Denník N

Slovensko bude mať plynovod do Poľska, ktorý nám dovolí dovoz plynu z tankerov

Foto - TASR
Foto – TASR

Nová 160-kilometrová plynovodná prepojka má byť hotová v roku 2021. Bude tlačiť ceny plynu dole.

Slovensko bude mať plynovodnú prepojku do Poľska. Európska investičná banka na to požičia 70 miliónov eur, v stredu o tom podpísala zmluvu s firmou Eustream.

Tá má na starosti tranzit plynu cez Slovensko. Spravidla prepravuje ruský plyn z východu na západ, no keď treba, funguje to aj naopak. Nové prepojenie s Poľskom bude súčasťou sústavy prezývanej sever-juh, ktorá umožňuje prevážať plyn aj zo severu na juh a opačne.

Postupne sa totiž prepájajú plynovodné sústavy od Poľska cez Slovensko až po Chorvátsko. Na oboch koncoch bude splyňovací terminál. Skvapalnený plyn (LNG), ktorý vozia tankery napríklad z Kataru, sa tam premení na plyn a bude môcť prúdiť aj na Slovensko. V Poľsku už terminál je, v Chorvátsku ešte nie.

„Projekt prispeje k energetickej nezávislosti Slovenska a celej Európy,“ povedal po podpise zmluvy viceprezident Európskej investičnej banky Vazil Hudák.

Tento rok chcú začať stavať

Prepájací plynovod do Poľska bude dlhý 164 kilometrov. Eustream pre slovenskú časť projektu momentálne zháňa stavebné povolenie a tendruje dodávateľov. Práce sa majú začať v polovici tohto roka, podľa zámeru sa to dotkne 75 obcí. Prepojka má byť hotová na našej aj poľskej strane v roku 2021.

Keď sa tak stane, budeme si môcť cez Poľsko objednať plyn aj z tankerov. Veľa častí plynovodu sever-juh je už hotových.

„Minimálne po poľské hranice je, na Slovensku sme prepojení s Maďarskom a takisto je prepojenie medzi Maďarskom a Chorvátskom,“ povedal šéf Eustreamu Rastislav Ňukovič. V Chorvátsku teraz riešia stavebné povolenie pre splyňovací terminál.

Eurokomisár zodpovedný za energetickú úniu Maroš Šefčovič predpokladá, že splyňovací terminál začnú Chorváti stavať tento rok. LNG budú podľa Šefčoviča v budúcnosti vyvážať najmä USA či Austrália.

„Tu dochádza k revolúcii, ktorá je pre Európu dobrou správou. USA a Austrália majú ambíciu, podľa mňa sa to aj stane, stať sa číslom jedna vo vývoze LNG. To znamená, že vďaka ich technológiám predbehnú Katar, ktorý je doterajším lídrom.“

Plynovod bude tlačiť na ceny

Ňukovič upozornil, že prepojka do Poľska je veľkým prínosom aj bez dokončenia celého projektu sever-juh. Uvoľňuje totiž trh s plynom, prináša väčšiu konkurenciu, a to bude tlačiť nadol aj ceny.

„Slovenská republika už je veľmi dobre prepojená obojsmernými prepojeniami s ostatnými krajinami, ako je Česká republika, Rakúsko, Maďarsko, Ukrajina, a Poľsko vlastne chýbalo. Čím viac možností, tým je vyššia bezpečnosť dodávok v prípade, že by sa s niektorou z existujúcich trás niečo stalo. Druhý aspekt je ekonomický, projekt prinesie nové možnosti prepravy plynu nových zdrojov plynu, čím väčšia je konkurencia, čím väčšie sú možnosti, tak očakávame aj pozitívny vplyv na cenu,“ povedal Ňukovič.

Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku predpokladá, že keď sa nové prepojenie postaví, ceny plynu klesnú.

„Obchodníci, dodávatelia, prepravcovia budú mať rovnaké podmienky v krajinách V4, aby dodávali a zároveň si budete môcť nakúpiť plyn kdekoľvek v rámci V4, čiže vznikne reálne konkurenčná ponuka dodávateľov, prevádzkovateľov a distribúcie. (…) Je predpoklad, že aj tá cena by mala ísť dole,“ povedal Duleba.

Poliaci uvažujú o plynovode do Nórska

Cez Poľsko momentálne dodáva napríklad Rusko plyn do Nemecka plynovodom Jamal, ktorý obchádza Ukrajinu. Pre Slovensko môže prepojka do Poľska v ďalekej budúcnosti znamenať aj prístup k nórskemu plynu.

„Poliaci majú veľký záujem vybudovať priamy plynovod do Nórska. Pokiaľ sa toto podarí a my budeme mať prepojenie na Poľsko, tak to bude prístup k ďalšiemu zdroju,“ povedal Duleba.

Prepojka do Poľska má na slovenskej strane celkovo vyjsť na 140 miliónov eur. V smere do Poľska bude mať ročnú kapacitu 5,7 miliardy kubických metrov plynu, čo je o niečo viac, než je ročná spotreba Slovenska. V opačnom smere bude mať kapacitu 4,7 miliardy kubických metrov.

Alternatíva voči Gazpromu

Debaty o severo-južnom prepojení sa dostali na významné miesto po roku 2009, teda po plynovej kríze.

V roku 2010 kvôli novému plynovodu vycestovala na návštevu do Poľska vtedajšia premiérka Iveta Radičová.

„Aby sa nám každý rok v januári neopakovala situácia s možnou odstávkou a dodatočným nakupovaním za príliš vysoké ceny. Keď je alternatíva, tak aj o cenách sa s hlavným dodávateľom vyjednáva lepšie,“ povedala Radičová podľa SME po stretnutí s Donaldom Tuskom.

So svojou časťou plynovodu napríklad meškalo Maďarsko, ktorého premiér Viktor Orbán je známy väzbami na Rusko. Napokon prepojku na Maďarsko odovzdávali v roku 2014.

 

 

Zdroj: Energetický inštitút

 

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika

Teraz najčítanejšie