Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Odkiaľ prišiel Viktor Stromček, ktorý čoraz častejšie vystupuje za Smer

Viktor Stromček. Foto N – Tomáš Benedikovič
Viktor Stromček. Foto N – Tomáš Benedikovič

Viktor Stromček sa do vrcholovej politiky dostal cez Pavla Pašku, potom mal pod sebou miliardy pri výstavbe diaľnic a zodpovedal za príchod automobilky Jaguar.

Jána Richtera má na poste generálneho manažéra Smeru nahradiť Viktor Stromček, donedávna  vplyvný štátny tajomník na ministerstve dopravy za Smer.

Generálneho manažéra podľa stanov strany odvoláva a vymenúva predseda strany, teda Robert Fico.

Kto Stromčeka nahradí na ministerstve dopravy, zatiaľ nie je známe.

Po Richterovi

Generálnym manažérom Smeru bol viac než 10 rokov Ján Richter, aktuálny minister práce. Mal na starosti hlavne prácu s regionálnymi štruktúrami strany i jej financovanie. Richter túto pozíciu zastával už v SDĽ.

Stromček by mal teda rovnako ako Richter jazdiť do regiónov, usmerňovať a motivovať okresných a krajských funkcionárov. Práve Richter mal o strane prehľad a so stovkami smeráckych straníkov sa osobne poznal.

Slabé kontakty s regionálnymi činovníkmi i chýbajúca autorita v štruktúrach strany môžu byť Stromčekovým hendikepom.

Paška, Váhostav, Kaliňák, Výboh

Viktor Stromček patrí medzi ľudí, ktorí mali blízko hlavne k Pavlovi Paškovi, teraz sa o ňom hovorí ako o človeku, ktorý dobre vychádza najmä s podpredsedami strany Petrom Žigom a Robertom Kaliňákom, má však kontakty aj na Ficovho osobného priateľa Miroslava Výboha.

Do ľavicovej politiky sa dostal počas volebnej kampane 2002, keď ju organizoval pre Sociálnodemokratickú alternatívu (SDA) Milana Ftáčnika a Petra Weissa. Stromček sa tam stretol napríklad aj s terajším ministrom financií Petrom Kažimírom či súčasným predsedom Progresívneho Slovenska Ivanom Štefunkom. Išlo o odštiepencov z SDĽ.

Do prostredia vedenia Smeru sa dostal zasa vďaka Pavlovi Paškovi, ktorý z neho urobil šéfa kancelárie Národnej rady. Nového kancelára čakala dôležitá úloha – zrekonštruovať Bratislavský hrad cez zákazku firmy Juraja Širokého Váhostav.

Keď nastúpila vláda Ivety Radičovej, Stromček ešte stále ako Paškov človek dostal miesto riaditeľa bratislavského magistrátu u primátora Milana Ftáčnika (nezávislý s podporou Smeru). O tom, čí nominanti riadili za Ftáčnika magistrát, veľa hovorí aj meno Stromčekovej nástupkyne – miesto po ňom dostala Dušana Višňovská, partnerka bývalého šéfa Vojenského spravodajstva Ľubomíra Skuhru. On aj Višňovská sú blízkymi priateľmi Roberta Kaliňáka. Keď Dušana Višňovská z magistrátu odišla, stala sa šéfkou Kaliňákovej kancelárie a vedie ju doteraz.

Stromček má okrem štátneho džobu aj dve živé firmy. Jedna z nich – PreVak – podniká v oblasti dodávky a zberu vody. Od roku 2011 dosahovala tržby nad milión eur ročne a vykazovala zisk od necelých 17- do 244-tisíc ročne. Stromčekova druhá firma, Little Tree, podľa portálu finstat.sk je neporovnateľne menšia – v roku 2015 mala obrat len 15-tisíc a o rok neskôr nula eur.

Jaguar a drahé diaľnice

Naposledy médiá upútal svojím novým luxusným SUV Range Rover, ktorého cena sa pohybuje vysoko nad 150-tisíc eur. Kúpil si ho po tom, ako rokoval o novej automobilke firmy Land Rover Jaguar, ktorá vyrába práve tento model.

Stromčekovi zverili kompletne investíciu Jaguar Land Rover pri Nitre, má špeciálnu funkciu vládneho splnomocnenca pre strategické parky. Doteraz do priemyselného parku pri Nitre štát investoval približne 400 miliónov eur. Automobilka dostala od vlády priamu pomoc 130 miliónov eur.

Stromček pôsobil na ministerstve ako štátny tajomník už za druhej vlády Roberta Fica. V tom čase vznikol projekt bratislavského obchvatu za takmer 2 miliardy eur. Koncesnú zmluvu podpísali v máji 2016, diaľnica sa stále nestavia. Investíciu spomalili špekulanti s pôdou blízki aj špičkám Smeru.

Pod Stromčekovým dozorom pripravovali v druhej Ficovej vláde projekt juho-západného obchvatu Prešova, ktorý vychádza na 45 miliónov eur na kilometer. To je rekordne najvyššia suma na celej D1.

Dnes na DennikE.sk

Firmy online uvidia, či dlhujú na daniach. Pri štarte saldokonta sa Matovič predstaví ako minister financií

Jiří Žežulka a Eduard Heger. Foto - TASR
Jiří Žežulka a Eduard Heger. Foto – TASR

Finančná správa spustí vo štvrtok pre podnikateľov takzvané saldokonto, čo je služba, ktorá im umožní prezerať si svoje údaje na osobnom účte. „Väčšina účtovníkov aj podnikateľov hovorí, že konečne,“ hovorí daňový poradca Roman Konrád.

Minúta po minúte

Americká obchodná komora vyzvala vládu, aby sa snažila získať pre plán obnovy širokú spoločenskú podporu a urobila potrebné reformy. „Hospodársky model založený na lacnej pracovnej sile a zahraničných investíciách je prekonaný vo všetkých krajinách strednej Európy,“ uviedla AmCham.

Slovensko môže z plánu obnovy EÚ získať zhruba 6 miliárd eur. Jednou z podmienok je predloženie národného plánu Európskej komisii do 30. apríla.

Dva citáty z výzvy AmCham

  • „Apelujeme na to, aby sa čelní predstavitelia verejnej správy poučili z nedostatočného úsilia verejných inštitúcií za posledné takmer dve dekády a v úzkej súčinnosti s Európskou komisiou zamerali svoje kapacity na naplnenie zmyslu a cieľov predloženého dokumentu, ktorým má byť modernizácia slovenského hospodárstva a opätovné dobiehanie životnej úrovne krajín EÚ.“
  • „Slovensko má za posledných 25 rokov bohaté skúsenosti s prípravami stratégií, koncepcií a akčných plánov pre rôzne reformy, avšak pretrvávajúcou výzvou je ich implementácia a realizácia v praxi,” uviedol prezident AmCham Gabriel Galgóci.

V americkom väzení zomrel finančník Bernie Madoff, autor najväčšieho finančného podvodu v histórii Spojených štátov. Jeho firma obrala klientov o 65 miliárd dolárov, fungovala na základe Ponziho schémy podobnej pyramídovým hrám.

Madoff zomrel prirodzenou smrťou vo veku 82 rokov. Desaťročia bol jedným z najrešpektovanejších finančníkov a najbohatších ľudí na Wall Street. Pôsobil aj ako šéf správnej rady Nasdaq Stock Market, jedného z hlavných trhov cenných papierov v USA.

Ako okrádal Američanov

V roku 2008 vyšlo najavo, že investičná firma Bernard L. Madoff Investment Securities, ktorej služby využívali celebrity, charity, nadácie aj veľké banky, fungovala na základe takzvanej Ponziho schémy.

Na rovnakom princípe sú založené aj pyramídové hry, známe niekedy ako lietadlo. Investori pri nich zverujú fondu peniaze pod prísľubom vysokého zhodnotenia. Prevádzkovateľ fondu však peniaze ďalej neinvestuje a prvým klientom vypláca výnosy z prostriedkov tých, ktorí do systému vstúpili až neskôr.

Zoznam poškodených klientov bol dlhý a pestrý. Ťažko zasiahnuté boli napríklad židovské nadácie, ktoré Madoffovi verili, pretože pochádzal z prostredia prominentnej židovskej komunity v USA.

Ako dopadol

Madoff sa stal natoľko nenávidenou osobou, že do súdnej siene musel chodiť s nepriestrelnou vestou. Mnoho ľudí po odhalení podvodu spáchalo samovraždu, medzi nimi aj jeden z Madoffových synov, ktorí upozornili na otcove podvodné obchody.

Súd finančníka odsúdil v roku 2009 za spreneveru na 150 rokov väzenia. Madoff následne vyhlásil, že svoje činy hlboko ľutuje a hanbí sa za ne.

Právnici vlani žiadali o prepustenie Madoffa z väzenia vzhľadom na pandémiu, ktorá silno zasiahla niektoré zariadenia, a úrady preto prepúšťali časť odsúdených do domáceho väzenia. Súd im však nevyhovel.

Viac o Madoffovi:

  • Bernard Lawrence „Bernie“ Madoff sa narodil 29. apríla 1938 v New Yorku.
  • V roku 1960 vyštudoval politické vedy na Hofstrovej univerzite a potom začal podnikať s kapitálom 5-tisíc dolárov. Peniaze si zarobil ako plavčík alebo inštalatér rozstrekovačov vody.
  • Po smrti sú už obaja Madoffovi synovia, Mark si vzal život dobrovoľne, Andrew zomrel na rakovinu. Finančníkova žena Ruth stále žije.
  • Na tému kauzy Madoffa natočila stanica HBO v roku 2017 film Čarodejník z krajiny lží, v hlavnej úlohe s Robertom De Nirom a Michelle Pfeifferovou. (čtk, ap)
Bernie Madoff odchádza zo súdu v New Yorku v roku 2009. Foto - TASR/AP
Bernie Madoff odchádza zo súdu v New Yorku v roku 2009. Foto – TASR/AP

Odborári v žarnovických podnikoch Tubex a Slovakia Packaging hlasujú o vyhlásení štrajku. Dôvodom je neúspešné vyjednávanie s vedením rakúsko-nemeckej firmy o kolektívnej zmluve na roky 2021 a 2022. (tasr)

Richard Sulík hovorí, že by podporil dočasné zníženie DPH v gastrosektore z 20 na 5 %. Minister hospodárstva však dodal, že je to jeho osobný názor, ktorý je v tomto prípade v rozpore s politikou SaS.

„My sme strana, ktorá je za neutrálnosť zdanení, to znamená jedna sadzba či už pri dani z príjmov, ale aj pri DPH. Aj so sebou v mojom vnútri zápasím, ale musím povedať, že v terajšej situácii by som takýto návrh, pokiaľ príde, podporil,“ povedal Sulík.

Zníženie sadzby by však podľa neho malo byť iba dočasné, napríklad do konca tohto roka.

Zníženie DPH už dlhšie žiadajú zástupcovia gastroprevádzok. Zníženie sadzby by podľa nich prinieslo rýchlejšie naštartovanie sektora a vykrylo by straty vzniknuté protipandemickými opatreniami. Analytici zhodne označujú gastrosektor spolu s cestovným ruchom za odvetvia najviac postihnuté pandémiou nového koronavírusu. (tasr)

Hospodárske inštitúty znížia výhľad rastu nemeckého HDP na tento rok na 3,7 % zo skôr uvádzaných 4,7 %. Dôvodom je dlhšia uzávera ekonomiky, než sa pôvodne očakávalo. Prognóza na budúci rok má byť, naopak, priaznivejšia.

Inštitúty majú zverejniť spoločný odhad vývoja nemeckej ekonomiky vo štvrtok. Podľa Reuters zvýšia prognózu rastu na budúci rok na 3,9 % z doterajších 2,7 % vplyvom očakávaného rastu spotreby.

Pri svojich odhadoch inštitúty vychádzajú z vládnych prognóz. Nemecký kabinet v januári odhadoval rast HDP v tomto roku na 3 %, ministerstvo hospodárstva zverejní novú predikciu v druhej polovici apríla.

Nemeckí exportéri ťažia z vyššieho dopytu z Číny a USA, služby zamerané na domáci trh sa však naďalej potýkajú s dôsledkami pandemických opatrení.

Údaje inštitútov sú znamením, že najväčšia európska ekonomika bude potrebovať viac času, aby sa vrátila na predkrízovú úroveň. (čtk, reuters)

OECD odporučila Slovensku podporu vzdelávania a inovácií, radí aj poskytovať finančné stimuly zamestnávateľom na školenie nízkokvalifikovaných zamestnancov. Organizácia analyzuje slabosti ekonomík členských štátov spred pandémie aj tie, ktoré priniesla koronakríza.

Čo hovorí OECD

  • Sektory najviac zasiahnuté pandémiou, to znamená cestovný ruch, maloobchod a stavebníctvo, tradične poskytujú dočasnú prácu sezónnym zamestnancom rovnako ako sociálne zraniteľným zamestnancom, to znamená nízkokvalifikovaným pracovníkom, ženám, mladým ľuďom či Rómom.
  • Pandémia ukázala, aké je potrebné zvýšiť kvalifikovanosť naprieč populáciou, čo podporí zamestnateľnosť ľudí z týchto sociálne slabších skupín rovnako ako produktivitu a odolnosť ekonomiky voči budúcim šokom a pripraví ju na digitalizáciu.
  • Preto OECD odporúča podporu vzdelávania, inovácií, obmedzenie bariér pri vstupe na pracovný trh pre ženy či marginalizované skupiny a zvýšenie efektivity verejného sektora.
  • OECD odporúča poskytnúť zamestnávateľom finančné stimuly, aby školili nízkokvalifikovaných zamestnancov, podporovať nové firmy vzdelávania prostredníctvom otvorených online kurzov, finančne podporiť školy pre sociálne znevýhodnené skupiny a zlepšenie flexility a citlivosti terciárneho vzdelávania na potreby trhu práce.
  • V oblasti digitalizácie odporúča uvoľnenie regulácie týkajúcej sa start-upov, zníženie reštrikcií pre zahraničné firmy v oblasti služieb, zefektívnenie insolvenčných procedúr, zvýšenie investícií do digitálnej infraštruktúry a spoluprácu s inovatívnymi firmami pri hodnotení univerzít a verejných výskumných inštitúcií.
  • OECD ďalej navrhuje opatrenia na zníženie bariér pre ženy pri vstupe na pracovný trh rovnako ako na podporu príležitostí a vzdelania rómskej populácie, taktiež opatrenia na podporu efektivity verejného sektora, ako je pokračovanie v justičnej reforme podľa plánu, či posilnenie iniciatívy Hodnoty za peniaze. (tasr, e)

Eduard Heger očakáva schválenie slovenského plánu obnovy vládou 28. apríla, do konca mesiaca ho treba poslať Európskej komisii. Pred zasadnutím bude ešte o pláne rokovať takzvaná tripartita, teda vláda, zamestnávateľské zväzy a odbory.

„Môžem povedať, že z diskusií, ktoré máme s Európskou komisiou, všetko ide podľa plánu a malo by to byť všetko v poriadku,“ povedal Heger, ktorý zároveň upozornil na to, že ťažšia ako vypracovanie tohto dokumentu bude jeho implementácia.

Slovensko môže z plánu obnovy získať zhruba šesť miliárd eur, fond je hlavnou súčasťou záchranného protikrízového balíka EÚ za 750 miliárd eur. Na Slovensku prípravu plánu pôvodne zastrešovalo ministerstvo financií, Eduard Heger si ho však po prechode na premiérsky post vzal na úrad vlády. (tasr, e)

Kvartálne výsledky bánk JPMorgan Chase a Goldman Sachs vysoko prekonali očakávania, keď zvýšili čistý zisk o stovky percent. Pomohlo im oživenie ekonomiky, vyššia aktivita firiem vstupujúcich na burzu a nižšie rezervy na stratové úvery.

JPMorgan, ktorá je považovaná za barometer zdravia americkej ekonomiky, zvýšila v 1. štvrťroku čistý zisk o 400 % na 14,3 miliardy dolárov. V prípade Goldman Sachs stúpol o 500 % na 6,7 miliardy dolárov.

Hospodárenie bánk podporil okrem iného rast tržieb z investičného bankovníctva, najmä vďaka vstupom na burzu prostredníctvom firiem označovaných ako SPAC. Ide o prázdne podniky založené len na účely akvizícií. (čtk)

Ľudia v eurozóne očakávajú, že digitálne euro bude súkromné, bezpečné a lacné. Vyplýva to z prieskumu ECB, ktorá pripravuje elektronickú formu hotovosti, aby doplnila bankovky a mince a obmedzila konkurenciu digitálnych mien, ako je bitcoin.

Prieskum ukázal, že hlavnou prioritou pre súkromné osoby aj profesionálov je súkromie pri platbách. To je aj kľúčový znak hotovosti a časť respondentov sa obáva, že pri prechode na digitálnu menu zmizne.

Respondenti chcú od digitálneho eura hlavne súkromie (43 %), bezpečnosť (18 %), použiteľnosť v celej eurozóne (11 %), žiadne ďalšie náklady (9 %) a použitie offline (8 %).

Ďalšie výsledky prieskumu:

  • Polovica respondentov podporuje pravidlo, podľa ktorého by každý občan mohol vlastniť len vopred určený maximálny počet digitálnych eur alebo mechanizmus, keď zostatok nad stanovenou výškou bude penalizovaný.
  • Dve tretiny opýtaných uviedli, že elektronické peniaze by mali ponúkať sprostredkovatelia zo súkromného sektora a tieto peniaze by mali byť integrované do súčasného platobného systému.
  • Štvrtina respondentov chcela, aby sa elektronické peniaze ponúkali formou inteligentnej karty alebo aplikácie v mobile a dali sa míňať offline.

Ako napreduje projekt

Návrh digitálneho eura je v počiatočnej fáze, jeho zavedenie v platobnom styku sa neočakáva skôr ako o štyri až päť rokov. Centrálne banky vo svete pracujú na podobných projektoch, Čína napríklad už spustila pilotné programy.

Aké sú obavy z digitálneho eura

Digitálne euro umožní držiteľom priamu väzbu na ECB, takže bude bezpečnejšie než účet v komerčnej banke alebo digitálna peňaženka.

To viedlo k obavám, že ľudia najmä v čase krízy začnú presúvať úspory do digitálnych mien. Mohli by tým zhoršiť situáciu bánk či obrátiť hore nohami podnikateľský model finančného sektora. (čtk, reuters)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať