Za Kaliňáka zodpovedala za zlyhania štátneho IT, za Pellegriniho z nej chcú urobiť vicepremiérku pre investície

Vládne IT zákazky, ktoré boli platené z OPIS-u (predchádzajúci eurofondový IT program), majú veľmi zlú povesť. Boli to obrovské, pravdepodobne značne predražené projekty, o ktorých pred ich nákupom nebola žiadna verejná debata. Štát na ne minul miliardu eur, no kvalita elektronických služieb štátu je stále žalostná. Pred dvoma rokmi ich verejne skritizoval aj prezident Andrej Kiska.

Najviac zákaziek z OPIS-u robilo ministerstvo vnútra. Podľa verejných dokumentov sa na jeho projekty použilo viac ako 300 miliónov eur, teda tretina európskych peňazí určených na IT.

Väčšinu zákaziek ministerstvo robilo alebo aspoň začalo za prvej Ficovej vlády. Ministrom vnútra bol Robert Kaliňák a šéfkou IT sekcie jeho pravá ruka Denisa Saková. Ďalšia časť projektov sa potom začala za druhej Ficovej vlády, keď bola Saková vedúcou služobného úradu. Teraz sa chystajú nové IT zákazky už z nových eurofondov, ktoré má na vnútre pod palcom opäť Saková.

Kaliňákova najznámejšia podriadená  je teraz favoritom na post vicepremiérky pre investície (vrátane štátneho IT), čo bola donedávna Pellegriniho funkcia.

Saková, ktorá sa ukázala ako manažérka neúspešných projektov, by teda teraz mala mať posledné slovo v štátnych zákazkách v informatike za približne miliardu eur, a k tomu ešte mala dohliadať nad všetkými eurofondami a koordinovať aj ďalšie veľké štátne investície.

Projekt, o ktorom hovoril prokurátor

Pozornosť na veľké IT zákazky na vnútre nedávno upriamil prokurátor Vasiľ Špirko. Hovoril o zákazke na IT dodávku sieťových komponentov a technológií na jar 2010 za zhruba 15 miliónov eur. Podľa dostupných informácií nešlo o zákazku platenú z eurofondov.

Špirko opísal podozrenie, že pri tejto zákazke boli úplatky, ktoré mali zabezpečiť účasť vo verejnom obstarávaní. Úplatky v sume asi pol milióna eur mali ísť Kaliňákovi a Počiatkovi. Podľa dostupných zdrojov sa do súťaže zapojili dve firmy, vyhrala firma Tempest. Firma akékoľvek podozrenie z úplatkov odmietla.

Podľa registra partnerov verejného sektora konečnými užívateľmi výhod Tempestu sú Peter Kotuliak, Štefan Petergáč a Jozef Mokrý. Tie isté osoby sú konečnými užívateľmi výhod aj v ďalších štyroch IT firmách – Datalan, Softip, VT Group a Accalio, ktoré majú takisto vládne zákazky. Datalan mal zákazky aj na ministerstve vnútra.

V IT tendroch na ministerstve vnútra boli úspešné aj iné firmy, napríklad Ditec, ktorému sa darí aj na finančnej správe. Ditec robil pre vnútro IS registra fyzických osôb, ďalej spolu s firmou Soitron elektronické služby národnej evidencie vozidiel, dodával aj elektronické služby matriky (spolu s firmami Aliter a Atos IT Solutions).

V zákazkach na ministerstve vnútre v posledných rokoch uspeli aj Hewlett-Packard (HP), ktorý robil projekt elektronickej identifikačnej karty (eID), SAP, Ericsson, Microcomp, rovnako Gratex. Aj tieto firmy mali zákazky aj na iných úradoch či ministerstvách.

Projekty, ktoré kritizuje IT komunita

IT odborníci, s ktorými sme hovorili, označujú za najhorší projekt na vnútre informačný systém Identifikátora fyzických osôb. Ministerstvo na ňom začalo robiť v roku 2009. Na projekt bolo z eurofondov vyčlenených takmer 13 miliónov eur, dodávateľmi boli Gratex a Asseco Central Europe.

Projekt riešil náhradu rodného čísla za iný identifikátor, žiadna náhrada však doteraz nie je. „Projekt bol celý vyfaktúrovaný, ale nič z neho nie je spustené,“ zhodnotil jeden z IT odborníkov.

Ministerstvo o projekte okrem iného napísalo, že zvýši spokojnosť občanov, lebo úrady si budú vedieť vzájomne vymieňať údaje a prinesie to „odbremenenie občana od povinnosti duplicitného poskytovania potvrdení“. Nič také však doteraz nefunguje.

IT odborníci majú výhrady aj k projektu registra fyzických osôb, v ktorom majú byť zapísané všetky fyzické osoby, ktoré komunikujú s verejnou správou na Slovensku (dodávateľom projektu je Ditec). Majú v ňom byť zapísaní aj cudzinci, ale neplní sa to. Pre časť fyzických osôb tak nie je referenčným registrom, čo je jeho úlohou.

Verejnosti najznámejším je projekt elektronickej identifikačnej karty (eID). Účastníci IT podujatia ITAPA, kde chodia zástupcovia firiem, ktoré majú zmluvy so štátom a štátni IT úradníci, ho v roku 2015 označili za najlepší nový projekt.

Saková vtedy povedala, že jeho najväčší prínos je v tom, že občan nemusí nosiť občiansky preukaz a zároveň nejakú kartu na sprístupnenie elektronických služieb. „Má to všetko v jednom. Zároveň ju môže použiť v budúcnosti aj na iné projekty na svoju autentifikáciu do sveta elektronických služieb,“ povedala Saková.

Projekt stál 48 miliónov eur, ale širšie využitie chýba. Nie je známe, že by samo ministerstvo vnútra prichádzalo s nápadmi, kde všade by sa eID dali využiť, alebo že by sa zaujímalo o to, ako podnietiť IT riešenia na ich využitie. To, že sa s eID môžete prihlásiť na iné štátne weby cez Slovensko.sk, je už iný projekt, ktorý robil NASES patriaci pod úrad vlády.

Elektronické občianske sa vydávajú od roku 2013, ale oddelenia dokladov ministerstva vnútra ich mnohým ľuďom neaktivovali. Mnohí občania síce eID majú, ale nemajú BOK, takže preukaz na elektronické služby štátu nemôžu využívať.

Pripomeňme situáciu spred konca roku 2016, keď sa blížil termín pre povinné e-schránky pre firmy, no väčšina štatutárov nemala eID s BOK-om. Ministerstvo vnútra začalo konať až po veľkom tlaku, Pellegrini termín radšej po tretíkrát odsunul.

Naposledy sa o eID hovorilo pred pár mesiacmi, keď vyšla najavo chyba v čipe elektronických občianskych a hovorilo sa o riziku, že by to mohli zneužiť hackeri. Ministerstvo za chybu nemohlo, ale komunikáciu nezvládlo. Doteraz však nie je hotová aplikácia na výmenu certifikátov na diaľku. Každý, kto potrebuje elektronický podpis, musí si tak ísť osobne nahrať nové certifikáty na pracovisko dokladov.

Nadácia Zastavme korupciu nedávno upozornila, že zo všetkých prijímateľov eurofondov musí najviac peňazí vrátiť ministerstvo vnútra. Korekcie pri jeho IT projektoch dosiahli 18 miliónov eur. Najvyššie mal projekt eID (7 miliónov eur) a projekty Elektronické služby pre osvedčenie o evidencii vozidla a IS registra fyzických osôb (každý 2,5 milióna).

Kontrolóri ministerstvu podľa živé.sk vytkli, že napríklad pri eID nerozoslalo všetkým záujemcom o tender odpovede na e-mailové žiadosti o vysvetlenie, čo je osobný doklad a či je potrebné robiť v referenciách prepočty na eurá.

…lebo sa správajú ako štát v štáte

Ministerstvo vnútra má na papieri rozpracovaných niekoľko nových IT projektov, ktoré sa majú platiť už z nových eurofondov. Riadiaci výbor pre IT eurofondy (OPII), ktorému donedávna predsedal Pellegrini, nechal koncom minulého týždňa tri Sakovej projekty prerobiť (IT prostredie úradníka, centrálne komponenty správneho konania a riadenie procesov a dát). Dokopy mali stáť len o niečo menej ako 50 miliónov eur.

IT odborníci, s ktorými sme hovorili, to zhodnotili tak, že ministerstvo vnútra prišlo s úplne novou predstavou o svojom IT, ktorú chce presadiť aj na iných úradoch. Teraz spravili plán nových centrálnych komponentov, ktoré majú všetci používať, ale s ostatnými to poriadne nedohodli.

Slovensko.Digital vo svojich pripomienkach upozornilo, že v štúdii projektu IT prostredia úradníka sa na mnohých miestach konštatuje možnosť použitia vytvoreného riešenia pre „iné orgány VS“. „Z navrhnutého projektu je však zrejmé, že potreby a možnosti iných organizácií neboli nijako analyzované, a to na organizačnej ani na technickej úrovni. V štúdii nie je nijakým spôsobom načrtnutý plán nasadzovania riešenia na iné OVM a ani spolupráca s nimi,“ uviedlo Slovensko.Digital.

Keď bude vicepremiérkou pre investície a šéfkou riadiaceho výboru Saková, bude môcť schvaľovanie projektov ovplyvniť.

Časť IT komunity Sakovej IT tímu tiež vyčíta, že sú málo otvorení, keď chystajú nový projekt. Kým na úrade vicepremiéra pre informatizáciu sa vytvorili pracovné skupiny, na ministerstve vnútra nič také nie je. A pritom chcú tvoriť projekty, ktoré majú využívať úrady v celom štáte. „Zavrú sa na tri mesiace do svojej kancelárie a potom prídu s ‚geniálnym‘ riešením,“ zhodnotil nemenovaný IT odborník.

Ministerstvo vnútra buduje tiež vládny cloud, teda serverovňu, úrady by už nemali nakupovať hardvér, výnimkou je, keď ide o niečo špeciálne. No aj tak je otázka, prečo napríklad finančná správa chce teraz nakúpiť hardvér za 50 miliónov eur.

• Elektronické služby MV SR na úseku verejného poriadku, bezpečnosti osôb a majetku: eurofondy (NFP): fáza 1 – 43,5 mil. eur, fáza 2 – 4,25 mil. eur, dodávatelia – SAP, Ericsson, MICROCOMP – Computersystém
• Elektronická identifikačná karta: NFP: 46,4 mil. eur, dodávateľ – Hewlett-Packard
• Elektronické služby informačných systémov MV SR na úseku policajného zboru: realizačné náklady 1. fáza – 29,2 mil. eur, 2. fáza – 10,8 mil. eur, dodávatelia – SAP, Ericsson, MICROCOMP – Computersystém
• Elektronické služby národnej evidencie vozidiel:  realizačné náklady 40,5 mil. eur, dodávatelia – Soitron, Ditec
• Elektronické služby pre osvedčenie o evidencii vozidla: NFP: 30,8 mil. eur, dodávateľ – Hewlett-Packard
• IS registra fyzických osôb: realizačné náklady – 19,3 mi. eur, dodávateľ – Ditec
• Elektronické služby Národnej evidencie vozidiel, časť 2: NFP 18,6 mil. eur
• Elektronické služby centrálnej ohlasovne: realizačné náklady: 8,84 mil. eur, dodávateľ – Gratex
• IS Identifikátora fyzických osôb: NFP: fáza 1 – 12,6 mil. eur, fáza 2 – 704-tis. eur (realizačné náklady 8,2 mil. eur), dodávateľ – Gratex, Asseco
• Elektronický archív Ministerstva vnútra SR: realizačné náklady: 9,9 mil. eur, dodávateľ Aliter Technologies, IBM
• Elektronizácia služieb matriky: NFP: 9,1 mil. eur, dodávatelia Ditec, Aliter Technologies, Atos IT Solutions
• Rozšírenie projektu Elektronické služby informačných systémov MV SR na úseku policajného zboru: NFP: fáza 1 – 8,4 mil. eur, fáza 2 – 551-tisc. eur, dodávatelia SAP, Ericsson, MICROCOMP – Computersystém
• IS Registra adries: realizačné náklady: 7,7 mil. eur, dodávateľ – NESS

Zdroj: web ministerstva vnútra, informatizacia.sk