Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ficovi ľudia kšeftujú s pozemkami rovnako ako Mečiarovi v kauze Slavkov

Slovenský pozemkový fond za pochybných okolností vydal cez reštitúcie pozemky blízko Bratislavy. Dostali sa do rúk bývalého suseda Roberta Fica, ktorý vzápätí dosiahol, že na nich môže stavať.

Pozemky v Ivánke pri Dunaji. Foto N - Tomáš Benedikovič
Pozemky v Ivanke pri Dunaji. Foto N – Tomáš Benedikovič

Obrovský sklad a záchytné parkovisko pre Bratislavu postaví podnikateľ a bývalý sused Roberta Fica vďaka Slovenskému pozemkovému fondu, ktorý ovláda Smer.

Peter Sýkora sa dostal k lukratívnym pozemkom blízko bratislavského letiska cez reštitúcie. Spôsob, ktorým získal vyše 650-tisíc štvorcových metrov pôdy kúsok za hlavným mestom, v Ivanke pri Dunaji, je podobný škandálu Veľký Slavkov z čias prvej Ficovej vlády.

Ľudia blízki Vladimírovi Mečiarovi vtedy lacno skúpili od reštituentov pozemky v Tatrách. Ich vydanie by reštituenti na pozemkovom fonde nevybavili bez podnikateľov napojených na HZDS. Fico hovoril o zlodejine, donútil odísť ministra pôdohospodárstva za HZDS Miroslava Jureňu a vedenie fondu.

Vybavovačom sa darí

Aj v prípade podnikateľa Sýkoru sú reštituenti, ktorí sa márne pokúšali na fonde domôcť vydania pôdy. Tú ich predkom kedysi zhabali. Až keď do procesu vstúpili Sýkorovi ľudia, veci sa pohli.

„Sami by sme to takto v živote nevybavili,“ vraví 65-ročná reštituentka Eva Brnová. Štát pre ňu a jej troch príbuzných nemal pozemok v Bernolákove. Ponúkol im preto náhradný – 1,3 hektára pôdy za Galantou alebo 1200 eur každému. „To bolo strašne málo peňazí.“

Keďže nevedeli, či navrhnutý vzdialený pozemok vziať, na ponuku nereagovali a čakali, čo fond urobí. Po čase za nimi prišiel Sýkorov človek – Peter Grécky. „Ponúkol nám raz toľko a ešte kúsok viac.“ Za štvorcový meter to vychádzalo okolo 1,20 eura, tak sa dohodli a reštitučný nárok naňho previedli.

O necelé dva mesiace, v auguste 2013, pozemkový fond vydáva takmer 1,3 hektára pôdy, no už podstatne bližšie k Bernolákovu, v necelých päť kilometrov vzdialenej Ivanke pri Dunaji.

Ktorý pozemok sa prevedie, navrhol Grécky, fond to len odklepol. „Nakoľko nebola zistená žiadna zákonná prekážka jeho vydania, pozemok bol v reštitúcii vydaný,“ povedal hovorca fondu Martin Kormoš.

Daňový raj v Emirátoch

Od júna 2013 do júla 2014 Sýkorovi ľudia získali od fondu dokopy 65 hektárov v Ivanke pri Dunaji. Sú hneď pri starej ceste na Senec, neďaleko letiska. Podľa centrálneho registra ich nadobudli cez 22 zmlúv.

Za fond ich podpisovali generálna riaditeľka Gabriela Matečná a jej námestník Róbert Poloni, obaja sú nominanti Smeru. Zmluvy sa týkajú takmer 60 reštituentov.

Priamo na Sýkoru postúpili svoje reštitučné nároky aj Erika Holotová so siedmimi súrodencami.

„Keď sme zistili, že pôvodný pozemok nám nie je možné vrátiť, pristúpili sme na odpredaj reštitučného nároku, aby sme sa dožili nejakého záveru. Jedinec na fonde nemá šancu,“ hovorí dôchodkyňa Holotová. Koľko dostali za vyše 6,2 hektára, zverejniť nechcela.

Fond tvrdí, že Sýkorovi nedal zoznam reštituentov, ktorých by mohol osloviť, aby sa dopracoval k pozemkom, o ktoré mal záujem.

Podnikateľ Sýkora sa odmietol baviť o tom, ako sa mu podarilo k pozemkom dostať. Po otázke, odkiaľ vedel o reštituentoch, položil telefón: „Nebudem sa vám k tomu vyjadrovať. Bohužiaľ, mám inú robotu, takže príjemný zvyšok dňa.“ Na otázky zaslané mailom doposiaľ nereagoval.

Zreštituovaných 65 hektárov dnes už vlastní firma Logistic Park, ktorej konateľom je práve Sýkora. Skutoční vlastníci sú neznámi. Spoločnosť ovláda schránková firma Commercial Finance Corporation DWC-LLC, sídli v daňovom raji – Spojených arabských emirátoch.

Dom pre Határa z Gorily

Sýkora vo veľkom podniká so stavebnými pozemkami v okolí Bratislavy. Predáva parcely v Bernolákove, Malinove a Hamuliakove. Podľa obchodného registra je zapísaný v desiatkach firiem.

Keď Fico žil v paneláku na Dlhých dieloch, Sýkora býval o dve poschodia pod ním. Sýkora pre denník SME v roku 2013 povedal, že rovnaká adresa s Ficom je náhoda, nikoho z politikov Smeru vraj nepozná.

Pred štyrmi rokmi Sýkora odpredal dom na Devínskej ceste v Bratislave Ficovmu tajomníkovi Františkovi Határovi, o ktorom sa píše v spise Gorila, že chodil do konšpiračného bytu za šéfom Penty Jaroslavom Haščákom a rozoberali aj čierne peniaze pre Smer. Kým ešte Határ žil, o kúpe domu nechcel novinárom nič povedať.

Pozemky v Ivánke pri Dunaji. Foto N - Tomáš Benedikovič
Pozemky v Ivanke pri Dunaji. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ústretová obec

Aj keď Sýkorovi ľudia získali od pozemkového fondu poľnohospodársku pôdu, Logistic Park môže postaviť skladovú halu s rozlohou vyše 150-tisíc štvorcových metrov a parkovisko s viac ako 1100 miestami, ktoré naplánovali pre klientov skladu a návštevníkov Bratislavy.

Obecné zastupiteľstvo v Ivanke pri Dunaji vlani v máji zmenilo územný plán podľa želania firmy a na pozemkoch blízko letiska povolilo objekty priemyselnej výroby a skladov.

O tom, že by sa na poliach mohlo stavať, vedeli tamojší poslanci minimálne od novembra 2013. Obecné zastupiteľstvo vtedy povolilo pracovať na zmene územného plánu. Podľa zápisnice poslanci konali na popud firmy Logistic Park, ktorá ohlásila zámer vybudovať veľkú skladovú halu.

Vďaka výstavbe niekoľkonásobne narastie hodnota zreštituovaných pozemkov.

„Zarobia na tom len vyvolení. Reštituenti opäť dostali len odrobinku. Pozemkový fond pritom musel vedieť, že sa na pozemkoch nebudú sadiť zemiaky,“ povedala jedna z reštituentiek. Meno zverejniť nechcela.

Fond: O plánoch sme nevedeli

Pozemkový fond ovládaný Smerom reagoval, že o plánoch Sýkoru stavať nevedel.

„Táto skutočnosť nevyplynula ani z doloženej územnoplánovacej informácie, ktorá je súčasťou každého reštitučného spisu a podľa ktorej bola uvedená lokalita určená na poľnohospodárske využitie,“ napísal hovorca fondu Kormoš.

Podľa uzavretých zmlúv fond prevádzal na Sýkorových ľudí pôdu aj potom, ako obecné zastupiteľstvo Ivanky pri Dunaji umožnilo stavať neďaleko letiska, pri štátnej ceste z Bratislavy na Senec. Rozhodnutie padlo v máji 2014, odvtedy ešte získali okolo 10 hektárov pôdy.

Že Sýkora od začiatku plánoval v tejto oblasti stavať, naznačuje obchodný register. Jednu zo starých firiem premenoval na Logistic Park v septembri 2013, práve vtedy Sýkorovi ľudia rozbiehali uzatváranie zmlúv s fondom.

Zreštituovanú pôdu na firmu previedli až v momente, keď už mali 65 hektárov istých.

Na pozemkoch sa už začalo so zemnými prácami. Odstránili z nnich stromy a burinu. Sklad aj parkovisko majú byť hotové do budúcej jesene.

Logistic Park v projekte opisuje, ako sa čoskoro zlepší dopravné napojenie v blízkosti skladu, keďže sa má cesta na Senec rozšíriť na štyri pruhy a východne od lokality má viesť trasa diaľnice D4.

Fico: Na fonde bačujú

Aj v prípade Veľkého Slavkova plánovali podnikatelia blízki Vladimírovi Mečiarovi stavať na zreštituovaných pozemkoch. Prokuratúra však po medializácii obchod zastavila. Fico sľuboval zmenou pravidiel takýmto škandálom zabrániť.

Nepodarilo sa. O dva roky neskôr, ešte kým bol Fico pri moci, denník SME odhalil, že zlodejina pokračovala. Mečiarovi ľudia zmarený obchod s pozemkami v roku 2009 doviedli do úspešného konca.

Od rovnakých reštituentov získali pozemky vo Veľkej Lomnici a v Starej Lesnej. Majú ich dodnes, zatiaľ na nich nič nie je.

Keď Fico preberal vládu po Ivete Radičovej, vravel, že „na fonde bačujú krížom-krážom“. Vymenil preto vedenie a za šéfku fondu presadil Gabrielu Matečnú.

„Ide o človeka priamo z fondu. Človeka, ktorý sa vyzná v problematike, ktorý bude garantovať čistotu procesov,“ vyhlásil Fico v apríli 2012, keď ju vláda vymenovala do funkcie.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Najväčšie riziko pre biznis je, že po lete sa môže vírus vrátiť
  • Automobilky: Francúzsky prezident Macron oznámil balík na záchranu domáceho autopriemyslu za viac ako 8 mld. eur
  • Obchod: Tesco chce na Slovensku spustiť franšízovú sieť Žabka, ktorú prevádzkuje v Česku
  • EÚ: Rozpočtu Únie a fondu pokrízovej obnovy ekonomík majú pomôcť nové ekologické dane a poplatky
  • Financie: ECB pripravuje plány na program nákupu dlhopisov bez Bundesbank, ak by ju najvyšší súd v Nemecku donútil opustiť systém
  • Vývoj: Ekonomiky krajín OECD klesli v 1. štvrťroku o 1,8 %, najviac od vrcholu krízy začiatkom roka 2009, keď sa medzikvartálne prepadli o 2,3 %
Zdieľať

Jún začnú dve automobilky na plný a ďalšie dve na dvojtretinový výkon. Každá má na krízu tromf

Nový Land Rover Defender predstavili vo Frankfurte nad Mohanom vlani v septembri, vyrába sa v Nitre. Foto - TASR/AP
Nový Land Rover Defender predstavili vo Frankfurte nad Mohanom vlani v septembri, vyrába sa v Nitre. Foto – TASR/AP

Slovenské automobilky sa v júni už budú približovať k predkrízovým výkonom. Volkswagen a trnavská PSA budú vyrábať na tri zmeny a Jaguar Land Rover s Kiou na dve.

Zdieľať

Rodičia o OČR po 1. júni neprídu, ak ich dieťa nepôjde do školy či škôlky

Ilustračné foto - Filip Davali/Ritzau Scanpix via AP
Ilustračné foto – Filip Davali/Ritzau Scanpix via AP

Rodičia detí, ktoré 1. júna nenastúpia do školy, neprídu o ošetrovné a nemusia ani podávať novú žiadosť, ak už OČR počas krízy poberali. Na konci mesiaca len budú musieť poslať Sociálnej poisťovni čestné vyhlásenie na novom formulári.

Minúta po minúte

Zdieľať

Tranzit ruského plynu do Európy cez plynovod Jamal vedúci Poľskom sa dočasne zastavil. Dôvodom je vypršanie platnosti dohody medzi Ruskom a Poľskom.

Výsledky aukcií na kapacity plynovodu však signalizujú, že tok plynu by už v júni mal dosahovať opätovne vysokú úroveň, tvrdí poľský prevádzkovateľ plynovodov Gaz-System.

Dohoda o tranzite plynu medzi Ruskom a Poľskom bola uzatvorená ešte v 90. rokoch minulého storočia, jej platnosť sa skončila 17. mája. Navyše, Poľsko zlaďuje svoje predpisy v energetickej oblasti s pravidlami Európskej únie a zároveň obmedzuje závislosť od dovozu energií z Ruska.

Po skončení dohody začal Gaz-System predávať kapacitu plynovodu prostredníctvom denných, mesačných, štvrťročných a ročných aukcií, pričom podľa dvoch zdrojov z plynárenského sektora je kapacita v rámci denných aukcií najdrahšia. Gaz-System uviedol, že napríklad rezervácie kapacít na nedeľu a pondelok boli omnoho nižšie než v predchádzajúcom období. Avšak výsledky aukcií ukázali, že na mesiac jún bolo zarezervovaných až 92 % kapacity plynovodu. Navyše, zhruba 80 % kapacity plynovodu bolo zarezervovaných na 3. kvartál. (tasr, reuters)

Zdieľať

Macron oznámil balíček na záchranu francúzskeho autopriemyslu v hodnote viac ako 8 miliárd eur. Štátna podpora na nákup nového auta sa zvýši, v prípade elektromobilu stúpne z doterajších 6000 na 7000 eur.

„Je tu 400 000 nepredaných áut,“ vysvetľoval prezident rozhodnutie vlády. Dodal, že opatrením chce vytvoriť „dopytový šok“. Vláda podporí aj tých spotrebiteľov, ktorí sa rozhodnú vymeniť svoje staré auto za nové a menej škodlivé pre životné prostredie.

Z Francúzska sa podľa prezidenta má stať európska jednotka vo výrobe ekologických áut a do krajiny sa má vrátiť výroba preložená do iných krajín. „Potrebujeme motivačný cieľ: urobiť z Francúzska najvýznamnejšieho výrobcu čistých vozidiel v Európe tak, že počas budúcich piatich rokov vyrobí viac než milión elektrických a hybridných automobilov ročne,“ povedal Macron. Dodal, že žiadny model, ktorý sa teraz vyrába vo Francúzsku, sa nebude môcť produkovať v iných štátoch.

Dve najväčšie domáce automobilky sa výmenou za vládnu podporu zaviazali, že zvýšia produkciu ekologických áut na francúzskej pôde. PSA bude vo Francúzsku od tohto roku vyrábať 120 000 takých áut a Renault sľúbil, že francúzsku výrobu do roku 2022 znásobí štvornásobne na 240 000 áut ročne, citoval Macrona Les Echos.

Prezident tiež oznámil, že automobilka Renault sa pripojí k Peugeotu PSA, jeho nemeckej dcére Opel a k francúzskej energetickej firme Total a jej dcére Saft a vytvoria veľký francúzsko-nemecký podnik na výrobu batérií pre elektrické a hybridné automobily. Prostredníctvom tohto „batériového Airbusu“ chcú Európania získať nezávislosť od ázijských dodávateľov batérií, uviedli agentúry. (čtk)

Zdieľať

Predaj nových domov v USA sa minulý mesiac nečakane zvýšil, analytikov to prekvapilo. Vzhľadom na dôsledky koronavírusu na ekonomiku a trh práce však očakávajú, že rast bude iba dočasný.

Podľa ministerstva vzrástol predaj nových domov v USA v apríli o 0,6 % na sezónne upravenú ročnú mieru 623 000. Výsledok je nečakaný, keďže ekonómovia oslovení agentúrou Reuters počítali s ďalším prepadom trhu, konkrétne až o 21,9 % na 480 000 domov.

Napriek tomu aprílové údaje len minimálne zmiernili situáciu na trhu s novými domami po tom, ako sa v marci predaj prepadol o 13,7 %. Ministerstvo obchodu údaje za marec revidovalo smerom nadol, keď pôvodne uvádzalo predaj 627 000 domov, zatiaľ čo nový údaj uvádza predaj na úrovni 619 000 domov. (tasr)

Zdieľať

Pandémia koronavírusu ešte viac odhalila slabé miesta finančného sektora eurozóny a zvýšila riziko ďalších kríz. Uviedla to v správe o finančnej stabilite Európska centrálna banka, ktorá poukázala na rastúci dlh štátov a zvyšujúce sa problémy bánk.

Vlády eurozóny, ktorej ekonomika môže tento rok zaznamenať pokles až o desatinu, urobili určité kroky na obmedzenie škôd, ECB však upozorňuje, že dôsledky pandémie bude eurozóna cítiť omnoho dlhšie.

Niektoré krajiny budú mať problémy splácať svoje dlhy, čo zvyšuje riziko ich odchodu z eurozóny. K rizikám patria aj vysoko zadlžené firmy, ktoré nebudú schopné vyriešiť svoju situáciu, ako aj mimoriadne nízka ziskovosť bánk.

„Napriek tomu, že počty nakazených novým koronavírusom v jednotlivých krajinách klesajú, pandémia ešte umocnila doterajšie citlivé miesta finančnej stability eurozóny,“ uviedla ECB, ktorú citovala agentúra Reuters.

Celkový vládny dlh eurozóny by mohol prekročiť 100 % HDP. Dostal by sa tak výrazne nad úroveň dlhu z obdobia dlhovej krízy. V Taliansku by sa mohol priblížiť k 160 % HDP, pričom trhy postupne zvyšujú stávky na odchod krajiny z jednotného trhu.

Ak budú opatrenia prijaté na národnej alebo európskej úrovni považované za nedostatočné na zabezpečenie udržateľnosti dlhu, odrazí sa to na výnosoch dlhopisov najzraniteľnejších krajín eurozóny. Ako dodala ECB, takýto vývoj sa následne môže preliať do súkromného sektora a zasiahnuť banky, ktoré už teraz čelia vysokým stratám. (tasr)

Zdieľať

Európska komisia chce naplniť budúci sedemročný rozpočet a fond pokrízovej obnovy ekonomík aj s pomocou nových ekologických daní a poplatkov. Podľa činiteľov Únie bude jej návrh pripravený na stredu počítať aj s príjmami z novej dane z nerecyklovaných plastov či z predaja emisných povoleniek.

Diplomati očakávajú, že tieto plány narazia na odpor časti členských krajín. O fonde obnovy dnes rokovali zástupcovia vlád EÚ, podľa ktorých by sa napriek očakávaným sporom mala Únia dohodnúť na kompromise čo najskôr.

Podľa zdrojov oboznámených s chystaným návrhom komisie počíta jej šéfka Ursula von der Leyenová s tým, že výdavky na oživenie ekonomík zasiahnutých krízou pomôžu financovať nové zdroje príjmov. Má medzi nimi byť napríklad spomínaná daň z plastov, od ktorej si Brusel podľa skorších odhadov sľubuje rádovo miliardy eur ročne. Obdobne vysoké príjmy by mohlo priniesť i clo z neekologicky vyrábaných produktov dovážaných zo štátov mimo EÚ. Komisia by chcela rozšíriť príjmy rozpočtu aj o poplatky hradené firmami produkujúcimi emisie skleníkových plynov. (čtk)

Zdieľať

Nedeľný predaj by mali vyriešiť zamestnávatelia so zamestnancami na dobrovoľnej báze, tvrdí Iniciatíva slovenských maloobchodníkov. Ako alternatívu navrhuje, aby sa zamestnanec mohol pri nástupe do práce vyjadriť, či chce pracovať v nedeľu a zamestnávateľ bude povinný jeho voľbu rešpektovať.

Týmto prístupom by sa podľa nej zabezpečilo, že v maloobchode nepríde o prácu približne 40-tisíc zamestnancov, ktorí sa stanú nadbytočnými.

Iniciatíva, ktorý združuje asi 150 členov s vyše 1000 prevádzkami, tvrdí, že sa nebráni diskusii, ale nerozumie, prečo by sa mala v kritických časoch ekonomika ešte viac spomaliť. „V aktuálnej situácii si obchodníci vážia každý jeden deň, keď môžu dobiehať straty, ktoré im vznikli núteným zatvorením na takmer dva mesiace,““ uviedla iniciatíva.

Pripomína analýzu INESS, podľa ktorej sa toto opatrenie dotkne iba 13 % všetkých zamestnancov, ktorí musia cez víkend pracovať.

„Prečo sa rieši len oblasť maloobchodu? Zanalyzujme, prečo Maďarsko od modelu povinne zatvorených nedieľ po roku ustupuje. Za aktuálnej situácie bude takéto opatrenie mať za následok prepúšťanie, zatváranie prevádzok a odliv peňazí do okolitých krajín, kam pôjdu naši občania míňať peniaze zarobené u nás,“ tvrdí Daniel Krakovský, zástupca iniciatívy.

Zdieľať

Grafobal Group development Ivana Kmotríka zaplatí pokutu 27-tisíc eur od Protimonopolného úradu. Firma ju dostala za to, že spolu s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou neoznámili koncentráciu, ktorá spočíva v získaní ich kontroly nad firmou Infra Services.

GGD tvrdí, že záležitosť už považuje za uzavretú a bude sledovať „vývoj praxe PMÚ a iných súťažných orgánov v obdobných prípadoch“.

Argumentuje, že konanie bolo iniciované PMÚ v súvislosti s transakciou, ktorá bola rozdelená do dvoch fáz. V prvej došlo podľa súkromníka k nadobudnutiu menšinového akcionárskeho podielu (bez kontrolných práv) s tým, že k nadobudnutiu kontrolných práv došlo až v druhej fáze, po schválení transakcie PMÚ.

„Otázka, či v danej situácii došlo už v prvej fáze k vzniku povinnosti oznámiť koncentráciu, nebola doposiaľ jednoznačne vyriešená ani v predchádzajúcej praxi PMÚ ani na európskej úrovni, čo v konaní konštatoval aj PMÚ,“ uviedla spoločnosť.

V konaní zastávala na hodnotenie situácie iný právny názor ako PMÚ. Vzhľadom na úpravu výšky sankcie pri urovnaní sa však GGD v záujme „procesnej ekonómie a limitácie ďalších nákladov súvisiacich s konaním“ rozhodla spor urovnať.

BVS uviedla, že zmena menšinového akcionára v spoločnosti Infra Services bola rovnako prekvapujúca pre BVS ako pre Protimonopolný úrad. „Ani BVS nebola o transakcii vopred informovaná a nemohla sa k nej vyjadriť, a teda logicky ani v zákonnej lehote informovať PMÚ. Aj preto PMÚ podľa nášho názoru správne rozhodol v tomto prípade o uložení iba symbolickej pokuty pre BVS a reálnu pokutu zaplatí menšinový akcionár v Infra Services, teda spoločnosť GGD,“ povedal hovorca BVS Peter Podstupka. (tasr)

Zdieľať

ECB pripravuje plány na realizáciu programu nákupu dlhopisov za bilióny eur bez Bundesbank, ak by ju najvyšší súd v Nemecku donútil opustiť systém. Nemecká centrálna banka je hlavným účastníkom programu nákupov.

V najhoršom prípade by ECB začala voči Bundesbank, ktorá je jej najväčším akcionárom, nebývalé právne kroky, aby ju prinútila vrátiť sa do systému. Pre euro by to znamenalo okamih pravdy a ECB by otestovala vernosť Nemecka jednotnej mene.

Čo sa stalo

Nemecký ústavný súd dal ECB čas do začiatku augusta, aby zdôvodnila masívne nákupy vládnych dlhopisov alebo pokračovala v programe bez Bundesbank, ktorá sa na ňom podieľa viac ako štvrtinou.

Očakáva sa, že právny spor na súde v Karlsruhe vyrieši Bundesbank tak, že preukáže primeranosť politiky nákupov a rozptýli obavy z vedľajších dosahov.

Zamestnanci ECB a centrálnych bánk krajín eurozóny sa ale pripravujú na „neuveriteľný“ scenár, že súd zakáže Bundesbank účasť na programe.

Čo hrozí, ak Bundesbank vypadne z programu ECB:

  • ECB, prípadne ďalšie centrálne banky eurozóny prevezmú jej kvótu v programe nákupu cenných papierov verejného sektora PSPP a budú kupovať nemecké dlhopisy,
  • ak by ďalšie centrálne banky nakupovali nemecké dlhopisy, došlo by k porušeniu zásady nezdieľať riziká, na ktorej Bundesbank trvala pri spustení programu v roku 2015 (podľa nej každá centrálna banka nakupuje vlastné štátne dlhopisy a riziko sa rozdeľuje v rámci obmedzeného množstva dlhu nakúpeného ECB).

Aké sú riziká

Aj keby Bundesbank program opustila, nie je možné nemecké dlhopisy ponechať bokom, pretože slúžia súkromným investorom de facto ako referenčná hodnota pre celú eurozónu (vďaka vysokému úverovému ratingu a širokej dostupnosti).

Odrezanie Nemecka od hlavného stimulačného programu ECB by navyše mohlo vyvolať špekulácie o rozpade eurozóny, ktoré sa ECB snaží odvrátiť už od krízy v rokoch 2010 až 2012.

Aké páky má ECB

ECB by zrejme spustila voči Bundesbank konanie za porušenie povinností a za to, že si ako člen tzv. eurosystému nesplnila povinnosti, keď zastavila nákup dlhopisov.

Ak by Bundesbank nesplnila podmienky, mohla by ECB predložiť záležitosť Európskemu súdnemu dvoru, čo by bol prvý takýto prípad od vzniku eura v roku 1999.

Súd už potvrdil platnosť PSPP, nemecký ústavný súd ale rozsudok ignoroval.

Nemecká vláda je zatiaľ optimistická a verí, že takémuto scenáru sa podarí zabrániť. Kancelárka Angela Merkelová začiatkom mája vyhlásila, že problém je riešiteľný, ak centrálna banka plán vysvetlí. (reuters, čtk)

Zdieľať

Bratislavské Staré Mesto očakáva výpadok na daniach viac ako 1,9 milióna eur. Týka sa to dane z príjmov fyzických osôb, dane za užívanie verejného priestranstva i dane z nehnuteľnosti.

Výpadok tiež očakáva v nedaňových príjmoch. Ide zatiaľ o odhad, celková suma môže byť aj vyššia.

„Bude to závisieť od toho, ako sa budú vyvíjať príjmy, na čo budeme musieť reflektovať. Toto je v podstate pesimistický odhad, ale môže sa stať, že výpadky budú vyššie,“ uviedol Martin Mlýnek, zástupca prednostu staromestského miestneho úradu.

Konkrétnejšie čísla, teda reálnejšie výpadky by mohli byť predložené na júnové rokovanie miestneho zastupiteľstva.

Poslanci budú schvaľovať spôsob sanácie rozpočtových výpadkov, úspory hľadá miestny úrad vo všetkých výdavkových kapitolách rozpočtu. „Ak nastane optimistická situácia, že ekonomika nebude až tak hlboko zasiahnutá tým všetkým, čo bolo vykonané, potom možno niektoré výdavky v kapitolách, ktoré navrhneme znížiť, zvýšime,“ poznamenal Mlýnek.

Okrem hľadania úspor, znižovania niektorých výdavkov či presunov financií v rámci rozpočtových kapitol sa uvažuje aj nad čerpaním návratných finančných výpomocí. V hre je napríklad krátkodobý kontokorentný úver či investičný úver.

Ďalším zdrojom príjmov by mohol byť odpredaj majetku. Návrh by sa mal týkať majetku, ktorý je s vysokým investičným deficitom, na ktorého obnovu nemá mestská časť zdroje, respektíve nie je ochota do neho investovať alebo taký majetok, ktorý nepredstavuje prioritný majetok z hľadiska funkcií a kompetencií mestskej časti. (tasr)

Zdieľať

Protimonopolný úrad zrušil predbežné opatrenie, ktoré vydal v správnom konaní voči spoločnosti Chemes Humenné. Správne konanie vo veci naďalej pokračuje.

Úrad začal v apríli z vlastného podnetu voči Chemesu správne konanie vo veci možného zneužívania dominantného postavenia podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže a Zmluvy o fungovaní EÚ. Podľa nich je zneužitím dominantného postavenia na relevantnom trhu priame alebo nepriame uplatňovanie neprimeraných cien či iných neprimeraných obchodných podmienok. Na základe prešetrovania úrad získal informácie a podklady vyvolávajúce dôvodné podozrenie, že mohol byť porušený zákon.

Vzhľadom na to, že v humenskom priemyselnom parku došlo k prerušeniu dodávok energií a médií firme Nexis Fibers, úrad na základe zákona o správnom konaní vydal dňa 12. mája 2020 predbežné opatrenie. Malo zabezpečiť dodávky energií a médií a zabrániť tomu, aby spoločnosť bola eventuálne nútená opustiť trh v dôsledku postupu dodávateľa energií a médií.

Po víkendovom obnovení dodávok energií a uzavretí dohody o podmienkach ďalšieho poskytovania energií a médií úrad dospel k záveru, že pominul dôvod, pre ktorý nariadil toto predbežné opatrenie.

Viac k téme: Chemesu hrozí dvojmiliónová pokuta, aj keď sa s firmou Nexis Fibers zmieril

Zdieľať

Pesimizmus medzi nemeckými exportérmi v máji mierne opadol vďaka otváraniu ekonomík. Očakávania sa najviac zlepšili medzi výrobcami áut a v odvetví elektroniky, vyplýva z prieskumu mníchovského inštitútu Ifo.

Index, ktorý sleduje očakávania výrobcov ohľadne budúceho vývoja exportu, rekordne stúpol na mínus 26,9 bodu z aprílových mínus 50,2 bodu.

Podľa Ifo v podstate každý sektor ešte počíta s poklesom, ale už nebude taký ostrý, ako sa čakalo minulý mesiac.

Nemeckú ekonomiku, v ktorej má export významnú pozíciu, zasiahla koronakríza menej než krajiny, ktoré sa sústreďujú na služby. Bundesbank predpokladá, že ekonomika sa začne oživovať v prebiehajúcom štvrťroku s otváraním obchodov a tovární. (bloomberg, čtk)

Zdieľať

Väčšina pracovísk Sociálnej poisťovne je po bombovom poplachu opäť otvorená a v prevádzke.  (tasr)

Zdieľať

Podnikatelia žiadali rýchlu, jednoduchú a účinnú pomoc. Stal sa opak, ukazuje ich prieskum

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Viac než polovica podnikateľov považuje možnosti a podmienky vládnej pomoci za nedostatočné. Ukázal to prieskum Združenia podnikateľov Slovenska, Slovenského živnostenského zväzu a Slovak Business Agency, do ktorého sa zapojilo 1043 podnikateľov.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať