Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Pravda zmenila majiteľa. Kúpil ju český milionár, ktorý vlastní aj dezinformačný web Parlamentní listy

Ako Pravda písala o vražde Jána Kuciaka. Foto – N
Ako Pravda písala o vražde Jána Kuciaka. Foto – N

V slovenských médiách sa čiastočne preskupujú sily. Pravda, najstarší nepretržite vychádzajúci denník na Slovensku, zmenila majiteľa. Podľa informácií Denníka N sa novým väčšinovým majiteľom stal český podnikateľ a politik Ivo Valenta, ktorý vlastní aj dezinformačný web Parlamentní listy.

Denníku N to potvrdili viaceré zdroje z prostredia mediálneho biznisu. O predaji netušili ani členovia redakcie.

Keď sme oslovili šéfredaktorku denníka Noru Sliškovú, odmietla sa k transakcii vyjadriť. O polhodinu potom Pravda vydala správu o predaji na svojom webe.

„Novým vlastníkom spoločnosti P E R E X, a. s., ktorá vydáva denník Pravda a prevádzkuje webové portály pravda.sk, varecha.sk, birdz.sk, avizo.sk, moment.sk, je spoločnosť OUR MEDIA SR, a. s. Jej stopercentným akcionárom je česká spoločnosť OUR MEDIA, a. s., ktorú vlastní podnikateľ a senátor Ivo Valenta spolu s mediálnym magnátom Michalom Voráčkom,“ napísala Pravda.

Denník blízky Smeru

Ako doterajší vlastník bol uvádzaný slovenský podnikateľ Karol Biermann. Pravdu kúpil v roku 2010. Špekulovalo sa, že blízko k Pravde môže mať aj finančná skupina J&T, ktorá tento obchod sprostredkovala.

Biermann je momentálne v zahraničí, k predaju sa zatiaľ nevyjadril.

Denník Pravda v uplynulých rokoch písal články, ktoré vyhovovali Smeru. Týždenník Trend napríklad pred rokom upozornil, že Pravda na titulnej stránke nekriticky obhajovala prelomenie dlhovej brzdy, o čo sa usiloval Robert Fico. Podľa Trendu na to využívala „argumentačné fauly“, keď písala, že bez ďalšieho zadlžovania nebude možné dokončiť diaľnice.

Minulý týždeň po vražde novinára Jána Kuciaka na titulnej stránke priniesla v stredu článok, ktorý odvádzal pozornosť od zistení zavraždeného žurnalistu o prepojení Ficových ľudí na taliansku mafiu. Pravda venovala pozornosť verzii, že dôvodom na vraždu mohla byť Kuciakova priateľka Martina Kušnírová.

„Pôsobenie talianskej mafie a zneužívanie eurofondov neboli novou informáciou. Vyšetrovanie počíta aj s možnosťou, že terčom mohla byť jeho partnerka, respektíve s tým, že úkladná vražda môže súvisieť s mimopracovnými motívmi,“ písala Pravda. V skutočnosti o prepojení talianskej mafie na ľudí blízkych Smeru nikto pred Kuciakom nepísal.

Web blízky Zemanovi

Nový väčšinový vlastník Valenta je český senátor a majiteľ spoločnosti Synot, ktorá podniká v hazarde. Zároveň ovláda viaceré médiá, vrátane internetového denníka Parlamentní listy, ktorý dlhodobo píše články, ktoré strašia migrantmi, a pomáha českému prezidentovi Milošovi Zemanovi.

Ako Pravda na svojom webe informovala o svojom predaji.

Denník N napríklad predvlani poukázal na to, ako Parlamentní listy opakovane priniesli rozhovor so švédskym extrémistom Björnom Herstadom, ktorého prezentovali ako novinára. Herstad na základe rôznych poloprávd vysvetľoval čitateľom, že Švédsko sa premenilo na rozvrátenú krajinu.

Tieto články vyhovovali práve politikom, ako je Zeman alebo predseda strany SPD Tomio Okamura, pre ktorých sa migranti stali hlavnou politickou témou.

Partnerské Parlamentné listy

Valenta zatiaľ neprezradil, aké má zámery s Pravdou. Nie je jasné, či bude pokračovať doterajšia šéfredaktorka Slišková, ktorá prišla za bývalého majiteľa Biermanna, ani či redakcia bude spolupracovať s ďalšími titulmi Valentovej mediálnej skupiny.

Valenta na Slovensku vlastní aj slovenskú verziu Parlamentných listov, ktorá tu má vlastnú redakciu. V porovnaní s českou verziou sú jej články podstatne miernejšie.

Projekt Konšpirátori.sk, ktorý zostavuje databázu dezinformačných webov, nedávno slovenskú verziu Parlamentných listov vyškrtol. Česká verzia v databáze zostala naďalej.

Od upratovacieho tendra po bejby

Pravdu pred Biermannom vlastnila britská mediálna skupina Daily Mail & General Trust. Za ich éry bol denník pomerne kritický voči vláde.

V roku 2008 jeho vtedajší redaktor Lukáš Milan odhalil kauzu predraženého tendra na upratovanie vojenských kasární. V dôsledku nej musel odstúpiť vtedajší minister za Smer František Kašický, ktorého potom vyslali do Bruselu ako veľvyslanca pri NATO.

Po predaji Biermannovi sa zameranie Pravdy zmenilo, denník začal byť naklonený strane Smer. Za éry ministra obrany Ľubomíra Galka niektorých jej redaktorov odpočúvala vojenská tajná služba.

Keď v novembri 2011 unikli tieto odpočúvania do médií, ukázalo sa, že napríklad podpredseda Smeru a dnešný minister vnútra Robert Kaliňák hovoril redaktorke Vande Vavrovej, čo má písať.

Familiárne ju oslovoval „bejby“ a tlačil na ňu, aby písala napríklad o Galkovej rýchlej jazde. Z odpočúvaní vyplývalo aj to, že Kaliňák sa snažil ovplyvňovať aj prácu šéfredaktorky Sliškovej.

„Vandi, ale šak ako, už sme sa dohodli, že ty budeš môj komunikačný prostriedok k Nore, takže choď Nore povedať moje stanovisko. A že si fakt želám, aby som jej nemusel volať,“ hovoril Kaliňák podľa odpočúvaní.

Šéfredaktorka Pravdy takúto interpretáciu odmietla „Je smiešne, čo si pán Kaliňák rozpráva a myslí, môže sa akurát tak hanbiť. Môžem vás ubezpečiť, že Vanda nie je nijaká spojka,“ reagovala Slišková.

Silná značka

Pravda je jediný nepretržite fungujúci slovenský denník, ktorý vychádzal aj pred rokom 1990. Jej história siaha až do roku 1920, keď vznikol pod názvom „Pravda chudoby“ – názov čiastočne odkazoval na ruské noviny Pravda, ktoré vydával Vladimír Iljič Lenin.

Za minulého režimu fungovala Pravda ako tlačový orgán Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska, v 80. rokoch v článkoch podporovala Gorbačovovu perestrojku.

V polovici 90. rokov ju ovládol podnikateľ Juraj Široký, v roku 2006 ju kúpili britskí vydavatelia.

V tom čase bola Pravda po bulvárnom Novom čase druhým najčítanejším slovenským denníkom, predalo sa jej v priemere zhruba 73-tisíc kusov denne.

Dlhodobo stratová

V polovici novembra 2008 zmenila Pravda dizajn. Namiesto klasického, veľkého novinového formátu zaviedla menší, časopisový formát a prešla na plnofarebnú tlač.

V tom čase mali všetky denníky problém s prepadom čítanosti pre hospodársku krízu. Keď Pravdu v roku 2010 kúpil Biermann, vykazoval denník predaj 51-tisíc výtlačkov.

Odvtedy toto číslo naďalej klesalo. V roku 2017 vykazovala denný predaj na úrovni zhruba 36-tisíc výtlačkov.

„Pravda je najčítanejší mienkotvorný denník na Slovensku. Denne ho číta šesť percent slovenskej populácie, čo je viac ako 260-tisíc ľudí. Vyplýva to z prieskumu MML– TGI uskutočneného od januára do decembra 2017 spoločnosťou Median SK,“ píše Pravda v aktuálnom článku, v ktorom informuje o zmene vlastníkov.

Pomerne silná je Pravda na webe, aspoň raz za mesiac si na ňu klikne viac než 1,5 milióna ľudí. Významnú časť jej návštevnosti však nerobí spravodajstvo, ale je za ňou sekcia o varení s názvom Varecha.

Vydavateľ Pravdy je dlhodobo v strate. Podľa databázy Finstat ročne prerobí viac než milión eur.

O tom, že by mohla byť Pravda na predaj, sa preto hovorí už dlhší čas. Portál Mediálne.sk koncom roku 2016 napísal, že sa o ňu zaujíma finančná skupina Penta. Jej hovorca to vtedy nekomentoval.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Chorvátsko chce zaviesť euro do začiatku roka 2024. Povedal to premiér Andrej Plenković. Za prínosy členstva v eurozóně považuje odstránenie kurzového rizika, nižšie náklady na pôžičky a silnejšiu konkurencieschopnosť ekonomiky. (čtk)

Zdieľať

Nemecký ZEW indikátor ekonomického sentimentu v novembri v porovnaní so septembrom
výrazne vzrástol (o 20,7 bodu na -2,1 bodu). Naďalej však zostáva značne pod úrovňou dlhodobého priemeru (21,3 bodu), uviedla Národná banka Slovenska.

„Výrazné zlepšenie v očakávaniach finančných expertov na nasledujúcich 6 mesiacov vyplýva z ich rastúcej nádeje, že v blízkej budúcnosti za zlepší medzinárodné ekonomické prostredie,“ uviedla NBS.

Tu sú dôvody:

  • Rastie predpoklad, že dôjde k dohode medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ a tým k riadenému odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ.
  • Je menej pravdepodobné ako pred niekoľkými týždňami, že USA zavedú sankčné clá na autá dovážané z EÚ.
  • Zároveň je aj väčšia nádej na obchodnú dohodu medzi USA a Čínou.

Zlepšilo sa aj hodnotenie súčasnej ekonomickej situácie (o 0,6 bodu na -24,7 bodu), keď po piatich mesiacoch vzrástlo. Napriek tomu zotrváva na jednej z najnižších úrovní za posledných takmer 9 rokov.

Zdieľať

Tesla vyrobila prvé elektromobily Model 3 vo svojom novom závode v Číne. Ide o prvú automobilovú fabriku, ktorú v krajine celú vlastní zahraničná firma. Do konca roka v nej Tesla plánuje vyrábať 1000 áut týždenne.

Spustenie výroby elektromobilov v Číne je míľnikom pre spoločnosť vedenú Elonom Muskom, píše Bloomberg.

Ide o prvú fabriku Tesly mimo Spojených štátov, zatiaľ vyrába len v malom množstve a čaká na potrebné výrobné certifikáty.

Elektrické sedany Model 3 zo závodu v Šanghaji sa majú predávať len na čínskom trhu. Cenovka sa začína pod hranicou 50-tisíc dolárov.

Musk sa spolieha na čínsky trh napriek obchodnej vojne, ktorú s krajinou vedú USA. Čína je najväčším automobilovým trhom na svete, pre odbyt Tesly je číslom dva.

Zdieľať

Dôvera investorov v ekonomiku Nemecka aj celej eurozóny v novembri výrazne vzrástla, ukázal prieskum inštitútu ZEW. Priaznivejší výhľad pre najväčšiu európsku ekonomiku vysvetľuje vývojom v spore medzi Čínou a USA.

Podľa ZEW sa kľúčový index dôvery nemeckých investorov, ktorý vyjadruje ich očakávania na najbližších šesť mesiacov, v novembri strmo zvýšil o 20,7 bodu na -2,1 bodu.

Ekonómovia, ktorých oslovila spoločnosť FactSet, očakávali, že hodnota indexu stúpne len na -14,8 z -22,8 bodu v októbri.

„Zvyšuje sa tak nádej, že sa prostredie medzinárodnej hospodárskej politiky v blízkej budúcnosti zlepší, čo vysvetľuje prudký nárast ukazovateľa ekonomického sentimentu ZEW v novembri,“ povedal Achim Wambach, prezident ZEW. „Šance na riadený odchod Británie z EÚ sa medzičasom značne zvýšili. Clá na dovoz automobilov z EÚ do Spojených štátov sú menej pravdepodobné ako prognózy pred niekoľkými týždňami. A dohoda v obchodnom spore medzi USA a Čínou sa zdá pravdepodobnejšia,“ dodal.

Aj čiastkový index, ktorý odráža hodnotenie súčasnej hospodárskej situácie v Nemecku, sa mierne zlepšil a stúpol o 0,6 bodu na -24,7 bodu z -25,3 bodu v októbri.

V prípade eurozóny sa novembrový index dôvery ZEW takisto prudko zvýšil, a to medzimesačne o 22,5 bodu na -1 bod. Ukazovateľ súčasnej ekonomickej situácie stúpol o 6,8 bodu na -19,6 bodu.

Výkon nemeckej ekonomiky sa v 2. štvrťroku znížil o 0,1 % oproti predchádzajúcemu kvartálu, pretože výdavky domácností a spotreba štátu nedokázali vykompenzovať slabý export.

Analytici očakávajú aj v 3. štvrťroku ďalší medzikvartálny pokles nemeckej ekonomiky, čo by znamenalo technickú recesiu. (reuters, tasr)

Zdieľať

Whirlpool mlčí o investícii, ktorú oznámil Richter. So štátom sa sporí o dane

Whirlpool má v Poprade údajne investovať 3,5 milióna eur do nového technologického centra. Investíciu oznámil ešte v októbri minister práce Ján Richter, firma ju doteraz nepotvrdila. S daňovým úradom sa sporí o 7 miliónov eur.

Neštandardný spôsob ohlásenia investície veľkej americkej korporácie ministrom slovenskej vlády si všímajú Hospodárske noviny.

Richter o nej hovoril 23. októbra po výjazdovom zasadnutí kabinetu v Kežmarku.

Čo je na tom podozrivé:

  • o investičnom zámere Whirlpoolu v Poprade v oficiálnych správach korporácie ani v oznámeniach pre investorov nie je žiadna zmienka;
  • firma zatiaľ nepotvrdila zriadenie centra;
  • správa o investícii prichádza v čase, keď má popradský Whirlpool nedoplatky na daniach vo výške 7 miliónov eur. Firma ani daňový úrad sa k záležitosti nevyjadrujú.

Whirlpool podniká v priemyselnom parku pod Tatrami vyše 25 rokov.

Zamestnáva zhruba 1300 ľudí a ročne vyrobí viac ako 2 milióny kusov bielej techniky rôznych značiek – Whirlpool, Indesit či Bauknecht.

Nakopené straty:

Za uplynulých 10 rokov bol slovenský Whirlpool v zisku iba dvakrát. Kumulovaná strata firmy za toto obdobie sa blíži k sume 100 miliónov eur.

Vlani skončila v čiernych číslach prvý raz od roku 2010, keď dosiahla čistý zisk 7,8 milióna eur. Za rok 2017 vykázala stratu 27 miliónov eur.

S tržbami Whirlpoolu to v posledných rokoch ide dole vodou. V roku 2015 boli na vrchole 361 miliónov eur, v ďalších rokoch postupne klesali a vlani dosiahli 241 miliónov eur.

Popradský Whirlpool predáva svoje produkty len firmám v rámci skupiny a cez transferové oceňovanie tak dokáže optimalizovať daňové náklady. Účtovné straty potom kryje rozpúšťaním vlastného kapitálu.

Aj daňový dlh vo výške 7 miliónov vznikol práve sporom o zaúčtovanie niektorých nákladov firmy z roku 2014, ako o tom informuje jeho účtovná závierka za rok 2018. Daňový úrad mal v tomto prípade problém uznať napríklad aj náklady na licencie za ochranné známky a technológie.

Zahraničné súvislosti:

V talianskych médiách sa slovenský Whirlpool spomínal v súvislosti s ukončením výroby koncernu v Neapole, v ktorej zamestnáva 400 ľudí.

Nerentabilnú taliansku fabriku na výrobu práčok plánovala firma zatvoriť a predať. Koncom októbra rozhodnutie zmenila po protestoch zamestnancov a hrozbách štrajkov v ďalších závodoch, ktoré má v krajine, píše Reuters.

Whirlpool zamestnáva v Taliansku okolo 5500 ľudí.

Pred dvoma rokmi Whirlpool investoval do výskumu a vývoja v poľskom Vroclave. Umiestnil tam globálne technologické centrum špecializované na chladničky a umývačky riadu.

Aká je pozícia Popradu:

Popradský závod patrí z pohľadu inovácií k najlepším v Európe. Funguje v ňom aj vývojový tím inžinierov a technikov.

Slováci sa zameriavajú nielen na zvrchu plnené práčky, ktoré Whirlpool produkuje a zlepšuje iba v Poprade.

Zdieľať

Takmer 7 miliónov eur investovala v tomto roku spoločnosť Mondeléz International do novej linky na výrobu čokoládových praliniek Milka Moments vo fabrike v Bratislave. V továrni vzniklo vďaka investícii 42 nových pracovných miest, celkovo firma na Slovensku zamestnáva 850 ľudí.

V bratislavskom výrobnom závode zamestnáva spoločnosť v štvorsmennej prevádzke približne 450 pracovníkov. Ďalších 350 ľudí pracuje v hlavnom meste Slovenska v centre zdieľaných služieb, ktoré zabezpečuje činnosť pre širší región Európy.  50 zamestnancov pracuje na obchodnom zastúpení na Slovensku.

Továreň v Bratislave sa špecializuje na drobné samostatne balené čokoládové špeciality. Väčšinu z tunajšej výroby vyváža do ďalších európskych krajín, podľa riaditeľa Martina Hrica momentálne len asi štyri percentá vyrobených cukroviniek ostávajú na slovenskom trhu.

Spoločnosť Mondeléz Slovakia patrí do skupiny Mondeléz International, ktorá zamestnáva vyše 80-tisíc ľudí a predáva produkty v 150 krajinách sveta. Pod produkciu spoločnosti patrí 9 globálnych značiek, vrátane značiek Milka, LU, Oreo, Tang, či Trident a 65 lokálnych značiek.

Zdieľať

Ekonomický newsfilter: Bankári sa vzbúrili, bankovú daň odmietajú platiť +

  • Adidas cúva – robotické továrne v Nemecku a USA zavrie.
  • Žiga vráti vybraným firmám časť ceny elektriny, ktorou prispievajú na zelené energie.
  • Naftogaz sa vyhráža, že nebude odoberať plyn zo Slovenska.
Zdieľať

NBS sa chce zahryznúť do finančnej (ne)gramotnosti

Zdroj - NBS/Eurostat
Zdroj – NBS/Eurostat

Národná banka Slovenska prijala stratégiu na podporu finančnej gramotnosti. Keďže potrebné znalosti a zručnosti nemajú nielen deti, ale ani dospelí, chce aby sa finančná gramotnosť začala podporovať a pravidelne vyhodnocovať.

Prečo to trápi centrálnu banku:

NBS má prioritne podporovať cenovú a finančnú stabilitu, no  regulácia nemôže fungovať bez finančného vzdelávania. NBS preto chce pomôcť verejnému a súkromnému sektoru pri zjednocovaní konceptu finančnej gramotnosti a jeho rozšírení, a to smerom k deťom aj dospelým.

Finančné vzdelávanie je podľa NBS nehomogénne. Paralelne prebieha veľa minimálne zosúladených iniciatív, učitelia na  školách nemajú prístup k ucelenému súboru finálnych materiálov.

Kde sa nachádzame:

  • Slováci v európskom zisťovaní o finančnej situácii a spotrebe domácnosti v roku 2017 dostali štyri otázky o  úveroch, sporení a investovaní. Na všetky štyri vedela odpovedať ani nie desatina.
  • Úspešnosť vysokoškolsky vzdelaných ľudí bola skoro trojnásobná v porovnaní s  absolventmi základného vzdelania.
  • Mierne lepšia situácia je aj medzi domácnosťami, ktoré majú skúsenosť s úverom na bývanie. Z domácností, ktoré vlastnia finančné aktíva ako akcie, dlhopisy alebo podielové fondy, odpovedalo správne na všetky štyri otázky až 27,1 %.

Fakt, že ľudia nerozumejú financiám, sa potom prenáša aj do ich rozhodnutí.  Ak je ľudí so zlým rozhodnutím veľa, môže to priniesť aj systémové problémy v spoločnosti.

Napríklad nové technológie prinášajú mnohé riešenia aj vo financiách. Ak ich ale spotrebiteľ nepochopí, môže robiť nesprávne rozhodnutia.

Súvislosti finančnej negramotnosti:

  • Ľudia majú nevhodnú štruktúru úspor. Nemajú veľké finančné aktíva, ich majetok je koncentrovaný v domoch a bytoch. Majú nižšie finančné aktíva aj ako okolité krajiny. O to ťažšie budú čeliť šokom.
  • Výrazne bude starnúť populácia, no nebude mať dostatočné úspory.
  • Zvyšuje sa vek dlžníkov, obmedzuje sa tak možnosť predĺžiť splátky v prípade problémov klienta.
  • Vzniká nebezpečná kombinácia – ľudia s nižšími príjmami, vysokými úvermi, dlhšou splatnosťou a individuálnymi žiadateľmi
  • Zadlženosť ľudí rastie neprimerane rýchlo.
  • Podiel dlhu domácností na HDP bol vlani najvyšší v strednej a východnej Európe a jeho  rozdiel oproti EU klesol na nové historické minimum.
Zdieľať

Naživo: Diskusia Denníka N Koľko nás stojí, keď si ľudí bez domova nevšímame? Debatujú riaditeľka OZ Vagus Alexandra Kárová, odborník z Brna pre sociálnu oblasť Martin Freund a analytik Inštitútu environmentálnej politiky Ján Dráb.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať