Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Kupujete byt od developera? Čomu sa vyhnúť, aby ste neprišli o peniaze ani o byt ako mladá dvojica na vozíčkoch?

Šéf Realitnej únie Slovenskej republiky Attila Mészáros. Foto - archív Realitnej únie SR
Šéf Realitnej únie Slovenskej republiky Attila Mészáros. Foto – archív Realitnej únie SR

Aká vysoká má byť záloha a ako ju zaplatiť tak, že ju neukradnú? Radí šéf Realitnej únie Attila Mészáros.

ATTILA MÉSZÁROS sa narodil v roku 1971, vyštudoval právo a históriu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, od roku 1996 podniká v oblasti realít. Posledné tri roky je predsedom Realitnej únie Slovenskej republiky, čo je stavovská organizácia realitných kancelárií a realitných maklérov. Združuje približne 700 členov.

Nedávno bol medializovaný príbeh mladého páru na vozíčkoch, ktorý si chcel kúpiť byt, a dnes nemá ani peniaze, ani bývanie. Pohol tento prípad realitným trhom?

Otriasol dôverou v realitný trh, aj preto je našou povinnosťou napraviť čiastočne krivý obraz, ktorý vznikol. Ide o jeden prípad, ktorý je dosť medializovaný, na ten však pripadá možno desať prípadov, keď realitní makléri záujemcom o byt seriózne pomohli.

Nejde o jeden prípad, len v tejto konkrétnej kauze je poškodených takmer tridsať klientov. A internet je plný príbehov sklamaných klientov, kde zlyhali realitné kancelárie, respektíve ich makléri.

Je to možné, aj my situáciu vnímame tak, že poškodených len v tomto prípade bude pravdepodobne viac. Z nášho pohľadu je pritom jednoznačné, že tam pochybila realitná maklérka. Zodpovednosť developera je samostatná kapitola.

Situácia vznikla tak, že maklérka Henrieta Lukovicsová z RE/MAX Gold predložila páru zmluvu o budúcej zmluve od developera, v ktorej sa od neho žiadala záloha 80-tisíc eur, pričom si ani len nepreverila list vlastníctva. Na ňom nebol majiteľom bytu developer Zoltán Molnár, respektíve jeho firma, ale cudzia osoba.

V prvom rade urobila veľkú chybu maklérka, keď nepreverila právny stav nehnuteľnosti. Neviem, ako dlho mal mladý pár zmluvu k dispozícii, v každom prípade urobil chybu aj on, keď si ju nedal pozrieť odborníkovi. Ak ide o takú veľkú sumu, rozhodne si mal dať preveriť to, čo ide podpísať.

Kde?

U nejakého kompetentného právnika či advokáta.

Ak sa teda obrátim na realitnú kanceláriu, mám si ísť zmluvu, ktorú mi predloží, dávať overiť ešte aj advokátovi a znášať tak ďalšie náklady?

V tomto prípade zmluvu predkladal developer, teda predajca, a nie realitná kancelária. Tá robila v podstate len marketingové aktivity, smerujúce k predaju nehnuteľností, teda v prospech developera. Samotnú výrobu a tlač zmlúv zabezpečoval developer. Zdravý sedliacky rozum vtedy hovorí, že ako kupujúci musím mať na svojej strane niekoho, kto mi tie podklady pozrie a zhodnotí.

Za čo potom chce realitka províziu, ak si mám všetko preverovať sám? Ak nepreverí ani zmluvu a neupozorní ma, že je nevýhodná, v procese figuruje ako zbytočný prvok.

Treba si uvedomiť, že províziu takej realitke platí predávajúci, v tomto prípade developer, a nie vy. Samozrejme, to neznamená, že teraz možno maklérku vyviniť z pochybení, ktoré spravila. Informačne mala zabezpečiť aj druhú stranu, teda kupujúcich.

Ešte raz – ak realitka nie je férová k obom stranám a dáva klientom podpisovať absurdné zmluvy, ktoré jej predloží developer, nemá žiadny zmysel, aby ju niekto z kupujúcich oslovoval.

Realitka naozaj nemôže zodpovedať za záväzky zo zmluvy s developerom. Tú predsa vypracovala advokátska kancelária, ktorú si najal developer.

Čo je potom zmyslom realitky v celom procese? Naozaj len marketing? Veď to je hanba.

Áno, pri developerských projektoch realitky zabezpečujú zväčša len obchodnú časť, teda marketing. Iná vec je, že maklérka, ak mala také informácie, mala záujemcov informovať, že podpis takej zmluvy je rizikový. Rozdielna situácia je, ak realitná kancelária sprostredkúva predaj starších nehnuteľností, kde je rozsah služieb a kompetencií výrazne širší.

Je normálne, aby sa pri zmluve o budúcej zmluve platila záloha 80-tisíc eur pri celkovej cene bytu 147-tisíc eur, teda viac ako 50 percent? Lebo developer to dal do zmluvy a realitka ju predložila klientom s tým, že také sú podmienky. To už nehovorím o prípade, keď jeden zo záujemcov o byt v rovnakom komplexe zaplatil zálohu až 150-tisíc.

Štandardná záloha pri developerských projektoch je od 15 do 25 percent z celkovej ceny. Pri kúpe starších, teda už existujúcich bytov sa dáva záloha okolo tri percentá. Tieto peniaze však idú na účet realitky a tá ich u seba uschováva do času, kým sa celý proces neuzavrie.

V tomto prípade, žiaľ, šla celá záloha 80-tisíc eur na účet developera, a bola rozhodne neprimerane vysoká. Rozhodne tu teda nemožno hovoriť o bezpečnej úhrade kúpnej ceny.

Opäť teda pochybila realitka?

Jednoznačne mala klientom odporúčať notársku úschovu peňazí, prípadne vinkulovaný účet v banke. Nemohlo by sa tak stať, že peniaze dostane rovno developer a zmizne s nimi, lebo po zistení, že byt mu vôbec nepatrí a obchod nie je možné dotiahnuť do konca, by peniaze nezískal. Vrátili by sa mladému páru.

Mala Lukovicsová klientov upozorniť aj na to, že 80-tisícová záloha nie je štandardná?

Určite áno. Patrí to k bežnej starostlivosti o klientov. Hoci maklér zastupuje vždy len jednu stranu, mal by dbať o bezrizikový priebeh obchodu, čo je vždy na prospech aj druhej strane.

Lukovicsová pracuje pod značkou RE/MAX, vystupuje však ako franšízista siete RE/MAX Slovensko, čo je sieť samostatne riadených, finančne a právne nezávislých realitiek na Slovensku. Inými slovami, hoci sa prikryla svetoznámou značku, tá za jej chyby nezodpovedá. Nie je však neetické, keď známa značka tvrdí, že garantuje kvalitu a spoľahlivosť, ale v prípade zlyhania nižšej jednotky, ktorej za peniaze poskytla svoje meno, je z toho vonku?

Jednotlivé subjekty síce sú právne a ekonomicky samostatné, sú však aj zmluvne zviazané s franšízorom. Ten by mal mať vytvorené mechanizmy, ktoré by v prípade problémov, vyplývajúcich z nekorektného konania makléra, klienta uspokojili.

Ako sa teda mal zachovať Richard Churý, ktorý zastrešuje značku RE/MAX na Slovensku? Právne za konanie Lukovicsovej z RE/MAX Gold nezodpovedá, práve jeho spoločnosť ju však prikryla svojím menom a umožnila jej podnikať.

To je jedna z nevýhod subjektov, ktoré podnikajú pod jednou značkou, hoci sú právne nezávislé. Za prešľap jedného trpia všetci ostatní. Ľudia to nerozlišujú, RE/MAX vnímajú ako jednu firmu. O to viac sa mal riaditeľ  RE/MAX Slovakia snažiť vyriešiť kauzu okamžite. V hre bola serióznosť obchodnej značky. Mal ihneď vyvodiť osobnú aj ekonomickú zodpovednosť voči  „podriadenej“ pobočke RE/MAX Gold a Henriete Lukovicsovej.

Čo robíte v podobných prípadoch vy ako stavovská organizácia?

Riadime sa vnútornými predpismi – realitným kódexom a súvisiacimi smernicami. Pripomínam, že sme združenie, kde nie je členstvo zo zákona povinné. Máme preto veľmi limitované možnosti a dosah. RE/MAX Gold ani Henrieta Lukovicsová nikdy členmi Realitnej únie SR neboli.

To isté sa však môže stať aj vášmu členovi, máte ich sedemsto. Zaujíma ma, ako by malo vyzerať korektné ukončenie takéhoto problému.

Voči členom postupujeme v zmysle smernice o disciplinárnej zodpovednosti. Disciplinárna komisia vtedy koná priamo proti tomu, kto sa nekalého konania dopustil. Nerozlišujeme, či ide o franšízora, alebo firmu, ktorej poskytol licenciu.

Nekorektnej realitke môžeme udeliť najvyššiu pokutu päťtisíc eur, pri mimoriadne závažnom previnení nasleduje vylúčenie z našej organizácie. Pokutu, samozrejme, môžeme použiť na sanovanie škody, ktorá vznikla klientom.

Už ste tak niekedy urobili?

Taký prípad sme ešte nemali.

Nie každý kupujúci má dostatočné právne povedomie a internet, nehnuteľnosti nakupujú aj starí, chorí, prípadne mentálne jednoduchší ľudia. Na realitky sa obracajú práve preto, že si to netrúfajú zmanažovať sami. Ak pri developerských projektoch nemajú žiadnu zodpovednosť, uniká mi zmysel ich existencie. V tomto prípade je jasným vinníkom developer, bez súčinnosti s realitkou by však nemohol oklamať toľkých ľudí.

Treba rozlišovať predaj novostavieb  a predaj starších nehnuteľností. Pri predaji novostavieb vykonáva realitka len obmedzenú obchodnú, skôr inzertnú činnosť pre developera. Developeri odstrihávajú realitky od ďalších krokov, očakávajú od nich, že im budú na projekt len smerovať záujemcov. Realitky sú tu skôr reklamné agentúry.

Pri predaji starších nehnuteľností je situácia iná. Tu realitky poskytujú komplexné služby. Pokiaľ  mám správne informácie, Generálna prokuratúra SR má opäť preskúmavať celý prípad a bude zisťovať aj to, či bola realitná kancelária RE/MAX Gold len developerom nešťastne zneužitá, alebo jej zástupkyňa Henrieta Lukovicsová bola aj úmyselne súčinná.

Nesplnila si elementárne povinnosti. V televízii Markíza to potvrdil aj prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska Ján Palenčár. Pripusťme, že Lukovicsová nekonala ruka v ruke s developerom Molnárom, hoci mala vedieť, že ten nemá peniaze a byty zakladá práve preto, aby si požičal od súkromných osôb, lebo banky ho odmietajú ďalej financovať, a že za všetkým je len jej nedbalosť. Keby bola vaším členom, bola by sankcionovaná?

Niet pochýb, že v takom prípade by naša disciplinárna komisia konala. Zachytil som však aj istú ústretovosť od spoločnosti RE/MAX. Predpokladám, že sa bude správať zodpovedne a v rámci obhajoby svojho dobrého mena urobí kroky, ktoré povedú k odškodneniu klientov.

To sa práve nedeje. RE/MAX zverejnil stanovisko k prípadu a, žiaľ, v niektorých formuláciách zavádza, na čo poukázali aj poškodení. Pozrime sa na reálnu ústretovosť RE/MAXu – poškodenému páru ponúkol, aby sa nasťahoval do daného bytu s tým, že neskôr, keď sa vyrieši ťarcha na liste vlastníctva, sa byt prepíše na nových majiteľov. Inými slovami, ponuka bola o tom, aby sa nelegálne nasťahovali do cudzieho bytu, zariaďovali si ho, inštalovali špeciálne zariadenia, napríklad stropné zdvíhacie zariadenie, ktoré vozičkári potrebujú, a to všetko bez istoty, že ich raz z bytu niekto nevyhodí, lebo sa prevod nepodarí. Vám to znie ako seriózna ponuka?

Ak je to tak, ako ste teraz povedali, tak to férová ponuka nie je.

Tvrdil mi to priamo pán Churý z RE/MAXu. Druhá ponuka vraj znela tak, že Churý, respektíve jeho firma si vezme na seba 80-tisícový úver, peniaze dá poškodeným a bude ho splácať. Problém je, že Churý túto ponuku nevie preukázať a ani by nemalo logiku, keby ju poškodení odmietli. Podľa nich znela inak – úver si mali vziať na seba poškodení a RE/MAX by ho splácal. Inými slovami, zadlžili by sa ešte viac a nemali by žiadnu garanciu, že Churý úver naozaj splatí.

Toto je otázka skôr na riaditeľa RE/MAX Slovakia pána Churého a poškodených.

Spomínam to len na margo vášho očakávania. RE/MAX tiež v oficiálnom stanovisku k prípadu tvrdí, že investor poslal poškodeným 30-tisíc eur a podľa navrhnutej zmluvy mal zaslať ďalších 17-tisíc. Tú však odmietli podpísať. Ide o zavádzanie – páru síce prišlo 30-tisíc, ale nemá ich nijako zazmluvnené. Nemá teda oficiálne potvrdené, kto a prečo ich poslal, takže s nimi na radu právnika nesmie hýbať, lebo nie je isté, či ich niekto nebude žiadať späť. Keď poškodení jedného z odosielateľov požiadali, aby sa na danú sumu urobila zmluva, ani sa neozval. Navyše, žiadnych ďalších 17-tisíc za podpis zmluvy nebolo istých, bol to len nejasný predpoklad a neskôr sa to aj preukázalo – noví investori z projektu úplne vycúvali.

Opäť platí moja predchádzajúca odpoveď.

Chcem kúpiť rozostavaný byt od developera. Ako mám postupovať, aby som neprišiel o peniaze?

V prvom rade si musíte poriadne preveriť zmluvnú dokumentáciu, teda privolať k nej advokáta, ktorý sa tomu rozumie. V druhom rade si treba preveriť históriu a referencie developera. A tiež to, z akých zdrojov financuje svoje stavby. Zväčša to býva tak, že 70 percent financuje partnerská banka a zvyšných 30 percent sú vlastné zdroje. Seriózny developer to jasne uvádza aj na svojom webe.

Ak žiadna banka v projekte nefiguruje, je to podozrivé, lebo práve banky majú veľmi prísne kritériá na to, komu poskytnú úver. A keď tak už urobia, prísne sledujú aj finančné toky a nepriamo tak chránia aj peniaze kupujúceho.

Prečo všetky tie veci za mňa nepreverí realitka?

Urobí to, ak bude zastupovať vás. Ak však zastupuje developera, a ten ju aj platí, logicky obhajuje jeho záujmy.

Hovoríte, že mám dať advokátovi preveriť zmluvy s developerom. Lenže v praxi by to dopadlo tak, že keby som v nich žiadal zmeny, developer ma kamsi pošle a predá byt inému.

Áno, to by sa zrejme stalo. Vyplýva to z tlaku dnešného trhu, keď ľudia chcú bývať a nových projektov je málo. Ľudia sa v pohode papierovo zaväzujú aj k bytom, ktoré budú skolaudované až o dva roky. A aj to nemajú garanciu, že sa tak stane, lebo do toho môže čokoľvek prísť.

V takom prípade treba zvážiť, či od nepružného developera nie je lepšie prejsť k pružnejšiemu. Dvadsaťpercentná záloha z ceny bytu je totiž naozaj veľká suma. Alebo treba trvať na tom, čo sme už spomínali – na notárskej úschove peňazí, respektíve na vinkulovanom účte v banke.

Tlak trhu však neumožňuje ani toto. Developeri totiž často stavajú za peniaze, získané zo záloh. Kto bude žiadať notársku úschovu až do kolaudácie a prepisu na katastri, toho developer vysmeje a nájde si iného záujemcu. 

Napriek tomu by som na tom trval, lebo je to dobrá garancia. Ak developer prelieva peniaze klientov z jedného projektu do druhého, prípadne ich zbiera, aby vôbec dostaval nehnuteľnosť, znamená to, že nie je v najlepšej finančnej kondícii. Je mi však jasné, že realita trhu je často iná.

RE/MAX dal prípad posúdiť ombudsmanovi, ktorého si sám najal. Je v poriadku, ak prípad posudzuje niekto, koho platí práve firma, na ktorú prišla sťažnosť? V tomto prípade to šlo na náklady RE/MAX Gold. Kde je tam záruka, že to ombudsman posúdi objektívne?

Tento model naozaj nie je práve najšťastnejší. Logiku by malo, ak by sa ombudsman RE/MAXu zaoberal len riešením interných konfliktov vo vnútri RE/MAXu.

Nemala by byť každá realitka poistená na neúmyselne spôsobené škody klientom?

Realitky sa poistiť môžu. Žiaľ, nie je to povinné.

Koľko sťažností ako stavovská organizácia riešite od klientov, ktorí sa cítia poškodení konaním realitnej kancelárie?

Riešime približne desať podnetov ročne, vrátane podnetov navzájom medzi členmi.

Dosť málo. Máte dostatočnú autoritu?

Snažíme sa o to. Dobre si však uvedomujeme, že realitný trh na Slovensku nie je v poriadku. Robiť makléra môže hocikto, živnosť na to získate pomerne rýchlo. Aj prípad vyššie spomínaného páru na vozíčkoch preto vnímame ako systémové zlyhanie.

V čom je rozdiel medzi Národnou asociáciou realitných kancelárií Slovenska a Realitnou úniou Slovenskej republiky?

Členstvo v Realitnej únii sa viaže vždy na osobu, najmä kvôli individuálnej zodpovednosti a osobnejšiemu vzťahu. V NARKS-e sa viaže na celú kanceláriu. Rozdiel je tiež v počte členov. Realitná únia má viac ako 700 členov a NARKS menej ako 200. Rozdiely sú aj vo výhodách, ktoré jednotlivé organizácie poskytujú svojim členom. Je však možné byť členom oboch združení naraz.

Vravíte, že realitného makléra dnes u nás môže robiť takmer hocikto?

Áno, to je pravda, v zásade ide o voľnú živnosť. Chceme, aby sa do zákona dala osobitná živnosť a podmienky, ktoré treba na jej získanie splniť. Kým nemáme jasné definície, nie je sa od čoho odpichnúť, lebo slovenská legislatíva dnes pojem realitný maklér vôbec nepozná.

V praxi to teraz funguje tak, že bez ohľadu na vzdelanie a schopnosti si ohlásite voľnú živnosť, nadviažete spoluprácu s realitkou a večer už môžete radiť klientom, ako a za čo majú predať ich nehnuteľnosť.

O realitnom trhu pritom nemusíte nič vedieť. Pohybuje sa na ňom veľké množstvo dočasných maklérov, ktorí len skúšajú toto povolanie, kým si nenájdu iné.

Ak chcem mať priamo vlastnú realitku, aké sú podmienky?

Živnostenský zákon vyžaduje vysokoškolské vzdelanie architektonického, ekonomického, stavebného alebo právneho smeru, prípadne stredoškolské vzdelanie s maturitou a päť rokov praxe v odbore.

Ak teda máte gymnázium s maturitou, alebo ste cukrár s maturitou a päť rokov ste robili makléra, môžete si založiť aj vlastnú realitku.

Ide o veľmi deravú formuláciu živnostenského zákona, ktorá sa v praxi obchádza viacerými spôsobmi. Mať realitku ešte v ten istý deň, ako sa rozhodnete, nie je preto problém. Túto nešťastnú formuláciu nám vytkla aj Európska komisia.

Čo konkrétne by mal priniesť zákon, ktorý presadzujete už tri roky?

Najskôr treba jasne zadefinovať, kto je kto a aké podmienky musí spĺňať na to, aby mohol podnikať s realitami – byť maklérom alebo prevádzkovateľom realitnej kancelárie.

Žiadame, aby títo ľudia mali odbornú spôsobilosť, teda preskúšavanie pred štátnym orgánom, jasné definovanie informačných povinností voči predávajúcim aj kupujúcim, a tiež definovanie bezpečnej úschovy finančných prostriedkov klientov.

K tomu žiadame povinné poistenie realitiek za škody, ktoré môžu potenciálne spôsobiť, a tiež vytvorenie verejného zoznamu maklérov a ich príslušnosti k realitným kanceláriám. Ak k vám niekto príde domov na obhliadku a predstaví sa, musíte mať možnosť nájsť si na internete, pre koho v skutočnosti pracuje. Samozrejme, žiadame aj to, aby zákon obsahoval sankcie.

Problém je, že mnohé veci vo vašej brandži súvisia s charakterom a morálkou človeka. Niekto môže mať vzdelanie, odbornú spôsobilosť a neviem čo, ak je však raz chrapúň, aj tak budú existovať poškodení klienti. Navyše tým vlastne chcete obmedziť konkurenciu, čo bude mať za následok zvýšenie cien vašich služieb.

Tak to nevnímame. Treba vnímať iný rozmer – ochranu spotrebiteľa, požadovanú aj Európskou úniou. Tá môže byť garantovaná len pri jasných pravidlách a vylúčení neschopných a neslušných z trhu.

V každom povolaní nájdete ľudí, ktorých vnútorné hodnoty môžu byť pohnuté. Nechať však bez akýchkoľvek pravidiel oblasť, kde sa nakladá s celoživotnými úsporami ľudí, je pre ľudí aj štát veľký hazard. Za 25 rokov sa náš realitný trh nikam nepohol. Riešime tie isté problémy a poškodených klientov. Samoregulácia, neviditeľná ruka trhu, tu teda zjavne nefunguje.

Riskovanie s celoživotnými úsporami ľudí preto treba obmedziť normatívnym zásahom štátu. Tak ako sa to chystá v Českej republike a je bežné v krajinách západnej Európy.

Ak budem chrapúň, pokojne prejdem aj cez nový zákon a ochranu spotrebiteľa vám naruším. Svet nie je dokonalý.

Tento zákon by však nepochybne zúžil skupinu neférových realitných sprostredkovateľov. Kvalita služieb by naisto stúpla, mnohí nekalí podnikatelia by sa z tohto trhu stiahli, lebo by neboli schopní splniť náročné podmienky. Ostali by tí najlepší.

V konečnom dôsledku by sa to vyplatilo najmä klientom. Skúsenosti zo zahraničia potvrdzujú, že legislatíva, ktorá prispeje ku kultivácii a profesionalizácii realitného trhu, nemá takmer žiaden vplyv na zmenu cien služieb. Konkurenčný boj medzi realitkami ostane naďalej, akurát bude korektný a v medziach zákona.

Dnes na DennikE.sk

  • Zákaz: Na celom Slovensku platí zákaz vychádzania
  • Testovanie: Spoločnosť OFZ mala v súvislosti s pilotným testovaním na covid-19 značný výpadok zamestnancov
  • Obmedzenia: Ako pracovať počas lockdownu?
  • Doprava: Ryanair začína lietať na linke Košice – Liverpool, lety bude prevádzkovať dvakrát týždenne v stredu a v nedeľu
  • Financie: Vyše tisíc veriteľov Arca Capital podalo spoločnú žalobu, celková žalovaná suma je 14 286 000 eur
  • Bývanie: Pôjdu ceny starých bytov pre pandémiu nadol?
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Zoznámte sa s hybridnými trolejbusmi. Prvý z nich testuje aj Bratislava

Mesto Bratislava je už rozhodnuté, že hybridné trolejbusy chce využívať. Aktuálne skúša získať na ne eurofondy. Foto - DPB
Mesto Bratislava je už rozhodnuté, že hybridné trolejbusy chce využívať. Aktuálne skúša získať na ne eurofondy. Foto – DPB

Bratislava testuje možnú budúcnosť MHD: trolejbus, ktorý dokáže jazdiť ako autobus. S týmito hybridmi experimentujú aj ďalšie slovenské mestá. Bratislava by ich mohla nasadzovať napríklad v linke na letisko.

Minúta po minúte

Spoločnosť OFZ má v súvislosti s pilotným testovaním na covid-19 značný výpadok zamestnancov. V noci zo soboty na nedeľu nenastúpilo do práce 60 % pracovníkov kritických stredísk.

Uviedol to výkonný riaditeľ OFZ Branislav Klocok.

Spoločnosť výpadok pracovnej sily očakávala, snažila sa naň vopred pripraviť preventívnym znížením výroby. „Postupne, ako nám začali ľudia vypadávať, sme boli nútení výrobu znížiť až o 40 %, niekedy aj viac – podľa toho, koľko ľudí sme mali k dispozícii na obsluhu pecí,“ priblížil Klocok.

Tesne pred začiatkom testovania mala spoločnosť výpadok zamestnancov kritických stredísk na úrovni 20 %. „Keďže vypadávali postupne, dalo sa to zvládnuť. Dnes v noci sme však mali situáciu, keď do práce nenastúpila viac ako polovica zamestnancov. Na jednej zmene ich máme 19, do práce prišlo 10 ľudí. Snažíme sa to vykryť v medziach toho, čo nám dovoľuje Zákonník práce, i keď to nie je jednoduché,“ povedal.

Veľká väčšina zamestnancov spoločnosti a ich rodín je podľa Klocoka už pretestovaná. Zatiaľ však nemá presné informácie o tom, koľko z nich bolo pozitívnych, prípadne koľko ich neprišlo do práce z iného dôvodu. (tasr)

V Nemecku dosiahli dohodu o zvýšení miezd pracovníkov vo verejnom sektore o 3,2 až 4,5 %. Týka sa zhruba 2,3 milióna zamestnancov spolkovej vlády a miestnych samospráv, pokrýva obdobie do 31. decembra 2022.

Zamestnancom s najnižšími príjmami podľa dohody vzrastú mzdy o 4,5 %, tí s najvyššími príjmami si polepšia o 3,2 %.

K dohode došlo v čase, keď Nemecko zápasí s negatívnymi hospodárskymi následkami koronavírusu. Rozpočtový deficit Nemecka by mal v tomto roku dosiahnuť 217,8 miliardy eur; v budúcom roku vláda počíta so schodkom 96,2 miliardy eur. (čtk, reuters)

Regulačné úrady by mali predĺžiť obmedzenia na rozdelenie kapitálu bánk, aby pomohli ochrániť finančný systém v prípade, že celosvetové ekonomické oživenie bude pomalé. Uviedol to Medzinárodný menový fond.

Svoje odporúčanie zverejnil práve v čase, keď sa niektoré veľké banky  snažia o obnovenie spätného nákupu akcií a vyplatenie dividend.

MMF vo svojej polročnej správe o celosvetovej finančnej stabilite ďalej uviedol, že regulačné úrady by mali rýchlo zasiahnuť pri rušení dočasných opatrení alebo predĺžiť celosvetové kapitálové pravidlá, aj keď zostanú v platnosti ďalšie opatrenia podporujúce finančný systém. Vedúci pracovníci popredných amerických a európskych bánk totiž v uplynulých týždňoch vyhlásili, že očakávajú skoré zrušenie pandemických obmedzení týkajúcich sa rozdeľovania kapitálu. Tvrdia, že si vytvorili dosť rezerv na riešenie akýchkoľvek problémov, ktoré by mohli byť spôsobené pomalým zotavovaním.

Podľa odhadu MMF pri nepriaznivom ekonomickom scenári by kapitálové rezervy bánk vo svete klesli o 420 miliárd dolárov (354,25 miliardy eur) pod kapitálové požiadavky regulátorov. Vďaka dočasným opatreniam, ktoré zaviedli regulačné úrady a vlády na ochranu bankového systému vrátane obmedzení pri distribúcii kapitálu, by tento schodok mohol dosiahnuť 110 miliárd dolárov, poznamenal fond.

„Keď si ponecháte príjmy ako kapitál, nie sú stratené. Banky ich môžu vyplatiť akcionárom po konci pandémie. Takže aj keď si tvorcovia politiky nie sú istí, kedy to môže byť, je lepšie byť opatrný a udržať si zisky,“ poznamenal Tobias Adrian, riaditeľ oddelenia menových a kapitálových trhov MMF.

Európske regulačné úrady pozastavili vyplácanie dividend bánk v marci. V USA, kde sa prostredníctvom spätného odkúpenia akcií distribuuje viac kapitálu, regulačné úrady zastavili iba spätné výkupy, pričom obmedzili zvyšovanie dividend a zviazali ich so súčasnou úrovňou zisku. Platnosť týchto obmedzení spravidla vyprší na konci roka, regulačné úrady by ich však mohli predĺžiť.

Americký Federálny rezervný systém práve uskutočňuje druhý tohtoročný záťažový test, aby zistil, či najväčšie banky v krajine vydržia ďalšie ekonomické tlaky v dôsledku pretrvávajúcej pandémie. MMF skonštatoval, že takéto záťažové testy sú užitočné a mali by sa využívať v ešte širšej miere, v snahe zistiť krehkosť finančných inštitúcií v čase bezprecedentných výziev, ktoré prináša pandémia.

Fond však kritizoval dočasné zmiernenie opatrení, ktoré porušuje zavedené kapitálové a účtovné pravidlá. Okrem uvoľnenia kapitálových rezerv totiž regulačné úrady pozastavili aj niektoré pravidlá účtovania nedobytných pohľadávok a upravili spôsob výpočtu kapitálových pomerov, aby sa zmiernil vplyv pandémie na súvahy bánk.

„V účtovníctve a kapitálových pravidlách je už zabudovaná veľká flexibilita,“ uviedol Adrian. „Ich použitie počas pandémie má veľký zmysel. Nato sú tzv. nárazníky určené. Uvoľnenie samotných pravidiel – napríklad zmenou definícií kapitálu – však môže oslabiť dôveru vo finančný systém,“ dodal. (tasr)

Minister práce navrhne predĺženie rodičovskej dovolenky. Dôvodom má byť pandémia, pre ktorú mnohé deti nemôžu nastúpiť do škôlky a pre rodičov nie je ľahké nájsť si teraz prácu. Milan Krajniak (Sme rodina) to povedal v relácii RTVS O 5 minút 12.

Ministerstvo životného prostredia chce merať znečistenie pri každej cementárni, na základe meraní by malo byť možné vypracovať relevantné hodnotenie kvality ovzdušia. Zväz výrobcov cementu tvrdí, že sa už snažia znížiť environmentálne dosahy.

„Ak sa preukáže významný vplyv konkrétnej cementárne na kvalitu ovzdušia, bude potrebné prijať prísnejšie podmienky na prevádzku zdroja. To môže znamenať aj sprísnenie emisných limitov, ale aj prijatie iných opatrení na obmedzenie fugitívnych emisií,“ vysvetľuje envirorezort.

Zväz výrobcov cementu konštatuje, že výroba cementu je energeticky náročný proces a cementárne sa tak radia k najväčším producentom oxidu uhličitého. Deklaruje však, že cementárne ročne investujú do modernizácie výrobných liniek a procesov, ktoré znižujú environmentálne dosahy. „Vďaka týmto investíciám už dnes slovenské cementárne dosahujú podpriemerné hodnoty emisií oxidu uhličitého v porovnaní s priemerom EÚ. A chcú ísť ešte ďalej,“ tvrdí.

Slovenské cementárne podľa ministerstva už teraz spaľujú viac ako 320 000 ton tuhých alternatív palív, ktoré sú z nerecyklovateľných plastov a sú v nich náhradou uhlia. „Problémom je, že podiel slovenského odpadu v týchto cementárňach je iba 20 %. Prvoradú úlohu preto vidíme v obmedzovaní prílevu zahraničného odpadu,“ uvádza odbor komunikácie.

Keďže väčšina odpadu končí na skládkach, cementárne sú nútené odpadové palivá dovážať zo zahraničia, uviedol na margo toho zväz. To by podľa neho chceli cementárne zmeniť, potrebujú na to však podporu. „Legislatíva na Slovensku je momentálne nastavená spôsobom, že ekonomicky jednoznačne favorizuje skládkovanie zmesových odpadov tak, ako sú vytvorené. Deje sa tak vďaka extrémne nízkym poplatkom za skládkovanie, ktoré sú až 10-násobne nižšie ako napríklad v Rakúsku, alebo 12-násobne nižšie ako v Nemecku. Slovenskí výrobcovia cementu sú pripravení v plnej možnej miere zhodnocovať alternatívne palivá vyrobené z odpadov pochádzajúcich zo Slovenska, hneď ako legislatíva umožní nákladovo efektívnu výrobu takýchto palív,“ uviedli riaditeľ zväzu Rudolf Mackovič a prezident zväzu a predseda predstavenstva spoločnosti Cemmac Martin Kebísek.

V hierarchii odpadového hospodárstva je energetické zhodnocovanie odpadov lepšie než skládkovanie. Spaľovanie však podľa ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽaNO) bude nevyhnutné, ale iba dočasné riešenie, pretože má dosah na kvalitu ovzdušia. „Energetické zhodnocovanie odpadov na Slovensku v istom časovom úseku stúpne, aby sa ukončila éra skládkovania. Verím však, že ruka v ruke s tým pôjde aj obmedzovanie tvorby odpadov,“ poznamenal Budaj.

Zvyšovanie energetického zhodnocovania odpadu je v súlade s programovým vyhlásením vlády. „Ministerstvo ho podporí iba za podmienky splnenia všetkých prísnych legislatívnych požiadaviek. Na spaľovanie neseparovaného odpadu sú spaľovne, nie cementárne,“ tvrdí odbor komunikácie. (tasr)

Národná diaľničná spoločnosť vyhlásila súťaže na ochranu a monitoring rozostavanej D1 s tunelom Višňové. Obe zákazky by podľa jej odhadov mali stáť spolu viac ako 2,5 milióna eur.

Vyplýva to z oznámení o vyhlásení súťaže, ktoré boli zverejnené vo vestníku verejného obstarávania.

Jedna zo súťaží zahŕňa geotechnický monitoring pre úsek rozostavanej diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, na ktorom sú momentálne pozastavené stavebné práce. „Geotechnický a geodetický monitoring je nutné vykonávať z dôvodu sledovania a monitorovania vytekajúcich vôd v tuneli Višňové,“ priblížila hovorkyňa NDS Eva Žgravčáková.

Diaľničiari odhadujú hodnotu zákazky na 2,1 milióna eur bez DPH. Záujemcovia môžu predkladať ponuky alebo žiadosti o účasť v tendri do 16. novembra.

NDS zároveň hľadá firmu na bezpečnostné a ochranné práce. Zabezpečiť chce fyzickú ochranu trasy a tunela počas prerušenia stavebných prác pre stavbu úseku D1 s tunelom Višňové. Odhadovaná cena predstavuje takmer 400 000 eur bez DPH. Lehota na predkladanie ponúk či žiadostí o účasť v súťaži je do 13. novembra.

Bezpečnostné a ochranné práce budú vykonávané nepretržite, sedem dní v týždni, aj počas sviatkov.
Budú zabezpečené v oblasti západného a východného portálu tunela Višňové a vstupov do tunela, na trase úseku D1 v zóne skladiska materiálu a v zóne strediska údržby a križovatky Lietavská Lúčka.

Platnosť doterajšej zmluvy na zabezpečenie fyzickej ochrany trasy a tunela sa skončí v decembri tohto roka a je potrebné zabezpečiť plynulé stráženie na ďalšie obdobie. Žgravčáková upozornila, že uzatvorením novej zmluvy vstúpi do platnosti aj výslovná dohoda zmluvných strán, že zmluva zaniká dňom prevzatia staveniska budúcim novým zhotoviteľom stavby D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala. (tasr)

Po testovaní v oravskej firme OFZ očakávajú, že polovica ľudí z kľúčových prevádzok nepríde

Meranie teploty pri príchode do práce. Foto N - Vladimír Šimíček
Meranie teploty pri príchode do práce. Foto N – Vladimír Šimíček

Po testovaní vo veľkej oravskej firme OFZ v Oravskom Podzámku očakávajú, že polovica ľudí z kľúčových prevádzok nepríde, čo je ďalšia komplikácia v už aj tak zlej situácii. Riaditeľ Branislav Klocok má z pretrvávajúcej krízy obavy. „Neviem vám povedať, či máme mesiac, dva, tri, ale určite nemáme pol roka.“

Mnohé obchody ostali otvorené, ale ľudia by do nich nemali chodiť nakupovať. Zopakoval to minister vnútra Mikulec (OĽaNO). Počas zákazu vychádzania je možné si nakupovať len životne dôležité druhy tovaru – potraviny, lieky či drogériu.

Mikulec upozornil, že policajti zákaz vychádzania kontrolujú, hoci nemôžu byť pri každej prevádzke.

Ak však zistia porušenie zákazu vychádzania, môžu ľuďom udeliť pokutu.

Video: Hutnícka firma OFZ v Oravskom Podzámku pracuje nepretržite na štyri zmeny, výpadok pece stojí státisíce. V sobotu na rannú zmenu po prvom dni testovania na koronavírus nenastúpilo 40 percent zamestnancov zmeny.

Finančné rezervy sa od začiatku roka postupne stenčovali.

„Neviem vám povedať, či máme mesiac, dva, tri, ale určite nemáme pol roka,“ hovorí výkonný riaditeľ firmy Branislav Klocok o prípade, ak by výrobu museli znižovať ďalej.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať