Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Po 3 rokoch nemá štát ani jednu akciu Váhostavu, ani jedného človeka v orgánoch firmy, hoci naň minul 11 miliónov

Takto to vyzeralo, keď v apríli 2015 schôdza veriteľov schvaľovala reštrukturalizačný plán firmy. Foto - Tasr
Takto to vyzeralo, keď v apríli 2015 schôdza veriteľov schvaľovala reštrukturalizačný plán firmy. Foto – Tasr

Policajti sľubujú, že pre Váhostav padne žaloba. Podobne to vyzeralo aj v prípade Doprastav, už ho nevyšetrujú.

Pamätáte sa, ako Robert Fico pred troma rokmi sľuboval, že je pripravený pomôcť obetiam Váhostavu a nebude to na úkor daňových poplatníkov? „Musí aj spoločnosť Váhostav prevziať nejakú ekonomickú zodpovednosť za stav, ktorý vznikol,“ rečnil Fico, keď oznámil, že s firmou Juraja Širokého vyrokoval 49-percentný podiel vo firme pre zraniteľných veriteľov firmy.

Prešli tri roky a všetky akcie Váhostavu naďalej vlastní Juraj Široký. Formálne sa k nim hlási približne rok. Predtým to s akcionármi vyzeralo takto:

Keďže štát medzičasom skúpil pohľadávky jeho veriteľov v hodnote 26,5 milióna eur (za polovicu ich hodnoty), má na sebe dlhy aj nárok na akcie.

Doteraz Širokého firma splatila štátu takmer 2 milióny eur z pohľadávky, žiadne akcie mu však neposunula. Štát tak nemá žiadny vplyv na Širokého firmu, žiadneho človeka v jej dozornej rade či predstavenstve, zatiaľ len zaň splácal dlhy voči menším stavebníkom.

Naopak, Váhostav ďalej stavia pre štát, a na väčšinu dlhov môže na dlhý čas zabudnúť.

Podľa súdneho plánu postačí, ak do konca júna 2020 splatí nezabezpečeným veriteľom 19 percent dlhov. Pri 104-miliónovom dlhu to znamená 19,5 milióna eur.

Manažéri Váhostavu tak do roku 2020 nemusia riešiť, ako splatia zvyšných 84 miliónov eur. Tento zvyšok si môžu veritelia pýtať až potom, a to do hodnoty 50 percent napríklad cez exekúcie a neskôr až do 100 percent – ak firma vykáže zisk.

Matovič: Pomoc sponzorovi

Komentár z vládneho úradu Roberta Fica k súčasnému stavu vo Váhostave sme nedostali.

Ministerstvo financií (má na starosti agendu akcií Váhostavu) píše, že robí všetko preto, aby sa investované peniaze rýchlo vrátili. Štátna Slovenská konsolidačná, ktorá o akciách rokuje, sľubuje, že hotovú dohodu o akciách všetci neskôr uvidia vo verejnom registri zmlúv.

„Ja sa obávam, že to bude iba spôsob, ako použiť spoločné peniaze na podporu sponzora Smeru, a podľa skutkov to vyzerá tak, že to tak aj bolo myslené,“ okomentoval šéf Obyčajných ľudí Igor Matovič.

Keď premiér chce, veci sa riešia rýchlo. Kauzu Váhostav považoval pred tromi rokmi (po tlaku médií a opozície) za takú vážnu vec, že jej predznamenal trestno-právnu dohru.

„Vidíme tam zjavné znaky trestného konania, predovšetkým podvodu, a vidíme tam znaky poškodzovania veriteľa,“ rečnil v apríli 2015, keď firma potrebovala prejsť odpisom dlhov a v jej priestoroch urobili policajti raziu.

Pre Váhostav sľubujú žalobu

„Môžeme konštatovať, že z rozsiahleho spisového materiálu vyšetrovateľ Policajného zboru v jednej časti už vyhodnocuje získané dôkazy a v dohľadnej dobe bude spracovaný návrh na podanie obžaloby Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR,“ odpísali z Prezídia Policajného zboru v januári 2018.

Zrejme pôjde o poškodzovanie veriteľa, ako avizoval premiér.

Podobné podozrenie skúmali vyšetrovatelia z Národnej kriminálnej agentúry aj v prípade odpisovania dlhov Doprastavu. Minulý rok v máji zastavili trestné stíhanie. Odvolali sa na paragraf, podľa ktorého „nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci“.

Ako odpísali dlhy

  • V apríli 2015 dlhoval Váhostav nezabezpečeným veriteľom 104 mil. eur (časť z toho, vyše 30 mil. eur vlastnia schránkové firmy).
  • Reštrukturalizačný súd schválil, že Váhostav musí počas piatich rokov vyplatiť 18,75 % z týchto pohľadávok.
  • V tom bol zahrnutý príspevok bánk, ktoré sa vzdali časti svojich zaistených pohľadávok v prospech veriteľov bez záruk a namiesto 100 % dostanú 85 %.
  • Ústupok bánk bola časť balíka dohôd, ktoré v reakcii na kauzu Váhostav predstavil premiér Robert Fico.
  • Po tlaku médií a opozície jeho poslanci zmenili konkurzný zákon.
  • Podľa tejto zmeny platí, že keď skončí súdom schválený splátkový kalendár (5 rokov), zostane zvyšok dlhov ďalej bežnými dlhmi do hodnoty 50 percent. Veritelia si ich budú môcť vymáhať aj cez exekúcie.
  • Zvyšok hodnoty pohľadávok v reštrukturalizácii do 100 percent zostáva majetkovým právom a veritelia si môžu peniaze pýtať, ak firma vykáže zisk.
  • Veriteľom, ktorým sa tento plán nepozdával, ponúkla vláda možnosť predať jej pohľadávky za ich polovičnú hodnotu, najviac však za 200-tisíc eur. Preto sa ponuka javila menej výhodne pre tých, ktorým Váhostav dlhoval viac než 400-tisíc eur.
  • Pohľadávky štátu v hodnote 26,5 milióna eur nakoniec predalo štátu 467 firiem. Štát za ne zaplatil 12,6 milióna eur.
  • Cez splátkový kalendár zaplatil Váhostav štátu zatiaľ 1 987 465,76 eura, ďalšia splátka príde v júni 2018 a posledná v roku 2020.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

EÚ žiada vrátiť 28 mil. eur za predražené online vzdelávanie. Polícia žiadny trestný čin nevidí

Európsky protikorupčný úrad preveroval slovenský projekt celoživotného vzdelávania a žiada späť peniaze, ktorými na ne EÚ prispela. Projekt mal za ministra Čaploviča na starosti Národný ústav celoživotného vzdelávania. Ministerstvo školstva teraz vo svojom rozpočte bude musieť nájsť milióny eur a poslať ich späť do Bruselu.

Minúta po minúte

Zdieľať

V Česku aj na Slovensku objavili podvodné stránky, ktoré ponúkajú smartfón Samsung Galaxy S10+ za niekoľko eur. Tvária sa ako stránky známych médií či spoločností, ako napríklad iDnes.cz, iHned.cz, Aktuality.sk, T-Mobile či Samsung.

Väčšinou sú písané lámanou češtinou či slovenčinou a vyžadujú zadanie osobných údajov a zaslanie platby z účtu.

Tieto stránky často menia svoju podobu, samotný obsah ponuky aj internetovú adresu a užívateľ sa na ne môže, okrem iného, dostať po kliknutí na podozrivo formulovaný sponzorovaný post na Facebooku, ktorý napríklad informuje o špeciálnej akcii Samsungu. Klienti týmto riskujú nielen stratu zaslaných peňazí, ale aj zneužitie svojej identity. (tasr)

Zdieľať

Zmenu v minimálnych dôchodkoch, ktorú presadila SNS, podľa Richarda Sulíka bude treba po voľbách napraviť. Zdôvodnil to nespravodlivosťou, ktorú zavádza. Hovorí, že ak sa neurobia zmeny, o pár rokov občan, ktorý 40 rokov nerobil, penziou predbehne toho, kto pracoval 40 rokov.

Ak bude SaS súčasťou budúcej vlády, bude podľa Sulíka presadzovať aj zrušenie vlakov zadarmo a ich nahradenie výraznými zľavami na železnici, ale aj v autobusovej doprave. Obedy zadarmo pre školákov by podľa neho malo nahradiť zvýšenie daňového bonusu na dieťa tak, aby sa rodičia mohli rozhodnúť, aký druh stravy dieťaťu doprajú a na čo peniaze od štátu využijú.

SaS tiež chce zliberalizovať trh v osobnej železničnej doprave tak, aby mohli súťažiť súkromní dopravcovia. V nákladnej železničnej doprave by podľa Sulíka malo dôjsť k privatizácii Carga, aby sa nekopili ďalšie stámiliónové straty.

Zdieľať

Keď bude SaS vo vláde, rekreačné poukazy budú len dobrovoľné, povedal Richard Sulík v diskusii v RTVS. Opatrenia SNS označil za „fejk“. Podľa neho je najväčší benefit pre zamestnancov vyššia mzda.

Zdieľať

KDH vyzýva Pellegriniho a Smer, aby prevzali zodpovednosť za mýtny tender z roku 2009. Hnutie žiada aj vypísanie nového tendra a aby firma SkyToll odovzdala celé technické zariadenie štátu za jedno euro.

„Zmluva so SkyToll bola od začiatku podozrivá a naše pochybnosti sme vyjadrili ešte v Národnej rade Slovenskej republiky. Celková suma 106 miliónov ročne je extrémne nadsadená, najmä ak ju porovnáme s Českou republikou, kde systém stál len 43 miliónov ročne. V roku 2015 sme podali podnet na generálnu prokuratúru, ktorý bol po štyroch rokoch zamietnutý. Tento rok nám dal za pravdu NKÚ, keď konštatoval, že vzniklo podozrenie z naplnenia skutkovej podstaty trestného činu. Je škandalózne, že vláda sa týmto materiálom ani nezaoberala, len ho vzala na vedomie. Vyzývame premiéra Pellegriniho, ktorý bol v rokoch 2002 až 2006 asistentom Ľubomíra Vážneho a v rokoch 2006 až 2010 poslancom NR SR, aby vyvodil politickú zodpovednosť. Zároveň žiadame čo najskoršie vypísanie nového tendra a aby firma SkyToll odovzdala celé technické zariadenie štátu za 1 euro,“ uviedol Pavol Zajac.

„Mýtny tender je jednou z najokatejších zlodejín smeráckych vlád. Každú slovenskú domácnosť v ňom okradli o 455 eur. NKÚ konštatoval, že podmienky tendra boli od začiatku nastavené nevýhodne, a nie je možné, aby o tom všetci zúčastnení nevedeli. NKÚ konštatoval, že ak by nebolo peňazí z Európskej únie, tak by Slovensko ani nemalo za čo stavať a opravovať diaľnice – toto je výsledok smeráckeho manažovania štátu. Ak sa bude premiér Pellegrini, tak ako jeho predchodca, snažiť opäť zamiesť túto kauzu pod koberec, bude jasné, že avizovaný ‚nový Smer‘ prináša opäť len staré rozkrádanie,“ dodal europoslanec Ivan Štefanec.

Viac o téme čítajte tu.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať