Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

V marci už naozaj začnú stavať obchvaty Bratislavy aj Prešova, sľubuje Érsek

Premiér Robert Fico a Carlos Ugarte Cruz-Coke zo Cintra Infrastructures pri podpise zmluvy na obchvat Bratislavy v máji 2016. Foto - TASR
Premiér Robert Fico a Carlos Ugarte Cruz-Coke zo Cintra Infrastructures pri podpise zmluvy na obchvat Bratislavy v máji 2016. Foto – TASR

V marci tohto roka, po viac než roku a pol od podpisu zmluvy, sa začne stavať obchvat Bratislavy (59 km) za takmer 2 miliardy eur. Minister dopravy Árpád Érsek sa na tom dohodol s konzorciom okolo španielskej firmy Cintra.

„Sme dohodnutí, že od marca idú plným tempom na výstavbu,“ povedal Érsek.

Práce na stavbe od podpisu zmluvy v máji 2016 brzdili problémy s chýbajúcimi stavebnými povoleniami (pre špekulantov s pozemkami) a neskôr chýbali podľa medializovaných informácií konzorciu pod vedením španielskej firmy Cintry zmluvy so subdodávateľmi.

Majú menších dodávateľov a materiál

„Na poslednom stretnutí mi hovorili, že majú zazmluvnený všetok materiál, čo treba, aj to je jedna podmienka, a že nebudú robiť s veľkými firmami, budú robiť s malými subdodávkami,“ odpovedal Érsek na otázku, či je problém s dodávateľmi vyriešený.

Veľkí hráči slovenského stavebného trhu zo Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) sa od spolupráce so Španielmi dištancovali.

„Rozpor medzi predstavami obstarávateľa a cenovými ponukami dodávateľov pretrváva,“ povedal v októbri prezident ZSPS Pavol Kováčik. Dodal, že niektorí sa už s konzorciom individuálne dohodli a stavajú, „ale plošne sa to nedá tvrdiť“. Aktuálne stanovisko zväzu sa zatiaľ nepodarilo získať.

Ako je na tom s dodávateľmi, sme sa od koncesionára nedozvedeli. Podľa Érseka teraz manažéri španielskej firmy teraz dorábajú realizačné projekty. Čakajú ich aj ďalšie debaty s Érsekom.

Debatujú o prácach navyše

Časť obchvatu Bratislavy sa má totiž pretínať s diaľnicou D1, a tá sa má zasa rozširovať na osem pruhov (štyri pruhy pre každý smer). Érsek sa chce so Španielmi dohodnúť, aby prevzali aj práce na tejto časti D1, inak by sa práce na dvoch projektoch ťažšie zosúlaďovali. Pre prípad, že to nevyjde, má štát nachystané záložné verejné obstarávanie, ale natiahlo by to lehoty výstavby.

Križovanie D1 s D4 je tiež najproblematickejším miestom pre obmedzenia v doprave.

Už teraz je jasné, že obchvat Bratislavy nebude hotový v roku 2020, ako to avizovali štátni manažéri pri podpise zmluvy. Odhad portálu analytikov INEKO (cesty.ineko.sk) je, že v roku 2020 by mohla byť hotová časť projektu od Dunajskej Stredy po Bratislavu, takzvaná R7.

„Stopercentne sa musia zamerať na R7,“ povedal Érsek.

Pri Prešove začnú stavať takmer po roku

V marci sa má verejnosť dočkať aj štartu výstavby juhozápadného obchvatu Prešova. Túto diaľnicu objednali za 356 miliónov eur ešte v apríli minulého roka.

Celý čas sa na nej môžu robiť iba prípravné práce. Štát musel prepracovať posudky o tom, ako zasiahne 8-kilometrová súčasť D1 do životného prostredia (EIA).

„Myslím si, že do konca marca by mala byť EIA (…) takže myslím si, že v marci môžu tiež začať budovať diaľnicu, ktorá by nemala mať meškanie,“ povedal Érsek.

Podľa zmluvy má byť diaľnica hotová v júni 2021.

Bývalý investičný riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Juraj Čermák si myslí, že marcový termín sa pravdepodobnejšie naplní pri bratislavskom obchvate než prešovskom.

„Najprv potrebuje EIA, potom územné rozhodnutie, a potom stavebné povolenie,“ vysvetlil Čermák, prečo si myslí, že pri Prešove je väčší priestor na komplikácie.

Manažéri vedeli o chýbajúcich posudkoch aj v čase podpisu zmluvy. Najdrahšiu časť D1 na kilometer nevysúťažili znova, aj keď pôvodný tender javil znaky kartelu.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Kondrót ustúpil pri ďalšej novele podozrivej z pokusu o pomoc Babišovi

Poslanec Maroš Kondrót zo Smeru ustúpil pri novele, pre ktorú ho v SaS podozrievali z pokusu pomôcť Duslu Šaľa Andreja Babiša. On aj ďalší koaliční poslanci podporili pozmeňujúci návrh od Karola Galeka z SaS, ktorý spornú novelu okresal. „Ušetrili sme ľuďom sedem miliónov eur ročne v účtoch za elektrinu, na ktoré by sme sa museli všetci spoločne poskladať Andrejovi Babišovi,“ povedal Galek.

Poslanci Maroš Kondrót a Robert Fico v parlamente v roku 2003. Foto – TASR
Poslanci Maroš Kondrót a Robert Fico v parlamente v roku 2003. Foto – TASR

Minúta po minúte

Zdieľať

Útok dronov na najväčšie ropné zariadenie na svete zrejme zdvihne ceny komodity

Dva útoky na veľké saudskoarabské ropné zariadenia spôsobia výpadok zhruba 5 % svetovej produkcie ropy. Po víkende tak zrejme stúpnu ceny ropy na svetových trhoch.

Prečo je to dôležité: Saudská Arábia dodáva v súčasnosti trhu asi 10 percent svetových dodávok ropy, aktuálny výpadok by mal byť vo výške 5 miliónov barelov denne.

Financial Times tvrdí, že výpadky by mohli byť relatívne rýchlo nahradené, no trhy budú minimálne v prvých dňoch tak či tak zasiahnuté.

Spoločnosť Saudi Aramco ani saudskoarabské oficiálne orgány ani 15 hodín  po útoku nepovedali, aký je odhadovaný rozsah škôd.

Problémom sú aj pochybnosti, či Saudská Arábia dokáže zabezpečiť ochranu svojich zariadení pred útokmi dronov v budúcnosti. To by mohlo ceny ropy ovplyvňovať dlhšie.

Útočili jemenskí povstalci: K sobotňajšiemu útoku na dve veľké ropné zariadenia v Saudskej Arábii sa prihlásili jemenskí šiitskí povstalci húsíovia.

Ich vojenský hovorca vyhlásil, že vyslali desať dronov, aby zaútočili na závod na spracovanie ropy v Búkjaku a ropné pole Churajs na východe krajiny. Informovala o tom agentúra AP.

Hovorca súčasne varoval, že útoky húsíov proti Saudskej Arábii sa len zintenzívnia, ak bude vojna v Jemene pokračovať. „Jedinou možnosťou pre saudskoarabskú vládu je prestať na nás útočiť,“ vyhlásil vo vystúpení, ktoré odvysielala satelitná televízia húsíov.

Saudskou Arábiou vedená vojenská koalícia bojuje proti povstalcom v susednom Jemene od marca 2015.

Útok na najväčšie ropné zariadenie na svete:       

Terčom jedného útoku bol spracovateľský závod štátnej ropnej a plynárenskej spoločnosti Saudi Aramco v Búkjaku, ležiacom neďaleko pobrežného mesta Dammán vo Východnej provincii.

Firma označuje svoje zariadenie v Búkjaku za „najväčší závod na stabilizáciu ropy na svete“. Závod spracováva tzv. kyslú ropu na sladkú, ktorú potom prepravujú na prekládkové stanice na pobreží Perzského zálivu a Červeného mora. Podľa odhadov dokáže spracovať až sedem miliónov barelov ropy denne.

Závod bol v minulosti terčom militantov. Samovražední bomboví útočníci al-Káidy sa neúspešne pokúsili zaútočiť na tento ropný komplex vo februári 2006.

Druhým miestom útoku bolo podľa ministerstva ropné pole Churajs.

Požiare po útoku dronov na zariadenia firmy Aramco.
Požiare po útoku dronov na zariadenia firmy Aramco.