Denník N

Ekonóm Šebo: Je to veľký problém, že väčšina ľudí v druhom pilieri má dlhopisový fond

Ľudia, ktorí majú viac ako 25 rokov do dôchodku, nemajú čo hľadať v dlhopisoch, hovorí Ján Šebo.

Ekonóm Ján Šebo spolu s kolegami z Univerzity Mateja Bela už niekoľko rokov detailne sleduje, ako sa darí dôchodkovým fondom v druhom, ale aj v treťom pilieri nielen na Slovensku, ale takmer po celej Európe. Šebo sa zúčastňoval pracovných skupín na ministerstve práce, pôsobí tiež v Európskej komisii. Dlhodobo upozorňuje, že nie je v poriadku, že väčšina ľudí v druhom pilieri si sporí v garantovaných dlhopisových fondoch.

V rozhovore tiež hovorí, ako by to mal štát riešiť, aj o tom, prečo niektoré fondy v treťom pilieri zarobili vlani viac ako druhopilierové fondy a ako sú tam aktuálne nastavené podmienky sporenia.

Pravidelne sledujete, ako zarábajú dôchodkové fondy v druhom pilieri. Dá sa povedať, že už začali zarábať dobre?

Musím uznať, že sa vlani činili. Dokonca som veľmi prekvapený, ako dobre v minulom roku zarobili aj niektoré doplnkové dôchodkové fondy v treťom pilieri.

V zhodnotení dôchodkových fondov však vidno rozdiely. Ukazuje sa už, že nie všetci manažéri fondov dokážu správne odhadnúť dobrú investičnú príležitosť?

Presne tak. Po jedenástich rokoch existencie druhého piliera už vidno, kto a ako spravuje peniaze sporiteľov. Veľmi výrazne to vidieť v garantovaných dlhopisových fondoch. Fondy VÚB Generali a Poštovej banky výrazne utekajú od ostatných. Keď sa pozriete, čo nakúpili, zistíte, že sa neboja ísť do korporátnych dlhopisov. Povedia si, že majú mladých sporiteľov, ktorí budú v dôchodkovom fonde 20, 25 rokov, preto môžu kúpiť dlhopisy s dlhšou splatnosťou a môžu trochu pridať kreditné riziko. To znamená, že nekúpia napríklad iba nemecký dlhopis, ale aj dlhopisy Rumunska, Bulharska, ktoré ponúkajú vyšší výnos. Alebo zoberú korporátne dlhopisy zo stredoeurópskeho regiónu, ktorý má veľký potenciál na ekonomický rast.

Riziko je, že úrokové sadzby pôjdu hore a tieto fondy budú prerábať.

Áno. Buď dlhopisy držíte do splatnosti, a teda inak účtujete ich hodnotu, alebo musíte hedžovať pozície a pracovať s tým, že keď začnú rásť úrokové sadzby, začnú vám klesať ceny dlhopisov. A vtedy sa ukáže, ako to správcovia vedia robiť.

Je to veľký problém, že v druhom pilieri je väčšina sporiteľov v garantovaných dlhopisových fondoch?

Veľký. Nie dnes, ale ten problém naplno uvidíme tak o desať rokov.

Je riešením ich automaticky prehodiť do negarantovaných fondov?

Nie je nikdy dobre, keď sa politici hrajú na traderov. Už to urobili dvakrát a nedopadlo to ani raz dobre. Kritizovali to viaceré inštitúcie aj odborná verejnosť. Nemajú na to ani kvalifikáciu, ani mandát, a myslím si, že správcovia to vedia robiť lepšie. Ale robia to pomaly. Preto by sme mali zvoliť taký postup, ktorý umožní sporiteľom vidieť, čo spôsobí, keď budú mať úspory celý čas len v dlhopisovom fonde. Účinných nástrojov je viac. Nezaobíde sa to však bez účasti všetkých strán.

Ale čo sa dá s tým robiť, keď mnohí, aj vzdelaní ľudia nevedia, v ktorej sú DSS-ke, alebo ak vedia, potom netušia, aký majú dôchodkový fond?

Vlani sme robili štúdiu, v ktorej sme navrhovali rôzne riešenia. Napríklad vo výpise, ktorý dostávate raz ročne, by mohol byť veľký oznam, kde vám správca povie, či je vaša stratégia vhodná alebo nie vzhľadom na zostávajúcu lehotu sporenia. Ale správcovia musia povedať, či zoberú na seba riziko hovoriť do rozhodnutí sporiteľov. Alebo v zákone napíšeme preddefinovanú stratégiu, ktorá sporiteľom odporučí podľa zostávajúcej dĺžky horizontu ich sporenia pomer, ako majú mať rozdelené dôchodkové úspory. Správca to porovná s realitou a raz ročne sporiteľovi napíše, či si sporí správne.

Pred pár rokmi ste si spolu s kolegami vytvorili virtuálnu DSS-ku, ktorá spravuje rovnaký typ fondov, ako sú v druhom pilieri. Vaše virtuálne fondy však nezarábajú najviac. Prečo?

To ani nebolo cieľom. Našou úlohou bolo testovať rôzne veci. Nespravujeme všetky fondy aktívne, máme pasívne stratégie založené na ETF-kách, ktoré majú nízke náklady, je tam niečo aj z podielových fondov. Testujeme aj inú poplatkovú politiku a aj to je dôvod, prečo sme pod benčmarkom.

Platí podľa vás stále, že najlepším riešením v druhom pilieri sú indexové dôchodkové fondy?

Ľudia, ktorí majú viac ako 25 rokov do dôchodku, nemajú čo hľadať v dlhopisoch. My sa stále ľudí pýtame, že keď dosiahnu dôchodkový vek, čo plánujú urobiť s úsporami. Nie všetci ich chcú minúť a chcú ich nechať ďalej pracovať u správcu. Vašou úlohou je chápať, že na dôchodku sa dožívame ešte dvadsať rokov. Človek, ktorý má 25 rokov do dôchodku, bude v priemere ešte ďalších 20 rokov na dôchodku žiť. Má tak pred sebou ešte 45-ročný horizont, tak prečo by mali byť v dlhopisoch?

Oplatí sa platiť si do indexových fondov aj príspevky navyše?

Ak naozaj viete, že tieto peniaze nechcete až do dôchodku vybrať, a nevyznáte sa v investovaní, tak naozaj nenájdete lepší finančný produkt, ako sú dôchodkové fondy v druhom pilieri. Najmä z hľadiska poplatkov, ale aj transparentnosti a užívateľského komfortu. Ale ak viete, že si peniaze budete chcieť vybrať v päťdesiatke, dobrovoľné príspevky do druhého piliera si nemôžete vybrať pred dovŕšením dôchodkového veku. Musíte si teda určiť cieľ, načo peniaze v budúcnosti potrebujete.

Je spôsob, akým sa krátia sporiteľom v druhom pilieri dôchodky zo Sociálnej poisťovne, veľká nespravodlivosť?

To nie je o spravodlivosti, ale o elementárnom priznaní si, koľko v skutočnosti platíme na dôchodky v rámci prvého piliera. O 15 – 20 rokov sa vám naakumulujú dva problémy. Do dôchodku začne chodiť veľké množstvo ľudí z druhého piliera, ktorí si celý život sporili v dlhopisovom fonde pri nízkych úrokových sadzbách, teda pri nízkych výnosoch, a zároveň budete mať najväčší tlak na Sociálnu poisťovňu. Čas sa však kráti a ani zvyšovanie veku odchodu do dôchodku nie je zázračný nástroj, ktorý všetko vyrieši. Bolo by dobré zaviesť pravidlo, že mladí sporitelia by si najprv platili odvody len do druhého piliera a neskôr, keď im začne rásť mzda, by dávali takmer všetky svoje odvody len do Sociálnej poisťovne. Ak by sa na to plne nabehlo, Sociálna poisťovňa by dokázala vygenerovať zhruba o štvrtinu vyššie príjmy a vy by ste si dokázali nasporiť minimálne tak isto ako dnes. Zaviedli by sme teda celoživotnú stratégiu nielen na úspory, ale aj na príspevky.

Pre štát by to v prvých rokoch znamenalo výpadok príjmov.

Určite. Ale ak by to platilo len pre nových sporiteľov, výpadok by nebol zásadný. Funguje to, len na takýto krok treba nájsť odvahu. Malo by sa to zaviesť v čase, keď sa ekonomike darí.

Čo sa stalo, že niektoré fondy v treťom pilieri dosiahli ešte lepší výnos ako indexové fondy v druhom pilieri?

V treťom pilieri zákon umožňuje, aby ste takzvane prepákovali svoje portfólio. Spravujete sto miliónov, ale môžete nakúpiť majetok až za dvesto miliónov. V druhom pilieri to nie je možné. Správcovia fondov v treťom pilieri museli veriť svojej investičnej stratégii, že sa nebáli do toho ísť. Veľmi málo veľkých inštitucionálnych investorov sa do niečoho takého pustí. Správcov sme pozvali aj k nám na univerzitu, aby nám vysvetlili, akú majú investičnú stratégiu. Zhodnotili podmienky na trhu, uistili sa, že trh je stabilizovaný, a svoje urobila aj politická stabilita, tak si trúfli na agresívnejší prístup. A vyšlo im to.

Kedysi sa hovorilo, že tretí pilier sa oplatí vtedy, keď vám tam prispieva aj zamestnávateľ. V minulosti nezarábali veľa a boli tam vysoké poplatky. Platí to stále?

Nemusí to celkom platiť, ak si viete vybrať správny fond. Síce je ťažké na základe jedného, dvoch rokov niečo odhadovať, ale my vidíme, že je to systémové, že sa správcovia začínajú zlepšovať. Dlhodobo kritizujem, že v treťom pilieri sú vysoké poplatky, z jediného dôvodu, že to znižuje výkonnosť fondov na extrémne nízku úroveň. Ale ak budú dosahovať nadvýnos nad trh, potom nech majú také poplatky. Ale väčšina doplnkových fondov je dnes hlboko pod výnosmi trhu. Jedine dva rastové fondy Tatra banky a jeden rastový fond NN dosiahli vlani slušný výnos. To už nie je iba o tom, že si viete vybrať dôchodkovú spoločnosť, musíte si vedieť vybrať fond.

Mali by poplatky v treťom pilieri ešte klesnúť?

Správcovský poplatok je teraz 1,4 % z majetku a výkonnostný poplatok je vo výške 10 % z nových maxím. Je to nastavené tak, že správcovský poplatok postupne klesne na 1,2 % v roku 2020. Myslím si, že by mohol ísť ešte nižšie. Je to dôchodkový fond, peniaze tam majú sporitelia dlhodobo a správcovia by mali mať istotu v tom, že prostriedky budú môcť dlhodobo výnosne spravovať. V druhom pilieri je však poplatok za právu 0,3 percenta. Ale na poplatky v treťom pilieri sa musíme pozerať tak, že ich zníženie je možné, iba keď ho rozšírite a bude v ňom viac ľudí a viac majetku. A rozšírite ho tak, že sporitelia budú vidieť, že zarába.

Ako dlho si treba v treťom pilieri sporiť?

Najlepšie je vydržať do dôchodku. Ale sú možné výbery. Ak máte starú zmluvu, môžete vybrať 80 %  úspor, lebo 20 % je pokuta. Ak ste zmluvu podpísali po roku 2014, môžete vybrať raz za 10 rokov iba svoju časť príspevkov. To je bez poplatku. Príspevky od zamestnávateľa tam musia byť do dôchodku. Ale výplatná fáza je tam prísnejšia ako v druhom pilieri. Preto by sme sa mali zaoberať najmä zvýšením flexibility výberu. To sa aj deje, ale trošku zvláštnym spôsobom, vo forme preddôchodku. Ten návrh však motivuje vybrať si úspory ešte pred dovŕšením dôchodku.

To znamená, že aj tretí pilier by mal mať programový výber?

Áno. Prečo by mal byť sporiteľ obmedzovaný pri dôchodku z tretieho piliera, keď si tam platí dobrovoľne a keď mu dobrovoľne prispieva zamestnávateľ? Na druhej strane však môže požiadať o vyplatenie polovice úspor, ak si zakúpi doživotnú anuitu. Ale stále upozorňujem, že nákup anuity treba vedieť časovať. Preto by sme mali skúsiť vytvoriť skutočný programový výber pre tretí pilier.

V treťom pilieri je na rozdiel od druhého daňové zvýhodnenie.

Áno, zamestnávatelia si môžu o svoje príspevky do výšky 6 % z miezd zamestnancov znížiť daňový základ. A ak sporiteľ pristúpil od roku 2014 na nové podmienky, môže si uplatniť z daňového základu odpočítateľnú položku maximálne v sume 180 eur ročne. Je to nízka podpora. Myslím si však, že by sa mal urobiť jednotný systém úľav na finančné produkty určené na zabezpečenie príjmu v starobe.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika

Teraz najčítanejšie