakoviny, ktorá útočí na určitý druh bielych krviniek. Na trhu existuje v troch rôznych baleniach, pričom iba najsilnejší bol plne hradený.

„Počúvame tých, pre ktorých zmeny robíme, preto avizované kroky konzultujeme aj s pacientmi v zastúpení Asociácie na ochranu práv pacienta. Ich pripomienkam dôsledne načúvame a vyhodnocujeme ich,“ komentovala štátna tajomníčka.

Ministerstvo od zmeny v referenčných skupinách očakáva pozitívny dosah aj na revízie úhrad v oblasti liekovej politiky.

„Revíziami sa tak nastavia pravidlá na rozumné a efektívne narábanie so zdrojmi verejného zdravotného poistenia, po uprataní v referenčných skupinách následne eliminujeme riziko vysokých doplatkov, pretože pacient bude mať k dispozícii liek s nižším či sociálne únosným doplatkom, no s rovnakou účinnou látkou a silou, ktorú potrebuje,“ uviedol šéf rezortu zdravotníctva Marek Krajčí (OĽANO).

MZ SR doplnilo, že na Slovensku je od začiatku júla kategorizovaných 4291 liekov. Tie sú pre pacientov k dispozícii po predpísaní lekárom z verejného zdravotného poistenia v plnej alebo čiastočnej úhrade. Nové referenčné skupiny budú nastavené v praxi od najbližšej jesene.

Rezort doplnil, že v súčasnosti pracuje na ohlásenej zmene legislatívy v rámci sociálneho balíčka vlády SR, ktorý sa dotýka najzraniteľnejšej skupiny obyvateľstva.

„Ide o úpravu zákonov, ktorými sa zrušia doplatky za lieky pre deti do šiestich rokov veku, ľudí ťažko zdravotne postihnutých a dôchodcov, pri ktorých sa bude zohľadňovať výška ich príjmu, a to do výšky doplatku najlacnejšieho zameniteľného lieku,“ dodala za MZ SR Eliášová. (tasr)

Zdieľať

OECD predpokladá, že slovenský HDP tento rok klesne o vyše 11 %, ak do konca roka príde druhá vlna pandémie s opätovnými reštrikciami. Koronakríza podľa organizácie dlhodobo ovplyvní dopyt a spôsobí štrukturálne ekonomické zmeny.

Reálny príjem na obyvateľa Slovenska podľa OECD padne na úroveň z roku 2015, miera nezamestnanosti stúpne na takmer 10 % a o prácu môže prísť 100-tisíc ľudí, pričom kríza najviac zasiahne najzraniteľnejších.

Medzi vysokorizikové skupiny na trhu práce zaraďuje neštandardných zamestnancov, najmä živnostníkov a sezónnych pracovníkov, marginalizovanú rómsku komunitu a mladých ľudí.

Podľa OECD si zraniteľné skupiny vyžadujú osobitnú pozornosť. Odporúča preto cielené politiky aktivácie na trhu práce spoločne so silnou záchrannou sociálnou sieťou. (tasr)

Zdieľať

Počet nových žiadostí o podporu v nezamestnanosti v USA klesol najnižšie od začiatku pandémie. O dávky minulý týždeň požiadalo takmer 1,19 mil. ľudí, menej než očakávali analytici. Záujem o podporu naďalej zostáva nadštandardne vysoký.

Oproti predchádzajúcemu týždňu počet nových žiadostí o dávky klesol o takmer štvrť milióna. Od marcového vypuknutia pandémie koronavírusu zostáva už 20. týždeň za sebou nad 1 miliónom, predtým bežne ani zďaleka nedosahoval túto hranicu.

Pozitívnym signálom pre trh práce je pokles počtu ľudí, ktorí poberajú podporu najmenej dva týždne. V týždni do 25. júla sa znížil o vyše 844-tisíc osôb na 16,1 milióna.

Časť ekonómov očakáva v nasledujúcich týždňoch pokles záujmu o dávky vzhľadom na nedávno skončený program, v rámci ktorého štát vyplácal ľuďom bez práce dodatočných 600 dolárov týždenne.

Podľa firiem benefit podporoval ľudí, aby zostali na nútenej dovolenke a nemotivoval nezamestnaných k návratu do práce.

Vplyv na akcie

Správa o poklese počtu žiadateľov o podporu v nezamestnanosti negatívne ovplyvnila akciový trh. Lepší vývoj znamená, že klesá nutnosť poskytnúť ekonomike ďalšiu masívnu podporu.

Ceny akcií sa podľa analytikov zotavili z marcových prepadov okrem iného preto, že hospodárstvo dostáva obrovské finančné injekcie. (reuters, cnbc, čtk)

Zdieľať

Ministerstvá rokujú o odmenách pre ľudí pracujúcich v prvej línii počas pandémie. Aktuálne rezorty zdravotníctva, sociálnych vecí a financií nastavujú konkrétne návrhy odmien aj spôsob ich vyplatenia.

„Návrh mimoriadneho finančného ocenenia k mzde týchto zamestnancov je v procese prípravy, aktuálne sa zaoberáme nastavením podmienok vyplácania mimoriadnej odmeny,“ uviedla hovorkyňa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Veronika Husárová.

O podrobnostiach je podľa Ministerstva financií SR ešte predčasné hovoriť. Ministri zdravotníctva aj práce sa poďakovali všetkým, ktorí pracovali počas koronakrízy v prvej línii. (tasr)

Zdieľať

Záujem o nehnuteľnosti sa môže v najbližšom období znížiť z dôvodu dosahu krízy na realitný trh, ktorý reaguje oneskorene, myslí si analytička Poštovej banky Jana Glasová. Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka bude rast cien bývania pravdepodobne pokračovať, ale dynamika rastu bude výrazne nižšia.

Údaje zverejnené Národnou bankou Slovenska poukazujú na to, že priemerná cena bývania v 2. kvartáli tohto roka dosiahla hodnotu 1731 eur za štvorcový meter (m2) a medzikvartálne tak vzrástla o 60 eur. Medziročný nárast cien bývania bol 11,2 %.

Analytici sa zhodli na tom, že príčinou nerovnakého vývoja realitného trhu a ostatných makroekonomických ukazovateľov môže byť aj to, že dopyt po vlastnom bývaní vytvárajú predovšetkým lepšie zarábajúci spotrebitelia, ktorí koronakrízu nemuseli až tak pocítiť. Podľa Horňáka významnú rolu pri raste cien bývania zohráva aj pomerne dobrá dostupnosť úverov na bývanie, čo spolu s nedostatkom voľných bytov a domov tlačí ceny nahor.

Analytici však upozornili na fakt, že dostupnosť bývania je ovplyvnená nielen rastom cien nehnuteľností, ale aj nárastom miezd (priemerné mzdy však v súčasnosti zaznamenávajú podľa Glasovej pokles, pozn. TASR).

„Približne od roku 2011 rástli hrubé disponibilné príjmy rýchlejším tempom (vzhľadom na úroveň v roku 2005) než cena bývania za m2,“ ozrejmil Horňák s tým, že ak sa hypoteticky zachová výška disponibilného príjmu v 2. kvartáli tohto roka na úrovni 2. štvrťroka 2019, tak sa nárast cien nehnuteľností oproti základnému obdobiu vyrovná nárastu hrubého disponibilného príjmu – zmaže sa pozitívna medzera získaná za deväť rokov.

„Negatívny vývoj sa týkal aj trhu práce, na ktorom dochádzalo k nárastu nezamestnanosti, čo taktiež obmedzilo možnosti ľudí kupovať nehnuteľnosti,“ upozornila Glasová. Realitný trh podľa nej nekorešpondoval s makroekonomickým vývojom preto, lebo ceny nehnuteľností ešte dobiehali dôsledky priaznivého ekonomického vývoja spred pandémie, keď bol záujem ľudí o kúpu nehnuteľnosti vysoký. „A tí, ktorí riešenie nového bývania po vypuknutí pandémie odložili na neskôr, sa k tomu po návrate do normálneho života vrátili,“ dodala Glasová. (tasr)

Zdieľať

Klub 500 vyzýva vládu a Konfederáciu odborových zväzov, aby akceptovali návrh na zmrazenie minimálnej mzdy. Tvrdí, že pri reálnom poklese svetovej a slovenskej ekonomiky by bolo zvýšenie minimálnej mzdy vrcholne nezodpovedné.

„Ak navyše Slovensko zostane jedinou krajinou na svete, v ktorej sa výška príplatkov za prácu odvíja od minimálnej mzdy, pre slovenský priemysel, ktorý utrpel veľké škody v dôsledku pandémie, by to bola dvojitá rana pod pás,“ myslí si Klub 500, ktorý združuje firmy s viac ako 500 zamestnancami.

Minister práce predložil návrh, podľa ktorého by minimálna mzda mala od januára stúpnuť zo súčasných 580 na 620 eur. Slovenskí zamestnávatelia združení v Klube 500 si myslia, že v čase, keď podniky čelia najväčšej kríze od II. svetovej vojny, nie je na zvyšovanie minimálnej mzdy priestor.

Klub 500 upozorňuje, že ak ostanú na minimálnu mzdu naviazané príplatky, pre priemysel môže mať navýšenie v čase krízy fatálne následky. „Prostredníctvom minimálnej mzdy sa zvýšia mzdové tarify všetkých tarifných zamestnancov a zvýšia sa aj príplatky za prácu cez víkend, v noci a počas sviatkov. Slovensko ako jediná krajina na svete odvodzuje výšku týchto príplatkov od minimálnej mzdy,“ hovorí výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.

Zvýšením minimálnej mzdy vzrastú podnikom náklady o desiatky či stovky tisíc eur, tvrdí Klub 500. „Prepočítaný priemerný dosah zvýšenia minimálnej mzdy na 620 eur na podnik v nepretržitej prevádzke zamestnávajúci 1 000 zamestnancov, ktorý nezamestnáva žiadneho zamestnanca na minimálnu mzdu, ani súčasnú, ani navrhovanú, predstavuje zvýšenie ročných nákladov o viac ako 600-tisíc eur. V súčasnom období je to pre priemysel likvidačné,“ upozorňuje Gregor.

Čo navrhuje Klub 500:

  • stanoviť výšku minimálnej mzdy na rok 2021 na úroveň roku 2020
  • alebo odpojiť výpočet výšky príplatkov od minimálnej mzdy a zrušiť koeficienty minimálnych mzdových nárokov podľa náročnosti práce,
  • ak má minimálna mzda reálne pomôcť nízkopríjmovým zamestnancom, štát by mal úmerne zvýšiť nezdaniteľnú časť základu dane na úroveň minimálnej mzdy.
Zdieľať

Mníchovská prokuratúra obvinila ďalších štyroch bývalých manažérov Audi v súvislosti s aférou dieselgate materského VW. Čaká ich súdny proces v spojitosti s vyše 434-tisíc vozidlami značiek Audi, VW a Porsche predaných v USA a Európe.

Obvinenie sa týka troch bývalých členov predstavenstva a vedúceho oddelenia, ktorý už je na dôchodku. Podľa prokuratúry prispeli k vývoju motora, ktorého softvér umožňoval manipulovať s testami emisií oxidu dusíka.

Prokuratúra tvrdí, že niekdajší členovia predstavenstva vedeli o tejto nezákonnej praxi, ktorá sa vzťahuje na obdobie od októbra 2013 do septembra 2015. Nijako však nebránili predaju dotknutých áut.

Jeden z členov vedenia je navyše obvinený, že svoje zapojenie do záležitosti zamlčal a od roku 2016 bol ďalej členom predstavenstva, takže podvodne inkasoval peniaze za výkon funkcie.

Žalobe od júla minulého roka čelí tiež bývalý šéf Audi Rupert Stadler a ďalšie tri osoby. Stadler sa v lete 2018 stal najvyšším vedúcim predstaviteľom koncernu VW, ktorý bol vo funkcii zatknutý z dôvodu škandálu. (čtk, reuters)

Zdieľať

USA stupňujú ťaženie proti čínskym firmám v americkom digitálnom priestore. Šéf diplomacie Mike Pompeo predstavil projekt Čistá sieť, ktorý má zabrániť čínskym internetovým aplikáciám a IT podnikom v prístupe k citlivým údajom Američanov.

Pompeovo oznámenie prichádza po tom, ako americký prezident Donald Trump pohrozil zákazom platformy TikTok, ktorú prevádzkuje čínska firma ByteDance.

„V súvislosti so svojím sídlom v Číne predstavujú aplikácie ako TikTok, WeChat a ďalšie vážnu hrozbu pre ochranu osobných údajov amerických občanov,“ povedal Pompeo.

Projekt Čistá sieť vznikol ako kampaň Bieleho domu proti Huaweiu, ktorého vplyv sa USA snažia obmedziť z dôvodu obáv o národnú bezpečnosť. Z Pompeovho oznámenia však vyplýva, že zámer by sa mal významne rozšíriť.

Čo chystajú Američania:

  • poskytovateľom mobilných telekomunikačných služieb, ako je napríklad China Mobile, by mohol byť odopretý prístup k amerických sieťach. Ich čínski zákazníci by tak na území USA mohli mať problémy s roamingom;
  • stiahnutie nedôveryhodných aplikácií z najpopulárnejších obchodov, ako je napríklad Google Play;
  • zamedzenie ukladania citlivých dát do cloudových systémov prevádzkovaných čínskymi firmami, ako je Tencent, Baidu alebo Alibaba;
  • čínske tajné služby by nemali mať prístup k podmorským internetovým káblom, ktoré zabezpečujú prepojenie USA s globálnym internetom.

Podoba technického riešenia obmedzení je nejasná. Americké ministerstvo zahraničia nemá napríklad právomoci na to, aby Googlu zakázalo ponúkať čínske aplikácie.

Čínske ministerstvo zahraničia reagovalo, že snaha americkej vlády zablokovať čínske aplikácie sa nezakladá na faktoch a ide proti trhovým princípom.

V čom sú trenice USA s Čínou

Vzťahy Spojených štátov a Číny sa v posledných rokoch zhoršili z viacerých dôvodov. Patria k nim obchod, autonómia Hongkongu, kybernetická bezpečnosť či šírenie koronavírusu.

Novým ohniskom sporu sa stala aplikácia TikTok, ktorej hrozí v USA zákaz, pokiaľ jej prevádzkovateľ ByteDance do 15. septembra nepredá svoje americké aktivity. Rokuje o nich s Microsoftom.

Trump avizoval, že ak by sa transakcia uskutočnila, TikTok by mu už neprekážal, pretože dáta amerických používateľov by zostali v USA a nehrozilo by, že sa k nim dostane čínska vláda. (čtk, reuters)

Zdieľať

Rozpočtová rada vysvetľuje, prečo odhaduje deficit verejných financií v tomto roku vo výške 9,4 % HDP, kým aktuálny predpoklad ministerstva financií je 11,6 %. Rozdiel medzi odhadmi je 2,1 % HDP a súvisí napríklad s tým, že rada čaká lepšie hospodárenie samospráv, no najmä s tým, že do odhadu nezahrnula výdavky, ktorých účel dnes nie je zrejmý.

Ako rozpočtová rada vysvetľuje rozdiel medzi odhadmi:

Menšia časť rozdielu v objeme 0,8 % vychádza z odlišných predpokladov vývoja v niektorých oblastiach verejných financií. Napríklad rozpočtová rada očakáva nižšie čerpanie dávok v nezamestnanosti a starobných dôchodkov. Aj hospodárenie samospráv sa vyvíja lepšie, ako predpokladá vláda.

Hlavný rozdiel v prognózach vo výške 1,3 % vyplýva z toho, že rozpočtová rada nezahrnula niektoré rozpočtované položky do odhadu rozpočtového semafora. Výdavky zahrnie do odhadu až vtedy, ak sa rozhodne o ich účele, teda pri čerpaní alebo ich presune na konkrétnu výdavkovú položku.

„Ide najmä o prostriedky na podporu ekonomiky nad rámec už existujúcich programov v objeme jednej miliardy eur, ďalšou položkou je napríklad rezerva na ďalšiu vlnu pandémie vo výške 150 miliónov,“ uviedla rada.

Upozornila tiež, že mimoriadna situácia vo verejných financiách by nemala byť využívaná na zvyšovanie výdavkov nesúvisiacich s touto výnimočnou udalosťou. Vláda by mala zmeny v zákone o štátnom rozpočte lepšie vysvetliť.

Vláda si v rozpočte podľa rady urobila rezervy, ktorých použitie nemusí nastať.
Zároveň však platí, že rozpočtové pravidlá umožňujú pre niektoré typy výdavkov
presun nevyčerpaných prostriedkov medzi rokmi a ich následné použitie.

„Takýmto spôsobom môže byť časť z výrazného navýšenia výdavkov v novelizovanom rozpočte na rok 2020 použitá v nasledujúcich rokoch na financovanie nad rámec budúcich schválených rozpočtov,“ uviedla rada.

Zdieľať

Príjmy z poplatkov za uloženie odpadu by sa mali prerozdeľovať po novom. Vytvoriť sa má nová skupina obcí, ktorá by mohla získať príspevok z Environmentálneho fondu a použila by ho na triedený zberu a zhodnotenie bioodpadu z domácností.

Upravuje to návrh zákona z dielne ministerstva životného prostredia, ktorý je v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Návrh zákona súvisí so zberom bioodpadu, ktorý má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2021. Od tohto dátumu by mali obce, ktoré si uplatňovali výnimku na ekonomickú neúnosnosť nakladania s bioodpadom, zaviesť a zabezpečiť vykonávanie jeho triedeného zberu.

„Je žiaduce vytvoriť taký finančný mechanizmus na prerozdeľovanie príjmov z poplatkov za uloženie odpadov, aby mohli byť podporené aj tie obce, ktoré majú zavedené a zabezpečené vykonávanie triedeného zberu biologicky rozložiteľných kuchynských odpadov z domácností,“ uvádza sa v materiáli.

Finančnou podporou z envirofondu by sa podľa ministerstva malo zlepšiť nakladenie s kuchynským odpadom a dosiahnutie cieľov, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo. „Táto potreba vyplynula aj z finančne náročného obdobia v súvislosti s ochorením COVID-19, keďže z dôvodu vyhlásených opatrení úradu verejného zdravotníctva sa zvýšilo množstvo vyprodukovaného komunálneho odpadu, najmä zmesového odpadu, v obciach,“ vysvetľuje envirorezort. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať