Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Slovensko bude mať plynovod do Poľska, ktorý nám dovolí dovoz plynu z tankerov

Foto - TASR
Foto – TASR

Nová 160-kilometrová plynovodná prepojka má byť hotová v roku 2021. Bude tlačiť ceny plynu dole.

Slovensko bude mať plynovodnú prepojku do Poľska. Európska investičná banka na to požičia 70 miliónov eur, v stredu o tom podpísala zmluvu s firmou Eustream.

Tá má na starosti tranzit plynu cez Slovensko. Spravidla prepravuje ruský plyn z východu na západ, no keď treba, funguje to aj naopak. Nové prepojenie s Poľskom bude súčasťou sústavy prezývanej sever-juh, ktorá umožňuje prevážať plyn aj zo severu na juh a opačne.

Postupne sa totiž prepájajú plynovodné sústavy od Poľska cez Slovensko až po Chorvátsko. Na oboch koncoch bude splyňovací terminál. Skvapalnený plyn (LNG), ktorý vozia tankery napríklad z Kataru, sa tam premení na plyn a bude môcť prúdiť aj na Slovensko. V Poľsku už terminál je, v Chorvátsku ešte nie.

„Projekt prispeje k energetickej nezávislosti Slovenska a celej Európy,“ povedal po podpise zmluvy viceprezident Európskej investičnej banky Vazil Hudák.

Tento rok chcú začať stavať

Prepájací plynovod do Poľska bude dlhý 164 kilometrov. Eustream pre slovenskú časť projektu momentálne zháňa stavebné povolenie a tendruje dodávateľov. Práce sa majú začať v polovici tohto roka, podľa zámeru sa to dotkne 75 obcí. Prepojka má byť hotová na našej aj poľskej strane v roku 2021.

Keď sa tak stane, budeme si môcť cez Poľsko objednať plyn aj z tankerov. Veľa častí plynovodu sever-juh je už hotových.

„Minimálne po poľské hranice je, na Slovensku sme prepojení s Maďarskom a takisto je prepojenie medzi Maďarskom a Chorvátskom,“ povedal šéf Eustreamu Rastislav Ňukovič. V Chorvátsku teraz riešia stavebné povolenie pre splyňovací terminál.

Eurokomisár zodpovedný za energetickú úniu Maroš Šefčovič predpokladá, že splyňovací terminál začnú Chorváti stavať tento rok. LNG budú podľa Šefčoviča v budúcnosti vyvážať najmä USA či Austrália.

„Tu dochádza k revolúcii, ktorá je pre Európu dobrou správou. USA a Austrália majú ambíciu, podľa mňa sa to aj stane, stať sa číslom jedna vo vývoze LNG. To znamená, že vďaka ich technológiám predbehnú Katar, ktorý je doterajším lídrom.“

Plynovod bude tlačiť na ceny

Ňukovič upozornil, že prepojka do Poľska je veľkým prínosom aj bez dokončenia celého projektu sever-juh. Uvoľňuje totiž trh s plynom, prináša väčšiu konkurenciu, a to bude tlačiť nadol aj ceny.

„Slovenská republika už je veľmi dobre prepojená obojsmernými prepojeniami s ostatnými krajinami, ako je Česká republika, Rakúsko, Maďarsko, Ukrajina, a Poľsko vlastne chýbalo. Čím viac možností, tým je vyššia bezpečnosť dodávok v prípade, že by sa s niektorou z existujúcich trás niečo stalo. Druhý aspekt je ekonomický, projekt prinesie nové možnosti prepravy plynu nových zdrojov plynu, čím väčšia je konkurencia, čím väčšie sú možnosti, tak očakávame aj pozitívny vplyv na cenu,“ povedal Ňukovič.

Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku predpokladá, že keď sa nové prepojenie postaví, ceny plynu klesnú.

„Obchodníci, dodávatelia, prepravcovia budú mať rovnaké podmienky v krajinách V4, aby dodávali a zároveň si budete môcť nakúpiť plyn kdekoľvek v rámci V4, čiže vznikne reálne konkurenčná ponuka dodávateľov, prevádzkovateľov a distribúcie. (…) Je predpoklad, že aj tá cena by mala ísť dole,“ povedal Duleba.

Poliaci uvažujú o plynovode do Nórska

Cez Poľsko momentálne dodáva napríklad Rusko plyn do Nemecka plynovodom Jamal, ktorý obchádza Ukrajinu. Pre Slovensko môže prepojka do Poľska v ďalekej budúcnosti znamenať aj prístup k nórskemu plynu.

„Poliaci majú veľký záujem vybudovať priamy plynovod do Nórska. Pokiaľ sa toto podarí a my budeme mať prepojenie na Poľsko, tak to bude prístup k ďalšiemu zdroju,“ povedal Duleba.

Prepojka do Poľska má na slovenskej strane celkovo vyjsť na 140 miliónov eur. V smere do Poľska bude mať ročnú kapacitu 5,7 miliardy kubických metrov plynu, čo je o niečo viac, než je ročná spotreba Slovenska. V opačnom smere bude mať kapacitu 4,7 miliardy kubických metrov.

Alternatíva voči Gazpromu

Debaty o severo-južnom prepojení sa dostali na významné miesto po roku 2009, teda po plynovej kríze.

V roku 2010 kvôli novému plynovodu vycestovala na návštevu do Poľska vtedajšia premiérka Iveta Radičová.

„Aby sa nám každý rok v januári neopakovala situácia s možnou odstávkou a dodatočným nakupovaním za príliš vysoké ceny. Keď je alternatíva, tak aj o cenách sa s hlavným dodávateľom vyjednáva lepšie,“ povedala Radičová podľa SME po stretnutí s Donaldom Tuskom.

So svojou časťou plynovodu napríklad meškalo Maďarsko, ktorého premiér Viktor Orbán je známy väzbami na Rusko. Napokon prepojku na Maďarsko odovzdávali v roku 2014.

 

 

Zdroj: Energetický inštitút

 

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Hospodárstvo je na tom oveľa lepšie, ako sme sa báli (nepokazme si to)
  • Finančná gramotnosť: Banková rada pripravuje infokampaň, aby sa ľudia vedeli lepšie rozhodovať, ako a kam investovať
  • Pomoc ekonomike: Vláda schválila pokračovanie prvej pomoci do konca roka, Krajniak ju chce aj na budúci rok
  • Posty: Vláda odvolala Zuzanu Šubovú z postu podpredsedníčky Správy štátnych hmotných rezerv
  • Parlament: Neprešiel ďalší návrh na zákaz predaja v nedeľu
  • Dane: Posledný termín na podanie daňového priznania a zaplatenie dane bude 2. november
  • USA: Walmart chce prijať 20-tisíc ľudí, aby zvládol nápor internetových objednávok pred vianočnou sezónou
  • Nemecko: Spotrebiteľská dôvera rastie pomalšie, než sa predpokladalo, vyplýva z údajov GfK
  • Biznis: Rast podnikateľskej aktivity v eurozóne sa v septembri takmer zastavil, vyplýva z prieskumu IHS Markit

Po problémoch Arcy sa hovorí o väčšej regulácii vydávania zmeniek i dlhopisov. Čo na to NBS, banky a rezort financií

Ilustračné foto - JumpStory
Ilustračné foto – JumpStory

Súčasná regulácia obsahuje dosť pravidiel upravujúcich predaj zmeniek a dlhopisov, tvrdí Národná banka Slovenska aj po problémoch skupiny Arca. Banka v septembri schválila tézy informačnej kampane, ktorá má zvýšiť finančnú gramotnosť spotrebiteľov, aby sa mohli lepšie rozhodnúť, či majú investovať do dlhopisov.

Minúta po minúte

Poslancom zo strany Hlas parlament neposunul ďalej ani mimoriadny príspevok samosprávam. Žiadali, aby štát pre koronakrízu zaplatil obciam 27 eur na obyvateľa a krajom 12 eur. Koalícia sa zväčša zdržala.

Peniaze mali samosprávam vynahradiť výpadky príjmov pre opatrenia proti koronavírusu.

Obce, mestá aj samosprávne kraje môžu do konca októbra žiadať ministerstvo financií o bezúročnú pôžičku na pokrytie výpadkov z daní z príjmu občanov.

Obchody sa v nedeľu nezatvoria, poslanci neposunuli ďalej návrh opozičných poslancov Podmanického a Kéryho. Tí chceli, aby bol predaj v nedele obmedzený tak ako cez sviatky. Kluby vládnych strán OĽaNO a Sme rodina zväčša nehlasovali alebo sa zdržali.

Za návrh hlasoval najmä Smer, kotlebovci a niektorí nezaradení poslanci, pridal sa k nim aj poslanec OĽaNO Martin Čepček.

Zákonodarcovia SaS a väčšina klubu Za ľudí boli proti.

Navrhovateľ Marián Kéry zastupuje Smer,  Ján Podmanický už z klubu tejto strany odišiel.

Walmart plánuje prijať pred vianočnou sezónou vyše 20-tisíc pracovníkov. Prvý veľký sezónny nábor za päť rokov má firme pomôcť zvládnuť očakávaný nápor internetových objednávok, ktoré podporuje pandémia.

Od marca prijal Walmart do obchodov a dodávateľských reťazcov pol milióna ľudí. Pritiahnuť ďalšiu pracovnú silu nebude jednoduché, keďže aj konkurencia posilňuje stavy.

Veľký super Walmartu Amazon nedávno oznámil nábor 100-tisíc zamestnancov v Spojených štátoch a Kanade. (bloomberg)

Pandémia znížila globálne príjmy pracovníkov v prvých troch kvartáloch roka o vyše 10 % na 3,5 bilióna dolárov. Údaje organizácie ILO nezahŕňajú kompenzácie za uzavretie pracovísk počas koronakrízy.

„Uzávierky pracovísk stále narúšajú trhy práce po celom svete, čo vedie k poklesu počtu odpracovaných hodín, ktorý je výraznejší, než sa prepokladalo,“ uvádza ILO.

Organizácia predpovedá, že v 4. štvrťroku počet odpracovaných hodín klesne medziročne o 8,6 %, čo zodpovedá pracovnému času 245 miliónov ľudí na plný úväzok. (čtk, reuters)

Richard Sulík odmietol úvahy o možnom vypnutí slovenskej ekonomiky pre druhú vlnu pandémie koronavírusu. Nákaza sa podľa ministra šíri najmä zo zahraničia, a preto by sa Slovensko malo chrániť opatreniami na hraniciach.

„Poďme strážiť hranice, poďme si dávať podmienky platného covidtestu,“ navrhol Sulík na brífingu po rokovaní vlády. „To by pomohlo, ale zatvoriť ekonomiku, to by som bol veľmi opatrný,“ povedal minister v reakcii na zhoršujúcu sa situáciu v Maďarsku a Rakúsku.

Tieto krajiny by sa mohli dostať do červenej zóny, čo by pre ľudí prichádzajúcich z týchto krajín znamenalo povinnú karanténu a testovanie.

Sulík bude v takom prípade presadzovať výnimky pre pendlerov, pre obchodných zástupcov či pre šoférov kamiónov. Minister pripomenul, že prakticky všetky veľké firmy majú zavedený systém dodávky dielov v čase a na skladoch majú zásoby často iba na jeden deň. Transport tovaru prirovnal minister k prúdeniu krvi v žilách. „Keď to zastavíte, tak to napácha obrovské škody,“ zdôraznil. (tasr)

Český úrad na ochranu hospodárskej súťaže začal posudzovať predaj firmy Aero Vodochody skupine Aero. Na transakcii s kupujúcim z Maďarska sa v lete dohodol majiteľ výrobcu lietadiel, skupina Penta.

Začiatok správneho konania oznámil ÚOHS na svojej internetovej stránke. „K navrhovanému spojeniu súťažiteľov má dôjsť v oblasti leteckej výroby, teda najmä v oblasti vývoja, výroby a servisu cvičných a ľahkých bojových lietadiel.“

Vlastníkmi Aera sú maďarský podnikateľ András Tombor a skupina Omnipol. Penta oznámila predaj Aera Vodochody v júni. (čtk)

Viac o transakcii: Penta predala Aero Vodochody Aerospace maďarskému podnikateľovi Andrásovi Tomborovi a skupine Omnipol.

O kúpu Leo Expressu sa zaujímajú španielske železnice Renfe. Štátna firma vypísala tender na poradcu pre nákup českého dopravcu, no vzápätí ho zrušila. Leo Express hľadá strategického partnera, jeho vlaky jazdia aj na Slovensko.

O záujme španielskej spoločnosti o vstup do Leo Expressu píše portál Zdopravy.cz.

„Leo Express dlhodobo hľadá strategického partnera, v súčasnosti rokuje s niekoľkými záujemcami,“ uviedol hovorca Leo Expressu Emil Sedlařík. Bližšie podrobnosti neposkytol vzhľadom na záväzok mlčanlivosti.

Možnosť kúpy Leo Expressu skúmali na jar tiež České dráhy, nakoniec od nákupu ustúpili. Aktíva Leo Expressu nie sú veľké, vlaky patria banke a lízingovej firme. Zahraničných investorov však môžu zajímať napríklad licencie na prevádzku v Česku, Poľsku a na Slovensku.

Renfe patrí medzi najväčších európskych železničných dopravcov, zamestnáva vyše 13-tisíc ľudí. Dlhodobo mala prakticky monopolné postavenie, čo už neplatí po otvorení španielskych vysokorýchlostných tratí zahraničnej konkurencii.

Ministerstvo hospodárstva dokončuje schému pomoci pre výstaviská, prevádzkovateľov kolotočov či predajcov na jarmokoch. Navrhovanú pomoc však ešte pred jej spustením bude musieť schváliť Európska komisia, povedal minister hospodárstva Richard Sulík.

„Všetko sa to točí okolo schémy, ktorú musí Európska komisia schváliť,“ povedal po rokovaní vlády Sulík. Na návrhu vyplácania štátnej pomoci týmto podnikateľom pracuje Sulíkova poradkyňa Jana Kiššová.

Minister v súvislosti s výstaviskami pripomenul program pomoci pre nájomcov obchodných priestorov, kde štát prispeje nájomcovi za obdobie štátom nariadených obmedzení rovnakým percentom nájomného, o koľko ho zníži prenajímateľ, a to až do výšky 50 %.

Toto sa týka aj priestorov, ktoré prenajíma štát. „Ak je prenajímateľom štát, očakávam, že automaticky zľavia na 50 %,“ povedal minister. Pokiaľ to niektorý zo správcov štátnych priestorov neurobí, mal by mu podľa Sulíka šéf príslušného rezortu dohovoriť. (tasr)

Finančnú kompenzáciu pre energeticky náročné podniky tento rok získa 97 firiem. Podľa reálnej spotreby elektriny si rozdelia spolu 40 miliónov eur, informovalo ministerstvo hospodárstva. Viac než štvrtina dotácie, vyše 11 miliónov eur, pripadá na U. S. Steel.

Medzi ďalších veľkých príjemcov patrí Slovnaft Bratislava, Mondi SCP Ružomberok, CRH Slovensko, Železiarne Podbrezová, Bekaert Slovakia, Považská cementáreň, Johns Manville Slovakia, Metsa Tissue Slovakia a Bekaert Hlohovec. Kompletný zoznam zverejnilo ministerstvo na webe.

Podobnú kompenzáciu rozdeľovalo ministerstvo aj vlani, 40 miliónov eur vtedy dostalo 76 firiem.

Minister Richard Sulík hovorí, že hľadajú riešenie, ako znížiť regulovanú časť elektrickej energie. „Uvedomujeme si, že ceny elektriny pre podnikateľov sú v porovnaní so zahraničím vyššie, čo znižuje ich konkurencieschopnosť.“ (tasr, n)

Nemecká vláda schválila rozpočet na budúci rok so schodkom 96,2 miliardy eur, v tomto roku má dosiahnuť 217,8 miliardy eur. Tradičné hospodárenie Nemecka bez deficitu prerušila pandémia, do roku 2024 plánuje postupné znižovanie schodku.

Nemecko malo vyrovnané či prebytkové rozpočty od roku 2014, keď neskončilo v mínuse prvý raz od roku 1969. Vyrovnané hospodárenie pôvodne plánovalo aj na tento rok a výhľadovo na ďalšie roky.

V tomto roku sa však najväčšia európska ekonomika prepadne do schodku. Uvrhnú ju do neho masívne podporné programy na zmiernenie dôsledkov pandémie.

Finančný plán Nemecka na roky 2022 až 2024 predpokladá rýchle znižovanie schodku. Najskôr na 10,5 miliardy eur, v roku 2023 na 6,7 miliardy eur a o rok neskôr na 5,2 miliardy eur. (čtk, reuters)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať