Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Analytici na školstve budú mať samostatný inštitút, Lubyová ho sľubuje o tri mesiace

Foto - Tasr
Foto – Tasr

O tom, kto bude šéfovať novému analytickému inštitútu na ministerstve školstva, má rozhodnúť výberové konanie.

Od nového roka nemá ministerstvo školstva samostatný analytický inštitút. Inštitút vzdelávacej politiky (IVP) zlúčila ministerka Martina Lubyová (nominantka SNS) s odborom celoživotného vzdelávania.

Keď o tom v januári Denník N informoval, zdvihla sa vlna kritiky. Analytici z iných ministerstiev aj niektorí politici Smeru a Mosta-Hídu hovorili, že dúfajú, že inštitút bude pracovať aj naďalej a bude zbierať dáta a pripravovať analýzy.

Neuplynul odvtedy ani mesiac a ministerka Lubyová už sľubuje, že inštitút bude opäť fungovať samostatne. „Nový analytický odbor by mal vzniknúť na ministerstve v priebehu troch mesiacov,“ sľubuje ministerstvo školstva.

Sľubovaný analytický odbor by mal mať viac zamestnancov – 13 a zrejme aj nového riaditeľa.

IVP od jeho založenia viedol Matej Šiškovič. Keď Lubyová spojila inštitút s odborom celoživotného vzdelávania, Šiškovičovu pozíciu zrušili a spoločné oddelenie vedie Monika Korkošová, doterajšia šéfka odboru celoživotného vzdelávania.

Lubyová: Neviem, či Šiškovič robí na ministerstve

Korkošová bude viesť spojené oddelenie aj naďalej. Výberové konanie ministerstvo sľubuje, až keď sa inštitút znova osamostatní.

Načo bolo potom dobré, že ministerka inštitút s oddelením spojila, keď sa má inštitút o tri mesiace znovu osamostatniť? 

„Optimalizujem procesy v čase a predvídam, aké ďalšie miesta sa budú na ministerstve vytvárať,“ vysvetľovala zlúčenie oddelení Lubyová v rádiu Expres. Je podľa nej jedno, či sa volá oddelenie inštitút, alebo odbor celoživotného vzdelávania.

Ak sľub dodrží a inštitút sa osamostatní, mal by mať viac ľudí – malo by pribudnúť šesť analytikov cez európsky program. Budú mať zrejme nového šéfa, Šiškovič z ministerstva odchádza.

Lubyová však odmieta, že by niekoho z ministerstva vyháňala. „Pána riaditeľa nik nevyháňa,“ tvrdila v rádiu Expres. Dodala, že ani nevie, či ešte na ministerstve pracuje, alebo nie. „Nemikromanažujem každé jedno poschodie,“ povedala.

„Ministerka síce pod tlakom prostredia aj médií nakoniec prisľúbila znovu urobiť z analytiky samostatný odbor. Ale hlavným dôvodom, pre ktorý sa celý ten priehľadný manéver udial, bolo zbaviť sa šéfa analytikov Šiškoviča. Na tom sa nič nezmenilo,“ komentuje kroky Lubyovej bývalý minister školstva Juraj Draxler, ktorého za bývalej vlády nominoval Smer.

Inštitút vzdelávacej politiky má byť samostatným útvarom aj podľa štátneho tajomníka na ministerstve za Most-Híd Petra Krajňáka. „Ak sa to vráti do pôvodného stavu bude to správne rozhodnutie. Prácu pána riaditeľa Mateja Šiškoviča a jeho ľudí som vnímal pozitívne, posledná spolupráca bola na analýze zavedenia školských autobusov,“ povedal.

Analytici majú pomáhať politikom

Budovanie analytických kapacít bolo jedným z cieľov koncepcie Hodnoty za peniaze. Analytické tímy sú napríklad pri ministerstve zdravotníctva, financií, životného prostredia či kultúry.

Analytici IVP priniesli viacero dokumentov, ktoré ukazovali, ako by sa malo školstvo meniť. Napríklad v takmer 40-stranovej analýze navrhovali zrušenie malých škôl, ktoré majú do 50 žiakov – no iba tých, ktoré majú v blízkosti inú školu. Takto by sa dalo ušetriť 13,4 milióna eur ročne.

Navrhovali tiež znížiť štátnu dotáciu pre druhý stupeň výučby na menších školách. To chcel pôvodne presadiť aj bývalý minister školstva Peter Plavčan (nominant SNS), nakoniec od toho upustil, je to totiž politicky veľmi citlivá vec.

Analytici svoj návrh odôvodňovali aj tým, že na druhom stupni je v prípade menších škôl nižšia odbornosť vyučovania.

Odporúčali vyššie platy, kritizovali vedu

Vo svojej analýze tiež odporúčali zvýšenie platov učiteľom. Navrhli napríklad, aby sa mzdový balík pre učiteľov zvýšil o tretinu, aby učitelia zarábali toľko, ako je priemerný plat ľudí s vysokou školou.

S Útvarom hodnoty za peniaze pripravovali aj dokument Revízia výdavkov na vzdelávanie, v ktorom napríklad kritizovali kvalitu vysokých škôl a vedu, lebo zaostáva za vyspelými krajinami. „V nekvalitných, predátorských časopisoch má druhý najvyšší podiel výstupov z krajín OECD,“ píše sa v priebežnej správe Revízia výdavkov na vzdelávanie.

Analytici tiež odporúčali, aby školy mohli voľnejšie vyberať učebnice, ktoré chcú pri výučbe používať. „Jedna z kľúčových výhrad k súčasnému učebnicovému systému je, že učitelia si nemôžu vyberať z viacerých, štátom bezplatne poskytovaných učebníc. Učitelia tak nemajú možnosť zvoliť si učebný materiál, ktorý najlepšie vyhovuje ich postupom a zámerom,“ napísali vo svojom komentári.

Navyše, ak školy nemajú možnosť výberu z viacerých alternatívnych učebníc, nemôžu podľa analytikov ani vyvinúť tlak na zvyšovanie ich kvality. „Podľa prieskumu vydavateľstva Didaktis by až 95 percent učiteľov základných škôl a 97 percent učiteľov stredných škôl využilo možnosť výberu z viacerých učebníc,“ napísali.

Inštitút upozorňoval aj na prepadávajúce sa výsledky slovenských žiakov v testovaní PISA. Zverejnil graf, kde vidieť, ako výsledky našich žiakov klesajú omnoho prudšie, ako je priemer v krajinách OECD.

„Zatiaľ čo v minulosti sme zaostávali vo výsledkoch najmä z titulu horších výsledkov znevýhodnených skupín (aj v porovnaní so zahraničím), v roku 2015 sa zhoršili výsledky naprieč socioekonomickými skupinami,“ napísal IVP vo svojom komentári k výsledkom PISA.

Dnes na DennikE.sk

Jedinému väčšiemu východoslovenskému výrobcovi liekov stopla banka úver a dlhuje aj na odvodoch

Imuna Pharm v Šarišských Michaľanoch. Foto - TASR
Imuna Pharm v Šarišských Michaľanoch. Foto – TASR

Jediný väčší východoslovenský farmaceutický podnik Imuna Pharm Šarišské Michaľany dlhuje na odvodoch vyše 171-tisíc eur. Koronakríza podnik zasiahla uprostred novej investície do rozšírenia výroby infúznych roztokov. Majitelia firmy však veria, že ju udržia pri živote.

Minúta po minúte

Export luxusných SUV z Bratislavy do USA je ohrozený, Jaguar obviňuje Volkswagen z porušovania práv

Britský Jaguar Land Rover žiada blokovanie dovozu luxusných SUV koncernu Volkswagen do USA a tvrdí, že nemecký konkurent nelegálne používa jeho technológiu Terrain Response. Sťažnosť sa týka aj vozidiel, ktoré sa vyrábajú v Bratislave. Informáciu zverejnil portál hnonline.sk.

O čo ide:

  • Jaguar Land Rover (JLR) podal koncom minulého týždňa na americkú Komisiu pre medzinárodný obchod sťažnosť, že nemecký konkurent nelegálne používa jeho technológiu na rozoznávanie ciest a terénu, ktorá nerovnosti následne kompenzuje.
  • Briti resp. ich indický akcionár Tata Motors tvrdia, že tento systém je kľúčovým prvkom najmä vo vozidlách Jaguar F-Pace a Land Rover Discovery a je chránený patentom.
  • Podľa sťažnosti sú systémom nelegálne vybavené aj luxusné modely Lamborghini Urus, Audi A6 Allroad, e-tron, Q5, Q7 a Q8 a rovnako aj Volkswagen Touareg, Tiguan a Porsche Cayenne.

Prečo je to dôležité: 

  • Volkswagen už v roku 2015 vážne poškodil emisný škandál známy ako „dieselgate“, ktorý prepukol práve na trhu USA.
  • Do USA smeruje 17 percent produkcie koncernu VW predstavujúcich hodnotu 43 miliárd dolárov, ide o takmer 700-tisíc najmä luxusných vozidiel.
  • Pre bratislavský Volkswagen je USA tretím najdôležitejším trhom s podielom 12 %, modely Porsche Cayenne, VW Touareg, Audi Q7 a Q8 sa vyrábajú len v Bratislave.
  • Komisia pre medzinárodný obchod, ktorá vyšetruje sťažnosti na nekalé obchodné praktiky a porušovanie práv z duševného vlastníctva, síce nemôže ukladať pokuty a rozhodovať o finančných kompenzáciách, môže ale zablokovať dovoz výrobkov, ktoré  porušujú obchodné pravidlá do USA.
  • Majitelia patentov sa na túto inštitúciu podľa médií obracajú radšej ako na súdy, pretože komisia je vo vyšetrovaní rýchlejšia. Verdikt sa očakáva v priebehu nasledujúcich 15 až 18 mesiacov.
  • Hnonline cituje finančného analytika Capital Markets Adama Hrdličku, podľa ktorého by v prípade úspechu Britov so sťažnosťou slovenská fabrika mohla utrpieť „na určitý čas“, spoločnosť by sa totiž zrejme zamerala na posilnenie vývozu do Číny a západnej Európy.

Nálada podnikateľov v Nemecku sa v novembri zhoršila druhý mesiac za sebou. Jej index klesol na 90,7 z októbrových 92,5 bodu, informoval inštitút Ifo. Výsledky naznačujú, že najväčšia európska ekonomika v 4. kvartáli môže opäť klesnúť.

Výhľad ekonomiky negatívne ovplyvňuje čiastočná uzávera zavedená z dôvodu ďalšej vlny pandémie. Index podnikateľskej nálady do októbra rástol päť mesiacov bez prerušenia.

„Zvýšila sa obchodná neistota. Druhá vlna koronavírusu narušila obnovu hospodárstva,“ uviedol šéf Ifo Clemens Fuest.

Podľa konečnej správy spolkového štatistického úradu nemecký HDP sa v 3. štvrťroku zvýšil medzikvartálne o 8,5 %, čo je lepší výsledok, než naznačovali predbežné údaje. V prvých dvoch kvartáloch ekonomika klesla, zrazila ju pandémia.

Ekonómovia nečakajú, že nemecké hospodárstvo čoskoro doženie straty vzniknuté v dôsledku plošnej karantény zavedenej v novembri. Analytici odhadujú, že HDP tento rok klesne o 5,1 %, ministerstvo hospodárstva očakáva pokles o 5,5 %. (čtk, reuters)

Nemecký akciový index DAX sa rozšíri zo súčasných 30 na 40 firiem, zároveň sa sprísnia aj podmienky na zaradenie titulu do burzového ukazovateľa. K úpravám by malo dôjsť v 3. štvrťroku budúceho roka.

Firma Deutsche Börse, ktorá prevádzkuje akciovú burzu vo Frankfurte, informovala o plánovaných zmenách už v októbri, keď začala prieskum medzi investormi.

Úpravami reaguje na škandál okolo firmy Wirecard, ktorú v auguste vyradili z indexu DAX po jej účtovnom škandále. Nahradila ju v ňom donášková služba Delivery Hero, ktorá však čelila kritike pre jej stratové hospodárenie.

Čo sa zmení:

  • Do indexu DAX budú môcť byť zaradené iba firmy, ktoré vykázali prevádzkový zisk najmenej za dva posledné roky.
  • Rozšírenie indexu prispeje k jeho väčšej rôznorodosti. V súčasnosti v ňom dominujú automobilky a technologické firmy, po novom by mali pribudnúť napríklad aj výrobca parfumov Symrise či e-shop Zalando.
  • Viac firiem by malo lepšie reprezentovať najväčšiu európsku ekonomiku. Na porovnanie, v hlavnom indexe parížskej burzy CAC je 40 firiem a v prípade londýnskeho FTSE stovka spoločností.
  • K zmenám dôjde aj v rámci indexu MDAX. Počet firiem v ňom sa zredukuje na 50 zo súčasných 60. (tasr, reuters)

Eurokomisia nezaplatí Česku dotáciu v prepočte 3,8 milióna eur na stavbu linky na výrobu toastového chleba v pekárni Penam. Štát peniaze firme z holdingu Agrofert vyplatil, podľa Bruselu projekt nebol inovatívny a dotáciu nemal dostať.

O definitívnom rozhodnutí EK informuje portál irozhlas.cz. Penam patrí Agrofertu od roku 2004. Jeho majiteľom bol český premiér Andrej Babiš, neskôr podnik vložil do zvereneckých fondov.

Ako rozhodoval Brusel

Podľa EK neinovatívnosť projektu Penamu potvrdili tri nezávislé posudky, ktoré sa spomínajú v rozbore ku konfliktu Babišových záujmov zaslanom v októbri do Prahy.

„Komisia naďalej trvá na tom, že projekt nemal byť zo strany českých orgánov vybraný a že je nespôsobilý na spolufinancovanie z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj,“ uviedla EK.

Podľa EK majú české úrady projekt zrušiť. Ministerstvo priemyslu a obchodu prípad nepovažuje za uzavretý a chce preveriť možnosť ďalšieho postupu.

Prečo pekáreň nezaplatia

Pekáreň Zelená louka žiadala o eurodotáciu pre továreň neďaleko Prahy pred piatimi rokmi a len tesne prešla výberom ministerských úradníkov.

Projekt zdravších a chutnejších toastov bez konzervantov získal 65, respektíve 63 bodov, pričom minimum bolo 60. Penam teda získal peniaze na stavbu linky z českej štátnej pokladnice.

EK vlani v decembri vyhodnotila projekt inak. Podľa nezávislých expertov, ktorých oslovila, nebol inovatívny, a teda nesplnil hlavné kritérium výberu. Dali by mu maximálne 30 bodov. (čtk)

Šéf ÚVO Hlivák pripomenul, že vicepremiér Holý doteraz nezverejnil novelu zákona o verejnom obstarávaní. „Vicepremiér Holý totiž avizoval revolúciu, ktorá môže byť v rozpore s európskym právom.“

Hlivák vraví, že ide o návrhy, ktoré by zasiahli aj do kompetencií a fungovania ÚVO, a preto teraz úrad stagnuje pri legislatívnej príprave konceptu ÚVO ako národnej autority pre kontrolu eurofondových zákaziek.

Pripomína tiež, že Holý má na stole aj ich návrh zákona na otvorenú komunikáciu, „na základe ktorej štát buduje dôveru občanov“.

„Obávam sa, že nulová komunikácia a ticho okolo novely zákona o verejnom obstarávaní z dielne vicepremiéra Štefana Holého vyvoláva neistotu v našej spoločnosti aj u partnerov v zahraničí,“ povedal Hlivák.

Minister pôdohospodárstva Ján Mičovský zvolal tlačovku k šafáreniu vo výstavisku Agrokomplex za éry SNS. „Agrokomplex je ukážka úpadku prosperujúceho podniku. Obrovské prostriedky, ktoré boli doň vložené, vyšli navnivoč.“

Medziročný prepad návštevnosti hotelov, penziónov či ubytovní sa v septembri prehĺbil na 35,1 % z augustových 13,6 %. Chýbali najmä zahraniční návštevníci, aj domácich však bolo s výnimkou Žilinského kraja menej.

Čo hovoria štatistici

  • Počet strávených nocí v septembri medziročne klesol o 27,5 %.
  • Počet hostí v septembri sa priblížil úrovni septembra 2015.
  • Najmenej sa prepadol počet návštevníkov v Žilinskom kraji o 13,7 %.
  • Zahraničných návštevníkov bolo celkovo medziročne menej o 66,3 %, chýbali najmä v hoteloch v mestách.
  • Domácich návštevníkov ubudlo o 13,8 %, jedine Žilinský kraj mal viac ubytovaných domácich hostí ako vlani.
  • Za deväť mesiacov pokles počtu návštevníkov predstavuje 40 %.
Zdroj - Štatistický úrad SR
Zdroj – Štatistický úrad SR

Nemecká ekonomika v 3. štvrťroku rástla oproti predchádzajúcim trom mesiacom o 8,5 %, oznámil v konečnej správe štatistický úrad. Je to výrazne viac, než sa očakávalo. V predbežnej správe v októbri uvádzali rast HDP o 8,2 %.

konečných údajov po sezónnom a cenovom očistení vyplýva, že nemecká ekonomika v 3. kvartáli dokázala dohnať časť prepadu, ktorý spôsobila pandémia covid-19. V druhom štvrťroku sa HDP prepadol o rekordných 9,8 %, v prvom ekonomika klesla o 1,9 %.

V medziročnom porovnaní ekonomika podľa cenovo i kalendárne očistených údajov v treťom štvrťroku klesla o 4 %. V prípade cenovo očistených údajov bol pokles 3,9 %.

K rastu výrazne prispela súkromná spotreba, ktorá oproti predchádzajúcemu kvartálu zaznamenala rast o 10,8 %. Výdavky spotrebiteľov o 0,8 % zvýšil aj štát. O 16,8 % vzrástli investície do strojného vybavenia a nákupu áut, naopak investície do stavebníctva sa oproti predchádzajúcemu štvrťroku o dve percentá znížili.

Rast hlási aj zahraničný obchod – vývoz tovarov a služieb si oproti predchádzajúcim trom mesiacom pripísal prepad 18,1 %. Dovoz zaznamenal nárast o 9,1 %.

Aj napriek prudkému rastu v treťom štvrťroku však ekonómovia neočakávajú, že nemecké hospodárstvo straty rýchlo doženie, pretože v krajine bola od začiatku od novembra vyhlásená rozsiahla karanténa. Analytici odhadujú, že HDP sa tento rok prepadne o 5,1 %, zatiaľ čo minister hospodárstva Peter Altmaier vychádza z očakávaného poklesu o 5,5 %. (čtk)

Ceny ropy vzrástli na najvyššiu úroveň za takmer deväť mesiacov. Na jednej strane trhy podporili informácie o tretej sľubnej vakcíne proti covidu-19 a na druhej informácia o tom, že Joe Biden bude môcť začať s postupným preberaním moci.

Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v januári dnes ráno dosiahla 46,60 dolára (39,16 eura) za barel, čo v porovnaní s predchádzajúcou uzávierkou predstavuje rast o 54 centov.

Je to najvyššia cena Brentu od začiatku marca, než Saudská Arábia odštartovala s Ruskom cenovú vojnu, čo viedlo k prepadu cien komodity. (tasr)

Aerolínie Qantas plánujú od pasažierov medzinárodných letov žiadať očkovanie proti koronavírusu. Podľa šéfa spoločnosti bude vakcína „nevyhnutnosťou“ pre medzinárodné cestovanie. Ide o prvé veľké aerolínie, ktoré verejne predostreli možnosť odmietnuť cestujúcich, ktorí nebudú zaočkovaní proti covidu-19.

„Zvažujeme zmenu podmienok pre medzinárodných cestovateľov, budeme žiadať ľudí, aby mali očkovanie pred tým, než nastúpia do lietadla,“ povedal Alan Joyce v televízii. Podľa neho sa tak stane hneď, ako sa tieto vakcíny stanú bežne dostupné.

Či sa bude táto zmena týkať aj domácich liniek, zatiaľ povedať nechcel.

Šéf aerolínií si takisto myslí, že k podobnému kroku sa uchýlia aj viaceré letecké spoločnosti. (čtk, current affair)

Richard Sulík vysvetľuje, prečo SaS nie je za ďalšie kolá celoplošného testovania. Strana podľa neho súhlasila s testovaním len počas Dušičiek. „Následne však nedošlo k otvoreniu reštaurácií či fitnescentier,“ povedal s tým, že teraz by malo byť na rade otváranie prevádzok, a nie ďalšie vlny testovania.

Sulíka mrzí, že Matovič „stoj čo stoj“ otvorenie prevádzok blokuje. (ta3)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať