Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Poisťovňa Penty už exekučnú amnestiu skúšala, z ohlasu boli sklamaní

Zdravotná poisťovňa Dôvera. Foto N - Tomáš Benedikovič
Zdravotná poisťovňa Dôvera. Foto N – Tomáš Benedikovič

Štát pripravuje odpustenie časti dlhov ľuďom v exekúciách. O konkrétnych návrhoch už rokuje koalícia, no o presnej podobe zatiaľ nie je rozhodnuté. Kľúčové otázky sú, ako pomôcť čo najviac ľuďom, ktorí by si bez odpustenia dlhov sami nepomohli, ako ich pritom nenaučiť, aby si na to zvykli, ako pritom čo najmenej poškodiť ich veriteľov a ako čo najmenej zaplatiť exekútorom.

Štátu by v tom mohli pomôcť aj skúsenosti zdravotnej poisťovne Dôvera, ktorá už čiastočné odpúšťanie dlhov robila dvakrát. Naposledy to bolo na jeseň – ponuku poisťovne Penty vtedy využilo vyše 4000 ľudí, teda necelá desatina oprávnených dlžníkov.

Základné skúsenosti Dôvery, ktoré sa zídu aj v debate o štátnej exekučnej amnestii, sú: 1. Väčšina ľudí na čiastočné odpustenie dlhov nereaguje, ale aj tak to môže byť pre veriteľa napokon výhodné. 2. Pohľadávky voči bežným ľuďom staršie ako 5 rokov už prakticky nemajú žiadnu cenu.

Výhodou pozorovania skúseností Dôvery je aj to, že jej skúsenosti sú čerstvé. Exekučnú amnestiu vyhlásila len začiatkom septembra 2017 a trvala len do konca roka. Ponuka pre dlžníkov znela: kto zaplatí polovicu dlhu, zvyšok mu poisťovňa odpustí. List neodišiel všetkým dlžníkom, ale len tým, ktorí boli v exekúcii už pred rokom 2016. Šlo teda o resty staršie ako rok a trištvrte.

„Keď sme o nej začali uvažovať, prirodzene sme sa orientovali na staršie pohľadávky, pri ktorých máme skúsenosť, že ich vymožiteľnosť je do 2 percent,“ hovorí riaditeľka úseku správy a výberu poistného Dôvery Ingrid Hoferová.

Zapojilo sa menej ako 10 % tých, čo mohli

Do exekučnej amnestie poisťovne sa zapojilo 4200 z 54-tisíc oprávnených dlžníkov, väčšina teda na ponuku zbaviť sa dlhu splatením polovice nereagovala.

„Mysleli sme si, že sa ich zapojí viac. Nie všetci zrejme dobre rozumeli tomu, o čo išlo. Sú to naozaj nemajetní dlžníci a nie každý, ak aj chcel, to dokázal využiť. Exekučná amnestia je zatiaľ nepochopený inštitút,“ hovorí Hoferová.

Podobnú úspešnosť ako Dôvera minulý rok na jeseň mala podľa ministerky spravodlivosti Žitňanskej Sociálna poisťovňa v prípade jej generálnych pardonov v rokoch 2008 a 2010. „Jednoducho tých, ktorí sa ho boli schopní zúčastniť, je primálo. Aj teraz, keď sme sa rozprávali s poisťovňou, odhad je možno 10 %. Preto hovorím o riešení balíku starých exekúcií,“ povedala Žitňanská v debate Denníka N.

Sociálna poisťovňa ponúkala dlžníkom odpustenie penále, ak dlžník do určeného termínu uhradil dlžné poistné.

Ľudia, ktorí sa zapojili do exekučnej amnestie Dôvery, jej uhradili v priemere niečo vyše 400 eur. Ich dlh voči poisťovni bol teda okolo 800 až 900 eur.

Zrejme si našli robotu

„Najviac to oslovilo tých, ktorí sú už teraz zamestnaní a dlhy mali z predchádzajúceho obdobia. Tretina z tých 4200 ľudí je už teraz zamestnaná,“ hovorí Hoferová z Dôvery o ľuďoch, ktorí prijali jej ponuku a splatili polovicu dlhu.

Poisťovňa neskúmala, či si dlžníci požičali peniaze napríklad od rodiny. „Exekučná amnestia mala motivovať ľudí, ktorí oficiálne nič nemajú, aby si spôsobom, o ktorom vedia iba oni, ako to urobili, získali peniaze a poslali ich zdravotnej poisťovni,“ povedala šéfka výberu poistného v Dôvere.

Foto – TASR

Pohľadávka môže ísť exekútorovi do dvoch mesiacov

Dôvera vďaka amnestii ukončila celkovo 11-tisíc exekučných konaní. Poisťovňa so zhruba 1,5 milióna poistencov má momentálne ešte 77-tisíc dlžníkov a 310-tisíc otvorených exekúcií.

Voči viacerým z dlžníkov poisťovňa viedla viacero exekúcií, jeden z účastníkov amnestie sa zbavil viac ako 20 exekúcií. Je to preto, že za každý mesiac, keď klient neuhradil odvody, môže voči nemu poisťovňa začať ďalšiu exekúciu. Dôvera sa potom snaží exekúcie voči jednému dlžníkovi združovať. “Čím skôr ich začnete vymáhať, tým ste úspešnejší,” vysvetľuje Hoferová, prečo začínajú exekúciu po každom ďalšom zmeškaní dlžníka.

Klient najprv po dvoch týždňoch meškania dostane upomienku, po ďalších troch týždňoch už poisťovňa posiela dlžníkovi výkaz nedoplatkov. Potom sa čaká dva týždne, kým nadobudne výkaz nedoplatkov právoplatnosť. Nadobudnutím právoplatnosti sa z neho stáva exekučný titul a môže byť odoslaný exekútorovi. Pohľadávka sa tak môže do dvoch mesiacov po splatnosti ocitnúť u exekútora.

V prvom roku od podania návrhu dosahujú exekútori úspešnosť v rozsahu okolo 20 %, v ďalšom roku sa dostanú na 10 %, pri starších úspešnosť rapídne klesá.

Poistencovi nabieha sankčný úrok 15 % p. a. od prvého dňa, čo odvody nezaplatil.

Poisťovňa hovorí, že dva mesiace bol bežný proces pre exekúcie od roku 2012 do 31. marca 2017. „Počas tohto obdobia sme mali vysoko automatizované podávanie návrhov na vykonanie exekúcie,“ uviedla poisťovňa.

Po 1. apríli, keď sa zmenil exekučný poriadok, Dôvera pozastavila podávanie návrhov na vykonanie exekúcie. „Do podávania návrhov na vykonanie exekúcie sa dostali pre nás obmedzujúce faktory. Návrhy sa začali podávať elektronicky, ale systém eŽaloby nebol pripravený na hromadné podávanie a všetky dokumenty, ktoré sa k návrhu pridávajú, museli prejsť zaručenou konverziou. Takisto si nemôžeme vybrať exekútora, a teda nie sme si istí naším partnerom a jeho schopnosťou dosiahnuť nami očakávanú úspešnosť,“ uviedla poisťovňa.

S exekútormi sa dohodli na odmene 40 eur

Dlžníci zaplatili Dôvere vďaka exekučnej amnestii spolu 2 milióny eur. To zodpovedá výnosu 5,4 % zo sumy, ktorá bola predmetom exekučných konaní začatých do konca roku 2015.

S dosiahnutým výnosom je poisťovňa spokojná. Už menej je spokojná s tým, koľko dlžníkov sa zapojilo. „Možno sme spravili službu štátu a trochu spopularizovali to, na čo sa chystajú oni,“ uviedla Hoferová.

Spomínané 2 milióny eur ešte nie sú konečný výsledok pre poisťovňu. Dôvera sa s exekútormi plošne dohodla, že im za každú zastavenú exekúciu zaplatí odmenu 40 eur. Pri zhruba 11-tisíc zastavených exekúciách im poisťovňa zaplatila 440-tisíc eur.

S dohodnutou odmenou je Dôvera spokojná; hovorí, že dlžník by exekútorovi zaplatil niekoľkonásobne viac, v priemere 170 eur.

Odmena exekútora je 20 % z vymoženej sumy. Minimálna odmena určená vyhláškou je 33,19 eura bez DPH (zhruba 40 eur s DPH). Okrem toho dlžník hradí aj náklady, ktoré exekútorovi vznikli pri vymáhaní pohľadávky (tzv. hotové výdavky). Od apríla 2017 platí, že odmena exekútorovi nemôže prevýšiť vymáhanú sumu. Exekútor má nárok aj na paušálnu náhradu 60 eur na hotové výdavky.

Zatiaľ nie je jasné, na akej odmene s exekútormi sa v prípade amnestie dohodne štát. „Hovoríme o tom jedine za podmienok zásadného zníženia pre štát. Nepoviem konkrétnu sumu, musíme sa na týchto veciach dohodnúť,“ povedala Žitňanská v debate Denníka N.

Exekútor má podľa nových pravidiel nárok na paušálnu odmenu 60 eur. Z pohľadu veriteľa to napríklad znamená aj to, že ak v priebehu piatich rokov nevymôže svoju pohľadávku, bude musieť zaplatiť 60 eur. Podľa starých pravidiel si veritelia dohodli sumy s exekútormi.

Fico, Danko a Bugár – koalícia dolaďuje dohodu o exekúciách. Foto N – Tomáš Benedikovič

Štát svoje riešenie ešte nepredstavil

Dôvera hovorí, že exekučná amnestia, o ktorej vláda uvažuje, má určite zmysel, no debata o nej už trvá dlho a nepomáha to platobnej morálke. Napríklad premiér Fico ju spomenul už vlani v máji.

„My nevieme, či štát nakoniec niečo urobí alebo nie, no robia to veľmi dlho. Ovplyvňuje to platobnú morálku dlžníkov, ktorí by nám inak možno zaplatili. V posledných mesiacoch vidíme otáľanie dlžníkov,“ hovorí Hoferová.

Podľa informácií Denníka N je najpravdepodobnejšie, že sa zrušia exekúcie staršie ako päť rokov, ktoré voči fyzickým osobám rozbehla Sociálna poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa a polícia, ktorej ľudia dlžia za pokuty. Stále nie je jasné, či exekučná amnestia odpustí aj staré podlžnosti na daniach či na iných poplatkoch štátu.

Ak sa všetky „verejné“ exekúcie sčítajú, vláda má podľa denníka SME dosah až na 2,2 z 3,7 milióna exekúcií, ktoré ležia na súdoch. Exekúcie má asi 950-tisíc ľudí, takmer polovica z nich má minimálne dve exekúcie.

Dôvera zvažuje, že sa do štátnej amnestie zapojí; konečné rozhodnutie bude závisieť od nastavených podmienok. Ďalšiu vlastnú exekučnú amnestiu už robiť nechce.

Úrokovú amnestiu využilo viac ľudí

Dôvera ešte v novembri 2016 vyhlásila úrokovú amnestiu, do ktorej sa zapojilo 15-tisíc ľudí. Z tohto pohľadu bola úspešnejšia než exekučná amnestia, no jej podmienky boli iné. Od každého, kto do konca roku 2016 zaplatil dlžné poistné, poisťovňa prestala vymáhať úroky z omeškania; nemuselo ísť len o ľudí v exekúcii. Dlžníci zaplatili poisťovni dokopy 3,3 milióna eur.

Poisťovňa hovorí, že úroková amnestia bola mierená na inú skupinu ľudí ako exekučná, ktorá oslovovala ťažšiu skupinu dlžníkov.

Úrokovou amnestiou oslovili ľudí, ktorí mali voči poisťovni pomerne malé záväzky. V priemere poisťovni zaplatili 200 eur. Dôvera nezaznamenala, že by niektorí z týchto poistencov prestali po oddlžení opäť platiť poistné.

Vlani na jar robila úrokovú amnestiu aj zdravotná poisťovňa Union. Ak niekto uhradil celý nedoplatok, poisťovňa mu odpustila úrok z omeškania. Amnestia sa netýkala pohľadávok vymáhaných v exekúcií. Zapojilo sa do nej 1100 poistencov; zaplatili 520-tisíc eur, poisťovňa im odpustila 190-tisíc eur.

Všeobecná zdravotná poisťovňa zatiaľ úrokovú ani exekučnú amnestiu nerobila.

Ľudia začínajú platiť, keď potrebujú zdravotnú starostlivosť

Časť ľudí, ktorí neplatia zdravotné odvody, je taká, ktorá na to naozaj zabudne a spamätá sa až vtedy, keď dlh ide na exekúciu. Potom sú podľa skúsenosti Dôvery dve skupiny chronických neplatičov: jedni neplatia, lebo nemajú peniaze a žijú s exekúciami, a potom sú takí, ktorí nechcú a nebudú platiť a zamestnávajú sa načierno.

Niektorí dlžníci sú ochotní uhradiť svoj dlh až vtedy, keď potrebujú zdravotnú starostlivosť. Poisťovňa dlžníkom nehradí napríklad kúpele alebo zubné zákroky, ak nejde o urgentné prípady. „Pokiaľ pacient potrebuje urgentnú zdravotnú starostlivosť, má ju plne hradenú, aj keď je dlžník,“ uviedla poisťovňa.

Časť neplatičov prejaví záujem o splátkový kalendár, poisťovňa ich má okolo 10-tisíc ročne. Dlžník sa môže dohodnúť na splátkach aj s exekútorom. Pre exekúcie podané od vlaňajšieho apríla platí, že ak dlžník prejaví vôľu zaplatiť dlh v splátkach, exekútor s tým musí súhlasiť.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Maroš Šefčovič vyhlásil, že Rusko a Ukrajina ukázali dobrú vôľu do ďalších rokovaní, ktoré by mohli viesť k uzavretiu novej zmluvy o tranzite ruského plynu cez Ukrajinu. Podpredseda eurokomisie pre energetickú úniu to uviedol po ďalšom kole rokovaní so zástupcami oboch krajín. (čtk)

Zdieľať

Líder strany Za ľudí Andrej Kiska obvinil vládu zo zlyhania v súvislosti s prepúšťaním v košických oceliarňach U. S. Steel. Premiér Peter Pellegrini mu odkázal, že ako prezident mohol pomôcť riešiť situáciu vo fabrike, a vyčítal mu, že počas cesty do USA navštívil centrálu Facebooku namiesto U. S. Steelu.

Čo navrhuje Kiska: Podľa Kisku musí vláda v súvislosti s prepúšťaním v U. S. Steele, ako i v ďalších podnikoch na Slovensku, prijať konkrétne aj legislatívne opatrenia.

„Po prvé, už dnes je potrebné pripraviť legislatívny rámec na prácu v skrátenom pracovnom čase – ‚kurzarbeit‘, ako je to v Nemecku a iných krajinách, aby podniky nemuseli prepúšťať ľudí, ale mohli ich nechať pracovať, a aby štát vykryl prípadné finančné straty,“ uviedol bývalý prezident. V prípade straty práce vzniká podľa neho pre ľudí obrovský problém.

Zároveň je podľa neho potrebné pripraviť prepusteným ľuďom reálnu rekvalifikáciu. Uviedol, že podľa portálu ponúkajúceho voľné miesta bolo v Košiciach tento rok 12-tisíc voľných pracovných miest. Neobsadené miesta zahŕňajú oblasť informačnej techniky, programátorov do výroby či montérov.

„My potrebujeme automaticky, keď človek príde o miesto, pripraviť preňho skutočnú rekvalifikáciu. Nie administratívnu budovu, kde ľudia budú sedieť a niekto im bude hovoriť, ako sa majú motivovať v živote, ale skutočnú fabriku na reálne preškoľovanie podľa požiadaviek praxe,“ konštatoval.

V čom vidí zlyhanie: Kiska uviedol, že v košickom U. S. Steel už prišlo o prácu tento rok 1400 ľudí, pričom plánované zníženie stavu zamestnancov do roku 2021 je o 2500.

„Kríza postihuje nielen U. S. Steel, ale valí sa na celú našu krajinu, no tu už prepukla naplno,“ povedal.

Vládu obvinil, že zlyháva. Konštatoval, že sú aj objektívne dôvody problémov, ako je prepad ceny ocele, americko-čínska obchodná vojna i celkové znižovanie objednávok.

„Na druhej strane treba povedať, že vláda dala tomuto podniku opakovane finančnú podporu. Ak mu dala podporu, tak má právo klásť aj nepríjemné otázky: čo sa stalo, že sa vyviezla viac ako miliarda eur zisku zo Slovenska preč, prečo sa neinvestovalo strategicky do rozvoja fabriky, a prečo fabrika nie je pripravená na takéto obdobie?“ vyhlásil.

Premiérova odpoveď: Pellegrini reagoval, že Kiska mohol vo funkcii prezidenta priložiť ruku k spoločnému dielu a prispieť konkrétnymi činmi k riešeniu situácie v továrni.

„To by však počas svojej návštevy USA musel navštíviť centrálu tejto spoločnosti v Pittsburghu alebo nastoliť tento problém na stretnutiach na najvyššej úrovni, ktoré sa nikdy neuskutočnili. Pán Kiska totiž pred týmito štátnickými povinnosťami uprednostnil návštevu Facebooku a iné osobné priority, ktorým podriadil aj program cesty v USA,“ vyhlásil premiér. (tasr)

Zdieľať

Premiér Pellegrini sa stretol s predstaviteľmi zamestnávateľských zväzov, debatovali o spomalení ekonomického rastu. „Už zajtra zverejní ministerstvo hospodárstva akčný plán na podporu slovenskej ekonomiky a slovenského priemyslu,“ rečnil Pellegrini.

Za jeden z najvážnejších problémov označili na stretnutí slabú predvídateľnosť podnikateľského prostredia.

„Slovenský legislatívny proces je koncipovaný tak, že nielen vláda, ale aj parlament má svoju legislatívnu právomoc a rokovací poriadok umožňuje prijať zásadné zmeny v zásadných zákonoch tejto krajiny v priebehu dvoch mesiacov,“ povedal Pellegrini.

Aktuálne sa debatuje napríklad aj o minimálnej mzde.

„Veľkou témou bola síce minimálna mzda, ale ani jeden z predstaviteľov slovenských zamestnávateľov nemal problém s minimálnou mzdou ako takou,“ povedal Pellegrini, podľa ktorého je problém skôr v desiatkach iných zákonov, ktoré sú s minimálnou mzdou previazané.

Zdieľať

Ceny ropy dnes obnovili rast. Obchodníci vyhodnocujú riziká, ktoré prináša výpadok dodávok zo Saudskej Arábie po víkendovom útoku dronmi na jej ropnú infraštruktúru. Brent pridával pred 17:00 1,5 percenta na 64,14 dolára. (reuters)

Zdieľať

Tender na opravy za 200 miliónov bol nefér, rozhodol ÚVO. Cesty zostanú deravé

Sľubované opravy ciest za 200 miliónov za tejto vlády nebudú, lebo štátni cestári vyberali stavbárov cez diskriminačnú súťaž, ktorú musia zrušiť, informoval Trend.

Širší kontext: 

  • Stav ciest prvej triedy sa dlhodobo zhoršuje, čo prispieva k nehodám.
  • V roku 2004 bola v nevyhovujúcom alebo havarijnom stave pätina ciest, v roku 2011 vyše polovica.
  • Po roku 2012 sa to trochu zlepšilo vďaka eurofondom, ale cesty sú stále v horšom stave než napríklad v roku 2005.
  • Je to preto, lebo štát v posledných rokoch preferoval nákladnú výstavbu diaľnic a cesty prvej triedy zanedbával.
  • Pritom investície do opráv ciest prvej triedy môžu byť efektívnejšie, čo zvykne odporúčať aj Útvar hodnoty za peniaze na ministerstve financií.

Čo sa stalo:

Minister dopravy Árpád Érsek zabezpečil na opravy ciest peniaze zo štátneho rozpočtu. Súťaž vyhlásila Slovenská správa ciest v máji.

Hodnota zákazky 200 miliónov eur bez DPH je na slovenské pomery prelomová. Veľkoplošné opravy ciest sa v minulosti financovali len z eurofondov, aj to v menších objemoch.

Počas štyroch rokov po podpise zmluvy štát plánoval opraviť každoročne 130 kilometrov ciest prvej triedy vo všetkých ôsmich krajoch.

Ministerstvo a Slovenská správa ciest sa chceli pri výbere stavebných firiem vyhnúť nekonečným výberovým konaniam, ktoré stále niekto napáda a brzdí.

Preto plánovali vybrať v jednom veľkom tendri tri firmy a s nimi podpísať rámcové zmluvy na štyri roky.

Potom by im zadávali čiastkové zákazky na konkrétne cestné úseky, o ktoré mali tri firmy medzi sebou súťažiť v elektronickej aukcii.

Argumenty proti:

Takéto podmienky nevyhovovali menším stavebným firmám. Jeden z nich namietal na Úrade pre verejné obstarávanie, že pravidlá súťaže vytvárajú riziko „ťažkého kartelu“ a neodôvodnene diskriminujú väčšinu súťažiteľov.

Nespokojná firma podľa rozhodnutia úradu namietala, že súťaž „fakticky umožňuje splnenie podmienok výlučne rádovo pár hospodárskym subjektom s vysokou ekonomickou silou a vylučuje z hospodárskej súťaže malé a stredné podniky, čo je v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní“.

Rozhodnutie o zrušení súťaže je už právoplatné. „Podľa navrhovateľa rozdelenie zákazky na menšie časti by, naopak, vylúčilo diskrimináciu a viedlo k súťaži viacerých súťažiteľov a vo finále by pre kontrolovaného prinieslo výhodnejšiu cenu,“ uvádza sa v rozhodnutí.

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR
Zdieľať

Tržbu v systéme eKasa aktuálne eviduje vyše 124 000 pokladníc z celkového počtu približne 220 000 evidovaných v systéme eKasa. Najviac nepripojených pokladníc je v sektore maloobchodu, tvrdí finančná správa.

Zo štatistík finančnej správy vyplýva, že 28,58 % z nepripojených pokladníc je v sektore maloobchod (potraviny, nápoje, textil, domáce potreby), nasleduje veľkoobchod s 12,89 % a ubytovacie a stravovacie zariadenia s 12 %.

Finančná správa upozorňuje podnikateľov, ktorí evidujú tržby v pokladnici a ešte neprešli na systéme eKasa, aby to urobili čo najskôr. Čas majú len do konca roka.

Počet pokladníc zapojených do systému eKasa stúpa. Aktuálne je v systéme eKasa evidovaných 218 154 pokladníc, z toho 124 204 už aj v systéme eKasa eviduje tržbu, teda vydáva pokladničné doklady.

Zdieľať

Na splatnosti pohľadávok zatiaľ nevidno žiadne problémy, v 3. kvartáli sa splatnosť dokonca skracovala

Platobné termíny v slovenskom strojárstve sú oveľa dlhšie ako pred rokom. Pred rokom si podľa platobného barometra firmy Atradius dovoľovali firmy svojim odberateľom splatiť faktúry do 33 dní, teraz je to až 44 dní. Podniky si tým zrejme chcú udržať konkurencieschopnosť v zahraničí.

Firma Atradius, ktorá sa venuje poisťovaniu pohľadávok, robila prieskum v treťom kvartáli tohto roka v siedmich krajinách na viac ako 1,5 tisícke firiem.

Z jej aktuálneho platobného barometra vyplýva, že firmy ešte stále zažívajú dobré časy, peniaze inkasujú včas častejšie ako pred rokom.

No snažia sa viac zaujať svojich obchodných partnerov tým, že im poskytujú obchodný úver. Jednoducho im dovolia zaplatiť s odloženou splatnosťou. A to nielen v strojárstve, ale celkovo.

Kým vlani podľa prieskumu dávalo obchodný úver svojim odberateľom viac ako 51 percent klientov, tento rok dovolilo platiť neskôr 91,5 percent firiem.

Je to najviac v tomto regióne, kde priemer predajov s úverom presahuje 67 percent.

Hlavné zistenia:

  • Firmy dávajú viac obchodných úverov, aby lepšie obstáli v konkurencii na zahraničných trhoch.
  • Potrebujú však stabilitu platobných podmienok ako kompromis medzi výhodami a nákladmi poskytovania úveru zákazníkom.
  • Preto vo všeobecnosti nie sú naklonení voľnejším platobným podmienkam. Väčšina slovenských podnikov v prieskume (77 %) vyžaduje zaplatenie faktúry od biznis klientov v priemere do 33 dní od fakturácie.
  • Je to síce viac oproti 31 dňom v minulom roku, no stále pod 37-dňovým regionálnym priemerom.
  • Firmy sa starajú o to, aby náklady na rozšírenie úverov neprevážili nad jeho výhodami. Napríklad pri upomienkovaní k neuhradeným faktúram sú oveľa aktívnejšie (57 %) ako ich kolegovia v krajinách strednej a východnej Európy (36%).

V ktorých sektoroch sa ukazuje najviac problémov:

  • Najvyššiu úroveň obchodného úverového rizika na domácom trhu vykazuje podľa prieskumu firmy Atradius slovenské stavebníctvo, kde je štvrtina faktúr po splatnosti.
  • Segmenty s najvyšším podielom pohľadávok odpísaných ako nevymožiteľných sú chémia a strojárstvo, ktoré prichádzajú o približne dve percentá pohľadávok.

Celkový obraz platobného sveta firiem je stále celkom pozitívny a firmy sú optimistické vo svojich očakávaniach.

  • Za posledný rok sa priemerná platobná disciplína biznis zákazníkov zlepšila. Zvýšili sa platby včas z 72,1 % pred rokom na aktuálnych 76,2 % faktúr.
  • Podniky na Slovensku tak zinkasujú oneskorené platby v priemere o tri dni skôr ako minulý rok (41 dní od fakturácie, oproti 45 dňom vlani).
  • Napriek tomu zostalo 22 percent  z celkovej hodnoty faktúr biznis odberateľom ku dňu termínu splatnosti bez úhrady.
  • Ak podnikom vypadnú príjmy pre zlú platobnú morálku, na 54 percent z nich to nemalo žiadne závažné dôsledky. Štvrtina však musela vyplatiť svojich vlastných dodávateľov s oneskorením alebo požiadať o predĺženie kontokorentného úveru.
  • Oveľa viac respondentov (81%) než v krajinách strednej a východnej Európy (60 %) očakáva, že platobná morálka ich biznis zákazníkov zostane počas nasledujúcich mesiacov bez zmeny.