Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Špičky SNS a Smeru sa dostali do sporu pre vojenské radary, za ktorými môže byť skrytý biznis

Jedným z favoritov tendra bol francúzsky výrobca Thales v konzorciu s americkou firmou Raytheon, ktorá vyrába napríklad radary GM200. Foto – Thales
Jedným z favoritov tendra bol francúzsky výrobca Thales v konzorciu s americkou firmou Raytheon, ktorá vyrába napríklad radary GM200. Foto – Thales

Pri vojenských radaroch prichádza do úvahy aj „ruský variant“, keď by si Slovensko ponechalo zastarané ruské prístroje.

Radary pre protivzdušnú obranu majú jednu dôležitú vlastnosť, ktorú dokážu obratne využiť politici. Pre verejnosť je to taká nudná téma, že za normálnych okolností zaujíma len vojakov, vojenských nadšencov a pár novinárov. Bežných ľudí sa nedotýka tak, ako dianie v zdravotníctve, školstve alebo na železnici.

Práve okolo vojenských radarov v súčasnosti bublá spor, v ktorom ide nielen o bezpečnosť Slovenska, ale pravdepodobne aj o rozdielne biznisové záujmy Smeru a SNS.

Ministerstvo obrany minulý týždeň oznámilo, že ruší medzinárodnú súťaž na nákup moderných radarov za 60 miliónov eur. Išlo o jedinú veľkú súťaž, ktorú za posledné roky vyhlásili.

Rozbehol ju v roku 2015 ešte bývalý minister za Smer a dnešný podpredseda parlamentu Martin Glváč. Tvrdil, že nové radary musí Slovensko kúpiť čo najskôr, pretože inak vojaci čoskoro na monitoroch neuvidia, aké lietadlá nad nami lietajú.

Súčasné radary totiž pochádzajú z Ruska, a po ukrajinskej kríze na ne boli uvalené sankcie. Slovensko preto nemôže legálne dovážať náhradné diely potrebné na ich prevádzku. „Funkčné radary jednoducho potrebujeme, inak nemôžeme plniť svoje aliančné záväzky,“ zdôrazňoval Glváč.

Slovenské nebo dnes armáda sleduje pomocou ruských radarov P-37, ktoré zdedila ešte z federálnej výzbroje. Po roku 2000 prešli čiastočnou modernizáciou. Foto – Army.cz

Tender po voľbách prevzali nominanti Andreja Danka z SNS, ktorí v piatok 2. februára oznámili, že ho zastavia. „Vzhľadom na to, že do 31. januára 2018 sa nepodarilo ukončiť ani prvé kolo medzinárodnej súťaže, ktorá trvala viac ako dva roky, v súčasnosti pracujeme na opatreniach potrebných na ukončenie tejto súťaže,“ oznámilo ministerstvo vo vyjadrení pre RTVS.

Ministerstvo sľúbilo, že v nasledujúcich dňoch oznámi ďalší postup, to sa však zatiaľ nestalo. Keď sa v stredu po rokovaní vlády chceli novinári na vojenské radary spýtať ministra Petra Gajdoša (SNS), odišiel bočným východom.

Mimoriadna schôdza v parlamente

O radaroch sa v súčasnosti rozhoduje v úzkom kruhu nominantov Andreja Danka. Aj posledný vývoj okolo tohto obchodu je jedným z dôvodov, prečo opoziční politici na piatok zvolali mimoriadnu schôdzu parlamentu. Minister Gajdoš na ňu príde vysvetľovať rozhodnutia, ktoré v poslednom čase spravilo jeho ministerstvo.

„SNS ide potichu meniť podmienky na nákup radarov za 60 miliónov eur. SNS používa zaklínadlo, že to bude čo najefektívnejšie a najtransparentnejšie, teda kým nás nechytia a kým nám na to neprídu,“ komentoval to opozičný poslanec Richard Vašečka (po novom KDH).

Čo môže nasledovať? Pokiaľ ministerstvo urýchlene nevypíše nový tender, do úvahy prichádzajú len dve možnosti: buď si nové radary objedná bez súťaže, alebo sa bude snažiť s pomocou prostredníkov predĺžiť životnosť súčasných ruských radarov.

Išlo by teda o podobný prístup, aký SNS uplatnila v prípade ruských stíhačiek MiG-29, ktorých výmenu po svojom nástupe zablokovala.

Stret záujmov SNS a Smeru

Informácie, že aj pri radaroch hrozí „ruský variant“, unikajú z prostredia Smeru, ktorý tento projekt nastavil úplne inak.  Po spustení Glváčovho tendra ponuku na radary poslali štyri zahraničné zbrojovky: francúzsko-americký Thales Raytheon, britský BAE Systems, izraelská Elta a švédsky Saab.

Za neoficiálnych favoritov boli považovaní Francúzi. Keď sa Gajdoš na jar 2016 stal ako nominant SNS ministrom obrany, hovoril, že v tendri bude pokračovať. „Proces pokračuje transparentne cez verejné obstarávanie. Uvidíme, kto vyhrá,“ povedal pre denník SME.

Na ministerstve však postupne začal posilňovať svoje pozície dlhoročný biznismen Ján Hoľko, ktorý sa na jeseň 2016 stal šéfom služobného úradu ministerstva. Hoľko je osobným priateľom a niekdajším obchodným partnerom predsedu SNS Andreja Danka.

Ako šéf služobného úradu má dnes možnosť zasahovať aj do vojenských nákupov, ktoré sa týkajú transportérov, stíhačiek či práve radarov, a minister Gajdoš, ktorý sa medzičasom stal členom SNS, je len formálnou hlavou rezortu.

Šéf služobného úradu a priateľ Andreja Danka Ján Hoľko je kľúčovým človekom na ministerstve, ktorý dohaduje aj vojenské nákupy. Foto N – Tomáš Benedikovič

O tom, že tender na radary bude zastavený, začalo ministerstvo hovoriť už v polovici minulého roku. V januári 2018 na tlačovej konferencii Hoľko vysvetlil dôvody. S tendrom vraj nedokážu pohnúť, pretože firmy, ako je francúzsky Thales, nemajú na Slovensku bezpečnostnú previerku. „Francúzska firma sa zlúčila s ďalšou firmou, čím zmenila svoju organizačnú štruktúru. Teraz nemá previerku, takže si o ňu musia znovu požiadať,“ vysvetlil Hoľko.

Keď následne o tri týždne ministerstvo definitívne oznámilo zrušenie tendra, vyzeralo to ako logické riešenie. Proti tomu sa nezvyčajne ostro ozval dôležitý muž Smeru, bývalý minister a dnešný podpredseda parlamentu Glváč.

Vo svojom stanovisku Gajdošovi pripomenul, že keď za jeho éry pôsobil ako zástupca náčelníka generálneho štábu, sám žiadal čo najrýchlejší nákup radarov.

„Neviem, čo sa muselo stať, keď tí istí ľudia pri vyhlasovaní medzinárodného tendra tvrdili, že radary, vzhľadom na ruské embargo, sa nedajú opraviť a musíme ich do roka vymeniť, a teraz tvrdia, že máme čas. Kladiem si otázku, či našli nejakého dodávateľa, pretože sankcie stále trvajú. Alebo si ich dokážu opraviť a predĺžiť ich životnosť svojpomocne,“ povedal Glváč.

Lockheed cez Glváča neprešiel

Aj Glváčov tender však mal isté obmedzenia. Ministerstvo si pri jeho vyhlasovaní zadalo také technické podmienky, ktoré dokázali splniť len niektorí výrobcovia. Do dokumentov napísalo, že požaduje radary, ktoré sú vo vojenskom žargóne označované ako kategória S na stredné vzdialenosti.

Preto sa napríklad nemohol prihlásiť americký zbrojný gigant Lockheed Martin. O slovenskú súťaž sa zaujímal, lenže vyrába len radary ďalekého dosahu, označované písmenkom L.

„Pokiaľ slovenské ministerstvo bude vyžadovať parametre, ktoré vyžaduje dnes, nebudeme mať možnosť ponúknuť naše riešenie, napriek tomu, že ponúkame systém, ktorý je najpoužívanejší pre sledovanie vzdušného priestoru na dlhšie vzdialenosti,“ napísal v roku 2015 Denníku N manažér radarovej divízie Lockheedu Bill Troia.

Hoci sa do tendra napokon prihlásili štyri zbrojovky, reálne sa čakal súboj medzi dvoma firmami, ktoré už na Slovensku majú nejaké historické väzby: prvým bol francúzsky Thales a druhým britský BAE Systems.

Obe firmy u nás spolu súperili už v roku 2005 pri pochybnom tendri za 6,5 miliardy korún na komunikačný systém Mokys.

Predražený tender na komunikačný systém Mokys zostal nevyšetrený, napriek trestnému oznámeniu, ktoré naň podávala Radičová. Foto – TASR

Ministerstvo, ktoré vtedy viedol Juraj Liška z SDKÚ, vybralo ako víťaza britskú BAE Systems, hoci dala o miliardu korún drahšiu ponuku než Francúzi. Úradníci ministerstva však na poslednú chvíľu zmenili podmienky tak, aby rozhodujúcim kritériom nebola cena, ale logistická podpora, ktorú podľa nich ponúkli lepšiu Briti.

Bývalá premiérka Iveta Radičová, ktorá krátko pôsobila aj ako ministerka obrany, označila Mokys za podobný škandál, akým je Gorila. „Toto nie je Gorila, toto je King Kong,“ povedala Radičová v roku 2012.

Priestor pre priekupníkov?

Pri radaroch v súčasnosti existuje len niekoľko možných riešení. Pokiaľ by SNS vyhlásila nový tender, trvalo by roky, kým ho dokončili.

Vojenský analytik Jaroslav Naď preto hovorí, že za súčasných podmienok by najlepším riešením bolo, aby si ministerstvo vybralo medzi štyrmi firmami, ktoré zostali v pôvodnom Glváčovom tendri. „Tým by aspoň už nestrácali čas. Môžu si vybrať medzi štyrmi výrobcami a zmluvu urobiť transparentne cez medzivládnu dohodu s danou krajinou,“ uvádza Naď.

Zo zbrojárskych kruhov i zo Smeru však presakujú špekulácie, že nominanti SNS sú rozhodnutí radšej ponechať si súčasné ruské radary, čo by otváralo priestor pre zapojenie rôznych domácich i zahraničných sprostredkovateľov.

Pre radary sa nominanti SNS na ministerstve obrany dostali do verbálneho sporu s podpredsedom parlamentu Glváčom (vpravo). Foto – TASR

Ide konkrétne o radary P-37, ktoré síce vyrobili ešte v Sovietskom zväze, po roku 2000 ich však v spolupráci s vtedy štátnymi Leteckými opravovňami v Banskej Bystrici čiastočne modernizovali. Ich oficiálne označenie preto znie P-37MSK.

Pokiaľ by teraz nominanti SNS chceli v týchto radaroch pokračovať, museli by vymyslieť, ako doviezť náhradné diely z Ruska, bez ktorých sa zaobísť nemôžu. I na tento problém by však riešenie existovalo.

V prostredí Smeru sa hovorí, že ministerstvo by mohlo tieto súčiastky nakupovať cez obchodníkov z tretích krajín, ako je Srbsko, Bielorusko či Kazachstan, ktorí by ich zase kupovali od Rusov.

Analytik: Je to hazard s bezpečnosťou

Podľa analytika Vladimíra Bednára by však pokračovanie v ruských radaroch znamenalo hazard s bezpečnosťou Slovenska. „Prvý problém spočíva v tom, že dnešné radary majú časté technické výpadky,“ hovorí Bednár.

Ako sa to prejavuje? Územie Slovenska je dnes pokryté celkovo deviatimi radarmi typu P-37, ktoré sú umiestnené v kopcoch. Obraz z nich sa zbieha do veliteľstva vo Zvolene, kde ho nonstop sledujú vojaci. Keď jeden z radarov vypadne, jeho sektor dokáže sledovať aj vzdialenejší radar, avšak len veľmi slabo.

„V praxi to znamená, že na území, kde došlo k výpadku, vidia naši vojaci len veľké dopravné lietadlá, ale už by tam nezachytili napríklad let menších stíhačiek,“ hovorí Bednár.

Ďalší problém je, že súčasné ruské radary sú nepresné. Podľa Bednára zachytávajú lietadlá s odchýlkami v stovkách metrov. Moderné radary sú aj desaťkrát presnejšie. „Predstavte si, že máte digitálny fotoaparát, ktorý fotí s rozlíšením dva megapixle. Teraz ho vymeníte za prístroj na 20 megapixlov, to už je podstatný rozdiel,“ hovorí Bednár.

Jednou z nevýhod starších radarov je aj to, že obraz ukazujú operátorom s frekvenciou 12 sekúnd – podľa toho, ako sa točia. Moderné radary, ako napríklad švédsky Giraffe 4A (na obrázku), podľa Bednára dokážu obraz zobraziť nepretržite. Foto – SAAB

Tretí problém spočíva v tom, že súčasné radary nedokážu zachytiť moderné vojenské lietadlá. Nové stíhačky, vrátane ruských Suchoj-35S či MiG-35, majú totiž len veľmi malú odrazovú plochu, od ktorej sa môžu odraziť radarové lúče.

„Zatiaľ čo moderné radary ich dokážu zachytiť do vzdialenosti 250 kilometrov, súčasné slovenské len na menej než sto metrov, pokiaľ vôbec,“ hovorí Bednár.

Ak by si teda Slovensko súčasné radary ponechalo, podľa Bednára by o chvíľu nedokázalo plniť ani svoje záväzky voči spojencom, NATO. Informácie z našich radarov sa totiž posielajú aj spojeneckým krajinám, ktoré zase informácie zo svojich radarov posielajú na Slovensko.

„Slovenskí vojaci vďaka tomu môžu sledovať aj leteckú prevádzku nad susednými krajinami. Pokiaľ však zostaneme pri starých radaroch, nebudeme im môcť poskytovať plnohodnotné informácie o našom priestore, pretože by sme nedokázali zachytiť moderné vojenské stroje,“ dodáva Bednár.

Dnes na DennikE.sk

Ján Budaj: Matovičove komunikačné chyby neškodia štátu a aj prezidentka polarizuje

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Predsedovia koaličných strán podľa Jána Budaja súhlasili so zákazom spaľovania zahraničného jadrového odpadu na Slovensku „Najradšej by som to ukončil ústavným zákonom,“ dodáva s tým, že môže byť pripravený do niekoľkých týždňov.

Chcem hypotéku: Dostanem v banke 90 % hypotéku? Môžu mi ponúknuť na ten istý byt či dom výrazne inú hypotéku?

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Banky stále poskytujú 90-percentné hypotéky, no nezíska ich každý a môžu si účtovať prirážky, hovoria odborníci pre Denník E. Šesť expertov odpovedá aj na otázku, ako rozdielne môžu banky posudzovať rovnakú nehnuteľnosť.

Minúta po minúte

Škody na vzdelaní sú dnes menej citeľné, záujmy detí sa strácajú v kriku majiteľov reštaurácii či fitnescentier

Aktuálne ekonomické škody sú citeľné, pri školách sa však podľa ekonóma Tomáša Hellebrandta najväčšie problémy ukážu v budúcnosti. „Keďže sú tieto škody aktuálne menej citeľné, záujmy detí sa strácajú v kriku o pomoc zo strany majiteľov reštaurácií, fitnescentier a iných prevádzok,“ hovorí v rozhovore.

Ratingová agentúra S&P zlepšila Slovensku výhľad z negatívneho na stabilný. Známka zostáva A+. Slovensko malo negatívny výhľad od vlaňajšieho júla.

„Zmena výhľadu na stabilný odzrkadľuje pozitívne očakávania analytikov S&P, podľa ktorých dôjde v roku 2021 k oživeniu našej ekonomiky. Prispeje k tomu nielen čerpanie eurofondov, ale aj pokračovanie investícií do súkromného sektora,“ napísalo slovenské ministerstvo financií, ktoré na zmenu upozornilo.

Ako menili Slovensku známky iné agentúry:

  • Fitch znížila v máji Slovensku známku o jeden stupeň z A+ na A so stabilným výhľadom, v novembri zhoršila výhľad na negatívny.
  • U agentúry Moody’s má Slovensko ešte spred krízy rating A2 so stabilným výhľadom.

ZSE hlási klesajúci počet pozitívne testovaných zamestnancov pracujúcich v Nitre. V prvom kole testovania ich bolo podľa firmy 1,78 %, v druhom 0,81 % a dnes 0,26 %. Distribútor elektriny pôsobí na západnom Slovensku, cez víkend bude testovať aj v iných mestách.

Nitra bola v prvej polovici januára najviac zasiahnutým okresom, chodenie do práce tam vláda podmienila negatívnym testom. Toto opatrenie bude od stredy 27. januára platiť na celom Slovensku.

V Nitre ZSE testovala v piatky (8. januára, 15. januára a dnes). V sobotu a v nedeľu bude pokračovať v Bratislave, Dunajskej Strede, Trenčíne a Trnave, testovanie je určené aj rodinám zamestnancov.

ZSE dodala, že testuje svojich zamestnancov pravidelne aj mimo plošného testovania.

S obnoviteľnými zdrojmi sme na tom oveľa lepšie, ako sme dúfali, ibaže to je zlá správa

Ilustračné foto – TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP

Využívame viac obnoviteľnej energie, než sme si mysleli, no je to veľmi zlá správa pre zdravie. Nové merania ukázali vyšší podiel spaľovania tuhých palív v domoch, ako sme doteraz predpokladali. Drevo je síce obnoviteľný zdroj energie, no keď je nekvalitné a páli sa zle, hrozia pľúcne choroby aj rakovina.

Ceny ropy sa dnes znižujú, po 17.00 vykazovala severomorská ropa Brent pokles o 1,2 % na 55,45 dolára za barel a americká WTI o 1,3 % na 52,44 dolára. Investori sa obávajú rastu prípadov koronavírusu v Číne, USA tiež ohlásili rast zásob ropy. (čtk)

Skupina PPF bude môcť naďalej používať značku O2, ktorú si licencuje od španielskeho operátora Telefónica po odkúpení českej dcéry v roku 2013. Licencia mala vypršať na budúci rok v januári, predĺžená bola o ďalších 15 rokov.

PPF najbohatšieho Čecha Petra Kellnera si licenciu na O2 predlžovala už v roku 2017, za trojročnú možnosť používania zaplatila zhruba 900 miliónov korún (34 miliónov eur). Cena za najnovšie predĺženie nie je zatiaľ zverejnená.

Do štruktúr v rámci skupiny PPF patrí aj slovenský mobilný operátor O2. Pod ďalšou licencovanou značkou Telenor pôsobí PPF na telekomunikačnom trhu v Srbsku, Maďarsku, Čiernej Hore a Bulharsku. (čtk, e)

Aktivita spracovateľského priemyslu v USA sa v januári vyšplhala najvyššie za viac ako 13,5 roka, podporil ju silný rast nových objednávok. Index aktivity prekvapujúco stúpol na 59,1 z 57,1 bodu v decembri, vyplýva z prieskumu IHS Markit.

Ekonómovia predpokladali, že ukazovateľ aktivity klesne na 56,5 bodu. Ak sa nachádza nad hranicou 50 bodov, signalizuje to rast aktivity.

Ďalšie podrobnosti:

  • Čiastkový index nových zákaziek v spracovateľskom sektore stúpol najvyššie od septembra 2014. Nárast zaznamenal aj index sledujúci zamestnanosť v odvetví.
  • Index aktivity v sektore služieb sa v januári zvýšil na 57,5 bodu z decembrových 54,8 bodu. Služby sa na celkovej ekonomickej aktivite v USA podieľajú vyše dvomi tretinami, podiel spracovateľského sektora dosahuje približne 12 %. (čtk, reuters)

V Británii sa vlani predalo medziročne o štvrtinu menej oblečenia, je to najväčší pokles za 23 rokov sledovania údajov. Menší záujem o textil znížil aj tržby celého maloobchodu, klesli o rekordných 1,9 %. Prudko stúpol online predaj.

„Keďže počas karantény bolo menej príležitostí si niekam vyjsť a aj preto, že mnoho ľudí pracuje z domu, bol odevný sektor jedným z najviac postihnutých,“ uviedol britský štatistický úrad ONS.

Keď už sa ľudia rozhodli nakupovať, zadovážili si skôr pyžamá či veci na doma a výrazne častejšie ich objednávali na internete.

Víťazi a porazení pandémie

V dôsledku vládnych pandemických uzáver pobočiek pribúdajú reťazce, ktoré čelia finančným problémom. Do platobnej neschopnosti sa v Británii dostal majiteľ predajní Topshop firma Arcadia i jeho konkurenti Debenhams, Edinburgh Woolen Mill Group, Oasis či Warehouse.

Nepriaznivému trendu boli schopní vzdorovať a ťažiť z neho prevádzkovatelia internetových obchodov. Rekordný bol vlani dopyt najmä po potravinách a potrebách pre domácnosti.

Hodnota tovaru predaného online vlani v Británii stúpla oproti roku 2019 o 46 %, čo bol najvyšší nárast od roku 2008. Internetový predaj v súčasnosti tvorí približne tretinu všetkých maloobchodných tržieb. (čtk, bbc)

Asociácia železničných dopravcov Slovenska žiada zaradiť do prvej vlny očkovania viaceré železničiarske profesie, napísala list ministerstvu dopravy. Tvrdí, že inak môže byť ohrozené zásobovanie. Asociácia združuje nákladných železničných dopravcov. (tasr)

Počet falošných eurobankoviek stiahnutých z obehu sa vlani znížil o 18 % na 460-tisíc kusov, oznámila ECB. V pomere k bankovkám v obehu ide o historicky nízku hodnotu. Najčastejšie sa falšujú 20 a 50 eurovky.

„Pravdepodobnosť prijatia falošnej bankovky je veľmi malá. V porovnaní s viac než 25 miliardami eurobankoviek v obehu zostáva počet falzifikátov veľmi nízky,“ uviedla ECB.

Podľa predsedu predstavenstva nemeckej centrálnej banky Bundesbank Johannesa Beermanna prispela k poklesu falšovania pandémia. „Súvisí to s tým, že domácnosti vlani celkovo obmedzili spotrebu a mali menej príležitostí na hotovostné platby.“ (čtk, ecb)

Tatry mountain resorts (TMR) plánuje hromadne prepúšťať. Budúci týždeň má o tom rozhodnúť predstavenstvo. Najväčšia firma v slovenskom cestovnom ruchu prepúšťala už pred tým, než bolo jasné, že sa zimná sezóna pre koronu na Slovensku konať nebude. Nové zdroje chce získať emisiou dlhopisov.

Podrobnosti zatiaľ nie sú známe, hromadné prepúšťanie je uvedené ako bod rokovania predstavenstva zvolaného na 25. januára v informácii pre Národnú banku Slovenska.

TMR vlastní lyžiarske strediská a hotely vo Vysokých a Nízkych Tatrách, s jej akciami sa obchoduje na bratislavskej burze, kľúčovým akcionárom a predsedom predstavenstva je Igor Rattaj.

Podľa portálu Index zamestnávala TMR pred krízou zhruba dvetisíc ľudí, ale v priebehu minulého roka škrtali nielen medzi sezónnymi zamestnancami.

U. S. Steel po prvý raz od januárového plošného testovania zaznamenal pokles počtu pozitívnych zamestnancov. Aktuálne fabrika eviduje 318 aktívnych prípadov, čo by pri počte zhruba 9500 zamestnancov bolo nad 3 %.

O príspevky na tepelné čerpadlá, slnečné kolektory, fotovoltické panely a kotly na biomasy bude možné opäť žiadať vo februári. Eurofondový projekt spravuje Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA).

Výška podpory zostáva v roku 2021 nezmenená a naďalej závisí od inštalovaného výkonu zariadenia. Maximálny príspevok na tepelné čerpadlá je 3400 eur, pri slnečných kolektoroch je to 1750 eur a po 1500 eur môžu získať domácnosti na inštalácie fotovoltických panelov a kotlov na biomasu.

Na inštaláciu zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie budú mať domácnosti naďalej päť mesiacov.

Registrovať žiadosti o poukážky na fotovoltické panely bude možné od 8. februára a na slnečné kolektory od 10. februára. Od 15. februára sa začne registrácia žiadostí o poukážky na tepelné čerpadlá a od 17. februára na kotly na biomasu. (tasr, e)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať