Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Bývalý hodnotiteľ diaľničných tendrov: Kto by si trúfol vyhodiť Váhostav?

Ján Kovalčík. Foto N – Tomáš Benedikovič
Ján Kovalčík. Foto N – Tomáš Benedikovič

Na ministerstve dopravy bol za Jána Figeľa šéf inštitútu stratégie. Pri troch diaľničných tendroch bol aj v hodnotiacej komisii. Ján Kovalčík hovorí, že všetci okrem Doprastavu a Váhostavu slovo dodržali, hoci ceny pod 60 percent štátnej expertízy boli v tých rokoch bežné.

Ak sa hovorí o nízkych cenách, ide vždy o porovnanie so štátnou expertízou. Možno porovnanie s ňou brať ako dostatočné pre pochopenie, ako draho alebo lacno v tom-ktorom období stavia štát diaľnice?

Musím sa priznať, že pôvodne som mal o štátnej expertíze podstatne vyššiu mienku. Zistenie, ako sa robí, bolo pre mňa sklamaním. Ale robila sa roky rovnako, možno až príliš rovnako, preto poskytuje isté vodidlo. Aj keď vo veľmi malej miere odrážala skutočné ceny na trhu.

Kedy bola štátna expertíza pod úrovňou trhových cien a kedy nad ňou?

Expertíza bola prakticky vždy nad realitou.

Prečo?

Keď sme sa na to pýtali, povedali nám, že expertíza sa v minulosti vyvinula ako niečo, čo malo v praxi stanovovať strop ceny, nad ktorú štát zákazku nemôže akceptovať. Aj v časoch stavebného boomu, keď máme veľa dôvodov sa domnievať, že sme tu mali pri zákazkách na diaľničné stavby dohody medzi uchádzačmi, sa ceny diaľnic pohybovali pod úrovňou štátnej expertízy.

Aká bola v minulosti bežná úroveň cien?

Spravidla 80 – 90 percent úrovne štátnej expertízy. Výnimkou boli PPP projekty, kde štát platil alebo  mal platiť viac (ak porovnávame ceny za stavebné práce, ktoré vstupovali do finančných modelov koncesionárov, bez nákladov na financovanie či údržbu).

Prečo?

Pretože politici dali nereálne sľuby o termínoch dostavby D1 po Košice a v tendroch chcel potom štát od koncesionárov extrémne skrátenie lehôt výstavby. V koncesnom dialógu (začiatok PPP tendra, pozn. redakcie) vtedy uchádzači upozorňovali, že také krátke termíny si vynútia aj znásobenie stavebných kapacít, a preto aj zvýšenie ceny o desiatky percent. Napriek tomu, že na to upozorňovali, vyhlásil štát súťaže s nereálne krátkymi termínmi na stavbu diaľnic. To znamenalo, že časť uchádzačov zo súťaže odstúpila (nepredložili ponuku). Tí, ktorí ponuku dali, rátali s tým, že práce sa im výrazne predražia a termíny pravdepodobne aj tak nestihnú a prídu tak o prvé splátky od štátu za dostupnosť diaľnice. Okrem toho sa mali stavať naraz tri obrovské PPP projekty, čo bol enormný tlak na stavebné kapacity.

Z troch PPP projektov prvej Ficovej vlády sa nakoniec postavil iba jeden – rýchlostná cesta medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami vrátane obchvatu Banskej Bystrice. Znamená to, že ak by ju štát chcel dodať trochu neskôr, napríklad o rok, ušetril by možno až sto miliónov eur?

Ušetril by stovky miliónov eur.

Poďme späť ku klasickým diaľničným tendrom. Kedy sa vám stalo, že ste už išli z práce nervózny, že ceny, ktoré ponúkajú stavbári, začínajú byť nereálne nízke?

Tie otázky zaznievali vo všetkých diskusiách so zhotoviteľmi a debatovali sme o tom aj na ministerstve. Ako prvý išiel pod 60 percent expertízy Váhostav na úseku D1 pri Levoči. No nebol sám, dve ďalšie ponuky boli len o málo vyššie. V nasledujúcich tendroch išla pod hranicu 60 percent expertízy už väčšina ponúk. Obavy boli najmä z firiem, ktoré s výstavbou diaľnic nemali skúsenosti. V dvoch súťažiach zrazila cenu najnižšie firma Hant, ktorá predtým žiadnu diaľnicu ani rýchlostnú cestu nestavala, s ponukami pod úrovňou 50 percent expertízy. Dlho sa preverovali referencie, ktorými sa Hant zakrýval, nakoniec firmu zo súťaží vylúčili. Ani úspešné ponuky skúsených firiem však neboli výrazne vyššie – v jednom prípade uspel Doprastav s cenou 54 percent a v druhom Eurovia s cenou iba na úrovni 47 percent expertízy. V ďalšom tendri na úsek D1 Dubná Skala – Turany ponúkol Váhostav ešte nižšiu cenu, iba 41 percent expertízy. Trúfli by ste si vtedy zhodnotiť, ktorá z uvedených ponúk bola ešte reálna a ktorá už nie? Ja nie.

Čo má hodnotiaca komisia k dispozícii, keď hodnotí, či takáto cena je ešte prijateľná?

To závisí od toho, akou formou je vypísaná súťaž. U nás sa roky používal takzvaný červený FIDIC. Pri ňom za projektovú dokumentáciu zodpovedá investor, teda Národná diaľničná spoločnosť. Uchádzači naceňujú jednotlivé položky z výkazu výmer, čiže projektant a NDS zodpovedá za to, že je spoľahlivo posúdené množstvo všetkých vstupov, ktoré budú na stavbe potrebné, a uchádzači tieto vstupy, napríklad objemy materiálov, naceňujú. Ak sa pri tom projektant v niečom pomýli, tak je za to zodpovedná NDS. Ja som síce nezažil takú súťaž, ale mali sme informácie, že v minulosti sa pri tom špekulovalo.

Ako?

Napríklad pri položke, ktorá bola vo výkaze výmer preexponovaná, teda plánované množstvo bolo vyššie ako skutočne potrebné, tak tam dal informovaný uchádzač nízku cenu za jednotku materiálu. A naopak, pri položke, pri ktorej vedel, že je podhodnotená, mohol dať vysokú jednotkovú cenu. Pri vyhodnotení ponúk mu to umožnilo zvíťaziť a pri realizácii žiadať v súlade so zmluvou zvýšenie ceny.

Ján Kovalčík
Foto N – Tomáš Benedikovič

Preto štát opustil tendre s tradičným červeným FIDICom?

Mali sme ešte významnejší dôvod. Záujem čím skôr naštartovať uviaznutú výstavbu a čerpanie eurofondov. Slovensko malo za sebou tri a pol roka sedemročného eurofondového obdobia a zdroje určené na diaľnice a rýchlostné cesty ležali ladom takmer nečerpané. Bývalá vláda stavila všetko na PPP projekty a posledné dva roky predchádzajúceho volebného obdobia sa tak nesúťažili takmer žiadne stavby mimo PPP. Neboli dostatočne pripravené. Keď dva z troch PPP projektov napokon padli, bolo opäť na čo využiť eurofondy. Zároveň však stavebným firmám dochádzala zásoba práce a hrozilo hromadné prepúšťanie. Nemali sme časový komfort na to, aby sa na jednotlivé úseky D1 najprv vysúťažili projektanti, dopracovali projekty a až v roku 2012 sa rozbiehali súťaže na stavebné práce tradičným červeným FIDICom. Podstatne rýchlejšie sa dali rozbehnúť tendre v režime „naprojektuj a postav“, ktorý sa používa nielen pri PPP, ale aj pri obstarávaní takzvaným žltým FIDICom, na ktorý sme prešli.

Ten funguje ako?

Tu má zodpovednosť za projekt už zhotoviteľ, ktorý smie vo vymedzenom rozsahu optimalizovať technické riešenie (napríklad predĺžiť násypy a skrátiť mosty). Zhotovitelia naceňujú jednotlivé objekty, napríklad most, oporný múr, prístupovú cestu či vozovku diaľnice. Cenu v ponukách za tieto objekty má hodnotiaca komisia možnosť porovnávať.

Dala sa zľava pri stavbe Dubná Skala – Turany vysvetliť tým, že stavbári mohli ušetriť vďaka optimalizáciám, ktoré umožňuje žltý FIDIC?

Zmluvné podmienky v súťaži umožnili menej výrazné úpravy technického riešenia, ako sa pripúšťali v PPP. Na druhej strane poskytli oveľa komfortnejší čas na zhotovenie diela. Váhostav nebola firma, pri ktorej sa dali spochybniť referencie a spôsobilosť takú stavbu zrealizovať. Navyše tento úsek poznal lepšie ako ktokoľvek iný, v rámci konzorcia na prvý balík PPP mal práve tento úsek realizovať Váhostav. Nemohol byť vylúčený pre nedostatok referencií ani nebol dôvod predpokladať, že nemajú dôveryhodné kalkulácie. Ak by štát v tom čase vylúčil uchádzača ako Váhostav, určite by prišla námietka na Úrad pre verejné obstarávanie a začali by sa nekonečné obštrukcie. Zvažovalo sa, či ísť do takých sporov, no bolo jasné, že by to ešte viac zvýšilo riziko nevyčerpania eurofondov na diaľnice.

Ako argumentoval Váhostav?

 Nebol som pri stretnutiach s Váhostavom po vyhodnotení ponúk, ale viem, že presviedčali, že to za tú cenu vedia postaviť. Koniec koncov, tie vyjadrenia sa v tom čase objavili aj v médiách.

Prečo vtedy nevznikla myšlienka začať viac kontrolovať, ako sa splácajú záväzky, respektíve vyplácať dodávateľov generálnych partnerov štátu priamo?

Pracovné diskusie na tú tému boli, samozrejme, aj vtedy. Hovoril o tom aj Zväz stavebných podnikateľov Slovenska. No keď sme ich požiadali, aby ukázali nejaké prípady dobrej praxe zo zahraničia, aby sme sa mohli inšpirovať, nič sme nedostali. Ostatné návrhy, ktoré boli na stole, boli pre Slovensko nepoužiteľné.

Prečo?

Pretože ak si niekto chce raz počínať nekorektne, tak pre neho nie je problém mať pod kontrolou nielen svoju vlastnú úroveň, ale aj dodávateľov v prvom alebo druhom rade. Aj tam môže mať svoje vlastné firmy a externému prostrediu posúvať prácu až v treťom alebo štvrtom rade. Je nepredstaviteľné, aby NDS mala nejaké subkontrakty alebo nejakú kontrolu nad celým vejárom konečných subdodávateľov. Aj pri ďalších návrhoch sa rýchlo ukázali slabiny, pre ktoré by nefungovali. Jednoducho, v tom čase sa nepodarilo nájsť reálne riešenie, ako to ošetriť.

Na čo sa vtedy štát spoliehal?

Samozrejme, aj na obozretnosť či pud sebazáchovy subdodávateľov, a to, že jednoducho nebudú podpisovať zmluvy, ktoré by ich existenčne ohrozili. Žiaľ, tu je historický problém. Subdodávatelia pri stavbe diaľnic a projekčné firmy sú na Slovensku závislé od úzkej skupiny generálnych dodávateľov a tí v konečnom dôsledku vždy rozdávajú karty. Preto sú subdodávatelia u nás chránení podstatne menej ako v iných krajinách. Zrejme musela prísť takáto vážna skúsenosť, aby si sami zhodnotili, že zákazky bez dobrého zmluvného zabezpečenia naozaj môžu dopadnúť veľmi zle. Verím, že konečne vznikne kritická masa subdodávateľov, ktorí začnú garancie, resp. vyváženejšie zmluvy vyžadovať principiálne.

Ale veď trh už v rokoch 2001 – 2002 zažil krach Hydrostavu a prvého Váhostavu. To nestačilo?

Neviem. Možno bol vtedy okruh postihnutých podstatne užší alebo sa na to za desať rokov už zabudlo. Problém je, že koncentrácia na tom trhu je významná, máme málo domácich stavebných firiem, ktoré získavajú diaľničné zákazky. Donedávna tu nepôsobili ani veľkí zahraniční dodávatelia. Subdodávatelia neboli v tej situácii, že keď sa nevedia dohodnúť na bezpečnej zmluve s domácim dodávateľom NDS, tak budú robiť možno za horších, ale bezpečnejších podmienok pre iného zahraničného dodávateľa. Vysvetľovali, že keď to nepodpíšu oni, generálni dodávatelia si nájdu mnoho ďalších, ktorí to podpíšu, a oni budú mimo hru. Teraz sa však ukazuje, že mať zákazku neseriózneho partnera môže byť podstatne horšie, ako ju nemať.

Podľa toho, ako hovoríte o 41-percentnej ponuke Váhostavu, tak aj podľa vás musela byť pre podnik nutne stratová. Čo sa podľa vás dialo v hlavách šéfov Váhostavu, keď s ňou prišli? Bola to panická reakcia, pretože firmy neboli zvyknuté na reálne súťaže, alebo ako si to vysvetľujete?

Naozaj nevidím do ich hláv. Nedokážem posúdiť, či to bolo nezvládnutie situácie, ktorú predtým nezažili, a precenenie vlastných schopností, alebo bezohľadná vypočítavosť. Nevylučujem ani kombináciu. No berúc do úvahy všetky náklady vrátane odpisov spojených s rozvojom firmy, tak tá stavba na prvý pohľad veľmi pravdepodobne viedla do červených čísiel. Ale dala sa vtedy pochopiť  snaha Váhostavu udržať sa na trhu, pripravenosť pri jednej alebo dvoch zákazkách nezahŕňať do nákladov odpisy alebo akékoľvek náklady spojené s rozvojom. V kríze býva obvyklá i pripravenosť zniesť aj nejakú limitovanú stratu.

Ján Kovalčík
Foto N – Tomáš Benedikovič

 

Ako si to mohli dovoliť, ak nekalkulovali do budúcna s reštrukturalizáciou?

Napríklad vďaka podpore vlastníkov, z minulých ziskov a v očakávaní budúcich ziskov. Takto seriózne firmy fungujú. Aj v stavebníctve. A niektoré nové zákazky Váhostavu priestor na zaujímavú ziskovosť dávajú.

Bol rozdiel medzi tým, ako sa správali domáce firmy a zahraničné stavebné koncerny?

V minulosti sa diaľnice na Slovensku stavali výrazne drahšie ako v zahraničí. Preto mohli byť stavebné firmy pomerne neefektívne. Ukázalo sa to, keď Skanska ako zahraničný gigant prišla na sklonku prvej vlády Roberta Fica s cenami, ktoré boli viac ako 30 percent pod úrovňou expertízy. Vzbudilo to veľkú nevôľu, jej konkurenti hovorili, že za tie ceny to nedokážu postaviť. Skanska však v praxi ukázalo, že sa to dá.

Takže 30 percent pod štátnou expertízou je reálna cena.

Môj osobný predpoklad je, že reálna dosiahnuteľná trhová úroveň cien sa môže v priemere pohybovať na úrovni okolo 30 percent pod štátnou expertízou. No v čase krízy šli ceny stavebných materiálov dole, bol prebytok kapacít, a preto sa dalo veriť tomu, že krátkodobo je možné stavať diaľnice aj za 50 percent pod expertízou. A život tomu aj postupne dáva za pravdu. Krátky úsek R2 pri Žiari nad Hronom vyhral Strabag s cenou na úrovni 47 percent expertízy a už sa po ňom jazdí. Druhý z dvojice úsekov D1 pri Levoči stavia Eurovia s cenou takisto na úrovni 47 percent expertízy, tento rok má byť hotový a zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by to nezvládla. Neviem o tom, že by tieto firmy či Skanska nechávali za sebou dlhy voči subdodávateľom. No Váhostav má veľké problémy aj na susednom úseku, hoci jeho cena je relatívne vyššia – 57 percent expertízy. Problém neplatenia subdodávateľom na diaľniciach sa zjavne koncentruje v dvoch firmách – v Doprastave, kde ide o dôsledok strát v Poľsku, a vo Váhostave.

Takže na konci tisícročia slovenské stavebné firmy neboli natoľko premenené ako strojárske alebo iné firmy, a preto reálne sa im peniaze strácali v neefektivite, zatiaľ čo Skanska, ktorá bola v Československu už relatívne dlho a mala modernejší manažment, to jednoducho dokázala za tie peniaze postaviť?

Tak si to vysvetľujem, ale potenciál vyššej efektívnosti už ukazujú aj niektorí ďalší, nielen Skanska. Otvorená, reálna súťaž ich donútila zvládnuť stavby za nižšie ceny. Nemyslím, že tých 50 percent, za ktoré sa už dnes niektoré stavby dokončujú alebo dokončili, je udržateľná úroveň. K nejakej korekcii nahor muselo prísť, s tým sme aj počítali. Ale je nešťastné, že namiesto zdravého zvýšenia cien na úroveň možno 60 – 70 percent expertízy, sa za posledný rok a pol opäť zazmluvňujú nové úseky za ceny, ktoré sa blížia 90 percentám expertízy.

Ján Kovalčík odišiel na ministerstvo dopravy z týždenníka Trend, kde publikoval aj  texty o tom, ako ministerstvo dopravy za Ľubomíra Vážneho falšovalo analýzy výhodnosti PPP projektov. U Figeľa bol šéfom Inštitútu stratégie, z postu ho odvolal Ján Počiatek. V súčasnosti pracuje v  INEKO

Ako odpovedáte na otázku: Stavali sa diaľnice draho? Že v minulosti draho, potom chvíľu podobne, ako by to asi malo byť, a teraz znova draho?

Veľmi zjednodušene áno. Hoci je asi pravda, že niektoré stavebné firmy to chvíľu prepálili s ponukami a išli s nimi nižšie, ako bolo zdravé. Niektoré domáce stavebné firmy na diaľniciach možno po prvýkrát zažili skutočnú súťaž. Myslím si, že domáci stavbári sa rozhodli podliezť ponuky nových zahraničných konkurentov a neuvedomili si, že svojimi procesmi, organizáciou práce a schopnosťou manažovať náklady tú stavbu efektívnejšie jednoducho nie sú schopní zvládnuť.

Nemohol štát vylučovať pre neobvykle nízku cenu?

Ja som sa už tiež vtedy angažoval, aby sa vo väčšej miere aplikoval inštitút mimoriadne nízkej ponuky. Ale nie tým populistickým spôsobom, po ktorom volali niektorí politici – automaticky škrtať najnižšiu ponuku – to nemalo ani ratio, ani šancu byť v súlade so zákonom. Zasadzoval som sa o to, aby sa riadne a v súlade s poslaním verejného obstarávania aplikovali inštitúty, ktoré už v zákone o verejnom obstarávaní sú. Navrhol som, aby sme si pri tých objektoch, pri tých položkách ceny, kde sa niektorý z uchádzačov významne odchýli od priemeru cien ostatných smerom nadol, žiadali vysvetlenie tak, ako to predpokladá zákon. Tých otázok potom komisia poslala desiatky. Väčšinou boli vysvetlenia vierohodné, respektíve ťažko spochybniteľné, a teda nebol dôvod na vylúčenie. No stalo sa aj niekoľko prípadov, že uchádzač nevedel uspokojivo vysvetliť nízke ceny, a tak sme vylučovali. Napríklad v tendri o stavbu D1 pri Ružomberku, Hubová – Ivachnová.

Tam dokonca traja najlacnejší vypadli, vyhralo štvrté najlacnejšie konzorcium s Váhostavom. Aká debata tam prebiehala?

Myslím si, že v tomto prípade to bolo správne rozhodnutie. Niektorí z tých uchádzačov jednoducho podcenili limity, ktoré im súťažné podmienky dávajú, a v optimalizáciách šli za hranu dovoleného.

Váhostav tiež išiel v úvodných súťažiach s lacnými diaľnicami, a tam to bolo v poriadku. A potom, keď to urobili v Hubovej – Ivachnovej Inžinierske stavby v momente, keď už Váhostav nebol ochotný ísť na hranu, to nebolo v poriadku. Prečo?

NDS predtým nebola zvyknutá zaoberať sa inštitútom mimoriadne nízkej ponuky. Oni tvrdili, že všetky takéto vylúčenia ÚVO v minulosti zamietol. To bolo vysvetlenie, ktoré som dostal, keď som bol prvýkrát v  hodnotiacej komisii. Potom som sa tým zaoberal viac a zistil som, že problém je v tom, ako aplikujete inštitút mimoriadne nízkej ceny. ÚVO nikdy nepovedal, že sa to nesmie využívať, len odmietol predchádzajúce spôsoby aplikácie ako nesprávne. Tak sme to skúsili znova spôsobom, ktorý som navrhol. Už žiadne vylučovanie zo súťaže bez možnosti vysvetľovania. Bolo to zdĺhavejšie, a teda nepopulárne, ale neporovnateľne väčšie zdržanie spôsobilo potom zdĺhavé rozhodovanie ÚVO. Rozumiem, že to boli komplikované prípady a nebolo ľahké rýchlo rozhodnúť, ale je mimoriadne nešťastné, ak niektoré verejné súťaže trvali v dôsledku obštrukcií niektorých aktérov aj vyše dvoch rokov.

Čo hovoríte na spájanie žltéhoFIDICu, nízkych cien a nehody, keď pri betonáži spadol most a zahynuli štyria ľudia?

Most predsa spadol na úseku, ktorý sa stavia ešte podľa červeného FIDICu. Aj vaša otázka však ilustruje, aký vplyv na vnímanie citlivých tém okolo diaľnic majú klamstvá, ktoré bez zábran šíria niektorí politici. Podobných mýtov vyfabrikovaných propagandou by som vedel uviesť mnoho.

Ako došlo k policajnému vyšetrovaniu podvodu pri analýze PPP pri D1?

Ešte ako analytik som v Trende publikoval články, z ktorých bolo jasné, že sa podvod stal. Uvažoval som vtedy aj o trestnom oznámení, ale nie som právnik. Veril som, že publikovaním som si splnil svoju občiansku povinnosť a že sa toho ujme prokuratúra alebo dá podnet nejaký politik. Nestalo sa, napokon podalo podnet až ministerstvo dopravy v čase, keď už som tam pracoval.

Ako možno vysvetliť motiváciu pracovníkov ministerstva dopravy, ktorí zmenili parametre analýzy, aby sa zdalo PPP ako výhodné?

Človek, ktorý to urobil, odišiel z ministerstva, skôr ako som tam prišiel ja, čiže spýtať som sa ho nemohol. Ale je to veľmi logické. Bolo zjavné, že PPP je politická agenda. Podmienky boli nevýhodné pre štát a boli výhodné pre dodávateľov v PPP, teda pre stavebné firmy aj finančných partnerov. Najmä tých partnerov presne nepoznáme, preto oni vedia vytvoriť priestor, aby boli odmenení ľudia, ktorí sú napojení na politiku. Je prakticky vylúčené, aby taká manipulácia bola sólo hrou jedného úradníka na ministerstve dopravy.

 

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Francúzska poisťovňa AXA uvažuje o odchode zo strednej Európy, a to vrátane Slovenska. Poisťovňa sa údajne chce stiahnuť z trhov, kde nemá dostatočne silnú pozíciu. 

„AXA plánuje predať svoje aktivity v Poľsku, Českej republike a na Slovensku,“ uviedol jeden zdroj pre Reuters.

Dodal, že poisťovňa už zaslala ponuky a informácie potenciálnym investorom.

Plánovaný predaj potvrdili aj dva ďalšie zdroje. Jeden dodal, že medzi spoločnosťami, ktorým AXA zaslala ponuky, sú aj najväčšia poľská poisťovňa PZU, talianska poisťovňa Generali a nemecký koncern Allianz.

Podľa jedného zo zdrojov celková hodnota transakcie môže dosiahnuť okolo 400 miliónov eur, podľa druhého až 800 miliónov eur. (tasr)

Zdieľať

Čo najviac sa venovať vlastnej finančnej gramotnosti, radí ľuďom v ére nízkych úrokov ekonóm Andrej Svorenčík. Aby napríklad vedeli, že historicky sa dlhodobé investície do akcií vyplatili a že existujú nástroje, ktoré im pri nízkych nákladoch umožnia investovať na finančných trhoch.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Andrej Svorenčík, ekonóm a historik na Univerzite v Mannheime, šéf analytických inštitútov na ministerstve pôdohospodárstva a kultúry:
Zamýšľať sa nad životom v ére nízkych úrokových sadzieb nemá zmysel bez pochopenia toho, čo je ich príčinou. Tou sú slabé ekonomické fundamenty eurozóny. A výhľad do budúcna nie je optimistický.

Hospodársky rast eurozóny je pre rôzne štrukturálne dôvody dlhodobo nízky. Európa nie je centrom výrazných trhových inovácií. Zaostávame napríklad v počte tzv. jednorožcov – startupov, ktorých ohodnotenie presiahlo jednu miliardu dolárov. A v neposlednom rade európske obyvateľstvo počtom stagnuje a rýchlo starne.

Tento mix bude mať za nezmenených okolností ďalekosiahle dôsledky na budúcu štedrosť európskych dôchodkových systémov a ich udržateľnosť.

V tejto konštelácii moje najlepšie možné odporúčanie je, aby sa ľudia venovali čo najviac vlastnej finančnej gramotnosti a aktívne sa podieľali na vlastnom finančnom osude.

Aby vedeli lepšie rozumieť príležitostiam a nástrahám investovania na finančných trhoch, vplyvu inflácie a nízkych úrokových mier na vlastné dlhy (hypotéky), poznali vlastný investičný horizont, vzťah rizika a výnosu. Aby tiež vedeli, že historicky sa investície do akcií vyplatili a že existujú nástroje ako ETF, ktoré im pri nízkych nákladoch umožňujú investovať na finančných trhoch.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Éry nízkych úrokov by sme sa skôr mali báť, hovorí Ivan Mikloš v Paneli expertov. “Expanzívna menová politika, ktorá bola správnym a potrebným nástrojom v druhej polovici roka 2008 a v roku 2009, funguje už viac ako desať rokov a zdá sa, že politici a centrálni bankári sa na ňu chcú spoliehať aj v budúcnosti.”

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?
Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií:
Skôr by sme sa mali báť. Expanzívna menová politika, ktorá bola správnym a potrebným nástrojom v druhej polovici roka 2008 a v roku 2009, funguje už viac ako desať rokov a zdá sa, že politici a centrálni bankári sa na ňu chcú spoliehať aj v budúcnosti.

Takáto politika je z dlhodobého hľadiska neudržateľná, pričom mnohé jej priame aj nepriame negatívne dôsledky a náklady vidíme už dnes. Za veľmi presnú považujem analógiu s chorobou a spôsobom liečenia.

Ak namiesto odstránenia príčiny choroby len utlmujeme bolesť analgetikami, tak síce zmierňujeme utrpenie pacienta, ale v konečnom dôsledku odkladaním potrebnej terapie zhoršujeme jeho skutočný zdravotný stav a najmä perspektívu úspešného vyliečenia. Analgetík pritom potrebujeme stále viac a viac a ich účinnosť postupne klesá.

Vidím tu analógiu s ekologickou a sociálnou (politickou) udržateľnosťou doterajšieho modelu ekonomického rastu. Bez rastu sa nezaobídeme, rast však nie je možný bez dôvery. Dôvera vo vyliečenie choroby analgetikami klesá, narastá pesimizmus a nedôvera, dostatočne nerastú investície do reálnej ekonomiky a do predmetov dlhodobej spotreby, nerastú tým dostatočne ani pracovné miesta a mzdy.

Jediné, čo vďaka pumpovaniu lacných peňazí do ekonomiky rýchlo rastie, sú ceny aktív, najmä akcií a nehnuteľností. Tie však vlastnia najmä bohatší a starší. V dôsledku toho narastá príjmová nerovnosť, medzigeneračné napätie, nespokojnosť ľudí a nedôvera v budúcnosť. To má potom súvislosť s nárastom politickej podpory protisystémových politikov a strán.

Zaujímavé je, že v pozadí ekonomickej (finančnej) a ekologickej neudržateľnosti nie je často a čoraz viac kritizovaný „neregulovaný trh“, ale štátom vytvorené alebo tolerované deformácie v cenách. Ceny fosílnych energií sú príliš nízke a nezohľadňujú všetky náklady spojené s udržateľnosťou životného prostredia (negatívne externality) a cena peňazí, ktoré sú v trhovej ekonomike najdôležitejším „tovarom“, nie sú určované trhom, ale manipulované štátom, ktorého sú centrálne banky agentom.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Indikátor ekonomického sentimentu ZEW pre Nemecko v októbri v porovnaní so septembrom nepatrne klesol o 0,3 bodu (na -22,8 bodu). Zostáva tak výrazne pod úrovňou dlhodobého priemeru (21,4 bodu), informuje Národná banka Slovenska.

Hodnotenie súčasnej ekonomickej situácie sa opäť zhoršilo (o 5,4 bodu na -25,3 bodu) a už piaty mesiac za sebou klesá (kumulovane za 5 mesiacov o 33,5 bodu).

Úroveň hodnotenia súčasnej ekonomickej situácie je najnižšia úroveň za posledných takmer 9 rokov.

Zdieľať

MMF očakáva najslabší rast ekonomiky od globálnej finančnej krízy

Rast svetovej ekonomiky sa v tomto roku zvoľní na 3 percentá, čo bude najslabšie tempo od globálnej finančnej krízy spred 10 rokov, uvádza v jesennom výhľade Medzinárodný menový fond. V júli ešte počítal s rastom o 3,2 %.

MMF skresal aj prognózu rastu globálneho hospodárstva na rok 2020 na 3,4 percenta z júlového odhadu 3,5 percenta, píše Bloomberg.

Budúcoročná akcelerácia ale nebude mať široké základy, fond ich hodnotí ako neisté.

Vlani svetové hospodárstvo vzrástlo o 3,6 percenta.

Čo vidí MMF za spomalením hospodárstva:

  • rastúce obchodné bariéry;
  • zvýšená geopolitická neistota;
  • štrukturálne faktory, napríklad nízky rast produktivity a starnutie populácie vo vyspelých krajinách.

MMF upozornil, že negatívne vplyvy obchodného napätia medzi USA a Čínou na svetové hospodárstvo pomohli zmierniť stimulačné opatrenia centrálnych bánk.

Spor dvoch mocností môže podľa odhadov odkrojiť z globálneho HDP 0,8 percenta.

MMF vydáva výhľad svetovej ekonomiky dvakrát ročne, na jar a na jeseň. V júli aktualizuje jarnú prognózu, v januári jesennú.

Zdieľať

Guvernér NBS Peter Kažimír radí nebáť sa éry nízkych úrokov: „Strach je zlý radca a ešte horší pán. Zabíja myseľ. Nebál by som sa.“ Nízke sadzby podľa neho ostanú, kým sa ceny nezačnú hýbať smerom k dvojpercentnej inflácii.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť, alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Peter Kažimír, guvernér NBS, bývalý minister financií:

Strach je zlý radca a ešte horší pán. Zabíja myseľ. Nebál by som sa.

To, ako dlho ostanú sadzby takto nízko alebo ešte nižšie, záleží od toho, ako sa budú hýbať ceny na úrovni celej eurozóny. Kým neuvidíme ich stabilizovaný rast smerom k nášmu cieľu (blízko, ale o niečo nižšie než 2 percentá), ostane nastavenie menovej politiky v tzv. podpornom móde.

Naše najaktuálnejšie analýzy nám vzhľadom na pretrvávajúce riziká a neistotu indikujú, že k zmene nastavenia tak skoro nedôjde a sadzby ostanú skutočne nízko dlhý čas.

Zároveň ale prostredie nízkych úrokových sadzieb otvára priestor investovať do budúceho rastu. Súčasné nastavenie menovej politiky ECB praje a nahráva modernizácii a inovácii európskej ekonomiky.

Je na vládach, aby sa toho zhostili, a na bankách, aby využili prístup k lacným peniazom a pomohli podnikateľom investovať do rozvoja, inovácií. Tie pomôžu vytvoriť nové pracovné miesta a posilnia konkurencieschopnosť.

Áno, ľuďom sporiacim si peniaze v banke aktuálna situácia nepraje a nevyhovuje.

Otvára to ale možnosť pre banky a klientov zamyslieť sa nad novými modernými investičnými možnosťami. Dopracovať sa k novým produktom, ktoré umožnia bežným klientom zhodnocovať svoje úspory aj inak ako napríklad len cez termínované vklady.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Francúzska poisťovňa Axa zvažuje odchod zo Slovenska, Česka a Poľska. Úvahy o predaji stredoeurópskych aktív sú súčasťou reštrukturalizačného plánu, v rámci ktorého firma opúšťa trhy, kde nemá významnejší podiel.

Podľa zdrojov agentúry Reuters by hodnota prípadného obchodu mohla dosiahnuť 400 až 800 miliónov eur.

Axa prechádza reštrukturalizáciou, ktorá jej má pomôcť vyrovnať sa so zápornými úrokovými sadzbami a viac sa sústrediť na poistenie zdravia, majetku a škôd.

Z regionálneho hľadiska sa orientuje na expanziu v Ázii.

Podľa Reuters Axa už rozoslala ponuky prípadným záujemcom. Mali ju dostať najväčšia poľská poisťovňa PZU, talianska Generali a nemecká Allianz.

Axa ponúka klientom na Slovensku životné i neživotné poistenie. Od roku 2004 prevádzkuje tiež dôchodkovú správcovskú spoločnosť, ktorá je súčasťou takzvaného druhého penzijného piliera.

 

 

Zdieľať

Nie je prečo sa tešiť ére ultra nízkych sadzieb v eurozóne, konštatuje Ján Tóth, bývalý viceguvernér NBS. No nízke úroky nie sú len zásluhou „zlej centrálnej banky“. Veľkým faktorom je dlhodobá nižšia ochota investovať a naopak vyššia motivácia si sporiť, napríklad kvôli horším vyhliadkam do budúcnosti. 

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť, alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Ján Tóth, ekonóm, bývalý viceguvernér NBS:
Prostredie ultra nízkych úrokov nie je ideálnym dlhodobým prostredím pre ekonomiku. Neumožňujú centrálnej banke dostatočne silne reagovať na krízu a stabilizovať ekonomiku. Veľmi nízke úroky sú následkom veľmi nízkej inflácie. Takáto inflácia sťažuje ekonomike vyrovnať sa so zmenami, ktoré časom prirodzene prichádzajú, nakoľko v reálnom svete máme tzv. nominálne rigidity. Zoberme si príklad ekonomiky, ktorá utrpela negatívny šok a potrebuje zvýšiť cenovú konkurenciaschopnosť, aby sa vyhla poklesu zamestnanosti.

Nakoľko je pomerne komplikované siahnuť ľuďom na plat, rieši sa to tým, že rast platov zaostáva za rastom cien. Ak je však rast cien blízky nule, pre zabránenie prepúšťania by bolo potrebné znižovať mzdy, čo zamestnávatelia ani zamestnanci neradi robia. Zväčša sa rovnováha potom nastolí cez zbytočne vysokú nezamestnanosť.

Inou komplikáciou je tzv. finančný cyklus, keď nízke úroky môžu rozprúdiť vysoký nárast cien nehnuteľností. Alebo kvôli tlaku dosahovať výnosy financovanie príliš rizikových investícií. Takisto v ekonomike môžu dlhšie prežívať zombie firmy, ktoré znižujú celkovú produktivitu. A môže hroziť tzv. japonský scenár.

Treba však uviesť, že súčasne nízke úroky nie sú len zásluhou „zlej centrálnej banky“. Veľkým faktorom je dlhodobá nižšia ochota investovať a naopak vyššia motivácia si sporiť, napríklad kvôli horším vyhliadkam do budúcnosti.

Čo sa týka menšej chuti si požičať a investovať, pri znižujúcej sa produktivite sú budúce investície menej ziskové. Klesajúca  populácia znamená menší zástup budúcich klientov.

Čo sa týka šetrenia, dožívanie dlhšieho veku znamená, že si potrebujeme viac našetriť. Demograficky silné ročníky vstupujú do „stredného“ kariérneho veku, kedy je šetrenie prirodzene najvyššie.

Na trhoch sa zjavila Čína, ktorá zaplavila svet svojim šetrením cez nakupovanie amerických dlhopisov. To znamená, že tzv. rovnovážne úroky (teda úroky, keby neexistovala centrálna banka) v eurozóne poklesli z úrovne okolo 4,5 % pred krízou na zhruba 2 % (pre viac info pozri tu). A nakoľko inflácia je stále nízka, centrálna banka tieto rovnovážne úroky okolo 2 % ešte umelo stlačila na súčasných -0,5 %.

Suma sumárom, nie je prečo sa tešiť ére ultra nízkych sadzieb v eurozóne. Lepšie by bolo naštartovať cez štrukturálne reformy produktivitu, odstrániť politickú neistotu ohľadne brexitu a obchodnej vojny a takto zlepšiť očakávania do budúcnosti. To by mohlo vytiahnuť vyššie aj rovnovážne úrokové sadzby.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E

Zdieľať

Podľa Machunku z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení premiér Pellegrini povedal, že ak poslanci začnú rozoberať rozpočet, vláda je pripravená stiahnuť rozpočet z rokovania. Ak by parlament rozpočet na rok 2020 neschválil, mali by sme rozpočtové provizórium.

Rozpočtové provizórium znamená, že výdavky štátu by zostali zmrazené na úrovni predchádzajúceho roka. Výnimkou sú dôchodky a sociálne dávky, nezmrazili by sa ani príjmy samospráv.

Zdieľať

Hyundai plánuje do roku 2025 vložiť zhruba 35 miliárd dolárov do technológií mobility a strategických investícií. Cieľom je dohnať konkurenciu vo vývoji samojazdiacich vozidiel.

Plán spoločnosti Hyundai zahŕňa vývoj autonómnych a elektrických áut i vozidiel prepojených s internetom, uvádza Reuters.

Automobilka dostane finančnú podporu od kórejskej vlády, ktorá v rokoch 2021 až 2027 podporí technológiu autonómnych vozidiel sumou 1,3 miliardy dolárov.

Koncom septembra Hyundai oznámil investíciu 1,6 miliardy dolárov do spoločného podniku na vývoj technológií pre samojazdiace autá s firmou Aptiv.

Zdieľať

V parlamente zasadá koaličná rada, hovoriť by mali aj o reforme nemocníc. Premiér na koaličnej rade nie je, je v Košiciach.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať