Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Študenti pripomínajú Ficovi predvolebný sľub o peniazoch na internáty, Smer hovorí, že už neplatí

Študentský domov Ľudovíta Štúra známy ako Štúrak. Foto N - Tomáš Benedikovič
Študentský domov Ľudovíta Štúra známy ako Štúrak. Foto N – Tomáš Benedikovič

Pred voľbami Smer sľúbil, že dá 50 miliónov na obnovu internátov. Tie dodnes peniaze nevideli.

S vysokoškolskými študentmi sa premiér Robert Fico rád stretáva. 17. novembra ich pozýva na obed, bol sa s nimi previezť vo vlaku, v polovici decembra zobral študentky do Bruselu. Študentov vtedy na Facebooku nazval „našou budúcnosťou“.

Teraz mu vysokoškolskí študenti pripomínajú jeho nesplnený sľub spred troch rokov. Jedno z opatrení Ficovho tretieho sociálneho balíčka totiž bolo, že Smer pošle 50 miliónov na rekonštrukciu internátov. Doteraz peniaze nevideli.

„Vysokoškolské internáty sú v žalostnom stave, prípadov, kde je úroveň bývania hlboko pod hranicou komfortu, je na Slovenských univerzitách priveľa,“ napísala Študentská rada vysokých škôl v otvorenom liste premiérovi.

Nedodržanie sľubu a apatiu vlády vnímajú študenti kriticky, aj preto, že sa podľa nich prehlbuje nedôvera študentov voči štátnym inštitúciám.

 

Sľuby predchádzajúcej vlády neplatia

„Sľuby predchádzajúcej vlády sú sľuby predchádzajúcej vlády,“ povedal ešte začiatkom januára minister financií Peter Kažimír (Smer) na otázky o internátoch a 50 miliónoch eur, ktoré Smer pred voľbami sľúbil.

Smer sa tak už netvári, že ho splní. Prečo? Je koaličná vláda, a teda to nie je len na Smere. „Opatrenia týkajúce sa rekonštrukcií internátov boli súčasťou tretieho balíčka, ktorý mal byť realizovaný po parlamentných voľbách. Tie však rozhodli, že na Slovensku vznikla koaličná vláda, pričom rezort školstva už nepatrí pod gesciu strany Smer,“ napísal tlačový odbor premiéra.

Smer chce podľa vyhlásenia situáciu riešiť, je to však podľa strany možné až po dohode s koaličnými partnermi. Koaličná vláda trvá už dva roky. Pridáva sa minister financií, ktorý tvrdí, že bývanie vysokoškolských študentov si žiada celkovú reformu, ale musí sa to prediskutovať s ministerstvom školstva.

Ministerstvo školstva pritom tvrdí, že už predložilo požiadavku, aby sa ich rozpočet na tento rok zvýšil o peniaze na rekonštrukciu internátov. „Zvýšené finančné prostriedky na tento účel neboli vyčlenené,“ tvrdí ministerstvo školstva.

Internáty podľa ministerstva postupne rekonštruujú z rôznych zdrojov. Ktoré potrebujú opravy najakútnejšie, ministerstvo povedať nevie.

Analytička Renáta Hall z projektu To dá rozum Smeru pripomína, že ide o vládu s rovnakým vedením. „Tak sa mi argument, že to sľúbila predošlá vláda, nevidí ako opodstatnený.“

Ak takto Smer argumentuje, je potom podľa nej ťažké veriť akýmkoľvek sľubom, ktoré idú nad rámec jedného volebného obdobia.

Internáty na Slovensku sú podľa nej v rôznom stave, v Bratislave viaceré vo veľmi zlom. Pri dofinancovaní bývania študentov by sa podľa nej malo postupovať tak, aby sa podporilo bývanie všetkých študentov, ktorí to potrebujú. Ide najmä o študentov zo sociálne slabšieho prostredia. Malo by sa podporiť bývanie na verejných a štátnych školách, ktoré majú internáty, ale aj na tých, ktoré internáty nemajú a na súkromných školách.

Átriové domčeky. Foto N – Tomáš Benedikovič

Šéf internátov: Pýtame, sľúbia, ale nedostaneme

Najviac sa pri nevyhovujúcom stave spomínajú internáty v Bratislave. Nemôžu totiž čerpať eurofondy.

V najväčšom študentskom mestečku na Slovensku býva zhruba 6500 ľudí. Šéf Vysokoškolského mesta Ľ. Štúra Róbert Gula hovorí, že všetky sú vo vyhovujúcom stave a spĺňajú bezpečnostné a hygienické normy. Aj tak však potrebujú peniaze na ich prestavbu. Ide o stavby z rokov 1965, 1977 a 1980.

Internáty teraz platia rekonštrukcie len z peňazí, ktoré zarobia napríklad na jedálni či prenájme, tvrdí Gula. „Je to však nedostatočné a nepostačujúce.“

Na opravy by podľa neho potrebovali odhadom 40 miliónov eur – polovicu z tejto sumy, aby odstránili havarijný stav na výškových blokoch, takzvaný Štúrak, a druhú polovicu na átriové domčeky. Rekonštrukciou v rokoch 2008 a 2014 prešli zatiaľ manželské internáty.

„Každoročne v žiadostiach na kapitálové výdavky definujeme naše nevyhnutné potreby na rekonštrukcie a opravy. Niekoľkokrát bola podpora aj prisľúbená, ale v konečnom dôsledku nikdy nebola zrealizovaná,“ hovorí Gula. Budú žiadať aj teraz.

Draxler: Bolo to pripravené

Keď Smer sľúbil, že dá 50 miliónov na internáty, bol ministrom školstva Juraj Draxler. Ten dnes hovorí, že Smer, ktorý ho nominoval, sľúbil, že peniaze pošle po voľbách. So školami dohodli kľúč, podľa ktorého mali tento balík rozdeliť medzi školy.

Po voľbách však už nepokračovali. Internáty podľa neho potrebujú rekonštrukciu, ale „pri tom chaose, ktorý dnes okolo školstva panuje, a odleve študentov do zahraničia, ktorému nezabránia ani lepšie internáty, už takýto projekt asi nikto nebude riešiť“, hovorí Draxler, ktorý dnes pracuje v Slovenskej akadémii vied.

Internáty podľa neho neboli jediným projektom, ktorý sa nedokončil. Menuje napríklad tri nenaplnené nové programy Agentúry na podporu výskumu a vývoja za 100 miliónov eur. Malo ísť o podporu mladých vedeckých tímov a projektov. „Napriek tomu, že išlo o kľúčové nástroje rozvoja domácej vedy, na ich obranu sa neozvali žiadni akademickí aktivisti, v povolebnom období už táto téma nezaujímala ani médiá. A tak prostriedky ostali iba na papieri,“ vraví Draxler.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Minister pôdohospodárstva Ján Mičovský zvolal tlačovku k šafáreniu vo výstavisku Agrokomplex za éry SNS. „Agrokomplex je ukážka úpadku prosperujúceho podniku. Obrovské prostriedky, ktoré boli doň vložené, vyšli navnivoč.“

Medziročný prepad návštevnosti hotelov, penziónov či ubytovní sa v septembri prehĺbil na 35,1 % z augustových 13,6 %. Chýbali najmä zahraniční návštevníci, aj domácich však bolo s výnimkou Žilinského kraja menej.

Čo hovoria štatistici

  • Počet strávených nocí v septembri medziročne klesol o 27,5 %.
  • Počet hostí v septembri sa priblížil úrovni septembra 2015.
  • Najmenej sa prepadol počet návštevníkov v Žilinskom kraji o 13,7 %.
  • Zahraničných návštevníkov bolo celkovo medziročne menej o 66,3 %, chýbali najmä v hoteloch v mestách.
  • Domácich návštevníkov ubudlo o 13,8 %, jedine Žilinský kraj mal viac ubytovaných domácich hostí ako vlani.
  • Za deväť mesiacov pokles počtu návštevníkov predstavuje 40 %.
Zdroj - Štatistický úrad SR
Zdroj – Štatistický úrad SR

Nemecká ekonomika v 3. štvrťroku rástla oproti predchádzajúcim trom mesiacom o 8,5 %, oznámil v konečnej správe štatistický úrad. Je to výrazne viac, než sa očakávalo. V predbežnej správe v októbri uvádzali rast HDP o 8,2 %.

konečných údajov po sezónnom a cenovom očistení vyplýva, že nemecká ekonomika v 3. kvartáli dokázala dohnať časť prepadu, ktorý spôsobila pandémia covid-19. V druhom štvrťroku sa HDP prepadol o rekordných 9,8 %, v prvom ekonomika klesla o 1,9 %.

V medziročnom porovnaní ekonomika podľa cenovo i kalendárne očistených údajov v treťom štvrťroku klesla o 4 %. V prípade cenovo očistených údajov bol pokles 3,9 %.

K rastu výrazne prispela súkromná spotreba, ktorá oproti predchádzajúcemu kvartálu zaznamenala rast o 10,8 %. Výdavky spotrebiteľov o 0,8 % zvýšil aj štát. O 16,8 % vzrástli investície do strojného vybavenia a nákupu áut, naopak investície do stavebníctva sa oproti predchádzajúcemu štvrťroku o dve percentá znížili.

Rast hlási aj zahraničný obchod – vývoz tovarov a služieb si oproti predchádzajúcim trom mesiacom pripísal prepad 18,1 %. Dovoz zaznamenal nárast o 9,1 %.

Aj napriek prudkému rastu v treťom štvrťroku však ekonómovia neočakávajú, že nemecké hospodárstvo straty rýchlo doženie, pretože v krajine bola od začiatku od novembra vyhlásená rozsiahla karanténa. Analytici odhadujú, že HDP sa tento rok prepadne o 5,1 %, zatiaľ čo minister hospodárstva Peter Altmaier vychádza z očakávaného poklesu o 5,5 %. (čtk)

Ceny ropy vzrástli na najvyššiu úroveň za takmer deväť mesiacov. Na jednej strane trhy podporili informácie o tretej sľubnej vakcíne proti covidu-19 a na druhej informácia o tom, že Joe Biden bude môcť začať s postupným preberaním moci.

Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v januári dnes ráno dosiahla 46,60 dolára (39,16 eura) za barel, čo v porovnaní s predchádzajúcou uzávierkou predstavuje rast o 54 centov.

Je to najvyššia cena Brentu od začiatku marca, než Saudská Arábia odštartovala s Ruskom cenovú vojnu, čo viedlo k prepadu cien komodity. (tasr)

Aerolínie Qantas plánujú od pasažierov medzinárodných letov žiadať očkovanie proti koronavírusu. Podľa šéfa spoločnosti bude vakcína „nevyhnutnosťou“ pre medzinárodné cestovanie. Ide o prvé veľké aerolínie, ktoré verejne predostreli možnosť odmietnuť cestujúcich, ktorí nebudú zaočkovaní proti covidu-19.

„Zvažujeme zmenu podmienok pre medzinárodných cestovateľov, budeme žiadať ľudí, aby mali očkovanie pred tým, než nastúpia do lietadla,“ povedal Alan Joyce v televízii. Podľa neho sa tak stane hneď, ako sa tieto vakcíny stanú bežne dostupné.

Či sa bude táto zmena týkať aj domácich liniek, zatiaľ povedať nechcel.

Šéf aerolínií si takisto myslí, že k podobnému kroku sa uchýlia aj viaceré letecké spoločnosti. (čtk, current affair)

Richard Sulík vysvetľuje, prečo SaS nie je za ďalšie kolá celoplošného testovania. Strana podľa neho súhlasila s testovaním len počas Dušičiek. „Následne však nedošlo k otvoreniu reštaurácií či fitnescentier,“ povedal s tým, že teraz by malo byť na rade otváranie prevádzok, a nie ďalšie vlny testovania.

Sulíka mrzí, že Matovič „stoj čo stoj“ otvorenie prevádzok blokuje. (ta3)

Európska komisia chce zjednodušiť prístup k lacným generickým liekom, teda ku kópiám originálnych prípravkov, ktoré môžu prísť na trh po vypršaní patentovej ochrany. To by mohlo znížiť príjmy veľkých farmaceutických firiem.

Návrh dokumentu odráža stratégiu Komisie pre farmaceutický sektor, ktorej cieľom je zvýšiť dostupnosť liekov a zabrániť opakovaniu problémov s ich nedostatkom, ktoré sa objavili na jar počas prvej vlny pandémie. (čtk, reuters)

Vysoká spotreba elektriny ukazuje, že priemyselné firmy vyrábajú na jeseň viac ako vlani

Zdroj: Jerguš Stručka na základe dát z portálu ENTSO-E
Zdroj: Jerguš Stručka na základe dát z portálu ENTSO-E

Spotreba elektriny je túto jeseň už vyššia ako pred rokom, spôsobili to zrejme veľké priemyselné firmy, najmä automobilky. Hutnícke fabriky sú na tom horšie a najviac trpia malé podniky, ktoré majú silné zastúpenie v gastrosektore.

Minister dopravy Doležal chce zabrániť, aby sa slovenskí lyžiari presunuli do Rakúska alebo Talianska. Detaily plánu zatiaľ nezverejnil, aby ich najskôr mohli posúdiť pandemická komisia a ústredný krízový štáb.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať