Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Debata o bitcoine: Zatiaľ to je miestami ako nigérijské podvody, ale technológia za tým je skvelá

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

V diskusii Denníka N boli hosťami analytik Juraj Karpiš, IT expert Miroslav Pikus a finančník Roman Scherhaufer. Prinášame výber z vyše hodinovej debaty.

„Pri bitcoine sa fundamentálnej hodnoty nedopátrate.“ 

Roman Scherhaufer, finančník

„Ľudia, čo to vymýšľali, mysleli na to, že finančný systém dnes nefunguje optimálne. Ja som po finančnej kríze napísal knihu Zlé peniaze a Satoshi Nakamoto nakódoval bitcoin. Emócia bola rovnaká.“

Juraj Karpiš, ekonóm INESS

„Či budeme kupovať za bitcoin chlieb? Technológie prichádzajú, keď treba riešiť nejaký problém, a eurá sú na kupovanie chleba úplne v pohode.“

Miroslav Pikus, IT expert

 

Čo je to bitcoin?

Závisí to od toho, kto vám ho vysvetľuje. „Považujem ho za pokladnicu bez pokladníka. Je to elektronická pokladnica, ktorá funguje napriek tomu, že sme neurčili pokladníka. Vďaka blockchain technológii nemusíme určiť nikoho konkrétneho, komu budeme dôverovať a zapisovať transakcie, ale ono sa to bude robiť samo,“ povedal analytik inštitútu INESS Juraj Karpiš. Hovorí, že doteraz sme nemali elektronické peniaze, ktoré sú postavené na tom, že nikto nikomu neverí a napriek tomu to vďaka technológii funguje. „Pravda je na tisíckach počítačov po celom svete.“

„Technická špecifikácia je v poriadku, to je na dôvere. Ale to je tak všetko,“ povedal finančník Roman Scherhaufer. Bitcoiny neodporúča nakupovať.

IT expert Miroslav Pikus povedal, že blockchain je niečo ako databáza distribuovaná na počítačoch, ktorá by mohla vrátiť dosť stratenú dôveru v počítače. „Bitcoin je zatiaľ jediná reálne rozšírená aplikácia, ktorá využíva blockchain. Mne to však nepripadá ako mena. Od meny očakávam istú stabilitu. Je asi 15 miliónov bitcoin peňaženiek, ale drvivá väčšina z nich sú podľa mňa špekulanti,“ povedal Pikus.

Hovorí, že niektoré štáty uvažujú o tom – a už aj implementujú –, že sa ukladajú citlivé veci, napríklad matričné veci v Estónsku, kataster nehnuteľností v Nigérii a Ghane.

„Súhlasím, stále to nie sú peniaze, ale je to platobný systém. Existencia súkromného decentralizovaného platobného systému pomimo toho oficiálneho je obrovská hodnota,“ doplnil Karpiš.

Akú má bitcoin hodnotu, má vôbec nejakú? Je to bublina?

„Bublina je niečo, kde ťažko nájdete rovnovážnu cenu. A to je presne definícia peňazí. Na základe čoho hodnotíte hodnotu papierikov v peňaženke? Na základe toho, čo ste si kúpili včera, a veríte, že aj zajtra nájdete niekoho, kto by tú cenu akceptoval. (…) Nie každá bublina vydrží. Ja neviem, či to bude bitcoin, ale zatiaľ sa mu to darí,“ povedal Karpiš.

„Bublinou na finančných trhoch hodnotíme výraznú odchýlku trhovej ceny od jej fundamentálnej hodnoty. Ak je cena uletená, lebo je dopyt, vtedy je bublina. Pri bitcoine ťažko hovoriť o bubline, skôr by som to nazval hrou. Pri bitcoine sa fundamentálnej hodnoty nedopátrate,“ povedal Scherhaufer.

Hovorí, že celý finančný trh je záväzkový. „To sú záväzky, ktoré sú vždy kryté aktívami. Peniaze sú tvrdé pohľadávkové a záväzkové vzťahy, aj účtovne, aj právne, nič iné to nie je. Virtuálne meny s tým nemajú nič spoločné. Pre mňa je token len číslo z nejakého kódu, ktorý sa napočítava a predáva, nie je to služba,“ hovorí Scherhaufer.

„Pre väčšinu laikov je hodnota to, za koľko to vymením. Pri otázke, či má bitcoin hodnotu, povedzme 6000 eur, má, lebo za takú cenu ho môžete vymeniť. Moje auto má hodnotu, aj keď nie je kryté centrálnou bankou, asi tak jeden bitcoin,“ oponuje Pikus.

Hovorí, že nemusí to byť len úžitková hodnota, ktorú má tovar, ale môže to byť aj umelecká alebo pocitová a token, teda žetón, takú hodnotu podľa neho má. „Napríklad v Austine je kníhkupectvo, ktoré funguje ako kooperatíva, je vlastnená svojimi zákazníkmi, študentmi, ktorí tam kupovali knihy a na konci roka sa zisk prerozdelil. Dostali ste tokeny, žetóny, za ktoré ste si mohli účelovo kúpiť knihy,“ hovorí Pikus.

„Bol tam záväzok vydavateľa, že si môžete za tie žetóny kúpiť knihy? Takže bol tam záväzok, cenný papier, zmenka. Je tam záväzok, darčeková poukážka v potravinách. O tom hovorím,“ hovorí Scherhaufer.

„Som na site Warmshowers.org (Teplé sprchy). Ubytovávam cyklistov, ktorí chodia na dlhé trate, a za to dostávam niečo ako lajky. Hodnotu to má v tom, že keď prídem do nejakej krajiny, ubytuje ma cyklista, poklepe po ramene, že ty máš veľa tej virtuálnej meny. Pre mňa to má väčšiu hodnotu ako najdrahší hotel napríklad v Belehrade.“

„Nadviažem na teplé sprchy, hodnota je naozaj subjektívna,“ doplnil Karpiš. „Kryptomeny sú nástroj na vrátenie moci ľuďom. Vám sa páči použitie v komunitnej ekonomike a mne sa páči použitie, pre ktoré to pôvodne vzniklo, že ľuďom sa nepáčilo, že máme centralizovaného správcu pamäte,“ hovorí Karpiš.

„Ľudia, čo to vymýšľali, mysleli na to, že finančný systém dnes nefunguje optimálne. Ja som po finančnej kríze napísal knihu Zlé peniaze a Satoshi Nakamoto nakódoval bitcoin. Emócia bola rovnaká. Oni neboli spokojní s tým, ako funguje finančný systém, s tým, čo sa dnes nazýva kapitalizmom,“ hovorí Karpiš.

Roman Scherhaufer a Juraj Karpiš. Foto N – Tomáš Benedikovič

Aká je šanca, že sa bitcoin stane nástrojom na výmenu tovarov?

„To už dnes funguje, môžem si za bitcoin kúpiť mlieko, len to nerobím, lebo je to drahé. Okrem toho bitcoin ešte nie je všeobecne akceptovaným prostriedkom výmeny a nie je tou zúčtovacou jednotkou, ktorú máme v hlave,“ hovorí Karpiš. Verí, že časom sa to „utrasie“ a príde technologická inovácia na zostrojenie kryptomeny, ktorá má potenciál súťažiť s našimi peniazmi.

„Či budeme kupovať za bitcoin chlieb? Technológie prichádzajú, keď treba riešiť nejaký problém, a eurá sú na kupovanie chleba úplne v pohode,“ myslí si Pikus. Blockchain vie riešiť oveľa vážnejšie problémy, preto si myslí, že aj o 20 rokov budeme kupovať chlieb za eurá.

Scherhaufer nevidí využitie blockchainu vo financiách, ale vie si predstaviť personálne dáta v zdravotníctve na báze tejto technológie. „Myslím si, že stále tu budeme mať klasické meny, a keď bublina vyprší, blockchain má šancu sa presadiť v hospodárskych sférach, kde je to rozumné,“ hovorí Scherhaufer.

„Keby nejaký miner (ťažiar) dal záväzok, že za tento token (žetón) vymení jeden pohár, už je to záväzok, už to má hodnotu,“ hovorí Scherhaufer. „Podstatné je, že finančný trh je vždy krytý reálnymi aktívami,“ hovorí Scherhaufer.

Miroslav Pikus. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ako je možné, že sa hackerom darí často ukradnúť kryptomeny?

Pikus pripomína, že na bitcoin je 9 rokov vypísaná obrovská odmena – kto by to hackol, dostane 200 miliárd. No zatiaľ sa to nikomu nepodarilo. „Niekto vykradne sem-tam servery, peňaženky, a to je problém. Svoju peňaženku by ste si mali ochrániť, sú na to rôzne hardvérové riešenia. Podľa všetkých našich vedomostí však samotný blockchain nemá systémovú dieru,“ hovorí Pikus.

Treba bitcoin regulovať?

Finančník Scherhaufer si nemyslí, že by vlády mali bitcoin regulovať.

Pikus si myslí, že trochu regulácie by nezaškodilo. „Je smutné, že technológia pravdy a dôvery je odrazu plná nedôveryhodných ľudí. Som rád, že bitcoin šľahol dole. Prečistí sa to od všetkých tých podvodníkov. Blockchain má prísľub, ale teraz je to plné podvodu, takže ani trochu regulácie by nezaškodilo,“ hovorí Pikus.

O akom podvode hovorí?

„Teraz som mal na linke Estóncov, ktorí sa tvária, že vymysleli databázu. Pridá sa k tomu slovo blockchain. Nahodia si web, zverejnia white paper, opíšu myšlienku a povedia: dajte nám peniaze. A to sa im darí,“ vysvetľuje Pikus. Podľa neho to bolo na úrovni nigérijských podvodov. Dúfa, že tá bublina spľasne a začne to byť serióznejšie.

Ktorá kryptomena má najväčšiu budúcnosť?

„Verím tomu, že to trh objaví správne,“ hovorí Karpiš. Podľa neho pohľad do krátkej histórie ukazuje, že bitcoin má najväčšiu komunitu ľudí, ktorí sa starajú o to, aby to fungovalo. „Ale ja nie som odborník na shitcoiny a nepoviem vám, čo máte nakúpiť,“ hovorí Karpiš.

Dodáva, že napríklad kryptomena monero vracia tajomstvo do bankového tajomstva. „Sám neviem, čo prežije. Možno tá mena, ktorá nakoniec vyhrá, ešte neexistuje,“ dodal Karpiš.

„Ja viem dať zaručený recept, ako zarobiť na blockchaine: Nekupujte žetóny, ale postavte kasíno,“ povedal Pikus.

Čo si myslíte, koľko bude stáť bitcoin? 

„To nikto nevie, lebo je to bublina a bublina nemá nejakú rovnováhu,“ hovorí Karpiš. Pozerať sa na to ako na nástroj zarábania a zbohatnutia je podivné. To nie je investícia, to sú peniaze,“ dodal.

„Neviete urobiť žiadnu fundamentálnu analýzu, je to čisto psychológia, ponuka a dopyt. Je to o tej vlne záujmu. Nedá sa to nijako oceniť, nie je za tým nijaká služba,“ povedal Scherhaufer. Odporúča investovať do akcií.

„Kamaráti mi minule v krčme povedali a ja som si to osvojil – o rok bude bitcoin buď milión, alebo nula,“ dodal IT expert Pikus.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Gastrolístky predsa len nebudú povinné, najnovšie sa zdá, že od marca
  • Prognóza: Slovenská ekonomika klesne v tomto roku o 6,7 % HDP, júnová prognóza rátala s poklesom o 9,8 %
  • Ubytovanie: Pád návštevnosti sa v júli zmiernil na 20 % medziročne, zahraničných turistov nahradili čiastočne domáci
  • Personálne: Ministerstvo financií ukončilo spoluprácu s advokátom Miškovičom
  • Firmy: Český fond IFIS žiada trnavský súd vziať dočasnú ochranu Arca Investments
  • Nemecko: Inštitút Ifo výrazne zlepšil výhľad tohtoročného poklesu HDP, namiesto -6,7 % počíta s -5,2%
  • Aerolinky: Združenie IATA vyzvalo, aby všetci pasažieri pred medzinárodnými letmi prechádzali testovaním na COVID-19
  • Uniknutý plán reforiem: Prečítajte si náčrt zmien v daniach, dôchodkoch a ďalších oblastiach

Posledný termín na daňové priznanie a zaplatenie dane bude 2. november

Karikatúra Shooty/kalendár Profesia.sk 2016
Karikatúra Shooty/kalendár Profesia.sk 2016

Daňové priznania bude treba podať najneskôr 2. novembra, dovtedy bude treba daň z príjmov aj zaplatiť. Poslanci schválili novelu zákona o mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti s COVID-19, podporilo ju 106 zo 140 prítomných poslancov.

Minúta po minúte

Americké akcie dnes spevnili. Potiahol ich rast amerického internetového predajcu Amazon, ktorý zatienil prieťahy schválenia štvrtého súboru opatrení na pomoc americkej ekonomike.

Dow Jonesov index si pripísal 0,52 percenta a uzavrel na 27.288,18 bodu. Širší index S&P 500 spevnil o 1,05 percenta na 3315,57 bodu a index Nasdaq Composite, v ktorom je zastúpených mnoho firiem z odvetvia vyspelých technológií, stúpol o 1,71 percenta na 10.963,64 bodu.

Akcie Amazonu posilnili o 5,69 percenta po tom, čo kvôli nim analytici spoločnosti Bernstein zvýšili svoje investičné odporúčanie na outperform. Očakávajú teda, že cena akcií sa bude vyvíjať lepšie než akciový index Nasdaq. Obvykle sa používa hranica piatich percent nad zhodnotenie daného indexu.

Ekonomika Spojených štátov vykazuje výrazné zlepšenie od doby, keď ju pandémia COVID-19 stiahla do recesie. Jej budúci vývoj však zostáva neistý.

Americká centrálna banka (Fed) preto v prípade potreby pristúpi k ďalším stimulačným opatreniam, povedal v prejave k výboru pre finančné služby Snemovne reprezentantov šéf Fedu Jerome Powell.

Na devízovom trhu posilnil americký dolár. Po Powellovom prejave vystúpil na osemtýždňové maximum oproti euru. Krátko po 22:30 SELČ euro k doláru klesalo o zhruba pol percenta na 1,1711 USD.

Dolárový index, ktorý vyjadruje hodnotu doláru ku košu šiestich hlavných svetových mien, si v rovnakom čase pripisoval 0,3 percenta na 93,96 bodu. (čtk)

Bez ďalšej fiškálnej podpory hrozí ekonomike USA recesia, varuje šéf chicagského Fedu Charles Evans. Ak americký kongres neschváli ďalší balík podpory pre nezamestnaných, federálne štáty a regionálne vlády, upozorňuje, že zotavovanie ekonomiky bude dlhšie a pomalšie.

„Fiškálna podpora je fundamentálna,“ povedal Evans na virtuálnom stretnutí think tanku OMFIF (Official Monetary and Financial Institutions Forum).

Evans predpokladá, že miera nezamestnanosti v USA do konca budúceho roka klesne na 5,5 %. Jeho predpoveď však okrem vakcíny počíta aj s ďalším fiškálnym balíkom v objeme 500 miliárd USD až 1 bilión USD (426 miliárd až 852 miliárd eur).

Kongres v marci schváli fiškálne stimuly v objeme 2,3 bilióna USD. Aktuálne sa však zdá nepravdepodobné, že pred novembrovými prezidentskými voľbami odobrí ďalšiu podporu.

Podľa Evansa každý týždeň a každý mesiac bez obnovenia dodatočnej fiškálnej podpory, ktorá fungovala na jar a v lete, znamená riziko predĺženia obdobia pomalého rastu, ak nie priamo recesie.

Aktuálne poberá približne 30 miliónov Američanov nejakú formu podpory v nezamestnanosti. (tasr)

Insolvenčné konanie začaté voči Arca Investments v ČR Mestský súd v Prahe zastavil, upozornila spoločnosť. Reagoval na to, že Arca je pod dočasnou ochranou, ktorú jej poskytli slovenské súdy, a mali by to rešpektovať aj súdy iných štátov EÚ.

Na základe nariadenia vlády bolo predĺžené trvanie
dočasnej ochrany podnikateľov. Dočasná ochrana, ktorú spoločnosti Arca Investments, a. s., poskytli slovenské súdy s účinnosťou od 2. júla 2020, tak bude trvať do 31. decembra 2020.

Spoločnosť Arca Investments tvrdí, že od začiatku
považovala veriteľský návrh na začatie insolvenčného konania podaný v ČR za účelový, bezdôvodný a tendenčný, snažiaci sa umelo obísť účinky dočasnej ochrany podľa slovenského lex korona.

Dočasná ochrana predstavuje časovo limitované moratórium, ktoré podnikateľom postihnutým dôsledkami koronakrízy poskytuje časový priestor na konsolidáciu prevádzky ich podniku. Počas dočasnej ochrany sa konania o návrhu veriteľov na vyhlásenie konkurzu, ktoré boli podané po 12. marci 2020, prerušujú.

Bratislavská mestská časť Ružinov prijme od rezortu financií návratnú finančnú výpomoc vo výške 761 895 eur. Rozhodli o tom dnes miestni poslanci.

Zo strany štátu ide o kompenzáciu výpadkov príjmov samospráv v dôsledku pandémie, keďže sa celoštátne znížil výber dane z príjmov fyzických osôb, ktorá plynie do rozpočtu miest a obcí.

„Vláda zareagovala tým, že ponúka obciam návratnú finančnú výpomoc, čiže bezúročný úver na financovanie výdavkov. Keďže úver je bezúročný, je to pre nás výrazne výhodnejšie, ako si brať komerčný úver, preto sa Ružinov rozhodol pozitívne reflektovať,“ uviedol starosta Ružinova Martin Chren.

Finančné prostriedky môžu byť podľa predloženého materiálu použité do konca tohto roka na financovanie výkonu samosprávnych pôsobností nehospodárskeho charakteru, na kompenzáciu výdavkov vyčerpaných počas roka 2020. Na otázku, či ich môže mestská časť využiť aj na investičné projekty, odpovedal, že samospráva na rozdiel od iných má tú výhodu, že jej investičné prostriedky nechýbajú.

„Bohužiaľ, v Ružinove sa veľmi veľa stavia. Pre nás to znamená príjem napríklad z developerského poplatku, ktorý môže byť použitý len na investície,“ poznamenal. Problém samospráv vrátane Ružinova vidí skôr vo financovaní bežných výdavkov.

Starosta zároveň podotkol, že pre Ružinov znamenajú výpadky príjmov spojené s ďalšími výdavkami v súvislosti s pandémiou „stratu“ viac ako milión eur. „Podarilo sa nám ušetriť státisíce eur na verejných obstarávaniach, lebo nekradneme. Darí sa nám šetriť na prevádzkových výdavkoch, čiže myslím, že sa vyrovnáme s touto krízou celkom dobre,“ skonštatoval. (tasr)

Ekonomika USA vykazuje výrazné zlepšenie od doby, keď ju pandémia stiahla do recesie. Jej vývoj však zostáva neistý, americká centrálna banka preto v prípade potreby pristúpi k ďalším stimulačným opatreniam, povedal jej šéf Jerome Powell.

V prejave k výboru pre finančné služby Snemovne reprezentantov poukázal na oživenie trhu práce a výdavkov domácností. Ekonomika však podľa neho naďalej zaostáva za úrovňou z obdobia pred koronavírusovou krízou.

„Cesta pred nami je stále veľmi neistá,“ uviedol šéf Fedu. „Úplné zotavenie pravdepodobne nastane až vtedy, keď si ľudia budú istí, že je bezpečné znovu sa zapojiť do širokej škály aktivít,“ dodal.

Do tej doby je Fed podľa Powella naďalej odhodlaný robiť všetko, čo je v jeho silách, aby zaistil čo najsilnejšie oživenie ekonomiky a obmedzil trvalé hospodárske škody.

HDP Spojených štátov sa v druhom štvrťroku v prepočte na celý rok prepadol o rekordných 31,7 % po päťpercentnom poklese v prvom kvartáli. (čtk)

Dodávatelia pitnej vody by mohli mať povinnosť minimálne raz ročne spotrebiteľom poskytnúť úplnú analýzu pitnej vody. Vyplýva to z novely zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorú poslanci posunuli do druhého čítania.

Predložili ju poslankyne Anna Zemanová, Jarmila Halgašová a Jana Bittó Cigániková (všetky SaS).

„Cieľom návrhu zákona je reagovať na niektoré kauzy znečistenia pitnej vody, zlepšiť informovanosť spotrebiteľov o kvalite odoberanej pitnej vody a zvýšiť tak celospoločenskú kontrolu nad kvalitou vody určenej pre ľudskú spotrebu,“ píše sa v dôvodovej správe.

Ak je teda predmetom zmluvy dodávka pitnej vody, za hlavné vlastnosti oznamované podľa zákona sa považuje najmenej jedna samostatná úplná analýza dodávanej vody na zdroji, a to v rozsahu podľa vyhlášky ministerstva zdravotníctva – vrátane porovnaní limitných hodnôt ukazovateľov kvality pitnej vody.

Predkladateľky argumentujú tým, že o kvalite pitnej vody sa verejnosť čiastkovo dozvedá až v prípadoch, keď konal úrad verejného zdravotníctva. Prekročenie hodnôt znečisťujúcich látok však môže byť podľa nich dlhodobejšie a ľudia by mohli piť znečistenú vodu. Poukázali na viacero káuz znečistenia podzemnej vody na Žitnom ostrove.

Skonštatovali, že obyvatelia si dávajú robiť analýzy vody, pričom v súčasnosti nie je povinné zisťovať aj prítomnosť atrazínu a iných nebezpečných látok v skrátených analýzach. Ide podľa nich o systémovú chybu v monitoringu a o neinformovanosť obyvateľstva, ktorú treba odstrániť.

Priblížili, že súčasná právna úprava a vyhláška ministerstva zdravotníctva síce hovoria o dvoch možnostiach vykonania analýzy – minimálnej a úplnej –, prakticky sa však podľa nich robí len minimálna analýza, kde sa nezisťuje atrazín a iné škodlivé chemické látky. (tasr)

Slovenská ekonomika sa môže vrátiť na predkrízové úrovne najskôr koncom budúceho roka alebo začiatkom roka 2022. Vyplýva to z najnovšej prognózy ministerstva financií.

Predaj starších domov v USA vyskočil v auguste na 14-ročné maximum. V medziročnom porovnaní vzrástol o 10,5 %, tempo predaja bolo najvyššie od decembra 2006.

Predaj domov v auguste medzimesačne stúpol o 2,4 % a v prepočte na celý rok na sezónne upravenej báze dosiahol 6 miliónov obytných jednotiek, uviedla národná asociácia realitných maklérov National Association of Realtors.

Predaj brzdil len nedostatok ponuky na trhu. Na konci augusta bolo v ponuke na predaj 1,49 milióna domov, čo bolo o 18,6 % menej než pred rokom. Ponuka na trhu v roku 2006, keď bol predaj podobne robustný, bola viac než dvojnásobná.

Nedostatok ponuky zvýšil medián ceny starších domov predaných v auguste na rekordné maximum 310 600 dolárov (264 566 eur), čo bolo o 11,4 % viac ako pred rokom. (tasr)

Slovenská ekonomika podľa prognózy ministerstva financií klesne v tomto roku o 6,7 % HDP. Júnová prognóza rátala s poklesom o 9,8 %. Podľa ministra Hegera tomu pomohlo aj prudké naštartovanie automobilového priemyslu. „Trh práce bol odolnejší, ako sme predpokladali,“ povedal Heger.

Pokles zamestnanosti bude podľa neho v tomto roku menší ako počas globálnej krízy v roku 2009. Môžeme odhadom stratiť 38-tisíc pracovných miest.

„Rast priemernej mzdy nebude dosahovať predkrízové úrovne,“ povedal Heger.

V budúcom roku by HDP mal stúpnuť o 5,5 %. Ak by druhá vlna pandémie bola silná, ekonomika by si polepšila o niečo viac ako 4 %.

Naživo: Premiér Igor Matovič a minister financií Eduard Heger o novej makroekonomickej prognóze.

Na oblasť kultúry a športu sa majú vyčleniť peniaze z fondu obnovy a rozvoja – na podporu kultúry má ísť 20 miliónov eur a na podporu športu takisto 20 miliónov eur. Uviedla to vicepremiérka Veronika Remišová s tým, že o návrhu sa bude rokovať s Európskou komisiou a v stredu ho predstaví na vláde.

„Momentálne nám EÚ v rámci balíka peňazí z fondu obnovy a rozvoja dáva peniaze aj do súčasného programového obdobia, bude to okolo 780 miliónov eur,“ skonštatovala Remišová s tým, že okrem podpory kultúry a športu po 20 miliónov eur má ísť časť peňazí aj na podporu nenávratnej pomoci, napríklad na refundáciu v oblasti vstupného.

Ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie skonštatovala, že oblasť kreatívneho priemyslu a športu je jednou z tých, ktoré prepadli cez záchrannú sieť podpory v dôsledku koronakrízy. „Aj v spolupráci s príslušnými rezortmi sa budeme snažiť nastaviť schémy pomoci tak, aby boli efektívne, rýchle,“ dodala. (tasr)

Združenie IATA vyzvalo, aby všetci pasažieri pred medzinárodnými letmi prechádzali testovaním na COVID-19. Týmto spôsobom chce nahradiť karanténu a ďalšie reštrikcie, ktoré podľa leteckého priemyslu prehlbujú pokles dopytu.

Šéf IATA Alexandre de Juniac povedal, že rýchle a cenovo dostupné antigénové testy, ktoré by mohol robiť nelekársky personál, by mali byť k dispozícii v budúcich týždňoch. Mali by byť zavedené na základe globálne dohodnutých štandardov.

„Nevidíme žiadne alternatívne riešenie, ktoré by bolo menej náročné alebo viac účinné. Posilní to aj dôveru cestujúcich, že všetci na palube lietadla absolvovali testy,“ uviedol de Juniac.

Antigénové testy sú rýchlejšie, ale menej spoľahlivé než molekulárne diagnostické testy v laboratóriách. Nemecká firma Qiagen napríklad oznámila, že plánuje uviesť na trh antigénový test na COVID-19, ktorý poskytne výsledky o 15 minút a bude využiteľný aj na letiskách či štadiónoch. (čtk, reuters)

Prioritou agrorezortu pri novom nastavení agrárnej politiky EÚ je zvýšenie viazaných platieb na nedostatkové komodity ako ovocie, zelenina, ovce, kozy či hovädzí dobytok. Uviedol to minister Ján Mičovský po zasadnutí Rady ministrov pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo.

„Som presvedčený a je to aj presvedčenie ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, že našou absolútnou prioritou a základným cieľom je zvýšiť viazané platby v rámci prvého piliera. Je to niečo, čo nám zabezpečí to hlavné, čo sledujeme, a to zvýšenie potravinovej bezpečnosti, ako aj zamestnávanie na našom vidieku,“ spresnil Mičovský s tým, že na zasadnutí v Bruseli bol jediným ministrom, ktorý na viazané platby chce vyčleniť až 25 % dotácií. To je oproti súčasnosti viac ako dvojnásobok.

Mičovský vysvetlil aj vyjadrenia zo svojho nedeľného videa, ktorým farmárom odkázal, že už ďalej nebude trvať na stropovaní dotácií na produkciu, ktorým chce EÚ obmedzovať dotácie pre väčšie farmy len do istej úrovne. Denník E potom napísal, ale aj domáci agrosektor si podľa predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emila Macha z videa odniesol, že minister stropovanie už zavádzať nechce, aj keď to plánoval.

Záujem ministra o stropovanie pravdepodobne predsa len trvá. „Vidím, že moje vyjadrenie z nedele nebolo správne pochopené a vzbudilo v médiách emócie. A preto mi dovoľte, aby som ho uviedol na správnu mieru. Ide nám naozaj len o to, vyčleniť čo najvyššiu sumu na viazané platby pre ovocie či dobytok a ovce, ktorých cieľom je zvýšiť potravinovú sebestačnosť Slovenska, ako aj zamestnanosť na vidieku,“ uviedol minister.

Macho dodáva, že na najbližšom stretnutí sa chcú farmári ministra znova opýtať, čo konkrétne chce presadzovať v problematike stropovania dotácií. Slovenskí farmári stropovanie odmietajú, lebo na Slovensku dominujú veľké agropodniky.

Minister sa na tlačovke vyjadril aj k ďalšej ekologizácii fariem, ktorá je veľkým cieľom úprav spoločnej agrárnej politiky. „Zelené ekoschémy podporujeme, zelená architektúra je pre nás dôležitá. Jediná vec, ktorá zostala otvorená a o ktorej sa aj v Bruseli rozprávalo, je otázka súčasného nastavenia. To vytvára nebezpečenstvo, že Slovensko by mohlo prísť o niektoré prostriedky nastavení, ako sú ekoschémy. Bola to mienka nielen moja, ale aj viacerých krajín. Každý uzná, že riskovať s prostriedkami, ktoré sú určené na podporu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka spôsobom, že by sa niektoré prostriedky mohli zo systému navždy stratiť, nemôžeme, a preto som sa pridal k názoru viacerých štátov, ktoré takýmto spôsobom uvažovali,“ povedal minister Mičovský.

Zároveň oznámil, že v Bruseli podporil takzvanú proteínovú produkciu. „Podporil som ju nielen v súlade s mnohými ostatnými členskými štátmi EÚ. Ako jediný minister som sa vyjadril aj k tomu, že proteínová produkcia nesmie zahŕňať geneticky modifikované organizmy,“ dodal Mičovský. (tasr, Ivan Haluza)

Mimoriadna schôdza parlamentu k národnému plánu obnovy bude vo štvrtok. Inicioval ju opozičný Smer, ktorý chce, aby parlament prijal stanovisko k tomuto dokumentu.

Huawei plánuje pokračovať v znižovaní počtu zamestnancov a obmedzovaní investícií v Austrálii. Škrty sú dôsledkom rozhodnutia z roku 2018, ktorým Austrália zakázala čínskej firme podieľať sa na výstavbe 5G sietí.

Vylúčenie Huawei z 5G pripravilo austrálsku ekonomiku o tisíc dobre platených pracovných miest v odvetví špičkových technológií. „Z 1200 zamestnancov sme prešli na menej ako 200 a do budúceho roka to bude ešte menej,“ povedal manažér austrálskej divízie Huawei Jeremy Mitchell.

Huawei po zákaze účasti na výstavbe 5G sietí zrušil investície do výskumu a vývoja v Austrálii v prepočte za 72,3 milióna dolárov. V auguste čínska firma oznámila, že ukončí sponzorovanie jedného z tímov austrálskej rugbyovej ligy.

Austrália zdôvodňuje vyradenie Huawei z budovania 5G sietí podobne ako Spojené štáty rizikami pre národnú bezpečnosť. (čtk, reuters)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať