Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Érsek vytiahol projekt z archívu, starú Seneckú chce so štyrmi pruhmi

Zdroj – Google Maps
Zdroj – Google Maps

Pred dvoma rokmi dochádzal Juraj z Veľkého Bielu do práce v Bratislave autom. Bežne v kolóne strávil viac než hodinu, autá sa kopili na starej Seneckej ceste od Bernolákova až do Bratislavy.

Dnes už dochádza za prácou vlakom. Okrem toho, že nestojí v kolóne, si zvykol aj na pohodlie bez šoférovania. Autom sa vyberie do hlavného mesta iba počas sviatkov, alebo keď mu stačí doraziť do Bratislavy mimo rannej špičky. Aj vtedy si skontroluje, či dopravné aplikácie ukazujú voľnú cestu, ktorú zvládne do pol hodiny.

Zdroj: googlemaps.com

Medzičasom sa pohodlie šoférov na starej Seneckej dostalo medzi priority ministerstva dopravy. Minister Árpád Érsek (Most-Híd) plánuje cestu čo najskôr rozšíriť na štyri pruhy.

„Predpoklad začiatku výstavby je v roku 2021, lehota výstavby je 3 roky,“ odhaduje hovorkyňa Národnej diaľničnej spoločnosti Michaela Michalová.

Už po nej mali jazdiť 3 roky

Štát vytiahol zo šuplíka starší projekt, ktorý pripravovala Slovenská správa ciest. V archívnych dokumentoch spred desiatich rokov  (vtedy bola hotová správa o vplyvoch cesty na životné prostredie) cestári predpokladajú náklady v hodnote 202 miliónov eur (celá investícia vrátane výkupu pozemkov v hodnote cca 45 mil. eur). Píšu, že rozširovať začnú v roku 2011 a skončia v roku 2015.

Presne tak by to aj dávalo zmysel. Širšia stará Senecká by pomohla predísť komplikáciám, ktoré prinesie ešte väčšia stavba: rozšírenie D1 na osempruh.

Tú už dnes vidia diaľničiari ako hotovú vec, a to ešte predtým než sa pustia do rozširovania starej Seneckej. Preto efektívnosť rozšírenia starej Seneckej klesá.

„Tu nejde o jednoduché pridanie ďalších pruhov, podstatná časť z plánovaných 14 kilometrov má ísť v novej trase. Na celom úseku až po Senec sa má vybudovať viacero mimoúrovňových križovatiek. To by zvýšilo kapacitu súčasnej cesty viac ako trojnásobne, ale náklady sa môžu vyšplhať až k štvrťmiliarde eur,“ vysvetľuje analytik INEKO a bývalý šéf sekcie stratégie na ministerstve dopravy Ján Kovalčík.

Posudok o vplyve projektu rozšírenia starej Seneckej cesty odporúča stavať cestu v modrom variante. To znamená, že sa pri Bernolákove odkloní od pôvodnej trasy na sever. Zdroj: enviro.gov.sk

„Je otázka, či to nie je luxus potom, ako sa hneď vedľa rozšíri D1 na osempruh. Najmä ak vezmeme do úvahy iné potreby v ďalších regiónoch, a rovnako doteraz nevyužitú možnosť odľahčenia ciest medzi Sencom a Bratislavou lepšou ponukou vlakov,“ dodal Kovalčík.

Nie že by širšia stará Senecká nepomohla šoférom vôbec, ale už nebude dôvod, prečo by z nej mala byť  priorita.

Pribudnú vlaky do Senca

Železničná spoločnosť Slovensko naozaj plánuje posilniť vlaky od Senca do Bratislavy. Ak sa už nič nepokazí, spoje pribudnú od leta.

Aplikácia Waze napríklad v piatok (16. 2.) ráno odhadla cestu z Bielu do hlavného mesta na necelú polhodinu, a to v Bratislave husto snežilo.

Nedá sa presne odhadnúť, koľko šoférov sa za posledné dva roky napríklad odklonilo zo starej Seneckej na vlak. Je to iba jedna z vecí, na ktoré by mali štátni plánovači pri oživení staršieho projektu prihliadať.

Posledné dáta o intenzite dopravy sú z roku 2015. Vychádza z nich, že pred Ivankou pri Dunaji jazdí denne po starej Seneckej (cesta č. 1/61) približne 13-tisíc áut, smerom ďalej do Bratislavy doprava hustne k 30-tisíc vozidlám denne.

Údaj v hornej časti uvádza dennú intenzitu všetkých vozidiel, spodný údaj je technické označenie úseku. Zdroj: SSC

Národná diaľničná neplánuje prerábku starej Seneckej „rozfázovať“ tak, aby ju rozširovala najprv tam, kde to chýba najviac.

 

Medzitým plánujú ďalšiu diaľnicu

Prečo je z 200-miliónovej stavby momentálne priorita, a to v celej dĺžke, nie je celkom jasné.

Ondrej Matej z Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo a bývalý poradca expremiérky Ivety Radičovej hovorí, že starú Seneckú rozšíriť treba.

„Z dlhodobého pohľadu treba riešiť starú Seneckú cestu z titulu napájania jestvujúcich satelitov v smere na juh od D1,“ povedal Matej. Upozorňuje však na to, že v tejto oblasti štát potichu pripravuje ešte ďalšiu paralelnú diaľnicu. Ide o časť R1 medzi Bratislavou a Vlčkovcami.

Plánované cesty sú vyznačené zelenou farbou. Zdroj: NDS

„Tam sa stále investujú peniaze, stále je to v pláne výstavby,“ hovorí Matej. „Ak rozšírime D1 na osempruh, tak treba zastaviť prípravu na úseku Vlčkovce-Bratislava,“ dodal.

Rozšírenie D1 sa naťahuje a komplikuje, stále nikto nevypísal ani jednu súťaž o stavebné práce na súvislom úseku. Tam, kde širšia D1 chýba najviac (na vstupe do Bratislavy za Triblavinou), bude sa D1 navyše križovať s obchvatom Bratislavy. Štát tak čaká komplikovaná stavba, ktorej časť už má v zmluve španielsky koncesionár obchvatu Bratislavy.

Všetko teraz závisí od manažérov Národnej diaľničnej – rozšírenie D1 aj starej Seneckej. Majú ju na starosti napriek tomu, že je to cesta prvej triedy, a cesty prvej triedy zo zákona spravuje Slovenská správa ciest. Minister Érsek projekt prehodil ako prioritu diaľničiarom.

Ešte príde povoľovanie a výkup pozemkov

Kovalčík upozorňuje, že prípadnej výstavbe musia predchádzať ešte roky prípravy. Projektovania, povoľovania i výkupov pozemkov. „Aby to všetko nakoniec nebolo zbytočné a opäť sa neživili očakávania, ktoré nebudú naplnené, treba najprv korektne porovnať možné varianty, ako sa dajú vyriešiť rastúce dopravné nároky na území medzi Bratislavou a Sencom. A potom chystať riešenie, ktoré je primerané aj v kontexte iných potrieb, ktoré Slovensko má v ďalších regiónoch,“ hovorí Kovalčík.

„Je nepochybné, že tu ide o územie s vôbec najvyššou hustotou dopravy v celej krajine. No určite sa dá dobre obslúžiť aj menej nákladne, ako kombináciou 8-pruhovej diaľnice a ďalšej 4-pruhovej cesty hneď vedľa. Najmä ak na rovnakej trase máme železnicu, ktorej kapacita ešte zďaleka nie je naplno využitá.“

Diaľničiari práve zháňajú projektantov, ktorí zaktualizujú a doplnia dokumenty zdedené od Slovenskej správy ciest. Tender sa im už komplikuje.

„Vo verejnej súťaži na predmet zákazky (…) boli úradu doručené 3 námietky od 3 subjektov,“ okomentovala hovorkyňa Úradu pre verejné obstarávanie Janka Zvončeková.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Za prvé tri kvartály roku 2019 sa na Slovensku zvýšili ceny bytov o 7,7 %. Za deväť mesiacov tohto roka vzrástla z 1671 až na 1800 eur za štvorcový meter, čo v januári málokto očakával, hovorí analytik Realitnej únie SR Vladimír Kubrický.

„Je možné, že na konci roka bude táto cena atakovať hodnotu 1850 eur/m2. Znamenalo by to dvojciferný ročný rast. Ten už teraz majú za sebou v segmente najlikvidnejších nehnuteľností, pri starších 3-izbových bytoch, Banská Bystrica a Košice. Po deviatich mesiacoch tohto roka sa tam zvýšili ceny o 14,2, respektíve o 13,9 %,“ priblížil situáciu na trhu Kubrický.

Dvojciferné zvýšenie cien na konci roka podľa neho pravdepodobne čaká aj Prešov a Bratislavu. Ceny v spomínanom segmente tam stúpli za tri štvrťroky o 9,3 %, respektíve 8,2 %. Naopak, v Nitre to bolo o 2,1 %.

V aktuálnom cenovom rebríčku krajských miest v segmente starších 3-izbových bytov je na čele Bratislava (2386 eur/m2), na druhom mieste sú Košice (1687 eur/m2) a na treťom je Trnava (1617 eur/m2). Na konci je Trenčín (1276 eur/m2).

V hlavnom meste sú najdrahšie byty v centrálnom Starom Meste (3067 eur/m2). „Práve tam sa spomedzi všetkých mestských častí zvýšili ceny starších 3-izbových bytov v tomto roku najviac, až o 12,2 %,“ doplnil Kubrický.

Jeseň je v znamení nízkej ponuky bytov na trhu a ďalšieho znižovania úrokov na hypotékach.

„Vidina dlhodobo nízkej ceny peňazí na finančnom trhu psychologicky nabáda ďalších záujemcov o bývanie k zadlžovaniu. Ceny bytov preto stále rastú, a to i napriek tomu, že od 1. júla 2019 je v platnosti posledná vlna reštrikčných úverových opatrení Národnej banky Slovenska,“ konštatuje analytik s tým, že týmito opatreniami nateraz centrálna banka minula všetku svoju „muníciu“, ktorú mala pripravenú proti neprimeranému zadlžovaniu obyvateľstva.

Novostavby, pretože sú drahšie ako staršie byty, kupujú realitní investori a ľudia, ktorí majú na bývanie vyšší rozpočet.

„Staršie byty často preferujú rodiny deťmi. Okrem toho, že v porovnaní s novostavbou získajú za rovnakú cenu väčší počet štvorcových metrov, starostlivo sledujú pri výbere aj infraštruktúru, ako sú školy, škôlky, obchody, zdravotné zariadenia, možnosti mestskej hromadnej dopravy,“ vysvetlil Kubrický.

Staršie byty sú podľa neho v lokalitách, ktoré tieto požiadavky spĺňajú. Záujem o ne na úkor novších sa zvyšuje aj v dôsledku rýchlo rastúcich cien naprieč celým realitným trhom. (tasr)

Zdieľať

Pomôcku pre pochopenie, aký je rozdiel medzi štátnym rozpočtom a rozpočtom verejnej správy a ktorý čo obsahuje, zverejnila rozpočtová rada.

Zdieľať

Audítorka Renáta Blahová kritizuje postavenie Penty v zdravotníctve. „Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili,“ píše v Paneli expertov.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ako by sa verejnosť, podnikatelia, politici a verejné inštitúcie mali správať k Jaroslavovi Haščákovi a jeho firmám po tom, čo je už preukázané, že v minulosti spoluorganizoval korupčné schémy v prostredí vrcholovej politiky?

Renáta Bláhová, daňová poradkyňa BMB Partners a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku:

Verejnosť by mala byť vo vlastnom záujme vnímavejšia už aj na potenciálny konflikt verejného záujmu (zdravie občanov) so súkromným (maximalizácia zisku finančnej skupiny). Napríklad hromadné výzvy občanov na bojkot ZP Dôvera sa začali až po zverejnení nahrávok. Dôležité je, že to je krok správnym smerom a verejnosť začína byť na korupciu citlivejšia.

Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili. V žiadnej z krajín EÚ sa do zdravotníctva takým dominantným a agresívnym spôsobom súkromný kapitál neinfikoval.

Rovnako platí, že by sa aj seriózne podnikateľské subjekty, najmä tie, ktoré kladú dôraz na corporate governance, mali voči subjektu, ktorý je zapojený do masívnej korupčnej schémy, jednoznačne vymedziť. Je to v konečnom dôsledku v ich podnikateľskom záujme, korupčné prostredie nie je dlhodobo udržateľné a ohrozuje aj ich existenciu.

Boj proti korupčným praktikám je, pravdaže, témou aj v iných krajinách. Na ilustráciu čitateľom pripomeniem najväčšie prípady u našich susedov: Pandur v ČR (2006) a Buwog v AT (2004).

V prvom bol napriek nejasnej dôkaznej situácii český lobista Dalík už po 8 rokoch od začiatku procesu právoplatne odsúdený za korupciu štátnych úradníkov.

V druhom rakúska verejnosť aj obžalovaní lobisti a poradcovia bývalého rakúskeho ministra financií Grassera už 10 rokov od spustenia vyšetrovania korupčnej aféry čakajú na ukončenie komplikovaného, ale dôkladného a verejnosti prístupného súdneho procesu. Z verejných inštitúcií sú, pravdaže, v oboch procesoch rozhodujúce súdy a prokuratúra.

Držme si palce, aby sme sa v boji proti korupcii posúvali správnym smerom; nadchádzajúce voľby sú dôležitým míľnikom. Správnou voľbou tak môže prispieť každý z nás. A nezabúdajme, že naša krajina sa vo vnímaní korupcie od svojich susedov až tak nelíši. Ak sa vám to nezdá, kliknite si na interaktívnu mapu.

Čítajte aj odpovede ostatných členov Panelu expertov

Zdieľať

Skupina CMI, ktorú spoluvlastní Daniel Křetínský, kúpila podiel 4,07 percenta v spoločnosti ProSiebenSat.1 Media. Nákup podielu v nemeckej televíznej a rozhlasovej spoločnosti označila CMI za súčasť novej stratégie.

Tá spočíva v nákupe minoritných akciových podielov v európskych mediálnych spoločnostiach.

„Táto investícia prináša pre CMI aj prvok diverzifikácie, kedy po výraznejších investíciách do oblasti tlače vrátane digitálnych aktív a vstupu na trh rádií investuje aj do oblasti celoplošnej televízie, ktorá je spoločne s internetom dominantným formátom na reklamnom trhu,“ uviedla skupina Czech Media Invest.

Křetínský vlastní v CMI polovičný podiel. Ďalšími spolumajiteľmi sú Patrik Tkáč (40 %) a Roman Korbačka (10 %).

CMI vydáva v Česku štyri denníky a niekoľko desiatok časopisov. Vlastní aj rozhlasové stanice v Česku a v Rumunsku, od minulého roku je majiteľom aj niekoľkých francúzskych tlačených periodík, kúpila aj podiel v denníku Le Monde. (čtk)

Zdieľať

Koncern Volkswagen v septembri predal klientom 904 200 vozidiel. To je medziročný nárast o viac než 9 percent. Dôvodom rastu sú slabé výkony v rovnakom období minulého roka.

Vtedy automobilka nepredávala niekoľko modelov v súvislosti s nábehom novej procedúry merania spotreby a emisií. V Európskej únii totiž začala platiť prísnejšia metodika merania spotreby (WLTP), ktorá bola reakciou na emisný škandál.

V letných mesiacoch zasa v predstihu ponúkali automobilky vysoké zľavy, aby predali autá, ktoré normy nespĺňali. V dôsledku toho prudko vzrástol predaj v auguste. (automobilwoche, tasr)

Zdieľať

Ako sa správať k Pente? Odpovedajú Mikloš, Blahová, Ovčarik, Molnárová, Hirman, Kovalčík, Vašáková, Svorenčík, Ježíková a Melioris

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ivan Mikloš o tom, ako sa správať k Pente po zverejnení nahrávok Gorily: „Keďže cítim politickú spoluzodpovednosť, myslím si, že mi neprislúcha dávať rady žiadnym ľuďom ani inštitúciám v tom, ako by sa mali správať voči Jaroslavovi Haščákovi a jeho firmám.“

Zdieľať

Silné overovanie klientov dostalo odklad

Banky v Európe dostali odklad povinnosti takzvaného silného overovania klienta. To malo prísť už od polovice septembra a týka sa napríklad platieb kartami na webe. Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) nastavil nový termín na koniec budúceho roka.

Centrálnym bankám odporučil, aby sa nezameriavali len na kontrolu toho, či banky vo svojej úlohe pri silnom overovaní klienta uspeli. Ale mali by  aktívne sledovať aj celú prípravu.

Posun termínu zo strany EBA sa očakával, predbežné posuny konečného termínu odobrovali centrálne banky komerčným bankám po celej Európe. Nevedeli sa totiž novým pravidlám prispôsobiť. Nie preto, že by sa nepripravovali. Zaskočila ich však pred letom samotná EBA. Vydala správu so súhrnom záverov, čo silnej autentifikácii vyhovuje a čo nie. Škrtla im viac možností, s ktorými počítali.

Silné overovanie klienta, takzvané SCA (strong customer authentication) hovorí o tom, že klient musí byť vždy overený aspoň dvomi z troch faktorov. Tieto tri faktory sú: niečo, čo klient vlastní, niečo, čo vie, a overenie, kým je.

Na Slovensku aj v mnohých iných štátoch je zaužívané, že pri platení kartou na webe človek zadá údaje z karty, cez systém 3D Secure je overený a na povolenie transakcie musí zadať SMS kód, ktorý príde na jeho telefón. V kartových schémach Visa aj MasterCard sa práve 3D Secure zavádzal preto, aby boli platby bezpečné. A postupne sa zavádza jeho vyšší štandard, 3D Secure 2.0.

Lenže podľa výkladu EBA údaje o karte nie sú niečo, čo klient „vie“. A 3D Secure nič nehovorí o tom, „kým je“, aj keď sa posudzujú jeho dáta. Z dvojfaktorovej autentifikácie tak banky pri kartách spĺňajú len jednu – overenie toho, čo klient má, teda zariadenia cez SMS.

Teraz dostali banky čas. Budú hľadať riešenia, aby pravidlám EBA vyhoveli.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať