Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Po 3 rokoch nemá štát ani jednu akciu Váhostavu, ani jedného človeka v orgánoch firmy, hoci naň minul 11 miliónov

Takto to vyzeralo, keď v apríli 2015 schôdza veriteľov schvaľovala reštrukturalizačný plán firmy. Foto - Tasr
Takto to vyzeralo, keď v apríli 2015 schôdza veriteľov schvaľovala reštrukturalizačný plán firmy. Foto – Tasr

Policajti sľubujú, že pre Váhostav padne žaloba. Podobne to vyzeralo aj v prípade Doprastav, už ho nevyšetrujú.

Pamätáte sa, ako Robert Fico pred troma rokmi sľuboval, že je pripravený pomôcť obetiam Váhostavu a nebude to na úkor daňových poplatníkov? „Musí aj spoločnosť Váhostav prevziať nejakú ekonomickú zodpovednosť za stav, ktorý vznikol,“ rečnil Fico, keď oznámil, že s firmou Juraja Širokého vyrokoval 49-percentný podiel vo firme pre zraniteľných veriteľov firmy.

Prešli tri roky a všetky akcie Váhostavu naďalej vlastní Juraj Široký. Formálne sa k nim hlási približne rok. Predtým to s akcionármi vyzeralo takto:

Keďže štát medzičasom skúpil pohľadávky jeho veriteľov v hodnote 26,5 milióna eur (za polovicu ich hodnoty), má na sebe dlhy aj nárok na akcie.

Doteraz Širokého firma splatila štátu takmer 2 milióny eur z pohľadávky, žiadne akcie mu však neposunula. Štát tak nemá žiadny vplyv na Širokého firmu, žiadneho človeka v jej dozornej rade či predstavenstve, zatiaľ len zaň splácal dlhy voči menším stavebníkom.

Naopak, Váhostav ďalej stavia pre štát, a na väčšinu dlhov môže na dlhý čas zabudnúť.

Podľa súdneho plánu postačí, ak do konca júna 2020 splatí nezabezpečeným veriteľom 19 percent dlhov. Pri 104-miliónovom dlhu to znamená 19,5 milióna eur.

Manažéri Váhostavu tak do roku 2020 nemusia riešiť, ako splatia zvyšných 84 miliónov eur. Tento zvyšok si môžu veritelia pýtať až potom, a to do hodnoty 50 percent napríklad cez exekúcie a neskôr až do 100 percent – ak firma vykáže zisk.

Matovič: Pomoc sponzorovi

Komentár z vládneho úradu Roberta Fica k súčasnému stavu vo Váhostave sme nedostali.

Ministerstvo financií (má na starosti agendu akcií Váhostavu) píše, že robí všetko preto, aby sa investované peniaze rýchlo vrátili. Štátna Slovenská konsolidačná, ktorá o akciách rokuje, sľubuje, že hotovú dohodu o akciách všetci neskôr uvidia vo verejnom registri zmlúv.

„Ja sa obávam, že to bude iba spôsob, ako použiť spoločné peniaze na podporu sponzora Smeru, a podľa skutkov to vyzerá tak, že to tak aj bolo myslené,“ okomentoval šéf Obyčajných ľudí Igor Matovič.

Keď premiér chce, veci sa riešia rýchlo. Kauzu Váhostav považoval pred tromi rokmi (po tlaku médií a opozície) za takú vážnu vec, že jej predznamenal trestno-právnu dohru.

„Vidíme tam zjavné znaky trestného konania, predovšetkým podvodu, a vidíme tam znaky poškodzovania veriteľa,“ rečnil v apríli 2015, keď firma potrebovala prejsť odpisom dlhov a v jej priestoroch urobili policajti raziu.

Pre Váhostav sľubujú žalobu

„Môžeme konštatovať, že z rozsiahleho spisového materiálu vyšetrovateľ Policajného zboru v jednej časti už vyhodnocuje získané dôkazy a v dohľadnej dobe bude spracovaný návrh na podanie obžaloby Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR,“ odpísali z Prezídia Policajného zboru v januári 2018.

Zrejme pôjde o poškodzovanie veriteľa, ako avizoval premiér.

Podobné podozrenie skúmali vyšetrovatelia z Národnej kriminálnej agentúry aj v prípade odpisovania dlhov Doprastavu. Minulý rok v máji zastavili trestné stíhanie. Odvolali sa na paragraf, podľa ktorého „nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci“.

Ako odpísali dlhy

  • V apríli 2015 dlhoval Váhostav nezabezpečeným veriteľom 104 mil. eur (časť z toho, vyše 30 mil. eur vlastnia schránkové firmy).
  • Reštrukturalizačný súd schválil, že Váhostav musí počas piatich rokov vyplatiť 18,75 % z týchto pohľadávok.
  • V tom bol zahrnutý príspevok bánk, ktoré sa vzdali časti svojich zaistených pohľadávok v prospech veriteľov bez záruk a namiesto 100 % dostanú 85 %.
  • Ústupok bánk bola časť balíka dohôd, ktoré v reakcii na kauzu Váhostav predstavil premiér Robert Fico.
  • Po tlaku médií a opozície jeho poslanci zmenili konkurzný zákon.
  • Podľa tejto zmeny platí, že keď skončí súdom schválený splátkový kalendár (5 rokov), zostane zvyšok dlhov ďalej bežnými dlhmi do hodnoty 50 percent. Veritelia si ich budú môcť vymáhať aj cez exekúcie.
  • Zvyšok hodnoty pohľadávok v reštrukturalizácii do 100 percent zostáva majetkovým právom a veritelia si môžu peniaze pýtať, ak firma vykáže zisk.
  • Veriteľom, ktorým sa tento plán nepozdával, ponúkla vláda možnosť predať jej pohľadávky za ich polovičnú hodnotu, najviac však za 200-tisíc eur. Preto sa ponuka javila menej výhodne pre tých, ktorým Váhostav dlhoval viac než 400-tisíc eur.
  • Pohľadávky štátu v hodnote 26,5 milióna eur nakoniec predalo štátu 467 firiem. Štát za ne zaplatil 12,6 milióna eur.
  • Cez splátkový kalendár zaplatil Váhostav štátu zatiaľ 1 987 465,76 eura, ďalšia splátka príde v júni 2018 a posledná v roku 2020.

Dnes na DennikE.sk

Do finále výberu šéfa dotačnej agentúry sa prebojoval aj manažér najväčšieho vlastníka viníc v krajine

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Do finále výberu šéfa dotačnej agentúry sa prebojoval manažér najväčšieho vlastníka viníc v krajine aj lobistka agropodnikateľov, ktorá sa v Česku stala známa vďaka tomu, že ju vláda Andreja Babiša pretláčala do európskych poradných orgánov cez posty určené neziskovému sektoru.

Ako to bude vyzerať v pondelok v obchodoch? Návaly by obchodníkov prekvapili, o e-shopy sa neboja

Foto N - Tomáš Hrivňák
Foto N – Tomáš Hrivňák

Internetoví predajcovia zatiaľ nepociťujú nižší záujem o nákupy pred pondelkovým otvorením kamenných obchodov. „Ľudia si už zvykli nakupovať online, a čím dlhšie opatrenia trvajú, tým viac si zákazníci e-shopov na ne zvykajú,“ hovorí riaditeľ Heureky Tomáš Braverman.

Minúta po minúte

Ant Group skúma, ako by sa mohol jej zakladateľ Jack Ma zbaviť svojho podielu a kontroly nad ňou. Čínski regulátori totiž údajne signalizovali, že to by mohlo ukončiť vyšetrovanie operácií firmy, uviedla agentúra Reuters.

Odvolávala sa na zdroj blízky regulačným úradom a dva zdroje blízke Ant Group.

Ant Group, ktorá je fintech divíziou gigantu Alibaba, sa podľa nariadenia čínskej centrálnej banky (PBOC) musí pretransformovať na finančný holding. Predtým dostal materský koncern Alibaba rekordnú pokutu 18,3 miliardy jüanov (2,34 miliardy eur) za porušenie protimonopolných pravidiel. Tieto opatrenia sú súčasťou sprísňovania regulácie odvetvia nazývaného platformová ekonomika.

Aktuálna diskusia s regulačnými orgánmi sa týka budúcnosti kontroly nad Ant Group, ktorú má Ma prostredníctvom komplikovanej štruktúry investičných nástrojov. Wall Street Journal predtým priniesol správu, že Ma údajne v novembri na stretnutí s regulátormi ponúkol, že časť kontroly nad Ant Group prenechá čínskej vláde.

Predstavitelia PBOC a finančného regulačného úradu CBIRC od januára do marca separátne rokovali s Jackom Ma a Ant Group, pričom sa hovorilo aj o možnosti odchodu miliardára zo spoločnosti. Ant Group odmieta, že sa vôbec uvažovalo o predaji podielu jej zakladateľa.

Zatiaľ nie je jasné, či Ant Group a Ma pristúpia na túto možnosť. Podľa jedného zo zdrojov Ant Group dúfa, že Maov podiel v hodnote niekoľkých miliárd dolárov by mohli kúpiť jej existujúci investori alebo investori Alibaba Group Holding bez zapojenia externej entity.

Podľa druhého zdroja však regulátori jasne povedali, že Ma nemôže predať svoj podiel žiadnej blízkej firme ani jednotlivcovi a musí zo spoločnosti úplne odísť. Ďalšou možnosťou je údajne prevod jeho podielu ma investora spojeného so štátom. Akýkoľvek krok si bude vyžadovať schválenie Pekingu, uviedli oba zdroje.

Peking vlani v novembri prekvapivo zrušil vstup Ant Group na burzu len niekoľko dní pred jeho plánovaným uskutočnením. Očakávaná prvotná emisia (IPO) mala mať hodnotu až 37 miliárd USD (31 miliárd eur).

Podľa dohody s regulátormi sa Ant Group zmení na finančnú holdingovú spoločnosť, čo je krok, ktorý podľa expertov zníži ziskovosť a hodnotu firmy. Finančný holding totiž podlieha prísnejšej regulácii, podobne ako banky. Ant Group bude musieť napríklad plniť prísnejšie požiadavky a mať väčšiu likviditu.

Dohodu v pondelok oznámil viceguvernér PBOC Pchan Kung-šeng po stretnutí čínskych regulačných orgánov pre banky a cenné papiere s predstaviteľmi Ant Group. (tasr)

Existuje riziko, že Taliansko zmešká termín na predloženie finálneho plánu obnovy Európskej komisii. Brusel totiž nie je spokojný s niektorými aspektmi prezentovaných návrhov, uviedla agentúra Reuters.

Odvolala sa na dva zdroje oboznámené so záležitosťou. „Komisia je nespokojná s plánom obnovy v jeho aktuálnej podobe,“ uviedol jeden zo zdrojov agentúry Reuters, ktorý vzhľadom na citlivosť záležitosti chcel zostať v anonymite. Podľa zdroja by premiér Mario Draghi mal predložiť konečný plán v polovici mája, ale zrejme bude potrebný dlhší čas na vyriešenie námietok EK.

Najväčšou obavou Bruselu je nedostatočná konkretizácia, ako bude plán manažovaný po jeho schválení Európskou úniou, rovnako ako nejasnosti týkajúce sa podstaty niektorých načrtnutých reforiem vrátane reformy súdneho systému. Druhý zdroj uviedol, že Brusel požaduje zmeny v pláne, ktoré vyžadujú čas, a že by po ich zapracovaní mohol byť predložený v polovici mája.

Hovorca premiéra Draghiho razantne odmietol nedodržanie termínu. „Plán predložíme 30. apríla,“ uviedol. Podľa hovorcu ministerstva financií „cieľom zostáva predloženie návrhu 30. apríla“. Meškanie by bolo ranou pre Draghiho, ktorý sa na čelo vlády dostal pred dvomi mesiacmi s úlohou doladiť plán obnovy pripravený predchádzajúcou vládou.

Všetkých 27 členských štátov EÚ pracuje na svojich národných plánoch, v ktorých majú formulovať, ako chcú minúť svoj podiel z fondu obnovy EÚ, ktorého celkový objem predstavuje 750 miliárd eur.

Taliansko môže dostať z fondu vyše 200 miliárd eur vo forme dotácií a lacných úverov, najviac z krajín Únie. Peniaze sa budú uvoľňovať postupne v priebehu šiestich rokov.

EK nekomentovala taliansky plán. Podľa hovorkyne EK chápe, že formulácia plánu obnovy je náročná pre všetky vlády, ktoré sa aktuálne sústreďujú na boj s pandémiou ochorenia covid-19. Plány by mali byť predložené 30. apríla, ale niektoré krajiny zrejme budú potrebovať o niekoľko týždňov viac.

Podpredseda EK Valdis Dombrovskis v piatok uviedol, že niektoré krajiny zmeškajú termín na predloženie národných plánov obnovy, nešpecifikoval však, ktoré krajiny. (tasr)

Cena bitcoinu v noci na dnešok prudko klesla – z viac než 60 000 dolárov až do blízkosti 52 000 dolárov. Neskôr časť strát zmazala a krátko pred 8.00 h sa pohybovala okolo 55 900 dolárov, vyplýva z údajov špecializovaného webu CoinDesk.

Za posledných 24 hodín tak strácala viac ako desať percent.

Presný dôvod náhleho prepadu nie je jasný. CoinDesk však dodal, že k nemu mohli prispieť špekulácie, podľa ktorých sa americké ministerstvo financií chystá obviniť niekoľko finančných inštitúcií z prania špinavých peňazí prostredníctvom kryptomien.

Tento týždeň sa cena bitcoinu vyšplhala na rekordných takmer 65 000 dolárov. Záujem o bitcoin podľa analytikov podporil vstup najväčšej americkej kryptomenovej burzy Coinbase na akciový trh Nasdaq. V piatok však cenu bitcoinu zasiahla správa, že sa turecká centrálna banka rozhodla zakázať platby v kryptomenách. (čtk)

V pondelok otvárame, ale rady pred výkladmi nečakám, hovorí manažér obchodu s obuvou

Marek Čachan, foto N - Tomáš Grečko
Marek Čachan, foto N – Tomáš Grečko

V pondelok sa otvárajú obchody, ale centrá budú prázdnejšie, hluchejšie, mŕtvejšie než pred pandémiou, odhaduje Marek Čachan, manažér značky Office Shoes pre slovenský, český a poľský trh. „Nemyslím, že budeme mať rady pred výkladmi a nebudeme vedieť, čo skôr robiť.“

Japonská spoločnosť Renesas Electronics dnes obnovila produkciu vo svojej továrni na polovodiče. Jej marcový požiar prehĺbil celosvetový nedostatok čipov používaných v automobiloch či spotrebnej elektronike.

Závod na severovýchode Japonska zasiahol požiar 19. marca. Firme sa výrobu v továrni podarilo obnoviť o dva dni skôr, než sa predpokladalo. Dve tretiny výroby závodu tvoria čipy pre automobilový priemysel.

Šéf firmy Renesas Hidetoši Šibata po požiari uviedol, že výroba v továrni by sa mala obnoviť počas jedného mesiaca. Upozornil však, že návrat výroby na úrovne z obdobia pred požiarom môže trvať až 120 dní. (čtk, reuters)

Sulík súhlasí s vyplatením jednorazového príspevku na nezaopatrené dieťa, no podľa neho by to malo byť cielené opatrenie. „Vznikne pracovná skupina, ktorá pripraví návrh,“ povedal v RTVS. Hovorí sa o príspevku 300 eur. Podľa Pellegriniho by sa mal vyplatiť na každé nezaopatrené dieťa.

Počet cestujúcich na viedenskom letisku v marci opäť klesol, oproti minulému roku bol nižší o 73,3 percenta. Tento marec letisko Schwechat využilo 215-tisíc cestujúcich, vlani ich v rovnakom čase bolo približne 800-tisíc a v roku 2019 až 2,4 milióna.

S prvou vlnou infekcie v Európe v marci 2020 letisko prvýkrát pocítilo ekonomické dôsledky pandémie. Odvtedy sa počty cestujúcich pohybujú výrazne pod predkrízovou úrovňou. Letecká doprava je jednou z najpostihnutejších branží a mnohí zamestnanci pracujú vyše roka v režime kurzarbeit.

Rovnaká situácia je aj na letiskách Malta a Košice, ktoré patria spoločnosti Flughafen Wien AG. Na Malte v marci medziročne klesol počet cestujúcich o 81,1 % a v Košiciach o 77,3 %. (tasr)

Domácnosti v eurozóne počas pandémie ušetrili, ale veľké nákupy neplánujú. Problémom však je, že najviac peňazí naakumulovali tí spotrebitelia, ktorí majú tendencie peniaze skôr hromadiť, ako utrácať.

Podľa analytikov banky Barclays sa tzv. pandemické úspory koncentrujú predovšetkým v domácnostiach bohatších starších Európanov, ktorí uviazli doma bez možnosti zájsť si do reštaurácie alebo na dovolenku. V ich prípade je menšia pravdepodobnosť, že začnú viac míňať aj na veľké položky na rozdiel od mladších ľudí.

Pri posudzovaní tempa zotavovania najvyspelejších ekonomík je pritom rozhodujúce, či práve táto skupina spotrebiteľov využije svoju slobodu a začne viac míňať. Európa má totiž najväčšiu skupinu obyvateľov stredného veku spomedzi všetkých regiónov sveta.

Hromada peňazí, ktorá by sa mohla uvoľniť spolu s blokádami, je obrovská. Barclays odhaduje naakumulované úspory na 600 miliárd eur, koncentrujú sa však najmä v rukách konzervatívnych obyvateľov, čo vrhá tieň na ich odblokovanie.

Podľa nemeckej Deutsche Bank by uvoľnenie úspor mohlo pridať zhruba 1 percentuálny bod k hospodárskemu rastu regiónu v roku 2021, ktorý Medzinárodný menový fond predpovedá na úrovni 4,4 %.

Ekonóm spoločnosti UBS Dean Turner sa domnieva, že výdavky domácností sa budú „významnou mierou“ podieľať na tzv. postpandemickom oživení, pričom očakáva ich rast v tomto roku o 2,9 %.

Eurozóna potrebuje nové stimuly, pretože zotavovanie jej ekonomiky zaostáva za USA a Čínou v dôsledku doposiaľ pomalého očkovania. (tasr)

Rado Baťo: Matovičovi neustúpim ani o krok, miesto posielania kytíc manželke by sa ho mali koaliční politici zbaviť

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Rado Baťo hovorí, že Igorovi Matovičovi neústupi ani o krok a ani sa mu neospravedlní za vyjadrenia na jeho adresu. Koaličným politikom odkazuje, že namiesto posielania kytíc jeho manželke by sa mali Matoviča okamžite zbaviť.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať