Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Zeman chce prekopať kanál od Devína až do Poľska, lobovať bude u Fica

Kanál Dunaj - Odra - Labe, ako ho v roku 1937 načrtol Jan Antonín Baťa. Vtedy však premýšľal o štáte pre "40 miliónov ľudí". Foto - www.d-o-l.cz
Kanál Dunaj – Odra – Labe, ako ho v roku 1937 načrtol Jan Antonín Baťa. Vtedy však premýšľal o štáte pre „40 miliónov ľudí“. Foto – www.d-o-l.cz

Pri pohľade na Moravu vlievajúcu sa do Dunaja môžete nadobudnúť dojem, že ide o mohutnú rieku. Jej záverečný tok pri Devíne dosahuje šírku až sedemdesiat metrov. Napriek tomu Morava zostáva pre obchodné lode nesplavná.

Ak by sa uskutočnil plán českého prezidenta Miloša Zemana, práve pri Devíne by sa začínala trasa obrovského vodného diela s názvom „kanál Dunaj – Odra – Labe“.

Zeman by rád dal za európske peniaze prekopať koridor, ktorým by lode mohli plávať od Devína na sever k českému Bohumínu a ďalej po Odre až do Baltského mora. „Osobne by som si prial, aby sa realizoval tento sen, pochádzajúci ešte od Karla IV. Kanál by mal okrem dopravných a energetických funkcií aj významnú funkciu protipovodňovej ochrany,“ tvrdí Zeman.

Český prezident projekt presadzuje od svojho zvolenia do funkcie pred dvoma rokmi. Najbližšie chce tému otvoriť na stretnutí so slovenským premiérom Robertom Ficom na oslavách konca vojny v Moskve.

„S Robertom budeme preberať ďalšie prepojovanie našich dopravných systémov. Bude sa hovoriť aj o projekte koridoru Dunaj-Odra-Labe,“ poznamenal Zeman.

Prvý úspech si už prezident Zeman pripísal. České ministerstvo dopravy súhlasilo s vypracovaním štúdie za zhruba milión eur, ktorá by projekt posúdila po odbornej stránke.

„Táto štúdia je nutná pre konečné rozhodnutie, či sa štát bude, alebo nebude stavbou zaoberať,“ povedal hovorca českého ministerstva Zdeněk Neusar.

Podľa pôvodných Zemanových predstáv by mamutie dielo mohlo byť hotové už v roku 2039. Infografika - Denník N
Podľa pôvodných Zemanových predstáv by mamutie dielo mohlo byť hotové už v roku 2039. Infografika – Denník N

Baťov sen

Stavbu, ktorá by podľa konzervatívnejších odhadov vyšla na 11 miliárd eur, podrobnejšie načrtol už za prvej republiky továrnik Jan Antonín Baťa. Vo vizionárskej knihe „Budujeme štát pre 40 miliónov ľudí“ si predstavuje, že by sa tri európske veľtoky Dunaj, Odra a Labe prepojili pomocou umelého kanálu.

Ten by miestami využíval prírodné toky, väčšinou by však viedol novovyhĺbenými korytami. „Územie bývalého Česko-Slovenska by sa tak stalo križovatkou dôležitých vodných trás. Veľká časť nákladov, ktoré dnes prevážajú kamióny, by mohla prúdiť po vode,“ hovorí Tomáš Kolařík, šéfredaktor odborného časopisu Vodní cesty a plavba, ktorý sa o projekt dlhodobo zaujíma.

O myšlienke sa debatovalo aj v šesťdesiatych rokoch a následne tiež po roku 1989.

Zeman ešte nedávno sníval, že by kanál mohol byť dokončený v roku 2039, keď bude mať 95 rokov. „Prídem ako starček s palicou a slávnostne ho otvorím,“ sľúbil pred časom na námestí v Břeclavi.

Stavba kanálu by sa páčila aj Poliakom, ktorí by vďaka nej získali väčšie využitie pre svoje riečne prístavy na Odre. A opatrný súhlas už vyjadrilo aj Slovensko. „V roku 2012 sme vyjadrili podporu aktivitám českej a poľskej strany. Zdôraznili sme však, že na budovanie tohto koridoru nevyčleňujeme žiadne prostriedky,“ povedal hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa.

Sútok pod Devínom by sa stal dôležitou križovatkou lodných ciest. Foto - WikiPedia
Sútok pod Devínom by sa stal dôležitou križovatkou lodných ciest. Foto – Wikipedia

Nová rieka

Slovenská spolupráca je pre celú stavbu kľúčová. Kanál má merať zhruba 370 kilometrov, pričom viac než sto kilometrov by viedlo slovenským pomedzím.

Najlepším riešením je podľa Kolaříka viesť kanál od Devína niekoľko kilometrov po Morave a potom ho odkloniť do umelo vyhĺbených kanálov.

„Samotná Morava má totiž veľa zákrut a pre plavbu nákladných plavidiel nie je vhodná. Výhodnejšie by bolo vyhĺbiť kanál, ktorý by viedol rovnobežne s prírodným korytom.“

Kanál na plánoch zo šesťdesiatych rokov. Foto - www.d-o-l.cz
Kanál na plánoch zo šesťdesiatych rokov. Foto – www.d-o-l.cz

Záhorím už dnes vedú malé kanály, ktoré plnia zavlažovaciu funkciu. „Ich systém by sa dal využiť na vedenie vodnej cesty,“ dodáva. Za Hodonínom by sa koridor čiastočne napojil na Baťov kanál, ktorý sa dnes využíva na rekreačnú plavbu, od iných vodných trás je však izolovaný.

Jeden zo zdanlivo fantazmagorických variantov počíta s tým, že by kanál ani nezačínal pri Devíne, ale rovno na Váhu. Váh by sa spojil s Moravou koridorom cez Malé Karpaty pomocou plavebných komôr i jedného lodného tunela.

„Pri takomto riešení by sa využil tok rieky Váh, ktorej splavnenie považuje slovenské ministerstvo dopravy za svoju prioritu,“ tvrdí Kolařík.

Prepojenie Moravy s Váhom vyzerá ako utópia.  Kanál by musel uraziť takmer osemdesiat kilometrov hornatým terénom až k Piešťanom, Leopoldove či Hlohovcu. Foto - www.d-o-l.cz
Spojenie Moravy a Váhu vyzerá ako utópia. Kanál by musel uraziť osemdesiat kilometrov hornatým terénom až k Piešťanom, Leopoldovu či Hlohovcu. Foto – www.d-o-l.cz

Ropák prezident

Až doteraz by celý plán mohol pôsobiť bezproblémovo. Projekt, ktorý českí novinári premenovali na „Zemanov kanál“, si však už stihol vyrobiť veľa nepriateľov. Koridor Dunaj-Odra-Labe totiž znamená, že by sa cez polovicu Česka a časť Slovenska prekopala nová rieka.

Toho sa desia najmä ochrancovia prírody, ktorí už zaň Zemanovi udelili anticenu Ropák roku.

„Táto šialená stavba by zničila zvyšky relatívne prirodzených ekosystémov strednej Európy. Raz a navždy by už mala zapadnúť na smetisko dejín,“ povedal vlani koordinátor ankety Miroslav Patrik.

Na vizualizáciach českého Riaditeľstva vodných ciest vyzerá projekt "nevinne", podľa ochranárov by ale znamenal pohromu. Foto - RVC
Na vizualizáciách českého Riaditeľstva vodných ciest vyzerá projekt „nevinne“, podľa ochranárov by však znamenal pohromu. Foto – RVC

Mrákoty však idú aj na tunajších ekológov. Tí varujú predovšetkým pred zásahmi v povodí slovenského toku Moravy, kadiaľ by viedla najvýhodnejšia trasa.

„Vďaka železnej opone sa v blízkosti Moravy zachovali pôvodné lužné lesy, ktoré v takejto podobe už nikde na Slovensku nenájdete,“ vysvetľuje Jaromír Šíbl, zakladateľ bratislavského ochranárskeho združenia BROZ.

Pre lužné lesy je totiž kľúčové, že v ich blízkosti nie je rieka regulovaná a môžu tu prebiehať pravidelné záplavy. „Vďaka tomu tu môže žiť množstvo ohrozených druhov, ako sú bobry, korytnačky alebo Orliak morský,“ dodáva.

Pôvodné lužné lesy v nive Moravy sú slovenským unikátom. Foto - SlovakTravel
Pôvodné lužné lesy v nive Moravy sú slovenským unikátom. Foto – SlovakTravel

Výstavba kanála by podľa neho napáchala podobné škody, aké svojho času zanechalo budovanie vodného diela Gabčíkovo. „Predstavte si, že by tadeto jazdili pätnásť rokov bagre a tatrovky. Následne by tu vyrástli rôzne terminály a ďalšia infraštruktúra pre lodnú dopravu, čo by to územie úplne zdevastovalo,“ hovorí Šíbl.

Z Bruselu ani cent

Ďalšou otázkou je, kto by celú mnohomiliardovú stavbu platil. Prezident Zeman si predstavoval, že by projekt mohla z 85 percent zaplatiť Európska únia.

Lenže Brusel dal už predvlani najavo, že o kanál nestojí. „Nie sme pripravení akokoľvek tento kanál financovať,“ povedal pre Hospodářské noviny Dale Kidd, hovorca Európskej komisie pre dopravu.

Projekt totiž pred časom vypadol zo zoznamu dopravných ciest európskeho významu s názvom TEN-T.

Ďalším problémom je, že so stavbou síce súhlasí Česko, Poľsko i Slovensko, chýba však podpora Rakúska. Jeho spolupráca je nutná, aby kanál mohol viesť po najoptimálnejšej trase. „Rakúska strana nesúhlasí s výstavbou z environmentálnych a finančných dôvodov,“ potvrdzuje Kóňa.

O projekte pochybujú aj viacerí ekonómovia či politici. Bývalý český minister dopravy Antonín Prachař z hnutia ANO pôvodne odmietal zadať čo i len odbornú štúdiu, ktorá by zmysluplnosť celej stavby posúdila. „V situácii, keď nám chýbajú dobudované diaľnice, nemá zmysel špekulovať o projekte, ktorý by rozdelil republiku na tri časti,“ hovoril Prachař.

Kanál sa môže napojiť na európsku sieť významných tokov, aspoň teda na mape. Infografika - Denník N
Kanál sa môže napojiť na európsku sieť významných tokov, aspoň teda na mape. Infografika – Denník N

Zeman sa však svojho sna vzdať nechce. Prachařov nástupca, minister Dan Ťok sa už k projektu vrátil a dá ho odborne posúdiť.

A sám prezident o výhodách stavby už niekoľkokrát presviedčal rakúskeho prezidenta Heinza Fischera či poslancov Európskeho parlamentu. „Veľmi vás prosím, aby ste za tento projekt lobovali rovnako, ako zaň budem lobovať ja,“ povedal Zeman pri svojej vlaňajšej návšteve Štrasburgu.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Audítorka Renáta Blahová kritizuje postavenie Penty v zdravotníctve. „Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili,“ píše v Paneli expertov.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ako by sa verejnosť, podnikatelia, politici a verejné inštitúcie mali správať k Jaroslavovi Haščákovi a jeho firmám po tom, čo je už preukázané, že v minulosti spoluorganizoval korupčné schémy v prostredí vrcholovej politiky?

Renáta Bláhová, daňová poradkyňa BMB Partners a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku:

Verejnosť by mala byť vo vlastnom záujme vnímavejšia už aj na potenciálny konflikt verejného záujmu (zdravie občanov) so súkromným (maximalizácia zisku finančnej skupiny). Napríklad hromadné výzvy občanov na bojkot ZP Dôvera sa začali až po zverejnení nahrávok. Dôležité je, že to je krok správnym smerom a verejnosť začína byť na korupciu citlivejšia.

Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili. V žiadnej z krajín EÚ sa do zdravotníctva takým dominantným a agresívnym spôsobom súkromný kapitál neinfikoval.

Rovnako platí, že by sa aj seriózne podnikateľské subjekty, najmä tie, ktoré kladú dôraz na corporate governance, mali voči subjektu, ktorý je zapojený do masívnej korupčnej schémy, jednoznačne vymedziť. Je to v konečnom dôsledku v ich podnikateľskom záujme, korupčné prostredie nie je dlhodobo udržateľné a ohrozuje aj ich existenciu.

Boj proti korupčným praktikám je, pravdaže, témou aj v iných krajinách. Na ilustráciu čitateľom pripomeniem najväčšie prípady u našich susedov: Pandur v ČR (2006) a Buwog v AT (2004).

V prvom bol napriek nejasnej dôkaznej situácii český lobista Dalík už po 8 rokoch od začiatku procesu právoplatne odsúdený za korupciu štátnych úradníkov.

V druhom rakúska verejnosť aj obžalovaní lobisti a poradcovia bývalého rakúskeho ministra financií Grassera už 10 rokov od spustenia vyšetrovania korupčnej aféry čakajú na ukončenie komplikovaného, ale dôkladného a verejnosti prístupného súdneho procesu. Z verejných inštitúcií sú, pravdaže, v oboch procesoch rozhodujúce súdy a prokuratúra.

Držme si palce, aby sme sa v boji proti korupcii posúvali správnym smerom; nadchádzajúce voľby sú dôležitým míľnikom. Správnou voľbou tak môže prispieť každý z nás. A nezabúdajme, že naša krajina sa vo vnímaní korupcie od svojich susedov až tak nelíši. Ak sa vám to nezdá, kliknite si na interaktívnu mapu.

Čítajte aj odpovede ostatných členov Panelu expertov

Zdieľať

Skupina CMI, ktorú spoluvlastní Daniel Křetínský, kúpila podiel 4,07 percenta v spoločnosti ProSiebenSat.1 Media. Nákup podielu v nemeckej televíznej a rozhlasovej spoločnosti označila CMI za súčasť novej stratégie.

Tá spočíva v nákupe minoritných akciových podielov v európskych mediálnych spoločnostiach.

„Táto investícia prináša pre CMI aj prvok diverzifikácie, kedy po výraznejších investíciách do oblasti tlače vrátane digitálnych aktív a vstupu na trh rádií investuje aj do oblasti celoplošnej televízie, ktorá je spoločne s internetom dominantným formátom na reklamnom trhu,“ uviedla skupina Czech Media Invest.

Křetínský vlastní v CMI polovičný podiel. Ďalšími spolumajiteľmi sú Patrik Tkáč (40 %) a Roman Korbačka (10 %).

CMI vydáva v Česku štyri denníky a niekoľko desiatok časopisov. Vlastní aj rozhlasové stanice v Česku a v Rumunsku, od minulého roku je majiteľom aj niekoľkých francúzskych tlačených periodík, kúpila aj podiel v denníku Le Monde. (čtk)

Zdieľať

Koncern Volkswagen v septembri predal klientom 904 200 vozidiel. To je medziročný nárast o viac než 9 percent. Dôvodom rastu sú slabé výkony v rovnakom období minulého roka.

Vtedy automobilka nepredávala niekoľko modelov v súvislosti s nábehom novej procedúry merania spotreby a emisií. V Európskej únii totiž začala platiť prísnejšia metodika merania spotreby (WLTP), ktorá bola reakciou na emisný škandál.

V letných mesiacoch zasa v predstihu ponúkali automobilky vysoké zľavy, aby predali autá, ktoré normy nespĺňali. V dôsledku toho prudko vzrástol predaj v auguste. (automobilwoche, tasr)

Zdieľať

Ako sa správať k Pente: Odpovedajú Mikloš, Blahová, Ovčarik, Molnárová, Hirman, Kovalčík, Vašáková, Svorenčík a Melioris

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ivan Mikloš o tom, ako sa správať k Pente po zverejnení nahrávok Gorily: „Keďže cítim politickú spoluzodpovednosť, myslím si, že mi neprislúcha dávať rady žiadnym ľuďom ani inštitúciám v tom, ako by sa mali správať voči Jaroslavovi Haščákovi a jeho firmám.“

Zdieľať

Silné overovanie klientov dostalo odklad

Banky v Európe dostali odklad povinnosti takzvaného silného overovania klienta. To malo prísť už od polovice septembra a týka sa napríklad platieb kartami na webe. Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) nastavil nový termín na koniec budúceho roka.

Centrálnym bankám odporučil, aby sa nezameriavali len na kontrolu toho, či banky vo svojej úlohe pri silnom overovaní klienta uspeli. Ale mali by  aktívne sledovať aj celú prípravu.

Posun termínu zo strany EBA sa očakával, predbežné posuny konečného termínu odobrovali centrálne banky komerčným bankám po celej Európe. Nevedeli sa totiž novým pravidlám prispôsobiť. Nie preto, že by sa nepripravovali. Zaskočila ich však pred letom samotná EBA. Vydala správu so súhrnom záverov, čo silnej autentifikácii vyhovuje a čo nie. Škrtla im viac možností, s ktorými počítali.

Silné overovanie klienta, takzvané SCA (strong customer authentication) hovorí o tom, že klient musí byť vždy overený aspoň dvomi z troch faktorov. Tieto tri faktory sú: niečo, čo klient vlastní, niečo, čo vie, a overenie, kým je.

Na Slovensku aj v mnohých iných štátoch je zaužívané, že pri platení kartou na webe človek zadá údaje z karty, cez systém 3D Secure je overený a na povolenie transakcie musí zadať SMS kód, ktorý príde na jeho telefón. V kartových schémach Visa aj MasterCard sa práve 3D Secure zavádzal preto, aby boli platby bezpečné. A postupne sa zavádza jeho vyšší štandard, 3D Secure 2.0.

Lenže podľa výkladu EBA údaje o karte nie sú niečo, čo klient „vie“. A 3D Secure nič nehovorí o tom, „kým je“, aj keď sa posudzujú jeho dáta. Z dvojfaktorovej autentifikácie tak banky pri kartách spĺňajú len jednu – overenie toho, čo klient má, teda zariadenia cez SMS.

Teraz dostali banky čas. Budú hľadať riešenia, aby pravidlám EBA vyhoveli.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať