Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Má SaS pravdu, že elektronické zdravotníctvo zatiaľ nefunguje? Do veľkej miery áno

Minister zdravotníctva Tomáš Drucker spustil od januára projekt elektronického zdravotníctva. Foto – TASR
Minister zdravotníctva Tomáš Drucker spustil od januára projekt elektronického zdravotníctva. Foto – TASR

Je to chaos, ktorý robí zo života peklo pacientom aj lekárom, povedala minulý týždeň poslankyňa SaS Janka Cigániková o ostrom štarte projektu e-Health. SaS ministra zdravotníctva kritizuje a tvrdí, že nejde o bežné problémy pri štarte systému, ale „o hrubé technické a manažérske zlyhania“.

Minister Tomáš Drucker (nominant Smeru) chyby priznáva, no systém podľa neho funguje. Dôkazom má byť napríklad to, že viac ako 77 percent receptov je už dnes elektronických. „Ak by to nefungovalo, asi by sme nemohli mať 77 percent,“ hovorí minister zdravotníctva.

Reč je o systéme, ktorý podľa SaS stál doteraz 100 miliónov eur.

Drucker tvrdí, že náklady boli len polovičné, pričom hovorí o technickej stránke projektu a ráta do toho už aj chystaný nákup nového hardvéru.

Bližšie k pravde však bude skôr SaS. Druckerov človek a šéf Národného centra zdravotníckych informácií Peter Blaškovitš pre Trend povedal, že elektronické zdravotníctvo s celou prevádzkou doteraz stálo 87,7 milióna eur.

Aj ďalšie informácie o doterajšom fungovaní eHealthu dávajú skôr za pravdu kritikom. Všetky doteraz pomenované chyby systému sa dajú odstrániť, no je ich toľko, že súčasný stav je bližšie k nezdaru ako k bežným pôrodným ťažkostiam.

Pripojení nie sú ani zďaleka všetci lekári

Elektronické zdravotníctvo má po pár klikoch myšou sprístupniť lekárovi zdravotné informácie o jeho pacientovi, ak s tým pacient, samozrejme, súhlasí.

Pacient už nemá behať od dverí k dverám so zdravotnou kartou, s výmenným lístkom a ani s papierovým receptom, keď si ide vybrať lieky. Má byť koniec duplicitným úkonom.

V tomto momente sú to však iba plány, štát na úvod veľa služieb elektronického zdravotníctva ani nesľuboval, služby majú nabiehať postupne.

Spustený bol elektronický predpis liekov a záznamy z vyšetrení a laboratórnych výsledkov.

Pacient zatiaľ nemôže dať lekárovi súhlas na prezeranie záznamov občianskym preukazom s čipom, ak ho má, lekári zatiaľ nedostali čítačky na občianske preukazy.

Každý z lekárov, s ktorými sme v priebehu pár dní hovorili, upozornil na nejaký problém. Mnohí ambulantní lekári riešia stále pripojenie do systému. Niektorým lekárom stále nedošla od štátu čítačka na kartu alebo sa sťažujú na pomalú reakciu. Znervózňuje ich aj to, že musia robiť úkony, s ktorými im ešte donedávna pomáhala zdravotná sestra.

Prvý obraz o tom, ako funguje eHealth, môže dať počet pripojených lekárov. Šéf NCZI Blaškovitš pred pár dňami pre Ta3 povedal, že je ich okolo 12- až 13-tisíc z celkového počtu 30- až 35-tisíc lekárov. To je zhruba tretina lekárov, väčšina lekárov tak nie je stále pripojená.

NCZI veľký zázrak zjavne ani nečakalo, tvrdí, že rok 2018 je nábehový a počíta sa s postupným pripájaním lekárov. Časom chce zverejňovať zoznam lekárov, ktorí sú už do systému pripojení.

Aby sa lekár mohol do systému prihlásiť a zapisovať a čítať údaje o pacientoch, potrebuje špeciálnu kartu, čítačku aj PIN kód. „My sme ešte nedostali čítačky. Karty sme už dostali, a čítačky má našej nemocnici zabezpečiť NCZI. Ešte stále ich nemáme, takže naša nemocnica systém nepoužíva vôbec,“ povedal koncom minulého týždňa šéf Lekárskeho odborového združenia a pediater v nitrianskej nemocnici Peter Visolajský.

Ministerstvo tvrdí, že je to chyba lekárov, lebo mnohí si nevyzdvihli na pošte zásielku s PIN kódom alebo čítačku, prípadne zle vyplnili formulár so žiadosťou.

Ťažko povedať, či niektorí lekári naozaj bojkotujú štátnu zásielku. Nezhoda by nemusela byť, keby štát na to myslel v dostatočnom predstihu, viac to vysvetľoval a bolo by nejaké prechodné obdobie.

Sťažujú sa však aj lekári, ktorí sa už do systému pripojili. Buď im systém padá, alebo musia opakovane zadávať PIN kód, hovoria aj o dlhšej reakcii.

Drucker pripúšťa, že chyby sa môžu stať, hovorí však, že to nie je chyba eHealthu, lebo ten len integruje (spája) súčasné systémy.

„Samozrejme, môže sa niekomu vyskytnúť pracovný problém a je na jeho dodávateľovi informačného systému alebo technikovi, aby mu odstránili problém,“ povedal minister.

Za časť problémov určite môže to, že časť lekárov má starší a málo výkonný počítač, lebo to nebola pre nich priorita. Niektorí lekári hovoria, že ich doteraz pri práci zdržoval aj systém poisťovní, a preto ho neradi využívajú. V takom prípade ambulantný softvér s eHealthom to celé ešte pravdepodobne zhorší.

Ambulantné systémy dodáva 70 dodávateľov, každý zo systémov by sa mal na štátny eHealth naintegrovať. Doteraz dostali od štátu potvrdenie, že sú pripojené korektne, dodávatelia zdravotníckych softvérov ovládajúci približne štyri pätiny trhu.

Štátne NCZI však pri tejto certifikácii neskúma, akú rýchlu má systém dodávateľa reakciu. Nezasahuje ani do toho, ako vyzerá pracovné okno, ktoré sa lekárovi po zapnutí počítača na obrazovke otvorí. To znamená, že užívateľsky pohodlný systém nemusí lekárovi nutne poskytnúť ani taký dodávateľ, ktorý už prešiel certifikáciou pre eHealth.

Lekári hovoria, že ich úlohou je liečiť, nie riešiť IT, a štát tieto argumenty už zrejme začína počúvať. NCZI sľubuje zverejniť v najbližšom čase detailnejšiu tabuľku softvérov, ktoré už prešli zhodou.

Čo už má fungovať: elektronické recepty

Elektronický recept (alebo e-recept) by mal dnes v praxi fungovať tak, že lekár predpíše v počítači elektronický recept, podpíše ho svojou kartou, pošle do poisťovne a poisťovňa ho odošle do NCZI.

Pacient nedostane od lekára papierový recept, ale v lekárni ukáže kartičku poistenca s rodným číslom. Zatiaľ totiž nie sú čítačky, do ktorých by pacient mohol vložiť občiansky preukaz s čipom.

„Malo by to byť tak, že ja si e-recept v lekárni otvorím iba vtedy, keď je elektronicky podpísaný. Nič, čo nie je podpísané, by nemalo chodiť krížom-krážom po internetoch. Následne, keď vydám lieky, informáciu o výdaji by som mal tiež podpísať svojím preukazom,“ hovorí šéf lekárnickej komory Ondrej Sukeľ.

V praxi to funguje tak, že pacient spravidla príde s papierovým receptom a lekárnik z papierového receptu zosníma čiarový kód. „Ja som mal zatiaľ päť čisto elektronických receptov, teda bez papiera,“ povedal pred pár dňami Sukeľ.

Tak ako to funguje do veľkej miery dnes, to fungovalo aj v novembri alebo v decembri, akurát vtedy nešli dáta do NCZI, ostávali v poisťovni a riešila si to iba poisťovňa.

Elektronické recepty sú v skutočnosti na trhu už tri roky. Poisťovňa Dôvera má od roku 2015 svoj vlastný systém Bezpečné lieky, jeho súčasťou je aj e-recept. Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) využíva od septembra 2017 rovnaký softvér ako Dôvera v Bezpečných liekoch. Union svoj systém zatiaľ testuje.

Aj v rámci eHealthu sa vyvíjal systém e-recept, bol vyvinutý ako pre unitárnu poisťovňu. Na trhu sú však tri poisťovne. Štátny e-recept nemá databázu liekov a nemá ani funkciu kontroly toho, čo poisťovňa hradí.

V praxi je to tak, že softvér v ambulanciách lekárov používa e-recept napríklad z Bezpečných liekov a ten bol teraz rozšírený o podpis lekára cez jeho kartu. Inak povedané, štát sa naintegroval na systémy, ktoré používajú zdravotné poisťovne.

Drucker však odmieta tvrdenia, že by štát zahodil e-recept, ktorý niekoľko rokov vyvíjal. „Áno, kúpilo sa integračné rozhranie, ale nie je pravdou, že to nahradilo elektronický preskripčný systém,“ povedal minister v TA3.

Keď to zhrnieme, e-recepty v nejakej forme fungujú, no do veľkej miery vďaka poisťovniam.

Čo znamená Druckerových 77 percent elektronických receptov, nie je celkom jasné. Ministerstvo neskôr uviedlo, že podľa aktuálnych údajov NCZI je už pripojených a komunikuje elektronicky 77,1 % lekární a výdajní. To však nehovorí o počte elektronických receptov. Ich počet podľa NCZI rastie, zatiaľ nie je oficiálna štatistika, koľko elektronických receptov je podpísaných lekárom.

Čo má ešte fungovať: e-vyšetrenie

„Ak vidím, že sa s každým dňom zvyšuje dynamika počtu elektronických záznamov, ktoré nabiehajú do dokumentácie, tak to evidentne funguje,“ hovorí Drucker.

Okrem receptov majú do systému nabiehať aj záznamy lekárov z vyšetrení pacientov. To je služba e-vyšetrenie, ktorá znamená, že lekári v spoločnom systéme zdieľajú informácie o pacientoch. Lekár vyšetrí pacienta a urobí zápis do eHealthu. Aj špecialisti by tak mali mať lepší prehľad o dokumentácii u všeobecného lekára.

Systém do istej miery funguje, nejaké záznamy v ňom sú, v tom má Drucker pravdu. NCZI má štatistiky, ktoré ukazujú, že počet záznamov rastie, no nie je jasné, akú časť záznamov lekári v eHealthe nerobia.

Pre lepší obraz dve skúsenosti lekárov:

„Dnes ma to na 40 minút vyplo, lebo mi nefungoval program a nechcel komunikovať, takže sa mi v systéme nazbieralo veľa pacientov,“ povedal minulý týždeň šéf Regionálnej komory Prešov a všeobecný lekár pre dospelých Peter Makara, ktorý má ambulanciu v Snine.

„Keď hovoríme, že je pripojených 140 nemocníc, neviem, v akom smere sú pripojené. Ešte som nenašiel ani jednu prepúšťaciu správu z nemocnice,“ hovorí šéf komory súkromných lekárov a všeobecný lekár pre dospelých v Nitre Marián Šóth.

To znamená, že lekári pre technické problémy neurobia záznam v eHealthe z každého vyšetrenia, inak by nemali dosť času na pacientov. Alebo nemajú čítačky, čo mohol byť prípad nitrianskej nemocnice. „Systém som ešte nevyužil, nemáme ani čítačky, takže sa neviem ani prihlásiť,“ povedal nedávno Peter Visolajský.

Lekár by mal vidieť záznamy o pacientovi, len keď mu dá pacient súhlas. A ten by mu mal dať elektronickým občianskym preukazom. Tak sa to dlho komunikuje. „Taká maličkosť, lekárom poslali jednoštrbinovú čítačku a pacient nemá ako potvrdiť recept, nález, odporúčanie k inému lekárovi. Nadspotreba liekov a falošné recepty sa tým vôbec neriešia,“ hovorí bratislavský lekár Peter Lipták.

Štát ešte čítačky na preukazy pacientov neposielal, do roku 2021 platí prechodné obdobie. Špecialista by sa mal dostať k záznamom poistenca len po zadaní 6-miestneho čísla na výmennom lístku.

Aj sestry majú kartičky, no zatiaľ nevedia, načo im budú. Ministerstvo im to dostatočne nevysvetlilo.

„Teraz, keď je eHealth, všetky dáta musia odchádzať iba z jedného počítača. Trochu nás to obmedzuje v plynulej práci, všetko musí robiť už len lekár, sestrička nemôže robiť prakticky nič. Keď príde pacient, musím všetko napísať, vytlačiť, odoslať do eHealthu už iba ja,“ hovorí Makara.

NCZI chce pripraviť videonávod, v ktorom vysvetlí, načo môžu sestry využívať svoje karty. Karta by im už teraz mala umožniť predpisovať zdravotné pomôcky, písať sesterský dekurz, či editovať a pozerať si záznam o pacientovi. Sestra však nemá elektronickú pečiatku. Riešením má byť to, že sestra pripraví elektronický recept, pošle ho lekárovi a ten ho skontroluje a podpíše svojím preukazom. Ibaže toto softvéry dodávateľov zatiaľ veľmi neumožňujú, lebo to nebola požiadavka pre certifikáciu. To sa má zmeniť.

Zaťažkávacia skúška ešte len príde

Aliancia Fair-play získala cez infozákon Súhrnnú manažérsku správu, ktorú pripravili pre ministra Druckera experti z konzultačnej spoločnosti Arthur D Little. Zo správy vyplýva, že mali obavy o výkonnosť systému. „Je pravdepodobné, že systém cieľovú záťaž nezvládne,“ uviedli. Odporúčali preto mohutnejšie záťažové testy.

Ministerstvo za Druckera nejaké pilotné testy robilo, no zjavne ich nebolo dosť. Netestoval sa napríklad ani jeden softvér zubárov.

EHealth zatiaľ väčšiu záťažovú skúšku nezažil, nie sú tam pripojení všetci, čo majú, a nevyužíva sa naplno. Problémy sa dajú čakať, doteraz sa im nevyhol žiadny väčší štátny IT systém.

Problém pri štarte bol v roku 2015, keď finančná správa zaviedla nový IT systém, a sťažnosti sa opakujú vždy, keď sa v marci podávajú daňové priznania. Problémy boli aj vtedy, keď sa spúšťalo Slovensko.sk a štatutári firiem si museli otvoriť elektronické schránky. Systém potom nezvládal doručenie veľkého množstva pošty od VšZP.

Konzultanti však pri eHealthe mali najviac pripomienok nie k funkčnosti, ale k nasadeniu systému „v teréne“. „Počas celého projektu od roku 2008 sa riešilo veľmi málo pripájanie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti do systému. Ak sa tým vôbec niekto zaoberal,“ povedal šéf NCZI pre Alianciu Fair-play.

„V rokoch 2010 až 2016 sa štát pri eHealthe správal tak, akoby žiadne termíny neexistovali. Mesiace pred spustením to bolo naopak. Vyzeralo to, akoby už nezáležalo na ničom inom – len na termíne,“ napísal v analýze Pavol Lacko z Aliancie Fair-play.

V tomto kontexte čudne vyznieva hrozba pokút pre lekárov, ktorí zatiaľ eHealth nevyužívajú. SaS preto pokuty kritizuje.

Teoreticky reč je o pokute 3 300 eur, na základe ktorej má lekárska komora zrušiť lekárovi registráciu. Šéf NCZI je v tomto zmierlivý, prízvukuje, že rok 2018 je nábehový a tak to budú aj vnímať.

Drucker je v rozdávaní pokút tvrdší. Chce zistiť, kto systém nemôže z nejakého dôvodu používať a kto ho ignoruje. „Nebudeme nikoho sankcionovať pre objektívne dôvody nepoužívania alebo problémy,“ hovorí.

Do terénu chce vyslať kontroly, ktoré sa na začiatku zamerajú na lekárov, ktorí sa už do systému pripojili, no nepíšu doň lekárske záznamy. NCZI zatiaľ nikoho na kontrolu nevyslalo.

Analytik Pavol Lacko skomentoval eHealth takto: „To, čo dnes NCZI deklaruje ako fungujúce služby, je len časťou z veľkého balíka noviniek, ktoré štát občanom v rámci elektronického zdravotníctva sľuboval. Po deviatich rokoch príprav a 87 miliónoch investovaných eur to považujem za zúfalý výsledok. A čo je horšie: nevidno nikoho, kto by za to reálne prebral a niesol zodpovednosť.“

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Hlavným problémom elektronickej komunikácie v mestách a obciach je nezáujem či nedôvera ľudí, tvrdí Najvyšší kontrolný úrad. Rezervy vidí v nedostatku peňazí a malej prívetivosti systémov.

Kontrolóri preverili plnenie 428 opatrení, ktoré prijali obce a mestá na základe záverov kontrolnej akcie, ktorá bola vykonaná v roku 2017. Zameraná bola na e-Government a informačné systémy obcí a miest.

Takmer 80 % opatrení bolo účinných, ale naďalej pretrvávajú problémy pri zverejňovaní informácií. Pozitívne možno podľa NKÚ hodnotiť bezmála trojnásobný nárast elektronickej komunikácie medzi obecným úradom a verejnou či privátnou inštitúciou.

Od začiatku novembra 2016 platí povinnosť všetkých orgánov verejnej moci vrátane subjektov územnej samosprávy vykonávať verejnú moc elektronicky.

„Elektronická komunikácia posúva vzťahy medzi samosprávou a obyvateľmi mesta či obce na kvalitatívne vyššiu úroveň. Kľúčovým faktorom je však dôvera ľudí v systém, presvedčenie, že tradičný papier už nepotrebujem na to, aby som správne vybavil úradné povinnosti v akejkoľvek verejnej inštitúcii,“ skonštatoval predseda NKÚ Karol Mitrík.

Poznamenal, že opatrenia, ktoré realizovali v posledných dvoch rokoch miestne samosprávy po kontrolnej akcii NKÚ z roku 2017, prispeli k ich vyššej pripravenosti.

Pretrvávajúcim nedostatkom je však podľa kontrolórov nedodržiavanie povinností vyplývajúcich zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Ostatná kontrolná akcia odhalila, že viac ako polovica zistených nedostatkov súvisí práve s agendou sprístupňovania, respektíve nesprístupňovania oficiálnych materiálov, dokumentov zo strany vedenia obce či mesta.

Tento nedostatok sa tak podľa úradu premieta do nedôvery občanov voči verejným inštitúciám a môže taktiež viesť k obmedzovaniu priamej kontroly samosprávy zo strany jej obyvateľov. Menšiu frekvenciu nedostatkov než v roku 2017 zaznamenali kontrolóri v oblasti informačnej bezpečnosti.

Zlepšenie úrad zaznamenal v schopnosti samospráv podpisovať vydané úradné rozhodnutia v elektronickej forme prostredníctvom zaručenej elektronickej pečate. Pozitívne boli kontrolórmi hodnotené aktivity samospráv v oblasti propagácie eGovernmentu. Tie však podľa NKÚ svojou silou nemôžu nahradiť edukačné, komunikačné projekty na národnej úrovni.

NKÚ poukázal na to, že obce a mestá čelia problémom so stúpajúcimi nákladmi na informačné technológie, nárastom predpisov v danej oblasti a potrebe častých aktualizácií či so zvyšujúcimi sa nárokmi na ich zamestnancov.

Negatívne hodnotenie rozvoja eGovernmentu však bolo zaznamenané len v 4 % prípadov. Pri porovnaní rokov 2017 a 2018 považuje 47 % samospráv úroveň celého systému za zlepšenú, 45 % za nezmenenú a 4 % za nezmenenú až zlepšenú, pričom časť by privítala inováciu elektronických služieb.

Za významnú bariéru rozvoja elektronického výkonu verejnej moci považuje úrad finančné zdroje obcí. Hlavnou externou prekážkou je podľa samospráv malý počet občanov s aktivovanou e-schránkou. Podľa analýzy NKÚ malo z celkového počtu 148.493 obyvateľov, ktorí mali k 31. decembru 2018 trvalý pobyt v kontrolovaných obciach, aktívnu elektronickú schránku 0,45 % obyvateľov.

Úrad zároveň priblížil, že sa nepotvrdila odlišnosť v pripravenosti mesta či obce na základe geografickej polohy, veľkosti obce či mesta alebo veľkosti rozpočtu. Prvoradým v pripravenosti na kvalitné poskytovanie elektronických služieb a elektronickú komunikáciu celkovo bol prístup jednotlivca či konkrétnej samosprávy, nie vzdialenosť od hlavného či krajského mesta.

„Informatizácia v samospráve je jedným z mála úspešných IT projektov s pozitívnym celoslovenským vplyvom na napĺňanie potrieb každého občana. Na rozvoj eGovernmentu je však potrebná výraznejšia aktivita na celoštátnej úrovni. Tak v oblasti zlepšovania systému, v tvorbe užívateľsky prívetivých e-služieb, ako aj v budovaní dôvery občanov v systém,“ podotkol Mitrík s tým, že odporúčania preto zaslali priamo Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu aj Združeniu miest a obcí Slovenska a Únii miest Slovenska. (tasr)

Zdieľať

Robert Fico na tlačovke ďakuje Andrejovi Dankovi a Bélovi Bugárovi, že sa koalícii darí presadzovať sociálne zákony. „Sme svedkami sociálnej žne,“ vyhlásil Fico a chváli zníženie dane z príjmu pre malé firmy, zrušenie koncesií pre seniorov či návrhy Smeru na zvýšenie rodičovského príspevku či o vymáhaní výživného.

Zdieľať

Energetický analytik Karel Hirman o tom, prečo brať vážne problémy s klímou: „Zmeny musíme bezpodmiečne robiť nielen kvôli klíme, ale aj kvôli bezpečnostným a geopolitickým dôvodom, keďže naša krajina, ale aj celá Európa, je odkázaná na dovoz fosilných palív.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Karel Hirman, energetický analytik 

Vždy platí, že praktické a konkrétne kroky sú najúčinnejšie. Zmeny musíme bezpodmienečne robiť nielen kvôli klíme, ale aj kvôli bezpečnostným a geopolitickým dôvodom, keďže naša krajina, ale aj celá Európa, je odkázaná na dovoz fosílnych palív. Slovensko a náš okolitý región objektívne disponuje pri súčasnej vyspelosti technologických riešení obmedzenými kapacitami na ekonomicky a energeticky efektívnu výrobu energií z obnoviteľných zdrojov. Ale máme možnosti, ktoré už teraz sú zaujímavé a zmysluplné bez ďalšieho tlaku na zvyšovanie cien energií.

Medzi ne patrí nesporne využitie geotermálnej energie napr. na vykurovanie Košíc a ďalších miest. Efektívne je ešte využitie slnečnej energie priamo na miestach spotreby zvlášť v kombinácii s komplexnými opatreniami na zlepšenie energetickej efektívnosti v priemysle alebo v budovách. A v súvislosti s elektromobilitou musíme naplánovať zapojenie fotovoltaiky v rámci cestnej siete a výstavby nabíjacích staníc.

To všetko si súčasne vyžaduje rozumnú podporu súbežnej výstavby akumulačných kapacít na „skladovanie“ elektriny a rozvoj tzv. inteligentných sietí, čo bez modernej a premyslenej energetickej a regulačnej politiky nebude možné. A v celom tomto postupnom eliminovani fosílnych zdrojov si práve aj kvôli prírodným podmienkam nášho regiónu a našim klimatickým pomerom zachová svoju dôležitosť jadrová energetika s perspektívou využitia tiež nových inovačných riešení.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Francúzske aerolinky XL Airways zastavili predaj leteniek pre vážne finančné ťažkosti. Deje sa to len dva týždne po tom, ako existenčné problémy skolili druhú najväčšiu francúzsku leteckú spoločnosť Aigle Azur.

XL Airways sa zameriavajú na diaľkové lety, najmä do Karibiku či do Severnej Ameriky, píše portál Zdopravy.cz. Vo flotile majú štyri airbusy A330.

„Niektoré naše lety môžu byť zrušené. Za komplikácie sa veľmi ospravedlňujeme,“ uviedla firma na svojich webových stránkach.

XL Airways sú v problémoch už dlhší čas, viac ako rok hľadajú investora. Ak sa im to nepodarí do konca budúceho týždňa, pravdepodobne skončia.

Aerolinky zamestnávajú zhruba 600 ľudí.

Foto - Facebook/XL Airways France
Foto – Facebook/XL Airways France
Zdieľať

Viceguvernér NBS Ľudovít Ódor nesúhlasí s názorom, že ak USA a Čína emisie neznižujú, je úplne jedno, čo urobíme. „Naopak, Európska únia nie je zanedbateľným hráčom, a preto treba tlačiť na rýchlejšiu realizáciu opatrení na národnej úrovni.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mali podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie, alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Ľudovít Ódor, viceguvernér NBS: 

„Netváriť sa, že téma klímy sa nás netýka, nespochybňovať ju a nebagatelizovať.

Tiež nesúhlasím s názorom, že ak USA a Čína emisie neznižujú, tak vzhľadom na našu veľkosť, je úplne jedno, čo urobíme. Naopak, každý príspevok v tomto smere sa počíta. Európska únia ako celok, nie je zanedbateľným hráčom,a preto treba tlačiť na rýchlejšiu realizáciu opatrení aj na národnej aj na európskej úrovni.

Je celkom prirodzené, že krajiny, ktoré dobiehajú, zväčša nemajú ekologické následky na prvom mieste. Už sme však dosiahli úroveň ekonomickej vyspelosti, kde treba intenzívnejšie diskutovať aj o ekologickej vyspelosti.

Je ťažké meniť spotrebiteľské návyky, a preto treba podchytiť problematiku v pomerne mladom veku. Informačná kampaň alebo špeciálne školenia môžu byť užitočné už na nižších stupňoch vzdelávania. Našťastie, mladá generácia sa mi javí ako citlivá na túto tému.

V oblasti hospodárskej politiky som zástancom trhovo orientovaných riešení. Čím viac negatívnych vedľajších účinkov zahrnúť do cien (internalizovať externality) formou daní alebo prostredníctvom kvót obmedzovať produkciu škodlivých látok.  Filozofiou by malo byť to, aby bolo zanechávanie uhlíkovej stopy čoraz drahšie.“

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Ivan Mikloš o riešeniach pre klimatickú zmenu: „Problém človekom spôsobených klimatických zmien a globálneho otepľovania je reálny a vážny, avšak škodlivé je nielen popieranie existencie tohto problému, ale aj dnes veľmi populárny alarmizmus a hystéria.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mali podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie, alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií 

„Myslím, že práve na oblasť politiky klimatických zmien sa veľmi hodí princíp „mysli globálne, konaj lokálne“. Bez globálnej koordinácie a globálneho úsilia je problém neriešiteľný, rovnako však aj bez lokálnych politík a aktivít.

Problém človekom spôsobených klimatických zmien a globálneho otepľovania je reálny a vážny, avšak škodlivé je nielen popieranie existencie tohto problému, ale aj dnes veľmi populárny alarmizmus a hystéria.

Vedú totiž často k nepremysleným a niekedy aj škodlivým a kontraproduktívnym návrhom. Aj v ochrane životného prostredia totiž často platí, že veci sa majú inak, ako na prvý pohľad vyzerajú. Platí to o solárnej a veternej energii, elektrických autách, ale aj plastoch. Len na ilustráciu pár faktov – uhlíková stopa nerecyklovanej papierovej tašky je štvornásobne vyššia ako pri igelitke, tašku z bavlny je treba použiť 131 krát, aby bolo množstvo emisií pri jej výrobe a doprave nižšie ako pri igelitke a používanie vákuových obalov z plastov znížilo odpad mäsa v britskom reťazci Salisbury v roku 2015 o 50% (zdroj The Economicst).

Ako píše môj obľúbený autor pre túto problematiku Bjorn Lomborg, “ak chceme s otepľovaním niečo urobiť, schlaďme najskôr hlavy”.

Čo sa týka nášho, slovenského prístupu, mali by sme mať na jednej strane ambíciu ovplyvňovať európsku politiku v tejto oblasti tak, aby bola zodpovedná, ale aj realistická a zároveň by sme mali prijaté záväzky plniť. Dnes nerobíme ani jedno ani druhé.

Za najsľubnejšiu cestu k zníženiu ohrozenia globálneho otepľovania považujem z globálneho hľadiska podporu vedy a výskumu s cieľom vývoja ekonomicky konkurencieschopnejších ekologických zdrojov energie a z hľadiska lokálneho to, na čo by sme sa mali najviac zamerať aj u nás doma – zníženie, triedenie a recykláciu odpadov, podpora ekologicky úsporných zdrojov vykurovania, podpora elektromobility, ochrana existujúcich a výsadba nových lesov.“

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Potravinárska komora Slovenska je sklamaná z výberu potravín do zníženej sadzby DPH. Parlamentom schválený výber podľa nej podporí spracovateľský potravinársky priemysel len minimálne, ale výpadok financií v štátnom rozpočte môže mať dopad na ďalší rozvoj odvetvia.

Potravinárske samosprávy dlhodobo upozorňujú na nepriaznivú situáciu v potravinárskom odvetví: pokles potravinárskej produkcie, zvyšujúce sa negatívne saldo zahraničného obchodu s potravinami, znižovanie potravinovej sebestačnosti či podfinancovanie celého sektora.

„Potravinári združení v Potravinárskej komore Slovenska podporujú zníženie sadzby DPH na potraviny, nakoľko je jedna z najvyšších v rámci EÚ. Je však potrebné pamätať, že pri selektívnom výbere potravín spotrebiteľ zníženie sadzby výrazne nepocíti a rovnako sme nespokojní s výberom potravín pre zníženú DPH, pretože tento výber podporí potravinársku výrobu len v minimálnom rozsahu,“ uvádza Daniel Poturnay, prezident PKS.

PKS upozorňuje, že súčasný stav v potravinárskom priemysle je dôsledkom dlhodobého zanedbávania odvetvia. Opatrenia na nápravu treba podľa komory robiť systematickými opatreniami a nielen jednorazovými investíciami.

Aj zníženie DPH na potraviny musí mať podľa PKS systémový charakter a musí pomôcť celému spracovateľskému potravinárskemu odvetviu. Pokiaľ bude výpadok vo verejných financiách v dôsledku zníženej DPH znamenať nižšiu podporu pre potravinárov v budúcich rokoch, PKS takýto krok neschvaľuje.

Viac k téme nájdete tu.

Zdieľať

Chýba tu systém skladby, ale aj kontrola kvality, čo sa na našich poliach vypestuje, odpovedá na otázku o klimatickej kríze v Paneli expertov Denníka E šéfka Profesie.sk Ivana Molnárová. „Niekedy sa stačí pozrieť do minulosti,  ako mali ľudia úctu k pôde a uchovávali jej prirodzenú vlahu.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mali podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie, alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Ivana Molnárová, riaditeľka portálu Profesia.sk 
Spomínanú problematiku je v prvom rade treba vnímať komplexnejšie. Dá sa na ňu pozrieť z veľkého množstva rovín. Osobne vidím veľké nedostatky v ochrane poľnohospodárstva. Chýba tu systém skladby, ale aj kontrola kvality, čo sa na našich poliach vypestuje. Vnímam veľký problém v našom správaní sa k ornej pôde.

Dnes tu staviame veľké betónové plochy. Neskôr tu potom vzniká problém zlého spracovania zrážkovej vody. Vzory, ako by to malo vyzerať, pritom nemusíme hľadať ďaleko. Niekedy sa stačí pozrieť do minulosti, ako pracovali ľudia, ktorí mali úctu k pôde, ktorí sa k nej správali tak, ako sa patrí, a uchovávali jej prirodzenú vlahu. Znepokojuje ma aj nejasná situácia v našich lesoch. Stačí ísť kamkoľvek na Slovensko.

Veľké vyrúbané plochy možno nájsť už všade. Ďalšou témou je tvorba a spracovanie odpadu. Dnes sa tešíme, že sme prijali opatrenie na zber a zálohovanie plastových fliaš, ktorý je tou najkvalitnejšou časťou plastového odpadu. Čo ale s tým ostatným plastom? Fascinuje ma, keď sa každý deň stretávam s drobnosťami, pričom všetky majú svoj vlastný obal. Popracovala by som na osvete, výchove a podpore firiem a obcí v alternatívnych spracovaniach odpadu. Dôležité však je, aby ľudia, ktorí rozhodujú o týchto veciach, im tiež aj verili.

Prijala by som, aby verejní činitelia a ďalšie osobnosti išli príkladom. Zmena myslenia ľudí a starostlivosť o verejný priestor sa odráža aj od toho, ako sa politici a iní verejne známi ľudia správajú k nášmu priestoru.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

V praxi by sme mali viac zdaňovali „špinu“ a menej prácu. Pomohli by sme planéte a podporili čistejší rast, reaguje na klimatickú zmenu riaditeľ Inštitútu politiky na ministerstve životného prostredia Martin Haluš.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mali podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie, alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Martin Haluš, riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky na ministerstve životného prostredia 

Ako prvé by sme mali prestať dotovať fosílne palivá. A nehovorím len o dotáciách do uhlia na výrobu elektriny, ale aj o mnohých výnimkách v spotrebných daniach najmä na uhlie, ale aj plyn.

Zároveň by sme mali premyslieť a zrealizovať zelenú, fiškálne neutrálnu daňovú reformu s ošetrením dopadov na nízkopríjmové skupiny. Ideálne na celoeurópskej úrovni.

Je to nutné najmä v sektoroch, ktoré nie sú momentálne pokryté schémou obchodovania s emisiami a kde emisie stále mierne rastú (napr. doprava). V praxi by sme teda viac zdaňovali „špinu“ a menej prácu. Pomohli by sme planéte a podporili čistejší rast. Dobrá správa je, že s tým počíta aj Environmentálna stratégia Slovenska.

Okrem toho musíme prijať aj iné opatrenia ako napríklad pokračovať v zatepľovaní budov, prijať regulácie v oblasti ekodizajnu, aplikovať najlepšie dostupné technológie v sektoroch ako výroba ocele, cementu a hliníka, elektrifikovať dopravu, prijať nové CO2 štandardy alebo podporovať a decentralizovať obnoviteľné zdroje energie.

To všetko nebude zadarmo, ale ani nás to ako krajinu nezruinuje. Najmä ak sa to spraví nákladovo efektívne najmä prostredníctvom trhových nástrojov.

Európska a naša stratégia musia ísť ruka v ruke. Slovensko preto momentálne pracuje na vlastnej stratégii nízkouhlíkového rozvoja a klimaticko-energetických plánoch, ktoré už čoskoro predstaví v Bruseli.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.