Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ficovi ľudia kšeftujú s pozemkami rovnako ako Mečiarovi v kauze Slavkov

Slovenský pozemkový fond za pochybných okolností vydal cez reštitúcie pozemky blízko Bratislavy. Dostali sa do rúk bývalého suseda Roberta Fica, ktorý vzápätí dosiahol, že na nich môže stavať.

Pozemky v Ivánke pri Dunaji. Foto N - Tomáš Benedikovič
Pozemky v Ivanke pri Dunaji. Foto N – Tomáš Benedikovič

Obrovský sklad a záchytné parkovisko pre Bratislavu postaví podnikateľ a bývalý sused Roberta Fica vďaka Slovenskému pozemkovému fondu, ktorý ovláda Smer.

Peter Sýkora sa dostal k lukratívnym pozemkom blízko bratislavského letiska cez reštitúcie. Spôsob, ktorým získal vyše 650-tisíc štvorcových metrov pôdy kúsok za hlavným mestom, v Ivanke pri Dunaji, je podobný škandálu Veľký Slavkov z čias prvej Ficovej vlády.

Ľudia blízki Vladimírovi Mečiarovi vtedy lacno skúpili od reštituentov pozemky v Tatrách. Ich vydanie by reštituenti na pozemkovom fonde nevybavili bez podnikateľov napojených na HZDS. Fico hovoril o zlodejine, donútil odísť ministra pôdohospodárstva za HZDS Miroslava Jureňu a vedenie fondu.

Vybavovačom sa darí

Aj v prípade podnikateľa Sýkoru sú reštituenti, ktorí sa márne pokúšali na fonde domôcť vydania pôdy. Tú ich predkom kedysi zhabali. Až keď do procesu vstúpili Sýkorovi ľudia, veci sa pohli.

„Sami by sme to takto v živote nevybavili,“ vraví 65-ročná reštituentka Eva Brnová. Štát pre ňu a jej troch príbuzných nemal pozemok v Bernolákove. Ponúkol im preto náhradný – 1,3 hektára pôdy za Galantou alebo 1200 eur každému. „To bolo strašne málo peňazí.“

Keďže nevedeli, či navrhnutý vzdialený pozemok vziať, na ponuku nereagovali a čakali, čo fond urobí. Po čase za nimi prišiel Sýkorov človek – Peter Grécky. „Ponúkol nám raz toľko a ešte kúsok viac.“ Za štvorcový meter to vychádzalo okolo 1,20 eura, tak sa dohodli a reštitučný nárok naňho previedli.

O necelé dva mesiace, v auguste 2013, pozemkový fond vydáva takmer 1,3 hektára pôdy, no už podstatne bližšie k Bernolákovu, v necelých päť kilometrov vzdialenej Ivanke pri Dunaji.

Ktorý pozemok sa prevedie, navrhol Grécky, fond to len odklepol. „Nakoľko nebola zistená žiadna zákonná prekážka jeho vydania, pozemok bol v reštitúcii vydaný,“ povedal hovorca fondu Martin Kormoš.

Daňový raj v Emirátoch

Od júna 2013 do júla 2014 Sýkorovi ľudia získali od fondu dokopy 65 hektárov v Ivanke pri Dunaji. Sú hneď pri starej ceste na Senec, neďaleko letiska. Podľa centrálneho registra ich nadobudli cez 22 zmlúv.

Za fond ich podpisovali generálna riaditeľka Gabriela Matečná a jej námestník Róbert Poloni, obaja sú nominanti Smeru. Zmluvy sa týkajú takmer 60 reštituentov.

Priamo na Sýkoru postúpili svoje reštitučné nároky aj Erika Holotová so siedmimi súrodencami.

„Keď sme zistili, že pôvodný pozemok nám nie je možné vrátiť, pristúpili sme na odpredaj reštitučného nároku, aby sme sa dožili nejakého záveru. Jedinec na fonde nemá šancu,“ hovorí dôchodkyňa Holotová. Koľko dostali za vyše 6,2 hektára, zverejniť nechcela.

Fond tvrdí, že Sýkorovi nedal zoznam reštituentov, ktorých by mohol osloviť, aby sa dopracoval k pozemkom, o ktoré mal záujem.

Podnikateľ Sýkora sa odmietol baviť o tom, ako sa mu podarilo k pozemkom dostať. Po otázke, odkiaľ vedel o reštituentoch, položil telefón: „Nebudem sa vám k tomu vyjadrovať. Bohužiaľ, mám inú robotu, takže príjemný zvyšok dňa.“ Na otázky zaslané mailom doposiaľ nereagoval.

Zreštituovaných 65 hektárov dnes už vlastní firma Logistic Park, ktorej konateľom je práve Sýkora. Skutoční vlastníci sú neznámi. Spoločnosť ovláda schránková firma Commercial Finance Corporation DWC-LLC, sídli v daňovom raji – Spojených arabských emirátoch.

Dom pre Határa z Gorily

Sýkora vo veľkom podniká so stavebnými pozemkami v okolí Bratislavy. Predáva parcely v Bernolákove, Malinove a Hamuliakove. Podľa obchodného registra je zapísaný v desiatkach firiem.

Keď Fico žil v paneláku na Dlhých dieloch, Sýkora býval o dve poschodia pod ním. Sýkora pre denník SME v roku 2013 povedal, že rovnaká adresa s Ficom je náhoda, nikoho z politikov Smeru vraj nepozná.

Pred štyrmi rokmi Sýkora odpredal dom na Devínskej ceste v Bratislave Ficovmu tajomníkovi Františkovi Határovi, o ktorom sa píše v spise Gorila, že chodil do konšpiračného bytu za šéfom Penty Jaroslavom Haščákom a rozoberali aj čierne peniaze pre Smer. Kým ešte Határ žil, o kúpe domu nechcel novinárom nič povedať.

Pozemky v Ivánke pri Dunaji. Foto N - Tomáš Benedikovič
Pozemky v Ivanke pri Dunaji. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ústretová obec

Aj keď Sýkorovi ľudia získali od pozemkového fondu poľnohospodársku pôdu, Logistic Park môže postaviť skladovú halu s rozlohou vyše 150-tisíc štvorcových metrov a parkovisko s viac ako 1100 miestami, ktoré naplánovali pre klientov skladu a návštevníkov Bratislavy.

Obecné zastupiteľstvo v Ivanke pri Dunaji vlani v máji zmenilo územný plán podľa želania firmy a na pozemkoch blízko letiska povolilo objekty priemyselnej výroby a skladov.

O tom, že by sa na poliach mohlo stavať, vedeli tamojší poslanci minimálne od novembra 2013. Obecné zastupiteľstvo vtedy povolilo pracovať na zmene územného plánu. Podľa zápisnice poslanci konali na popud firmy Logistic Park, ktorá ohlásila zámer vybudovať veľkú skladovú halu.

Vďaka výstavbe niekoľkonásobne narastie hodnota zreštituovaných pozemkov.

„Zarobia na tom len vyvolení. Reštituenti opäť dostali len odrobinku. Pozemkový fond pritom musel vedieť, že sa na pozemkoch nebudú sadiť zemiaky,“ povedala jedna z reštituentiek. Meno zverejniť nechcela.

Fond: O plánoch sme nevedeli

Pozemkový fond ovládaný Smerom reagoval, že o plánoch Sýkoru stavať nevedel.

„Táto skutočnosť nevyplynula ani z doloženej územnoplánovacej informácie, ktorá je súčasťou každého reštitučného spisu a podľa ktorej bola uvedená lokalita určená na poľnohospodárske využitie,“ napísal hovorca fondu Kormoš.

Podľa uzavretých zmlúv fond prevádzal na Sýkorových ľudí pôdu aj potom, ako obecné zastupiteľstvo Ivanky pri Dunaji umožnilo stavať neďaleko letiska, pri štátnej ceste z Bratislavy na Senec. Rozhodnutie padlo v máji 2014, odvtedy ešte získali okolo 10 hektárov pôdy.

Že Sýkora od začiatku plánoval v tejto oblasti stavať, naznačuje obchodný register. Jednu zo starých firiem premenoval na Logistic Park v septembri 2013, práve vtedy Sýkorovi ľudia rozbiehali uzatváranie zmlúv s fondom.

Zreštituovanú pôdu na firmu previedli až v momente, keď už mali 65 hektárov istých.

Na pozemkoch sa už začalo so zemnými prácami. Odstránili z nnich stromy a burinu. Sklad aj parkovisko majú byť hotové do budúcej jesene.

Logistic Park v projekte opisuje, ako sa čoskoro zlepší dopravné napojenie v blízkosti skladu, keďže sa má cesta na Senec rozšíriť na štyri pruhy a východne od lokality má viesť trasa diaľnice D4.

Fico: Na fonde bačujú

Aj v prípade Veľkého Slavkova plánovali podnikatelia blízki Vladimírovi Mečiarovi stavať na zreštituovaných pozemkoch. Prokuratúra však po medializácii obchod zastavila. Fico sľuboval zmenou pravidiel takýmto škandálom zabrániť.

Nepodarilo sa. O dva roky neskôr, ešte kým bol Fico pri moci, denník SME odhalil, že zlodejina pokračovala. Mečiarovi ľudia zmarený obchod s pozemkami v roku 2009 doviedli do úspešného konca.

Od rovnakých reštituentov získali pozemky vo Veľkej Lomnici a v Starej Lesnej. Majú ich dodnes, zatiaľ na nich nič nie je.

Keď Fico preberal vládu po Ivete Radičovej, vravel, že „na fonde bačujú krížom-krážom“. Vymenil preto vedenie a za šéfku fondu presadil Gabrielu Matečnú.

„Ide o človeka priamo z fondu. Človeka, ktorý sa vyzná v problematike, ktorý bude garantovať čistotu procesov,“ vyhlásil Fico v apríli 2012, keď ju vláda vymenovala do funkcie.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Štátny tajomník Švejna: Mám problém, ak musím byť v dôchodkoch solidárny aj s tými, ktorí nerobili

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Pri minimálnom dôchodku sú dva problémy, tvrdí v rozhovore pre Denník E štátny tajomník ministerstva práce Ivan Švejna. Nemáme peniaze na takéto štedré dôchodkové opatrenie a druhý problém tkvie v tom, či má dostávať rovnakú penziu ten, ktorý robil, ako ten, čo nerobil.

Minúta po minúte

Zdieľať

Bankomaty Poštovej banky budú fungovať aj bezkontaktne

Z bankomatov Poštovej banky si budú môcť klienti vybrať hotovosť alebo urobiť iné operácie bezkontaktne. Nebudú musieť vložiť kartu, stačí ju priložiť alebo použiť mobil či hodinky.

Túto technológiu budú síce využívať jej klienti alebo klienti 365.bank, a to na 187 bankomatoch. Takisto klienti ostatných bánk, ak by potrebovali využiť výber z cudzieho bankomatu.

Bezkontaktne sa nebudú dať urobiť reťazové operácie. Teda ak si chce niekto napríklad najprv pozrieť zostatok na účte a potom vybrať hotovosť, musel by sa overovať PIN-om dvakrát. Vtedy je vhodnejšie použiť kartu tradičným spôsobom.

Zdieľať

USA pozastavia plánované clo na ďalší tovar z Číny a znížia existujúce tarify na čínsky dovoz. Čína sa výmenou za to zaviaže, že na budúci rok nakúpi viac amerických poľnohospodárskych produktov.

Obojstranné ústupky sú súčasťou návrhu prvej fázy obchodnej dohody medzi Spojenými štátmi a Čínou, píše Reuters.

Biely dom zatiaľ nevydal k rokovaniam oficiálne vyhlásenie, mlčí aj Čína.

Podľa zdrojov Reuters sa americký prezident Donald Trump a jeho poradcovia dohodli iba na konečnej podobe vlastného návrhu a čakajú na reakciu Pekingu.

Čo je v hre:

  • USA majú pozastaviť plánované uvalenie ciel na čínsky dovoz za takmer 160 miliárd dolárov ročne (clá majú začať platiť 15. decembra);
  • Spojené štáty by mali zároveň znížiť existujúce tarify na čínsky import o 50 percent;
  • Čína by mala na budúci rok nakúpiť americké poľnohospodárske produkty za 50 miliárd dolárov, čo je dvojnásobok oproti roku 2017 pred vypuknutím obchodnej vojny.

Cieľom opatrení je zmierniť obchodnú vojnu medzi dvoma najväčšími ekonomikami sveta, v ktorej od minulého roka vzájomne na seba uvaľujú dovozné clá.

Spor dvoch mocností negatívne vplýva na globálnu ekonomiku a prispieva k spomaľovaniu jej rastu.

Zdieľať

Výbohov fond znova nakupuje, tentoraz elektrotechnickú firmu BBF Tech

Realitno-investičný fond MiddleCap Group Miroslava Výboha kupuje firmu BBF Tech, spišskonovoveského výrobcu elektrotechnických zariadení. Ovládne tak jedného z najväčších hráčov v oblasti elektrických inštalácií a významného dodávateľa pre veľké developerské a priemyselné stavby. Informáciu zverejnil portál hnonline.sk.

V prípade kúpy BBF Tech MiddleCapom ide podľa hnonline.sk o klasickú investíciu nahromadeného kapitálu. Výbohov fond už kúpil aj český startup InsightArt. Ten overuje pravosť umeleckých diel cez využitie kozmických technológií. V lete zase prikúpil v Česku a na Slovensku siete očných optík Fokus.

Kto je BBF Tech a Miroslav Biroš:

  • Firma založená východoslovenským podnikateľom Miroslavom Birošom, ktorý ju aj vedie a do ktorej pribral ako 70-percentného investora britskú schránku Hillsbram Freight & Logistics Ltd. podnikateľa Ivana Petríčeka známeho zo železničného biznisu.
  • BBF Tech projektuje, vyrába a inštaluje elektrické zariadenia, zamestnáva vyše sto ľudí. Ide o vysoko ziskový biznis s vysokou pridanou hodnotou. Vlani firma utŕžila takmer 30 miliónov eur, až tretinu tržieb dokázala pretaviť do čistého zisku.
  • Aktuálne dodáva inštalácie na projekt Stanica Nivy v Bratislave aj najväčšiu výrobnú halu pre papierenskú výrobu v Ružomberku. Vlani získala veľkú zákazku na modernizáciu trafostaníc na bratislavskom letisku.
  • Birošove firmy pripájali stovky trafostaníc a desiatky fotovoltických elektrární na Slovensku, v Česku, v Bulharsku aj Bielorusku. Ako dodávatelia slovenských stavebných gigantov zabezpečovali elektroinštaláciu v tuneloch na Slovensku (Branisko), v Česku aj Poľsku.

Ivan Petríček ovláda minoritný podiel v logistickej skupine Budamar, ktorá v posledných rokoch nakúpila do svojho portfólia podiely v najväčšom európskom producentovi vagónov Tatravagónka Poprad či vo výrobcovi osobných vlakových súprav ŽOS Vrútky.

Miroslav Výboh je oligarcha blízky Smeru a osobný priateľ Roberta Fica. Vyrástol na zbrojárskom biznise, jeho meno zarezonovalo aj v medzinárodnej korupčnej kauze nákupu transportérov Pandur pre Česko. Teraz veľmi aktívne investuje do realít v Bratislave a Londýne, nedávno jeho nová firma Sytiq získala lukratívnu netransparentnú zákazku na  opravy pôšt. Špičky slovenského stavebníctva považujú Výboha za faktického majiteľa Doprastavu, on sám to popiera.

Akvizíciu BBF Techu skupinou MiddleCap musí ešte posúdiť Protimonopolný úrad SR.

Zdieľať

Európske akcie po víťazstve konzervatívcov v britských parlamentných voľbách rekordne stúpli. Investorov povzbudili aj správy o nádejnom vývoji týkajúcom sa americko-čínskej obchodnej dohody.

Konzervatívci premiéra Borisa Johnsona získali absolútnu väčšinu v Dolnej snemovni. Ich víťazstvo otvorilo cestu k brexitu do konca januára 2020.

Ako reagovali akcie:

  • paneurópsky akciový index Stoxx Europe 600 si pripísal 1,6 percenta a prekonal tak rekordnú zatváraciu hodnotu z apríla 2015;
  • hlavný index londýnskej burzy FTSE 100 stúpol o 1,7 percenta;
  • index menších britských firiem FTSE250 vzrástol o 5,4 percenta, najviac od mája 2010.

„Niektorí investori vnímajú dnešok ako predčasné Vianoce, pretože sa črtá skoré riešenie dvoch zásadných politických rizík,“ cituje Bloomberg Deana Turnera zo spoločnosti UBS Wealth Management.

Na devízových trhoch sa výrazne posilňuje libra.

Dopoludnia sa voči doláru zhodnotila o približne 1,8 percenta na 1,34 USD. Euro voči libre strácalo zhruba 1,4 percenta na 0,8342 GBP.

Zdieľať

Qantas chcú na ultradlhé lety Airbusy. Testovali ich s Boeingom

Airbus A350-1000 Foto - Airbus
Airbus A350-1000 Foto – Airbus

Aerolinky Qantas uprednostnili na najdlhšie komerčné lety stroje Airbusu pred Boeingom. Spoločnosť plánuje prevádzkovať pravidelné spojenie medzi Austráliou a New Yorkom či Londýnom bez medzipristátia.

Európsky a americký výrobca lietadiel súperili o prestížnu zákazku od roku 2017, píše Bloomberg.

Qantas pripravujú na ultradlhé lety objednávku 12 Airbusov A350-1000 (v hre bol konkurenčný Boeing 777X). Spoločnosť Citi odhaduje hodnotu zákazky na 3,5 miliardy austrálskych dolárov (2,2 miliardy eur).

Konečné rozhodnutie sa očakáva v marci budúceho roka. Prvý komerčný let by sa mal uskutočniť v prvej polovici roka 2023.

Ako testovali ultradlhé lety:

V októbri Qantas uskutočnili rekordné dlhý skúšobný let medzi New Yorkom a Sydney so svojím Boeingom 787 Dreamliner.

Stroj pristál po vyše 19 hodinách vo vzduchu. Letu sa zúčastnilo iba niekoľko desiatok ľudí, prevažne zamestnanci aeroliniek a členovia posádky.

Cieľom bolo preveriť dosah dlhých letov na ľudský organizmus. V lietadle sa monitorovali mozgové vlny, hladina melatonínu a bdelosti pilotov či vplyv osvetlenia, jedla a cvičenia na pasažierov.

Najdlhší komerčný let v súčasnosti prevádzkujú Singapore Airlines na linke medzi Singapurom a New Yorkom. Lietadlo Airbus A350-900 zvláda trastu za takmer 19 hodín.

Zdieľať

Medziročná inflácia na Slovensku sa v novembri zrýchlila na 3 percentá z októbrových 2,7 percenta. V medzimesačnom porovnaní spotrebiteľské ceny stúpli o 0,2 percenta.

V porovnaní s novembrom 2018 sa ceny zvýšili vo všetkých sledovaných kategóriách, informuje Štatistický úrad.

Najviac, o 5,3 percenta zdraželi potraviny a nealko nápoje. Ich ceny stúpli najrýchlejšie v tomto roku.

Inflácia na Slovensku je vyššia než v priemere za celú eurozónu.

NBS odhaduje tohtoročný rast spotrebiteľských cien na 2,6 percenta, čo je nepatrne viac než vlani.

Rast cenovej hladiny začiatkom budúceho roka ovplyvní ohlásené zdražovanie energií či zníženie DPH na ďalšie potraviny a na noviny.

Zdieľať

Ekonomický newsfilter:

  • Most-Híd pretlačil zníženie daní z práce, tak mestá musia zvyšovať dane z nehnuteľností.
  • Kamenický chce limitovať nasledujúceho ministra.
  • Wall Street verí, že Trump sa s Číňanmi dohodne.
Zdieľať

USA a Čína sa dohodli na podmienkach prvej fázy dlho očakávanej obchodnej zmluvy, informoval Bloomberg s odkazom na zdroje oboznámené so situáciou. Text teraz čaká na Trumpov podpis.

Poradcovia pre obchodné záležitosti teraz majú v pláne schôdzku s prezidentom, na ktorej s ním chcú podmienky dohody prebrať. Oficiálne oznámenie by podľa zdrojov Bloombergu mohlo prísť v nasledujúcich hodinách.

Spojené štáty a Čína spolu od minulého roka vedú obchodnú vojnu, v ktorej na seba vzájomne uvaľujú cla. Zároveň sa snažia dosiahnuť dohodu, ktorá by ich obchodné spory vyriešila. (bloomberg, čtk)

Zdieľať

Karoq sa bude vyrábať v bratislavskom VW od jesene 2020

Škoda Karoq sa začne montovať v bratislavskom Volkswagene na jeseň budúceho roka z dovážaných dielov. Karosérie kompaktného SUV modelu sa budú naďalej produkovať a lakovať v závode Škody v českých Kvasinách.

Podrobnosti o výrobe Karoqu zverejnila Škoda Auto na webovej stránke.

Bratislavský VW by mal byť piatou fabrikou, v ktorej sa bude montovať.

K závodom v českých Kvasinách, Mladej Boleslavi a čínskom Ning-po najnovšie pribudol ruský Nižný Novgorod, kde sa vyrába aj Octavia a SUV Kodiaq.

Škoda je jednou zo zhruba desiatich značiek, ktoré sú súčasťou koncernu VW.

Aký je záujem o Karoq

Karoq je na trhu od októbra 2017. Patrí k najžiadanejším modelom Škody, dopyt po ňom výrazne prevyšuje ponuku.

V roku 2018 sa predalo 115 700 kusov, za 11 mesiacov tohto roka 137 700 vozidiel Karoq.

V Bratislave už Škoda vyrába svoj najmenší model Citigo iV – prvý s plne elektrickým pohonom.

Zdieľať

Slovensko je pripravené pripojiť sa k iniciatíve uhlíkovo neutrálnej ekonomiky do roku 2050. „Slovensko sa pripojí k väčšine európskych krajín, pretože osobne si myslím, že Európska únia musí byť lídrom. Len vtedy dokážeme presvedčiť aj ostatné krajiny ako Čína a India,“ povedal premiér Pellegrini pred samitom EÚ.

Dodal, že jednou z podmienok je jasne deklarovaná technologická neutralita. „Samozrejme, máme niektoré podmienky. Jednou zo základných je, aby bola jasne deklarovaná technologická neutralita, to znamená, aby si každá krajina mohla rozhodovať o svojom energetickom mixe, aké technológie použije, aby tam boli nejaké základy ekonomickej transparentnosti, respektíve aby sme neboli nútení investovať do nákladných investícií obnoviteľných zdrojov, ktoré by extrémnym spôsobom zvyšovali náklady energie,“ dodal premiér. (tasr)

Zdieľať

ECB podľa očakávaní ponechala menovú politiku vrátane úrokových sadzieb bez zmien. Zasadnutie Rady guvernérov po prvý raz viedla nová prezidentka Christine Lagardová. Podľa nej ekonomika eurozóny smeruje k pomalému oživeniu.

V septembri ECB znížila svoju depozitnú úrokovú sadzbu o 0,1 percentuálneho bodu na mínus 0,5 percenta. Rozhodla tiež, že od novembra obnoví nákup dlhopisov v mesačnom objeme 20 miliárd eur.

Menový výbor vo vyhlásení uvádza, že sadzby zotrvajú na súčasných alebo nižších úrovniach, kým sa výhľad inflácie stabilne nepriblíži dostatočne blízko k cieľovej úrovni 2 percentá.

Analytici upozornili, že stanovisko ECB sa nelíši od toho, ktoré centrálna banka zverejnila po minulom zasadnutí menového výboru. To naznačuje, že Lagardová je spokojná s postojom svojho predchodcu, píše Reuters.

Lagardová prevzala funkciu v ECB 1. novembra. Predtým pôsobila ako šéfka Medzinárodného menového fondu a v minulosti riadila aj francúzske ministerstvo financií.

Ako ECB upravila prognózy rastu:

  • zlepšila odhad tohtoročného rastu ekonomiky eurozóny na 1,2 percenta z doterajších 1,1 percenta;
  • výhľad rastu HDP v roku 2020 zhoršila na 1,1 percenta (doposiaľ predpokladala 1,2 %);
  • na rok 2021 naďalej očakáva 1,4-percentný rast hospodárstva.

Lagardová už skôr avizovala dôkladné posúdenie činnosti ECB vrátane zváženia zmeny niektorých základných bodov, napríklad inflačného cieľa či spôsobu boja so zmenami klímy.

Strategickú revíziu by chcela zavŕšiť do konca budúceho roka.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať