Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Postavia Španieli obchvat Bratislavy? Dva roky po tendri sa o tom opäť rozhoduje

Prípravné práce pri Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič
Prípravné práce pri Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič

Veľká a známa zahraničná firma má v rukách zákazku na obchvat Bratislavy. Ibaže na ňu tlačia bankári, potenciálnym subdodávateľom sa nepozdáva jej prístup alebo ceny. Odkedy nacenili obchvat, trh sa výrazne zmenil.

Doteraz sa mohli šoféri pozerať len na archeologické nálezy, ktoré našli stavbári pod budúcim bratislavským obchvatom, alebo na to, ako z pôdy odstraňujú ornicu pre ostrú stavbu. Ak sa všetko podarí, už v marci sa už naozaj začne stavať obchvat Bratislavy (sľubuje to minister Érsek).

Plný štart stavby má v rukách víťazné konzorcium okolo španielskej firmy Cintra. Jej manažéri sú teraz v mimoriadne zložitej situácii.

V debatách s bankármi, ktorí pre projekt držia peniaze, už nemôžu argumentovať chýbajúcimi stavebnými povoleniami. Štát ich konečne všetky dodal koncom minulého roka. Termíny teraz tlačia o to viac, že zmluva so Španielmi je ešte z mája 2016.

Španieli musia rýchlo zohnať dostatok subdodávateľov, aby hneď ako dorobia posledné projekty, naplno rozbehli stavbu. Nervozitu, tlak a napätie vo firme stupňuje fakt, že ani 860-miliónová stavba nie je dostatočnou zárukou, že ich na našom trhu aj zoženú toľko, aby stavba odštartovala plynulo a rýchlo.

Subdodávku nad 15 miliónov nemajú

Žiadneho z najväčších tunajších hráčov zatiaľ Španieli na subdodávky nezískali. To by o tom niečo museli vedieť na ministerstve dopravy, ktoré odsúhlasuje všetky subkontrakty nad 15 miliónov eur.

„Žiadosť o udelenie takéhoto súhlasu zatiaľ neevidujeme,“ povedala začiatkom februára hovorkyňa ministerstva Karolína Ducká. Španieli už na ministerstve oznámili, že plánujú pracovať s menšími partnermi.

Pri projekte v hlavnom meste je organizácia plynulej spolupráce stavbárov kľúčová. Veľká stavba prehustenú dopravu ešte skomplikuje.

„V marci nezačnú stavať tempom, ktoré by zabezpečovalo dodržanie termínov a kvality stavby,“ myslí si Ondrej Matej, šéf Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo. Šance, že Španieli nakoniec obchvat postavia s pomocou menších firiem a živnostníkov, vidí tak na 30 percent.

Španieli teraz so stavbármi naďalej vyjednávajú.

Vyčítajú im prístup

Milan Svoboda, šéf firmy SMS (Stavby mostov Slovakia), vysvetľuje, prečo ich firma na obchvate pracovať nebude, aj keď o tom so Španielmi debatovali.

„Problém bol už v princípe spolupráce,“ povedal Svoboda. Firma, ktorú riadi, patrí medzi väčšie spoločnosti na slovenskom trhu. Jej meno vídať aj vo veľkých štátnych tendroch, ale nie na čele konzorcií.

V čom bol problém? „V podstate od nás chceli, aby sme dodali iba ľudí, pracovali na určitých nesúvisiacich čiastkových procesoch z ich dodaného materiálu a potom za to všetko držali záruku,“ vysvetlil Svoboda. Píše, že ich odradil aj prístup Španielov: Zakaždým, keď prišli rokovať, za stolom sedel niekto nový a debata sa začínala od nuly. Svoboda dnes hodnotí Španielov ako rizikového partnera.

Podobne silný hráč to však vidí inak.

„Rokovania prebiehajú štandardne, je to rozsiahly projekt (…) takže výberové konania prirodzene trvajú dlhšie. (…) Doposiaľ je spolupráca korektná,“ povedal šéf Danicon holdingu Vladimír Ondriš.

Holding má pod sebou známejšie stavbárske značky, ako Tubau, ZEDA alebo Cestné stavby Liptovský Mikuláš. Dcérske firmy holdingu robia na obchvate špeciálne zakladanie, dodávky násypového materiálu a teraz sú vo finále výberu na dodávku mostov (konkrétne Cestné stavby LM).

Zmluvy s takýmito subdodávateľmi môžu byť pre úspech Španielov kľúčové. Citlivé budú najmä dodávky na stavbu nového mosta cez Dunaj. Bude dominantou celej stavby.

Vizualizácia – ministerstvo dopravy

Debatujú o cene

„Na niektorých parciálnych otázkach sme sa už dohodli, ďalšie dolaďujeme. (…) Rokovania s koncesionárom prebiehajú štandardne a konštruktívne, hoci by sme ocenili profesionálnejší prístup k poskytovaniu technických podkladov,“ opísal debaty s koncesionárom Matej Kobera, šéf firmy Kobera NAD.

Iným sa zasa nepozdávajú španielske predstavy o cenách diaľnic.

„Osobne som tam chodil ako na klavír do posledných dní. Vždy to stroskotalo len na cene,“ dozvedeli sme sa od manažéra jednej z menších domácich stavebných firiem, ktorý si nepraje byť menovaný. Na malom trhu, kde sa všetci poznajú, je to problém, pretože nikdy neviete, kedy s kým budete spolupracovať, vysvetľuje anonymitu.

S cenami môže mať Cintra extra problém. Odkedy jej manažéri podpisovali zmluvu na obchvat (máji 2016), sa trh zmenil, chýbajú ľudia a práce v stavebníctve, naopak, pribúda.

„Cintra robila tú cenu možno už pred dvoma rokmi, za dva roky platy idú hore, nie sú ľudia a, samozrejme, kto chce pracovať, tak si vypýta o to viac peňazí,“ okomentoval ďalší z oslovených manažérov svoju skúsenosť z debát so Španielmi.

Trh sa zmenil

„Pokiaľ je trh nasýtený, je dostatok roboty, čo dneska je, tak si firmy vyberajú robotu s lepšou cenou,“ povedal bývalý investičný šéf Národnej diaľničnej Juraj Čermák.

Prvé peniaze za diaľnicu dostanú Španieli až po tom, ako bude autostráda v prevádzke. Do splátok sa im prenesie vývoj na trhu, ale iba sčasti.

„Štvrtina platby za dostupnosť je indexovaná podľa zmluvne stanoveného vzorca (50 % index jadrovej inflácie, 25 % index cien stavebných materiálov a 25 % index reálnych miezd). V platbe za dostupnosť počas 30 rokov koncesie sú zahrnuté náklady na výstavbu, prevádzku aj financovanie. Indexácia je viazaná v zásade na náklady na prevádzku,“ vysvetlila Ducká.

Samotná stavba má vyjsť na 860 miliónov eur. Za toľko sa obchvat podľa Čermáka dá postaviť, ak Španieli neodradia potenciálnych subdodávateľov privysokou maržou.

Matej si však myslí, že Španielom chýba vedúci projektu, ktorý by vo firme vysvetlil, že v slovenských podmienkach nie je možné manažovať zvlášť ľudí, zvlášť materiál, prípadne zvlášť technológie. U nás je podľa neho zvyklosťou rozdeľovať subdodávky po jednotlivých stavebných objektoch. Matej uvažuje, či známa a skúsená španielska firma neposlala na Slovensko manažovať stavbu béčkový káder.

Je chyba u nás alebo v Španieloch?

Nie je jasné, či takto presne postupujú Španieli aj v iných krajinách a či len časť usadeného domáceho trhu neodmieta potenciálne efektívnu zmenu. Najväčší hráči môžu okrem biznis príležitosti citlivo vnímať už samotnú prítomnosť novej konkurencie. Cez obchvat môže získať dobré meno vo vládnych kruhoch a neprehliadnuteľnú referenciu na trhu, kde si najväčšie zákazky rozdeľujú stabilne tí istí hráči.

Na istote na trhu nepridávajú ani správy o inej španielskej firme, Corsan Corviam. Po stavbe úseku rýchlostnej cesty za Zvolenom skrachovala a podľa televízie Markíza nechala u dodávateľov 10-miliónový dlh.

Dodávatelia majú tiež relatívne čerstvé skúsenosti zo škrtania dlhov Váhostavu, Doprastavu a k tomu je niekoľko väčších diaľničných stavieb na Slovensku zablokovaných.

Existujú však aj úspešné príbehy zahraničných hráčov na slovenskom stavebnom trhu. Čermák dodáva, že pri zahraničných stavbároch vidieť v praxi často vyššiu efektivitu a schopnosť zorganizovať si prácu, a preto aj ich cenníky môžu vyzerať odlišne. Novým postupom sa niekedy prispôsobíme, inokedy nie, vraví Čermák.

Španielska Cintra je veľký a známy hráč. Má koncesie a skúsenosti z celého sveta, z Kanady, Írska, Grécka či iných krajín (26 koncesií, 10 krajín, 2078 kilometrov). V konzorciu jej pomáha aj skúsený rakúsky Porr a ten má zasa referencie z veľkých stavieb aj na Slovensku. Podľa informácií Denníka N by jej mali na pomoc prísť aj subdodávky zo Španielska.

Od koncesionára sme vyjadrenie k subdodávkam nezískali. Naposledy sa v októbri vyjadrila, že dodávateľov má práve toľko, koľko potrebuje.

Obchvat mal byť pôvodne hotový v roku 2020. Na ministerstve dopravy by vtedy radi videli hotovú aspoň menej náročnú a lepšie pripravenú južnú časť projektu na Dunajskú Stredu. Z ministerstva medzitým odchádza štátny tajomník, ktorý projekt obchvatu v druhej vláde Roberta Fica pripravoval. Viktor Stromček sa má stať generálnym manažérom strany Smer.

Dnes na DennikE.sk

Šéfka operačného strediska pre očkovanie: Naplno sa to rozbehne v apríli

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Šéfka operačného strediska pre vakcinácie Mária Hlasná vraví, že na 15. marca je plánovaná mimoriadna dodávka vakcíny Pfizer/BioNTech 99 450 dávok. O tento počet by sa potom znížili plánované dodávky v apríli. „Nie je to ešte na 100 percent potvrdené, ale ak by sa táto dodávka uskutočnila, mohli by sme očkovanie prvou dávkou vakcíny Pfizer rozbehnúť už v marci.“

Kľúčový manažér Stellantisu: Trnava je v hre o nový model, ale nie je jediná

Arnaud Deboeuf. Foto - Stellantis
Arnaud Deboeuf. Foto – Stellantis

Trnavská automobilka je jedným z adeptov v hre o výrobu nového modelu skupiny Stellantis. Má ale konkurentov, aj keď ide o náhradu za model Citroën C3, ktorý vyrábajú len v Trnave. „Dnes Trnavu doháňa španielsky závod. Je tu nový konkurent v Poľsku, Srbsku alebo v Turecku,“ povedal manažér skupiny Arnaud Deboeuf.

Minúta po minúte

ZSSK pristúpi od 7. marca k redukcii vlakov, reaguje na pretrvávajúcu pandémiu, zákaz vychádzania a znížený dopyt po vlakovej doprave.  Z 34,4 miliónov vlakokilometrov plánovaných na tento rok ubudne 917 000.

ZSSK, ktorá pristúpila k redukcii na základe dohody s ministerstvom dopravy, dočasne obmedzí dopravu v okolí Bratislavy. Tvrdí, že aj po redukcii ostane v prímestskej doprave v okolí 1-hodinový takt vlakov, ktorý je počas dopravnej špičky zahustený na 30-minútový interval medzi vlakmi.

Na traťovom úseku Bánovce nad Ondavou – Veľké Kapušany príde k trvalému zastaveniu železničnej dopravy z dôvodu dlhodobého nezáujmu verejnosti (8 vlakov).

Prehľad zmien cestovného poriadku vlakov osobnej dopravy od 7. marca 2021 v kocke

Redukcia výkonov je na viacerých linkách a úsekoch medzištátnej dopravy platná už aj v súčasnosti. Na ďalších linkách je definovaná ako dočasná, pričom vyplýva zo súčasnej dostatočnej ponuky a výrazne zníženého dopytu po službách verejnej dopravy.

Termín obnovenia dopravy vlakov je orientačne stanovený do 1., respektíve 5. septembra, keď by mohlo dôjsť k utlmeniu situácie v súvislosti s pandémiou a opätovnému nárastu dopytu po železničnej doprave. ZSSK dodáva, že rámci medzištátnej dopravy je dôležitým krokom pre obnovenie dopravy rokovanie so zahraničnými partnermi.

Skupina OPEC+ rokuje cez videokonferenciu o zmiernení limitov ťažby. Podľa dvoch zdrojov agentúry Reuters sa dohodla ponechať v apríli úroveň ťažby takmer bez zmeny, Rusku a Kazachstanu umožní produkciu mierne zvýšiť.

Zdroje Reuters uviedli, že sa zástupcovia OPEC+ znovu stretnú v apríli a rozhodnú o májovej a neskoršej ťažbe. Ceny ropy pred oznámením výsledku rokovania spevňovali o päť percent.

Analytici očakávali, že sa OPEC+ dohodne na obmedzení ťažobných limitov, najčastejšie sa hovorilo o uvoľnení pol milióna barelov denne s platnosťou od apríla. Škrty, ktoré ťažiari teraz uplatňujú v reakcii na pokles dopytu spôsobený koronakrízou, sú najhlbšie za dobu existencie OPEC. (čtk)

Priemyselné objednávky v USA sa na začiatku roka prudko zvýšili. V januári medzimesačne vyskočili o 2,6 % po náraste o 1,6 % v decembri, uviedlo americké ministerstvo obchodu. Ekonómovia počítali so zvýšením len o 2,1 %.

V medziročnom porovnaní priemyselné objednávky v januári stúpli o 1,3 %.

Motorom výrobného sektora, na ktorý pripadá v USA 11,9 % ekonomiky, je vysoký dopyt po tovaroch, ako je elektronika alebo nábytok. V lete by sa dopyt vďaka očkovaniu mohol opäť presunúť smerom k službám.

Objednávky nevojenských kapitálových tovarov bez započítania lietadiel, čo je kategória považovaná za meradlo investičných plánov firiem, v januári vzrástli o 0,4 % po zvýšení o 0,5 % v decembri. (tasr)

Spotreba čokolády vo Švajčiarsku bola vlani najnižšia za posledných 40 rokov. Klesla v priemere na 9,9 kilogramu na obyvateľa, rok predtým to bolo 10,4 kilogramu, vyplýva z údajov federácie výrobcov čokolády Chocosuisse.

Dôvodom je práca z domu, hygienické opatrenia a tiež absencia turistov kvôli pandémii, píše AFP.

Pokles o desať percent zaznamenala aj výroba čokolády, vo Švajčiarsku sa jej vlani vyrobilo 180 000 ton. Vývoz do zahraničia, ktorý predstavuje odbyt pre 70 percent švajčiarskej čokolády, vlani klesol o 11,5 percenta.

Švajčiarsko má podľa štatistík najvyššiu spotrebu čokolády na obyvateľa. Je to však zapríčinené tým, že sa priemer počíta z predanej čokolády na počet obyvateľov a Švajčiarom sa tak pripisuje aj spotreba čokolády, ktorú si v skutočnosti odvezú zahraniční turisti. (čtk)

General Motors a LG Chem zvažujú výstavbu druhej továrne na batérie pre elektromobily v USA. Nový závod by mal vyrásť v štáte Tennessee. Prvú spoločnú fabriku na batérie stavajú v Ohiu, začiatok produkcie sa očakáva v roku 2022.

General Motors chce do roku 2025 uviesť po celom svete 30 nových elektromobilov. Pôvodný plán bol dosiahnuť do toho istého roku ročný predaj jeden milión elektrických áut v Číne a Spojených štátoch.

Väčšina batérií do elektromobilov sa vyrába v Číne. Produkciu v USA má do značnej miery pod kontrolou Tesla. (čtk, wsj)

EK schválila francúzsky plán využiť 20 miliárd eur od súkromných investorov na pomoc firmám zasiahnutým pandémiou. Vláda poskytne garanciu na 30 % pôžičiek a podriadeného dlhu, ktorý na seba zoberú privátne podniky.

Podľa eurokomisárky pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerovej francúzsky plán garancií podporí malé a stredné podniky a pomôže im pokračovať v činnosti napriek súčasnej ekonomickej neistote.

„V Európe to bude bezprecedentná možnosť získať kapitál na investície. Mal by to byť model pre ďalšie európske krajiny,“ povedal minister financií Bruno Le Maire.

Detaily nového plánu

Nové pôžičky s 8-ročnou splatnosťou a slabšími právami oproti nárokom iných veriteľov budú mať výhodu, že nebudú figurovať v bilanciách ako dlhy. Tým sa budú môcť uvoľniť zdroje na bežnú činnosť a investície, čo je zásadné pre hospodárske oživenie.

Pôžičky budú mať aj dlhšiu splatnosť než v prvom kole úverov so štátnou garanciou aj vyšší úrok. Ten bude vzhľadom na vyššie riziko 4 až 5,5 %.

Kontext

Väčšie firmy majú už dlho prístup na trh dlhopisov s vysokým výnosom. Menšie podniky v Európe sa až doteraz museli spoliehať na krátkodobejšie financovanie najmä od bánk.

Napríklad v USA existuje oveľa viac možností financovania aj pre tieto firmy, zatiaľ čo Francúzsko v minulosti nedokázalo vytvoriť efektívny trh na financovanie malých podnikov.

Vláda si teda od nového programu sľubuje, že tento raz sa jej to s pomocou štátnych garancií podarí. (čtk, reuters)

Nemecká firma CureVac podpísala zmluvu so spoločnosťou Novartis, ktorá má pomôcť s produkciou jej vyvíjanej vakcíny proti covidu-19. Novartis do konca roka 2021 vyrobí do 50 miliónov dávok vakcíny, v roku 2022 do 200 miliónov ďalších dávok.

V lete 2021 má Novartis začať s distribúciou vakcín z fabriky v obci Kundl v rakúskej spolkovej krajine Tirolsko.

CureVac uzavrel dohodu predtým aj s nemeckým koncernom Bayer, ten má však vakcíny začať vyrábať až od roku 2022. Počas prvých 12 mesiacov plánuje Bayer vyrobiť 160 miliónov dávok tejto vakcíny.

Vakcína od firmy CureVac sa od decembra minulého roka nachádza v tretej fáze klinických štúdií, na ktorých sa zúčastňuje viac ako 35 000 dobrovoľníkov v Európe a Latinskej Amerike.

Európska agentúra pre lieky (EMA) začala túto vakcínu priebežne posudzovať vo februári, ide o prvý krok v procese jej možného schválenia na použitie v krajinách EÚ. (tasr, reuters)

Dopravný podnik mesta Košice vyhlásil verejnú súťaž na druhú časť obnovy vozidlového parku električiek. Nakúpiť ich chce 30, celková odhadovaná hodnota je 79 miliónov eur bez DPH.

Nové vozidlá majú nahradiť najstaršie prevádzkované električky v meste – KT8.

V prvej etape plánujú obstarať desať električiek. „Verejnosť sa nimi bude môcť previezť v priebehu roka 2023,“ povedala hovorkyňa podniku Vladimíra Petrušová.

Ďalšie električky majú byť dodané v závislosti od uvoľnenia finančných zdrojov. Projekt má byť financovaný vo výške 85 % z nenávratného finančného príspevku z fondov EÚ, 10 % zo štátneho rozpočtu a päť percent z vlastných finančných prostriedkov. Spôsob financovania bude presne určený v čiastkových kúpnych zmluvách.

Podľa Petrušovej má ísť o obojsmerné mestské električky, ktoré budú určené pre zmodernizované električkové trate v Košiciach. Majú byť nízkopodlažné, plne klimatizované, vybavené kamerovým systémom, informačnými tabuľami, USB nabíjacími stojanmi a wifi pripojením.

„Vďaka najnovším technológiám a systémom riadenia dopravy skvalitníme cestovanie pre mladých ľudí, ale implementáciu moderných smart riešení určite ocení aj široká verejnosť,“ uviedla.

V prvej časti obnovy vozidlového parku električiek dosiahla výška poskytnutého nenávratného finančného príspevku sumu približne 18 miliónov eur. Obstaralo sa 13 nízkopodlažných električiek typu Vario LF2 plus s nízkou energetickou náročnosťou.

Projekt podľa DPMK plynulo nadväzoval na nákup ďalších 33 takýchto električiek, realizovaných v rokoch 2014 až 2015, a na projekty modernizácie električkových tratí a spracovania projektovej dokumentácie depa realizované s podporou Operačného programu Doprava 2007 – 2013. „Prvý kus z celkovej dodávky nám bol dodaný v apríli 2017 a posledný vo februári 2018,“ doplnila Petrušová. (tasr)

Airbus do konca roka 2023 nebude prepúšťať vo Francúzsku, Nemecku ani Británii. Výrobca lietadiel to oznámil po dohode s nemeckými odbormi IG Metall. V reštrukturalizačnom pláne počíta s redukciou 15-tisíc pozícií.

Airbus eviduje prudký pokles dopytu po lietadlách v dôsledku pandemického prepadu leteckej dopravy. K zmierneniu strát a zníženiu nákladov má pomôcť plán reštrukturalizácie, ktorý počíta s rušením 15-tisíc pracovných miest, najmä vo Francúzsku a Nemecku.

V Nemecku Airbus zamestnáva 55-tisíc ľudí. S odbormi IG Metall a zamestnaneckou radou sa dohodli na balíku opatrení, ktorý má do konca roka 2023 zabrániť nútenému prepúšťaniu a zatváraniu závodov.

Dohoda počíta s inými formami znižovania stavov, najmä dobrovoľnými odchodmi, skorším odchodom do dôchodku či presunom v rámci podniku. (tasr, reuters)

Francúzi, ktorí sa prisťahovali do Izraela, hromadne žiadajú svoje konzuláty o finančnú pomoc, pretože ich pandémia pripravila o príjmy. Niektorí požiadali aj o vydanie francúzskych pasov, aby sa mohli vrátiť do Francúzska. (afp, čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať