Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Vláda chystá veľkú exekučnú amnestiu, všetkým nepomôže. Odpustky pripúšťa aj Dôvera

Foto: TASR
Foto: TASR

Slovensko zrejme v tomto či najneskôr v budúcom roku čaká exekučná amnestia, ktorá sa dotkne státisícov ľudí. Podľa informácií Denníka N je najpravdepodobnejšie, že sa zrušia exekúcie staršie ako päť rokov, ktoré voči fyzickým osobám rozbehla Sociálna poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa a polícia, ktorej ľudia dlžia za pokuty.

Stále nie je jasné, či exekučná amnestia odpustí aj staré podlžnosti na daniach, či na iných poplatkoch štátu. Rozhodnutie je najmä na premiérovi Robertovi Ficovi, ktorý môže presadzovať amnestie buď pre všetky inštitúcie naraz, alebo postupne.

Uvažuje sa aj nad tým, že amnestia sa uskutoční na základe špeciálneho ústavného zákona, tento návrh totiž má podporu vládnych strán a odmietavo sa k tejto myšlienke nestavia ani opozícia. V hre je okrem vymazania poplatkov z omeškania aj zníženie samotnej istiny.

Zoznam inštitúcií by nemal byť v zákone uzavretý, takže by sa k nim mohli povinne pripojiť iné štátne inštitúcie a dobrovoľne aj súkromné.

Medzi fyzickými osobami s dlhmi voči zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni môžu byť aj tisícky živnostníkov, ktorí zamestnávajú ďalších ľudí, za ktorých dlhodobo neplatia odvody. Či sa amnestia bude týkať aj ich, nie je zatiaľ jasné.

Fico, Danko a Bugár – koalícia dolaďuje dohodu o exekúciách. foto N – Tomáš Benedikovič

Exekučné amnestie by boli tretím ústretovým krokom vlády Smeru, SNS a Mosta Híd k ľuďom, ktorí sú dlhodobo insolventní. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most – Híd) už presadila zmenu exekučných pravidiel, podľa ktorých sa bude automaticky zastavovať vymáhanie exekúcií starších ako päť rokov. Týka sa to ale len nových prípadov. Zároveň sa výrazne zjednodušil osobný bankrot, o ktorý sa predbežne zaujímalo už zhruba 70-tisíc ľudí.

Exekútora má na krku 969-tisíc ľudí

Podľa údajov Slovenskej komory exekútorov z vlaňajšej jesene čelilo exekúciám takmer 969-tisíc fyzických osôb. Zhruba polovica z tohto počtu by mala mať medzi veriteľmi aj štátne inštitúcie. Podrobné údaje štát nezverejnil, takže nie je jasné, koľkých ľudí by sa amnestie týkali. Desaťtisíce dlžníkov majú naviac na krku exekúcie aj od súkromných firiem, ktoré väčšinou pri ich vymáhaní postupujú tvrdšie a úroky zvyknú mať vyššie.

Štruktúra exekučných konaní

jedno exekučné konanie: 518-tisíc ľudí

dve exekučné konania: 152-tisíc ľudí,

tri exekučné konania: 79-tisíc osôb,

štyri exekučné konania: 51-tisíc,

päť exekučných konaní: 36-tisíc ľudí,

šesť exekučných konaní: 26-tisíc osôb,

sedem a viac exekúcií: vyše 107-tisíc ľudí.

Návrh na zrušenie dlhov vymáhaných cez exekútorov minulý pondelok na koaličnej rade predstavila ministerka spravodlivosti Žitňanská. Zmazanie dlhov voči niektorým štátnym organizáciám vo všeobecnosti podporujú Smer aj SNS. Definitívne rozhodnutie koalícia spraví pravdepodobne už na budúci týždeň.

Ministerka spravodlivosti zatiaľ návrh tají. „Predložila som náš pracovný návrh koaličným partnerom s tým, že partneri sa k nemu majú vyjadriť do konca januára a potom si k tomu v rámci koalície sadneme,“ odpísala Denníku N. Parametre návrhu nechce bližšie predstaviť, hovorí, že ide o ťažkú otázku, pri ktorej nie je namieste vzbudzovať očakávania, ktoré sa nemusia naplniť. „A vôbec nemám záujem povzbudzovať ľudí, aby neplatili,“ dodáva.

ilustračné foto – TASR

Súdy sú zahltené zhruba 3,7 milióna neukončených exekúcií, čo je ďalší dôvod, prečo s oddlžením pomôcť ľuďom, ktorí sa už roky nevedia dostať z platobnej neschopnosti. Veľká časť exekúcií sa ťahá už viac ako päť rokov a je zrejmé, že veritelia z nich neuvidia ani euro. „Len rastú náklady s tým spojené pre všetkých zúčastnených vrátane štátu, tak to je kruh, na ktorý je potrebné nájsť riešenie,“ tvrdí Žitňanská.

Exekučnú amnestiu na staré dlhy verejne podporujú Robert Fico aj šéf SNS Andrej Danko. Predseda Smeru cez víkend v RTVS hovoril, že exekučná amnestia by mohla riešiť situáciu 40 až 70-tisíc ľudí, ktorí sa podľa odhadov Sociálnej poisťovne vyhýbajú zamestnaniu, pretože by im na ich zárobok siahli exekútori a premiér spomenul aj možnosť amnestií na dlhy voči štátnym inštitúciám.

„Chcel by som zastaviť exekúcie hlavne pre ľudí, ktorí sa pre ne nemôžu zamestnať,“ vravel zasa pred týždňom Danko a používal výraz „generálny pardon“.

Návrh by mohol mať ústavnú väčšinu

Návrh by mohli podporiť aj opozičné hnutia Sme rodina aj OĽaNO, takže by mal šancu aj ako ústavný zákon, na ktorý je potrebných až 90 hlasov. Podpredseda Sme rodina Milan Krajniak si myslí, že vládu presvedčila o správnosti amnestie práve ich strana.

„Nie je lepšie pomôcť exekučnou amnestiou týmto ľuďom, aby sa zapojili naspäť do systému, začali platiť dane a odvody, čím pomôžu celej spoločnosti? Nie je lepšie radšej pomôcť našim zadlženým občanom, aby sa dostali z úverového otroctva a stali sa prínosom pre nás všetkých, ako pomáhať Srbom a Ukrajincom riešiť ich nezamestnanosť?“ píše Krajniak na blogu.

Hoci je exekučná amnestia nesystémové riešenie, podľa poslankyne Veroniky Remišovej z OĽaNO je to asi jediný spôsob ako zlepšiť bezvýchodiskovú situáciu občanov a pomôcť preťaženým súdom.

„Mnohé problémy spôsobili predchádzajúce vlády Roberta Fica, keď trpeli skostnatenú byrokraciu v Sociálnej poisťovni a v štátnej zdravotnej poisťovni. Sú ľudia, ktorí musia týmto štátnym inštitúciám platiť veľké penále a úroky z omeškania, pretože im upomienky za menšie dlžoby poslali až po rokoch. Kvôli exekúciám sa ľudia nechcú zamestnať, pretože by tak či tak o výplatu prišli.“

Preto v OĽaNO považujú za správne, aby pri exekúciách dal štát ľuďom šancu a nevymáhal často nespravodlivo vyrubené penále a úroky.

Exekučnú amnestiu ako nesystémové riešenie naopak nepodporuje SaS.

Dôvera sa možno pripojí

Či by sa boli k amnestii ochotné pridať aj súkromné firmy, zatiaľ nie je jasné. Túto možnosť pripúšťa súkromná zdravotná poisťovňa Dôvera. „Pravdepodobne by sme sa k tejto iniciatíve pripojili, no rozhodnutie bude závisieť od nastavených podmienok,“ odpovedá jej hovorca Matej Štepianský.

Dôvera už vlastnú exekučnú amnestiu robila dvakrát a vyhodnotila ju ako úspešný projekt. Po amnestii v roku 2016 napísala, že klientom odpustila 1,7 milióna eur, minulý rok to boli dva milióny. Posledná amnestia sa týkala 4-tisíc klientov, ktorí mali dohromady 11-tisíc exekúcií. Princíp amnestie bol, že ak dlžníci do 31. decembra 2017 zaplatili polovicu istiny vymáhanej v exekúcii, poisťovňa ju zastavila, exekútorovi zaplatila trovy exekúcie a zvyšok dlhu už nevymáhala.

Podľa hovorcu Dôvery momentálne evidujú 370-tisíc dlhov vymáhaných cez exekúciu a týka sa to až 64-tisíc ľudí. Dôvera má momentálne zhruba jeden a pol milióna poistencov.

foto N – Tomáš Benedikovič

„Je to veľmi pestré. Veriteľmi sú banky, nebankové subjekty, Sociálna poisťovňa i ďalšie štátne inštitúcie ako finančná správa, polícia, zdravotné poisťovne a telekomunikační operátori,“ opisuje, s akými exekúciami sa ľudia obracajú na Centrá právnej pomoci, ich šéfka Eva Kováčechová.

Komora exekútorov s amnestiou nesúhlasí. „Považujeme to za nesystémový krok, pretože sú nespravodlivé voči tým občanom, ktorí sa správajú zodpovedne k svojim finančným povinnostiam, čo aj nízkymi splátkami svoje povinnosti riešia,“ odpísala jej hovorkyňa Stanislava Kolesárová.

Podľa komory sa tak podporí nezodpovedné konanie tých, ktorí „často pre svoje vlastné záujmy a pôžitky alebo aj nedbanlivosť prenášajú bremeno svojich dlžôb na všetkých daňových poplatníkov“. Dlžníci sa podľa Kolesárovej môžu aj v budúcnosti spoliehať na nejakú formu exekučnej amnestie. Podľa komory exekútorov je viac ako pol milióna občanov, ktorí majú len jednu exekúciu, v riešiteľnej situácii, keďže sa k nim zdravotné poisťovne pri dohode o splátkovom kalendári zvyknú stavať ústretovo. Zvyšné exekúcie sa podľa Kolesárovej týkajú viac ako 400-tisíc fyzických osôb, teda občanov, ale aj súkromných podnikateľov a aj takzvaných profesionálnych dlžníkov. Za spravodlivejšie riešenie exekútori považujú osobné bankroty.

Pre mnohých bude lepšie zbankrotovať

Ďalším faktorom pri určení, koľkých ľudí sa amnestia môže týkať, bude, pre koľkých je výhodnejšie podstúpiť osobný bankrot. Pri ňom dlžník príde takmer o všetko, zároveň sa ale očistí aj od dlhov voči súkromníkom.

Slavomír Kováč má 37 rokov, je beznádejne zadlžený, čelí mnohým exekúciám a aj on patrí k tým, pre ktorých je lepším riešením bankrot než amnestia.

Kováč vyrastal do osemnástich rokov v detskom domove. Keď ho po dosiahnutí plnoletosti opustil, skončil na ulici. Podobne ako veľa ľudí bez domova, začal najprv dlžiť zdravotnej poisťovni. Pre nezamestnaných je platenie sociálneho poistenia dobrovoľné, zatiaľ čo zdravotné musia platiť povinne, ak ho za nich neplatí štát.

K podlžnostiam voči VŠZP sa potom pridali podlžnosti voči Dopravnému podniku Bratislava. „Jazdil som načierno a dostal som pokuty,“ vraví. Dopravný podnik voči nemu vedie až 17 exekúcií, ich pôvodná hodnota bola okolo 3500 eur. V čase, keď bol na ulici, si zobral niekoľko spotrebných úverov a neplatil ani za mobil.

Bezdomovci si lístky zväčša nekupujú. ilustračné foto – TASR

Exekútori sa ozvali, keď sa po rokoch zamestnal ako čašník v kaviarni občianskeho združenia Vagus, ktoré dáva príležitosť zarobiť si ľuďom v núdzi. Teraz robí predavača v jednom z veľkých reťazcov. „Je to ťažké, exekútor si berie asi polovicu mojej výplaty – teda 250 až 280 eur.“ Keďže platí za nájom, na živobytie mu už veľa nezostáva. „Mám tri týždne do výplaty a mám už len asi 20 eur,“ opisuje svoju situáciu.

Kováč je príkladom človeka, ktorý je zadlžený, z problémov sa snaží dostať, pracuje, no plánovaná exekučná amnestia mu nepomôže. Momentálne dlží zhruba 2-tisíc eur dopravnému podniku a ďalšie stovky eur splátkovej spoločnosti, banke a mobilnému operátorovi. Dlh zdravotnej poisťovni už splatil, takže mu štát nič neodpustí. Keďže nemá v podstate žiadny majetok, požiadal o osobný bankrot, teraz čaká na rozhodnutie. Dlhy by sa mu mali zmazať a on môže začať od nuly, nie od záporných čísiel.

Dopravný podnik vymáha kruto

Sergej Kára z občianskeho združenia Vagus počul od klientov už mnoho príbehov o tom, ako sa dostali do špirály dlhov. Prvá exekúcia zväčša dorazí za neplatenie za zdravotné poistenie. So zdravotnými poisťovňami sa podľa neho väčšinou dá dohodnúť na pomerne férovom a zvládnuteľnom splátkovom kalendári.

Najväčšia časť klientov má na krku exekúcie od dopravného podniku. Odhaduje, že zo zhruba 2-tisíc ľudí v núdzi, s ktorými sú v priebehu jedného roka v kontakte, sa to týka zhruba 90 percent z nich. Exekúcia od dopravného podniku prichádza rýchlo. Pokiaľ pokutu za jazdu načierno neuhradia do 30 dní, dopravný podnik pohľadávku posunie právnikom a exekútor sa môže ozvať v priebehu niekoľkých mesiacov. „Bolo by krásne, keby sa k tomu generálnemu pardonu pridalo mesto,“ hovorí Kára.

Na treťom mieste z hľadiska početnosti prípadov sú nebankovky, mobilní operátori či splátkové spoločnosti.

Bratislavský dopravný podnik ale nedáva najavo, že by sa k amnestii mohol pridať. Hovorkyňa Adriana Volfová na otázku, koľko majú pohľadávok prostredníctvom exekúcie, odpísala, že žiadnu. To znamená, že ani nemajú čo odpustiť.

„Keďže všetky pohľadávky postupujeme v skoršom štádiu vymáhania, ako je exekúcia,dopravný podnik žiadne pohľadávky v exekúcii nemá.“ Bratislavský dopravný podnik zvykne vo veci vymáhania pokút zastupovať advokátska kancelária Ecker&Kán a vymáha ich známy bratislavský exekútor Rudolf Krutý.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Silné overovanie klientov dostalo odklad

Banky v Európe dostali odklad povinnosti takzvaného silného overovania klienta. To malo prísť už od polovice septembra a týka sa napríklad platieb kartami na webe. Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) nastavil nový termín na koniec budúceho roka.

Centrálnym bankám odporučil, aby sa nezameriavali len na kontrolu toho, či banky vo svojej úlohe pri silnom overovaní klienta uspeli. Ale mali by  aktívne sledovať aj celú prípravu.

Posun termínu zo strany EBA sa očakával, predbežné posuny konečného termínu odobrovali centrálne banky komerčným bankám po celej Európe. Nevedeli sa totiž novým pravidlám prispôsobiť. Nie preto, že by sa nepripravovali. Zaskočila ich však pred letom samotná EBA. Vydala správu so súhrnom záverov, čo silnej autentifikácii vyhovuje a čo nie. Škrtla im viac možností, s ktorými počítali.

Silné overovanie klienta, takzvané SCA (strong customer authentication) hovorí o tom, že klient musí byť vždy overený aspoň dvomi z troch faktorov. Tieto tri faktory sú: niečo, čo klient vlastní, niečo, čo vie, a overenie, kým je.

Na Slovensku aj v mnohých iných štátoch je zaužívané, že pri platení kartou na webe človek zadá údaje z karty, cez systém 3D Secure je overený a na povolenie transakcie musí zadať SMS kód, ktorý príde na jeho telefón. V kartových schémach Visa aj MasterCard sa práve 3D Secure zavádzal preto, aby boli platby bezpečné. A postupne sa zavádza jeho vyšší štandard, 3D Secure 2.0.

Lenže podľa výkladu EBA údaje o karte nie sú niečo, čo klient „vie“. A 3D Secure nič nehovorí o tom, „kým je“, aj keď sa posudzujú jeho dáta. Z dvojfaktorovej autentifikácie tak banky pri kartách spĺňajú len jednu – overenie toho, čo klient má, teda zariadenia cez SMS.

Teraz dostali banky čas. Budú hľadať riešenia, aby pravidlám EBA vyhoveli.

Zdieľať

Gazprom začal plniť plynom prvú vetvu nového podmorského plynovodu TurkStream, ktorý prepája Rusko a Turecko. Moskva ním chce obísť ukrajinskú tranzitnú trasu na prepravu ruského plynu do Európy a posilniť si pozíciu na európskom trhu.

Plnenie plynovodu je poslednou fázou pred uvedením do prevádzky, ktorá by mala byť spustená pred koncom tohto roka, píše Reuters.

Základné fakty o plynovode TurkStream:

  • spája Rusko s Tureckom po dne Čierneho mora;
  • má 2 vetvy, každú s prepravnou kapacitou 15,75 miliardy kubických metrov ročne;
  • prvá vetva má slúžiť na zásobovanie tureckých zákazníkov;
  • druhá má zabezpečovať dodávky ďalej do Bulharska, Srbska a Maďarska.

Plnenie druhej vetvy TurkStreamu je naplánované na neskôr.

Zdieľať

Vyzerá to ako súboj Slovenská sporiteľňa vs. Prima banka

Hypotéky sa ďalej zlacňujú, Slovenská sporiteľňa znova znižuje sadzby.  Po tom, čo sadzby Prima banky klesli na 0,8 percenta, ponúka sporiteľňa sadzby od 0,79 percenta.

Sporiteľňa podľa Finančnej hitparády od nedele opäť zníži úrokové sadzby pri úveroch na bývanie. Na úroveň od 0,79 percent sa (po odpočítaní zľavy za vernosť) dostanú pri ročnej a trojročnej fixácii. Pridala aj pätnásťročnú fixáciu (sadzba bude od 1,89 percenta).

Naposledy významný krok smerom nadol urobila sporiteľňa koncom júna. Šéf sporiteľne Peter Krutil v rozhovore tvrdil, že to bola reakcia na situáciu na finančnom trhu. Nebolo však tajomstvom, že veľké banky cítili agresívnu cenovú politiku menších hráčov, najmä Prima banky Slovensko.

Tá tento mesiac znížila úrokové sadzby nových  hypoték na 0,8 percenta pri trojročnom fixe s tým, že takúto sadzbu dá všetkým záujemcom, ktorí na hypotéku splnia podmienky.

Prima banka si pokles dovolila najmä vďaka tomu, že získala lacné zdroje. Na finančnom trhu umiestnila kryté dlhopisy so záporným výnosom do splatnosti. Možno predpokladať, že záporné výnosy budú mať aj neskoršie emisie veľkých bánk. Pretože aj v prípade Prima banky boli najmä dôsledkom toho, že sa do záporu dostali swapové sadzby, od ktorých sú odvodené.

Éra lacných hypoték sa tak najskôr nadlho zakonzervuje.

Zdieľať

Disponibilná miera nezamestnanosti si aj napriek prírastku absolventov udržala 5 % aj v septembri. Po sezónnom očistení miera nezamestnanosti zopakovala 4,9 %, informuje Inštitút finančnej politiky.

Miera nezamestnanosti ostáva nezmenená už päť mesiacov v rade. Spomalenie v Nemecku jej čísla zatiaľ výrazne neovplyvnilo.

Počet voľných pracovných miest dosiahol v auguste nový rekord: úrady práce evidovali takmer 98-tisíc voľných pracovných miest.

Vyše dvoch tretín voľných pozícií hlási západné Slovensko s mierou nezamestnanosti pod 4 %. Najviac žiadaní sú stále operátori a montéri strojov a zariadení a kvalifikovaní remeselníci a pracovníci.

Zdieľať

Pellegrini reaguje na množstvo prijímaných zákonov, ktoré nie sú zahrnuté v rozpočte: „Takúto smršť poslaneckých návrhov zákonov na sklonku volebného obdobia som nevidel už dávnejšie.“ Pozmeňujúce návrhy podľa neho pribúdajú veľmi rýchlo.

„Strácam v tom prehľad,“ povedal premiér, ktorý je momentálne v Bruseli. Viaceré návrhy sú podľa neho ekonomicky náročné a neráta s nimi rozpočet.

Príkladom je minimálny dôchodok, ktorý má stáť navyše 150 miliónov eur.

Návrhy, ktoré predkladajú poslanci, nie sú podľa neho koordinované s vládou. „Niektoré by sme si mohli dovoliť o rok alebo o dva,“ povedal.

Obáva sa nielen ekonomických dosahov, ale aj toho, že zákony môžu mať chyby, pretože sa prijímajú rýchlo.

„Zaváňa mi to viac predvolebným súbojom ako snahou o zlepšenie situácie na Slovensku,“ povedal premiér. Privítal by, aby zákony išli štandardným procesom.

„Nerád by som bol, aby sa posledné mesiace v parlamente rozbehli preteky, kto príde so senzačnejším návrhom,“ povedal premiér.

Zdieľať

Najväčší boom nákupných centier v Európe zažíva Turecko

Najaktívnejšou krajinou v plánovanej výstavbe nákupných centier v Európe je Turecko, kde má do konca roka 2020 pribudnúť 1,5 milióna štvorcových metrov nákupnej plochy. Vyplýva to z analýzy spoločnosti Cushman & Wakefield.

V prvom polroku 2019 bola výstavba nákupných centier vo väčšine európskych krajín stabilná.

Výrazné pribrzdenie aktivity v Turecku sa však zaslúžilo o celkový pokles dokončených nových priestorov o 18 percent na zhruba 860-tisíc štvorcových metrov

„Napriek poklesu v tomto roku má Turecko naplánované zvýšenie svojej aktivity a táto krajina má momentálne najväčší objem naplánovanej výstavby v Európe,“ tvrdí v analýze realitná poradenská spoločnosť Cushman & Wakefield (C&W).

Ako je na tom Slovensko

Aj napriek vysokej saturácii nákupných centier, najmä v regionálnych mestách, je nemalá časť ďalšej výstavby naplánovaná na najbližšie 2 až 3 roky.

„Je to výsledok zdravého fungovania maloobchodného sektora v našom regióne a stále relatívne malého vplyvu online predaja na trh,“ hovorí Katarína Paule, vedúca retailového tímu C&W na Slovensku.

Čo sa stavia v Bratislave:

  • druhá fáza nákupného centra Eurovea (pribudne 25-tisíc štvorcových metrov, plánované dokončenie 2021);
  • plánované rozšírenie Auparku (+ 10-tisíc štvorcových metrov);
  • v tomto roku otvára prístavbu Tesco Extra v Petržalke (+ 4000 štvorcových metrov);
  • vo výstavbe je projekt Stanica Nivy (70-tisíc štvorcových metrov maloobchodných priestorov).

Podľa prieskumu je v Európe vo výstavbe približne 5,4 milióna štvorcových metrov nových priestorov s ukončením do konca roka 2020.

Výstavba nákupných centier je výrazne polarizovaná na úrovni krajín a miest.

Mestá s veľkým počtom obyvateľov sú cieľovými pre výstavbu nákupných centier, zatiaľ čo pre menšie centrá sa vyhľadávajú lokality s vysokou návštevnosťou, konštatuje autorka správy Silvia Jodlowski, senior analytička C&W.

Zdieľať

Nezamestnanosť sa po polroku vrátila nad 5 percent

Miera evidovanej nezamestnanosti v septembri po pol roku opäť stúpla nad 5 percent. Podiel ľudí bez práce od júna do augusta stagnoval na 4,97 percenta, v deviatom mesiaci vzrástol o 0,07 percentuálneho bodu.

Septembrové štatistiky nezamestnanosti zverejnilo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podľa neho nezamestnanosť v prvom mesiaci po letných prázdninách ovplyvnili absolventi stredných škôl.

„Je tu isté ochladenie, strata dynamiky na trhu práce, ale nie je to stagnácia, nemôžeme hovoriť o kríze,“ vyhlásil minister práce Ján Richter (Smer-SD).

Čo hovoria štatistiky:

  • v porovnaní s augustom nezamestnanosť stúpla vo všetkých krajoch s výnimkou Bratislavského;
  • ku koncu septembra mohlo okamžite nastúpiť do práce 138 893 osôb, úrady práce evidovali 97 589 voľných miest;
  • medziročne nezamestnanosť klesla o 0,34 percentuálneho bodu

Najviac voľných pracovných miest úrady registrovali na pozíciách operátor a montér strojov a zariadení, kvalifikovaný pracovník a remeselník a pomocný a nekvalifikovaný pracovník.

Spomedzi okresov bola v septembri najvyššia nezamestnanosť v Rimavskej Sobote (15,04 %), najnižšia v Nitre (2,08 %).

Zdieľať

Pozrite si, ktoré Érsekove sľuby sa naplnili, a ktoré diaľnice prenechá ďalšej vláde

Minister dopravy Árpád Érsek stíha do volieb vyhlásiť zhruba polovicu diaľničných zákaziek, ktoré sľuboval predvlani voličom. Ide najmä o úseky na južnej rýchloceste R2.

Čo je reálne vyhlásiť ešte do volieb: Národná diaľničná spoločnosť sa chce do volieb pustiť už iba do jedného úplne nového stavebného projektu. Je ním úsek Rožňava – Jablonov nad Turňou s tunelom Soroška na južnej rýchloceste R2 s odhadovanou hodnotou 300 miliónov eur.

Tento zámer nie je úplne istý, lebo úsek podľa odhadov nebude mať vysoké dopravné intenzity. Preto sa zrejme nebude dať financovať z eurofondov a nemusí sa dostať do pripravovaného rebríčka prioritných ciest.

Okrem toho sa NDS chystá do volieb začať tri súťaže, v ktorých pôjde o pokračovanie prác na úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové pri Žiline.

V úvode tohto roka z tejto stavby odišlo združenie Salini – Dúha, ktoré neplnilo termíny a sporilo sa s NDS o peniaze. Diaľničiari chcú zákazku rozdeliť na tri časti, o ktoré sa má súťažiť samostatne: 1. hlavná trasa, 2. technológia tunela Višňové a 3. stredisko správy a údržby diaľnic a regionálne operátorské pracovisko.

Poslednou zákazkou v tomto volebnom období bude rozširovanie D1 v úseku Bratislava – Triblavina.

Čo presne Érsek sľúbil:

Minister Érsek predvlani prezentoval oveľa smelšie zámery. Plánoval vyhlásiť tendre na 9 úplne nových úsekov. Spolu šlo o 90,5 kilometra.

Vyhlásenie súťaže je pritom len prvým krokom k začatiu výstavby. Tendre NDS zvyknú trvať  1 – 2 roky, niektoré ešte dlhšie.

Denník E vtedy jeho víziu znázornil v tejto prehľadnej mapke, ktorá už dnes neplatí:

Čo sa z toho podarilo, čo sa nepodarilo a čo je ešte otvorené? Tu je stručný prehľad:

Tendre, ktoré NDS vyhlásila

  • Kriváň – Mýtna
  • Mýtna – Lovinobaňa
  • Prešov, severný obchvat, 1. etapa
  • Košice Šaca – Košické Oľšany, 2. etapa
  • Rozšírenie D1 v úseku Bratislava – Triblavina – most ponad diaľničný obchvat D4

Tendre, ktoré plánuje vyhlásiť do volieb:

  • Rozšírenie D1 v úseku Bratislava – Triblavina – obchádzkové trasy
  • Rožňava – Jablonov nad Turňou (tunel Soroška)

Tendre, ktoré nestihne:

  • Úsek R4 Prešov, severný obchvat, 2. etapa. NDS plánuje vyhlásiť tender v lete 2020.
  • Košice Šaca – Košické Oľšany, 1. etapa. NDS plánuje vyhlásiť tender v druhom polroku 2020.
  • Úseky R2 Zacharovce – Bátka a Bátka – Figa pri Rimavskej Sobote. NDS plánuje vyhlásiť tendre najskôr v roku 2021, ak sa nájdu peniaze.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať