Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Na konci Počiatkovej privatizácie vagónov sa zjavil neznámy fond z Malty

Časť štátneho Carga mala privatizovať renomovaná švajčiarska firma AAE, po roku prichádza aj s neznámym partnerom.

Takto to vyzeralo v júni minulého roku: Minister dopravy Ján Počiatek spoločne so šéfom štátnej železničnej firmy Cargo,  Vladimírom Ľuptákom, oznámil, že predáme vagóny Švajčiarom. Foto - Tasr
Takto to vyzeralo v júni minulého roku: Minister dopravy Ján Počiatek spoločne so šéfom štátnej železničnej firmy Cargo, Vladimírom Ľuptákom, oznámil, že predáme vagóny Švajčiarom. Foto – Tasr

Švajčiarskej firme AAE predáme 12-tisíc nákladných železničných vagónov a zinkasujeme za ne asi 200 miliónov eur, ohlasoval výsledok privatizácie v lete minulého roka minister dopravy Ján Počiatek.

Odvtedy prešiel takmer rok, Slovensko ešte žiadne veľké peniaze nedostalo, obchod len začali posudzovať protimonopolné úrady. No hlavne sa z ničoho nič zmenil víťaz veľkého privatizačného tendra. Švajčiari sa o svoje víťazstvo podelili pol na pol s iným investorom.

Nemecký vlastník švajčiarskej AAE napísal na svojom webe, že namiesto 66 percent akcií vo firme, do ktorej sa presunú tisícky slovenských vagónov, v nej majú napokon iba polovicu (33 percent).

Kto je druhým víťazom veľkej privatizácie druhej vlády Roberta Fica? „Skupina investorov,“ píšu Švajčiari na svojej stránke. Ďalšie informácie sa rozhodli po dohode s nimi nezverejňovať.

cargo_WEB

Cargo súhlasí a nerieši

Diskrétne je aj štátne Cargo. To len povedalo, že novým akcionárom je švajčiarska firma „Cargo Lease“. S  odpoveďou na otázku, kto za ňou stojí, nás štátna firma otočila naspäť do Švajčiarska.

Štátna firma tvrdí, že je všetko v poriadku. Švajčiari vraj môžu aj podľa zmluvy posúvať svoju výhru z tendra ďalej, len musia mať vagóny sami pod kontrolou.

O zapojenie spoločnosti Cargo Lease AG ako spoluakcionára v AAE Wagon vo februári 2015 písomne požiadalo VTG ako dôsledok akvizície VTG/AAE odôvodnené ako postakvizičný krok spoločnosti VTG.

„O odsúhlasenie partnera požiadala spoločnosť vo februári 2015,“ hovorí o novom akcionárovi hovorca štátneho nákladného železničného prepravcu Cargo Martin Halanda. Má ísť o dôsledok akvizície, v rámci ktorej švajčiarsku AAE kúpila nemecká VTG. Ide o finančného investora, hovorí Halanda.

Meno investora prezradil až Protimonopolný úrad. Ten tvrdí, že žiadosť o povolenie obchodu dostal až takmer rok po oficiálnom konci privatizácie a podľa jeho informácií má kontrolu nad vagónmi okrem nemeckých majiteľov švajčiarskej AAE prebrať fond so sídlom na Malte, Solveq Funds SICAV plc.

Ako sa zamotala privatizácia vagónov:

  • Štátny nákladný železničný dopravca Cargo ťahá za sebou dlh asi 330 mil. eur.
  • Preto sa rozhodlo, že 12 342 nákladných železničných vagónov sa sprivatizuje.
  • Vozne sa majú presunúť do majetku novovytvorenej dcérskej firmy štátneho Carga, spoločnosti Cargo Wagon
  • 66 percent v nej potom štát predal. Za akcie aj vagóny má zinkasovať asi 200 mil. eur.
  • Víťazom tendra o väčšinu v Cargo Wagon, a teda o kontrolu nad tisíckami vagónov sa stala švajčiarska spoločnosť AAE. Medzičasom ju kúpila nemecká firma VTG.
  • Vagóny tak mali mať takúto štruktúru vlastníkov: štát 34 percent a AAE/VTG 66 percent.
  • Ukázalo sa, že štát v zmluve o predaji akcií vo vagónovej firme tieto akcie predal spoločnosti s názvom AAE Wagon.
  • AAE Wagon sídli na Slovensku a má dvoch akcionárov.
  • Švajčiari totiž prizvali do transakcie ďalšieho hráča. Rovnako ako štát nehovoria, o koho ide. Isté je, že neznámy vlastník má pod kontrolou 33-percentný podiel vo vagónovej firme, a to oň vôbec nesúťažil.

Operácia mohla byť plánovaná dávno

Zo zbierky listín a databázy Bisnode a jej výhradného partnera Dun & Bradstreet vyplýva, že kontrolu nad vagónmi sme predali firme AAE Wagon. Sídli na Slovensku, založili ju pár mesiacov po Počiatkovom ohlásení víťaza.

Táto firma má dvoch akcionárov, spoločnosť AAE, respektíve jej materskú VTG a spomínanú Cargo Lease. Aj druhú spomínanú založili Švajčiari, stalo sa to pár týždňov predtým, ako vznikla AAE Wagon. Firme Cargo Lease dnes šéfuje tiež Švajčiar, s veľkou pravdepodobnosťou advokát, Kevin Russi.

Maltský fond, ktorý zrejme ovláda Cargo Lease, zasa vznikol ešte v máji minulého roku. Iba pár dní  predtým, ako Počiatek zvolal tlačovú konferenciu, na ktorej sa hrdil etablovaným privatizérom zo Švajčiarska.

Fond verzus schránka

Investičné fondy by mali v zásade spĺňať prísnejšie normy pri predchádzaní prania špinavých peňazí, no zároveň môžu fungovať aj ako nákladnejšia, no sofistikovanejšia forma schránkovej firmy.

„Fond na Malte zaručuje anonymitu vlastníctva a v takom prípade neexistuje spôsob, akým by sa z verejne dostupných informácií bolo možné dopátrať k ľuďom stojacim za spoločnosťou. Podobné typy holdingových spoločností často slúžia len na to, aby vlastnili podiel v jednom podnikateľskom subjekte,“ myslí si na základe dostupných informácií Martin Turček z Transparency International.

Povinní mlčať

V dozornej rade vagónovej firmy AAE Wagon dnes sedí advokát Roman Hamala z advokátskej kancelárie Hamala – Kluch – Víglaský. Koho vo firme zastupuje? „Máme povinnosť zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sme sa dozvedeli v súvislosti s výkonom advokácie,“ odpovedali oficiálne advokáti.

Slovenskí podnikatelia, ktorí by mohli mať k biznisu Carga blízko, odmietajú, že by stáli za maltskou firmou. Nič s tým nemáme, odpovedali v J&T, českej prepravnej firme AWT spájanej s podnikteľom Zdeňkom Bakalom, ŽOS Trnava z portfólia Vladimíra Poóra či v spoločnosti Milana Fiľa Eco-Invest, ktorá sa tiež pôvodne zapojila do vagónového tendra. No odstúpila s argumentom, že nevie bankárov presvedčiť, aby investíciu pokryli.

Vďaka odstúpeniu Eco-Investu z tendra nakoniec zostali Švajčiari v tendri jediní. Reálna súťaž teda nepreverila ich ponuku a štát tak možno nezískal toľko, ako by vzišlo zo súťaže viacerých uchádzačov.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Matovič ešte nesúhlasil so zrušením bankového odvodu, Kollár už natočil víťazné video
  • Pomoc: Na Úrade vlády vznikne Fond vzájomnej pomoci, peniaze z neho majú ísť ľuďom, na ktorých „nemyslí zákon“
  • Vláda: Matovič hovorí o vypnutí Slovenska, narazil na kritiku
  • Automobilky: VW predĺži odstávky na Slovensku do 19. apríla
  • Problémy cestoviek: Aeolus ide do konkurzu, klientov odškodní Allianz
  • Parlament: Opatrenia proti ekonomickým dôsledkom koronavírusu schválili v prvom čítaní
  • Burzy: Kľúčové indexy na Wall Street stratili vyše 4 %, padali aj ceny ropy
  • Napíšte nám: Pomôže vám vládny balík na pomoc ekonomike?
Zdieľať

Dýchacích prístrojov je už na trhu málo a môžeme mať problém získať ich dosť aj na optimistickejší scenár

Záber z čínskeho Wu-chanu z februára, keď tam museli na pľúcnu ventiláciu napojiť množstvo pacientov. Foto – TASR/AP
Záber z čínskeho Wu-chanu z februára, keď tam museli na pľúcnu ventiláciu napojiť množstvo pacientov. Foto – TASR/AP

Slovensko môže mať problém zohnať dostatok pľúcnych ventilácií aj v prípade, že sa bude koronavírus šíriť pomalšie. Prístrojov je na trhu málo, dovozca z Číny už ďalšie nemá a slovenský výrobca potrebuje viac času.

Zdieľať

Týždeň v európskej ekonomike: Odmietnutie koronabondov vyvolalo v eurozóne veľkú roztržku

Francúzsky prezident Emmanuel Macron počas videosummitu EÚ. Foto - TASR / AP
Francúzsky prezident Emmanuel Macron počas videosummitu EÚ. Foto – TASR / AP

Týždeň v európskej ekonomike:

  • Odmietnutie koronabondov vyvolalo vážnu politickú roztržku.
  • Hospodárska kríza prinesie rast nezamestnanosti,
  • no zároveň niektorým krajinám chýba pracovná sila.
Zdieľať

Po telefonáte so sociálkou som sa dozvedel, že mi nepatrí nič (podnikatelia píšu, čo teraz zažívajú)

Foto Tomáš Hrivňák
Foto Tomáš Hrivňák

Ako sa z podnikateľov stávajú za pár týždňov nezamestnaní bez príjmu – zverejňujeme ďalšiu časť príbehov, ktoré nám píšete: „Najviac ma hnevá a zvnútra rozožiera, že som ani nedostal šancu uspieť. Nedostal som šancu preraziť.“

Zdieľať

Čo hovoria Mikloš, Draxler, Molnárová a spol. na koaličnú pomoc ekonomike (Panel expertov E)

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Ivan Mikloš si myslí, že opatrenia Matovičovej vlády na záchranu ekonomiky sú v zásade správne. „Ich slabinou sa môže stať to, čo sa vládou deklaruje ako ich prednosť, a to je adresnosť,“ píše bývalý minister financií v Paneli expertov E.

Minúta po minúte

Zdieľať

Americké akcie začali druhý štvrťrok výrazným poklesom. Kľúčové indexy stratili viac než štyri percentá. Nadol ich tlačia obavy z koronavírusu a negatívne údaje o americkej ekonomike.

Ako klesali ceny akcií na Wall Street

  • Dow Jonesov index, ktorý zahŕňa akcie 30 popredných amerických podnikov, dnes stratil 4,44 percenta a obchodovanie zakončil na 20 943,91 bodu.
  • Širší index S&P 500 klesol o 4,41 percenta na 2470,50 bodu.
  • Technologický index Nasdaq sa znížil tiež o 4,41 percenta na 7360,58 bodu.
  • Za celý prvý kvartál tohto roka stratili Dow Jones i S&P 500 viac než 20 percent, čím lámali negatívne rekordy za desaťročia.

Čo trhy sledovali

  • Výsledky prieskumy organizácie ADP dnes ukázali, že súkromný sektor v USA v marci zaznamenal prvý pokles počtu pracovných miest za dva a pol roka.
  • Aktivita spracovateľského priemyslu USA podľa údajov spoločnosti IHS Markit v marci klesla na najslabšiu úroveň od augusta 2009.

Čo hovoria analytici

  • Analytik John Augustine zo spoločnosti Huntington National Bank uviedol, že investori sú teraz „veľmi citliví na najnovšie správy“ o koronavíruse. Pozornosť investorov sa podľa neho začína zameriavať aj na blížiace sa obdobie zverejňovania firemných výsledkov za prvý štvrťrok.

Čo sa dialo v Európe

  • Hlavné indexy dnes padali podobne ako na Wall Street – paneurópsky index Stoxx 600 si odpísal 2,90 percenta, frankfurtský DAX 2,94 percenta, parížsky CAC 40 stratil 4,30 percenta, londýnsky FTSE 100 klesol o 3,83 percenta.

Ceny ropy opäť pri 18-ročnom minime

  • Ceny ropy dnes opäť klesali a pohybovali sa blízko 18-ročného minima.
  • Nadol ich tlačili správy o veľkom náraste ropných zásob v USA a prehlbujúce sa nezhody v Organizácii krajín vyvážajúcich ropu (OPEC).
  • Severomorská ropa Brent sa okolo 17:00 dostala pod hranicu 25 dolárov za barel, keď si odpisovala 5,5 percenta na 24,89 doláru za barel.
  • Americká ľahká ropa WTI v rovnakom čase strácala 1,7 percenta na 20,14 dolárov za barel.

Čo sa deje

  • Podľa údajov súkromného amerického ropného inštitútu API sa zásoby ropy v USA v minulom týždni zvýšili o 10,5 milióna barelov. To je výrazne viac, než očakávali analytici, ktorí odhadovali, že vzrastú len o štyri milióny barelov.
  • Trend prudkého rastu zásob následne potvrdili aj dáta amerického vládneho úradu pre energetické informácie EIA. Podľa jeho výpočtov sa v týždni do 27. marca zásoby zvýšili o 13,8 milióna barelov na 469,2 milióna barelov. To predstavuje najväčší týždenný nárast od roku 2016.
  • Analytici navyše očakávajú, že zásoby budú rásť aj naďalej, pretože rafinérie pre epidémiu koronavírusu obmedzia výrobu a klesne dopyt po benzíne.
  • „Apríl bude jedným z najťažších mesiacov v histórii ropy, a to nie je žiadny aprílový žartík,“ povedal agentúre Reuters analytik Bjørnar Tonhaugen zo společnosti Rystad Energy.
  • Americký prezident Donald Trump v utorok uviedol, že sa v prípade potreby zapojí do rokovaní so Saudskou Arábiou a Ruskom o situácii na ropnom trhu.
  • Tonhaugen však neverí, že by nová spolupráca medzi producentmi mohla priniesť niečo dobré. „Diplomacia nebude v krátkodobom horizonte schopná trhu pomôcť,“ povedal. „Trh je oficiálne rozvrátený a hodnotu ropy už neodráža,“ dodal.

Dolár opäť rástol, pre investorov je bezpečným prístavom v čase koronakrízy

  • Euro okolo 22:00 SELČ voči doláru strácalo zhruba 0,7 percenta na 1,0950 USD.
  • Analytici podľa agentúry Reuters uviedli, že koordinované opatrenia centrálnych bánk na podporu ponuky dolárov pomohli zmierniť extrémne výkyvy na finančných trhoch. Dodali však, že ešte chvíľu potrvá, kým sa situácia úplne upokojí.
  • Podľa analytika Erika Bregara zo spoločnosti Exchange Bank of Canada prehĺbila obavy investorov utorková tlačová konferencia, na ktorej americký prezident Donald Trump varoval, že USA majú pred sebou „bolestivé“ dva týždne. (čtk, n)
Vývoj Dow Jonesovho indexu. Screenshot - Google
Vývoj Dow Jonesovho indexu. Screenshot – Google
Zdieľať

Gastro a cestovný ruch boli na tom zle už pred krízou

Koronavírus postihol na Slovensku najmenej ziskové sektory cestovný ruch a gastro. „Ich schopnosť vytvárať si tak rezervy je nízka a pri výpadku tržieb majú problémy oveľa skôr ako iné podniky,“ hovorí analytička Finstat.sk Monika Hrnčárová.

Spoločnosti pôsobiace v odvetví Cestovný ruch a gastro priemerne premenia 100€ tržieb len na 20 centov zisku.

Veľmi nízku ziskovú maržu majú podľa analýzy Finstat.sk aj spoločnosti pôsobiace v odvetviach Predaj a údržba vozidiel (0,7 %), Potravinárstvo (0,8 %) a Maloobchod (1,1 %).

Naopak, najvyššie ziskové marže dosahujú spoločnosti pôsobiace v Informačných technológiách (8,5 %), Práve, poradenstve a účtovníctve (8 %) a v Projektovaní z inžinieringu (7,3 %).

Najnižšiu EBITDA maržu má odvetvie Predaj a údržba vozidiel, z 1€ tržieb dokážu premeniť necelé 4 centy na EBITDA.

EBITDA marža vyjadruje, koľko percent tržieb vie spoločnosť premeniť na EBITDA (zisk pred úrokmi, daňou, odpismi a amortizáciou).

Zdieľať

Francúzsko navrhuje vytvorenie nového dočasného záchranného fondu EÚ na zmiernenie následkov pandémie koronavírusu. Týmto spôsobom chce vyriešiť spor týkajúci sa emisie spoločných európskych dlhopisov alebo takzvaných koronabondov.

Existencia fondu by mohla byť obmedzená na 5 alebo 10 rokov a jeho cieľom by bola stimulácia ekonomiky zasiahnutej pandémiou. Návrh v stredu prezentoval francúzsky minister hospodárstva a financií Bruno Le Maire.

Uviedol, že v rámci nového záchranného fondu by mala existovať aj možnosť spoločného dlhu. „Nemali by sme byť posadnutí slovami koronabondy alebo eurobondy. Mali by sme byť posadnutí možnosťou, aby sme mali silný nástroj na podporu rastu ekonomiky po tejto kríze.“ (tasr)

Zdieľať

Myšlienku premiéra Matoviča „vypnúť Slovensko“ na potlačenie koronavírusu kritizujú aj záujmové organizácie veľkých zamestnávateľov. Podľa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení by to znamenalo kolaps podnikateľského sektora.

„Z hospodárskeho hľadiska je situácia už teraz napätá, blackout by znamenal kolaps podnikateľského sektora,“ napísala AZZZ. Podľa nej by malo vypnutie zmysel, ak by sa doň zapojili všetky európske krajiny, čo sa však nedá.

Vladimír Soták, spolumajiteľ Železiarní Podbrezová a šéf Klubu 500, ktorý reprezentuje niektoré veľké podniky, napísal premiérovi ostrý otvorený list. „Pýtam sa, či k opatreniam, či vypnúť krajinu, alebo nie, sa budeme pýtať aj tisícok kráv v kravínoch, či sú pripravené podojiť sa samy? Alebo obyvateľstvu namiesto toho radšej dovezieme alpské mlieko a tak si budeme budovať potravinovú sebestačnosť,“ napísal.

Návrh prirovnal k poplašnej správe.

Veľké podniky kritizujú vládu od nedele aj preto, že prvá pomoc zahŕňajúca preplácanie 80 % miezd v podnikoch zavretých pre karanténu a podporu firmám, ktorým klesli tržby, sa sústreďuje najmä na menšie firmy do zhruba 250 pracovníkov.

Zdieľať

Parlament posunul na ďalšie rokovanie návrhy na úľavu podnikom v čase koronavírusu, zmeny v Zákonníku práce či predĺženie podpory v nezamestnanosti. O materiáloch poslanci rokujú v zrýchlenom režime.

Definitívne schválenie materiálov sa očakáva vo štvrtok.

  • Zmeny v Zákonníku práce podporili v prvom čítaní poslanci vládnej koalície a ĽSNS. Väčšina zástupcov Smeru bola proti, časť, ako napríklad bývalý premiér Peter Pellegrini, sa však zdržala hlasovania.
  • Finančné opatrenia podporili v prvom čítaní takmer všetci poslanci.

Čo zahŕňa návrh novely Zákonníka práce a ďalších zákonov

  • zamestnávateľ bude oprávnený nariadiť výkon práce z domu,
  • predĺženie podporného obdobia v nezamestnanosti o mesiac, ak si po pol roku nebude občan schopný pre krízu v súvislosti s novým koronavírusom nájsť prácu,
  • dávku by tak po novom mohli nezamestnaní zo Sociálnej poisťovne čerpať sedem mesiacov namiesto šiestich. Vládny kabinet však bude môcť nariadením počas krízovej situácie a ešte dva mesiace po jej skončení dočasne upravovať podmienky nároku a výplaty tejto dávky, rovnako aj jej dĺžku a výšku,
  • zamestnávatelia, ktorí museli pozastaviť výrobu alebo obmedziť činnosť, bez odborárov vo firme budú môcť rozhodnúť, že v prípade prekážky v práci môžu poskytovať zamestnancom náhradu mzdy v sume 80 % priemerného zárobku, najmenej však vo výške minimálnej mzdy.
  • možnosť výkonu práce z domácnosti zamestnanca, ak to povaha práce umožňuje,
  • tiež sa majú upraviť podmienky čerpania dovolenky z hľadiska oznamovacej povinnosti zamestnávateľa vopred, a to skrátením ustanoveného času na najmenej sedem dní vopred a v prípade dovolenky, ktorá sa prenáša z predchádzajúceho alebo z predchádzajúcich rokov, na najmenej dva dni,
  • zmeny sa majú dotknúť aj zákona o službách zamestnanosti. Pri príspevku na podporu udržania zamestnanosti v čase trvania mimoriadnej situácie sa má splnenie podmienok na jeho čerpanie preukazovať čestným vyhlásením. Medzi tieto podmienky patrí napríklad splnenie daňových a odvodových povinností,
  • pri realizácii projektov na podporu udržania zamestnanosti ministerstvo navrhuje výnimku povinnosti zápisu do registra partnerov verejného sektora,
  • rezort práce v novele tiež navrhuje doplnenie ochrany zamestnanca pred skončením pracovného pomeru a ochrany pri návrate do zamestnania, ak pracovník využije dôležitú osobnú prekážku v práci na ošetrovanie chorého člena rodiny alebo starostlivosť o dieťa. Týkať sa to má aj prípadov zamestnancov, ktorým je nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia,
  • zamestnávatelia by bez odborárov mohli rozhodnúť, že v prípade prekážky v práci môžu poskytovať zamestnancom náhradu mzdy v sume 80 % priemerného zárobku zamestnanca, najmenej však vo výške minimálnej mzdy. Týkať sa to má prípadov, ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu v prípadoch, ako je pandémia koronavírusu,
  • zamestnávateľom tiež majú ubudnúť niektoré povinnosti v čase mimoriadnej situácie, čo sa týka bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP). Týka sa to napríklad oboznamovacích povinností v prípade BOZP, ktoré má firma, keď prijme nového zamestnanca alebo ho preradí na iné pracovisko,
  • ak z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu zamestnávateľ nemôže pracovníkovi prideľovať prácu a poskytuje mu náhradu mzdy, po novom bude môcť zamestnávateľ nariadiť zamestnancovi odpracovanie času, za ktorý mu patrila náhrada mzdy. „Odpracovanie možno nariadiť najviac v rozsahu 400 hodín v kalendárnom roku a odpracovanie je možné najneskôr do 12 mesiacov odo dňa, keď prekážka v práci nastala,“ uvádza sa v novele Zákonníka práce. Zamestnancovi za čas výkonu práce patrí dosiahnutá mzda.

Čo zahŕňajú návrhy zmien finančných zákonov

  • posun lehôt pri dani z príjmov na podanie daňových priznaní, hlásení, ročných zúčtovaní za zamestnancov, oznámenia odvedenia dane z nepeňažného príjmu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a dani z motorových vozidiel v špecifických prípadoch. Posun lehôt by sa mal týkať aj účtovných závierok, výročných správ a správ audítora a ich uloženia do registra účtovných závierok,
  • pri dovoze zdravotníckeho materiálu z tretích krajín by malo dôjsť k oslobodeniu od dovozného cla a DPH,
  • neaktualizovanie zoznamov daňových dlžníkov platiteľov DPH, ktorí porušili svoje povinnosti,
  • daňové kontroly a konania majú byť prerušené, okrem tých, ktorých výsledkom je vracanie finančných prostriedkov. Daňové exekúcie by zároveň mali byť odložené,
  • zmeškanie lehoty zo zákona má byť podľa návrhu odpustené bez žiadosti, teda bez poplatku a potreby vydania rozhodnutia, a to okrem podania daňového priznania a platenia daní. Opatrenia zahŕňajú napríklad aj neplatenie správnych poplatkov v dôsledku pandémie,
  • finančná pomoc mikropodnikom, malým a stredným podnikom má byť poskytovaná vo forme záruky za úver alebo úhrady úrokov z úveru. Poskytovateľom takejto finančnej pomoci bude ministerstvo financií a sprostredkovateľmi pomoci Exportno-importná banka SR a Slovenská záručná a rozvojová banka,
  • navrhuje sa tiež ustanoviť Národnej banke Slovenska (NBS) mimoriadne oprávnenia pre prípad, že jej budú okolnosti súvisiace s obdobím pandémie brániť v riadnom plnení povinností vyžadovaných osobitnými predpismi,
  • v tomto roku by sa zároveň v súvislosti s pandémiou malo umožniť vláde prevziať úver aj nad rámec schválený zákonom o štátnom rozpočte na rok 2020, a to na zabezpečenie likvidity v štátnom rozpočte,
  • vo vzťahu k mestám, obciam a vyšším územným celkom sa má napríklad umožniť až do konca roka 2021, aby na úhradu bežných výdavkov používali aj rezervný fond, kapitálové príjmy a tiež návratné zdroje financovania,
  • mala by sa tiež uvoľniť regulácia čerpania výdavkov v čase hospodárenia v rozpočtovom provizóriu, ozdravnom režime a nútenej správe a pri prijímaní rozpočtových opatrení v roku 2020. (tasr, n)
Zdieľať

Výroba v trnavskej automobilke Groupe PSA Slovakia sa určite neobnoví do 5. apríla. Agentúre TASR to potvrdil hovorca Peter Švec. Automobilka pozastavila výrobu 19. marca.

Odstávku podľa Šveca spôsobili tri dôvody. „Bola to ochrana zamestnancov pred novým koronavírusom, komplikácie s dodávkami dielov a pokles dopytu o priepastných viac ako 90 % spôsobený opatreniami proti šíreniu ochorenia COVID-19,“ uviedol.

Dodal, že trnavská automobilka je teoreticky pripravená spustiť výrobu kedykoľvek, závisieť to však bude od rozhodnutia materskej skupiny.

Na Slovensku pozastavili výrobu všetky štyri automobilky. Volkswagen dnes oznámil predĺženie odstávky do 19. apríla. Jaguar Land Rover hovorí, že neobnoví výrobu skôr ako po Veľkej noci. Kia by chcela spustiť prevádzku už od 6. apríla, následne však prejde z troch zmien na dve. (tasr, n)

Zdieľať

Svetová ekonomika tento rok klesne o 0,9 %, ak budú globálne reštriktívne obmedzenia trvať do polovice mája, odhaduje OSN. V prípade ich predĺženia môže byť pokles ešte výraznejší. Na porovnanie – počas finančnej krízy v roku 2009 globálna ekonomika klesla o 1,7 %. (tasr)

Zdieľať

Aktivita spracovateľského sektora v USA v marci klesla, jej index zostúpil na najnižšiu úroveň od augusta 2009. Vyplýva to z konečných výsledkov prieskumu spoločnosti IHS Markit.

Na aktivitu odvetvia majú negatívny vplyv komplikácie súvisiace so šírením koronavírusu.

Index aktivity klesol na 48,5 bodu z februárových 50,7 bodu. Dostal sa tak pod kľúčovú 50-bodovú hranicu, ktorá je predelom medzi rastom a poklesom aktivity.

Konečný výsledok je horší než predbežný údaj spoločnosti IHS Markit z minulého týždňa, podľa ktorého marcová hodnota indexu predstavovala 49,2 bodu.

Spracovateľský priemysel sa na celkovej ekonomickej aktivite v USA podieľa zhruba 11 percentami, upozornila agentúra Reuters.

Čiastkový index nových zákaziek v marci tiež klesol na najnižšiu úroveň od augusta 2009. Výsledky prieskumu takisto ukázali, že výrobcovia znižovali počty zamestnancov najprudším tempom od októbra 2009. (čtk)

Zdieľať

Nemecko predĺžilo platnosť opatrení proti koronavírusu do 19. apríla. Dohodla sa na tom kancelárka Merkelová s ministerskými predsedami jednotlivých spolkových krajín. (dpa, čtk)

Zdieľať

Schodok štátneho rozpočtu Slovenska v prvom štvrťroku medziročne vzrástol o tretinu na bezmála 1,55 miliardy eur. Deficit tak presiahol polovicu hodnoty plánovanej na celý tento rok.

Vyplýva to z informácií, ktoré dnes zverejnilo ministerstvo financií. Hospodárenie vlády tento rok ovplyvní pandémia spôsobená koronavírusom, pre ktorú analytici očakávajú prepad ekonomiky.

Vláda už prijala prvé opatrenia na pomoc podnikateľom.

Príjmy slovenského štátneho rozpočtu sa od januára do konca marca medziročne síce zvýšili o 4,2 percenta na 3,21 miliardy eur, výdavky však vzrástli o 12 percent na 4,75 miliardy eur.

Pre pandémiu už štát napríklad posunul daňovým poplatníkom obvyklý termín na podanie priznaní k dani z príjmu za minulý rok, ktorý je bežne stanovený na koniec marca. Znamená to aj odklad platenia dane.

Predchádzajúca vláda naplánovala na tento rok schodok štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe takmer 2,77 miliardy eur.

Aj bez pandémie by hospodárenie vlády, ktoré je súčasťou verejných financií, tento rok zrejme skončilo s výrazne vyšším než plánovaným deficitom.

Nezávislá rozpočtová rada ešte vlani odhadovala, že bez dodatočných opatrení by podiel tohtoročného schodku verejných financií na HDP mohol vystúpiť až na 1,8 percenta oproti 0,49 percenta HDP, ako to naplánovala predchádzajúca vláda.

Krátko pred februárovými voľbami pritom dosluhujúci kabinet ešte presadil v snemovni zavedenie 13. dôchodku, čo by verejný schodok zvýšilo nad dve percentá HDP.

V dôsledku pandémie bude tohtoročné hospodárenie štátu zrejme výrazne horšie. (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať