Lubyová za sedem mesiacov nevyriešila eurofondy na vedu, prepadne nám 30 miliónov a nové výzvy meškajú

Ministerstvo pôdohospodárstva nie je jediné, ktoré musí vysvetľovať, komu a na čo išli peniaze z Európskej únie. Eurofondy vlani v lete spôsobili jednu z najväčších kríz tretej vlády Roberta Fica a ani deväť mesiacov po odchode ministra školstva Petra Plavčana (SNS) nie je jasné, ako sa európske peniaze využijú.

Išlo o 600 miliónov eur, ktoré mali ísť na výskum a inovácie, no naše najlepšie univerzity z nich nemali dostať takmer nič. Peniaze boli nasmerované aj k pochybným podnikom, milióny mali ísť aj firmám, čo zamestnávali len dvoch ľudí a často s vedou nemali nič spoločné. Napríklad firma Beta Biotech, ktorá dostala dotáciu 4,1 milióna eur, mala v roku 2016 tržby 14 500 eur.

Vo viacerých prípadoch sa stalo, že projekty hodnotili ľudia, ktorí s odborom nemali skúsenosti. Projekt za 23 miliónov eur na zabezpečenie trvalej udržateľnosti oceliarskeho priemyslu na Slovensku hodnotil kardiológ. Projekt na onkológiu a preventívnu medicínu nehodnotil žiaden lekár.

Pred siedmimi mesiacmi Plavčana nahradila Martina Lubyová (nominantka SNS). Čo bude so 600 miliónmi eur, doteraz nie je jasné.

Polovica z tejto sumy mala ísť na dlhodobý a strategický výskum. O tieto peniaze žiadali aj špičkové univerzity, chceli peniaze využiť najmä vo svojich vedeckých parkoch, ktoré tiež postavili za eurofondy. Táto výzva je zrušená a ministerstvo má vypísať nové, aj s nimi však mešká.

Druhých 300 miliónov eur malo ísť na takzvané priemyselné projekty, kde sa mali hlásiť najmä firmy. Získali ich aj také, ktoré nemali s výskumom žiadne skúsenosti alebo na projekty, ktoré boli otázne. Pri tejto výzve prebiehajú ešte stále kontroly.

Opäť meškajú

Prvú výzvu na 300 miliónov na dlhodobý a strategický výskum ministerka Lubyová po nástupe zrušila. Už vtedy, v polovici septembra, tvrdila, že „novú výzvu by chcela uverejniť čo najskôr“. Po siedmich mesiacoch sľubuje, že chce namiesto tejto veľkej výzvy vyhlásiť päť nových. A to „v najbližších týždňoch“.

V harmonograme na tento rok pritom ministerstvo sľubovalo, že tri z piatich nových výziev na dlhodobý a strategický výskum vypíše už do marca, čo nestihli. Ani na začiatku apríla ešte výzvy nevyhlásili.

Ministerstvo hovorí, že pravidlá harmonogramu sú nastavené tak, že ho musia aktualizovať až vtedy, keď meškajú viac ako dva mesiace oproti plánu. Takže podľa nich majú čas na vyhlásenie výziev do konca mája. Výzvy, ktoré malo ministerstvo v marci otvoriť, pritom mali byť uzavreté v júli.

Podporu by mali v týchto výzvach získať Slovenská akadémia vied a jej organizácie, štátne a verejné vysoké školy, právnické osoby či podniky v sektore výskumu a vývoja.

Remišová: Chcú len zabrániť ďalším odhaleniam

Tieto výzvy by mali hodnotiť už podľa nových pravidiel. Tie však kritizuje opozičná poslankyňa Veronika Remišová (OĽaNO): „Je škandalózne, že sa už nebudú zverejňovať mená hodnotiteľov pri konkrétnych projektoch, tak ako to bolo pred odhalením eurofondového škandálu. Zdá sa, že ministerstvu školstva a konkrétne Slovenskej národnej strane nejde o nastavenie transparentných a férových pravidiel, ale o to, aby sa podobný škandál už nedal odhaliť.“

Každým dňom sa podľa nej zvyšuje riziko, že namiesto zmysluplných projektov sa bude ministerstvo len snažiť hocijakým spôsobom minúť peniaze. „Podobný prístup sme videli už aj v minulom programovom období, keď sa financovali rôzne nezmyselné a predražené projekty, na ktoré sme upozorňovali, ako napríklad národná teleprezentačná infraštruktúra,“ hovorí Remišová. Výsledkom tohto projektu malo byť 160 videokonferenčných miestností.

Eurofondový škandál podľa Remišovej stále nie je doriešený, ministerstvo do dnešného dňa nevedelo zabezpečiť zrušenie zmlúv z 300-miliónovej výzvy, kde sa vyskytli najväčšie podozrenia z korupcie. „Zo 62 zmlúv je stále platných viac ako 50 zmlúv, ministerstvo nemá metodológiu, podľa ktorej by sa projekty rozdelili na zmysluplné a na tie, kde peniaze išli rôznym pochybným firmám, ktoré s vedou a výskumom nemajú nič spoločné,“ hovorí Remišová.

Ministerky Lubyovej sa na eurofondový škandál pýtajú na každom výbore v parlamente, „keďže práve kvôli škandálu je ministerka Lubyová na svojej stoličke“.

Stále kontrolujú

Druhá výzva na 300 miliónov, kde získavali peniaze aj pochybné firmy, ešte nie je vyriešená. Prebiehajú tam podľa ministerstva školstva ešte stále kontroly, „v postupnosti, ako si ich vyžiadala Európska komisia“.

Ministerstvo tvrdí, že teraz prebieha kontrola ministerstva školstva, po jej ukončení bude nasledovať hodnotenie kontroly ministerstvom financií a následne k výsledkom kontroly zaujme stanovisko Európska komisia.

Európska komisia sa zatiaľ k tomu, na aké projekty išli peniaze, nevyjadruje. Stále totiž prebiehajú kontroly slovenských orgánov. Nový šéf zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko pritom ešte koncom januára v rozhovore pre Denník N povedal, že odpoveď od Slovenska by mala prísť do mesiaca, dvoch. Teda koncom marca. „Pokiaľ by to trvalo príliš dlho, ak by vznikol pocit, že nie je ochota odpovedať, Európska komisia by to komunikovala,“ povedal koncom januára Miko.

Do médií sa zatiaľ dostali čiastkové správy z ministerstva a aj Najvyššieho kontrolného úradu. Tie potvrdili informácie, že projekty hodnotili ľudia, ktorí na to nemali vzdelanie, ale aj to, že peniaze získali firmy, ktoré nemali s vedou či výskumom skúsenosti.

Skupina z ministerstva školstva v čiastkovej správe, ktorá sa týkala už zrušenej výzvy na dlhodobý a strategický výskum, kontrolovala administratívny postup. V takmer 170-stranovej správe opisuje takmer 40 pochybení, vyše 30 je závažných. Eurofondy preveruje aj elitný policajný útvar NAKA.

O časť peňazí prídeme

Už teraz je jasné, že Slovensko nevyčerpá všetky peniaze, ktoré sme vyčerpať na výskum a vedu mohli. Už pred mesiacom v parlamente štátny tajomník ministerstva školstva Peter Krajňák (Most-Híd) povedal, že nám zrejme prepadne 27 miliónov eur.

Na vedu a školstvo ide pritom na Slovensku veľmi málo peňazí. Vedci upozorňujú na nízke platy, ktoré spôsobujú odliv mozgov a nezáujem zahraničných vedcov o vedecké inštitúcie u nás.

Vedci z platformy Žijem vedu tak v otvorenom liste žiadali ministerku, aby nielen hodnotila kvalitu výskumu na univerzitách a vedeckých inštitúciách, ale aj aby z rozpočtu išlo na vedu viac peňazí.