Denník N

Fico baníkom klame, štát chystá koniec ťažby, otázka je len, či to bude už o tri alebo päť rokov

Robert Fico na návšteve Hornonitrianskych baní. Foto - TASR
Robert Fico na návšteve Hornonitrianskych baní. Foto – TASR

Európska únia ponúka pre hornú Nitru eurofondy, ale Slovensko musí stopnúť sľub baniam známym aj vďaka „alobalovej kauze“, ťažiť až do roka 2030.

„Ja neviem nič o zatváraní baní. To je podľa mňa nejaký nezmysel. Chcem len povedať, že je rovnakou našou zodpovednosťou hovoriť, ako región hornej Nitry ďalej rozvíjať,“ povedal premiér Robert Fico začiatkom februára, keď dostal otázku o termíne zatvárania ťažby v Hornonitrianskych baniach.

Práve v tom čase však v Trenčíne debatovali o premene regiónu po zatvorení baní eurokomisár Maroš Šefčovič, vicepremiér Peter Pellegrini, člen vedenia Smeru Vladimír Faič, trenčiansky župan Jaroslav Baška aj ďalší zástupcovia samosprávy a aj ľudia z vedenia Hornonitrianskych baní.

Nechýbal tam teda nikto významný a bolo tam tak veľa ľudí z vedenia Smeru, že mohli konať len s Ficovym súhlasom.

Premiér sa preto snažil ich stretnutie interpretovať ako rokovanie, ktoré pripúšťalo aj možnosti rozvoja bez zatvorenia baní. „Ja viem o odbornom stretnutí, ale akékoľvek slová o zatváraní baní ja odmietam.  Bol by som rád, keby sa okrem baníctva rozvíjal aj iný typ priemyslu v tomto regióne,“ povedal Fico.

No nebola to pravda. Záverom stretnutia bola dohoda, že do konca júna tohto roka sa napíše akčný plán na “transformáciu regiónu hornej Nitry v kontexte prechodu od využitia uhlia”.

„V sále panovala absolútna zhoda na tom, že transformácia je potrebná a že musí byť včasná, aby sme sa vyhli prípadným sociálnym šokom,“ komentoval stretnutie v Trenčíne komisár Šefčovič.

Jednoducho, cieľom je vytvoriť najmä eurofondové projekty, ktoré zmiernia následky zatvorenia výrazne neefektívnych a výrazne neekologických baní. Čím viac sa bude blížiť termín podávania týchto projektov, tým silnejší bude tlak na vládu, aby povedala, dokedy bude nútiť Slovenské elektrárne kupovať uhlie od Hornonitranskych baní.

Nezamestnanosť by stúpla, ale nie tragicky

Odporcovia konca ťažby argumentujú potrebou výroby elektriny z uhlia pre stabilitu systému a rizikom, že ak by bane zavreli, nezamestnanosť na hornej Nitre by bola nezvládnuteľná. Čísla však nevyzerajú tak dramaticky.

V okrese Prievidza, do ktorého patria aj Nováky, bola v januári nezamestnanosť 5,2 % a v okrese Partizánske 3,8 %. V oboch okresoch je teda nezamestnanosť nižšia než celoslovenský priemer (5,9 % podľa ÚPSVaR).

Podľa úradu práce v Prievidzi by si po zatvorení baní našlo prácu bez väčších problémov a rýchlo približne 10 % baníkov a 20 až 30 % ďalších zamestnancov. Len v okresoch Prievidza a Partizánske je už teraz približne dvetisíc voľných pracovných miest. Komisia s týmito údajmi pracuje v štúdii, ktorú Šefčovič predstavil aj na stretnutí v Trenčíne.

Znamená to, že ak by sa bane zavreli, na ulici by sa ocitlo približne 3000 ľudí. Nezamestnanosť v regióne by tak v prvom momente stúpla niekde medzi 8 až 10 %. To by znamenalo, že by mal región ešte stále približne polovičnú nezamestnanosť oproti Rimavskej Sobote alebo Revúcej.

„Zaujímavé je, že v prievidzskom okrese je už teraz nedostatok pracovnej sily v oblasti baníctva,“ všíma si ďalej Komisia v štúdii, ktorá vznikla z podnetu slovenskej strany. Znamená to, že práca baníka je už teraz málo atraktívna aj v tradične baníckom regióne.

Podľa Šefčovičovej analýzy je na prevádzku Hornonitrianskych baní a elektrárne Nováky naviazaných zhruba 7-tisíc pracovných miest, no ide aj o ľudí z iných okresov.

Štyri termíny, o ktorých sa hovorí

Dôvody, prečo Európska komisia, ale aj veľká časť slovenskej verejnosti a politikov tlačí na zavretie baní, sú známe. Na hornej Nitre sa ťaží hnedé uhlie, ktoré slabo horí, preto je výroba elektriny z neho drahá, a jeho spaľovanie tak zhoršuje vzduch nielen na hornej Nitre.

Navyše v Hornonitrianskych baniach sa ťaží hnedé uhlie hlbinne, nie povrchovo, čo je veľmi drahé a preto to nikto iný na svete nerobí.

Hornonitrianske bane to robia a majú z toho zisk, lebo majú istého odberateľa na roky dopredu. Je ním elektráreň v Novákoch patriaca Slovenským elektrárňam, ktorým nákup uhlia prikázal štát. A keďže je to pre výrobcu elektriny z uhlia celé nevýhodné, dostávajú elektrárne ročne odškodné približne sto miliónov eur, ktoré platia spotrebitelia vo vyšších cenách elektriny z takzvaných nákladov systému.

Štát tak na to formálne neminie ani euro, no Komisia s tým má problém. Už druhý rok prešetruje, či to nie je nedovolená štátna pomoc.

Ak by to tak bolo, Slovensko by muselo vrátiť minuté peniaze do rozpočtu Únie. Šlo by už zrejme o viac ako miliardu, nie iba stovky miliónov eur.

Komisia tak drží v rukách silnú páku, ako so Slovenskom vyjednávať o tom, ako by ťažbu zastavilo samo.

Kedy to príde

Najmenej reálny termín zavretia baní, ktorý však už spomenúť treba, je rok 2021. Vtedy budú platiť prísnejšie emisné pravidlá. To si vyžiada veľkú investíciu do modernizácie nováckych elektrární, malo by ísť až o okolo 90 miliónov eur. Komisia v štúdii pripomína, že novácke elektrárne sú osemnástym najväčším znečisťovateľom v Európe.

Elektrárne Nováky prešli v roku 2015 technologickou modernizáciou blokov č. 1 a 2, zároveň sa ukončila prevádzka 3. a 4. bloku.

Opozičný poslanec a odborník na energetiku Karol Gálek (SaS) hovorí, že rok 2021 je dôležitý aj z iného pohľadu. „Okrem toho, že sa sprísňujú emisné limity, elektrárni tiež končí životnosť. Je už veľmi zastaralá. V prvom polroku 2017 mali 20 závažných odstávok a dokonca na dva týždne boli kompletne odstavení,“ hovorí Galek. Elektráreň by tak podľa neho musela investovať nielen do modernizácie, ale aj do obnovy.

Ak by teda mali Nováky vyrábať elektrinu aj po roku 2021, museli by dostať výnimku z ekologických noriem, alebo by im niekto musel zaplatiť navyše ďalších minimálne sto miliónov eur okrem ročného odškodného.

Minister hospodárstva Peter Žiga nepriamo pripúšťa, že po roku 2021 by už výroba elektriny z uhlia nebola potrebná. Vtedy sa totiž dokončí transformačná stanica v neďalekých Bystričanoch a energetická sústava sa tak pripraví na okamih, keď vypadne jeden z veľkých zdrojov výroby elektriny.

„Kým nebude dokončená transformačná stanica Bystričany, tak dovtedy ani nemôžeme uvažovať o útlme baníctva a zavretí elektrárne v Novákoch,“ povedal Žiga v rozhovore pre portál venergetike.sk.

Informácie o potrebe transformačnej stanice v Bystričanoch však pochádzajú od štátneho podniku SEPS, ktorý nemusí byť v tejto téme objektívny. V jeho dozornej rade pôsobí napríklad človek, ktorý je zároveň predsedom dozornej rady súkromných Hornonitrianskych baní.

Rozhodnúť treba možno už tento rok

Rozhodnutie o konci baní však treba urobiť niekoľko rokov skôr, ako sa to naozaj stane. Ak chce Slovensko počítať s pomocou Únie, musí to urobiť prakticky tento rok, lebo najneskôr v roku 2020 sa môže formálne meniť plán na použitie eurofondov.

Štúdia Európskej komisie pracuje so scenárom, podľa ktorého by sa bane a elektrárne zatvorili v roku 2023. Zrejme to súvisí s dokončením elektrického uzla Bystričany.

V skutočnosti v tej dobe by už mali fungovať tretí a štvrtý blok elektrárne v Mochovciach (už sú takmer dokončené). „Vyzerá to už, že sa blížime konečne do finále,“ povedal Žiga koncom decembra. Elektriny teda bude dosť.

O roku 2023 hovoril v decembri aj šéf envirorezortu László Sólymos. V Paríži počas klimatického summitu naznačil, že elektráreň v Novákoch, ktorá je hlavným odberateľom hnedého uhlia z Hornonitrianskych baní, by mohla skončiť v rokoch 2023 až 2025.

Pravidlá sú dnes nastavené tak, že štát chce podporovať ťažbu uhlia až do roku 2030, hoci Európska únia aj cez komisára Šefčoviča tlačí na to, aby to bolo skôr.

Takú istotu dala Ficova vláda Hornonitrianskym baniam potichu ešte v septembri 2015. Vtedajší minister Vazil Hudák podpísal rozhodnutie ministerstva o vyhlásení Všeobecného hospodárskeho záujmu, v ktorom Slovenským elektrárňam okrem iného štát prikázal „vyrábať od roku 2017 do roku 2030 elektrinu z domáceho uhlia v objeme 1528 GWh ročne“. Ministerstvo vtedy v podstate argumentovalo tým, že slovenská energetická sústava nebude bez kotlov v Novákoch bezpečná.

Samotné Hornonitrianske bane, ktoré chcú otvoriť dvanáste ťažobné pole, počítajú s ťažbou až do roku 2033. „Uvedený časový horizont zodpovedá  zámerom Hornonitrianskych baní Prievidza, ako aj objemu uhoľných zásob, ktorých harmonogram postupného vyťaženia máme na hornej Nitre spracovaný do roku 2033,“ povedala pre euractiv.sk hovorkyňa baní Adriana Siváková.

Zbierajú sa transformačné projekty

Z februárového stretnutia v Trenčíne vyplynulo, že v najbližších týždňoch sa majú dávať dokopy návrhy, ako zmeniť región hornej Nitry. Trenčiansky župan Baška tam povedal, že prechod bude úspešný vtedy, „keď posledný baník, ktorý odíde z hornej Nitry, bude zamestnaný.“

Už koncom februára pôjde Baška do Bruselu na pracovné stretnutie platformy pre uhoľné regióny. Platformu zastrešuje od vlaňajšieho decembra eurokomisár Šefčovič. A práve horná Nitra je jedným z troch pilotných projektov tejto iniciatívy, ako by sa mali zmeniť regióny po skončení ťažby uhlia.

Zatiaľ Spoločné výskumné centrum, ktoré spadá pod Európsku komisiu, vydalo štúdiu, v ktorej sa detailne pozrelo na okresy Prievidza a Partizánske a na to, čo by mohlo nastať po ukončení baníctva v regióne.  Štúdia tvrdí, že už v prvom roku po zatvorení uhoľnej elektrárne Nováky a hornonitrianskych baní by došlo k úspore vo výške 160 až 170 miliónov eur.

Štúdia hovorí, že Slovensko má značný potenciál, pokiaľ ide o geotermálnu energiu. Jedným zo spôsobov, ako prispieť k diverzifikácii hornej Nitry a vyrovnať sa s prechodom z uhoľného hospodárstva, je rozvoj cestovného ruchu.

Jednou z kľúčových prekážok je však horšia dopravná dostupnosť. Komisia v štúdii uviedla, že hornej Nitre chýba spojenie s väčšími mestami prostredníctvom rýchlostných ciest alebo vysokorýchlostnej železnice.

„Ja by som bol veľmi rád, keby sa nám podarilo získať ďalšie finančné prostriedky na ukončenie prepojenia rýchlostnej cesty medzi Trenčínom a Prievidzou. Je veľký záujem pokračovať z Hradišťa smerom na Nitru, nevylučujem Nitra smerom na Komárno. To sú všetko smelé a odvážne plány,“ povedal nedávno Fico.

Jeho vicepremiér Pellegrini avizoval, že obchvat Prievidze sa môže začať stavať už na budúci rok.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ťažba uhlia na hornej Nitre

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie