Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Debata o bitcoine: Zatiaľ to je miestami ako nigérijské podvody, ale technológia za tým je skvelá

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

V diskusii Denníka N boli hosťami analytik Juraj Karpiš, IT expert Miroslav Pikus a finančník Roman Scherhaufer. Prinášame výber z vyše hodinovej debaty.

„Pri bitcoine sa fundamentálnej hodnoty nedopátrate.“ 

Roman Scherhaufer, finančník

„Ľudia, čo to vymýšľali, mysleli na to, že finančný systém dnes nefunguje optimálne. Ja som po finančnej kríze napísal knihu Zlé peniaze a Satoshi Nakamoto nakódoval bitcoin. Emócia bola rovnaká.“

Juraj Karpiš, ekonóm INESS

„Či budeme kupovať za bitcoin chlieb? Technológie prichádzajú, keď treba riešiť nejaký problém, a eurá sú na kupovanie chleba úplne v pohode.“

Miroslav Pikus, IT expert

 

Čo je to bitcoin?

Závisí to od toho, kto vám ho vysvetľuje. „Považujem ho za pokladnicu bez pokladníka. Je to elektronická pokladnica, ktorá funguje napriek tomu, že sme neurčili pokladníka. Vďaka blockchain technológii nemusíme určiť nikoho konkrétneho, komu budeme dôverovať a zapisovať transakcie, ale ono sa to bude robiť samo,“ povedal analytik inštitútu INESS Juraj Karpiš. Hovorí, že doteraz sme nemali elektronické peniaze, ktoré sú postavené na tom, že nikto nikomu neverí a napriek tomu to vďaka technológii funguje. „Pravda je na tisíckach počítačov po celom svete.“

„Technická špecifikácia je v poriadku, to je na dôvere. Ale to je tak všetko,“ povedal finančník Roman Scherhaufer. Bitcoiny neodporúča nakupovať.

IT expert Miroslav Pikus povedal, že blockchain je niečo ako databáza distribuovaná na počítačoch, ktorá by mohla vrátiť dosť stratenú dôveru v počítače. „Bitcoin je zatiaľ jediná reálne rozšírená aplikácia, ktorá využíva blockchain. Mne to však nepripadá ako mena. Od meny očakávam istú stabilitu. Je asi 15 miliónov bitcoin peňaženiek, ale drvivá väčšina z nich sú podľa mňa špekulanti,“ povedal Pikus.

Hovorí, že niektoré štáty uvažujú o tom – a už aj implementujú –, že sa ukladajú citlivé veci, napríklad matričné veci v Estónsku, kataster nehnuteľností v Nigérii a Ghane.

„Súhlasím, stále to nie sú peniaze, ale je to platobný systém. Existencia súkromného decentralizovaného platobného systému pomimo toho oficiálneho je obrovská hodnota,“ doplnil Karpiš.

Akú má bitcoin hodnotu, má vôbec nejakú? Je to bublina?

„Bublina je niečo, kde ťažko nájdete rovnovážnu cenu. A to je presne definícia peňazí. Na základe čoho hodnotíte hodnotu papierikov v peňaženke? Na základe toho, čo ste si kúpili včera, a veríte, že aj zajtra nájdete niekoho, kto by tú cenu akceptoval. (…) Nie každá bublina vydrží. Ja neviem, či to bude bitcoin, ale zatiaľ sa mu to darí,“ povedal Karpiš.

„Bublinou na finančných trhoch hodnotíme výraznú odchýlku trhovej ceny od jej fundamentálnej hodnoty. Ak je cena uletená, lebo je dopyt, vtedy je bublina. Pri bitcoine ťažko hovoriť o bubline, skôr by som to nazval hrou. Pri bitcoine sa fundamentálnej hodnoty nedopátrate,“ povedal Scherhaufer.

Hovorí, že celý finančný trh je záväzkový. „To sú záväzky, ktoré sú vždy kryté aktívami. Peniaze sú tvrdé pohľadávkové a záväzkové vzťahy, aj účtovne, aj právne, nič iné to nie je. Virtuálne meny s tým nemajú nič spoločné. Pre mňa je token len číslo z nejakého kódu, ktorý sa napočítava a predáva, nie je to služba,“ hovorí Scherhaufer.

„Pre väčšinu laikov je hodnota to, za koľko to vymením. Pri otázke, či má bitcoin hodnotu, povedzme 6000 eur, má, lebo za takú cenu ho môžete vymeniť. Moje auto má hodnotu, aj keď nie je kryté centrálnou bankou, asi tak jeden bitcoin,“ oponuje Pikus.

Hovorí, že nemusí to byť len úžitková hodnota, ktorú má tovar, ale môže to byť aj umelecká alebo pocitová a token, teda žetón, takú hodnotu podľa neho má. „Napríklad v Austine je kníhkupectvo, ktoré funguje ako kooperatíva, je vlastnená svojimi zákazníkmi, študentmi, ktorí tam kupovali knihy a na konci roka sa zisk prerozdelil. Dostali ste tokeny, žetóny, za ktoré ste si mohli účelovo kúpiť knihy,“ hovorí Pikus.

„Bol tam záväzok vydavateľa, že si môžete za tie žetóny kúpiť knihy? Takže bol tam záväzok, cenný papier, zmenka. Je tam záväzok, darčeková poukážka v potravinách. O tom hovorím,“ hovorí Scherhaufer.

„Som na site Warmshowers.org (Teplé sprchy). Ubytovávam cyklistov, ktorí chodia na dlhé trate, a za to dostávam niečo ako lajky. Hodnotu to má v tom, že keď prídem do nejakej krajiny, ubytuje ma cyklista, poklepe po ramene, že ty máš veľa tej virtuálnej meny. Pre mňa to má väčšiu hodnotu ako najdrahší hotel napríklad v Belehrade.“

„Nadviažem na teplé sprchy, hodnota je naozaj subjektívna,“ doplnil Karpiš. „Kryptomeny sú nástroj na vrátenie moci ľuďom. Vám sa páči použitie v komunitnej ekonomike a mne sa páči použitie, pre ktoré to pôvodne vzniklo, že ľuďom sa nepáčilo, že máme centralizovaného správcu pamäte,“ hovorí Karpiš.

„Ľudia, čo to vymýšľali, mysleli na to, že finančný systém dnes nefunguje optimálne. Ja som po finančnej kríze napísal knihu Zlé peniaze a Satoshi Nakamoto nakódoval bitcoin. Emócia bola rovnaká. Oni neboli spokojní s tým, ako funguje finančný systém, s tým, čo sa dnes nazýva kapitalizmom,“ hovorí Karpiš.

Roman Scherhaufer a Juraj Karpiš. Foto N – Tomáš Benedikovič

Aká je šanca, že sa bitcoin stane nástrojom na výmenu tovarov?

„To už dnes funguje, môžem si za bitcoin kúpiť mlieko, len to nerobím, lebo je to drahé. Okrem toho bitcoin ešte nie je všeobecne akceptovaným prostriedkom výmeny a nie je tou zúčtovacou jednotkou, ktorú máme v hlave,“ hovorí Karpiš. Verí, že časom sa to „utrasie“ a príde technologická inovácia na zostrojenie kryptomeny, ktorá má potenciál súťažiť s našimi peniazmi.

„Či budeme kupovať za bitcoin chlieb? Technológie prichádzajú, keď treba riešiť nejaký problém, a eurá sú na kupovanie chleba úplne v pohode,“ myslí si Pikus. Blockchain vie riešiť oveľa vážnejšie problémy, preto si myslí, že aj o 20 rokov budeme kupovať chlieb za eurá.

Scherhaufer nevidí využitie blockchainu vo financiách, ale vie si predstaviť personálne dáta v zdravotníctve na báze tejto technológie. „Myslím si, že stále tu budeme mať klasické meny, a keď bublina vyprší, blockchain má šancu sa presadiť v hospodárskych sférach, kde je to rozumné,“ hovorí Scherhaufer.

„Keby nejaký miner (ťažiar) dal záväzok, že za tento token (žetón) vymení jeden pohár, už je to záväzok, už to má hodnotu,“ hovorí Scherhaufer. „Podstatné je, že finančný trh je vždy krytý reálnymi aktívami,“ hovorí Scherhaufer.

Miroslav Pikus. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ako je možné, že sa hackerom darí často ukradnúť kryptomeny?

Pikus pripomína, že na bitcoin je 9 rokov vypísaná obrovská odmena – kto by to hackol, dostane 200 miliárd. No zatiaľ sa to nikomu nepodarilo. „Niekto vykradne sem-tam servery, peňaženky, a to je problém. Svoju peňaženku by ste si mali ochrániť, sú na to rôzne hardvérové riešenia. Podľa všetkých našich vedomostí však samotný blockchain nemá systémovú dieru,“ hovorí Pikus.

Treba bitcoin regulovať?

Finančník Scherhaufer si nemyslí, že by vlády mali bitcoin regulovať.

Pikus si myslí, že trochu regulácie by nezaškodilo. „Je smutné, že technológia pravdy a dôvery je odrazu plná nedôveryhodných ľudí. Som rád, že bitcoin šľahol dole. Prečistí sa to od všetkých tých podvodníkov. Blockchain má prísľub, ale teraz je to plné podvodu, takže ani trochu regulácie by nezaškodilo,“ hovorí Pikus.

O akom podvode hovorí?

„Teraz som mal na linke Estóncov, ktorí sa tvária, že vymysleli databázu. Pridá sa k tomu slovo blockchain. Nahodia si web, zverejnia white paper, opíšu myšlienku a povedia: dajte nám peniaze. A to sa im darí,“ vysvetľuje Pikus. Podľa neho to bolo na úrovni nigérijských podvodov. Dúfa, že tá bublina spľasne a začne to byť serióznejšie.

Ktorá kryptomena má najväčšiu budúcnosť?

„Verím tomu, že to trh objaví správne,“ hovorí Karpiš. Podľa neho pohľad do krátkej histórie ukazuje, že bitcoin má najväčšiu komunitu ľudí, ktorí sa starajú o to, aby to fungovalo. „Ale ja nie som odborník na shitcoiny a nepoviem vám, čo máte nakúpiť,“ hovorí Karpiš.

Dodáva, že napríklad kryptomena monero vracia tajomstvo do bankového tajomstva. „Sám neviem, čo prežije. Možno tá mena, ktorá nakoniec vyhrá, ešte neexistuje,“ dodal Karpiš.

„Ja viem dať zaručený recept, ako zarobiť na blockchaine: Nekupujte žetóny, ale postavte kasíno,“ povedal Pikus.

Čo si myslíte, koľko bude stáť bitcoin? 

„To nikto nevie, lebo je to bublina a bublina nemá nejakú rovnováhu,“ hovorí Karpiš. Pozerať sa na to ako na nástroj zarábania a zbohatnutia je podivné. To nie je investícia, to sú peniaze,“ dodal.

„Neviete urobiť žiadnu fundamentálnu analýzu, je to čisto psychológia, ponuka a dopyt. Je to o tej vlne záujmu. Nedá sa to nijako oceniť, nie je za tým nijaká služba,“ povedal Scherhaufer. Odporúča investovať do akcií.

„Kamaráti mi minule v krčme povedali a ja som si to osvojil – o rok bude bitcoin buď milión, alebo nula,“ dodal IT expert Pikus.

Dnes na DennikE.sk

Mali by mať ľudia zaočkovaní proti covidu-19 nejaké výhody? Áno, ale nie exkluzivitu (9 odborníkov)

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Mali by mať zaočkovaní ľudia nejaké výhody aj na Slovensku? Oslovení odborníci sa v zásade zhodujú, že očkovací preukaz by mohol byť pre nich vstupenkou na využívanie určitých služieb. „Zvýhodnenie áno, ale exkluzivita nie,“ vraví bývalý premiérov poradca Peter Škodný.

Chcem hypotéku: Akú šancu mám získať ju, keď som živnostník, mám s. r. o., chcem zmeniť prácu alebo čakáme dieťa?

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Akú šancu mám získať hypotéku, keď som živnostník, mám s. r. o., chcem zmeniť prácu alebo čakáme dieťa? Štyria odborníci na hypotéky hovoria tiež, ako si viete zväčšiť hypotéku jej správnym načasovaním podľa toho, aké máte príjmy.

Minúta po minúte

Minister práce Milan Krajniak potvrdil, že v hre je aj zákaz vychádzania v nočných hodinách. Zmena by mohla nastať aj v prechode zo všeobecných na konkrétnejšie potvrdenia pre ľudí, ktorí chodia do práce či školy.

„Asi sa budeme snažiť zaviesť nejaký limit vo večernej hodine, pretože na debate s odborníkmi padlo, že jedno z najväčších ohrození je, že najmä vo večerných hodinách v spojitosti s konzumáciou alkoholu je jedno z najväčších epidemiologických rizík,“ povedal minister v relácii RTVS O 5 minút 12.

„Rovnako asi môžeme očakávať, že tí ľudia, ktorí chodia do školy a do práce, budú potrebovať nie všeobecné potvrdenie… ale malo by tam byť uvedené, kde je výkon práce a v akom čase, aby sa to dalo skontrolovať,“ dodal.

Karanténne príspevky by mohli kompenzovať celú čistú mzdu, povedal Milan Krajniak v RTVS. „Dúfam, že to bude na úrovni prakticky vykrytia čistej mzdy,“ dodal. Zmena by mohla platiť aj od pondelka.

„Musíme pomôcť ľuďom, pretože keď sa stane, že dvaja ľudia pracujú a teraz musia zostať v karanténe, myslím rodina, dvaja manželia plus majú malé deti, tak dostávali 55 % percent hrubého príjmu ako pandemickú OČR alebo pandemickú PN-ku,“ povedal Krajniak.

„Ak by sme sa na tom dohodli, ja verím, že od zajtra. S tým, že na marcovej schôdzi by sme to schválili s tým, že by to platilo od 1. marca,“ dodal Krajniak.

USA schválili vakcínu proti koronavírusu od firmy Johnson & Johnson na núdzové použitie. Ide tak o tretiu očkovaciu látku schválenú v USA, podáva sa pri nej iba jedna dávka. Do konca marca majú Spojené štáty sľúbených od výrobcu 20 miliónov dávok.

„Je to vzrušujúca správa pre všetkých Američanov a povzbudivý vývoj v našom úsilí o ukončenie tejto krízy. Teraz ale nemôžeme poľaviť alebo sa domnievať, že víťazstvo je samozrejmosťou,“ uviedol prezident Joe Biden krátko po schválení.

Očkovanie touto vakcínou je podľa amerických odborníkov vhodné pre osoby vo veku 18 rokov a viac. Vakcína poskytuje spoľahlivú ochranu pred ťažkým priebehom covidu-19, teda hospitalizáciou a smrťou. Počas rozsiahleho klinického testovania dosiahla účinnosť v USA 86 percent a v JAR 82 percent.

Výsledky ukázali, že 28 dní po podaní vakcíny neboli evidované žiadne hospitalizácie ani úmrtia súvisiace s nákazou u všetkých očkovaných.

Vakcínu je možné uchovávať v chladničke až tri mesiace, čo uľahčí distribúciu. (tasr, čtk, ap)

V skladoch krajín EÚ sa hromadia vakcíny od firmy AstraZeneca, ich použitie okrem iného odmieta aj verejnosť, hoci ju zdravotnícke úrady schválili. EÚ sa pritom s touto farmaceutickou firmou sporí kvôli spomaleným dodávkam.

Napríklad Francúzsko do piatka spotrebovalo len 16 percent z 1,1 milióna dávok vakcíny, ktorá sa musí aplikovať dvakrát. Prvá zásielka prišla do Paríža začiatkom februára. Nemecko do štvrtka použilo zhruba pätinu z 1,45 milióna dávok preparátu. Približne rovnaké množstvo vakcíny použilo aj Taliansko, ktoré dostalo vyše milión dávok. Španielsko do piatka použilo jednu tretinu z 808 000 dávok.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová priznala, že využitie tejto vakcíny spomaľuje aj to, že ju ľudia odmietajú. Verejne preto vyhlásila, aby mali otvorenú myseľ: „Všetky kompetentné úrady nám hovoria, že tomuto prípravku môžete veriť.“

To je podľa médií výrazná zmena tónu. Len pred niekoľkými týždňami viedli európski politici s firmou AstraZeneca vyhrotený spor kvôli dodávkam a francúzsky prezident vtedy povedal, že jej vakcína je pre starších ľudí „takmer neúčinná“. (čtk, financial times)

Deväť slovenských miest získalo spolu 12 miliónov eur a 28 škôl si podelí jeden milión eur z nórskych fondov. Financie by mali použiť na zateplenie budov, viac zelene, vodozádržné opatrenia a aj podporu alternatívnych spôsobov prepravy.

Informovalo o tom ministerstvo životného prostredia. Envirorezort uvádza, že v piatok nadobudlo účinnosť 34 projektových zmlúv.

„Vďaka financiám z nórskych fondov mestá budú môcť zlepšiť kvalitu bývania a znížiť produkciu emisií oxidu uhličitého či posilniť schopnosť reagovať na klimatické zmeny prostredníctvom plánovania a realizácie konkrétnych opatrení,“ tvrdí rezort.

Základné a stredné školy prispejú k upevňovaniu povedomia žiakov o klimatickej kríze a spôsoboch, ako sa pripraviť na nepriaznivé dôsledky globálneho otepľovania. Má ísť nielen o teoretickú výučbu, ale aj praktickú v priestoroch škôl a školských areáloch.

Žiadatelia budú podľa envirorezortu spolupracovať so subjektmi z prispievateľských krajín, ktorými sú Nórsko a Island. Rezort verí, že vďaka „kvalitne realizovaným projektom“ sa podarí naplniť hlavný cieľ programu, a to zmierňovať zmenu klímy a prispôsobovať sa tejto zmene. (tasr)

Rakúsko a Dánsko sa chcú dohodnúť na úzkej spolupráci s Izraelom v oblasti výskumu a výroby očkovacích látok a liekov proti koronavírusu. Lídri krajín sa majú stretnúť 4. marca.

Rakúsky kancelár Sebastian Kurz v sobotu oznámil, že spolu s dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou budú o tom hovoriť budúci týždeň s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.

Podľa Kurza budú obaja cestovať do Izraela 4. marca. „Našou hlavnou prioritou je urýchliť výrobu a zaobstaranie vakcín pre budúcnosť,“ uviedol šéf rakúskej vlády na sociálnej sieti.

Cieľom podľa neho musí byť aj príprava na fázu po lete v súvislosti s možnými ďalšími mutáciami koronavírusu. (tasr, dpa)

Pandémia vyhnala rozpočtový deficit Kanady za 9 mesiacov na takmer 162 miliárd eur. Na konci roka 2019 mala pritom krajina ešte prebytok. Dôvodom sú opatrenia súvisiace s pandémiou. (tasr)

V Kanade riešia záhadu masla, ktoré v teple nemäkne. Spotrebitelia si všimli, že v poslednom čase sa horšie rozotiera, majú pochybnosti o jeho kvalite. Jedným z možných vysvetlení je to, že chovatelia začali kravám dávať do krmiva viac palmového tuku.

Potravinársku aféru s názvom „buttergate“ podľa anglického označenia pre maslo ako prví na sociálnych sieťach rozšírili profesionálni kuchári a gastronomickí blogeri. „S naším maslom sa niečo deje a ja na to prídem. Všimli ste si, že pri izbovej teplote už nemäkne? Je vodové? Gumové?“ napísala na Twitteri začiatkom februára kanadská autorka kuchárskych kníh Julie Van Rosendaalová.

Tá prišla aj s prvým vysvetlením – za zmenu kvality masla zodpovedá zmenené zloženie krmív. V Kanade totiž vlani dlhá karanténa a ľudia, ktorí sa počas nej venovali pečeniu, spôsobili, že dopyt po masle stúpol o 12 %.

Doplnky na báze palmového tuku sa pridávajú do krmív už roky, zvyšujú produkciu mlieka aj jeho tučnosť. Vlani sa však tieto doplnky začali používať vo väčšej miere. Podľa doterajších zistení môže mať maslo vyrobené z mlieka kráv, ktoré bohato kŕmia palmovým tukom, vyššiu teplotu topenia.

Šéf potravinárskeho laboratória na univerzite Dalhousie Sylvain Charlebois tvrdí, že palmový tuk v krmivách je síce povolený, ale nie úplne neškodný, najmä s ohľadom na životné prostredie. Farmári však nesúhlasia, podľa nich je palmový tuk spoľahlivým prostriedkom ako kravám dodať energiu a žiadne jeho škodlivé vplyvy na kvalitu mlieka nie sú známe. (čtk, bbc)

Železničná spoločnosť Slovensko dosiahla vlani kladný hospodársky výsledok 10 miliónov eur. Stalo sa tak preto, že účtovne rozpustila rezervu, ktorú si vytvárala pre prípad prehry vo veľkom súdnom spore. V oblasti tržieb od cestujúcich však hlási výrazný pokles.

„Žiaľ, pod všetko sa podpísala koronakríza, a keďže nevieme predvídať jej ďalší vývoj, ťažko sa nám odhaduje, kedy sa dostaneme opäť na lepšie čísla. Pretrvávajúci lockdown nám neustále spôsobuje pokles cestujúcich, ktorých budeme chcieť opäť pritiahnuť do vlakov, čo si bude vyžadovať ďalšie marketingové aktivity,“ priblížil hovorca ZSSK Tomáš Kováč.

Tiež poukázal na to, že napriek kríze sa nezastavila obnova vozidlového parku, ktorý potrebuje nemalé investície. „Ďalšou položkou v našom rozpočte sú opatrenia, ktoré si zasa vyžiadala pandémia. Celkovú situáciu teda nemôžeme hodnotiť pozitívne,“ zhrnul.

Zároveň skonštatoval, že ZSSK hľadá úspory na dennej báze takmer všade. Počas minulého roka tak podľa hovorcu ušetrili na ľudských zdrojoch 2,4 milióna eur, a to v podobe „home office“ či krátenia úväzkov, na energiách zasa oproti plánu ušetrili 3,4 milióna eur, hoci od decembra ZSSK jazdí na novej trati do Komárna. Na ostatných službách, bez tých opravárenských, vykazuje spoločnosť úsporu 4 milióny eur.

Takisto na zamedzenie zvyšovania ďalších strát a nákladov stopli komerčné vlaky InterCity či zredukovali dĺžku jednotlivých vlakov.

Otázka realizácie a financovania dopravných služieb vo verejnom záujme, a teda aj hospodárenia ZSSK v čase koronakrízy, je podľa hovorcu stále otvorená.

„Intenzívne komunikujeme s naším akcionárom, ministerstvom dopravy, ale aj s ministerstvom financií o tom, ako zabezpečiť naše fungovanie tak, aby výpadky v našich službách a rozpočte neovplyvnili budúcnosť železničnej dopravy na Slovensku,“ dodal.

Súčasne zdôraznil, že v tejto chvíli je ťažké niečo predvídať, medziročný prepad cestujúcich a tržieb je obrovský. Pokles cestujúcich pri porovnaní januára 2020 a 2021 je 65,98 %. Prepad tržieb v rovnakom porovnaní predstavuje 72,13 %, a to všetko po zarátaní novej trate Bratislava – Dunajská Streda – Komárno.

„Pokiaľ nevidíme na koniec pandémie, nevieme seriózne plánovať ani naše financie, ani marketingové kampane motivujúce ľudí na návrat do vlakov,“ podotkol Kováč. (tasr)

Ministerstvo vnútra plánuje 200 miliónov eur z fondu obnovy využiť na boj proti korupcii, modernizáciu krízového riadenia, zefektívnenie finančného vyšetrovania či modernizáciu polície.

„Ministerstvo vnútra SR je v intenzívnom kontakte s Ministerstvom financií SR, s ktorým dolaďuje komponent s názvom Boj proti korupcii, bezpečnosť a ochrana obyvateľstva tak, aby bol pripravený na ďalšie rokovania s Európskou komisiou,“ priblížil rezort.

Hlavným cieľom opatrení má byť zavedenie efektívneho proaktívneho finančného vyšetrovania s vybudovaním personálnych a informačných kapacít. Zefektívniť by sa mohol aj boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí. Prispieť by k tomu mali nové nástroje na ich odhaľovanie.

Pripravované opatrenia sa podľa MV SR zameriavajú aj na zníženie nedôvery v políciu jej modernizáciou, digitalizáciou, zlepšením analytických možností a poskytovaním pomoci obetiam trestných činov.

Víziou je tiež zvýšenie odolnosti v krízových situáciách, ako je napríklad pandémia ochorenia covid-19, a modernizácia systému krízového riadenia. (tasr)

Vodiči a niektorí ďalší zamestnanci Dopravného podniku Bratislava sa môžu dať zaočkovať už tento víkend. „Sme za túto možnosť nesmierne vďační, lebo bez našich kolegov by mesto nemohlo plnohodnotne fungovať,“ uviedol riaditeľ DPB Martin Rybanský.

„Od začiatku pandémie sme zdôrazňovali, že naši vodiči sú v prvej línii, dennodenne odvezú desaťtisíce ľudí bez ohľadu na to, aká je epidemická situácia. Aj vďaka nim sa do práce dostanú lekári, lekárky, zdravotníci a ľudia z mnohých ďalších profesií, ktoré spadajú do kritickej infraštruktúry. Sú jednými z nich.“

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať