Praha má druhé centrum ukryté pred turistami

V slávnej knihe Sapiens Yuval Noah Harari píše, že na cestovaní nie je ale vôbec nič prirodzené. Všeobecne pestovaný mýtus cestovanie romantizuje a hovorí, že spoznávanie nových kultúr a chutí nám rozšíri obzory a urobí nás lepšími ľuďmi.

„Šimpanzí alfa samec by nikdy nevyužil svoju moc na to, aby šiel na dovolenku do teritória susednej tlupy šimpanzov. Vrchnosť pravekého Egypta míňala celé bohatstvo budovaním pyramíd a mumifikáciou svojich tiel, ale nikdy im nezišli na um nákupy v Babylone ani lyžovačky u Feničanov.“

Cestujeme, lebo to robia iní a je to lacné. Je to lacné, lebo to robia iní. Najväčším destináciám to už začína liezť na nervy: v posledných rokoch sa objavujú nenávistné výpady proti turistom v Benátkach či Barcelone alebo dôsledky návalov turistov, ako regulácie prenájmov cez Airbnb.

Nám mentálne najbližšie mesto, ktoré by mohlo mať podobný problém, je Praha. Minulý rok 20. najnavštevovanejšie mesto na svete.

Prečítajte si

V týchto desiatich veciach je Bratislava lepšia ako Praha

Na prvý pohľad to vyzerá tak, že turisti zatiaľ citlivú hranicu neprekročili. V médiách priveľké množstvo turistov nie je veľká téma, hoci sa často spomínajú ako jedna z príčin nedostatku bytov. Pritom v nervóznej Barcelone pripadalo v roku 2016 na obyvateľa 1,8 turistu, V Prahe 3,5.

V Prahe je to naopak: centrum vyzerá, že miestni ho turistom poslušne odstúpili. Staromestské námestie je miesto, ktoré treba zoširoka obísť, pretože sa pre masy turistov musíte šuchtať. Najkrajšie a najstaršie časti Prahy sú preplnené zlými a predraženými reštauráciami a obchodíkmi s absintom, výrobkami z marihuany (bez marihuany) a matrioškami.

Je to tak možno preto, že národ už v skorých 90. rokoch veľmi rýchlo pochopil, že práve starobylé a známe mesto zaručuje Čechom vo svete rešpekt, a tak sa návštevníkom klaňajú veľmi hlboko.

To je však len prvý pohľad. Na druhý pohľad je aj centrum Prahy stále pre miestnych, podniky sú však utiahnuté do dvorov, na poschodia, do podzemí, mimo parterov turistami preplnených ulíc. Ako ukazuje niekoľko nasledujúcich príkladov, dalo by sa dokonca povedať, že skrývať sa je trend:

Na Václavskom námestí je viacero pasáží z prvej republiky, ktoré sú prerobené na obchody medzinárodných značiek. Jedna z tých pasáží za nenápadnými dverami v obchode pokračuje nezrekonštruovanou časťou a smerom do dvora sa dá nájsť pivnica, v ktorej je za dverami veľká krčma plná starých herných automatov.

V tej istej budove je jeden zvonček, na ktorý keď zazvoníte a vyjdete štyri poschodia, vojdete do veľkého bytu zaprataného knižkami a starými sedačkami. Vyzerá to ako byt starého spisovateľa a slúži ako klub, čitáreň. Tiež je to predovšetkým populárne koncertné miesto a krčma.

Ďalšia je napríklad kaviareň, do ktorej sa vchádza nenápadným neoznačeným priechodom z rušnej ulice, či z druhej strany popri výjazde pre zásobovanie. Po labyrinte priechodov niekoľkých budov sa dostanete na zabudnutý vnútroblok, ktorý slúži ako záhrada drobnej hipsterskej kaviarne sídliacej v niektorej z prístavieb.

Alebo je to „komunitné centrum“, v ktorom sa konajú rôzne prednášky, ale slúži ako coworking, krčma a kaviareň pár krokov od slávneho orloja, ale treba potlačiť neoznačené dvere, sebavedomo ignorovať vrátnicu a vyjsť po schodoch na prvé poschodie. S výhľadom na davy smerujúce na Staromestské námestie si môžete dať trikrát lacnejšiu kávu, ako tí tam dole.

Kráľom žánru je obrovská podzemná krčma s malým pódiom na koncerty. Vchádza sa cez subtílne dvere, vnútri je množstvo odstrašujúcich oznamov vo viacerých jazykoch. Aby ste mohli vojsť, musíte sa stať členom klubu a zaplatiť minimálne konzumné, obsluhujúca sa hrá na extrémne nepríjemnú a občas sa zdá, že vás dnu jednoducho nepustí. V podzemí sa skrýva niekoľko temných sál, v rámci ktorých niekto z kovového odpadu alebo drevených trámov povyrábal zašité miestnosti, poschodia a zákutia s rozličnými atmosférami. Na temnom podzemnom priestore, v ktorom sa často ozýva vážna hudba, je najbizarnejšie, že ste pod jednou z najrušnejších pražských ulíc.

To je ale romantika – skryté, autentické podniky, len pre miestnych!

Na tretí pohľad je však aj toto len klam. Posledný menovaný tajný podnik má pred dverami v piatky a soboty dlhočizné rady, čiže o nenápadnosti nemôže byť reč. Kaviareň na najvyššom poschodí funkcionalistickej budovy s pasážou na Václavskom námestí je plná hlučných erazmákov, ktorí si z generácie na generáciu odovzdávajú tento tajný tip. Záhradka kaviarne vo vnútrobloku za spleťou priechodov je plná ázijských hipsterov. Stačí si v mapách Googlu či vo Foursquare vyfiltrovať podniky, „kam chodia miestni“.

Hoci spomínané podniky vedia, že ich turisti dávno odhalili, zvonenie na zvonček, mrzutú paniu a výstrahy pred vstupom zachovávajú – nič nepredáva lepšie ako skryté autentické podniky, kde už len dostať sa je zážitok. Vyzerá to ako ochrana pred turistami, ale v skutočnosti je to najväčší turistický magnet.