SNS chystá ďalšie vojenské obchody za stovky miliónov. Prikúpia kanóny, radary i výzbroj do vrtuľníkov

Pokiaľ ešte boli nejaké pochybnosti o tom, či SNS chce pokračovať v súčasnej koalícii, tak po dnešku by mohli skončiť. Nominanti Andreja Danka na ministerstve obrany oznámili, že pripravujú nové zbrojné obchody, ktoré vyjdú na stovky miliónov eur.

Vojakom chcú prikúpiť napríklad ďalšie húfnice slovenskej výroby, sadu radarov pre protivzdušnú obranu alebo zatiaľ nešpecifikovanú výzbroj do vrtuľníkov Black Hawk, ktoré si druhá vláda Smeru objednala len v „holej výbave“. Všetky ohlásené nákupy by chceli stihnúť podpísať ešte do parlamentných volieb 2020.

Tieto plány oznámili vo štvrtok na stretnutí s novinármi, ktorého sa za ministerstvo zúčastnili prevažne len Dankovi ľudia na čele s ministrom Petrom Gajdošom a šéfom služobného úradu Jánom Hoľkom.

„Naše modernizačné projekty vychádzajú z potrieb ozbrojených síl i našich dlhodobých plánov,“ povedal Gajdoš.

Ministerstvo chce zároveň dokončiť aj všetky kľúčové projekty, ktoré rozbehlo za tretej Ficovej vlády: či už sú to osemkolesové transportéry alebo nadzvukové stíhačky.

Napríklad len nákup stíhačiek mal podľa pôvodných plánov stáť 1,1 miliardy eur. Gajdoš teraz potvrdil, že tento limit pravdepodobne prekročia. Ministra financií Petra Kažimíra (Smer) preto bude musieť požiadať o ďalšie peniaze. „Budeme rokovať s ministerstvom financií o tom, ako budeme schopní zabezpečiť financovanie,“ dodal Gajdoš.

Čo všetko teda ide ministerstvo obrany kupovať?

1.  Osemkolesové transportéry: 417 miliónov

Ťažké obrnené vozidlá, vo vojenskom žargóne označované ako BOV 8×8, sa stali zatiaľ najväčšou kauzou Dankovych nominantov na ministerstve obrany.

Pre pripomenutie: ministerstvo dostalo vlani v polovici mája súhlas na to, aby navrhlo, ako chce nakúpiť transportéry za 417 miliónov eur. Už na druhý deň však v tichosti podpísalo prvé dokumenty, podľa ktorých tieto vozidlá dodá fínska zbrojovka Patria.

Ďalší výrobcovia šancu nedostali. Nemecké zbrojovky Rheinmetall a KMW síce Slovensku ponúkli konkurenčné vozidlo Boxer, nominanti SNS však ich ponuku ani riadne neskúmali. O svojom rozhodnutí verejnosti prvýkrát povedali o polroka neskôr, keď sa už vo Fínsku vyrábal prototyp vozidla.

Ako vyzerá situácia teraz? Prototyp vozidla, ktorý podľa ministerstva vznikol ako výsledok fínsko-slovenského vývoja, prechádza vojskovými skúškami.

„Zatiaľ neboli zistené žiadne zásadné nedostatky, ideme podľa časového harmonogramu,“ povedal novinárom riaditeľ pre vyzbrojovanie, generál Daniel Zmeko.

Ak aj posledné skúšky dopadnú dobre, ministerstvo bude môcť navrhnúť vláde, aby si objednalo sériovú výrobu až 81 vozidiel. „Predpokladám, že materiál s návrhom ďalšieho postupu predložím na prelome mája a júna,“ dodal Gajdoš.

Niekoľko podstatných otázok však stále zostáva nezodpovedaných. Prvá: nie je jasné, koľko už Slovensko do tohto projektu investovalo. A druhá: nie je jasné, ktoré domáce firmy budú do výroby zapojené.

Nominanti SNS na tieto otázky reagujú len všeobecne. Celý obchod totiž oficiálne nezastrešuje ministerstvo, ale štátna spoločnosť Konštrukta Defence. Ministerstvo síce za túto firmu zodpovedá a dosadzuje jej manažment, novinárom však tvrdí, že Konštrukta Defence rozhoduje o všetkom sama.

„My nevieme, akých subdodávateľov si táto spoločnosť vyberie, ani nemáme presné čísla, aké boli doteraz jej náklady na tento projekt,“ odpovedali Dankovi nominanti na otázky. Zároveň však sľúbili, že dodatočne nebude problém tieto informácie poskytnúť.

Denník N už na jeseň napísal, že nominanti SNS ako jedného zo subdodávateľov navrhli fabriku Way Industries v Krupine, ktorú donedávna ovládala skupina Slavia Capital. Tá má blízko k SNS. Ministerstvo to odvtedy odmieta komentovať.

2. Štvorkolesové vozidlá: 780 miliónov

Z hľadiska peňazí pôjde o ešte väčší biznis, než sú osemkolesové vozidlá. Ministerstvo obrany chce vojakom nakúpiť aj menšie štvorkolesové vozidlá, ktorých má byť až 404. Na tento projekt má k dispozícii takmer 800 miliónov, pričom dodávky sú plánované až do roku 2029.

Pri tomto nákupe postupujú nominanti SNS zrejme aj na základe verejného tlaku o niečo transparentnejšie. V decembri minulého roku si pozvali novinárov do vojenského priestoru na Záhorí, kde im predviedli niekoľko rôznych vozidiel, medzi ktorými sa chcú teraz rozhodovať.

Aktuálne vojaci testujú dvanásť rôznych typov: od tureckých cez francúzske, nemecké, české až po novú verziu slovenského vozidla Aligator. „V najbližších mesiacoch chceme tento výber zúžiť a overovať si vlastnosti len u niekoľkých typov, ktoré nám budú najviac vyhovovať,“ spresnil Gajdoš.

Denník N pred časom zistil, že najpravdepodobnejším víťazom je české obrnené vozidlo Patriot od automobilky Tatra.

Z biznisového hľadiska by takáto voľba bola logická. Tatra je majetkovo prepojená s najväčšou slovenskou vojenskou firmou MSM Group, ktorá ovláda niekoľko fabrík na Považí a v Novákoch a zamestnáva okolo 2000 ľudí.

Skupina MSM sa chcela podieľať aj na osemkolesových transportéroch, ale ministerstvo obrany si v tichosti vybralo fínsku Patriu. Zástupcovia MSM následne tento postup prostredníctvom Združenia bezpečnostného a obranného priemyslu kritizovali.

Pokiaľ by Dankovi nominanti túto skupinu zapojili aspoň do projektu štvorkolesových vozidiel, situáciu by to mohlo upokojiť.

Ministerstvo však takýto scenár kategoricky popiera a zdôrazňuje, že zatiaľ o víťazovi nerozhodlo.

3. Húfnice Zuzana: 175 miliónov

K veľkými investíciám do armády najnovšie pridali plán na modernizáciu slovenského delostrelectva. Ministerstvo oznámilo, že chce objednať dvadsaťpäť nových húfnic Zuzana 2 zhruba za 175 miliónov eur.

Toto rozhodnutie obhajuje dvomi argumentmi. Prvý hovorí, že ide o slovenský výrobok. Húfnicu Zuzana 2 vyvinul štátny DMD Holding, do ktorého patrí aj spomínaná firma Konštrukta Defence. „Aj takýmto spôsobom chceme podporiť náš domáci priemysel,“ vyhlásil Gajdoš.

Druhým argumentom je názor generálneho štábu, že ide o kvalitný výrobok. „Pri použití špeciálnej munície má dostrel presahujúci 40 kilometrov. Je to dobré delo,“ doplnil Gajdoša náčelník generálneho štábu Milan Maxim.

Slovenská armáda dnes vlastní šestnásť starších kusov predchádzajúcej verzie Zuzany, ktoré získala ešte v 90. rokoch.

Húfnicu Zuzana vyvinuli štátne firmy na báze známych československých húfnic Dana, ktoré sa vyrábali v Dubnici nad Váhom na podvozku Tatry. „Išlo vlastne o vylepšenú Danu, ktorú konštruktéri prestavali na západný typ munície a inštalovali do nej počítačové systémy na riadenie paľby,“ vysvetlil vojenský publicista Vladimír Bednár.

Vtedajšia vládna propaganda tvrdila, že ide o prvotriedny výrobok, ktorý slovenské zbrojárstvo znovu postaví na nohy. Zdanlivý dôkaz prišiel v roku 2001, keď dvanásť zuzán kúpilo Grécko. Bolo to prvýkrát, čo sa nejaký slovenský vojenský výrobok v takomto objeme predal členskej krajine NATO. „Tento obchod bude mať veľký finančný prínos,“ tvrdilo vtedy ministerstvo obrany.

Ako to dopadlo? Nikto ďalší si už slovenské húfnice nekúpil a Gréci svojich dvanásť kusov v tichosti darovali na Cyprus, kde sú pravdepodobne dodnes.

Najnovšia objednávka nominantov SNS preto vzbudzuje skôr pocit, že ministerstvo obrany sa týmto spôsobom snaží hlavne zachrániť vlastný vojenský podnik.

Faktom je, že najnovšia verzia Zuzany prešla od 90. rokov viacerými vylepšeniami. „Má dlhšiu hlaveň, ktorá umožňuje o niekoľko kilometrov dlhší dostrel, odvezie väčší počet nábojov a celkovo je o niečo odolnejšia,“ hovorí Bednár.

Za zahraničnou konkurenciou však podľa Bednára zaostáva v kľúčovom parametri, a tým je rýchlosť streľby. „Zuzana dokáže vystreliť šesť nábojov za minútu. Zahraničné húfnice dokážu vystreliť desať až dvanásť rán, čo je podstatný rozdiel,“ dodáva Bednár.

Podľa neho by preto ministerstvu stačilo, keby nakúpilo vojakom len osem nových húfnic. „Naša armáda objektívne potrebuje doplniť svoju tretiu delostreleckú batériu. Ale dvadsaťpäť kusov je prehnaný počet,“ myslí si Bednár.

4. Vojenské radary: cca 120 miliónov

V tomto prípade ide o nákup, ktorý rozbehol ešte bývalý minister za Smer Martin Glváč. V roku 2015 vyhlásil tender na nové radary pre protivzdušnú obranu, ktoré mali vyjsť na 60 miliónov eur. Tieto radary využívajú vojaci, aby mali prehľad o tom, čo sa deje v slovenskom vzdušnom priestore.

Teraz na tento účel využívajú ruské radary P3,7, ktoré síce prešli čiastočnou modernizáciou, ale sú poruchové. Navyše Glváč svojho času tvrdil, že pre sankcie uvalené na Rusko nemôže Slovensko dovážať náhradné diely, ktoré potrebuje na ich prevádzku.

Do Glváčovho tendra sa dokázali kvalifikovať štyria zahraniční výrobcovia: francúzsko-americký Thales Raytheon, britský BAE Systems, izraelská Elta a švédsky Saab. Neoficiálne sa hovorilo, že favoritom sú Francúzi.

Nominanti SNS však tento rok oznámili, že tender sa zbytočne naťahuje, pretože niektorým uchádzačom stále chýbajú potrebné certifikáty. Nakoniec ho preto zrušili. „Oznámenie o zrušení súťaže bolo dnes zaslané do slovenského aj európskeho vestníka a informované budú aj firmy, ktoré sa do súťaže zapojili,“ povedal Gajdoš.

Čo bude nasledovať? Gajdoš vysvetlil, že ministerstvo teraz prostredníctvom ambasád osloví niekoľkých potenciálnych výrobcov, ktorých však bližšie nešpecifikoval. Nominanti SNS povedali len toľko, že rokovania rozbehnú so šiestimi krajinami. „Nové radary jednoznačne potrebujeme,“ dodal Gajdoš.

Ministerstvo sa zároveň rozhodlo, že ak už bude nakupovať, tak poriadne. Pôvodne počítalo s tým, že kúpi len radary takzvaného stredného dosahu. Teraz sa k nim rozhodlo prihodiť aj objednávku na radary takzvaného malého a blízkeho dosahu. „Chceme, aby nám jeden výrobca dodal celý systém radarov pre rôzne vzdialenosti, je to oveľa efektívnejšia cesta,“ vysvetlil riaditeľ pre vyzbrojovanie Zmeko.

Cena by podľa jeho odhadov mala byť zhruba dvojnásobná oproti Glváčovmu tendru, teda zhruba 120 miliónov eur.

Nákup radarov by mal byť podľa ministerstva hotový do konca roka 2019. A čo bude so súčasnými ruskými radarmi, ktorých prevádzka je podľa exministra Glváča ovplyvnená sankciami?

„Ich prevádzku dokážeme naďalej zabezpečiť aj bez toho, aby sme obchádzali sankcie Európskej únie. Je to zložité a stojí to viac peňazí,“ doplnil Hoľko.

Čo to znamená? Dokáže ministerstvo nakupovať oficiálne náhradné diely od ruských výrobcov? Alebo ich kupuje od priekupníkov z iných krajín?

Hoľko len všeobecne povedal, že všetko prebieha podľa pravidiel. „Všetky súčiastky dovážame na základe oficiálnych povolení, ktoré máme od ministerstva hospodárstva,“ dodal Hoľko.

5. Výzbroj na vrtuľníky Black Hawk: cena neznáma

Nákup vrtuľníkov bol až doteraz najväčším vojenským obchodom v slovenskej histórii. Druhá Ficova vláda sa v roku 2015 rozhodla bez súťaže objednať deväť amerických helikoptér Black Hawk zhruba za 260 miliónov eur. Prvé dva kusy už sú na Slovensku, zvyšok má priletieť do konca budúceho roka.

Vrtuľníky Black Hawk sú oficiálne označované ako „viacúčelové“. To znamená, že majú byť schopné napríklad prevážať vojakov a materiál, ale v prípade potreby aj útočiť na vojakov či na obrnené vozidlá.

Realita je však taká, že slovenské vrtuľníky sú len jednoúčelové. Denník N ešte pred dokončením tohto nákupu upozorňoval, že Slovensko ich kupuje bez zbraní. Armáda tak s vrtuľníkmi za 260 miliónov môže primárne len prevážať materiál, a aj to iba v mierových oblastiach. Vrtuľníkom totiž okrem zbraní chýba aj takzvaný systém pasívnej ochrany. To znamená schopnosť ubrániť sa proti nepriateľským strelám vystrelením klamlivých cieľov.

Ministerstvo obrany sa teraz snaží tento handicap napraviť. „Vrtuľníky Black Hawk chceme zabezpečiť zbraňovými systémami aj systémami pasívnej ochrany,“ vysvetlil Gajdoš.

Čo presne chce nakúpiť, nie je známe. Vojenský publicista Bednár odhaduje, že s najväčšou pravdepodobnosťou si ministerstvo objedná raketomety M261, neriadené rakety Hydra 70 a guľomety.

„Cena bude závisieť od množstva dodanej výzbroje a munície. Napríklad cena za jednu raketu Hydra, ktorá je určená na likvidáciu vojakov a ľahších obrnených vozidiel, sa pohybuje okolo 3500 eur,“ dodal Bednár.

6. Stíhačky: 1,5 miliardy, možno viac

Posledným a najväčším nákupom, ktorý ministerstvo chystá, je obstaranie nadzvukových stíhačiek, ktoré by mali nahradiť súčasné ruské migy. K tomuto projektu vo štvrtok nominanti SNS nepovedali nič nové.

Je známe, že ministerstvo si vyberá medzi dvomi typmi: švédskym strojom Gripen v staršej verzii C/D a americkým F-16 v najnovšej verzii Block 70, ktorá sa ešte nezačala vyrábať.

„Do konca júna chceme predložiť vláde návrh ďalšieho postupu,“ povedal Gajdoš.

Bývalý premiér Robert Fico vlani v lete Gajdošovi povedal, že očakáva od neho „európske riešenie“, čo by automaticky znamenalo švédsky Gripen. Dnes však podľa informácií Denníka N nominanti SNS jednoznačne preferujú americkú stíhačku.

Stroj F-1 6 je síce lepší než Gripen, zároveň by však priletel neskôr – Američania sľubujú dodávku svojich lietadiel v roku 2023, zatiaľ čo Švédi už v roku 2020.

V praxi to znamená, že pri americkom variante by si Slovensko muselo dlhšie ponechať v prevádzke súčasné ruské migy.

Gajdoš v utorok potvrdil len toľko, že termín dodávok je iba jedným z kritérií, ktoré berie do úvahy. „Hlavné sú pre nás operačné požiadavky, ktoré majú na nové lietadlo slovenské ozbrojené sily,“ povedal Gajdoš.