Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Praha má druhé centrum ukryté pred turistami

Koláž: autor s použitím foto Prague City Tourism
Koláž: autor s použitím foto Prague City Tourism

Hlavné mesto Česka ochotne odstúpilo centrum turistom. Ale iba na prvý pohľad.

V slávnej knihe Sapiens Yuval Noah Harari píše, že na cestovaní nie je ale vôbec nič prirodzené. Všeobecne pestovaný mýtus cestovanie romantizuje a hovorí, že spoznávanie nových kultúr a chutí nám rozšíri obzory a urobí nás lepšími ľuďmi.

„Šimpanzí alfa samec by nikdy nevyužil svoju moc na to, aby šiel na dovolenku do teritória susednej tlupy šimpanzov. Vrchnosť pravekého Egypta míňala celé bohatstvo budovaním pyramíd a mumifikáciou svojich tiel, ale nikdy im nezišli na um nákupy v Babylone ani lyžovačky u Feničanov.“

Cestujeme, lebo to robia iní a je to lacné. Je to lacné, lebo to robia iní. Najväčším destináciám to už začína liezť na nervy: v posledných rokoch sa objavujú nenávistné výpady proti turistom v Benátkach či Barcelone alebo dôsledky návalov turistov, ako regulácie prenájmov cez Airbnb.

Nám mentálne najbližšie mesto, ktoré by mohlo mať podobný problém, je Praha. Minulý rok 20. najnavštevovanejšie mesto na svete.

Na prvý pohľad to vyzerá tak, že turisti zatiaľ citlivú hranicu neprekročili. V médiách priveľké množstvo turistov nie je veľká téma, hoci sa často spomínajú ako jedna z príčin nedostatku bytov. Pritom v nervóznej Barcelone pripadalo v roku 2016 na obyvateľa 1,8 turistu, V Prahe 3,5.

V Prahe je to naopak: centrum vyzerá, že miestni ho turistom poslušne odstúpili. Staromestské námestie je miesto, ktoré treba zoširoka obísť, pretože sa pre masy turistov musíte šuchtať. Najkrajšie a najstaršie časti Prahy sú preplnené zlými a predraženými reštauráciami a obchodíkmi s absintom, výrobkami z marihuany (bez marihuany) a matrioškami.

Je to tak možno preto, že národ už v skorých 90. rokoch veľmi rýchlo pochopil, že práve starobylé a známe mesto zaručuje Čechom vo svete rešpekt, a tak sa návštevníkom klaňajú veľmi hlboko.

To je však len prvý pohľad. Na druhý pohľad je aj centrum Prahy stále pre miestnych, podniky sú však utiahnuté do dvorov, na poschodia, do podzemí, mimo parterov turistami preplnených ulíc. Ako ukazuje niekoľko nasledujúcich príkladov, dalo by sa dokonca povedať, že skrývať sa je trend:

Na Václavskom námestí je viacero pasáží z prvej republiky, ktoré sú prerobené na obchody medzinárodných značiek. Jedna z tých pasáží za nenápadnými dverami v obchode pokračuje nezrekonštruovanou časťou a smerom do dvora sa dá nájsť pivnica, v ktorej je za dverami veľká krčma plná starých herných automatov.

V tej istej budove je jeden zvonček, na ktorý keď zazvoníte a vyjdete štyri poschodia, vojdete do veľkého bytu zaprataného knižkami a starými sedačkami. Vyzerá to ako byt starého spisovateľa a slúži ako klub, čitáreň. Tiež je to predovšetkým populárne koncertné miesto a krčma.

Hlavne nenápadne. Foto – autor

Ďalšia je napríklad kaviareň, do ktorej sa vchádza nenápadným neoznačeným priechodom z rušnej ulice, či z druhej strany popri výjazde pre zásobovanie. Po labyrinte priechodov niekoľkých budov sa dostanete na zabudnutý vnútroblok, ktorý slúži ako záhrada drobnej hipsterskej kaviarne sídliacej v niektorej z prístavieb.

Alebo je to „komunitné centrum“, v ktorom sa konajú rôzne prednášky, ale slúži ako coworking, krčma a kaviareň pár krokov od slávneho orloja, ale treba potlačiť neoznačené dvere, sebavedomo ignorovať vrátnicu a vyjsť po schodoch na prvé poschodie. S výhľadom na davy smerujúce na Staromestské námestie si môžete dať trikrát lacnejšiu kávu, ako tí tam dole.

Kráľom žánru je obrovská podzemná krčma s malým pódiom na koncerty. Vchádza sa cez subtílne dvere, vnútri je množstvo odstrašujúcich oznamov vo viacerých jazykoch. Aby ste mohli vojsť, musíte sa stať členom klubu a zaplatiť minimálne konzumné, obsluhujúca sa hrá na extrémne nepríjemnú a občas sa zdá, že vás dnu jednoducho nepustí. V podzemí sa skrýva niekoľko temných sál, v rámci ktorých niekto z kovového odpadu alebo drevených trámov povyrábal zašité miestnosti, poschodia a zákutia s rozličnými atmosférami. Na temnom podzemnom priestore, v ktorom sa často ozýva vážna hudba, je najbizarnejšie, že ste pod jednou z najrušnejších pražských ulíc.

To je ale romantika – skryté, autentické podniky, len pre miestnych!

Na tretí pohľad je však aj toto len klam. Posledný menovaný tajný podnik má pred dverami v piatky a soboty dlhočizné rady, čiže o nenápadnosti nemôže byť reč. Kaviareň na najvyššom poschodí funkcionalistickej budovy s pasážou na Václavskom námestí je plná hlučných erazmákov, ktorí si z generácie na generáciu odovzdávajú tento tajný tip. Záhradka kaviarne vo vnútrobloku za spleťou priechodov je plná ázijských hipsterov. Stačí si v mapách Googlu či vo Foursquare vyfiltrovať podniky, „kam chodia miestni“.

Hoci spomínané podniky vedia, že ich turisti dávno odhalili, zvonenie na zvonček, mrzutú paniu a výstrahy pred vstupom zachovávajú – nič nepredáva lepšie ako skryté autentické podniky, kde už len dostať sa je zážitok. Vyzerá to ako ochrana pred turistami, ale v skutočnosti je to najväčší turistický magnet.

Dnes na DennikE.sk

Prečo je rusko-nemecký plynovod Nord Stream 2 taký kontroverzný a čo s tým

Nemecko sa ocitlo v plynovej pasci. Teraz spoločne s Washingtonom horúčkovito hľadajú riešenie, čo s projektom Nord Stream 2. Archívne foto z roku 2011 - TASR/AP
Nemecko sa ocitlo v plynovej pasci. Teraz spoločne s Washingtonom horúčkovito hľadajú riešenie, čo s projektom Nord Stream 2. Archívne foto z roku 2011 – TASR/AP

Berlín spoločne s Washingtonom horúčkovito hľadajú riešenie, čo s nemecko-ruským plynovodom Nord Stream 2. Nemecko sa totiž ocitlo po predčasnom odstavení jadrových elektrární a výraznom obmedzení uhoľných zdrojov v plynovej pasci.

Minúta po minúte

Americké akcie dnes výrazne posilnili, podporil ich pokles výnosov pri dlhopisoch. Index S&P 500 v prudko stúpol a dosiahol najsilnejší jednodňový zisk od júna. Výrazne posilnili akcie výrobcu lietadiel Boeing, ktoré si pripísali takmer 6%.

Dow Jonesov index si pripísal 1,95 percenta a uzavrel na 31 535,51 bodu. Širší index S&P 500 vzrástol o 2,38 percenta na 3901,82 bodu a index Nasdaq Composite sa zvýšil dokonca o 3,01 % na 13 588,83 bodu.

Výnosy pri desaťročných dlhopisoch americkej vlády klesli po tom, čo sa minulý týždeň vyšplhali na ročné maximum. (reuters, čtk)

Klocok z OFZ sa bojí, že pri vyšších pandemických dávkach bude mať problém s výrobou

Ľudia začali karanténnu PN-ku využívať špekulatívne, lebo rozdiel medzi ňou a platom nie je veľký, hovorí šéf oravskej OFZ Branislav Klocok. Zvýšením dávky sa to iba zhorší, preto chce OFZ chodenie do práce nejako zatraktívniť.

Do redakcie prišla správa, podľa ktorej v oravskej hutníckej fabrike OFZ chodia do práce aj ľudia s covidom a vedia o tom aj ich nadriadení.

Nevieme naisto, či to je pravda, dôkazy nie sú. Výkonný riaditeľ OFZ Branislav Klocok hovorí, že si také niečo nevie predstaviť a nemalo by to ani logiku. „Ak by ktorýkoľvek nadriadený pustil do práce preukázateľne chorého zamestnanca, o niekoľko dní si vyrobí ešte väčší problém,“ hovorí Klocok.

Ani šéf odborárov Michal Uhorskaj neverí, že by nadriadený nechal pracovať pozitívne testovaného a už vôbec si nemyslí, že by také niečo presadzovalo vedenie fabriky. „My by sme boli prví proti tomu,“ povedal Uhorskaj.

Čo sa deje určite

Fakt je, že OFZ má opäť problém s nedostatkom zamestnancov, keďže mnohí sú pre koronu práceneschopní. „Zhoršilo sa to minulý týždeň – vypadla nám podstatná časť zamestnancov oddelenia dopravy a počet ľudí v karanténe stále pribúda. Pokiaľ viem, boli aj firmy na dolnej Orave, ktoré pre absencie museli výrobu zastaviť,“ vraví Klocok.

Čo tiež môže byť za tým

Klocok vraví, že ľudia začali karanténne PN-ky využívať aj špekulatívne. „Rozdiel medzi príjmom v karanténnej PN a chodením do práce nie je až taký veľký,“ vysvetľuje. Navyše nikto nekontroluje, či zamestnanec, ktorý tvrdí, že prišiel do kontaktu s nakazeným, hovorí pravdu.

Špekulovanie s PN-kami sa podľa neho ešte znásobí, keďže vláda plánuje zvýšiť zamestnancom kompenzáciu príjmu, keď zostanú doma na pandemickej PN-ke. Možno bude firma nútená svojim ľuďom za prácu priplatiť.

„Ešte nevieme presne, ako bude ten príplatok vyzerať, ale, žiaľ, neostane nám asi nič iné, ako chodenie do práce pre tých, čo do práce chcú a môžu ísť, zatraktívniť.“

Obchod medzi Írskom a Británou sa výrazne prepadol, objem prepravených tovarov v januári a februári klesol medziročne o 40 %. Priama výmena Írska s európskym kontinentom stúpla o 80 %, uviedla írska vláda. Vývoj nejde iba na vrub brexitu.

Mnohé firmy koncom minulého roka v očakávaní odchodu Británie zo spoločného trhu výrazne zvýšili zásoby. Obchod naďalej obmedzuje aj pandémia.

Británia s platnosťou od 1. januára prestala byť členom colnej únie a spoločného trhu EÚ. V jej obchode s členskými krajinami vrátane Írska začali v niektorých oblastiach platiť clá. Ďalšou bariériou sú kontroly tovaru. (tasr)

Viaceré reštaurácie namietajú proti výške provízie za donášku jedál, ktoré zabezpečujú Bolt, Wolt alebo Bistro.sk. Donáškové služby si vraj ceny diktujú, provízie sa pohybujú od 25 do 40 % .

Poskytovatelia služieb však tvrdia, že aj oni majú s donáškou výdavky a na druhej strane reštauráciám časť ich nákladov šetria, píše portál finweb. hnonline.sk.

Mnohé reštaurácie pritom aktuálne nemajú na výber. Časť z nich nemá zabezpečený vlastný rozvoz, ďalšia si ho nemôže v tejto situácii dovoliť rozbiehať. Ak si však chcú udržať klientov, musia im zostať nablízku aj počas krízy. A preto sa prispôsobujú podmienkam, ktoré im Bolt, Wolt či Bistro.sk diktujú.

Pre ich neochotu rokovať o cenách sa medzi gastrohráčmi začalo šíriť, či medzi sebou firmy neuzavreli dohodu, ktorá im nedovoľuje percentá znížiť. „Nemám informácie o karteli, ale snažia sa dohadovať rovnakým spôsobom,“ uviedli pre finweb zástupcovia podniku zameraného na taliansku kuchyňu.

Protimonopolný úrad však zatiaľ žiadne podozrenia na kartel nemá. „V súčasnosti neeviduje podnet ani neuskutočňuje šetrenie súvisiace s možnou protisúťažnou dohodou spoločností poskytujúcich donáškové služby,“ povedala pre HN hovorkyňa Adriana Oľšavská. (hnonline)

Nemecké banky pomáhajú klientom ukladať si peniaze inde. Za vysoké vklady musia platiť, kým v iných krajinách EÚ môžu mať kladný úrok. Banky platia negatívny úrok za úložky v ECB, zatiaľ sa však zdráhali preniesť náklady na klientov.

Situácia sa vyostrila, keď si tradične sporiví Nemci v dôsledku pandémie, ktorá im znemožnila utrácať za návštevy reštaurácií a dovolenky, odložili do bánk ešte viac peňazí, píše The Wall Street Journal.

Najväčšie nemecké banky Deutsche Bank a Commerzbank vyberajú od vlani od nových klientov za vysoké vklady poplatok 0,5 %. Predtým boli zákaznícke úložky pre banky lacným prostriedkom financovania, teraz o ne nestoja a ponúkajú zákazníkom spôsoby, ako ich previesť inam.

Prečo sa to deje

ECB zaviedla bankám negatívny úrok na ich vklady v roku 2014. Peňažné ústavy ich však v dôsledku obáv z odlivu klientov nepremietali do zákazníckych vkladov. Niektoré začali účtovať tieto náklady firemným klientom.

Podľa porovnávacieho portálu Verivox vyberá záporný úrok od súkromných sporiteľov 237 bánk. To je o 57 viac od začiatku pandémie v marci minulého roka. Poplatky za vklady vyššie ako 25-tisíc až nad 100-tisíc eur sa pohybujú od 0,4 do 0,6 %. (čtk)

Slovenskí vinári a vinohradníci nemajú ani po roku od vypuknutia pandémie vyplatené sľúbené odškodné za povinné zatvorenie predajní, tvrdí ich zväz. Vinársky sektor je pritom jeden z najviac poškodených.

Výpadok príjmov v ňom bol v priemere až 40 %.

Situácia je podľa zväzu kritická aj preto, že sľúbené odškodné, na ktorom ministerstvo pôdohospodárstva a Pôdohospodárska platobná agentúra pracujú od júna, doteraz nebolo vyplatené.

Zväz tvrdí, že krajiny ako Francúzsko, Taliansko či Rakúsko mali odškodnenie z prvej vlny vyplatené v máji a júni.
O odškodnení počas druhého zatvorenia prevádzok sa podľa zväzu zatiaľ ani neuvažuje.

Vinári pritom nedostávajú dostatočné kompenzácie ani cez schému Prvá pomoc plus, pretože ich zamestnanci musia chodiť do práce, aby spracovali úrodu, venovali sa vinohradom, ošetrovali vyrábaný produkt, takže im zamestnávatelia musia vyplácať 100 % mzdy. Náhradu však dostávajú iba vo výške 80 % z 80 % mzdy, čiže približne 64 %. Zvyšné peniaze na výplaty si musia požičať.
Sektor má takmer 700 registrovaných vinárstiev a viac ako 26-tisíc registrovaných vinohradníkov.
Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska navrhuje, aby boli špeciálne odškodnení tí producenti, ktorí vyrábajú menej ako 400-tisíc litrov vína a dodávajú výhradne prostredníctvom HoReCa segmentu, vlastných predajní, eventov a agroturistiky za vínom. (tasr)

Výrobcovia zelenej elektriny zrejme dostanú možnosť predĺžiť si štátnu podporu o ďalších päť rokov. Podmienkou bude zníženie ceny a zachovanie výkonu zariadenia. Vyplýva to z návrhu novely zákona, ktorú ministerstvo hospodárstva dalo do pripomienkového konania.

Navrhovaná novela zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby rieši zníženie ročného objemu finančných nákladov predĺžením doby podpory a súčasným znížením ceny elektriny, ktorá bola výrobcovi elektriny z obnoviteľných zdrojov energie stanovená pri uvedení zariadenia do prevádzky, uviedol rezort v predkladacej správe. Predĺženie podpory za súčasného zníženia ceny energie bude dobrovoľné. Výrobcovia musia podľa predloženého návrhu požiadať o zníženie ceny energie Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) a ten zároveň prepočíta cenu elektriny na zostávajúce a predĺžené obdobie podpory.
Právo na podporu doplatkom je súčasťou tarify za prevádzkovanie systému (TPS), ktorá zohľadňuje pomernú časť nákladov na výrobu elektriny z OZE, vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla, ale napríklad aj na výrobu elektriny z domáceho uhlia.

Hoci podľa rezortu patrí TPS na Slovensku k najvyšším v EÚ, čo zvyšuje koncovú cenu elektriny najmä pre podnikateľov, nestačila v minulosti jej výška na pokrytie zmluvných záväzkov voči výrobcom.

Ministerstvo tak evidovalo ročný dlh štátu voči distribučným spoločnostiam alebo organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou (OKTE) vo výške od 80 až po viac ako 100 miliónov eur.
Úlohu predložiť vláde návrh právnej úpravy, ktorým by sa znížil ročný objem finančných nákladov vynaložených na zúčtovanie podpory výroby elektrickej energie z OZE a kombinovanej výroby doplatkom, dostal rezort v decembri minulého roka.

Pokiaľ novelu schváli vláda a parlament, ráta ministerstvo hospodárstva s jej účinnosťou od začiatku júla. (tasr)

Medziročná inflácia v Nemecku vo februári stagnovala na 1,6 %, vyplýva z predbežných údajov harmonizovaných s metodikou výpočtu EÚ. Výsledok je v súlade s odhadmi analytikov.

Predbežné údaje o februárovej inflácii zverejnil štatistický úrad Destatis.

„Miera inflácie nezostane dlhodobo taká nízka ako vlani,“ povedal novinám Augsburger Allgemeine Zeitung prezident nemeckej centrálnej banky Jens Weidmann.

Čo hýbe cenami

Od januára sa v Nemecku vrátila DPH na pôvodnú úroveň 19 a 7 %. Jej zníženie od júla do konca minulého roka, ktorým vláda chcela podporiť spotrebu počas pandémie, zatiaľ bránilo rastu cien rovnako ako silný prepad cien energií.

Vlani si väčšina Nemcov šetrila peniaze, pretože sa obávali krízy. Utrácaniu bránili aj zavreté obchody, reštaurácie a obmedzené možnosti cestovania, čo by sa po otvorení ekonomiky malo zmeniť.

Podľa analytika inštitútu IfW Nilsa Jannsena by vyšší dopyt mohol viesť k prechodnému zvýšeniu inflácie. (čtk, dpa)

Viaceré firmy už dnes používajú vo výrobe respirátory, komentuje tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták nové opatrenia vlády. Podľa nich by mali byť respirátory povinné v interiéroch od polovice marca.

Na trhu sú podľa Hoštáka respirátory relatívne dostupné, pri väčších objednávkach sa ceny môžu začínať pri 70 centoch a končiť niekde na úrovni 1,2 eura.

Pokiaľ to bude zabezpečovať zamestnávateľ, tak je možné, že niektorí sa obrátia na štát so žiadosťou o preplatenie,  povedal Hošták.

Väčší problém vidí v hrozbe, že ak nové opatrenia nezaberú, vláda uvažuje aj nad zatváraním výroby.

„Kľúčová otázka je, na základe čoho si my myslíme, že ak zavrieme firmy, tak sa epidemická situácia zlepší? Myslíme si, že ľudia budú sedieť doma?“ pýta sa Hošták s tým, že vo firmách sú aspoň zavedené bezpečnostné predpisy reagujúce na výskyt covidu.

Problém vidí aj v detailoch takéhoto prípadného opatrenia.

„Môžete mať aj kritickú infraštruktúru, napríklad elektráreň, ale aj ona potrebuje obsluhu, sú tam subdodávatelia, ktorí robia údržbu, servis. Keď tých odstavíme, tak odstavíme aj elektráreň,“ povedal Hošták s tým, že ďalší problém je napríklad v živočíšnej výrobe, pretože o zvieratá sa treba starať.

Eliminovať škody by podľa neho nemuselo ani skoré vysvetlenie detailov takéhoto plánu, napríklad ktoré firmy by sa mali vypínať.

Firmy podľa Hoštáka často pracujú v režime just-in-time, a to sa nedá rýchlo zmeniť. Sú často uprostred medzinárodného dodávateľského reťazca – napríklad keď firma zo Slovenska vyrába súčiastku, ktorá putuje na ďalšie spracovanie do Nemecka, a potom sa finálne zariadenie kompletizuje inde v Európe. Ani vysokú pec nemožno podľa Hoštáka rýchlo zapnúť a vypnúť.

EK chce predstaviť návrh vakcinačných pasov na uľahčenie cestovania už v letnej turistickej sezóne. Na ich základe budú môcť ľudia zaočkovaní proti covidu-19 bez testov, karantén či ďalších podmienok cestovať v rámci Únie.

Mnoho najmä juhoeurópskych štátov, ktoré sa spoliehajú na návrat turistov, volá po tom, aby EÚ čo najskôr pripravila kritériá na jednotné digitálne osvedčenie.

„Digitálny zelený pas by mal uľahčiť Európanom život. Cieľom je im postupne dať možnosť pohybovať sa po EÚ či za jej hranice – za prácou či turistikou,“ uviedla šéfka EK Ursula vod der Leyenová. Návrh podoby digitálneho dokumentu by mal byť pripravený do niekoľkých týždňov.

Aké sú pozície štátov

Na stranu juhoeurópskych krajín sa v posledných týždňoch prikláňa čoraz viac štátov. Napríklad Rakúsko oznámilo, že očkovacie pasy začne využívať a uznávať bez ohľadu na výsledok spoločnej snahy.

Časť krajín vrátane Nemecka a Francúzska zatiaľ volí opatrnejší prístup. Zdôrazňujú, že vakcinačné certifikáty na cestovanie nesmú diskriminovať ľudí, ktorí sa nemôžu alebo nechcú očkovať proti covidu-19. Pas by podľa nich mohol preukazovať napríklad aj to, kedy a s akým výsledkom bol človek naposledy testovaný.

Kontext

Turizmus tvorí desatinu ekonomickej produkcie EÚ, v prípade krajín na juhu regiónu je to niekedy až pätina. Portugalsko, ktoré v 1. polroku predsedá Únii, sa preto snaží presvedčiť o vakcinačných pasoch a ďalších stimuloch na záchranu odvetvia celú dvadsaťsedmičku. (čtk)

Obchodné reťazce sa snažia zabezpečiť dostatok respirátorov FFP2, Lidl má na najbližšie týždne objednaných niekoľko miliónov kusov, napriek tomu  podobne ako Kaufland obmedzuje maximálny počet pre jedného zákazníka.  FFP2 respirátory predáva aj Terno a Kraj. (tasr)

Prímestské autobusy SAD Lučenec budú v okresoch Revúca a Rimavská Sobota premávať v prázdninovom režime. Nepôjdu teda niektoré školské spoje. Banskobystrický kraj to zdôvodnil priveľkým počtom vodičov v karanténach.

Kraj si od dopravcu spoje objednáva a financuje. Opatrenie potrvá od 2. do 10. marca.

V súčasnosti jazdia autobusy v kraji v takzvanom posilnenom prázdninovom režime. To znamená, že nepremáva toľko spojov ako v bežný pracovný deň pred pandémiou, ale v porovnaní s prázdninami ide autobusov viac.

Okres Revúca patrí medzi najviac zasiahnuté „čierne“ okresy, Rimavská Sobota je na tom o stupeň lepšie.

Príjmy z hazardu v Macau stúpli prvý raz za 17 mesiacov, vo februári medziročne o 135 % na 915 miliónov dolárov, medzimesačne klesli. Širšiemu oživeniu bráni pretrvávajúca pandémia, ktorá obmedzuje cestovanie.

V porovnaní s januárom tržby kasín klesli o 8,9 %. Oproti vlaňajšiemu februáru, teda obdobiu pred pandémiou, boli o 71 % nižšie.

Viac o hazarde v Macau:

  • Bývalé závislé územie pod správou Portugalska je jediným miestom v Číne, kde sú legálne hazardné hry a je aj najväčším hráčskym centrom na svete.
  • Od roku 1999 je pod správou Číny a rovnako ako Hongkong má status zvláštnej správnej oblasti.
  • Vláda mala pôvodne monopol na prevádzku kasín, ten sa skončil v roku 2001. (čtk, bloomberg)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať