Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Érsek vytiahol projekt z archívu, starú Seneckú chce so štyrmi pruhmi

Zdroj – Google Maps
Zdroj – Google Maps

Pred dvoma rokmi dochádzal Juraj z Veľkého Bielu do práce v Bratislave autom. Bežne v kolóne strávil viac než hodinu, autá sa kopili na starej Seneckej ceste od Bernolákova až do Bratislavy.

Dnes už dochádza za prácou vlakom. Okrem toho, že nestojí v kolóne, si zvykol aj na pohodlie bez šoférovania. Autom sa vyberie do hlavného mesta iba počas sviatkov, alebo keď mu stačí doraziť do Bratislavy mimo rannej špičky. Aj vtedy si skontroluje, či dopravné aplikácie ukazujú voľnú cestu, ktorú zvládne do pol hodiny.

Zdroj: googlemaps.com

Medzičasom sa pohodlie šoférov na starej Seneckej dostalo medzi priority ministerstva dopravy. Minister Árpád Érsek (Most-Híd) plánuje cestu čo najskôr rozšíriť na štyri pruhy.

„Predpoklad začiatku výstavby je v roku 2021, lehota výstavby je 3 roky,“ odhaduje hovorkyňa Národnej diaľničnej spoločnosti Michaela Michalová.

Už po nej mali jazdiť 3 roky

Štát vytiahol zo šuplíka starší projekt, ktorý pripravovala Slovenská správa ciest. V archívnych dokumentoch spred desiatich rokov  (vtedy bola hotová správa o vplyvoch cesty na životné prostredie) cestári predpokladajú náklady v hodnote 202 miliónov eur (celá investícia vrátane výkupu pozemkov v hodnote cca 45 mil. eur). Píšu, že rozširovať začnú v roku 2011 a skončia v roku 2015.

Presne tak by to aj dávalo zmysel. Širšia stará Senecká by pomohla predísť komplikáciám, ktoré prinesie ešte väčšia stavba: rozšírenie D1 na osempruh.

Tú už dnes vidia diaľničiari ako hotovú vec, a to ešte predtým než sa pustia do rozširovania starej Seneckej. Preto efektívnosť rozšírenia starej Seneckej klesá.

„Tu nejde o jednoduché pridanie ďalších pruhov, podstatná časť z plánovaných 14 kilometrov má ísť v novej trase. Na celom úseku až po Senec sa má vybudovať viacero mimoúrovňových križovatiek. To by zvýšilo kapacitu súčasnej cesty viac ako trojnásobne, ale náklady sa môžu vyšplhať až k štvrťmiliarde eur,“ vysvetľuje analytik INEKO a bývalý šéf sekcie stratégie na ministerstve dopravy Ján Kovalčík.

Posudok o vplyve projektu rozšírenia starej Seneckej cesty odporúča stavať cestu v modrom variante. To znamená, že sa pri Bernolákove odkloní od pôvodnej trasy na sever. Zdroj: enviro.gov.sk

„Je otázka, či to nie je luxus potom, ako sa hneď vedľa rozšíri D1 na osempruh. Najmä ak vezmeme do úvahy iné potreby v ďalších regiónoch, a rovnako doteraz nevyužitú možnosť odľahčenia ciest medzi Sencom a Bratislavou lepšou ponukou vlakov,“ dodal Kovalčík.

Nie že by širšia stará Senecká nepomohla šoférom vôbec, ale už nebude dôvod, prečo by z nej mala byť  priorita.

Pribudnú vlaky do Senca

Železničná spoločnosť Slovensko naozaj plánuje posilniť vlaky od Senca do Bratislavy. Ak sa už nič nepokazí, spoje pribudnú od leta.

Aplikácia Waze napríklad v piatok (16. 2.) ráno odhadla cestu z Bielu do hlavného mesta na necelú polhodinu, a to v Bratislave husto snežilo.

Nedá sa presne odhadnúť, koľko šoférov sa za posledné dva roky napríklad odklonilo zo starej Seneckej na vlak. Je to iba jedna z vecí, na ktoré by mali štátni plánovači pri oživení staršieho projektu prihliadať.

Posledné dáta o intenzite dopravy sú z roku 2015. Vychádza z nich, že pred Ivankou pri Dunaji jazdí denne po starej Seneckej (cesta č. 1/61) približne 13-tisíc áut, smerom ďalej do Bratislavy doprava hustne k 30-tisíc vozidlám denne.

Údaj v hornej časti uvádza dennú intenzitu všetkých vozidiel, spodný údaj je technické označenie úseku. Zdroj: SSC

Národná diaľničná neplánuje prerábku starej Seneckej „rozfázovať“ tak, aby ju rozširovala najprv tam, kde to chýba najviac.

 

Medzitým plánujú ďalšiu diaľnicu

Prečo je z 200-miliónovej stavby momentálne priorita, a to v celej dĺžke, nie je celkom jasné.

Ondrej Matej z Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo a bývalý poradca expremiérky Ivety Radičovej hovorí, že starú Seneckú rozšíriť treba.

„Z dlhodobého pohľadu treba riešiť starú Seneckú cestu z titulu napájania jestvujúcich satelitov v smere na juh od D1,“ povedal Matej. Upozorňuje však na to, že v tejto oblasti štát potichu pripravuje ešte ďalšiu paralelnú diaľnicu. Ide o časť R1 medzi Bratislavou a Vlčkovcami.

Plánované cesty sú vyznačené zelenou farbou. Zdroj: NDS

„Tam sa stále investujú peniaze, stále je to v pláne výstavby,“ hovorí Matej. „Ak rozšírime D1 na osempruh, tak treba zastaviť prípravu na úseku Vlčkovce-Bratislava,“ dodal.

Rozšírenie D1 sa naťahuje a komplikuje, stále nikto nevypísal ani jednu súťaž o stavebné práce na súvislom úseku. Tam, kde širšia D1 chýba najviac (na vstupe do Bratislavy za Triblavinou), bude sa D1 navyše križovať s obchvatom Bratislavy. Štát tak čaká komplikovaná stavba, ktorej časť už má v zmluve španielsky koncesionár obchvatu Bratislavy.

Všetko teraz závisí od manažérov Národnej diaľničnej – rozšírenie D1 aj starej Seneckej. Majú ju na starosti napriek tomu, že je to cesta prvej triedy, a cesty prvej triedy zo zákona spravuje Slovenská správa ciest. Minister Érsek projekt prehodil ako prioritu diaľničiarom.

Ešte príde povoľovanie a výkup pozemkov

Kovalčík upozorňuje, že prípadnej výstavbe musia predchádzať ešte roky prípravy. Projektovania, povoľovania i výkupov pozemkov. „Aby to všetko nakoniec nebolo zbytočné a opäť sa neživili očakávania, ktoré nebudú naplnené, treba najprv korektne porovnať možné varianty, ako sa dajú vyriešiť rastúce dopravné nároky na území medzi Bratislavou a Sencom. A potom chystať riešenie, ktoré je primerané aj v kontexte iných potrieb, ktoré Slovensko má v ďalších regiónoch,“ hovorí Kovalčík.

„Je nepochybné, že tu ide o územie s vôbec najvyššou hustotou dopravy v celej krajine. No určite sa dá dobre obslúžiť aj menej nákladne, ako kombináciou 8-pruhovej diaľnice a ďalšej 4-pruhovej cesty hneď vedľa. Najmä ak na rovnakej trase máme železnicu, ktorej kapacita ešte zďaleka nie je naplno využitá.“

Diaľničiari práve zháňajú projektantov, ktorí zaktualizujú a doplnia dokumenty zdedené od Slovenskej správy ciest. Tender sa im už komplikuje.

„Vo verejnej súťaži na predmet zákazky (…) boli úradu doručené 3 námietky od 3 subjektov,“ okomentovala hovorkyňa Úradu pre verejné obstarávanie Janka Zvončeková.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Maroš Šefčovič vyhlásil, že Rusko a Ukrajina ukázali dobrú vôľu do ďalších rokovaní, ktoré by mohli viesť k uzavretiu novej zmluvy o tranzite ruského plynu cez Ukrajinu. Podpredseda eurokomisie pre energetickú úniu to uviedol po ďalšom kole rokovaní so zástupcami oboch krajín. (čtk)

Zdieľať

Líder strany Za ľudí Andrej Kiska obvinil vládu zo zlyhania v súvislosti s prepúšťaním v košických oceliarňach U. S. Steel. Premiér Peter Pellegrini mu odkázal, že ako prezident mohol pomôcť riešiť situáciu vo fabrike, a vyčítal mu, že počas cesty do USA navštívil centrálu Facebooku namiesto U. S. Steelu.

Čo navrhuje Kiska: Podľa Kisku musí vláda v súvislosti s prepúšťaním v U. S. Steele, ako i v ďalších podnikoch na Slovensku, prijať konkrétne aj legislatívne opatrenia.

„Po prvé, už dnes je potrebné pripraviť legislatívny rámec na prácu v skrátenom pracovnom čase – ‚kurzarbeit‘, ako je to v Nemecku a iných krajinách, aby podniky nemuseli prepúšťať ľudí, ale mohli ich nechať pracovať, a aby štát vykryl prípadné finančné straty,“ uviedol bývalý prezident. V prípade straty práce vzniká podľa neho pre ľudí obrovský problém.

Zároveň je podľa neho potrebné pripraviť prepusteným ľuďom reálnu rekvalifikáciu. Uviedol, že podľa portálu ponúkajúceho voľné miesta bolo v Košiciach tento rok 12-tisíc voľných pracovných miest. Neobsadené miesta zahŕňajú oblasť informačnej techniky, programátorov do výroby či montérov.

„My potrebujeme automaticky, keď človek príde o miesto, pripraviť preňho skutočnú rekvalifikáciu. Nie administratívnu budovu, kde ľudia budú sedieť a niekto im bude hovoriť, ako sa majú motivovať v živote, ale skutočnú fabriku na reálne preškoľovanie podľa požiadaviek praxe,“ konštatoval.

V čom vidí zlyhanie: Kiska uviedol, že v košickom U. S. Steel už prišlo o prácu tento rok 1400 ľudí, pričom plánované zníženie stavu zamestnancov do roku 2021 je o 2500.

„Kríza postihuje nielen U. S. Steel, ale valí sa na celú našu krajinu, no tu už prepukla naplno,“ povedal.

Vládu obvinil, že zlyháva. Konštatoval, že sú aj objektívne dôvody problémov, ako je prepad ceny ocele, americko-čínska obchodná vojna i celkové znižovanie objednávok.

„Na druhej strane treba povedať, že vláda dala tomuto podniku opakovane finančnú podporu. Ak mu dala podporu, tak má právo klásť aj nepríjemné otázky: čo sa stalo, že sa vyviezla viac ako miliarda eur zisku zo Slovenska preč, prečo sa neinvestovalo strategicky do rozvoja fabriky, a prečo fabrika nie je pripravená na takéto obdobie?“ vyhlásil.

Premiérova odpoveď: Pellegrini reagoval, že Kiska mohol vo funkcii prezidenta priložiť ruku k spoločnému dielu a prispieť konkrétnymi činmi k riešeniu situácie v továrni.

„To by však počas svojej návštevy USA musel navštíviť centrálu tejto spoločnosti v Pittsburghu alebo nastoliť tento problém na stretnutiach na najvyššej úrovni, ktoré sa nikdy neuskutočnili. Pán Kiska totiž pred týmito štátnickými povinnosťami uprednostnil návštevu Facebooku a iné osobné priority, ktorým podriadil aj program cesty v USA,“ vyhlásil premiér. (tasr)

Zdieľať

Premiér Pellegrini sa stretol s predstaviteľmi zamestnávateľských zväzov, debatovali o spomalení ekonomického rastu. „Už zajtra zverejní ministerstvo hospodárstva akčný plán na podporu slovenskej ekonomiky a slovenského priemyslu,“ rečnil Pellegrini.

Za jeden z najvážnejších problémov označili na stretnutí slabú predvídateľnosť podnikateľského prostredia.

„Slovenský legislatívny proces je koncipovaný tak, že nielen vláda, ale aj parlament má svoju legislatívnu právomoc a rokovací poriadok umožňuje prijať zásadné zmeny v zásadných zákonoch tejto krajiny v priebehu dvoch mesiacov,“ povedal Pellegrini.

Aktuálne sa debatuje napríklad aj o minimálnej mzde.

„Veľkou témou bola síce minimálna mzda, ale ani jeden z predstaviteľov slovenských zamestnávateľov nemal problém s minimálnou mzdou ako takou,“ povedal Pellegrini, podľa ktorého je problém skôr v desiatkach iných zákonov, ktoré sú s minimálnou mzdou previazané.

Zdieľať

Ceny ropy dnes obnovili rast. Obchodníci vyhodnocujú riziká, ktoré prináša výpadok dodávok zo Saudskej Arábie po víkendovom útoku dronmi na jej ropnú infraštruktúru. Brent pridával pred 17:00 1,5 percenta na 64,14 dolára. (reuters)

Zdieľať

Tender na opravy za 200 miliónov bol nefér, rozhodol ÚVO. Cesty zostanú deravé

Sľubované opravy ciest za 200 miliónov za tejto vlády nebudú, lebo štátni cestári vyberali stavbárov cez diskriminačnú súťaž, ktorú musia zrušiť, informoval Trend.

Širší kontext: 

  • Stav ciest prvej triedy sa dlhodobo zhoršuje, čo prispieva k nehodám.
  • V roku 2004 bola v nevyhovujúcom alebo havarijnom stave pätina ciest, v roku 2011 vyše polovica.
  • Po roku 2012 sa to trochu zlepšilo vďaka eurofondom, ale cesty sú stále v horšom stave než napríklad v roku 2005.
  • Je to preto, lebo štát v posledných rokoch preferoval nákladnú výstavbu diaľnic a cesty prvej triedy zanedbával.
  • Pritom investície do opráv ciest prvej triedy môžu byť efektívnejšie, čo zvykne odporúčať aj Útvar hodnoty za peniaze na ministerstve financií.

Čo sa stalo:

Minister dopravy Árpád Érsek zabezpečil na opravy ciest peniaze zo štátneho rozpočtu. Súťaž vyhlásila Slovenská správa ciest v máji.

Hodnota zákazky 200 miliónov eur bez DPH je na slovenské pomery prelomová. Veľkoplošné opravy ciest sa v minulosti financovali len z eurofondov, aj to v menších objemoch.

Počas štyroch rokov po podpise zmluvy štát plánoval opraviť každoročne 130 kilometrov ciest prvej triedy vo všetkých ôsmich krajoch.

Ministerstvo a Slovenská správa ciest sa chceli pri výbere stavebných firiem vyhnúť nekonečným výberovým konaniam, ktoré stále niekto napáda a brzdí.

Preto plánovali vybrať v jednom veľkom tendri tri firmy a s nimi podpísať rámcové zmluvy na štyri roky.

Potom by im zadávali čiastkové zákazky na konkrétne cestné úseky, o ktoré mali tri firmy medzi sebou súťažiť v elektronickej aukcii.

Argumenty proti:

Takéto podmienky nevyhovovali menším stavebným firmám. Jeden z nich namietal na Úrade pre verejné obstarávanie, že pravidlá súťaže vytvárajú riziko „ťažkého kartelu“ a neodôvodnene diskriminujú väčšinu súťažiteľov.

Nespokojná firma podľa rozhodnutia úradu namietala, že súťaž „fakticky umožňuje splnenie podmienok výlučne rádovo pár hospodárskym subjektom s vysokou ekonomickou silou a vylučuje z hospodárskej súťaže malé a stredné podniky, čo je v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní“.

Rozhodnutie o zrušení súťaže je už právoplatné. „Podľa navrhovateľa rozdelenie zákazky na menšie časti by, naopak, vylúčilo diskrimináciu a viedlo k súťaži viacerých súťažiteľov a vo finále by pre kontrolovaného prinieslo výhodnejšiu cenu,“ uvádza sa v rozhodnutí.

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR
Zdieľať

Tržbu v systéme eKasa aktuálne eviduje vyše 124 000 pokladníc z celkového počtu približne 220 000 evidovaných v systéme eKasa. Najviac nepripojených pokladníc je v sektore maloobchodu, tvrdí finančná správa.

Zo štatistík finančnej správy vyplýva, že 28,58 % z nepripojených pokladníc je v sektore maloobchod (potraviny, nápoje, textil, domáce potreby), nasleduje veľkoobchod s 12,89 % a ubytovacie a stravovacie zariadenia s 12 %.

Finančná správa upozorňuje podnikateľov, ktorí evidujú tržby v pokladnici a ešte neprešli na systéme eKasa, aby to urobili čo najskôr. Čas majú len do konca roka.

Počet pokladníc zapojených do systému eKasa stúpa. Aktuálne je v systéme eKasa evidovaných 218 154 pokladníc, z toho 124 204 už aj v systéme eKasa eviduje tržbu, teda vydáva pokladničné doklady.

Zdieľať

Na splatnosti pohľadávok zatiaľ nevidno žiadne problémy, v 3. kvartáli sa splatnosť dokonca skracovala

Platobné termíny v slovenskom strojárstve sú oveľa dlhšie ako pred rokom. Pred rokom si podľa platobného barometra firmy Atradius dovoľovali firmy svojim odberateľom splatiť faktúry do 33 dní, teraz je to až 44 dní. Podniky si tým zrejme chcú udržať konkurencieschopnosť v zahraničí.

Firma Atradius, ktorá sa venuje poisťovaniu pohľadávok, robila prieskum v treťom kvartáli tohto roka v siedmich krajinách na viac ako 1,5 tisícke firiem.

Z jej aktuálneho platobného barometra vyplýva, že firmy ešte stále zažívajú dobré časy, peniaze inkasujú včas častejšie ako pred rokom.

No snažia sa viac zaujať svojich obchodných partnerov tým, že im poskytujú obchodný úver. Jednoducho im dovolia zaplatiť s odloženou splatnosťou. A to nielen v strojárstve, ale celkovo.

Kým vlani podľa prieskumu dávalo obchodný úver svojim odberateľom viac ako 51 percent klientov, tento rok dovolilo platiť neskôr 91,5 percent firiem.

Je to najviac v tomto regióne, kde priemer predajov s úverom presahuje 67 percent.

Hlavné zistenia:

  • Firmy dávajú viac obchodných úverov, aby lepšie obstáli v konkurencii na zahraničných trhoch.
  • Potrebujú však stabilitu platobných podmienok ako kompromis medzi výhodami a nákladmi poskytovania úveru zákazníkom.
  • Preto vo všeobecnosti nie sú naklonení voľnejším platobným podmienkam. Väčšina slovenských podnikov v prieskume (77 %) vyžaduje zaplatenie faktúry od biznis klientov v priemere do 33 dní od fakturácie.
  • Je to síce viac oproti 31 dňom v minulom roku, no stále pod 37-dňovým regionálnym priemerom.
  • Firmy sa starajú o to, aby náklady na rozšírenie úverov neprevážili nad jeho výhodami. Napríklad pri upomienkovaní k neuhradeným faktúram sú oveľa aktívnejšie (57 %) ako ich kolegovia v krajinách strednej a východnej Európy (36%).

V ktorých sektoroch sa ukazuje najviac problémov:

  • Najvyššiu úroveň obchodného úverového rizika na domácom trhu vykazuje podľa prieskumu firmy Atradius slovenské stavebníctvo, kde je štvrtina faktúr po splatnosti.
  • Segmenty s najvyšším podielom pohľadávok odpísaných ako nevymožiteľných sú chémia a strojárstvo, ktoré prichádzajú o približne dve percentá pohľadávok.

Celkový obraz platobného sveta firiem je stále celkom pozitívny a firmy sú optimistické vo svojich očakávaniach.

  • Za posledný rok sa priemerná platobná disciplína biznis zákazníkov zlepšila. Zvýšili sa platby včas z 72,1 % pred rokom na aktuálnych 76,2 % faktúr.
  • Podniky na Slovensku tak zinkasujú oneskorené platby v priemere o tri dni skôr ako minulý rok (41 dní od fakturácie, oproti 45 dňom vlani).
  • Napriek tomu zostalo 22 percent  z celkovej hodnoty faktúr biznis odberateľom ku dňu termínu splatnosti bez úhrady.
  • Ak podnikom vypadnú príjmy pre zlú platobnú morálku, na 54 percent z nich to nemalo žiadne závažné dôsledky. Štvrtina však musela vyplatiť svojich vlastných dodávateľov s oneskorením alebo požiadať o predĺženie kontokorentného úveru.
  • Oveľa viac respondentov (81%) než v krajinách strednej a východnej Európy (60 %) očakáva, že platobná morálka ich biznis zákazníkov zostane počas nasledujúcich mesiacov bez zmeny.