Šéfa Lotyšskej centrálnej banky vyšetrujú pre úplatok, má prístup k dôverným informáciám NATO a EÚ

Guvernér lotyšskej národnej banky Ilmars Rimševičs je podozrivý z korupcie.

Podľa antikorupčného úradu KNAB si vypýtal úplatok vo výške 100-tisíc eur, za čo ho koncom minulého týždňa zadržala polícia.

Čierna diera EÚ

Rimševičs je pre Lotyšov stelesnením elity, ktorá riadi krajinu od pádu Sovietskej zväzu.

Pobaltská krajina za posledných dvadsať rokov zažila strmý rast, neskôr, v čase krízy v rokoch 2008 a 2009, pád HDP o 22 percent. Išlo o najväčší prepad v rámci členských štátov EÚ. Vďaka prísnym reformám sa však krajina rýchlo zotavila.

Rimševičs bol v tom čase guvernérom centrálnej banky, na čele ktorej je od roku 2001. Je známy ako tvrdý obhajca škrtov a politických úspor. Tým sa snažil vyhnúť devalvácii latu naviazaného na euro a dostať krajinu do eurozóny, čo bolo cieľom lotyšských politikov po získaní nezávislosti v roku 1991.

Lotyšsko, ktoré sa odvtedy usilovalo byť súčasťou Západu, zostáva s eurom jednou z najchudobnejších krajín EÚ, kam vstúpilo v roku 2014. Medzitým si vinou Rimševičsa vybudovalo neslávnu povesť bankovej čiernej diery, kde v EÚ možno prať špinavé peniaze.

Tie už cez Lotyšsko legalizovali Moldavčania, Rusi alebo stredoázijské krajiny. Lotyšské malé banky totiž patria do EÚ a ich transakcie sú menej podozrivé.

Najznámejším takýmto prípadom bola takzvaná Magnitského kauza, v ktorej sa podľa amerických a európskych orgánov prali ruské štátne peniaze vo výške 230 miliónov dolárov, a to predovšetkým v lotyšských bankách.

Informátora Sergeja Magnitského v roku 2008 v Rusku uväznili, kde ho mučili a odmietli mu poskytnúť lekársku starostlivosť, čo spôsobilo jeho smrť v roku 2009.

USA v reakcii na to prijali takzvaný Magnitského zákon, ktorý umožňuje americkej vláde sankcionovať zahraničných štátnych úradníkov, ktorí porušujú ľudské práva kdekoľvek na svete.

Obchodovali so Severnou Kóreou

Lotyšské banky vlani prešli nezávislým auditom, po ktorom trom z nich udelili regulačné orgány pokuty vo výške 640-tisíc eur. Dôležité však zostáva spojenie na Rimševičsa.

Zatiaľ čo dohľad nad bankami riadi regulačný orgán FCMC, jeho predseda je nominovaný práve šéfom Lotyšskej centrálnej banky. FCMC v súčasnosti vedie Peters Putnins, ktorý roky pracoval pod Rimševičsom v centrálnej banke.

Pre podozrenia lotyšských bánk z prania špinavých peňazí spájali Rimševičsovo zadržanie s najnovším škandálom lotyšskej banky ABLV Bank, ktorú americké úrady minulý týždeň obvinili z obchodovania so Severnou Kóreou.

Na tretiu najväčšiu banku v krajine chce Washington dokonca uvaliť sankcie. Banka sa proti týmto obvineniam bráni a tvrdí, že vychádzajú z nepodložených a zavádzajúcich informácií.

Napriek podozreniam schválila Lotyšská centrálna banka ABLV Bank pôžičku vo výške 97 miliónov. Európska centrálna banka medzitým tejto banke nariadila, aby zastavila všetky platby.

Spojenie s touto kauzou antikorupčný úrad nepotvrdil. Podľa nich guvernér žiadal alebo dostal úplatok od fyzickej osoby „bez spojenia s vyšetrovaním iného trestného činu“.

Lotyšská vláda medzitým vyzvala guvernéra, aby zo svojho postu odstúpil. Ministerka financií Dana Reizniece-Ozola však poznamenala, že ministri nemajú právomoc žiadať jeho rezignáciu, keďže centrálna banka je politicky nezávislá.

„Neviem si predstaviť, že guvernér lotyšskej banky zadržaný za také závažné obvinenie by mohol ďalej pracovať,“ povedal podľa Guardianu lotyšský premiér Máris Kučinskis.

Prezident Raimonds Véjonis vyzval na zasadnutie rady pre národnú bezpečnosť.

Obeť špinavej kampane?

Rimševičs medzitým uviedol, že je len obeťou kampane, ktorá sa ho snaží pošpiniť. Zo svojej funkcie nechce rezignovať a tvrdí, že je nevinný.

„Nežiadal som ani som nedostal žiadne úplatky. Stal som sa cieľom niektorých lotyšských komerčných bánk, ktoré chcú zničiť povesť Lotyšska,“ uviedol.

Ide predovšetkým o banku Norvik Banka, ktorú vlastní ruský podnikateľ Grigorij Guselnikov. Ten pre AP uviedol, že Rimševičs pravidelne žiadal úplatky cez sprostredkovateľa a vyhrážal sa, že ak ich nedostane, presadí tvrdšie pravidlá.

Rimševičsa počas víkendu vypočúvali, v pondelok ho prepustili na kauciu, a ďalej ho budú vyšetrovať na slobode. Služobné povinnosti však nesmie vykonávať.

Washington Post uvádza, že Rimševičsovo vyšetrovanie môže súvisieť s praním špinavých peňazí v Lotyšsku, ktoré putovali späť do Ruska. To tiež vyvoláva obavy z vydierania ruskými tajnými službami v čase, keď lotyšské bezpečnostné služby varujú, že Rusko sa aktívne snaží dostať k lotyšským štátnym tajomstvám, aby oslabilo USA a EÚ.

Rimševičs pravidelne navštevoval Rusko, predtým ako krajina vstúpila do EÚ. Do roku 2010 tam podnikol osem ciest. Po anexii Krymu a uvalení sankcií na Rusko tam cestoval cez Bielorusko.

Zadržanie Rimševičsa je obzvlášť citlivé, keďže je členom Rady guvernérov Európskej centrálnej banky, a teda najsilnejšej európskej finančnej inštitúcie, ktorá rozhoduje o menovej politike pre 19 krajín.

Rimševičs tak mal prístup k tajným informáciám a ako vrcholný politik Lotyšska aj k dôverným informáciám NATO a EÚ, ako sú napríklad plány na prípravu vojny, správy tajných služieb alebo stav dôležitej infraštruktúry.