Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Debata o bitcoine: Zatiaľ to je miestami ako nigérijské podvody, ale technológia za tým je skvelá

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

V diskusii Denníka N boli hosťami analytik Juraj Karpiš, IT expert Miroslav Pikus a finančník Roman Scherhaufer. Prinášame výber z vyše hodinovej debaty.

„Pri bitcoine sa fundamentálnej hodnoty nedopátrate.“ 

Roman Scherhaufer, finančník

„Ľudia, čo to vymýšľali, mysleli na to, že finančný systém dnes nefunguje optimálne. Ja som po finančnej kríze napísal knihu Zlé peniaze a Satoshi Nakamoto nakódoval bitcoin. Emócia bola rovnaká.“

Juraj Karpiš, ekonóm INESS

„Či budeme kupovať za bitcoin chlieb? Technológie prichádzajú, keď treba riešiť nejaký problém, a eurá sú na kupovanie chleba úplne v pohode.“

Miroslav Pikus, IT expert

 

Čo je to bitcoin?

Závisí to od toho, kto vám ho vysvetľuje. „Považujem ho za pokladnicu bez pokladníka. Je to elektronická pokladnica, ktorá funguje napriek tomu, že sme neurčili pokladníka. Vďaka blockchain technológii nemusíme určiť nikoho konkrétneho, komu budeme dôverovať a zapisovať transakcie, ale ono sa to bude robiť samo,“ povedal analytik inštitútu INESS Juraj Karpiš. Hovorí, že doteraz sme nemali elektronické peniaze, ktoré sú postavené na tom, že nikto nikomu neverí a napriek tomu to vďaka technológii funguje. „Pravda je na tisíckach počítačov po celom svete.“

„Technická špecifikácia je v poriadku, to je na dôvere. Ale to je tak všetko,“ povedal finančník Roman Scherhaufer. Bitcoiny neodporúča nakupovať.

IT expert Miroslav Pikus povedal, že blockchain je niečo ako databáza distribuovaná na počítačoch, ktorá by mohla vrátiť dosť stratenú dôveru v počítače. „Bitcoin je zatiaľ jediná reálne rozšírená aplikácia, ktorá využíva blockchain. Mne to však nepripadá ako mena. Od meny očakávam istú stabilitu. Je asi 15 miliónov bitcoin peňaženiek, ale drvivá väčšina z nich sú podľa mňa špekulanti,“ povedal Pikus.

Hovorí, že niektoré štáty uvažujú o tom – a už aj implementujú –, že sa ukladajú citlivé veci, napríklad matričné veci v Estónsku, kataster nehnuteľností v Nigérii a Ghane.

„Súhlasím, stále to nie sú peniaze, ale je to platobný systém. Existencia súkromného decentralizovaného platobného systému pomimo toho oficiálneho je obrovská hodnota,“ doplnil Karpiš.

Akú má bitcoin hodnotu, má vôbec nejakú? Je to bublina?

„Bublina je niečo, kde ťažko nájdete rovnovážnu cenu. A to je presne definícia peňazí. Na základe čoho hodnotíte hodnotu papierikov v peňaženke? Na základe toho, čo ste si kúpili včera, a veríte, že aj zajtra nájdete niekoho, kto by tú cenu akceptoval. (…) Nie každá bublina vydrží. Ja neviem, či to bude bitcoin, ale zatiaľ sa mu to darí,“ povedal Karpiš.

„Bublinou na finančných trhoch hodnotíme výraznú odchýlku trhovej ceny od jej fundamentálnej hodnoty. Ak je cena uletená, lebo je dopyt, vtedy je bublina. Pri bitcoine ťažko hovoriť o bubline, skôr by som to nazval hrou. Pri bitcoine sa fundamentálnej hodnoty nedopátrate,“ povedal Scherhaufer.

Hovorí, že celý finančný trh je záväzkový. „To sú záväzky, ktoré sú vždy kryté aktívami. Peniaze sú tvrdé pohľadávkové a záväzkové vzťahy, aj účtovne, aj právne, nič iné to nie je. Virtuálne meny s tým nemajú nič spoločné. Pre mňa je token len číslo z nejakého kódu, ktorý sa napočítava a predáva, nie je to služba,“ hovorí Scherhaufer.

„Pre väčšinu laikov je hodnota to, za koľko to vymením. Pri otázke, či má bitcoin hodnotu, povedzme 6000 eur, má, lebo za takú cenu ho môžete vymeniť. Moje auto má hodnotu, aj keď nie je kryté centrálnou bankou, asi tak jeden bitcoin,“ oponuje Pikus.

Hovorí, že nemusí to byť len úžitková hodnota, ktorú má tovar, ale môže to byť aj umelecká alebo pocitová a token, teda žetón, takú hodnotu podľa neho má. „Napríklad v Austine je kníhkupectvo, ktoré funguje ako kooperatíva, je vlastnená svojimi zákazníkmi, študentmi, ktorí tam kupovali knihy a na konci roka sa zisk prerozdelil. Dostali ste tokeny, žetóny, za ktoré ste si mohli účelovo kúpiť knihy,“ hovorí Pikus.

„Bol tam záväzok vydavateľa, že si môžete za tie žetóny kúpiť knihy? Takže bol tam záväzok, cenný papier, zmenka. Je tam záväzok, darčeková poukážka v potravinách. O tom hovorím,“ hovorí Scherhaufer.

„Som na site Warmshowers.org (Teplé sprchy). Ubytovávam cyklistov, ktorí chodia na dlhé trate, a za to dostávam niečo ako lajky. Hodnotu to má v tom, že keď prídem do nejakej krajiny, ubytuje ma cyklista, poklepe po ramene, že ty máš veľa tej virtuálnej meny. Pre mňa to má väčšiu hodnotu ako najdrahší hotel napríklad v Belehrade.“

„Nadviažem na teplé sprchy, hodnota je naozaj subjektívna,“ doplnil Karpiš. „Kryptomeny sú nástroj na vrátenie moci ľuďom. Vám sa páči použitie v komunitnej ekonomike a mne sa páči použitie, pre ktoré to pôvodne vzniklo, že ľuďom sa nepáčilo, že máme centralizovaného správcu pamäte,“ hovorí Karpiš.

„Ľudia, čo to vymýšľali, mysleli na to, že finančný systém dnes nefunguje optimálne. Ja som po finančnej kríze napísal knihu Zlé peniaze a Satoshi Nakamoto nakódoval bitcoin. Emócia bola rovnaká. Oni neboli spokojní s tým, ako funguje finančný systém, s tým, čo sa dnes nazýva kapitalizmom,“ hovorí Karpiš.

Roman Scherhaufer a Juraj Karpiš. Foto N – Tomáš Benedikovič

Aká je šanca, že sa bitcoin stane nástrojom na výmenu tovarov?

„To už dnes funguje, môžem si za bitcoin kúpiť mlieko, len to nerobím, lebo je to drahé. Okrem toho bitcoin ešte nie je všeobecne akceptovaným prostriedkom výmeny a nie je tou zúčtovacou jednotkou, ktorú máme v hlave,“ hovorí Karpiš. Verí, že časom sa to „utrasie“ a príde technologická inovácia na zostrojenie kryptomeny, ktorá má potenciál súťažiť s našimi peniazmi.

„Či budeme kupovať za bitcoin chlieb? Technológie prichádzajú, keď treba riešiť nejaký problém, a eurá sú na kupovanie chleba úplne v pohode,“ myslí si Pikus. Blockchain vie riešiť oveľa vážnejšie problémy, preto si myslí, že aj o 20 rokov budeme kupovať chlieb za eurá.

Scherhaufer nevidí využitie blockchainu vo financiách, ale vie si predstaviť personálne dáta v zdravotníctve na báze tejto technológie. „Myslím si, že stále tu budeme mať klasické meny, a keď bublina vyprší, blockchain má šancu sa presadiť v hospodárskych sférach, kde je to rozumné,“ hovorí Scherhaufer.

„Keby nejaký miner (ťažiar) dal záväzok, že za tento token (žetón) vymení jeden pohár, už je to záväzok, už to má hodnotu,“ hovorí Scherhaufer. „Podstatné je, že finančný trh je vždy krytý reálnymi aktívami,“ hovorí Scherhaufer.

Miroslav Pikus. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ako je možné, že sa hackerom darí často ukradnúť kryptomeny?

Pikus pripomína, že na bitcoin je 9 rokov vypísaná obrovská odmena – kto by to hackol, dostane 200 miliárd. No zatiaľ sa to nikomu nepodarilo. „Niekto vykradne sem-tam servery, peňaženky, a to je problém. Svoju peňaženku by ste si mali ochrániť, sú na to rôzne hardvérové riešenia. Podľa všetkých našich vedomostí však samotný blockchain nemá systémovú dieru,“ hovorí Pikus.

Treba bitcoin regulovať?

Finančník Scherhaufer si nemyslí, že by vlády mali bitcoin regulovať.

Pikus si myslí, že trochu regulácie by nezaškodilo. „Je smutné, že technológia pravdy a dôvery je odrazu plná nedôveryhodných ľudí. Som rád, že bitcoin šľahol dole. Prečistí sa to od všetkých tých podvodníkov. Blockchain má prísľub, ale teraz je to plné podvodu, takže ani trochu regulácie by nezaškodilo,“ hovorí Pikus.

O akom podvode hovorí?

„Teraz som mal na linke Estóncov, ktorí sa tvária, že vymysleli databázu. Pridá sa k tomu slovo blockchain. Nahodia si web, zverejnia white paper, opíšu myšlienku a povedia: dajte nám peniaze. A to sa im darí,“ vysvetľuje Pikus. Podľa neho to bolo na úrovni nigérijských podvodov. Dúfa, že tá bublina spľasne a začne to byť serióznejšie.

Ktorá kryptomena má najväčšiu budúcnosť?

„Verím tomu, že to trh objaví správne,“ hovorí Karpiš. Podľa neho pohľad do krátkej histórie ukazuje, že bitcoin má najväčšiu komunitu ľudí, ktorí sa starajú o to, aby to fungovalo. „Ale ja nie som odborník na shitcoiny a nepoviem vám, čo máte nakúpiť,“ hovorí Karpiš.

Dodáva, že napríklad kryptomena monero vracia tajomstvo do bankového tajomstva. „Sám neviem, čo prežije. Možno tá mena, ktorá nakoniec vyhrá, ešte neexistuje,“ dodal Karpiš.

„Ja viem dať zaručený recept, ako zarobiť na blockchaine: Nekupujte žetóny, ale postavte kasíno,“ povedal Pikus.

Čo si myslíte, koľko bude stáť bitcoin? 

„To nikto nevie, lebo je to bublina a bublina nemá nejakú rovnováhu,“ hovorí Karpiš. Pozerať sa na to ako na nástroj zarábania a zbohatnutia je podivné. To nie je investícia, to sú peniaze,“ dodal.

„Neviete urobiť žiadnu fundamentálnu analýzu, je to čisto psychológia, ponuka a dopyt. Je to o tej vlne záujmu. Nedá sa to nijako oceniť, nie je za tým nijaká služba,“ povedal Scherhaufer. Odporúča investovať do akcií.

„Kamaráti mi minule v krčme povedali a ja som si to osvojil – o rok bude bitcoin buď milión, alebo nula,“ dodal IT expert Pikus.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Šanta dostal po Majskom, Kočnerovi a Ruskovi pred súd aj Stopku z Euro-Buildingu
  • Cesty: V štúdii uskutočniteľnosti pre cestu 1. triedy medzi Žilinou a Topoľčanmi sú viaceré chyby, tvrdí ÚHP
  • Prepúšťanie: Česká pošta plánuje k 1. marcu 2021 zrušiť vyše 2300 pracovných miest
  • Firmy: Danone redukuje 2-tisíc pracovných miest vrátane štvrtiny pozícií v centrálach, je to 2 % celkovej pracovnej sily
  • Biznis: Podnikateľská aktivita v eurozóne v novembri prudko klesla, dôvodom sú plošné uzávery v dôsledku pandémie
  • Kiná: Firma Cineworld sa dohodla na ďalšom odklade splátok dlhu do júna 2022, získa aj nové pôžičky za 450 miliónov dolárov
  • Prvá pomoc+ a odvodové prázdniny: Čo by malo platiť a neplatí
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám o tom

Minúta po minúte

Aerolínie Qantas plánujú od pasažierov medzinárodných letov žiadať očkovanie proti koronavírusu. Podľa šéfa spoločnosti bude vakcína „nevyhnutnosťou“ pre medzinárodné cestovanie. Ide o prvé veľké aerolínie, ktoré verejne predostreli možnosť odmietnuť cestujúcich, ktorí nebudú zaočkovaní proti covidu-19.

„Zvažujeme zmenu podmienok pre medzinárodných cestovateľov, budeme žiadať ľudí, aby mali očkovanie pred tým, než nastúpia do lietadla,“ povedal Alan Joyce v televízii. Podľa neho sa tak stane hneď, ako sa tieto vakcíny stanú bežne dostupné.

Či sa bude táto zmena týkať aj domácich liniek, zatiaľ povedať nechcel.

Šéf aerolínií si takisto myslí, že k podobnému kroku sa uchýlia aj viaceré letecké spoločnosti. (čtk, current affair)

Richard Sulík vysvetľuje, prečo SaS nie je za ďalšie kolá celoplošného testovania. Strana podľa neho súhlasila s testovaním len počas Dušičiek. „Následne však nedošlo k otvoreniu reštaurácií či fitnescentier,“ povedal s tým, že teraz by malo byť na rade otváranie prevádzok, a nie ďalšie vlny testovania.

Sulíka mrzí, že Matovič „stoj čo stoj“ otvorenie prevádzok blokuje. (ta3)

Európska komisia chce zjednodušiť prístup k lacným generickým liekom, teda ku kópiám originálnych prípravkov, ktoré môžu prísť na trh po vypršaní patentovej ochrany. To by mohlo znížiť príjmy veľkých farmaceutických firiem.

Návrh dokumentu odráža stratégiu Komisie pre farmaceutický sektor, ktorej cieľom je zvýšiť dostupnosť liekov a zabrániť opakovaniu problémov s ich nedostatkom, ktoré sa objavili na jar počas prvej vlny pandémie. (čtk, reuters)

Vysoká spotreba elektriny ukazuje, že priemyselné firmy vyrábajú na jeseň viac ako vlani

Zdroj: Jerguš Stručka na základe dát z portálu ENTSO-E
Zdroj: Jerguš Stručka na základe dát z portálu ENTSO-E

Spotreba elektriny je túto jeseň už vyššia ako pred rokom, spôsobili to zrejme veľké priemyselné firmy, najmä automobilky. Hutnícke fabriky sú na tom horšie a najviac trpia malé podniky, ktoré majú silné zastúpenie v gastrosektore.

Minister dopravy Doležal chce zabrániť, aby sa slovenskí lyžiari presunuli do Rakúska alebo Talianska. Detaily plánu zatiaľ nezverejnil, aby ich najskôr mohli posúdiť pandemická komisia a ústredný krízový štáb.

Bratislavská župa podala trestné oznámenie pre rekonštrukciu cesty medzi Sencom a Pezinkom. Reaguje tak na kontrolu hospodárenia z rokov 2016 – 2018 v spoločnosti Regionálne cesty Bratislava. Zákazka bola podľa nej predražená o vyše 664-tisíc eur.

Obstarávanie sa uskutočnilo v rokoch 2017 až 2018 a porušenie zákona o verejnom obstarávaní, princípu hospodárnosti a predraženie zákazky konštatoval podľa TASR hlavný kontrolór Úradu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Milan Slezák.

Poukázal na to, že stavebné práce boli realizované na základe dvoch zmlúv o dielo, ktoré boli výsledkom dvoch podlimitných zákaziek. Podľa kontrolóra sa však malo verejné obstarávanie uskutočniť v súlade s postupom pre nadlimitnú zákazku.

Kontrolór vyčítal aj to, že verejné obstarávania boli realizované a zmluvy podpísané ešte pred pridelením dotácie 7,2 milióna eur, pričom zmluvami z marca a septembra 2018 nebol jasne a presne definovaný predmet zákazky a taktiež bola prijatá ekonomicky nevýhodnejšia cenová ponuka.
Súčasné vedenie kraja sa bránilo tým, že v čase realizácie zákazky vlastnil kraj len 68 percent akcií spoločnosti RCB a mal obmedzený vplyv na manažment firmy spravujúcej cesty II. a III. triedy. Konateľa spoločnosti vymenoval minoritný akcionár a nie samosprávny kraj.
BSK sa po nástupe nového vedenia podarilo získať nad cestárskou spoločnosťou úplnú manažérsku a vlastnícku kontrolu. V septembri schválilo krajské zastupiteľstvo urovnanie záväzkov spoločnosti RCB a následne v októbri založenie novej cestárskej spoločnosti Regionálna správa ciest Bratislavského samosprávneho kraja (RSC BSK), kde už bude kraj stopercentným vlastníkom.

Minister dopravy Andrej Doležal (Sme rodina) má plán pre lyžiarske strediská pred otvorením zimnej sezóny so súborom opatrení podľa okresov a jasnými pravidlami, ich súčasťou má byť aj testovanie. Plán tento týždeň dostanú na schválenie pandemická komisia a ústredný krízový štáb.

Na severe Švédska sa ešte v sobotu zrútila 230-metrová veterná turbína. Pri nehode sa nikto nezranil. Presná príčina známa nie je.

V čase incidentu neboli na mieste prítomní žiadni robotníci. Podobný incident sa vo Švédsku ešte nestal. Turbína, jej čepele a veža, na ktorej stála, sa zrútili v sobotu večer počas silného vetra neďaleko odľahlého mesta Skelleftea.

Konštrukcia, ktorú postavila spoločnosť Vestas so sídlom v Dánsku, bola jednou zo 72 plánovaných turbín tzv. veternej farmy, ktorej časť majú uviesť do prevádzky v decembri.

Nebolo bezprostredne jasné, či bola zrútená turbína v čase incidentu v prevádzke alebo vo výstavbe. (tasr, bloomberg)

Sulík vysvetlil, že SaS predloží svoj protipandemický plán najprv pandemickej komisii, aby k nemu zaujala stanovisko. Následne ho predloží na ústredný krízový štáb. Kritike premiéra nerozumie. „Neviem, čo viac mám urobiť, aby bol pán premiér spokojný,“ povedal.

Premiérovu reakciu, že to je „cesta do pekla“, komentovať nechcel. Ale vecnej diskusii sa nebráni.

Nie je podľa neho pravda, že by sa v pláne nepozerali na obsadenosť lôžok.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať