Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Čo sa stane s plastovou fľašou, keď ju hodíte do žltého kontajnera? Boli sme vo fabrike na recykláciu

Vo vysokých halách aj na dvore neustále rýchlo jazdia vysokozdvižné vozíky a presúvajú balíky zlisovaných plastových fliaš z jedného miesta na druhé. Sú roztriedené na ružové, modré, zelené a biele kocky a na prvý pohľad pôsobia veľmi esteticky. Často tam sú aj iné plasty, ako sú fľaše.

„Našli sme v nich aj dva protiletecké patróny, ktoré tam omylom zalisovali a pripli sa nám na magnet. Mierilo to na naše dámy. Mali sme tam mŕtve zvieratá, tehly, detské hračky,“ vymenúva René Pantúček, vedúci prevádzky vo firme General Plastic, najväčšom recyklačnom stredisku PET fliaš na Slovensku.

Tieto farebné balíky musia ešte raz pretriediť. Rozbalia a vysypú ich na pás, okolo ktorého stoja sústredené ženy a odstraňujú z neho to, čo by pri recyklovaní mohlo robiť problémy. Pri pohľade na rôzne fľaše už vedia, z akého sú materiálu, a z pásu vyhadzujú fľaše z detských nápojov alebo tie, do ktorých sa plní drogéria.

Zmes rôznofarebných vločiek z PET fliaš. Pri recyklácii sa fľaše triedia podľa farebnosti, a preto aj vločky bývajú jednofarebné. Táto zmes je určená pre skúmanie v laboratóriu. Foto – N

Ošúchané vratné fľaše už ľudia nekupovali

Prečo pri recyklovaní PET fľaše nemôžu zmiešať s detskými fľašami a obalmi z drogérie? Ide jednoducho o iný materiál.

Podobne nemiešajú ani PET fľaše s fóliami, na ktorých je názov nápoja a jeho zloženie. Fólie sú totiž z PVC. Ak by bola fólia z iného materiálu, bola by recyklácia jednoduchšia. „Ale fólia z PVC je asi o tretinu lacnejšia a dá sa na ňu dať viac farieb,“ vysvetľuje prezident Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve a bývalý riaditeľ General Plastic Peter Krasnec.

Pre deti aj dospelých je farebný výrobok príťažlivejší, a preto ich kupujú viac. Firmy sa preto PVC poťahov na fľašiach nechcú vzdať.

Estetika je dôležitá aj pri nápojoch – to je podľa Krasneca dôvod, prečo v minulosti stroskotal aj pokus vyrábať vratné plastové fľaše.

„Veľká nápojárska firma vyrábala dvojlitrové PET fľaše, ktoré sa dali otočiť až desaťkrát. Záloha za fľašu bola desať korún. Firma sa však tohto nápadu rýchlo vzdala, lebo už po druhom či treťom raze sa fľaša ošúchala, nebola taká príťažlivá a prestala sa kupovať,“ vysvetľuje Krasnec.

Pokus s vratnými plastovými fľašami na Slovensku skúšala pred rokmi Coca-Cola.

Foto N
Zamestnanec pomocou vysokozdvižného vozíka nakladá balíky fliaš do stroja, ktorý ich oddelí a vyvezie na dotrieďovací pás. Foto – N

Umývať plast pred vyhodením?

Možno ste sa niekedy zamýšľali nad tým, či plastový odpad pred vhodením do koša umývať. Pravdou je, že pri recyklovaní plastové fľaše a iný plastový odpad perú, takže sa s čistením odpadu nemusíte veľmi trápiť.

„Ideálne by bolo, ak by k nám všetko chodilo úplne čisté, ale recyklátorovi to aj tak nepomôže, lebo všetko musí umyť. V letných mesiacoch je však dobré vymyť aspoň jogurtové poháriky, kde sú zvyšky mlieka, aby to v tých kontajneroch nesmrdelo,“ hovorí Krasnec.

V skratke sa dá povedať, že PET fľaše roztriedia podľa farby a putujú do drvičky, kde ich rozrežú na drobné lupienky. Tie následne operú v sedemdesiatstupňovej vode so soľou, s odpeňovačom a saponátom, aby z nich odstránili etikety a iný ľahký odpad. To znamená, že keď fľašu vyhadzujete, papierové etikety alebo nálepky z nich nemusíte odlepovať.

Premyté plastové vločky putujú do odstredivky, kde sa z nich odsajú ľahké časti a nečistoty.

Zmes sa potom znova perie. „V rámci tohto procesu PET klesá dole a vrchnák vo vode pláva, takže sa od seba oddelia a môžeme ich vytriediť,“ hovorí Pantúček.

Práve v tomto procese by PVC etikety z fliaš robili problémy, pretože by klesali na dno rovnako ako PET materiál. Ak by sa tieto plastové vločky pomiešali, nebolo by jednoduché s nimi ďalej pracovať. Tieto dva materiály sa totiž tavia pri rôznej teplote a pri lisovaní by výrobky mohli praskať alebo sa trhať.

Čisté a vysušené plastové vločky sa plnia do obrovských trojmetrových vriec. Tie stroj pravidelne natriasa, aby sa do nich vmestilo čo najviac. Po naplnení môžu vážiť aj tonu.

Vrecia potom naložia na kamión a odvezú do fabriky, kde sa z nich vyrábajú ďalšie výrobky.

Fľaše sa triedia aj podľa farebnosti. Foto N
Plastové vločky pri praní a sušení putujú spleťou viacerých nádob. Samotný proces preto nie je voľným okom vidno. Foto – General plastic

Plienky, nové fľaše aj podzemné rúry

Čo sa vlastne z plastových fliaš vyrába? „Napríklad tvrdé plastové viazacie pásky. Alebo sa využívajú v kozmetickom priemysle na výrobu technických vlákien, ktoré sa napríklad používajú v dámskych hygienických vložkách, detských plienkach, automobilovom priemysle a podobne. Ak ich rozrežete, sú v nich vlákna, ktoré sú vyrobené priamo z fľašiek,“ vysvetľuje Krasnec. Tieto veci sa dajú vyrobiť čisto z recyklovaného materiálu.

Takto však nevyrobíte nové plastové fľaše – to musíte do zrecyklovaného materiálu z plastových vločiek primiešať aj časť nového plastu vyrobeného z ropy, pretože opakovanou recykláciou sa materiál opotrebúva a mení.

Pri recyklovaní fliaš sú podľa Krasneca najcennejšie priesvitné fľaše, pretože sa dajú ďalej zafarbovať. Ak sa ďalej recyklujú farebné fľaše, môže z nich pri zmiešaní rôznych farieb vzniknúť hnedá alebo čierna hmota. A takto zafarbené výrobky si chce kupovať len málokto. Preto z tohto materiálu vyrábajú produkty, ktoré nie sú na očiach. „Robia z nich napríklad rúry, ktoré sa dávajú do zeme, a tam je jedno, akej sú farby,“ vraví Krasnec.

Recyklovaný plast je v súčasnosti lacnejší ako ten, ktorý sa vyrába priamo z ropy. Aj preto sa výrobcovia snažia používať ho čo najčastejšie. Často teda za využitím recyklovaného materiálu nie je len ekologické cítenie firiem. V čase ropnej krízy, keď cena za plast z ropy bola porovnateľná s cenou za recyklovaný plast, mali výrobcovia podľa Krasneca o recyklovaný materiál oveľa menší záujem.

S pohárikmi máme problém

Plastové fľaše sú v procese recyklácie jedinečné – sú veľmi dobre recyklovateľné. Pri množstve plastového odpadu to však neplatí.

Problém je podľa Krasneca s recyklovaním obalov od jogurtov alebo od masla. Ich recyklácia je nákladná a cena, za ktorú ich spoločnosti predávajú, ani zďaleka nestačí pokryť náklady na ich zber, triedenie a prevoz. Často preto skončia v spaľovni, kde ich použijú ako palivo, ostávajú v skladoch a v tom horšom prípade skončia na skládkach odpadov.

Ekológovia odporúčajú ešte ekologickejší prístup ako recyklovanie plastových fliaš. A tým je vôbec ich nekupovať, ak to nie je nutné, a radšej sa napiť vody z vodovodu.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Kolíska Audi, domov Trabantu aj elektrická budúcnosť VW na jednom mieste. Vitajte v Zwickau

Volkswagen dá 1,2 miliardy eur na premenu fabriky v Zwickau na závod vyrábajúci výlučne elektrické autá. Produkciu modelu ID. 3 plánuje spustiť v novembri, k prvým zákazníkom sa auto dostane na budúci rok.

Foto - Volkswagen
Foto – Volkswagen

Minúta po minúte

Zdieľať

Jeden z najväčších problémov v reakcii na klimatickú krízu bude „manažovať“ záujmy priemyslu a ich reprezentantov v politických kruhoch, myslí si ekonómka Miriam Letovanec z Implementačnej jednotky úradu vlády. „Priemysel nemusí na všetky opatrenia reagovať vždy s úsmevom, a to nielen na národnej, či európskej, ale aj globálnej úrovni.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Miriama Letovanec, riaditeľka Implementačnej jednotky úradu vlády:
Prvý krát sa o skleníkovom efekte zmienil ešte v roku 1824 francúzsky matematik a fyzik Jean Baptiste Fourier, kedy vo svojej práci pomenoval, že plyny v atmosfére môžu zvyšovať povrchovú teplotu Zeme. Na najvyššej medzinárodnej úrovni na problém klimatických zmien poukázal IPCC (Intergovenmental Panel on Climate Change) v roku 2007. Áno, už pred 12 rokmi.

V tomto momente je potrebné začať konať, nielen na veci poukazovať. Samozrejme môžeme edukovať verejnosť o význame klimatických zmien aj na uliciach, za oveľa dôležitejšie považujem implementáciu jednotlivých opatrení do praxe.

Slovensko má od februára 2019 schválený strategický materiál do roku 2030 s názvom „Zelenšie Slovensko“ – obsahuje jasné opatrenia na boj s klímou, ako aj indikátory, prostredníctvom ktorých je možné sledovať progres.

Dôležité je nezaspať na vavrínoch a nestrácať čas tvorbou nejakých akčných plánov, či vytvorením ďalšieho ministerstva. Úplne postačí keď zainteresované strany budú poznať svoje priority, začnú spolu efektívnejšie komunikovať a každé opatrenie bude mať svojho „pána“, či termín, dokedy má svoje úlohy splniť – prierezový plán implementácie, a to najneskôr do konca tohto roka.

Oveľa náročnejšie však bude „manažovať“ záujmy priemyslu a ich reprezentantov v politických kruhoch. Priemysel nemusí na všetky opatrenia reagovať vždy s úsmevom, a to nielen na národnej, či európskej, ale aj globálnej úrovni.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Béla Bugár nechce rekreačné poukazy pre malé firmy. „Neviem si predstaviť, že by sme hlasovali za to, že by bol povinný rekreačný poukaz aj pre firmy s počtom zamestnancov menej ako 50,“ povedal v relácii RTVS Sobotné dialógy.

Diskutuje s Richardom Sulíkom, ktorý kritizuje ministra financií. Ladislav Kamenický je podľa neho slabý minister a ostatní ministri ho až tak neberú. „Fajn, že chce šetriť, ale to sú len reči. Pár mesiacov pred voľbami je to nemožné. Rozpočet vyrovnaný nebude,“ hovorí Sulík.

Zdieľať

Ekonóm Melioris z prezidentskej kancelárie o klimariešeniach: „Musíme zaviesť daň z uhlíka aj na dovoze tovarov do EÚ. Inak sa „špinavá“ výroba presťahuje do Užhorodu. „

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Libor Melioris, ekonóm, prezidentská kancelária 

Americká ekonomická elita má v tomto jasno. Dvadsaťsedem laureátov Nobelovej ceny za ekonómiu, štyria bývalí prezidenti amerického FED-u, pätnásť bývalých predsedov zboru ekonomických poradcov a dvaja bývalí ministri financií hovoria: „Globálne otepľovanie predstavuje seriózny problém, ktorý si vyžaduje okamžitú akciu.

Uhlíková daň je efektívny nástroj, ktorý je schopný priniesť požadované zníženie emisií. Uhlíková daň vyšle jasný cenový signál, ktorý pritlačí na trhových aktérov a prinúti ich inovovať a realizovať nízkouhlíkové riešenia.“

Úloha Slovenska je až groteskne banálna. Musíme tlačiť na spoločné európske riešenie vo forme plného sfunkčnenia systému obchodovania s emisnými povolenkami. Iba tak vieme vytvoriť impulzy, ktoré budú penalizovať „špinavú“ výrobu a odmeňovať „zelené“ postupy.

Aby táto aktivita mala význam, musíme zaviesť daň z uhlíka aj na dovoze tovarov do EÚ. Inak sa „špinavá“ výroba presťahuje do Užhorodu. Bude nám dymiť hneď za hranicou a naše domáce úsilie bude mať nulový efekt.

Úlohou Európy je vyladiť systém stojaci na týchto dvoch pilieroch a potom ho vyvážať do sveta. Ďalej nám ostáva už len dúfať, že najväčšia svetová mocnosť prejde mentálnym zmŕtvychvstaním a pochopí naliehavosť situácie.

Končíme optimisticky s citátom Winstona Churchilla: Americans will always do the right thing, only after they have tried everything else.

Link na manifest amerických ekonómov: https://www.econstatement.org/

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Pri zmene ekonomiky na nízkouhlíkovú nezabúdajme na najviac postihnutých, radí ekonómka zastúpenia Európskej Komisie Lívia Vašáková. „Podporné schémy pre „porazených“, napríklad pre baníkov na Hornej Nitre alebo pomoc pre nízkopríjmové skupiny pri zatepľovaní či výmene kotlov môžu znížiť odpor voči zmenám.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Lívia Vašáková, vedúca sekcie ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku 

Klimatická zmena je asi najväčšou hrozbou súčasnosti. Mimoriadne potrebná je akcia na globálnej úrovni, ale každý štát a jednotlivec môže prispieť.

Čo by mohlo spraviť Slovensko?

  • Správne transponovať už prijatú európsku legislatívu

Na európskej úrovni bol nedávno schválený obrovský balíček legislatívy v oblasti energetiky, ochrany klímy a dopravy, ktorý by mali členské štáty implementovať. Ten obsahuje konkrétne ciele na znižovanie emisií, zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov a zvýšenie energetickej efektívnosti, ako aj opatrenia na zlepšenie regulačného prostredia, podporu inovácií či financovania nízkouhlíkovej ekonomiky. Novozvolená prezidentka Európskej komisie U. von der Leyenová si ochranu klímy dala ako svoju hlavnú prioritu a počas prvých 100 dní chce predložiť Európsky ekologický dohovor,  tzv. Green Deal, kde už avizovala navýšenie ambicióznosti cieľa znižovania emisií zo súčasných 40 % na minimálne 50. Ambicióznosť zo strany EÚ bude narastať.

  • Podporiť väčšinové hlasovanie v Rade ministrov v otázke daní

Táto téma je na Slovensku prezentovaná hlavne cez zosúladenie daňových sadzieb, čo rozhodne nie je na programe dňa. Naopak, medzi aktuálne témy patrí práve cezhraničná daň z uhlíka, ktorá by zaťažila tovary a služby, čo nespĺňajú európske klimatické štandardy, ale aj digitálna daň. Tieto dane pri súčasnom spôsobe hlasovania – jednomyseľne – majú len minimálnu šancu prejsť radou. Práve jasné cenové signály vo forme daní však dokážu výrazne zmeniť správanie spotrebiteľov či firiem. Zaviesť takéto dane na národnej úrovni, ako sa už ukázalo, má oveľa menší efekt a význam.

  • Zmena rétoriky – Slovensko v boji proti klimatickým zmenám môže patriť k lídrom!

Slovensko už teraz dosahuje v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov veľmi dobré výsledky. Výrazne prekročilo svoj cieľ na zníženie emisií skleníkových plynov mimo ETS do roku 2020 (namiesto povoleného zvýšenia o 13 % sa emisie znížili o 14 % v porovnaní s rokom 1990); je pravda, že aj v dôsledku transformácie slovenského hospodárstva v 90. rokoch. O toto historické zníženie sa však v ďalšom období Slovensko už nebude môcť oprieť, napriek tomu v nedávno schválenej Envirostratégii Slovensko veľmi výrazne zvyšuje svoj záväzok znížiť emisie skleníkových plynov z -12 % na -20 % v porovnaní s rokom 2005, čím sa približuje k ambícii oveľa bohatších krajín EÚ. Ďalej podiel nízkouhlíkových zdrojov v elektroenergetike je okolo 80 %, čím sa výrazne odlišujeme od ostatných krajín V4, ale napríklad aj Nemecka. Po náhrade uhlia sa naša pozícia ešte zlepší. Slovensko už je a naďalej môže byť v mnohých oblastiach nízkouhlíkovej ekonomiky lídrom a rozhodne by sme nemali preberať rétoriku našich tradičných spojencov z V4, pre ktorých bude znižovanie emisií či dosiahnutie uhlíkovej neutrality oveľa ťažším orieškom.

  • Zabezpečiť predvídateľné a stabilné financovanie nízkouhlíkovej ekonomiky

Transformácia si bude vyžadovať nemalé financie. Transparentný a predvídateľný prístup k financiám uľahčujú firmám plánovanie a spolu so stanovenými cieľmi znižujú politické a regulačné riziko a znižuje finančné náklady. Nedávno schválených 30 % z príjmov z obchodovania s emisiami, ktoré by mali ísť naspäť do sektora, je krokom vpred, ale európska legislatíva hovorí o minimálne 50 % a niektoré štáty dávajú dokonca 100 %. Ďalšie možnosti financovania pre podniky budú k dispozícii z Inovačného a Modernizačného fondu. Spolu s fondmi EÚ by mohli predstavovať až 4,5 mld. eur. Dôležité preto bude správne nastavenie podmienok na využitie týchto prostriedkov a dostatok kvalitných projektov zo strany podnikov.

  • Nezabúdajme na najviac postihnutých

Tak ako pri každej transformácii, aj v prípade nízkouhlíkovej ekonomiky sú/budú víťazi a porazení. Podporné schémy pre „porazených“, napr. pre baníkov na Hornej Nitre alebo pomoc pre nízkopríjmové skupiny pri zatepľovaní či výmene kotlov môžu znížiť odpor voči zmenám a zrýchliť transformáciu. Aj tu sa dajú čerpať európske prostriedky. Celkovo EÚ vyčlenila 25 % z nového rozpočtu práve na nízkouhlíkovú ekonomiku.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Eduard Heger z OĽaNO: Kamenického sme pozvali na výbor, aby predstavil skutočné opatrenia

Ekonomický expert OĽaNO radí ministrovi financií, čo robiť, ak mu Smer nepomáha v tlaku na kolegov vo vláde. „Keď sa nevie oprieť o politické krytie lídrov koalície, mal by vyťažiť zo svojej funkcie. Tá má veľkú politickú váhu,“ hovorí Eduard Heger.

Eduard Heger. Foto N - Tomáš Benedikovič
Eduard Heger. Foto N – Tomáš Benedikovič
Zdieľať

Priorita pre Slovensko by mali byť lesy a jadrová energetika, komentuje klimatickú krízu ekonóm INESS Radovan Ďurana.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Radovan Ďurana, INESS 

V prvom rade si nesmieme nič nahovárať. Vplyv Slovenska na dianie EÚ (náš podiel je 1 %) a klimatickú zmenu je minimálny (náš podiel na emisiách je 0,1 %). Predovšetkým by sa vláda mala vyvarovať priamych dotácií a to sa týka investičných stimulov, ťažby uhlia, ako aj podpory elektromobilov.

Na politiku EK sa nedá spoľahnúť, aj ona podlieha lobistickým tlakom, ale Slovensko sa jej proste nevyhne. Pre malú, stále zaostávajúcu ekonomiku je efektívne a zmysluplné počkať na overené riešenia. Už raz slovenský daňový poplatník, ale aj priemysel doplatili na neefektívnu a unáhlenú podporu solárnych zariadení. Lesy zase doplatili na sfušovanú politiku podpory biomasy.

Najväčší potenciál Slovenska v kontexte klimatickej zmeny je rozvoj lesov, ktoré sú významným faktorom v sťahovaní uhlíka z atmosféry, a politická podpora jadrovej energetiky. Aj tých pár talentov, ktoré svojimi mozgami dokážu prispieť k snahe hľadania efektívnejších technológií, by vláda mohla podporiť.

Treba si priznať, že Slovensko má problémy s investíciami a dotačnými schémami do životného prostredia, pozri zostatok na účte Environmentálneho fondu takmer 0,5 miliardy eur. Je veľké riziko, že masívne rozpúšťanie týchto zdrojov by bolo dnes neefektívne. Najlepší spôsob, ako sa zbaviť starých neefektívnych budov verejnej správy, je jej zoštíhlenie.

Z ekonomického hľadiska by sa EK mala snažiť eliminovať vplyv štátnych autorít, ktoré často nezmyselnými regulačnými požiadavkami predražujú výstavbu jadrových elektrární. Uhlíková daň sa v tomto kontexte javí ako nevyhnutná, zvyšuje atraktivitu výstavby týchto zdrojov.

Nezabúdajme tiež, že dnes už uhlíkovú daň na palivá máme, a vysokú – volá sa daň z minerálnych olejov. Len polovica výnosov sa pritom používa na cesty. Vláda tak už dnes reguluje spotrebu a má zdroje na zvyšovanie energetickej efektívnosti. Len ich využíva iným spôsobom.

Je zaujímavé, že súčasná politika označovaná slovami „hodnota za peniaze“ nachádza širokú podporu, pokiaľ ide o investície štátu do IT, čiastočne do zdravotníctva. Oblasť klímy však získala osobitné postavenie a namiesto hľadania efektívnych riešení sa začínajú presadzovať politiky typu „niečo musíme urobiť za každú cenu“. Tento prístup je z ekonomického pohľadu zvrátený, čo tuší väčšina daňových poplatníkov pri pohľade na slovenské solárne elektrárne. Jednou z úloh vlády by malo byť zachovať chladnú hlavu a nepodliehať emóciám vystrašeného davu.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Peter Kažimír o tom, ako reagovať na klimatické zmeny: „Na začiatok postačí prestať sa tváriť, že je to výmysel a že sa nás to netýka.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Peter Kažimír, guvernér NBS, bývalý minister financií:  

Na začiatok postačí prestať sa tváriť, že je to výmysel a že sa nás to netýka.

Vplyv klimatických zmien na spoločnosť a ekonomiku je už dnes viditeľný a bude rásť. Potrebujeme postupovať koordinovane, na globálnej aj európskej úrovni.

To ale neznamená, že nemôžeme robiť veci sami doma proaktívne a znižovať našu uhlíkovú stopu. Je tu silnejúci tlak na vlády, medzinárodné inštitúcie, ale aj centrálne banky, aby konali, a ja vítam tento tlak.

Za svet centrálnych bánk môžem povedať, že sa touto témou čoraz intenzívnejšie zaoberáme. Špecificky sa pozeráme na riziká pre stabilitu ekonomiky a finančného sektora. Mojou ambíciou je pridať sa k skupine NGFS – Network for Greening the Financial System.

Je to skupina združujúca centrálne banky spolupracujúce pri identifikácii a nastavovaní nástrojov a politík, ktoré nám pomôžu sa pripraviť a zvládnuť dosahy klimatických zmien. Dnes má tento formát už 42 členov a z toho je 13 centrálnych bánk členských krajín eurozóny.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Štefanec: Pomaly budeme tipovať, či bude skôr diaľnica do Košíc alebo vyrovnaný rozpočet

Od roku 2006, keď sa Smer dostal do vlády, sa výdavky verejných financií viac ako zdvojnásobili, ale nemáme lepšie nemocnice, školy ani diaľnice. Pomaly budeme tipovať, či bude skôr diaľnica z Bratislavy do Košíc alebo vyrovnaný rozpočet. Dôvodom je, že Smer nevie hospodáriť, hovorí v seriáli predvolebných rozhovorov ekonomický expert KDH Ivan Štefanec.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič