Denník N

Čo s osemročnými gymnáziami. Zrušiť, obmedziť alebo posilniť? Odpovedajú odborníci a politici

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Čo si o užitočnosti a rizikách škôl pre talentované deti myslia Lubyová, Remišová, Beblavý, Draxler, Gröhling, Dráľ, Blaščák, Rafael, Hall, Pupala a Lafférsová.

Čo robiť s osemročnými gymnáziami? Pomáhajú alebo naopak škodia školskému systému? Pýtali sme sa expertov a politikov, ktorí sa venujú školstvu, ako hodnotia 8-ročné gymnáziá. Či by mali aj naďalej fungovať a v akej forme. 

Čo sa dočítate v texte:

Pri dnešnom nastavení školstva som za zachovanie 8-ročných gymnázií, ale s dvoma podmienkami. Prvou je, že by mali byť elitnými inštitúciami, pre veľmi obmedzené percento populácie.

Juraj Draxler, bývalý minister školstva za Smer

Kým nebudú mať slovenské základné školy kapacitu rozvíjať plný potenciál aj nadaných detí, je prirodzené, že niektorí rodičia hľadajú pre svoje deti podnetnejšie prostredie.

Zuzana Lafférsová, Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií

Osemročné gymnáziá vznikli ako výberové školy pre najnadanejších žiakov. Štúdium na týchto školách je v prvých štyroch ročníkoch náročnejšie ako na druhom stupni základných škôl, uviesť môžeme napríklad povinné dva cudzie jazyky.

Ministerstvo školstva

Osemročné gymnáziá by nemali fungovať. Fungovať by mali kvalitné základné školy, ktoré dokážu zabezpečiť flexibilné vzdelávacie cesty pre všetkých.

Branislav Pupala, profesor pedagogiky, pôsobí na Trnavskej univerzite, pre SaS vypracoval reformu raného a základného vzdelávania

Osemročné gymnáziá boli pôvodne určené len pre malý podiel najlepších žiakov, problémom bola len Bratislava, kde v určitom období odchádzalo na 8-ročné gymnáziá až 30% z populačného ročníka.

Veronika Remišová (OĽaNO), podpredsedníčka výboru pre vzdelávanie

V krajinách  ako napríklad Fínsko, ktoré dokážu na základných školách zabezpečiť kvalitné vzdelávanie berúce do úvahy rôznorodosť schopností detí, osemročné gymnáziá netreba. Slovensko takou krajinou nie je.

Miroslav Beblavý (Spolu), poslanec

Ministerstvo rieši problém zo zlého konca. Zavedie limity, no motivácia žiakov odísť zo základných škôl nezmizne. Vidím to tak, že v súčasnosti ministerstvo trestá rodičov a žiakov za to, že si chcú vybrať lepšie možnosti, namiesto toho, aby zlepšovalo stav základných škôl a aby rodičia či žiaci nemali dôvod odchádzať.

Branislav Gröhling (SaS), člen výboru pre vzdelávanie

Dlhodobo vysoký podiel žiakov na osemročných gymnáziách v Bratislavskom kraji nie je spôsobený tým, že by v ňom bol nadpriemerný počet mimoriadne nadaných detí, ale tým, že je v ňom oproti iným krajom nadpriemerný počet lepšie situovaných rodín.

Peter Dráľ, analytik Nové školstvo

Vyučovanie v bežných školách je dnes zamerané na podporu priemeru – učitelia v týchto školách  nevedia pracovať so zvyšnými dvoma skupinami žiakov –so znevýhodnenou skupinou detí, ktoré potrebujú individuálny prístup a viac času a s talentovanými žiakmi, ktorí rovnako potrebujú individuálny prístup a viac času.

Vlado Rafael, eduRoma

Existuje široký odborný konsenzus o tom, že skorá selekcia žiakov do rôznych prúdov vzdelávania prehlbuje nerovnosti a vzdelanostne ubližuje žiakom, ktorí ostávajú v hlavnom prúde a len minimálne, ak vôbec, pomáha tým, ktorí idú do výberových škôl. Nemusíme ani argumentovať Fínskom, ktoré tento koncept vôbec nepozná.

Fedor Blaščák (Progresívne Slovensko), aktivista, poradca štátneho tajomníka na ministerstve školstva

Juraj Draxler, bývalý minister školstva za Smer

Pri dnešnom nastavení školstva som za zachovanie 8-ročných gymnázií, ale s dvoma podmienkami. Prvou je, že by mali byť elitnými inštitúciami, pre veľmi obmedzené percento populácie. Na rozdiel od existujúcej právnej úpravy sa prikláňam k tomu, aby bol vstup na ne regulovaný celoštátnymi testami. Ako minister som avizoval, že vytvoríme celoštátne testy pre stredné školy, ak ich dieťa urobí na určité percento, môže ísť na daný typ školy (samozrejme, škola by si mohla nad tento rámec dať aj svoje kritériá). Nevidím dôvod, prečo by pod tento systém nemali byť zahrnuté aj 8-ročné gymnáziá.

V konečnom dôsledku bude ten výsledok približne rovnaký, teda, že na tento typ škôl pôjde približne 5 až 10 percent populácie (s tým súhlasím), ale pri takejto forme regulácie sa vyhnete práve diskusiám, aké zaznievajú teraz, že Bratislavský kraj má možno viac nadaných a mal by mať výnimku, že neexistuje kritérium, kde triedy povoliť a kde nie, a podobne.

Tou druhou podmienkou je, že aj základné školy musia flexibilnejšie vychádzať v ústrety rôznym potrebám detí vrátane tých, ktoré majú určité nadanie. Ako to presne nastaviť by už, samozrejme, bolo na dlhšiu prezentáciu.

To, že sa ministerka teraz rozhodla pre kompromisné riešenie, teda namiesto 5 to bude 10 percent, je asi za daných okolností vcelku pochopiteľné. Menej pochopiteľné je, že to robí na poslednú chvíľu a tiež to, že medzi okresným úradom a ministerstvom školstva je komunikácia tak minimálna, že úrad pripraví rozhodnutie a potom sa ministerka školstva médiám vyjadruje, či s ním súhlasí, alebo nesúhlasí.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Zuzana Lafférsová, Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií

Výskumy a porovnávanie výsledkov naprieč krajinami ukazujú, že delenie žiakov v nízkom veku podľa schopností do rozdielnych vzdelávacích prúdov je asociované s nižšou rovnosťou vo vzdelávaní. Je však dôležité, aby školy pristupovali k potrebám žiakov individuálne, tak k tým znevýhodneným, ako aj k nadaným. Môžu využiť napríklad spájanie žiakov do výkonnostných skupín v rámci konkrétnych aktivít počas hodiny alebo spájanie do skupín podľa predmetov cez viacero ročníkov.

Kým nebudú mať slovenské základné školy kapacitu rozvíjať plný potenciál aj nadaných detí, je prirodzené, že niektorí rodičia hľadajú pre svoje deti podnetnejšie prostredie. Preto je podľa nášho názoru vhodnejšie problém skorého delenia žiakov začať riešiť z opačného konca – podporením diferencovaného vyučovania v rámci tried na základných školách. Nepovažujeme za najšťastnejšie ak by mal byť predmetný problém riešený na úkor najkvalitnejších škôl.

Ministerstvo školstva pod vedením Martiny Lubyovej (nominantka SNS)

Osemročné gymnáziá vznikli ako výberové školy pre najnadanejších žiakov. Štúdium na týchto školách je v prvých štyroch ročníkoch náročnejšie ako na druhom stupni základných škôl, uviesť môžeme napríklad povinné dva cudzie jazyky.  Štúdium na týchto školách  umožňuje žiakom, aby študovali v homogénnych triedach a rozvíjali tak svoje schopnosti zamerané na určitú špecifickú oblasť vzdelávania – matematiku, prírodné vedy, informatiku či cudzie jazyky.

Otázky ďalšieho fungovania osemročných gymnázií budú predmetom Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania.

Ministerstvo školstva pracuje na novele školského zákona, ktorá bude upravovať kvórum pre počet prijímaných žiakov do osemročných gymnázií zo súčasných päť percent na desať, pričom pripravená by mala byť v prvej polovici tohto roka. Zmena sa pripravuje celoplošne, preto platiť bude pre všetky regióny Slovenska.

Kritériá na prijatie žiakov zverejní ministerstvo vnútra, pod ktoré patria okresné úrady v sídle kraja, teda zriaďovatelia 8-ročných gymnázií.

Foto – TASR

Branislav Pupala, profesor pedagogiky, pôsobí na Trnavskej univerzite, pre SaS vypracoval reformu raného a základného vzdelávania

Osemročné gymnáziá by nemali fungovať. Fungovať by mali kvalitné základné školy, ktoré dokážu zabezpečiť flexibilné vzdelávacie cesty pre všetkých. Namiesto riešenia osemročných gymnázií musíme venovať pozornosť základným školám. To je správna cesta, ako zlepšiť slovenský školský systém.

Osemročné gymnáziá nie sú systémovým prvkom nášho vzdelávacieho systému. Nadviazali alebo vrátili sme sa k niečomu, čo u nás pre vtedajšiu vzdelávaciu politiku fungovalo na konci 19-teho storočia a na začiatku 20-teho storočia, keď žil dvojkoľajný školský systém a keď jedno až dve percentá detí z vyšších vrstiev dostávalo vzdelaniu vedúce k univerzitnám či k atraktívnym úradníckym pozíciám.

Dnes má vzdelávanie inú misiu, skôr sa očakáva od neho sociálna integrácia a vytvorenie šancí pre všetkých, čomu odčleňovanie istej skupiny detí rozhodne neprispieva. V súčasnosti neexistujú príklady žiadnych vzdelávacích systémov, kde by takýto prvok v ňom prispieval k skvalitneniu vzdelávania. Ak si zoberieme len skutočnosť, že vyskoškolské vzdelávanie je otvorené pre všetkých a že sa stáva masové, neobstojí ani dôvod prípravy na vysokoškolské štúdium. Túto funkciu alebo výsadu stratili nielen osemročné gymnáziá už dávno.

Navyše, aj PISA testovanie preukázalo, že v meraných oblastiach by deti na gymnáziách mali benefit. Rozumiem rodičom, že tam chcú deti dať, rozumiem mnohým deťom, že sú tam spokojní, ale z hľadiska systémového tento typ školy dnes nemá zdôvodnenie.

Mali by sa utlmovať a postupne zrušiť, presne ako to urobili v susednom Poľsku. Jedno z odvážnych opatrení, ktoré akiste súvisí s tým, že poľský vzdelávací systém sa očividne zlepšuje.

Veronika Remišová (OĽaNO), podpredsedníčka výboru pre vzdelávanie

Osemročné gymnáziá sú výhodné najmä pre talentované a nadané deti, ktoré môžu napredovať rovnakým tempom, sú v kolektíve seberovných a môžu sa v ranom veku špecializovať na konkrétnu oblasť, ako je napríklad šport alebo jazyky. Na druhej strane zloženie takejto triedy zrejme neodráža diverzitu spoločnosti. Ak sú triedy zmiešané a v triede sú slabšie deti spoločne so šikovnými, nadané deti potiahnu so sebou aj horších spolužiakov.

Prístup štátu je veľmi chaotický a nesystematický. V roku 1991 sme umožnili vznik 8-ročných gymnázií, no neskôr minister školstva za SNS obmedzil zákonom počet ich žiakov. Účinnosť zákona sa viackrát odkladala, nik tieto limity nechcel uviesť do praxe. Táto situácia pretrváva až do dnešného dňa, keď súčasná  ministerka školstva za SNS chce zas limit zvýšiť.

Osemročné gymnáziá boli pôvodne určené len pre malý podiel najlepších žiakov, problémom bola len Bratislava, kde v určitom období odchádzalo na 8-ročné gymnáziá až 30% z populačného ročníka. Myslím si, že sloboda a rôznorodosť vo vzdelávaní by mala ostať zachovaná, nie je nič zlé na tom, ak štát chce podporovať určitý počet elitných škôl, ktoré sa budú venovať nadaným deťom. Tento prístup by, samozrejme, nemal ísť na úkor kvality bežných škôl.

Ak by sme aj akceptovali filozofiu postupného znižovania  počtu žiakov na 8-ročných gymnáziách, tak by znižovanie malo byť proporcionálne a malo by sa rovnako dotknúť štátnych, súkromných a cirkevných 8-ročných gymnázií. Súčasné rozhodnutia okresného úradu  sú nespravodlivé a diskriminačné najmä voči cirkevným a súkromným gymnáziám.

Kým pri štátnych  gymnáziách okresný úrad rozhodol  iba o miernom znížení počtu nových žiakov, pri šiestich cirkevných gymnáziách nepovolil otvorenie prvej triedy v piatich školách. Takéto rozhodnutia vedú k postupnej likvidácii cirkevných osemročných gymnázií v Bratislave.

Na cirkevné 8-ročné gymnáziá chodí 19 percent z celkového počtu žiakov v tejto forme štúdia, no okresný úrad rozhodol, že do prvej triedy môžu na cirkevné gymnáziá nastúpiť iba 4 percentá z celkového počtu žiakov. Navyše okresný úrad rozhodol o výraznom znížení počtu žiakov v decembri a súkromné a cirkevné školy majú len veľmi málo času na to, aby sa tejto situácii prispôsobili.

Poslankyňa OĽaNO Veronika Remišová. Foto N – Vladimír Šimíček

Miroslav Beblavý, poslanec za Spolu

V krajinách  ako napríklad Fínsko, ktoré dokážu na základných školách zabezpečiť kvalitné vzdelávanie berúce do úvahy rôznorodosť schopností detí, osemročné gymnáziá netreba. Slovensko takou krajinou nie je.

Navyše celý slovenský systém vzdelávania je založený na rôznorodosti – športové školy, bilingválne gymnáziá, špecializované školy na rôzne ďalšie oblasti, medzinárodné školy, súkromné školy, cirkevné školy – a najmä na možnosti rodičov si vybrať.

Za tých okolností považujem osemročné gymnázia za jeden zo štandardných prvkov nášho systému, ktorý mimo Bratislavy nie je rozšírený tak, aby bolo nevyhnutné sa ním osobitne zaoberať. Významná rozšírenosť osemročných gymnázií v Bratislave je reakciou rodičov na úpadok bratislavského školstva kombinovaný s reálnou súťažou, keďže v rámci mesta je možné deti dať do rôznych škôl. V Bratislave tak v školstve dochádza k veľkej nerovnosti, ale osemročné gymnáziá sú len príznakom a dôsledkom, nie príčinou tohto javu a navyše nie jediným.

Neverím v schopnosť súčasného štátneho aparátu takéto niečo nastaviť, ako sa to ukazuje aj dnes v Bratislave.  Ak by také kritériá mali existovať, nemalo by ísť o percentuálny limit, ale o test, po ktorého splnení každé dieťa môže takúto školu navštevovať.

Foto N – Vladimír Šimíček

Branislav Gröhling (SaS), člen výboru pre vzdelávanie

V súčasnosti výhodou 8-ročných gymnázií je, že žiaci, ktorí sú šikovní a ambiciózni, majú priestor sa na nich realizovať, pracovať viac alebo napredovať rýchlejšie. Z mojej skúsenosti je väčšina absolventov 8-ročných gymnázií spokojná. Musíme si uvedomiť, že s objemom 8-ročných gymnázií a nižšou populáciou žiakov klesá aj úroveň kvality prijímaných žiakov. Na to často poukazujú samotní učitelia. Ďalšou nevýhodou je, hoci sa to nepríjemne počúva, že selekcia žiakov v takomto skorom veku má negatívny vplyv na vzdelávanie na základnej škole. Potvrdzujú to aj štúdie z Maďarska alebo z Poľska.

Osemročné gymnáziá majú svoje opodstatnenie pri mimoriadne nadaných deťoch. V normálnej populácii sú to iba 2 až 3 percentá detí. Pri ostatných limity nevidím ako žiadne riešenie, ale len úradnícky úkon. Pôvodný problém – dôvod odchodu žiakov zo základných škôl – totiž limity nevyriešia.

Ministerstvo rieši problém zo zlého konca. Zavedie limity, no motivácia žiakov odísť zo základných škôl nezmizne. Vidím to tak, že v súčasnosti ministerstvo trestá rodičov a žiakov za to, že si chcú vybrať lepšie možnosti, namiesto toho, aby zlepšovalo stav základných škôl a aby rodičia či žiaci nemali dôvod odchádzať. Ak by sa pozrelo za hranice, na úspešné vzdelávacie systémy (Estónsko, Fínsko či iné), videlo by, že v nich existujú základné školy, kde sa učia aj najlepší aj slabší žiaci. A všetci napredujú.

Základné školy tam majú slobodu prispôsobovať si obsah vzdelávania, zavádzať predmety navyše, používať rôzne metódy výučby či vyberať si učebnice, ktoré vyhovujú ich žiakom. Ak má škola šikovných žiakov, vie im poskytnúť hodiny navyše, aby sa učili témy nad rámec bežného učiva.

Ak má slabších žiakov, poskytne im hodiny na to, aby učivo dobehli. Školy môžu vytvárať vlastné predmety nad rámec povinných osnov, ktoré umožnia čo najlepší rozvoj každého žiaka. Toto by mal byť náš cieľ a v budúcnosti v takomto stave základných škôl by 8-ročné gymnázia stratili svoje postavenie a opodstatnenie. Ministerstvo môže zavádzať koľko limitov len chce, kým sa nezameria na kvalitu základného školstva, bude to stále len povrchné riešenie.

Branislav Gröhling. Foto – TASR

Peter Dráľ, analytik Nové školstvo

Osemročné gymnáziá majú význam vtedy, keď sa na ne uskutočňuje výber žiakov. Ak však z populačného ročníka zasiahne príliš veľký počet detí, škodí to nielen základným školám, z ktorých odídu, ale aj samotným gymnáziám, na ktoré prídu.

Ozajstné riešenie nespočíva iba v stanovení kvóty na počty žiakov a tried osemročných gymnázií, ale v systematickej podpore učiteľov a žiakov na úrovni nižšieho sekundárneho vzdelávania. To sa poskytuje na druhom stupni základných škôl a v prvých rokoch štúdia na osemročnom gymnáziu. Veľká väčšina žiakov na Slovensku navštevuje druhý stupeň základnej školy, a preto práve tam treba smerovať najviac podpory.

Dlhodobo vysoký podiel žiakov na osemročných gymnáziách v Bratislavskom kraji nie je spôsobený tým, že by v ňom bol nadpriemerný počet mimoriadne nadaných detí, ale tým, že je v ňom oproti iným krajom nadpriemerný počet lepšie situovaných rodín.

Peter Dráľ. Foto – TASR

Vlado Rafael, eduRoma

Vyučovanie v bežných školách je dnes zamerané na podporu priemeru – učitelia v týchto školách  nevedia pracovať so zvyšnými dvoma skupinami žiakov – so znevýhodnenou skupinou detí, ktoré potrebujú individuálny prístup a viac času a s talentovanými žiakmi, ktorí rovnako potrebujú individuálny prístup a viac času.

Ministerstvo – pri avizovanom rušení 8-ročných gymnázií – pritom vôbec nezačalo aktívne meniť učebné prostredie bežných škôl, neuvoľnilo učebné osnovy, nezrušilo predmetové vyučovanie, neodbúralo zbytočnú byrokraciu, neznížilo diktát štátu na minimum a nedalo školám vysokú časovú dotáciu voľných hodín vrátane pomocného personálu.

Na Slovensku dnes nezoženiete kvalitné tréningy pre učiteľov pod hlavičkou štátu. Ako potom – vzhľadom na tieto fakty – majú učitelia v bežných školách kvalitne učiť rôzne skupiny detí? Vďaka týmto vážnym deficitom v slovenskom školstve vznikajú potom alternatívy – 8-ročné gymnázia sú jednou z nich.

Učiace sa Slovensko presadzuje filozofiu rovného prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu pre každého žiaka v škole: Znamená to, že školské prostredie sa prispôsobuje potrebám žiaka a rozvíja jeho potenciál v maximálnej možnej miere.

Ministerstvo školstva naproti tomu – ku všetkým skupinám detí – uplatňuje rovnaký prístup, ktorý uplatňovali aj komunisti: všetci píšte modrým perom – vy všetci sa musíte prispôsobiť jednej škole, jej rovnakým vzdelávacím podmienkam bez rozdielu. Pretože „iná farba nebude“.

Fedor Blaščák (Progresívne Slovensko), poradca štátneho tajomníka na ministerstve školstva

V našich podmienkach by som zmysel 8-ročných gymnázií prirovnal k obchádzke rozbitej hlavnej cesty, pričom hlavnou cestou je v tomto príklade vzdelávanie 10- až 14-ročných detí na druhom stupni základných škôl. Zadefinujme si strategické ciele, majme jasný plán, ako túto cestu opraviť  a potom 8-ročné gymnázia všetky jednoducho zrušme, lebo takmer nič neriešia, no zato sú súčasťou obrovského problému s nekvalitou na 2. stupni bežných základných škôl. Skoré vyčleňovanie detí do špeciálnych škôl je sebazničujúci mechanizmus, ktorý všade, no špeciálne v Bratislave, kde 8-ročné gymnáziá navštevuje až 18 percent všetkých žiakov, doslova decimuje základné školstvo.

Hoci je regulácia osemročných gymnázií systémová otázka, dnes sa bavíme hlavne o Bratislave, kde sa rušenie kapacít na prijímanie žiakov do prvých ročníkov dotklo prevažne súkromných a cirkevných zriaďovateľov. Ozvali sa hlasy, že ide o ich diskrimináciu, keďže cirkevným a súkromným školám sa v pláne pre školský rok 2018/2019 ušlo iba 12 percent všetkých miest.

Myslím si, a prekvapené reakcie oboch dotknutých ministrov to skôr potvrdzujú, že dôvodom nemohla byť snaha niekoho diskriminovať, ale medzirezortný diletantizmus, ktorý sa úradníci na okresnom úrade pokúsili zachrániť čisto technokratickým prístupom a počty žiakov v školách  rôznych zriaďovateľov (štátnych, cirkevných, súkromných) nastavili proporčne podľa toho, aká je ich veľkosť a zastúpenie v celom systéme školstva.

Celkovo na Slovensku navštevuje cirkevné a súkromné základné školy  7 až 8 percent všetkých žiakov, pričom v Bratislave majú dnes 8-ročné gymnáziá cirkevných a súkromných zriaďovateľov 30 percent žiakov. Z 26 8-ročných gymnázií v Bratislave je 40 percent cirkevných alebo súkromných. Vidíme tak, že v tomto type škôl sú cirkevní a súkromní zriaďovatelia v Bratislave zastúpení výrazne nadreprezentatívne oproti priemeru. Za rozhodnutím okresného úradu v Bratislave treba preto vidieť skôr technokratické pravidlo ako zosúladiť počty žiakov so štandardom, ako nejaký tajomný zlý, diskriminačný úmysel.

Existuje široký odborný konsenzus o tom, že skorá selekcia žiakov do rôznych prúdov vzdelávania prehlbuje nerovnosti a vzdelanostne ubližuje žiakom, ktorí ostávajú v hlavnom prúde a len minimálne, ak vôbec, pomáha tým, ktorí idú do výberových škôl. Nemusíme ani argumentovať Fínskom, ktoré tento koncept vôbec nepozná. Pozrime sa do Poľska, ako tam zrušenie 8-ročných gymnázií akcelerovalo výkon ich školstva. Poliaci zaviedli jednotné spoločné vzdelávanie pred dvadsiatimi rokmi. Dnes majú podľa medzinárodných hodnotení piaty najlepší vzdelávací systém v Európe a desiaty najlepší na svete.

Renáta Hall, iniciatíva To dá rozum

Zmeny v rámci kvót bez odbornej diskusie o tom, v akom veku chceme začať so selekciou detí do rôznych prúdov vzdelávania a na akom základe, vnímame ako problematické a vyvolávajúce neistotu medzi zriaďovateľmi. Systémovým riešením by skôr malo byť celkové skvalitnenie druhého stupňa základných škôl formou podpory žiakom a učiteľom, tak aby rodičia nemali pocit, že musia hľadať riešenie mimo bežných škôl.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie