Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Debata o bitcoine: Zatiaľ to je miestami ako nigérijské podvody, ale technológia za tým je skvelá

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

„Pri bitcoine sa fundamentálnej hodnoty nedopátrate.“ 

Roman Scherhaufer, finančník

„Ľudia, čo to vymýšľali, mysleli na to, že finančný systém dnes nefunguje optimálne. Ja som po finančnej kríze napísal knihu Zlé peniaze a Satoshi Nakamoto nakódoval bitcoin. Emócia bola rovnaká.“

Juraj Karpiš, ekonóm INESS

„Či budeme kupovať za bitcoin chlieb? Technológie prichádzajú, keď treba riešiť nejaký problém, a eurá sú na kupovanie chleba úplne v pohode.“

Miroslav Pikus, IT expert

 

Čo je to bitcoin?

Závisí to od toho, kto vám ho vysvetľuje. „Považujem ho za pokladnicu bez pokladníka. Je to elektronická pokladnica, ktorá funguje napriek tomu, že sme neurčili pokladníka. Vďaka blockchain technológii nemusíme určiť nikoho konkrétneho, komu budeme dôverovať a zapisovať transakcie, ale ono sa to bude robiť samo,“ povedal analytik inštitútu INESS Juraj Karpiš. Hovorí, že doteraz sme nemali elektronické peniaze, ktoré sú postavené na tom, že nikto nikomu neverí a napriek tomu to vďaka technológii funguje. „Pravda je na tisíckach počítačov po celom svete.“

„Technická špecifikácia je v poriadku, to je na dôvere. Ale to je tak všetko,“ povedal finančník Roman Scherhaufer. Bitcoiny neodporúča nakupovať.

IT expert Miroslav Pikus povedal, že blockchain je niečo ako databáza distribuovaná na počítačoch, ktorá by mohla vrátiť dosť stratenú dôveru v počítače. „Bitcoin je zatiaľ jediná reálne rozšírená aplikácia, ktorá využíva blockchain. Mne to však nepripadá ako mena. Od meny očakávam istú stabilitu. Je asi 15 miliónov bitcoin peňaženiek, ale drvivá väčšina z nich sú podľa mňa špekulanti,“ povedal Pikus.

Hovorí, že niektoré štáty uvažujú o tom – a už aj implementujú –, že sa ukladajú citlivé veci, napríklad matričné veci v Estónsku, kataster nehnuteľností v Nigérii a Ghane.

„Súhlasím, stále to nie sú peniaze, ale je to platobný systém. Existencia súkromného decentralizovaného platobného systému pomimo toho oficiálneho je obrovská hodnota,“ doplnil Karpiš.

Akú má bitcoin hodnotu, má vôbec nejakú? Je to bublina?

„Bublina je niečo, kde ťažko nájdete rovnovážnu cenu. A to je presne definícia peňazí. Na základe čoho hodnotíte hodnotu papierikov v peňaženke? Na základe toho, čo ste si kúpili včera, a veríte, že aj zajtra nájdete niekoho, kto by tú cenu akceptoval. (…) Nie každá bublina vydrží. Ja neviem, či to bude bitcoin, ale zatiaľ sa mu to darí,“ povedal Karpiš.

„Bublinou na finančných trhoch hodnotíme výraznú odchýlku trhovej ceny od jej fundamentálnej hodnoty. Ak je cena uletená, lebo je dopyt, vtedy je bublina. Pri bitcoine ťažko hovoriť o bubline, skôr by som to nazval hrou. Pri bitcoine sa fundamentálnej hodnoty nedopátrate,“ povedal Scherhaufer.

Hovorí, že celý finančný trh je záväzkový. „To sú záväzky, ktoré sú vždy kryté aktívami. Peniaze sú tvrdé pohľadávkové a záväzkové vzťahy, aj účtovne, aj právne, nič iné to nie je. Virtuálne meny s tým nemajú nič spoločné. Pre mňa je token len číslo z nejakého kódu, ktorý sa napočítava a predáva, nie je to služba,“ hovorí Scherhaufer.

„Pre väčšinu laikov je hodnota to, za koľko to vymením. Pri otázke, či má bitcoin hodnotu, povedzme 6000 eur, má, lebo za takú cenu ho môžete vymeniť. Moje auto má hodnotu, aj keď nie je kryté centrálnou bankou, asi tak jeden bitcoin,“ oponuje Pikus.

Hovorí, že nemusí to byť len úžitková hodnota, ktorú má tovar, ale môže to byť aj umelecká alebo pocitová a token, teda žetón, takú hodnotu podľa neho má. „Napríklad v Austine je kníhkupectvo, ktoré funguje ako kooperatíva, je vlastnená svojimi zákazníkmi, študentmi, ktorí tam kupovali knihy a na konci roka sa zisk prerozdelil. Dostali ste tokeny, žetóny, za ktoré ste si mohli účelovo kúpiť knihy,“ hovorí Pikus.

„Bol tam záväzok vydavateľa, že si môžete za tie žetóny kúpiť knihy? Takže bol tam záväzok, cenný papier, zmenka. Je tam záväzok, darčeková poukážka v potravinách. O tom hovorím,“ hovorí Scherhaufer.

„Som na site Warmshowers.org (Teplé sprchy). Ubytovávam cyklistov, ktorí chodia na dlhé trate, a za to dostávam niečo ako lajky. Hodnotu to má v tom, že keď prídem do nejakej krajiny, ubytuje ma cyklista, poklepe po ramene, že ty máš veľa tej virtuálnej meny. Pre mňa to má väčšiu hodnotu ako najdrahší hotel napríklad v Belehrade.“

„Nadviažem na teplé sprchy, hodnota je naozaj subjektívna,“ doplnil Karpiš. „Kryptomeny sú nástroj na vrátenie moci ľuďom. Vám sa páči použitie v komunitnej ekonomike a mne sa páči použitie, pre ktoré to pôvodne vzniklo, že ľuďom sa nepáčilo, že máme centralizovaného správcu pamäte,“ hovorí Karpiš.

„Ľudia, čo to vymýšľali, mysleli na to, že finančný systém dnes nefunguje optimálne. Ja som po finančnej kríze napísal knihu Zlé peniaze a Satoshi Nakamoto nakódoval bitcoin. Emócia bola rovnaká. Oni neboli spokojní s tým, ako funguje finančný systém, s tým, čo sa dnes nazýva kapitalizmom,“ hovorí Karpiš.

Roman Scherhaufer a Juraj Karpiš. Foto N – Tomáš Benedikovič

Aká je šanca, že sa bitcoin stane nástrojom na výmenu tovarov?

„To už dnes funguje, môžem si za bitcoin kúpiť mlieko, len to nerobím, lebo je to drahé. Okrem toho bitcoin ešte nie je všeobecne akceptovaným prostriedkom výmeny a nie je tou zúčtovacou jednotkou, ktorú máme v hlave,“ hovorí Karpiš. Verí, že časom sa to „utrasie“ a príde technologická inovácia na zostrojenie kryptomeny, ktorá má potenciál súťažiť s našimi peniazmi.

„Či budeme kupovať za bitcoin chlieb? Technológie prichádzajú, keď treba riešiť nejaký problém, a eurá sú na kupovanie chleba úplne v pohode,“ myslí si Pikus. Blockchain vie riešiť oveľa vážnejšie problémy, preto si myslí, že aj o 20 rokov budeme kupovať chlieb za eurá.

Scherhaufer nevidí využitie blockchainu vo financiách, ale vie si predstaviť personálne dáta v zdravotníctve na báze tejto technológie. „Myslím si, že stále tu budeme mať klasické meny, a keď bublina vyprší, blockchain má šancu sa presadiť v hospodárskych sférach, kde je to rozumné,“ hovorí Scherhaufer.

„Keby nejaký miner (ťažiar) dal záväzok, že za tento token (žetón) vymení jeden pohár, už je to záväzok, už to má hodnotu,“ hovorí Scherhaufer. „Podstatné je, že finančný trh je vždy krytý reálnymi aktívami,“ hovorí Scherhaufer.

Miroslav Pikus. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ako je možné, že sa hackerom darí často ukradnúť kryptomeny?

Pikus pripomína, že na bitcoin je 9 rokov vypísaná obrovská odmena – kto by to hackol, dostane 200 miliárd. No zatiaľ sa to nikomu nepodarilo. „Niekto vykradne sem-tam servery, peňaženky, a to je problém. Svoju peňaženku by ste si mali ochrániť, sú na to rôzne hardvérové riešenia. Podľa všetkých našich vedomostí však samotný blockchain nemá systémovú dieru,“ hovorí Pikus.

Treba bitcoin regulovať?

Finančník Scherhaufer si nemyslí, že by vlády mali bitcoin regulovať.

Pikus si myslí, že trochu regulácie by nezaškodilo. „Je smutné, že technológia pravdy a dôvery je odrazu plná nedôveryhodných ľudí. Som rád, že bitcoin šľahol dole. Prečistí sa to od všetkých tých podvodníkov. Blockchain má prísľub, ale teraz je to plné podvodu, takže ani trochu regulácie by nezaškodilo,“ hovorí Pikus.

O akom podvode hovorí?

„Teraz som mal na linke Estóncov, ktorí sa tvária, že vymysleli databázu. Pridá sa k tomu slovo blockchain. Nahodia si web, zverejnia white paper, opíšu myšlienku a povedia: dajte nám peniaze. A to sa im darí,“ vysvetľuje Pikus. Podľa neho to bolo na úrovni nigérijských podvodov. Dúfa, že tá bublina spľasne a začne to byť serióznejšie.

Ktorá kryptomena má najväčšiu budúcnosť?

„Verím tomu, že to trh objaví správne,“ hovorí Karpiš. Podľa neho pohľad do krátkej histórie ukazuje, že bitcoin má najväčšiu komunitu ľudí, ktorí sa starajú o to, aby to fungovalo. „Ale ja nie som odborník na shitcoiny a nepoviem vám, čo máte nakúpiť,“ hovorí Karpiš.

Dodáva, že napríklad kryptomena monero vracia tajomstvo do bankového tajomstva. „Sám neviem, čo prežije. Možno tá mena, ktorá nakoniec vyhrá, ešte neexistuje,“ dodal Karpiš.

„Ja viem dať zaručený recept, ako zarobiť na blockchaine: Nekupujte žetóny, ale postavte kasíno,“ povedal Pikus.

Čo si myslíte, koľko bude stáť bitcoin? 

„To nikto nevie, lebo je to bublina a bublina nemá nejakú rovnováhu,“ hovorí Karpiš. Pozerať sa na to ako na nástroj zarábania a zbohatnutia je podivné. To nie je investícia, to sú peniaze,“ dodal.

„Neviete urobiť žiadnu fundamentálnu analýzu, je to čisto psychológia, ponuka a dopyt. Je to o tej vlne záujmu. Nedá sa to nijako oceniť, nie je za tým nijaká služba,“ povedal Scherhaufer. Odporúča investovať do akcií.

„Kamaráti mi minule v krčme povedali a ja som si to osvojil – o rok bude bitcoin buď milión, alebo nula,“ dodal IT expert Pikus.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Kiskov tieňový minister financií: Ak dôjde k zmene, čo dúfam, je dôležité, aby strany mali aj programové prieniky

Tomáš Meravý vraví, že nikdy v živote by v Kiskovej strane Za ľudí nezvyšovali daňovo-odvodové zaťaženie práce. Na druhej strane, sú otvorení vyšším majetkovým daniam.

Stručne z ďalších tém z rozhovoru s Tomášom Meravým:

  • V programe strany budú mať aj výdavkové limity
  • Priestor na šetrenie je v znižovaní prezamestnanosti v štátnej správe, máme napríklad veľa policajtov na jedného obyvateľa
  • Obedy zadarmo by úplne nerušil, ale treba sa vrátiť k nejakej forme adresnejšej pomoci
  • Ideálne by bolo, keby sa znížili sadzby sociálneho poistenia
  • Navrhuje debatu o progresívnom nastavení daňového bonusu, ktorého suma by rástla s počtom detí
  • Čítajte celý rozhovor s Tomášom Meravým.
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Minúta po minúte

Zdieľať

Pellegrini vyhlásil, že U. S. Steel Košice bol pre americký manažment „dojnou kravou“.  Podľa premiéra podnik trpí investičným dlhom, čo prispelo k jeho súčasnej ťažkej situácii na trhu s oceľou a zámeru znižovať počet zamestnancov.

 „Treba aj vytknúť americkému manažmentu, že tá fabrika im slúžila ako dojná krava a miesto toho, aby do nej primerane investovali, tak to nerobili,“ povedal Pellegrini po výjazdovom rokovaní v okrese Košice-okolie, na ktorom prijal odborárov z košických oceliarní.

Odborári mu odovzdali petíciu za podporu európskeho oceliarskeho priemyslu a vytvorenie férového prostredia na podnikanie. Z košickej továrne a jej dcérskych spoločností ju podpísalo viac ako 8800 zamestnancov.

Petícia nasledovala po tom, ako vedenie U. S. Steel Košice oznámilo, že do konca roka 2021 zníži počet zamestnancov pracujúcich v oceliarňach a jej dcérskych spoločnostiach o 2500.

K znižovaniu stavov zamestnancov pristúpila firma vzhľadom na zlú situáciu na trhu s oceľou, pričom poukázala na dôsledky vysokého importu ocele z krajín, ktoré nemusia dodržiavať pravidlá platné v Európe a nie sú súčasťou európskeho systému obchodovania s emisiami.

„Treba si veľmi otvorene povedať, a na tom sme sa aj zhodli s predstaviteľmi odborov, že tá fabrika vyprodukovala za posledné roky viac ako miliardu zisku a tento zisk bol skoro komplet odvedený akcionárom, majiteľom, do Spojených štátov. Tá fabrika veľmi málo v minulosti investovala, preto je tam aj značný investičný a morálny dlh, ktorý potom spôsobuje, že tá fabrika nie je taká efektívna, ako možno nejaké iné fabriky podobného typu v Európe alebo vo svete, a teraz žneme neblahé následky tohto celého. Takže, treba trochu vytknúť aj majiteľom, ako sa k fabrike správali,“ uviedol premiér.

Vláda si pritom podľa neho uvedomuje, že spolu s automobilkou Volkswagen ide o najväčšieho zamestnávateľa v krajine.

„Musíme dbať na to, čo sa bude diať na východe Slovenska a s veľkým znepokojením sledujem túto situáciu a privítal som aktivity odborárov, ktoré nesmerujú len k nejakému vyjednávaniu alebo zákazu prepúšťania, ale zaoberali sme sa globálne tou situáciou, ktorej čelíme v rámci Európy,“ povedal Pellegrini.

Odborárom prisľúbil, že ministri aj on sám budú v diskusiách na európskych fórach hovoriť o možných spôsoboch, ako brániť Európu voči dovozom lacnej ocele z krajín, kde sa pri výrobe neberie ohľad na environmentálne dôsledky. (tasr)

Zdieľať

SaS predložila do parlamentu balík opatrení pre motoristov. Ministerstvo dopravy má k návrhom výhrady.

Jana Kiššová z SaS uviedla, že motoristi tvoria veľkú časť štátneho rozpočtu, pričom nedostávajú adekvátnu protihodnotu. Balík opatrení opozičnej strany tvorí šesť návrhov zákonov.

SaS navrhuje úpravu pri ročnej diaľničnej známke, ktorá by podľa strany mala platiť celých 365 dní. Tento návrh je podľa hovorkyne ministerstva dopravy Karolíny Duckej odborne nepripravený. Rezort dopravy podľa jej slov vyhodnocuje správanie ľudí pri kúpe diaľničnej známky a pripravuje vlastné riešenie tejto problematiky. Avizovala, že ministerstvo ho predstaví v krátkom čase.

Ďalším navrhovaným opatrením je napríklad zrušenie nálepiek o absolvovaní technickej a emisnej kontroly, či zavedenie možnosti „prenositeľnosti“ tabuľky s evidenčným číslom vozidla zo starého motorového vozidla toho istého majiteľa na jeho nové motorové vozidlo. „Chceme, aby evidenčné čísla vozidla, plechové tabuľky, ktoré máme na autách, boli na majiteľa,“ priblížil poslanec SaS Miroslav Ivan.

Zrušiť by SaS chcela povinnosť nakrúcať videozáznam o priebehu výkonu technickej a emisnej kontroly na staniciach technickej kontroly (STK) a na pracoviskách emisnej kontroly. Ivan upozornil, že po zavedení tohto opatrenia je o prácu technika oveľa menší záujem.

Ducká reagovala s tým, že kamery boli na STK zavedené novelou zákona, ktorá bola vypracovaná v čase, keď bola SaS koaličnou stranou. Hovorkyňa zároveň podotkla, že všetci poslanci SaS za zavedenie kamier na STK hlasovali. „Aktuálna zmena iba rozšírila ich počet, pričom zákon jasne upravuje, na aké účely sa môžu tieto záznamy použiť,“ spresnila Ducká s tým, že toto ustanovenie liberáli pri jeho prijímaní v parlamente nepripomienkovali.

Jedným z návrhov SaS je aj novela zákona o správnych poplatkoch. Podľa Ivana by mal poplatok za registráciu auta odzrkadľovať administratívne náklady na prácu úradníka, ktorý úkon vykonáva.

Navrhuje tiež zníženie daní z motorových vozidiel pre nákladné vozidlá nad 3,5 tony. Rezort dopravy uviedol, že návrhy SaS v oblasti daní nie sú v jeho kompetencii. (tasr)

Zdieľať

Most-Híd by v prvom čítaní podporil návrh reformy zdravotníctva, podľa predsedu klubu Tibora Bastrnáka však má pripomienky. SNS si počká na rokovanie Koaličnej rady. ĽSNS sa rozhodne až po opätovnom stretnutí s ministerkou Andreou Kalavskou.

„Od začiatku hovoríme, že budeme podporovať všetky také návrhy, ktoré sú o bezpečnosti pacientov. Stratifikácia je taký návrh. Chceli by sme to podporiť. Máme nejaké výhrady a veci, ktoré si myslíme, že ešte ministerstvo zdravotníctva musí zlepšiť. Takže keď príde tento návrh do parlamentu, tak ho v prvom čítaní podporíme. Keď ministerstvo odstráni maličkosti, ktoré nie sú úplne definované, tak by sme to mali podporiť aj v druhom čítaní,“ komentoval Bastrnák z Mosta-Híd.

Podľa neho by išlo napríklad o zvýšenie dostupnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti v tých regiónoch, v ktorých by to bolo možné.

Predseda SNS Andrej Danko sa k téme vyjadrí neskôr. „Ja sa vyjadrím vtedy, keď Smer povie na Koaličnej rade, že stojí za Kalavskou. Dovtedy je jej návrh irelevantný, nemôžeme ísť proti záujmom koaličného partnera,“ povedal.

Kotlebova ĽSNS uviedla, že sa rozhodne až po opätovnom stretnutí s ministerkou zdravotníctva Andreou Kalavskou.

Podpredseda ĽSNS Martin Beluský uviedol, že sa s ministerkou potrebujú stretnúť ešte raz, aby strane odpovedala na niektoré otázky. Jedna sa týka personálneho zabezpečenia, druhá „malej nezrovnalosti“ v zákone. „Máme taký názor v odbornom tíme, ktorý hovorí, že to možno nie je úplne dokonalý návrh, ktorý má určité riziká, no možno je to stále lepšie, ako neurobiť nič.“ (tasr)

Zdieľať

SaS uviedla, že je za nižšie dane pre firmy, ale „nie šťastná“ je ich výška podľa obratu. Strana tak reagovala na schválenie 15-percentnej dane pre podnikateľov s ročným obratom do 100-tisíc eur v parlamente.

„My dlhodobo hovoríme, že je potrebné znižovať dane, aby bola väčšia ochota priznať a platiť dane. Má to určite pozitívne dynamické efekty,“ priblížila podpredsedníčka SaS Jana Kiššová.

„Ako trochu nešťastné vnímame to, že bude progresívna daň, teda že firmy s obratom do 100-tisíc eur budú platiť zásadne inú výšku dane na rozdiel od tých firiem, ktoré majú vyšší obrat. Vytvára to medzi týmito firmami istú konkurenčnú výhodu, respektíve nevýhodu. Toto si myslíme, že nie je celkom šťastné, ale v každom prípade podporujeme znižovanie daní,“ dodala. (tasr)

Viac k téme: Nižšia, 15-percentná daň je pre všetky firmy a živnostníkov s obratom do 100-tisíc eur ročne

Zdieľať

Poslanci SNS predložili do parlamentu návrh novely, ktorá by mala dosah na štátny rozpočet 150 miliónov eur a ani sa neunúvali vyčísliť dosah, hoci na to ministerstvo financií upozornilo. Povedal to opozičný poslanec Ondrej Dostál k novele znižujúcej DPH na potraviny.

Zdieľať

Nová kryptomena Facebooku je „budíčkom „pre centrálne banky, aby pokročili v spolupráci a samy vytvorili novú digitálnu menu, povedal člen výkonnej rady Európskej centrálnej banky Benoit Coeure. Úvah o takom kroku bolo viac, no nedotiahli sa.

Zdieľať

Nie je pravda, že Európska komisia zastavila osobitný odvod pre reťazce na Slovensku, povedala poslankyňa SNS Eva Antošová. Tvrdí, že odvod zastavil predseda SNS Andrej Danko, pričom Slovensku nikto nehovoril, že by odvod nemohlo zaviesť.