Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Pravda zmenila majiteľa. Kúpil ju český milionár, ktorý vlastní aj dezinformačný web Parlamentní listy

Ako Pravda písala o vražde Jána Kuciaka. Foto – N
Ako Pravda písala o vražde Jána Kuciaka. Foto – N

Denník Pravda v posledných rokoch pomáhal strane Smer. Naposledy pri vražde Jána Kuciaka venoval pozornosť verzii, ktorá si nevšímala jeho investigatívne články.

V slovenských médiách sa čiastočne preskupujú sily. Pravda, najstarší nepretržite vychádzajúci denník na Slovensku, zmenila majiteľa. Podľa informácií Denníka N sa novým väčšinovým majiteľom stal český podnikateľ a politik Ivo Valenta, ktorý vlastní aj dezinformačný web Parlamentní listy.

Denníku N to potvrdili viaceré zdroje z prostredia mediálneho biznisu. O predaji netušili ani členovia redakcie.

Keď sme oslovili šéfredaktorku denníka Noru Sliškovú, odmietla sa k transakcii vyjadriť. O polhodinu potom Pravda vydala správu o predaji na svojom webe.

„Novým vlastníkom spoločnosti P E R E X, a. s., ktorá vydáva denník Pravda a prevádzkuje webové portály pravda.sk, varecha.sk, birdz.sk, avizo.sk, moment.sk, je spoločnosť OUR MEDIA SR, a. s. Jej stopercentným akcionárom je česká spoločnosť OUR MEDIA, a. s., ktorú vlastní podnikateľ a senátor Ivo Valenta spolu s mediálnym magnátom Michalom Voráčkom,“ napísala Pravda.

Denník blízky Smeru

Ako doterajší vlastník bol uvádzaný slovenský podnikateľ Karol Biermann. Pravdu kúpil v roku 2010. Špekulovalo sa, že blízko k Pravde môže mať aj finančná skupina J&T, ktorá tento obchod sprostredkovala.

Biermann je momentálne v zahraničí, k predaju sa zatiaľ nevyjadril.

Denník Pravda v uplynulých rokoch písal články, ktoré vyhovovali Smeru. Týždenník Trend napríklad pred rokom upozornil, že Pravda na titulnej stránke nekriticky obhajovala prelomenie dlhovej brzdy, o čo sa usiloval Robert Fico. Podľa Trendu na to využívala „argumentačné fauly“, keď písala, že bez ďalšieho zadlžovania nebude možné dokončiť diaľnice.

Minulý týždeň po vražde novinára Jána Kuciaka na titulnej stránke priniesla v stredu článok, ktorý odvádzal pozornosť od zistení zavraždeného žurnalistu o prepojení Ficových ľudí na taliansku mafiu. Pravda venovala pozornosť verzii, že dôvodom na vraždu mohla byť Kuciakova priateľka Martina Kušnírová.

„Pôsobenie talianskej mafie a zneužívanie eurofondov neboli novou informáciou. Vyšetrovanie počíta aj s možnosťou, že terčom mohla byť jeho partnerka, respektíve s tým, že úkladná vražda môže súvisieť s mimopracovnými motívmi,“ písala Pravda. V skutočnosti o prepojení talianskej mafie na ľudí blízkych Smeru nikto pred Kuciakom nepísal.

Web blízky Zemanovi

Nový väčšinový vlastník Valenta je český senátor a majiteľ spoločnosti Synot, ktorá podniká v hazarde. Zároveň ovláda viaceré médiá, vrátane internetového denníka Parlamentní listy, ktorý dlhodobo píše články, ktoré strašia migrantmi, a pomáha českému prezidentovi Milošovi Zemanovi.

Ako Pravda na svojom webe informovala o svojom predaji.

Denník N napríklad predvlani poukázal na to, ako Parlamentní listy opakovane priniesli rozhovor so švédskym extrémistom Björnom Herstadom, ktorého prezentovali ako novinára. Herstad na základe rôznych poloprávd vysvetľoval čitateľom, že Švédsko sa premenilo na rozvrátenú krajinu.

Tieto články vyhovovali práve politikom, ako je Zeman alebo predseda strany SPD Tomio Okamura, pre ktorých sa migranti stali hlavnou politickou témou.

Partnerské Parlamentné listy

Valenta zatiaľ neprezradil, aké má zámery s Pravdou. Nie je jasné, či bude pokračovať doterajšia šéfredaktorka Slišková, ktorá prišla za bývalého majiteľa Biermanna, ani či redakcia bude spolupracovať s ďalšími titulmi Valentovej mediálnej skupiny.

Valenta na Slovensku vlastní aj slovenskú verziu Parlamentných listov, ktorá tu má vlastnú redakciu. V porovnaní s českou verziou sú jej články podstatne miernejšie.

Projekt Konšpirátori.sk, ktorý zostavuje databázu dezinformačných webov, nedávno slovenskú verziu Parlamentných listov vyškrtol. Česká verzia v databáze zostala naďalej.

Od upratovacieho tendra po bejby

Pravdu pred Biermannom vlastnila britská mediálna skupina Daily Mail & General Trust. Za ich éry bol denník pomerne kritický voči vláde.

V roku 2008 jeho vtedajší redaktor Lukáš Milan odhalil kauzu predraženého tendra na upratovanie vojenských kasární. V dôsledku nej musel odstúpiť vtedajší minister za Smer František Kašický, ktorého potom vyslali do Bruselu ako veľvyslanca pri NATO.

Po predaji Biermannovi sa zameranie Pravdy zmenilo, denník začal byť naklonený strane Smer. Za éry ministra obrany Ľubomíra Galka niektorých jej redaktorov odpočúvala vojenská tajná služba.

Keď v novembri 2011 unikli tieto odpočúvania do médií, ukázalo sa, že napríklad podpredseda Smeru a dnešný minister vnútra Robert Kaliňák hovoril redaktorke Vande Vavrovej, čo má písať.

Familiárne ju oslovoval „bejby“ a tlačil na ňu, aby písala napríklad o Galkovej rýchlej jazde. Z odpočúvaní vyplývalo aj to, že Kaliňák sa snažil ovplyvňovať aj prácu šéfredaktorky Sliškovej.

„Vandi, ale šak ako, už sme sa dohodli, že ty budeš môj komunikačný prostriedok k Nore, takže choď Nore povedať moje stanovisko. A že si fakt želám, aby som jej nemusel volať,“ hovoril Kaliňák podľa odpočúvaní.

Šéfredaktorka Pravdy takúto interpretáciu odmietla „Je smiešne, čo si pán Kaliňák rozpráva a myslí, môže sa akurát tak hanbiť. Môžem vás ubezpečiť, že Vanda nie je nijaká spojka,“ reagovala Slišková.

Silná značka

Pravda je jediný nepretržite fungujúci slovenský denník, ktorý vychádzal aj pred rokom 1990. Jej história siaha až do roku 1920, keď vznikol pod názvom „Pravda chudoby“ – názov čiastočne odkazoval na ruské noviny Pravda, ktoré vydával Vladimír Iljič Lenin.

Za minulého režimu fungovala Pravda ako tlačový orgán Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska, v 80. rokoch v článkoch podporovala Gorbačovovu perestrojku.

V polovici 90. rokov ju ovládol podnikateľ Juraj Široký, v roku 2006 ju kúpili britskí vydavatelia.

V tom čase bola Pravda po bulvárnom Novom čase druhým najčítanejším slovenským denníkom, predalo sa jej v priemere zhruba 73-tisíc kusov denne.

Dlhodobo stratová

V polovici novembra 2008 zmenila Pravda dizajn. Namiesto klasického, veľkého novinového formátu zaviedla menší, časopisový formát a prešla na plnofarebnú tlač.

V tom čase mali všetky denníky problém s prepadom čítanosti pre hospodársku krízu. Keď Pravdu v roku 2010 kúpil Biermann, vykazoval denník predaj 51-tisíc výtlačkov.

Odvtedy toto číslo naďalej klesalo. V roku 2017 vykazovala denný predaj na úrovni zhruba 36-tisíc výtlačkov.

„Pravda je najčítanejší mienkotvorný denník na Slovensku. Denne ho číta šesť percent slovenskej populácie, čo je viac ako 260-tisíc ľudí. Vyplýva to z prieskumu MML– TGI uskutočneného od januára do decembra 2017 spoločnosťou Median SK,“ píše Pravda v aktuálnom článku, v ktorom informuje o zmene vlastníkov.

Pomerne silná je Pravda na webe, aspoň raz za mesiac si na ňu klikne viac než 1,5 milióna ľudí. Významnú časť jej návštevnosti však nerobí spravodajstvo, ale je za ňou sekcia o varení s názvom Varecha.

Vydavateľ Pravdy je dlhodobo v strate. Podľa databázy Finstat ročne prerobí viac než milión eur.

O tom, že by mohla byť Pravda na predaj, sa preto hovorí už dlhší čas. Portál Mediálne.sk koncom roku 2016 napísal, že sa o ňu zaujíma finančná skupina Penta. Jej hovorca to vtedy nekomentoval.

Dnes na DennikE.sk

Železničiari ignorujú hodnotu za peniaze, za 140 miliónov nakúpia vlaky, aké chcú oni – naftové či s menšou kapacitou

Foto - TASR
Foto – TASR

Železničiari ignorujú odmietavý posudok Útvaru hodnoty za peniaze a ďalej pripravujú súťaže na súpravy za viac než 140 miliónov eur. „Obstarávania budú pokračovať, keďže som sa nie úplne stotožnil so stanoviskom ÚHP,“ povedal minister Andrej Doležal.

Týždeň v európskej ekonomike: Komisia pripravuje uhlíkové clo, môže spôsobiť konflikt s USA

Plagáty z Fridays for Future v Berlíne. Foto - TASR/AP
Plagáty z Fridays for Future v Berlíne. Foto – TASR/AP

Týždeň v európskej ekonomike Radovana Geista z portálu Euractiv.sk:

  • Európa zvažuje podobu uhlíkového cla, môže to byť problém pre USA.
  • V oblasti umelej inteligencie vedú Spojené štáty, Čína rýchlo napreduje, Európa zaostáva.
  • Kríza zmenila trh práce, digitálne technológie prinášajú príležitosti aj riziká.

Minúta po minúte

Vláda zatiaľ neplánuje rozdávať ľuďom respirátory FFP2. Premiér tvrdí, že zatiaľ sa dajú kúpiť za dobré ceny a kľúčové obchodné reťazce by ich mohli ponúknuť bez marže. „Nič nie je zadarmo, nie sme Ficova ani Pellegriniho vláda,“ dodal.

Premiér tvrdí, že ak by vláda ponúkala respirátory občanom zadarmo, aj tak by ich nakoniec museli zaplatiť zo svojich daní. Napríklad v Nemecku rozdajú respirátory miliónom ľudí z ohrozených skupín.

Poplatok 33 eur za zápis rodných čísel spoločníkov alebo štatutárov firiem do obchodného registra sa zrejme zruší. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) ohlásila, že pripravuje zmenu legislatívy.

Povinnosť zapísať rodné čísla do obchodného registra vyplýva z novely, ktorú schválil parlament za bývalej vlády. Súčasná koalícia ju nezrušila, len sa posunul termín na koniec septembra 2022.

Na problém upozornil Denník E, týkal by sa zrejme 300-tisíc firiem.

„Po tom, čo som sa dôkladne oboznámila s týmto dedičstvom, čo som si na ministerstve našla, tak som sa rozhodla, že zruším poplatok za doplnenie rodného čísla a súčasne hľadám riešenie, ako to urobiť, aby to bolo aspoň sčasti automatizované, to znamená, aby sme čo najviac uľahčili podnikateľom splniť si túto povinnosť,“ uviedla Kolíková.

„Pripravujem legislatívu k tomu potrebnú, že ak budú dopĺňať len rodné číslo, tak vytvorím možnosť, aby to bolo bez poplatku,“ dodala.

Asociácia hotelov a reštaurácií nepovažuje za dostatočné odloženie platby sociálnych odvodov, ktoré dnes schválila vláda. Podľa nej by mala radšej podnikateľom z ich odvetvia odvody do Sociálnej poisťovne za január úplne odpustiť.

Podmienkou odkladu je prepad obratu aspoň o 40 %. Štát počas koronakrízy už umožnil odklad sociálnych odvodov za viacero vlaňajších mesiacov, odpustenie sa týkalo len apríla 2020.

„Vládou schválený lockdown v praxi znamená, že podnikatelia v ubytovaní či stravovaní nemôžu poskytovať svoje služby a riadne podnikať. Je zrejmé a preukázateľné, že v takejto situácií nie je možné žiadať od podnikateľov v hotelierstve a gastronómii, aby si v celom rozsahu a s odkladom splnili svoje povinnosti voči Sociálnej poisťovni,“ napísala asociácia.

Reštaurácie môžu aktuálne poskytovať služby len cez výdajné okienka, oddnes navyše platí prísnejší zákaz vychádzania, ktorý vyžaduje od veľkej časti ľudí negatívny test aj na cestu do práce či do prírody.

Čínska centrálna banka nevylučuje, že povolí vstup Ant Group na burzu. V novembri odmietla rekordnú primárnu ponuku akcií firmy na burzách v Šanghaji a Hongkongu a následne jej spolu s materským podnikom Alibaba nariadila reorganizáciu.

Ant Group sa vlani chystala predať akcie za 34,4 miliardy dolárov, čo by znamenalo historicky najväčšie IPO.

„Povedal by som, že ak budete postupovať podľa štandardov právnych pokynov, dočkáte sa výsledku,“ povedal guvernér centrálnej banky Kang I. Zastavenie primárnej ponuky akcií označil za komplikovanú záležitosť.

Prečo stopli rekordné IPO

Médiá a agentúry spájajú postup čínskej vlády proti Ant Group a materskej Alibabe s kritikou čínskych regulačných úradov, s ktorou zakladateľ Jack Ma vystúpil vlani v Šanghaji.

Vyhlásil, že regulácia brzdí inovácie a čínske banky prirovnal k záložniam. Následne sa na takmer tri mesiace vytratil z verejnosti.

V čom je problém IT firiem

V širšom kontexte stráca Peking trpezlivosť s prílišným vplyvom technologických gigantov, ako je Alibaba, Ant či Tencent. Bežný Číňan sa bez ich služieb v každodennom živote nezaobíde.

Sú nevyhnutné okrem iného na komunikáciu, nákupy na internete, investície na akciovom trhu či na uzavretie poistenia. Tieto firmy sú čoraz viac vnímané ako ohrozenie ekonomickej a politickej stability krajiny.

Viac o Ant Group:

  • Skupina je najväčším čínskym sprostredkovateľom platieb, mesačne jej službu Alipay využije 730 miliónov ľudí.
  • Jedna z divízií sa zaoberá úvermi. Inkasuje poplatky za to, že prepája potenciálnych zákazníkov s poskytovateľmi pôžičiek. (čtk, bbc)

Finančná správa by za porušenia daňových predpisov počas koronakrízy mala uložiť sankcie zhruba 25 miliónov eur, tvrdí ministerstvo financií. Argumentuje tak v prospech svojej novely daňového poriadku, ktorá umožní odpúšťať pokuty či úroky.

O novele rozhoduje parlament na prebiehajúcej schôdzi v zrýchlenom režime, zatiaľ ju schválil v prvom čítaní. Vláda by potom podmienky spresnila v nariadení.

Suma 25 miliónov eur by sa podľa ministerstva týkala zhruba 45-tisíc právnických osôb a dvetisíc občanov. Väčšinu z nej predstavuje úrok z omeškania za neuhradie DPH včas.

Novela podľa ministerstva umožní odpúšťať sankcie aj za neskoré podanie priznania dane k nehnuteľnosti. Tú vyberajú obce a mestá, posledný termín je 1. február.

Výber úhrad z elektronických diaľničných známok vlani klesol o desatinu, Národná diaľničná spoločnosť ohlásila príjem 71,4 milióna eur bez DPH. Na rozdiel od uplynulých rokov si ich výrazne viac kupovali slovenskí vodiči.

Diaľničné známky sa na Slovensku platia za osobné autá. Nákladné autá a autobusy platia elektronické mýto, správcom systému je SkyToll.

Vlani bola zavedená 365-dňová známka, ktorá nie je viazaná na kalendárny rok.

Aké čísla hlásila NDS

  • Príjem z úhrady elektronických diaľničných známok za vlaňajšok klesol o desatinu na 71,36 milióna eur. Za rok 2019 NDS informovala o príjme 79,37 milióna eur.
  • 77 % tvorili tržby z predaja domácim vodičom.
  • Najväčší podiel na tržbách mala ročná známka (28,4 milióna eur), nasledovala 365-dňová (24,1 milióna eur), 10-dňová (14,1 milióna eur) a 30-dňová (4,7 milióna eur).
  • V júli a auguste, keď boli opatrenia proti koronavírusu uvoľnené, tržby medziročne rástli.

Nemecká vláda výrazne zhoršila odhad ekonomického rastu na tento rok na 3 %, na jeseň očakávala prírastok HDP o 4,4 %. Z novej prognózy vyplýva, že na dosiahnutie úrovne pred koronakrízou bude hospodárstvo potrebovať výrazne viac času.

Podľa ministra hospodárstva Petra Altmaiera sa epidemická situácia v Nemecku zlepšuje, vplyvom mutácií koronavírusu je však stav ekonomiky stále veľmi vážny. Odhaduje, že do predkrízového stavu sa dostane až v druhej polovici roka 2022.

Nemecký HDP vlani klesol podľa odhadu štatistického úradu o 5 %. Spresnené dáta vrátane vývoja za 4. kvartál zverejní v piatok. (čtk, reuters)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať