Denník N

Pomoc Váhostavu môže zvýšiť deficit aj dlh

Živnostníci takto pred rokom protestovali pred parlamentom. Foto N – Tomáš Benedikovič
Živnostníci takto pred rokom protestovali pred parlamentom. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ekonóm Ľudovít Ódor zosumarizoval, aké riziká prinesie pomoc Váhostavu Juraja Širokého.

Ekonóm Ľudovít Ódor z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť popísal riziká, ktoré spôsobí pomoc Váhostavu Juraja Širokého.

Ak európsky štatistický úrad Eurostat povie, že transakcia medzi štátom a Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou (SZRB) je čisto finančná, okamžitý vplyv na dlh a deficit podľa Ódora nevznikne.

„Naopak, ak štatistici označia vstup do základného imania SZRB ako rizikový, presun peňazí zvýši oficiálny dlh aj deficit,“ píše Ódor.

Bohatstvo krajiny sa môže znížiť

Môže sa podľa neho stať aj to, že Eurostat preradí SZRB do okruhu verejných financií. To zvýši verejný dlh nad rámec tejto transakcie, keďže má SZRB aj iné záväzky.

Ódor pripomína, že preradenie SZRB môže nastať aj po niekoľkých rokoch.

Negatívne efekty tejto transakcie by sa podľa neho mohli vynulovať, ak by sa štátu podarilo vymôcť plnú výšku pohľadávok od Váhostavu.

„Štatistické zachytávanie je komplikované, avšak podstata je jednoduchá: ak spoločnosť Váhostav nebude schopná splatiť všetky svoje záväzky, zásah štátu bude znamenať zníženie čistého bohatstva krajiny,“ dodal Ódor.

Riziká sú takmer vždy

Štáty podľa neho riešia záväzky v súkromných firmách vtedy, ak sa snažia ochrániť finančný systém krajiny alebo drobných subdodávateľov. „Zvyčajne nie je možné problémy riešiť bez rizík pre verejné financie,“ napísal.

Záchrana veľkých, napríklad krachujúcich bánk, býva podľa neho drahá. Lacné to nebolo ani u nás pred pätnástimi rokmi.

Krajiny sa preto na to pripravujú a majú mechanizmy ako prevenciu – vyberú z bankového sektora poplatky, ktoré použijú na ozdravenie chorých inštitúcií. „Aj preto by bolo dobré, keby sa súčasné platby použili na znižovanie deficitov a dlhov. Ak ich totiž štáty teraz „prejedia“, žiadny vankúš pre horšie časy nebude,“ napísal Ódor.

Práve „škaredý odvod“ ako nazýva premiér Fico odvod, čo platia banky, chce vláda použiť na vyplatenie malých subdodávateľov Váhostavu, ktorým stavebný gigant nezaplatil.

Môže sa vytvoriť precedens

Aké riziko hrozí pri záchrane malých subdodávateľov? Podľa Ódora je ním to, že sa vytvorí precedens.

„Ak štát zachráni jednu skupinu, pýtať peniaze môže aj druhá skupina. “ píše Ódor.

Druhé riziko je podľa neho v spôsobe záchrany. Ak pravidlá v súkromnom sektore neumožňujú plnú náhradu pohľadávok (dlhujúca firma má väčšie pasíva ako aktíva), chýbajúce prostriedky musia pochádzať z verejných zdrojov, píše.

„Je pritom jedno ako nastavíme finančné toky, vplyv na čisté bohatstvo nás všetkých tam bude,“ dodal.

Filko: Argumenty sú korektné

Šéf Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií Martin Filko hovorí, že Ódorove ekonomické argumenty sú korektné.

„Nie je však úplne pravda, že podobnou operáciou dôjde k zníženiu čistého bohatstva krajiny. Aj živnostníci sú Slovensko, takže by v tomto prípade išlo o prerozdelenie bohatstva, záväzkov a rizík medzi rôznymi časťami krajiny (veritelia, dlžníci a verejný sektor),“ hovorí Filko.

Ódor mal podľa neho pravdepodobne na mysli „čisté bohatstvo“ verejných financií, ako je definované v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti.

„Štandardným spôsobom, ako sa v minulosti riešil v zahraničí problém zníženia rizík verejného sektora pri bailoutoch (napríklad automobilového sektora v USA počas krízy), je kapitalizácia pohľadávok na úkor akcionárov“ dodal Filko.

Dnes na dennike.sk

Ekonomika

Teraz najčítanejšie