Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Postavia Španieli obchvat Bratislavy? Dva roky po tendri sa o tom opäť rozhoduje

Prípravné práce pri Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič
Prípravné práce pri Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič

Veľká a známa zahraničná firma má v rukách zákazku na obchvat Bratislavy. Ibaže na ňu tlačia bankári, potenciálnym subdodávateľom sa nepozdáva jej prístup alebo ceny. Odkedy nacenili obchvat, trh sa výrazne zmenil.

Doteraz sa mohli šoféri pozerať len na archeologické nálezy, ktoré našli stavbári pod budúcim bratislavským obchvatom, alebo na to, ako z pôdy odstraňujú ornicu pre ostrú stavbu. Ak sa všetko podarí, už v marci sa už naozaj začne stavať obchvat Bratislavy (sľubuje to minister Érsek).

Plný štart stavby má v rukách víťazné konzorcium okolo španielskej firmy Cintra. Jej manažéri sú teraz v mimoriadne zložitej situácii.

V debatách s bankármi, ktorí pre projekt držia peniaze, už nemôžu argumentovať chýbajúcimi stavebnými povoleniami. Štát ich konečne všetky dodal koncom minulého roka. Termíny teraz tlačia o to viac, že zmluva so Španielmi je ešte z mája 2016.

Španieli musia rýchlo zohnať dostatok subdodávateľov, aby hneď ako dorobia posledné projekty, naplno rozbehli stavbu. Nervozitu, tlak a napätie vo firme stupňuje fakt, že ani 860-miliónová stavba nie je dostatočnou zárukou, že ich na našom trhu aj zoženú toľko, aby stavba odštartovala plynulo a rýchlo.

Subdodávku nad 15 miliónov nemajú

Žiadneho z najväčších tunajších hráčov zatiaľ Španieli na subdodávky nezískali. To by o tom niečo museli vedieť na ministerstve dopravy, ktoré odsúhlasuje všetky subkontrakty nad 15 miliónov eur.

„Žiadosť o udelenie takéhoto súhlasu zatiaľ neevidujeme,“ povedala začiatkom februára hovorkyňa ministerstva Karolína Ducká. Španieli už na ministerstve oznámili, že plánujú pracovať s menšími partnermi.

Pri projekte v hlavnom meste je organizácia plynulej spolupráce stavbárov kľúčová. Veľká stavba prehustenú dopravu ešte skomplikuje.

„V marci nezačnú stavať tempom, ktoré by zabezpečovalo dodržanie termínov a kvality stavby,“ myslí si Ondrej Matej, šéf Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo. Šance, že Španieli nakoniec obchvat postavia s pomocou menších firiem a živnostníkov, vidí tak na 30 percent.

Španieli teraz so stavbármi naďalej vyjednávajú.

Vyčítajú im prístup

Milan Svoboda, šéf firmy SMS (Stavby mostov Slovakia), vysvetľuje, prečo ich firma na obchvate pracovať nebude, aj keď o tom so Španielmi debatovali.

„Problém bol už v princípe spolupráce,“ povedal Svoboda. Firma, ktorú riadi, patrí medzi väčšie spoločnosti na slovenskom trhu. Jej meno vídať aj vo veľkých štátnych tendroch, ale nie na čele konzorcií.

V čom bol problém? „V podstate od nás chceli, aby sme dodali iba ľudí, pracovali na určitých nesúvisiacich čiastkových procesoch z ich dodaného materiálu a potom za to všetko držali záruku,“ vysvetlil Svoboda. Píše, že ich odradil aj prístup Španielov: Zakaždým, keď prišli rokovať, za stolom sedel niekto nový a debata sa začínala od nuly. Svoboda dnes hodnotí Španielov ako rizikového partnera.

Podobne silný hráč to však vidí inak.

„Rokovania prebiehajú štandardne, je to rozsiahly projekt (…) takže výberové konania prirodzene trvajú dlhšie. (…) Doposiaľ je spolupráca korektná,“ povedal šéf Danicon holdingu Vladimír Ondriš.

Holding má pod sebou známejšie stavbárske značky, ako Tubau, ZEDA alebo Cestné stavby Liptovský Mikuláš. Dcérske firmy holdingu robia na obchvate špeciálne zakladanie, dodávky násypového materiálu a teraz sú vo finále výberu na dodávku mostov (konkrétne Cestné stavby LM).

Zmluvy s takýmito subdodávateľmi môžu byť pre úspech Španielov kľúčové. Citlivé budú najmä dodávky na stavbu nového mosta cez Dunaj. Bude dominantou celej stavby.

Vizualizácia – ministerstvo dopravy

Debatujú o cene

„Na niektorých parciálnych otázkach sme sa už dohodli, ďalšie dolaďujeme. (…) Rokovania s koncesionárom prebiehajú štandardne a konštruktívne, hoci by sme ocenili profesionálnejší prístup k poskytovaniu technických podkladov,“ opísal debaty s koncesionárom Matej Kobera, šéf firmy Kobera NAD.

Iným sa zasa nepozdávajú španielske predstavy o cenách diaľnic.

„Osobne som tam chodil ako na klavír do posledných dní. Vždy to stroskotalo len na cene,“ dozvedeli sme sa od manažéra jednej z menších domácich stavebných firiem, ktorý si nepraje byť menovaný. Na malom trhu, kde sa všetci poznajú, je to problém, pretože nikdy neviete, kedy s kým budete spolupracovať, vysvetľuje anonymitu.

S cenami môže mať Cintra extra problém. Odkedy jej manažéri podpisovali zmluvu na obchvat (máji 2016), sa trh zmenil, chýbajú ľudia a práce v stavebníctve, naopak, pribúda.

„Cintra robila tú cenu možno už pred dvoma rokmi, za dva roky platy idú hore, nie sú ľudia a, samozrejme, kto chce pracovať, tak si vypýta o to viac peňazí,“ okomentoval ďalší z oslovených manažérov svoju skúsenosť z debát so Španielmi.

Trh sa zmenil

„Pokiaľ je trh nasýtený, je dostatok roboty, čo dneska je, tak si firmy vyberajú robotu s lepšou cenou,“ povedal bývalý investičný šéf Národnej diaľničnej Juraj Čermák.

Prvé peniaze za diaľnicu dostanú Španieli až po tom, ako bude autostráda v prevádzke. Do splátok sa im prenesie vývoj na trhu, ale iba sčasti.

„Štvrtina platby za dostupnosť je indexovaná podľa zmluvne stanoveného vzorca (50 % index jadrovej inflácie, 25 % index cien stavebných materiálov a 25 % index reálnych miezd). V platbe za dostupnosť počas 30 rokov koncesie sú zahrnuté náklady na výstavbu, prevádzku aj financovanie. Indexácia je viazaná v zásade na náklady na prevádzku,“ vysvetlila Ducká.

Samotná stavba má vyjsť na 860 miliónov eur. Za toľko sa obchvat podľa Čermáka dá postaviť, ak Španieli neodradia potenciálnych subdodávateľov privysokou maržou.

Matej si však myslí, že Španielom chýba vedúci projektu, ktorý by vo firme vysvetlil, že v slovenských podmienkach nie je možné manažovať zvlášť ľudí, zvlášť materiál, prípadne zvlášť technológie. U nás je podľa neho zvyklosťou rozdeľovať subdodávky po jednotlivých stavebných objektoch. Matej uvažuje, či známa a skúsená španielska firma neposlala na Slovensko manažovať stavbu béčkový káder.

Je chyba u nás alebo v Španieloch?

Nie je jasné, či takto presne postupujú Španieli aj v iných krajinách a či len časť usadeného domáceho trhu neodmieta potenciálne efektívnu zmenu. Najväčší hráči môžu okrem biznis príležitosti citlivo vnímať už samotnú prítomnosť novej konkurencie. Cez obchvat môže získať dobré meno vo vládnych kruhoch a neprehliadnuteľnú referenciu na trhu, kde si najväčšie zákazky rozdeľujú stabilne tí istí hráči.

Na istote na trhu nepridávajú ani správy o inej španielskej firme, Corsan Corviam. Po stavbe úseku rýchlostnej cesty za Zvolenom skrachovala a podľa televízie Markíza nechala u dodávateľov 10-miliónový dlh.

Dodávatelia majú tiež relatívne čerstvé skúsenosti zo škrtania dlhov Váhostavu, Doprastavu a k tomu je niekoľko väčších diaľničných stavieb na Slovensku zablokovaných.

Existujú však aj úspešné príbehy zahraničných hráčov na slovenskom stavebnom trhu. Čermák dodáva, že pri zahraničných stavbároch vidieť v praxi často vyššiu efektivitu a schopnosť zorganizovať si prácu, a preto aj ich cenníky môžu vyzerať odlišne. Novým postupom sa niekedy prispôsobíme, inokedy nie, vraví Čermák.

Španielska Cintra je veľký a známy hráč. Má koncesie a skúsenosti z celého sveta, z Kanady, Írska, Grécka či iných krajín (26 koncesií, 10 krajín, 2078 kilometrov). V konzorciu jej pomáha aj skúsený rakúsky Porr a ten má zasa referencie z veľkých stavieb aj na Slovensku. Podľa informácií Denníka N by jej mali na pomoc prísť aj subdodávky zo Španielska.

Od koncesionára sme vyjadrenie k subdodávkam nezískali. Naposledy sa v októbri vyjadrila, že dodávateľov má práve toľko, koľko potrebuje.

Obchvat mal byť pôvodne hotový v roku 2020. Na ministerstve dopravy by vtedy radi videli hotovú aspoň menej náročnú a lepšie pripravenú južnú časť projektu na Dunajskú Stredu. Z ministerstva medzitým odchádza štátny tajomník, ktorý projekt obchvatu v druhej vláde Roberta Fica pripravoval. Viktor Stromček sa má stať generálnym manažérom strany Smer.

Dnes na DennikE.sk

Bratislava o čokoládovne nepríde. Nadnárodný vlastník ich perspektívu potvrdzuje veľkou investíciou

Bratislavská továreň na výrobu čokolády Mondelez International. Foto – Mondelez International
Bratislavská továreň na výrobu čokolády Mondelez International. Foto – Mondelez International

Bývalé bratislavské čokoládovne Figaro potvrdzujú svoju perspektívu v koncerne Mondelez novou investíciou do modernizácie a rozšírenia svojej výroby základných čokoládových hmôt. Ich produkcia v hlavnom meste vzrastie o pätinu na takmer 27-tisíc ton ročne.

Minúta po minúte

Austrálska vláda zrušila dve dohody, ktoré podpísal s Čínou štát Viktória. Zmluvy o spolupráci, ktoré sú súčasťou iniciatívy novej Hodvábnej cesty, podpísal austrálsky štát v rokoch 2018 a 2019.

Podľa čínskeho veľvyslanectva ide o ďalší provokatívny krok, ktorý uškodí vzťahom medzi Canberrou a Pekingom. Vzťahy medzi oboma krajinami sú v posledných rokoch napäté. (reuters, čtk)

Grécko sa turistom otvorí od 15. mája, oznámil premiér Kyriakos Mitsotakis pri predstavovaní plánu na uvoľnenie opatrení. Varoval však, že počet nakazených je stále vysoký, a ľudia by preto počas pravoslávnych veľkonočných sviatkov, ktoré pripadajú na začiatok mája, nemali cestovať. (ekathimerini)

Letecká doprava sa bude podľa združenia IATA oživovať z pandémie pomalšie, než sa čakalo. Otváranie trhu brzdí pomalšie očkovanie a nechuť vlád vytvoriť plány na uvoľnenie cestovania a otváranie hraníc, hovorí asociácia aeroliniek.

Čo očakáva IATA

  • Koncom vlaňajška predpokladala, že letecká doprava bude na základe počtu cestujúcich a preletenej vzdialenosti na 51 % predkrízovej úrovne. Teraz očakáva len 43 %.
  • IATA ďalej predpokladá, že straty odvetvia za tento rok dosiahnu 47,7 miliardy dolárov. Oproti vlaňajšej strate 126,4 miliardy dolárov by to bolo zlepšenie, no aerolínie budú podľa IATA ďalej potrebovať podporu štátov na vyplácanie miezd.
  • Oživenie je nerovnomerné, rastú najmä domáce trhy v USA a v Číne, kým Európa bude tento rok len na tretine prevádzky z roku 2019.
  • Tržby tento rok pravdepodobne stúpnu o 23 % na 231 miliárd dolárov. Ďalej však budú hlboko pod tržbami z roku 2019, keď predstavovali 607 miliárd dolárov.
  • Zvýšenie sa očakáva pri nákladnej doprave, tento rok by mohla rásť o 13,1 % a prekonať úroveň z roku 2019.

„Táto kríza je dlhšia a hlbšia, než ktokoľvek mohol očakávať,“ povedal generálny riaditeľ IATA Willie Walsh. (čtk, reuters)

Prezidentka Zuzana Čaputová vetovala novelu zákona, ktorá by umožnila vytvoriť úrad pre vicepremiéra Štefana Holého. Zdôvodnila to použitím takzvaného „prílepku“, teda zmeny nesúvisiacej s pôvodným zákonom.

Poslanci novelizovali zákon o ochrane hospodárskej súťaže, odhlasovali však aj pozmeňovací návrh od Miloša Svrčeka zo Sme rodina, ktorý vznik úradu podpredsedu vlády predpokladal.

Holý je vo vláde zástupcom strany Sme rodina, má na starosti legislatívu, no nevedie žiadne ministerstvo.

Prezidentka argumentovala rizikom, že by sa kompetenčný zákon menil bez riadneho legislatívneho procesu, novele vyčítala aj ďalšie nedostatky.

Prílepky sú spolu so skrátenými konaniami častým terčom kritiky práce slovenských poslancov. Zuzana Čaputová tento rok už vetovala zákon aj pre neoprávnené skrátené konanie. Týkalo sa to opravy lehôt na pokutovanie za chýbajúce diaľničné známky a poslanci už novelu nanovo neschválili.

Poslanci môžu prezidentkino veto prelomiť väčšinou, čiže minimálne 76 hlasmi.

Odborníci sa podľa Jána Mikasa zhodli, že pri súčasnom uvoľňovaní treba s rušením seniorských hodín počkať. Do úvahy prichádza aj skrátenie času na jednu hodinu. „Diskutujeme o tom, nevylučujeme, že dôjde k zmene,“ povedal hlavný hygienik.

Testovacia stratégia by sa mala zjednodušiť a zefektívniť, povedal hlavný hygienik Ján Mikas. Stále sa rokuje o zmenách. Testovanie by sa malo zamerať na ľudí v najväčšom riziku – v práci či školách.

Daimler pre globálny nedostatok polovodičov dočasne zastaví prevádzku v dvoch nemeckých závodoch. Výrobca mercedesov skráti pracovný čas 18 500 zamestnancom, ktorí sa budú venovať mimoriadnym projektom.

V továrňach v Brémach a Rastatte sa zastaví prevádzka od 23. apríla predbežne na týždeň. Automobilka upozornila, že situácia sa neustále mení.

Globálny nedostatok čipov si v poslednom čase vynútil obmedzenie produkcie v General Motors, Ford Motor či Volkswagene (čo sa zrejme dotkne aj Slovenska).

Skupina Stellantis oznámila, že pre nedostatok čipov bude do vozidiel Peugeot 308 namiesto digitálnych tachometrov montovať analógové. (čtk, e)

V piatok hygiena vydá vyhlášku k otvoreniu terás a fitnes centier. V prípade zastrešenia terás budú musieť byť dve steny voľné, stoly musia byť dva metre od seba. Počet osôb zrejme nebude limitovaný. „Prax ukázala, že veľmi ťažko nejako limitovať členov domácnosti,“ povedal Ján Mikas. Vo štvrtok ešte zasadne konzílium odborníkov a preberie túto tému.

Úvery môžu do dvoch rokov zdražieť aj o percento, nebude to však skokom, hovorí šéfka rizika v Poštovej banke

Foto: Poštová banka
Foto: Poštová banka

Úvery môžu do dvoch rokov zdražieť aj o percento, hovorí šéfka rizika v Poštovej banke. „Banka je povinná rizikovosť prenášať do ceny. To je v zákone. Do situácie, že rizikové prirážky zvýšia ceny úverov, sa dostaneme o rok, o dva,“ hovorí Zuzana Žemlová.

Slovenskí piloti tento týždeň na Sliači skúšali cvičné lietadlo L-39NG od Aero Vodochody, česká firma ich ponúka osem kusov. Prezentácia súvisí so snahou ministerstva obrany a armády obmeniť cvičné lietadlá, záujem mali aj britskí a talianski výrobcovia.

Aero Vodochody informovalo o ukážke v tlačovej správe. Hovorí, že ponúka aj „strategickú spoluprácu pri výcviku vojenských pilotov“ a priemyselnú spoluprácu na výrobe lietadla.

Českého výrobcu v minulosti vlastnila skupina Penta, vlani český protimonopolný úrad schválil jej predaj spoločnosti Aero. Tú zas vlastní maďarský podnikateľ András Tombor a skupina Omnipol.

Podľa Vladimira Putina by emisie skleníkových plynov v Rusku mali byť v nasledujúcich 30 rokoch nižšie než v EÚ. Rusko je významným producentom skleníkových plynov, v krajine pravidelne dochádza k ekologickým katastrofám.

„V dvanástich najväčších industriálnych centrách musia byť emisie v ovzduší znížené o 20 % do roku 2024 prostredníctvom komplexnej modernizácie priemyslu, bývania, komunálnych služieb, dopravy a energetiky,“ uviedol ruský prezident v prejave k federálnemu zhromaždeniu.

Ruská ekonomika je do veľkej miery závislá od vývozu ropy, plynu a nerastných surovín. Tlak na boj s klimatickými zmenami je pre Kremeľ vážnou výzvou.

Rusko sa pred dvoma rokmi pridalo k parížskej klimatickej dohode a Putin vlani nariadil vláde, aby našla spôsob, ako znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 30 % oproti stavu z roku 1990. (čtk, reuters)

Úrady vlani zaznamenali najmenej nelegálne zamestnaných za štyri roky, oproti roku 2019 ich počet klesol o 8,4 % na 1641 ľudí. Klesli aj uložené pokuty. Ministerstvo práce hovorí, že na kontroly mala vplyv pandémia.

Údaje sú zo správy, ktorú dnes vzala na vedomie vláda.

  • Kontroly vlani zistili 567 zamestnávateľov, ktorí porušili zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že takto zamestnávali 1641 osôb. Z toho 30 bolo mladistvých.
  • Zhruba tretina (557) nelegálne zamestnaných bola z iných krajín, najmä z Ukrajiny.
  • Najviac sa nelegálne zamestnávanie týkalo stavebníctva (28,9 %).
  • Vlani orgány inšpekcie práce, ústredia práce a úradov práce uložili 737 pokút za necelých 3,4 milióna eur. Oproti roku 2019 je to 7,7-percentný pokles v sume pokút a 9,8-percentný pokles v ich počte. (tasr, e)

Minister Ján Mičovský prevzal petíciu Za živú krajinu, ktorú podpísalo 20-tisíc ľudí, a podporil návrhy ochranárov. Tí žiadajú ozelenenie poľnohospodárstva a zásadné zmeny v podpore farmárov v prospech udržateľnejšieho využívania polí, lúk i lesov, napríklad rozčlenenie lánov biopásmi na menšie s maximálnou rozlohou 20 hektárov.

Apelujú aj na podporu farmárov, ktorí chcú obnoviť lúky a vrátiť zvieratá do krajiny. Rovnako žiadajú zvýšenú podporu ekologickým formám poľnohospodárstva a zníženie používania agrochemikálií.

„Nezmeníme minulosť, no dokážeme ovplyvniť budúcnosť a na tej by malo záležať v tejto krajine každému jednému z nás. Ja môžem z tohto miesta sľúbiť, že s mojimi kolegami urobím všetko preto, aby sa vrátila do našej krajiny pestrosť,“ uviedol Mičovský. Zároveň ho teší, že v prípade zlepšovania vidieka sa ozýva čoraz viac hlasov.

Ministerstvo pôdohospodárstva poukazuje, že do nového strategického plánu na roky 2023 – 2027 budú preto v rámci ekoschém priamych platieb navrhované viaceré typy intervencií podporujúce biodiverzitu, prírodné zdroje a klímu. Pôjde napríklad o diverzifikáciu plodín a tvorbu ochranného pásu s povinnosťou zabezpečiť maximálnu súvislú výmeru jednej plodiny.

Navrhované sú aj ochranné plochy pre opeľovače vysiatím zmesí plodín. Agrorezort plánuje v rámci rozvoja vidieka ochranu biotopov sústavy Natura 2000 aj mimo nej.

„Napĺňanie týchto ambicióznych myšlienok pre lepšiu budúcnosť poľnohospodárskej krajiny spočíva aj v oblasti komplexných pozemkových úprav a budovaní spoločných zariadení i opatrení,“ uviedlo ministerstvo. Na ich realizáciu využije financie z programu rozvoja vidieka. Deklaruje, že uprednostní investície do budovania zelených krajinných prvkov pred samotným sceľovaním pozemkov.

V prechodnom období bude z programu vyčlenených na komplexné pozemkové úpravy na roky 2021 – 2022 celkovo 55 miliónov eur. V budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike je na pozemkové úpravy vyčlenených 30 miliónov ročne, teda na roky 2023 – 2027 celkovo 150 miliónov eur.

Agrorezort kladie podľa vlastných slov dôraz aj na používanie chemikálií a vzdelávanie poľnohospodárov, ktorí tieto prípravky používajú. K zlepšeniu a napĺňaniu cieľov by mali prispieť aj aktivity poľovníkov.

„Zvyšovanie úživnosti poľovného revíru napríklad vysádzaním remízok či ohryzových drevín prispeje k zníženiu poškodzovania rozsiahlych poľnohospodárskych monokultúr zverou,“ tvrdí ministerstvo.

Iniciátormi petície sú združenia Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko, Bratislavské regionálne ochranárske združenie, Ochrana dravcov na Slovensku a iniciatíva My sme les. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať