Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Študenti pripomínajú Ficovi predvolebný sľub o peniazoch na internáty, Smer hovorí, že už neplatí

Študentský domov Ľudovíta Štúra známy ako Štúrak. Foto N - Tomáš Benedikovič
Študentský domov Ľudovíta Štúra známy ako Štúrak. Foto N – Tomáš Benedikovič

S vysokoškolskými študentmi sa premiér Robert Fico rád stretáva. 17. novembra ich pozýva na obed, bol sa s nimi previezť vo vlaku, v polovici decembra zobral študentky do Bruselu. Študentov vtedy na Facebooku nazval „našou budúcnosťou“.

Teraz mu vysokoškolskí študenti pripomínajú jeho nesplnený sľub spred troch rokov. Jedno z opatrení Ficovho tretieho sociálneho balíčka totiž bolo, že Smer pošle 50 miliónov na rekonštrukciu internátov. Doteraz peniaze nevideli.

„Vysokoškolské internáty sú v žalostnom stave, prípadov, kde je úroveň bývania hlboko pod hranicou komfortu, je na Slovenských univerzitách priveľa,“ napísala Študentská rada vysokých škôl v otvorenom liste premiérovi.

Nedodržanie sľubu a apatiu vlády vnímajú študenti kriticky, aj preto, že sa podľa nich prehlbuje nedôvera študentov voči štátnym inštitúciám.

 

Sľuby predchádzajúcej vlády neplatia

„Sľuby predchádzajúcej vlády sú sľuby predchádzajúcej vlády,“ povedal ešte začiatkom januára minister financií Peter Kažimír (Smer) na otázky o internátoch a 50 miliónoch eur, ktoré Smer pred voľbami sľúbil.

Smer sa tak už netvári, že ho splní. Prečo? Je koaličná vláda, a teda to nie je len na Smere. „Opatrenia týkajúce sa rekonštrukcií internátov boli súčasťou tretieho balíčka, ktorý mal byť realizovaný po parlamentných voľbách. Tie však rozhodli, že na Slovensku vznikla koaličná vláda, pričom rezort školstva už nepatrí pod gesciu strany Smer,“ napísal tlačový odbor premiéra.

Smer chce podľa vyhlásenia situáciu riešiť, je to však podľa strany možné až po dohode s koaličnými partnermi. Koaličná vláda trvá už dva roky. Pridáva sa minister financií, ktorý tvrdí, že bývanie vysokoškolských študentov si žiada celkovú reformu, ale musí sa to prediskutovať s ministerstvom školstva.

Ministerstvo školstva pritom tvrdí, že už predložilo požiadavku, aby sa ich rozpočet na tento rok zvýšil o peniaze na rekonštrukciu internátov. „Zvýšené finančné prostriedky na tento účel neboli vyčlenené,“ tvrdí ministerstvo školstva.

Internáty podľa ministerstva postupne rekonštruujú z rôznych zdrojov. Ktoré potrebujú opravy najakútnejšie, ministerstvo povedať nevie.

Analytička Renáta Hall z projektu To dá rozum Smeru pripomína, že ide o vládu s rovnakým vedením. „Tak sa mi argument, že to sľúbila predošlá vláda, nevidí ako opodstatnený.“

Ak takto Smer argumentuje, je potom podľa nej ťažké veriť akýmkoľvek sľubom, ktoré idú nad rámec jedného volebného obdobia.

Internáty na Slovensku sú podľa nej v rôznom stave, v Bratislave viaceré vo veľmi zlom. Pri dofinancovaní bývania študentov by sa podľa nej malo postupovať tak, aby sa podporilo bývanie všetkých študentov, ktorí to potrebujú. Ide najmä o študentov zo sociálne slabšieho prostredia. Malo by sa podporiť bývanie na verejných a štátnych školách, ktoré majú internáty, ale aj na tých, ktoré internáty nemajú a na súkromných školách.

Átriové domčeky. Foto N – Tomáš Benedikovič

Šéf internátov: Pýtame, sľúbia, ale nedostaneme

Najviac sa pri nevyhovujúcom stave spomínajú internáty v Bratislave. Nemôžu totiž čerpať eurofondy.

V najväčšom študentskom mestečku na Slovensku býva zhruba 6500 ľudí. Šéf Vysokoškolského mesta Ľ. Štúra Róbert Gula hovorí, že všetky sú vo vyhovujúcom stave a spĺňajú bezpečnostné a hygienické normy. Aj tak však potrebujú peniaze na ich prestavbu. Ide o stavby z rokov 1965, 1977 a 1980.

Internáty teraz platia rekonštrukcie len z peňazí, ktoré zarobia napríklad na jedálni či prenájme, tvrdí Gula. „Je to však nedostatočné a nepostačujúce.“

Na opravy by podľa neho potrebovali odhadom 40 miliónov eur – polovicu z tejto sumy, aby odstránili havarijný stav na výškových blokoch, takzvaný Štúrak, a druhú polovicu na átriové domčeky. Rekonštrukciou v rokoch 2008 a 2014 prešli zatiaľ manželské internáty.

„Každoročne v žiadostiach na kapitálové výdavky definujeme naše nevyhnutné potreby na rekonštrukcie a opravy. Niekoľkokrát bola podpora aj prisľúbená, ale v konečnom dôsledku nikdy nebola zrealizovaná,“ hovorí Gula. Budú žiadať aj teraz.

Draxler: Bolo to pripravené

Keď Smer sľúbil, že dá 50 miliónov na internáty, bol ministrom školstva Juraj Draxler. Ten dnes hovorí, že Smer, ktorý ho nominoval, sľúbil, že peniaze pošle po voľbách. So školami dohodli kľúč, podľa ktorého mali tento balík rozdeliť medzi školy.

Po voľbách však už nepokračovali. Internáty podľa neho potrebujú rekonštrukciu, ale „pri tom chaose, ktorý dnes okolo školstva panuje, a odleve študentov do zahraničia, ktorému nezabránia ani lepšie internáty, už takýto projekt asi nikto nebude riešiť“, hovorí Draxler, ktorý dnes pracuje v Slovenskej akadémii vied.

Internáty podľa neho neboli jediným projektom, ktorý sa nedokončil. Menuje napríklad tri nenaplnené nové programy Agentúry na podporu výskumu a vývoja za 100 miliónov eur. Malo ísť o podporu mladých vedeckých tímov a projektov. „Napriek tomu, že išlo o kľúčové nástroje rozvoja domácej vedy, na ich obranu sa neozvali žiadni akademickí aktivisti, v povolebnom období už táto téma nezaujímala ani médiá. A tak prostriedky ostali iba na papieri,“ vraví Draxler.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Dôvera investorov v ekonomiku Nemecka aj celej eurozóny v novembri výrazne vzrástla, ukázal prieskum inštitútu ZEW. Priaznivejší výhľad pre najväčšiu európsku ekonomiku vysvetľuje vývojom v spore medzi Čínou a USA.

Podľa ZEW kľúčový index dôvery nemeckých investorov, ktorý vyjadruje ich očakávania na najbližších šesť mesiacov, sa v novembri strmo zvýšil o 20,7 bodu na -2,1 bodu.

Ekonómovia, ktorých oslovila spoločnosť FactSet, očakávali, že hodnota indexu stúpne len na -14,8 z -22,8 bodu v októbri.

„Zvyšuje sa tak nádej, že sa prostredie medzinárodnej hospodárskej politiky sa v blízkej budúcnosti zlepší, čo vysvetľuje prudký nárast ukazovateľa ekonomického sentimentu ZEW v novembri,“ povedal Achim Wambach, prezident ZEW. „Šance na riadený odchod Británie z EÚ sa medzičasom značne zvýšili. Clá na dovoz automobilov z EÚ do Spojených štátov sú menej pravdepodobné ako prognózy pred niekoľkými týždňami. A dohoda v obchodnom spore medzi USA a Čínou sa zdá pravdepodobnejšia,“ dodal.

Aj čiastkový index, ktorý odráža hodnotenie súčasnej hospodárskej situácie v Nemecku, sa mierne zlepšil a stúpol o 0,6 bodu na -24,7 bodu z -25,3 bodu v októbri.

V prípade eurozóny sa novembrový index dôvery ZEW tiež prudko zvýšil, a to medzimesačne o 22,5 bodu na -1 bod. Ukazovateľ súčasnej ekonomickej situácie stúpol o 6,8 bodu na -19,6 bodu.

Výkon nemeckej ekonomiky sa v 2. štvrťroku znížil o 0,1 % oproti predchádzajúcemu kvartálu, keďže výdavky domácností a spotreba štátu nedokázali vykompenzovať slabý export.

Analytici očakávajú aj v 3. štvrťroku ďalší medzikvartálny pokles nemeckej ekonomiky, čo by znamenalo technickú recesiu. (reuters, tasr)

Zdieľať

Whirlpool mlčí o investícii, ktorú oznámil Richter. Má miliónové nedoplatky na daniach

Whirlpool má v Poprade údajne investovať 3,5 milióna eur do nového technologického centra. Investíciu oznámil ešte v októbri minister práce Ján Richter, firma ju doteraz nepotvrdila. Na daniach navyše dlhuje 7 miliónov eur.

Neštandardný spôsob ohlásenia investície veľkej americkej korporácie ministrom slovenskej vlády si všímajú Hospodárske noviny.

Richter o nej hovoril 23. októbra po výjazdovom zasadnutí kabinetu v Kežmarku.

Čo je na tom podozrivé:

  • o investičnom zámere Whirlpoolu v Poprade v oficiálnych správach korporácie ani v oznámeniach pre investorov nie je žiadna zmienka;
  • firma zatiaľ nepotvrdila zriadenie centra;
  • správa o investícii prichádza v čase, keď má popradský Whirlpool nedoplatky na daniach vo výške 7 miliónov eur. Firma ani daňový úrad sa k záležitosti nevyjadrujú.

Whirlpool podniká v priemyselnom parku pod Tatrami vyše 25 rokov.

Zamestnáva zhruba 1300 ľudí a ročne vyrobí viac ako 2 milióny kusov bielej techniky rôznych značiek – Whirlpool, Indesit či Bauknecht.

Nakopené straty:

Za uplynulých 10 rokov bol slovenský Whirlpool v zisku iba dvakrát. Kumulovaná strata firmy za toto obdobie sa blíži k sume 100 miliónov eur.

Vlani skončila v čiernych číslach prvý raz od roku 2010, keď dosiahla čistý zisk 7,8 milióna eur. Za rok 2017 vykázala stratu 27 miliónov eur.

S tržbami Whirlpoolu to v posledných rokoch ide dole vodou. V roku 2015 boli na vrchole 361 miliónov eur, v ďalších rokoch postupne klesali a vlani dosiahli 241 miliónov eur.

Zahraničné súvislosti:

V talianskych médiách sa slovenský Whirlpool spomína v súvislosti s ukončením výroby koncernu v Neapole, píšu HN.

Taliansku fabriku na výrobu práčok sa firma rozhodla zatvoriť a predať. O prácu prišlo 400 ľudí.

Pred dvoma rokmi Whirlpool investoval do výskumu a vývoja v poľskom Vroclave. Umiestnil tam globálne technologické centrum špecializované na chladničky a umývačky riadu.

Aká je pozícia Popradu:

Popradský závod patrí z pohľadu inovácií k najlepším v Európe. Funguje v ňom aj vývojový tím inžinierov a technikov.

Slováci sa zameriavajú nielen na zvrchu plnené práčky, ktoré Whirlpool produkuje a zlepšuje iba v Poprade.

Zdieľať

Takmer 7 miliónov eur investovala v tomto roku spoločnosť Mondeléz International do novej linky na výrobu čokoládových praliniek Milka vo fabrike v Bratislave. V továrni vzniklo vďaka investícii 42 nových pracovných miest, celkovo firma na Slovensku zamestnáva 900 ľudí.

Zdieľať

Ekonomický newsfilter: Bankári sa vzbúrili, bankovú daň odmietajú platiť +

  • Adidas cúva – robotické továrne v Nemecku a USA zavrie.
  • Žiga vráti vybraným firmám časť ceny elektriny, ktorou prispievajú na zelené energie.
  • Naftogaz sa vyhráža, že nebude odoberať plyn zo Slovenska.
Zdieľať

NBS sa chce zahryznúť do finančnej (ne)gramotnosti

Zdroj - NBS/Eurostat
Zdroj – NBS/Eurostat

Národná banka Slovenska prijala stratégiu na podporu finančnej gramotnosti. Keďže potrebné znalosti a zručnosti nemajú nielen deti, ale ani dospelí, chce aby sa finančná gramotnosť začala podporovať a pravidelne vyhodnocovať.

Prečo to trápi centrálnu banku:

NBS má prioritne podporovať cenovú a finančnú stabilitu, no  regulácia nemôže fungovať bez finančného vzdelávania. NBS preto chce pomôcť verejnému a súkromnému sektoru pri zjednocovaní konceptu finančnej gramotnosti a jeho rozšírení, a to smerom k deťom aj dospelým.

Finančné vzdelávanie je podľa NBS nehomogénne. Paralelne prebieha veľa minimálne zosúladených iniciatív, učitelia na  školách nemajú prístup k ucelenému súboru finálnych materiálov.

Kde sa nachádzame:

  • Slováci v európskom zisťovaní o finančnej situácii a spotrebe domácnosti v roku 2017 dostali štyri otázky o  úveroch, sporení a investovaní. Na všetky štyri vedela odpovedať ani nie desatina.
  • Úspešnosť vysokoškolsky vzdelaných ľudí bola skoro trojnásobná v porovnaní s  absolventmi základného vzdelania.
  • Mierne lepšia situácia je aj medzi domácnosťami, ktoré majú skúsenosť s úverom na bývanie. Z domácností, ktoré vlastnia finančné aktíva ako akcie, dlhopisy alebo podielové fondy, odpovedalo správne na všetky štyri otázky až 27,1 %.

Fakt, že ľudia nerozumejú financiám, sa potom prenáša aj do ich rozhodnutí.  Ak je ľudí so zlým rozhodnutím veľa, môže to priniesť aj systémové problémy v spoločnosti.

Napríklad nové technológie prinášajú mnohé riešenia aj vo financiách. Ak ich ale spotrebiteľ nepochopí, môže robiť nesprávne rozhodnutia.

Súvislosti finančnej negramotnosti:

  • Ľudia majú nevhodnú štruktúru úspor. Nemajú veľké finančné aktíva, ich majetok je koncentrovaný v domoch a bytoch. Majú nižšie finančné aktíva aj ako okolité krajiny. O to ťažšie budú čeliť šokom.
  • Výrazne bude starnúť populácia, no nebude mať dostatočné úspory.
  • Zvyšuje sa vek dlžníkov, obmedzuje sa tak možnosť predĺžiť splátky v prípade problémov klienta.
  • Vzniká nebezpečná kombinácia – ľudia s nižšími príjmami, vysokými úvermi, dlhšou splatnosťou a individuálnymi žiadateľmi
  • Zadlženosť ľudí rastie neprimerane rýchlo.
  • Podiel dlhu domácností na HDP bol vlani najvyšší v strednej a východnej Európe a jeho  rozdiel oproti EU klesol na nové historické minimum.
Zdieľať

Naživo: Diskusia Denníka N Koľko nás stojí, keď si ľudí bez domova nevšímame? Debatujú riaditeľka OZ Vagus Alexandra Kárová, odborník z Brna pre sociálnu oblasť Martin Freund a analytik Inštitútu environmentálnej politiky Ján Dráb.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať