Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Rošková brala dotácie aj na letisko. Matečná s Kožuchom vinia výskumníkov, podozrenia siahajú vyššie

Letisko v Trhovišti a ministerka Matečná so šéfom PPA Kožuchom. foto - GSAA a tasr
Letisko v Trhovišti a ministerka Matečná so šéfom PPA Kožuchom. foto – GSAA a tasr

Praktiky firmy exposlankyne Smeru Ľubice Roškovej ukázali diery v systéme agrodotácií. Najlepšie informácie o tom, na ktoré pozemky nikto nežiadal agrodotácie, a najrýchlejší prístup ku všetkým žiadostiam o dotácie mali v PPA.

Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (nominantka SNS) a jej podriadený a šéf Pôdohospodárskej platobnej agentúry Juraj Kožuch vinia zo zlyhania pri prideľovaní dotácií firme bývalej poslankyne Smeru Ľubici Roškovej štátnych výskumníkov z ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy.

V skutočnosti dnes nie je vôbec jasné, kto firme „pomáhal“, odkiaľ mohli informácie uniknúť – a Matečná s Kožuchom obviňujú podriadených výskumníkov v situácii, keď nedokázali, že problémy nesiahajú až k nim samým.

Najviac informácií o žiadostiach a dotáciách má Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) a tam sa aj dejú najdôležitejšie rozhodnutia. Hovorili sme o tom s niekoľkými odborníkmi, ktorí systém farmárskych dotácií detailne poznajú.

Brali dotácie na letisko, asfalt aj záhrady

Na praktiky eseročky Gard premenovanej na Agro Porúbka upozornil Andrej Bán v reportáži v Denníku N.

Firma Agro Porúbka získavala priame farmárske platby aj na pozemky, kde v skutočnosti stálo parkovisko alebo šlo o cudzie záhradky a menšie vinice za rodinnými domami. Matečná pri týchto už známych prípadoch hovorí o podozrení zo subvenčného podvodu, vyšetrovanie pripravuje aj generálna prokuratúra.

Ďalším absurdným miestom, na ktoré dostávala Roškovej firma dotácie, je malé dedinské letisko v obci Trhovište pri Michalovciach.

Letisko v Trhovišti, na ktoré brala firma Ľubice Roškovej dotáciu.

Ide o letisko na okraji obce určené pre malé lietadlá na letecké práce v poľnohospodárstve, napríklad rozprašujúce pesticídy. V registri Dopravného úradu je pri ňom poznámka „nepoužiteľné“. Podľa štátneho katastra ide o zastavané plochy a na tie nie je možné brať agrodotácie.

V bezprostrednej blízkosti letiska je orná pôda súkromných majiteľov, okolo sú veľké polia. Na tie berie dotácie miestne Roľnícke družstvo Trhovište.

To, že Roškovej firma Agro Porúbka (vedená pod starým názvom Gard) si na dotácie vybrala plochu letiska, pôsobí podozrivo. Presne to zapadá do jej „biznismodelu“ – vypýtať si agrodotáciu na plochy, s ktorými nemá nič spoločné, patria niekomu inému a ani nespĺňajú podmienky, aby na ne peniaze pre poľnohospodárov šli – môže si totiž byť istá, že si na túto pôdu nevypýtal dotáciu nik iný a na podvod sa tým pádom len tak ľahko nepríde.

Rošková povedala televízii Markíza po otázkach na letisko, že sa nechce vyjadrovať a že viac povie až po tom, keď bude mať výsledky kontroly svojich dotácií.

Čo sú chyby a nejasnosti systému agrodotácií

  • V mapách sú chyby, umožnili pýtať si dotácie aj na plochy, ktoré nik neobrába ani nemôže obrábať.
  • Dotácie brali aj na cudzie pozemky, ktoré neobrábali.
  • Možné úniky informácií. Odkiaľ žiadatelia vedeli, na ktoré cudzie plochy im neprídu?
  • Ako fungoval systém kontrol? Vedeli niektorí farmári o kontrolách vopred? Vyhýbali sa niektorým firmám?
  • Ako kontrolovali žiadateľov pred prechodom na web, keď boli mapy len na papieri?
  • Prečo majú veľkí farmári výhodu pred malými a môžu ich vydierať dierami v systéme?

Keď je v mape aj pozemok, ktorý tam nemá byť

Prípad letiska je ďalším dôkazom, aké diery sú v štátnom systéme agrodotácií. Najskôr sa pozrieme, ako je možné, že si vôbec niekto môže pýtať dotácie na miesta, na ktorých to pravidlá neumožňujú.

Rok 2017 bol mimoriadny tým, že systém máp pre agrodotácie prechádzal na web a prekresľovali doň pozemky a polia. Práve v tomto roku mohla aj Roškovej firma využiť jeho nedokonalosti.

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

USA a Čína sa dohodli na podmienkach prvej fázy dlho očakávanej obchodnej zmluvy, informoval Bloomberg s odkazom na zdroje oboznámené so situáciou. Text teraz čaká na Trumpov podpis.

Poradcovia pre obchodné záležitosti teraz majú v pláne schôdzku s prezidentom, na ktorej s ním chcú podmienky dohody prebrať. Oficiálne oznámenie by podľa zdrojov Bloombergu mohlo prísť v nasledujúcich hodinách.

Spojené štáty a Čína spolu od minulého roka vedú obchodnú vojnu, v ktorej na seba vzájomne uvaľujú cla. Zároveň sa snažia dosiahnuť dohodu, ktorá by ich obchodné spory vyriešila. (bloomberg, čtk)

Zdieľať

Karoq sa bude vyrábať v bratislavskom VW od jesene 2020

Škoda Karoq sa začne montovať v bratislavskom Volkswagene na jeseň budúceho roka z dovážaných dielov. Karosérie kompaktného SUV modelu sa budú naďalej produkovať a lakovať v závode Škody v českých Kvasinách.

Podrobnosti o výrobe Karoqu zverejnila Škoda Auto na webovej stránke.

Bratislavský VW by mal byť piatou fabrikou, v ktorej sa bude montovať.

K závodom v českých Kvasinách, Mladej Boleslavi a čínskom Ning-po najnovšie pribudol ruský Nižný Novgorod, kde sa vyrába aj Octavia a SUV Kodiaq.

Škoda je jednou zo zhruba desiatich značiek, ktoré sú súčasťou koncernu VW.

Aký je záujem o Karoq

Karoq je na trhu od októbra 2017. Patrí k najžiadanejším modelom Škody, dopyt po ňom výrazne prevyšuje ponuku.

V roku 2018 sa predalo 115 700 kusov, za 11 mesiacov tohto roka 137 700 vozidiel Karoq.

V Bratislave už Škoda vyrába svoj najmenší model Citigo iV – prvý s plne elektrickým pohonom.

Zdieľať

Štátny tajomník Švejna: Mám problém, ak musím byť v dôchodkoch solidárny aj s tými, ktorí nerobili

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Pri minimálnom dôchodku sú dva problémy, tvrdí v rozhovore pre Denník E štátny tajomník ministerstva práce Ivan Švejna. Nemáme peniaze na takéto štedré dôchodkové opatrenie a druhý problém tkvie v tom, či má dostávať rovnakú penziu ten, ktorý robil, ako ten, čo nerobil.

Zdieľať

Slovensko je pripravené pripojiť sa k iniciatíve uhlíkovo neutrálnej ekonomiky do roku 2050. „Slovensko sa pripojí k väčšine európskych krajín, pretože osobne si myslím, že Európska únia musí byť lídrom. Len vtedy dokážeme presvedčiť aj ostatné krajiny ako Čína a India,“ povedal premiér Pellegrini pred samitom EÚ.

Dodal, že jednou z podmienok je jasne deklarovaná technologická neutralita. „Samozrejme, máme niektoré podmienky. Jednou zo základných je, aby bola jasne deklarovaná technologická neutralita, to znamená, aby si každá krajina mohla rozhodovať o svojom energetickom mixe, aké technológie použije, aby tam boli nejaké základy ekonomickej transparentnosti, respektíve aby sme neboli nútení investovať do nákladných investícií obnoviteľných zdrojov, ktoré by extrémnym spôsobom zvyšovali náklady energie,“ dodal premiér. (tasr)

Zdieľať

ECB podľa očakávaní ponechala menovú politiku vrátane úrokových sadzieb bez zmien. Zasadnutie Rady guvernérov po prvý raz viedla nová prezidentka Christine Lagardová. Podľa nej ekonomika eurozóny smeruje k pomalému oživeniu.

V septembri ECB znížila svoju depozitnú úrokovú sadzbu o 0,1 percentuálneho bodu na mínus 0,5 percenta. Rozhodla tiež, že od novembra obnoví nákup dlhopisov v mesačnom objeme 20 miliárd eur.

Menový výbor vo vyhlásení uvádza, že sadzby zotrvajú na súčasných alebo nižších úrovniach, kým sa výhľad inflácie stabilne nepriblíži dostatočne blízko k cieľovej úrovni 2 percentá.

Analytici upozornili, že stanovisko ECB sa nelíši od toho, ktoré centrálna banka zverejnila po minulom zasadnutí menového výboru. To naznačuje, že Lagardová je spokojná s postojom svojho predchodcu, píše Reuters.

Lagardová prevzala funkciu v ECB 1. novembra. Predtým pôsobila ako šéfka Medzinárodného menového fondu a v minulosti riadila aj francúzske ministerstvo financií.

Ako ECB upravila prognózy rastu:

  • zlepšila odhad tohtoročného rastu ekonomiky eurozóny na 1,2 percenta z doterajších 1,1 percenta;
  • výhľad rastu HDP v roku 2020 zhoršila na 1,1 percenta (doposiaľ predpokladala 1,2 %);
  • na rok 2021 naďalej očakáva 1,4-percentný rast hospodárstva.

Lagardová už skôr avizovala dôkladné posúdenie činnosti ECB vrátane zváženia zmeny niektorých základných bodov, napríklad inflačného cieľa či spôsobu boja so zmenami klímy.

Strategickú revíziu by chcela zavŕšiť do konca budúceho roka.

Zdieľať

Nízkonákladovka Wizz Air vytvorí nové aerolínie. Chce s nimi preraziť v Ázii a Afrike

V druhej polovici budúceho roka začnú lietať nové nízkonákladové aerolínie Wizz Air Abu Dhabi. Spočiatku budú obsluhovať letiská v Európe a Rusku, neskôr sa plánujú zamerať aj na Blízky východ, Afriku a indický subkontinent.

Nové aerolínie budú spoločným podnikom Wizz Airu so štátnou spoločnosťou Abu Dhabi Development Holding, ktorá v ňom kontroluje 51-percentný podiel, píše Bloomberg.

Na začiatok sa počíta s flotilou troch lietadiel Airbus SE A321neo, v priebehu nasledujúcej dekády by sa mala rozšíriť na 50 strojov.

So širokou paletou destinácií bude mať Wizz Air Abu Dhabi potenciál osloviť 5 miliárd pasažierov.

Wizz Air patrí k popredným európskym lowcostom so základňou v Budapešti. Lieta do 44 krajín, lety medzi Európou a Dubajom prevádzkuje od roku 2013.

S kým sa pobijú:

Wizz Air Abu Dhabi budú na Blízkom východe súperiť o cestujúcich s ďalším novým hráčom.

Najneskôr v 2. štvrťroku 2020 by mali z Abú Zabí začať lietať Air Arabia Abu Dhabi, v ktorých sa spájajú nízkonákladovka Air Arabia a Etihad. Ich spoločný podnik bude slúžiť najmä ako podpora diaľkových letov Etihadu.

Nové letecké spoločnosti posilnia spojenie na Blízkom východe, v ktorom vlani ubudla takmer pätina liniek. Cítiť bolo najmä redukciu vlajkového dopravcu Etihad, ktorý škrtal v dôsledku miliardových strát.

Wizz Air smeruje do regiónu, v ktorom majú nízkonákladové aerolínie len 5-percentný trhový podiel. Cítiť v ňom však silný dopyt po turistike a od migrujúcich pracovníkov, uvádza Rishika Savjani, analytička spoločnosti Barclays.

Zdieľať

European Green Deal je nedostatočný na riešenie klimatickej krízy, tvrdí slovenský Greenpeace. Opatrenia, ktoré včera prijala Európska komisia, sú podľa organizácie pomalé a opatrné a ciele znížiť emisie o 50 až 55 percent do roku 2030 pri závažnosti ekologickej a klimatickej krízy, ktorej dnes čelíme, nebudú stačiť.

Čo treba urobiť podľa Greenpeace: 

  • Keďže konkrétne ciele Green Dealu budú predstavené až v lete 2020, podľa Greenpeace je to neskoro na uzatvorenie dohody. Na budúci rok sa klimatický samit COP26 bude konať v Glasgowe a mali by na ňom byť predstavené už konkrétne ciele na zmiernenie klimatickej zmeny.
  • Európska komisia by sa mala zaoberať najmä zmenami v hospodárskom systéme.
  • Je potrebné sa zaoberať výrobnými procesmi a technológiami, ale rovnako aj životným štýlom a spotrebou.
  • Greenpeace zdôrazňuje, že je načase, aby Komisia od základov prehodnotila politiky, ktoré podporujú profit na úkor životného prostredia a našej budúcnosti.
Zdieľať

Tržby v priemysle sa v októbri oproti septembru mierne zvýšili (o 0,4 %). Výrazne k tomu prispel najmä automobilový priemysel, kým ostatným významným odvetviam sa darilo menej, uviedol Inštitút finančnej politiky.

Z menších odvetví dynamicky rástli aj potravinársky a chemický priemysel. Mesačná dynamika zatiaľ potvrdzuje stabilizáciu doterajšieho negatívneho vývoja.

V medziročnom porovnaní sú však tržby stále nižšie (−5,4 %), pričom táto situácia pretrvá pravdepodobne až do jari.

Zamestnanosť v priemysle v októbri stagnovala, medziročne ubudlo 1,3 % zamestnaných.

Rast miezd v priemysle sa v októbri výrazne spomalil. Zamestnanci si v tomto sektore medziročne polepšili len o 1,3 %. Ochladenie v Nemecku v najväčšej miere zasahuje práve exportne orientovaný priemysel. Vývoj miezd odráža skracovanie pracovných týždňov a zníženie počtu nadčasov.

Tržby v stavebníctve v októbri korigovali silný septembrový rast a medzimesačne klesli o 1,8 %. Zamestnanosť v stavebníctve stúpla o 4 %. Po polroku v červených číslach sa medzimesačne zvýšila už druhý mesiac po sebe. Mzdy v sektore v porovnaní s októbrom minulého roka vzrástli o 5,5 %.

Zdieľať

Týždeň v európskej ekonomike: V znamení klimatických cieľov – uhlíkové clo, Madrid, zdaňovanie energií

Najkontroverznejšie reakcie na európsky Green Deal, ktorý včera predstavila Európska komisia, vyvolá pravdepodobne uhlíkové clo, na ktorého príprave sa podieľa aj slovenský podpredseda EK Maroš Šefčovič. EÚ chce uvaliť clo či inú formu opatrení na dovozy z krajín, ktoré vyrábajú s vyššou uhlíkovou stopou.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať