Zeman chce prekopať kanál od Devína až do Poľska, lobovať bude u Fica

Pri pohľade na Moravu vlievajúcu sa do Dunaja môžete nadobudnúť dojem, že ide o mohutnú rieku. Jej záverečný tok pri Devíne dosahuje šírku až sedemdesiat metrov. Napriek tomu Morava zostáva pre obchodné lode nesplavná.

Ak by sa uskutočnil plán českého prezidenta Miloša Zemana, práve pri Devíne by sa začínala trasa obrovského vodného diela s názvom „kanál Dunaj – Odra – Labe“.

Zeman by rád dal za európske peniaze prekopať koridor, ktorým by lode mohli plávať od Devína na sever k českému Bohumínu a ďalej po Odre až do Baltského mora. „Osobne by som si prial, aby sa realizoval tento sen, pochádzajúci ešte od Karla IV. Kanál by mal okrem dopravných a energetických funkcií aj významnú funkciu protipovodňovej ochrany,“ tvrdí Zeman.

Český prezident projekt presadzuje od svojho zvolenia do funkcie pred dvoma rokmi. Najbližšie chce tému otvoriť na stretnutí so slovenským premiérom Robertom Ficom na oslavách konca vojny v Moskve.

„S Robertom budeme preberať ďalšie prepojovanie našich dopravných systémov. Bude sa hovoriť aj o projekte koridoru Dunaj-Odra-Labe,“ poznamenal Zeman.

Prvý úspech si už prezident Zeman pripísal. České ministerstvo dopravy súhlasilo s vypracovaním štúdie za zhruba milión eur, ktorá by projekt posúdila po odbornej stránke.

„Táto štúdia je nutná pre konečné rozhodnutie, či sa štát bude, alebo nebude stavbou zaoberať,“ povedal hovorca českého ministerstva Zdeněk Neusar.

Baťov sen

Stavbu, ktorá by podľa konzervatívnejších odhadov vyšla na 11 miliárd eur, podrobnejšie načrtol už za prvej republiky továrnik Jan Antonín Baťa. Vo vizionárskej knihe „Budujeme štát pre 40 miliónov ľudí“ si predstavuje, že by sa tri európske veľtoky Dunaj, Odra a Labe prepojili pomocou umelého kanálu.

Ten by miestami využíval prírodné toky, väčšinou by však viedol novovyhĺbenými korytami. „Územie bývalého Česko-Slovenska by sa tak stalo križovatkou dôležitých vodných trás. Veľká časť nákladov, ktoré dnes prevážajú kamióny, by mohla prúdiť po vode,“ hovorí Tomáš Kolařík, šéfredaktor odborného časopisu Vodní cesty a plavba, ktorý sa o projekt dlhodobo zaujíma.

O myšlienke sa debatovalo aj v šesťdesiatych rokoch a následne tiež po roku 1989.

Zeman ešte nedávno sníval, že by kanál mohol byť dokončený v roku 2039, keď bude mať 95 rokov. „Prídem ako starček s palicou a slávnostne ho otvorím,“ sľúbil pred časom na námestí v Břeclavi.

Stavba kanálu by sa páčila aj Poliakom, ktorí by vďaka nej získali väčšie využitie pre svoje riečne prístavy na Odre. A opatrný súhlas už vyjadrilo aj Slovensko. „V roku 2012 sme vyjadrili podporu aktivitám českej a poľskej strany. Zdôraznili sme však, že na budovanie tohto koridoru nevyčleňujeme žiadne prostriedky,“ povedal hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa.

Nová rieka

Slovenská spolupráca je pre celú stavbu kľúčová. Kanál má merať zhruba 370 kilometrov, pričom viac než sto kilometrov by viedlo slovenským pomedzím.

Najlepším riešením je podľa Kolaříka viesť kanál od Devína niekoľko kilometrov po Morave a potom ho odkloniť do umelo vyhĺbených kanálov.

„Samotná Morava má totiž veľa zákrut a pre plavbu nákladných plavidiel nie je vhodná. Výhodnejšie by bolo vyhĺbiť kanál, ktorý by viedol rovnobežne s prírodným korytom.“

Záhorím už dnes vedú malé kanály, ktoré plnia zavlažovaciu funkciu. „Ich systém by sa dal využiť na vedenie vodnej cesty,“ dodáva. Za Hodonínom by sa koridor čiastočne napojil na Baťov kanál, ktorý sa dnes využíva na rekreačnú plavbu, od iných vodných trás je však izolovaný.

Jeden zo zdanlivo fantazmagorických variantov počíta s tým, že by kanál ani nezačínal pri Devíne, ale rovno na Váhu. Váh by sa spojil s Moravou koridorom cez Malé Karpaty pomocou plavebných komôr i jedného lodného tunela.

„Pri takomto riešení by sa využil tok rieky Váh, ktorej splavnenie považuje slovenské ministerstvo dopravy za svoju prioritu,“ tvrdí Kolařík.

Ropák prezident

Až doteraz by celý plán mohol pôsobiť bezproblémovo. Projekt, ktorý českí novinári premenovali na „Zemanov kanál“, si však už stihol vyrobiť veľa nepriateľov. Koridor Dunaj-Odra-Labe totiž znamená, že by sa cez polovicu Česka a časť Slovenska prekopala nová rieka.

Toho sa desia najmä ochrancovia prírody, ktorí už zaň Zemanovi udelili anticenu Ropák roku.

„Táto šialená stavba by zničila zvyšky relatívne prirodzených ekosystémov strednej Európy. Raz a navždy by už mala zapadnúť na smetisko dejín,“ povedal vlani koordinátor ankety Miroslav Patrik.

Mrákoty však idú aj na tunajších ekológov. Tí varujú predovšetkým pred zásahmi v povodí slovenského toku Moravy, kadiaľ by viedla najvýhodnejšia trasa.

„Vďaka železnej opone sa v blízkosti Moravy zachovali pôvodné lužné lesy, ktoré v takejto podobe už nikde na Slovensku nenájdete,“ vysvetľuje Jaromír Šíbl, zakladateľ bratislavského ochranárskeho združenia BROZ.

Pre lužné lesy je totiž kľúčové, že v ich blízkosti nie je rieka regulovaná a môžu tu prebiehať pravidelné záplavy. „Vďaka tomu tu môže žiť množstvo ohrozených druhov, ako sú bobry, korytnačky alebo Orliak morský,“ dodáva.

Výstavba kanála by podľa neho napáchala podobné škody, aké svojho času zanechalo budovanie vodného diela Gabčíkovo. „Predstavte si, že by tadeto jazdili pätnásť rokov bagre a tatrovky. Následne by tu vyrástli rôzne terminály a ďalšia infraštruktúra pre lodnú dopravu, čo by to územie úplne zdevastovalo,“ hovorí Šíbl.

Z Bruselu ani cent

Ďalšou otázkou je, kto by celú mnohomiliardovú stavbu platil. Prezident Zeman si predstavoval, že by projekt mohla z 85 percent zaplatiť Európska únia.

Lenže Brusel dal už predvlani najavo, že o kanál nestojí. „Nie sme pripravení akokoľvek tento kanál financovať,“ povedal pre Hospodářské noviny Dale Kidd, hovorca Európskej komisie pre dopravu.

Projekt totiž pred časom vypadol zo zoznamu dopravných ciest európskeho významu s názvom TEN-T.

Ďalším problémom je, že so stavbou síce súhlasí Česko, Poľsko i Slovensko, chýba však podpora Rakúska. Jeho spolupráca je nutná, aby kanál mohol viesť po najoptimálnejšej trase. „Rakúska strana nesúhlasí s výstavbou z environmentálnych a finančných dôvodov,“ potvrdzuje Kóňa.

O projekte pochybujú aj viacerí ekonómovia či politici. Bývalý český minister dopravy Antonín Prachař z hnutia ANO pôvodne odmietal zadať čo i len odbornú štúdiu, ktorá by zmysluplnosť celej stavby posúdila. „V situácii, keď nám chýbajú dobudované diaľnice, nemá zmysel špekulovať o projekte, ktorý by rozdelil republiku na tri časti,“ hovoril Prachař.

Zeman sa však svojho sna vzdať nechce. Prachařov nástupca, minister Dan Ťok sa už k projektu vrátil a dá ho odborne posúdiť.

A sám prezident o výhodách stavby už niekoľkokrát presviedčal rakúskeho prezidenta Heinza Fischera či poslancov Európskeho parlamentu. „Veľmi vás prosím, aby ste za tento projekt lobovali rovnako, ako zaň budem lobovať ja,“ povedal Zeman pri svojej vlaňajšej návšteve Štrasburgu.