Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Postavia Španieli obchvat Bratislavy? Dva roky po tendri sa o tom opäť rozhoduje

Prípravné práce pri Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič
Prípravné práce pri Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič

Doteraz sa mohli šoféri pozerať len na archeologické nálezy, ktoré našli stavbári pod budúcim bratislavským obchvatom, alebo na to, ako z pôdy odstraňujú ornicu pre ostrú stavbu. Ak sa všetko podarí, už v marci sa už naozaj začne stavať obchvat Bratislavy (sľubuje to minister Érsek).

Plný štart stavby má v rukách víťazné konzorcium okolo španielskej firmy Cintra. Jej manažéri sú teraz v mimoriadne zložitej situácii.

V debatách s bankármi, ktorí pre projekt držia peniaze, už nemôžu argumentovať chýbajúcimi stavebnými povoleniami. Štát ich konečne všetky dodal koncom minulého roka. Termíny teraz tlačia o to viac, že zmluva so Španielmi je ešte z mája 2016.

Španieli musia rýchlo zohnať dostatok subdodávateľov, aby hneď ako dorobia posledné projekty, naplno rozbehli stavbu. Nervozitu, tlak a napätie vo firme stupňuje fakt, že ani 860-miliónová stavba nie je dostatočnou zárukou, že ich na našom trhu aj zoženú toľko, aby stavba odštartovala plynulo a rýchlo.

Subdodávku nad 15 miliónov nemajú

Žiadneho z najväčších tunajších hráčov zatiaľ Španieli na subdodávky nezískali. To by o tom niečo museli vedieť na ministerstve dopravy, ktoré odsúhlasuje všetky subkontrakty nad 15 miliónov eur.

„Žiadosť o udelenie takéhoto súhlasu zatiaľ neevidujeme,“ povedala začiatkom februára hovorkyňa ministerstva Karolína Ducká. Španieli už na ministerstve oznámili, že plánujú pracovať s menšími partnermi.

Pri projekte v hlavnom meste je organizácia plynulej spolupráce stavbárov kľúčová. Veľká stavba prehustenú dopravu ešte skomplikuje.

„V marci nezačnú stavať tempom, ktoré by zabezpečovalo dodržanie termínov a kvality stavby,“ myslí si Ondrej Matej, šéf Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo. Šance, že Španieli nakoniec obchvat postavia s pomocou menších firiem a živnostníkov, vidí tak na 30 percent.

Španieli teraz so stavbármi naďalej vyjednávajú.

Vyčítajú im prístup

Milan Svoboda, šéf firmy SMS (Stavby mostov Slovakia), vysvetľuje, prečo ich firma na obchvate pracovať nebude, aj keď o tom so Španielmi debatovali.

„Problém bol už v princípe spolupráce,“ povedal Svoboda. Firma, ktorú riadi, patrí medzi väčšie spoločnosti na slovenskom trhu. Jej meno vídať aj vo veľkých štátnych tendroch, ale nie na čele konzorcií.

V čom bol problém? „V podstate od nás chceli, aby sme dodali iba ľudí, pracovali na určitých nesúvisiacich čiastkových procesoch z ich dodaného materiálu a potom za to všetko držali záruku,“ vysvetlil Svoboda. Píše, že ich odradil aj prístup Španielov: Zakaždým, keď prišli rokovať, za stolom sedel niekto nový a debata sa začínala od nuly. Svoboda dnes hodnotí Španielov ako rizikového partnera.

Podobne silný hráč to však vidí inak.

„Rokovania prebiehajú štandardne, je to rozsiahly projekt (…) takže výberové konania prirodzene trvajú dlhšie. (…) Doposiaľ je spolupráca korektná,“ povedal šéf Danicon holdingu Vladimír Ondriš.

Holding má pod sebou známejšie stavbárske značky, ako Tubau, ZEDA alebo Cestné stavby Liptovský Mikuláš. Dcérske firmy holdingu robia na obchvate špeciálne zakladanie, dodávky násypového materiálu a teraz sú vo finále výberu na dodávku mostov (konkrétne Cestné stavby LM).

Zmluvy s takýmito subdodávateľmi môžu byť pre úspech Španielov kľúčové. Citlivé budú najmä dodávky na stavbu nového mosta cez Dunaj. Bude dominantou celej stavby.

Vizualizácia – ministerstvo dopravy

Debatujú o cene

„Na niektorých parciálnych otázkach sme sa už dohodli, ďalšie dolaďujeme. (…) Rokovania s koncesionárom prebiehajú štandardne a konštruktívne, hoci by sme ocenili profesionálnejší prístup k poskytovaniu technických podkladov,“ opísal debaty s koncesionárom Matej Kobera, šéf firmy Kobera NAD.

Iným sa zasa nepozdávajú španielske predstavy o cenách diaľnic.

„Osobne som tam chodil ako na klavír do posledných dní. Vždy to stroskotalo len na cene,“ dozvedeli sme sa od manažéra jednej z menších domácich stavebných firiem, ktorý si nepraje byť menovaný. Na malom trhu, kde sa všetci poznajú, je to problém, pretože nikdy neviete, kedy s kým budete spolupracovať, vysvetľuje anonymitu.

S cenami môže mať Cintra extra problém. Odkedy jej manažéri podpisovali zmluvu na obchvat (máji 2016), sa trh zmenil, chýbajú ľudia a práce v stavebníctve, naopak, pribúda.

„Cintra robila tú cenu možno už pred dvoma rokmi, za dva roky platy idú hore, nie sú ľudia a, samozrejme, kto chce pracovať, tak si vypýta o to viac peňazí,“ okomentoval ďalší z oslovených manažérov svoju skúsenosť z debát so Španielmi.

Trh sa zmenil

„Pokiaľ je trh nasýtený, je dostatok roboty, čo dneska je, tak si firmy vyberajú robotu s lepšou cenou,“ povedal bývalý investičný šéf Národnej diaľničnej Juraj Čermák.

Prvé peniaze za diaľnicu dostanú Španieli až po tom, ako bude autostráda v prevádzke. Do splátok sa im prenesie vývoj na trhu, ale iba sčasti.

„Štvrtina platby za dostupnosť je indexovaná podľa zmluvne stanoveného vzorca (50 % index jadrovej inflácie, 25 % index cien stavebných materiálov a 25 % index reálnych miezd). V platbe za dostupnosť počas 30 rokov koncesie sú zahrnuté náklady na výstavbu, prevádzku aj financovanie. Indexácia je viazaná v zásade na náklady na prevádzku,“ vysvetlila Ducká.

Samotná stavba má vyjsť na 860 miliónov eur. Za toľko sa obchvat podľa Čermáka dá postaviť, ak Španieli neodradia potenciálnych subdodávateľov privysokou maržou.

Matej si však myslí, že Španielom chýba vedúci projektu, ktorý by vo firme vysvetlil, že v slovenských podmienkach nie je možné manažovať zvlášť ľudí, zvlášť materiál, prípadne zvlášť technológie. U nás je podľa neho zvyklosťou rozdeľovať subdodávky po jednotlivých stavebných objektoch. Matej uvažuje, či známa a skúsená španielska firma neposlala na Slovensko manažovať stavbu béčkový káder.

Je chyba u nás alebo v Španieloch?

Nie je jasné, či takto presne postupujú Španieli aj v iných krajinách a či len časť usadeného domáceho trhu neodmieta potenciálne efektívnu zmenu. Najväčší hráči môžu okrem biznis príležitosti citlivo vnímať už samotnú prítomnosť novej konkurencie. Cez obchvat môže získať dobré meno vo vládnych kruhoch a neprehliadnuteľnú referenciu na trhu, kde si najväčšie zákazky rozdeľujú stabilne tí istí hráči.

Na istote na trhu nepridávajú ani správy o inej španielskej firme, Corsan Corviam. Po stavbe úseku rýchlostnej cesty za Zvolenom skrachovala a podľa televízie Markíza nechala u dodávateľov 10-miliónový dlh.

Dodávatelia majú tiež relatívne čerstvé skúsenosti zo škrtania dlhov Váhostavu, Doprastavu a k tomu je niekoľko väčších diaľničných stavieb na Slovensku zablokovaných.

Existujú však aj úspešné príbehy zahraničných hráčov na slovenskom stavebnom trhu. Čermák dodáva, že pri zahraničných stavbároch vidieť v praxi často vyššiu efektivitu a schopnosť zorganizovať si prácu, a preto aj ich cenníky môžu vyzerať odlišne. Novým postupom sa niekedy prispôsobíme, inokedy nie, vraví Čermák.

Španielska Cintra je veľký a známy hráč. Má koncesie a skúsenosti z celého sveta, z Kanady, Írska, Grécka či iných krajín (26 koncesií, 10 krajín, 2078 kilometrov). V konzorciu jej pomáha aj skúsený rakúsky Porr a ten má zasa referencie z veľkých stavieb aj na Slovensku. Podľa informácií Denníka N by jej mali na pomoc prísť aj subdodávky zo Španielska.

Od koncesionára sme vyjadrenie k subdodávkam nezískali. Naposledy sa v októbri vyjadrila, že dodávateľov má práve toľko, koľko potrebuje.

Obchvat mal byť pôvodne hotový v roku 2020. Na ministerstve dopravy by vtedy radi videli hotovú aspoň menej náročnú a lepšie pripravenú južnú časť projektu na Dunajskú Stredu. Z ministerstva medzitým odchádza štátny tajomník, ktorý projekt obchvatu v druhej vláde Roberta Fica pripravoval. Viktor Stromček sa má stať generálnym manažérom strany Smer.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Slovenská ekonomika podľa Pellegriniho „hravo zvládne“ sociálne opatrenia, ktorú sú na stole. Deficit rozpočtu vo výške 0,5 % nepovažuje za problém. Podľa premiéra je krajina v podstate v prebytku, keby sa odmysleli náklady na splácanie dlhov.

Zdieľať

Za prvé tri kvartály roku 2019 sa na Slovensku zvýšili ceny bytov o 7,7 %. Za deväť mesiacov tohto roka vzrástla z 1671 až na 1800 eur za štvorcový meter, čo v januári málokto očakával, hovorí analytik Realitnej únie SR Vladimír Kubrický.

„Je možné, že na konci roka bude táto cena atakovať hodnotu 1850 eur/m2. Znamenalo by to dvojciferný ročný rast. Ten už teraz majú za sebou v segmente najlikvidnejších nehnuteľností, pri starších 3-izbových bytoch, Banská Bystrica a Košice. Po deviatich mesiacoch tohto roka sa tam zvýšili ceny o 14,2, respektíve o 13,9 %,“ priblížil situáciu na trhu Kubrický.

Dvojciferné zvýšenie cien na konci roka podľa neho pravdepodobne čaká aj Prešov a Bratislavu. Ceny v spomínanom segmente tam stúpli za tri štvrťroky o 9,3 %, respektíve 8,2 %. Naopak, v Nitre to bolo o 2,1 %.

V aktuálnom cenovom rebríčku krajských miest v segmente starších 3-izbových bytov je na čele Bratislava (2386 eur/m2), na druhom mieste sú Košice (1687 eur/m2) a na treťom je Trnava (1617 eur/m2). Na konci je Trenčín (1276 eur/m2).

V hlavnom meste sú najdrahšie byty v centrálnom Starom Meste (3067 eur/m2). „Práve tam sa spomedzi všetkých mestských častí zvýšili ceny starších 3-izbových bytov v tomto roku najviac, až o 12,2 %,“ doplnil Kubrický.

Jeseň je v znamení nízkej ponuky bytov na trhu a ďalšieho znižovania úrokov na hypotékach.

„Vidina dlhodobo nízkej ceny peňazí na finančnom trhu psychologicky nabáda ďalších záujemcov o bývanie k zadlžovaniu. Ceny bytov preto stále rastú, a to i napriek tomu, že od 1. júla 2019 je v platnosti posledná vlna reštrikčných úverových opatrení Národnej banky Slovenska,“ konštatuje analytik s tým, že týmito opatreniami nateraz centrálna banka minula všetku svoju „muníciu“, ktorú mala pripravenú proti neprimeranému zadlžovaniu obyvateľstva.

Novostavby, pretože sú drahšie ako staršie byty, kupujú realitní investori a ľudia, ktorí majú na bývanie vyšší rozpočet.

„Staršie byty často preferujú rodiny deťmi. Okrem toho, že v porovnaní s novostavbou získajú za rovnakú cenu väčší počet štvorcových metrov, starostlivo sledujú pri výbere aj infraštruktúru, ako sú školy, škôlky, obchody, zdravotné zariadenia, možnosti mestskej hromadnej dopravy,“ vysvetlil Kubrický.

Staršie byty sú podľa neho v lokalitách, ktoré tieto požiadavky spĺňajú. Záujem o ne na úkor novších sa zvyšuje aj v dôsledku rýchlo rastúcich cien naprieč celým realitným trhom. (tasr)

Zdieľať

Pomôcku pre pochopenie, aký je rozdiel medzi štátnym rozpočtom a rozpočtom verejnej správy a ktorý čo obsahuje, zverejnila rozpočtová rada.

Zdieľať

Audítorka Renáta Blahová kritizuje postavenie Penty v zdravotníctve. „Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili,“ píše v Paneli expertov.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ako by sa verejnosť, podnikatelia, politici a verejné inštitúcie mali správať k Jaroslavovi Haščákovi a jeho firmám po tom, čo je už preukázané, že v minulosti spoluorganizoval korupčné schémy v prostredí vrcholovej politiky?

Renáta Bláhová, daňová poradkyňa BMB Partners a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku:

Verejnosť by mala byť vo vlastnom záujme vnímavejšia už aj na potenciálny konflikt verejného záujmu (zdravie občanov) so súkromným (maximalizácia zisku finančnej skupiny). Napríklad hromadné výzvy občanov na bojkot ZP Dôvera sa začali až po zverejnení nahrávok. Dôležité je, že to je krok správnym smerom a verejnosť začína byť na korupciu citlivejšia.

Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili. V žiadnej z krajín EÚ sa do zdravotníctva takým dominantným a agresívnym spôsobom súkromný kapitál neinfikoval.

Rovnako platí, že by sa aj seriózne podnikateľské subjekty, najmä tie, ktoré kladú dôraz na corporate governance, mali voči subjektu, ktorý je zapojený do masívnej korupčnej schémy, jednoznačne vymedziť. Je to v konečnom dôsledku v ich podnikateľskom záujme, korupčné prostredie nie je dlhodobo udržateľné a ohrozuje aj ich existenciu.

Boj proti korupčným praktikám je, pravdaže, témou aj v iných krajinách. Na ilustráciu čitateľom pripomeniem najväčšie prípady u našich susedov: Pandur v ČR (2006) a Buwog v AT (2004).

V prvom bol napriek nejasnej dôkaznej situácii český lobista Dalík už po 8 rokoch od začiatku procesu právoplatne odsúdený za korupciu štátnych úradníkov.

V druhom rakúska verejnosť aj obžalovaní lobisti a poradcovia bývalého rakúskeho ministra financií Grassera už 10 rokov od spustenia vyšetrovania korupčnej aféry čakajú na ukončenie komplikovaného, ale dôkladného a verejnosti prístupného súdneho procesu. Z verejných inštitúcií sú, pravdaže, v oboch procesoch rozhodujúce súdy a prokuratúra.

Držme si palce, aby sme sa v boji proti korupcii posúvali správnym smerom; nadchádzajúce voľby sú dôležitým míľnikom. Správnou voľbou tak môže prispieť každý z nás. A nezabúdajme, že naša krajina sa vo vnímaní korupcie od svojich susedov až tak nelíši. Ak sa vám to nezdá, kliknite si na interaktívnu mapu.

Čítajte aj odpovede ostatných členov Panelu expertov

Zdieľať

Skupina CMI, ktorú spoluvlastní Daniel Křetínský, kúpila podiel 4,07 percenta v spoločnosti ProSiebenSat.1 Media. Nákup podielu v nemeckej televíznej a rozhlasovej spoločnosti označila CMI za súčasť novej stratégie.

Tá spočíva v nákupe minoritných akciových podielov v európskych mediálnych spoločnostiach.

„Táto investícia prináša pre CMI aj prvok diverzifikácie, kedy po výraznejších investíciách do oblasti tlače vrátane digitálnych aktív a vstupu na trh rádií investuje aj do oblasti celoplošnej televízie, ktorá je spoločne s internetom dominantným formátom na reklamnom trhu,“ uviedla skupina Czech Media Invest.

Křetínský vlastní v CMI polovičný podiel. Ďalšími spolumajiteľmi sú Patrik Tkáč (40 %) a Roman Korbačka (10 %).

CMI vydáva v Česku štyri denníky a niekoľko desiatok časopisov. Vlastní aj rozhlasové stanice v Česku a v Rumunsku, od minulého roku je majiteľom aj niekoľkých francúzskych tlačených periodík, kúpila aj podiel v denníku Le Monde. (čtk)

Zdieľať

Koncern Volkswagen v septembri predal klientom 904 200 vozidiel. To je medziročný nárast o viac než 9 percent. Dôvodom rastu sú slabé výkony v rovnakom období minulého roka.

Vtedy automobilka nepredávala niekoľko modelov v súvislosti s nábehom novej procedúry merania spotreby a emisií. V Európskej únii totiž začala platiť prísnejšia metodika merania spotreby (WLTP), ktorá bola reakciou na emisný škandál.

V letných mesiacoch zasa v predstihu ponúkali automobilky vysoké zľavy, aby predali autá, ktoré normy nespĺňali. V dôsledku toho prudko vzrástol predaj v auguste. (automobilwoche, tasr)

Zdieľať

Ako sa správať k Pente? Odpovedajú Mikloš, Blahová, Ovčarik, Molnárová, Hirman, Kovalčík, Vašáková, Svorenčík, Ježíková a Melioris

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ivan Mikloš o tom, ako sa správať k Pente po zverejnení nahrávok Gorily: „Keďže cítim politickú spoluzodpovednosť, myslím si, že mi neprislúcha dávať rady žiadnym ľuďom ani inštitúciám v tom, ako by sa mali správať voči Jaroslavovi Haščákovi a jeho firmám.“

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať