Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Odomkli sme: Čo všetko farmár Oravec nechápal, až kým ho na poli nezbili

Roľník František Oravec. Foto N - Vladimír Šimíček
Roľník František Oravec. Foto N – Vladimír Šimíček

Farmára, ktorý sa bránil vydieraniu veľkou firmou, podržali súdy, rodina a zamestnanci. Nepomohli mu policajti ani sťažnosti na všetky možné štátne orgány vrátane listu ministerke pôdohospodárstva.

František Oravec bol ešte pred tromi rokmi spokojný majiteľ veľkej úspešnej farmy v Gyňove pri Košiciach. O život svojej rodiny sa začal báť po bitke na poli, po ktorej skončil najprv na chirurgii, neskôr na neurológii, až ho napokon dávali dokopy na psychiatrii.

Farmár, ktorý sa stal verejnosti známy vystúpením na protestoch v Košiciach a v Bratislave, rozpráva o tom, ako sa odmietol zmieriť s tým, že nastala nová doba, keď veľkí chlapci s ich právnymi kanceláriami môžu na čokoľvek ukázať, že to bude ich a nič im v tom nezabráni.

Ako sa mu z ničoho nič stratila obchodná partnerka aj s vyše miliónovým dlhom. A o tom, ako uspel na súdoch, ale polícia mu nepomohla a súčasná ministerka pôdohospodárstva a šéf dotačnej agentúry sa len prizerali hororu, ktorý zažíval.

Aj jeho príbeh dokazuje, že problémy farmárov na východe Slovenska nie sú ojedinelé, že problém nie je len pár Talianov, alebo arogancia firiem okolo podnikateľky Roškovej. Tradiční farmári, malí aj veľkí, sa čoraz častejšie stretávajú s novými podnikateľmi, čo si z iných biznisov priniesli metódy, ktoré farmári odmietajú prijať a sú ochotní sa im brániť.

Reportáž si môžete vypočuť aj vo forme podcastu:

Podcasty nájdete na: Apple podcasty – Podbean – Amazon Alexa – Stitcher – RSS

Čo káže farmárovi Oravcovi, aby nikdy neustúpil

Keď farmár František Oravec začne sám od seba okamžite hovoriť o svojej rodine, koreňoch a pôde, vyzerá to ako kalkul. Akoby sa v príbehu snažil vyzerať ako ten dobrý tradičný poľnohospodár a svojich protivníkov chcel zobraziť ako chladných arogantných finančníkov, ktorí aj na poli vidia len peniaze a nezaujíma ich, či tam niečo vyrastie povedzme aj o desať rokov.

Keď hovorí o minulosti a o farmároch, ako je on, možno s pátosom preháňa, no základný vzorec mu sedí. Problémy, ktoré sa končia bitkami s esbéeskami a strachom, prišli na slovenské farmy, až keď sa tam objavili ľudia zďaleka, ktorí s ich pôdou predtým nič nemali a teraz v nej vidia len zárobok.

František Oravec začal podnikať so svojím otcom a strýkom. Počiatočný kapitál bol poldruha hektára pôdy a peniaze, ktoré ušetril najmä jeho strýko. Ten žil sám a extrémne skromne. Rádio mal, televízor a chladničku nie, preto si z robotníckeho platu ušetril milión korún. V 90. rokoch vysokých úrokov to prinášalo každý rok do spoločného podniku ďalších stotisíc korún, až do farmy napokon Oravcov strýko vložil všetky usporené peniaze.

Štartovali  na opravenom traktore z roku 1954, ktorý neskôr skončil v múzeu v Nitre. Pôdy si pridávali len opatrne, stále chovali aspoň desať kusov dobytka.

Zarábať viac začali, až keď si prikúpili jeden traktor a jeden starší kombajn John Deere. S nimi dokázali orať, siať a zberať úrodu na stovkách hektárov, a tak si za to nechali platiť od veľkých družstiev. „Jediný stres, čo som vtedy mal, aby sa nepokazil traktor,“ spomína farmár.  

K odvahe prenajímať si a kupovať oveľa viac pôdy bolo už odtiaľ blízko. Niežeby Oravcovi tak rýchlo rástlo sebavedomie, ale skôr nemal inú možnosť. Nevydržal sa pozerať, ako zle sa manažujú veľké družstvá, a najmä už nechcel trpieť, že mu vďaka svojmu bordelu napokon nemajú z čoho zaplatiť za jeho služby.

„Stále na niečo čakali. Raz nemali naftu, potom nemal kto rozdať úlohy. Spoločné vlastníctvo ich nenaučilo si to vážiť a starí predsedovia družstiev nevedeli, ako efektívne riadiť napríklad 150 ľudí.“

Ako Oravec získal dôveru ľudí, že mu prenajímali alebo predávali každý rok postupne stovky hektárov pôdy? „Mal som veľkú rodinu, núkal som vyšší nájom, no najmä som bol vždy k dispozícii, keď bolo treba vydať naturálie alebo pomôcť so strojmi na poli… Ľudia mi verili.“

S etanolom si to rozmyslel, lebo aj tak by mu ho zobrala mafia

S vyše dvetisíc hektármi obhospodarovanej pôdy, pravidelnými ziskmi a cestami na farmy do zahraničia si Oravec začal veriť aj na viac ako klasické farmárčenie. Aj keď sa radil s najväčšími autoritami agrosektora v regióne z čias socializmu, potvrdili mu, že vyhrá ten, kto si urobí nejakú „pridruženú výrobu“.

On si postavil napríklad sušičku obilia, ktorú poháňali kotly na biomasu, čiže na slamu, ktorej mal dosť. Ak by k tomu pridal ešte etanolovú stanicu, kde by zo zvyškového tepla pálil a zvyšky by lial znova do kotlov, jeho energetický okruh by bol ešte efektívnejší. Ibaže dostal od známych radu, aby to neriskoval. Povedali mu: „Feri, nedráždi etanolovú mafiu,“ a on si dal povedať.

Radšej dal na radu z jednej prednášky na exkurzii po nemeckých farmách. Vysvetľovali tam, že základ dlhodobého prežitia každej farmy je mať v poriadku právne tituly ku všetkej pôde. „Tu o tom ešte nikto nechyroval, zmluvy často ani neboli alebo mali jednu stranu, platili džentlmenské dohody,” vysvetľuje, ako na upratovanie v nájomných vzťahoch najal už vtedy dve špecialistky.

Hovorí, že sa tak pripravil na časy, keď majú zmluvy 30 strán a aj tak neviete, kedy vám nejaký šikovný právnik niečo z nich napadne. Vyplatilo sa. Keby si nebol urobil poriadok v zmluvách skôr ako jeho konkurenti, dnes by už jeho firma zrejme neexistovala.

Foto N – Vladimír Šimíček

A potom jedného dňa zmizla jeho obchodná partnerka s ňou aj milión

Myšlienky na etanolovú stanicu sa farmár Oravec vzdal, ale rozširovať biznis ho lákalo naďalej. Takmer 1,2 milióna eur vložil ako úver do projektu vodnej elektrárne podnikateľky, ktorej firma mu zároveň stavala nové budovy na hospodárskom dvore.

Aj táto investícia spočiatku vyzerala správne trafená. Na jar roku 2015 už gyňovská vodná elektráreň dva roky dobre fungovala a mohla začať vracať vložené peniaze. V apríli však Oravcova obchodná partnerka zrazu prestala dvíhať telefón, nebola doma, nevedel o nej nič jej priateľ, jednoducho o nej týždne nemali žiadnu správu.

Keď Oravcovi potom známy taxikár vystrašený doručil správu, že by sa mal stretnúť s neznámymi ľuďmi z firmy Esin, začal tušiť problém. O firme Esin si čo-to vygúglil, mená mu však nič nehovorili.

Dnes je podľa verejne dostupných informácií známe, že ide o skúsených developerov podnikajúcich v skupine firiem okolo J&T, ktorí sú len v agrosektore najmenej trikrát väčší ako jeho na slovenské pomery veľká farma.  

Hneď na prvom stretnutí ľudia z Esinu Oravcovi povedali, že chcú kúpiť jeho pôdu. Nie trochu, nie časť, ktorá by sa im mala hodiť do podnikania, ale všetku.

Na otázku prečo dostal Oravec od právnika Esinu odpoveď primeraným tónom: „Lebo ste v zornom záujme môjho klienta.“

Oravec vysvetľuje, že aby to nevyzeralo ako klasická vydieračka, ponúkali mu ľudia z Esinu 2,2 milióna „na ruku“. To by síce nepokrylo ani jeho úvery, ale naznačili mu, nech si z toho nerobí ťažkú hlavu. V balíku mal dostať aj pomoc od právnej kancelárie, ktorá vybaví riadený konkurz tak, aby nikomu nemusel nič vracať. „Povedal som im, že sa nechcem už navždy báť, že ma hocikto hocikde poklepe po pleci a povie mi, že som mu dlhoval peniaze a okradol som ho,“ vysvetľuje farmár, prečo ponuku na keš plus zbavenie sa dlhov odmietol.

Povedali mu na to, že bude mať obrovské problémy. A slovo dodržali.

My vás k vašim peniazom nepustíme, ale vy nám vaše dlhy musíte vrátiť hneď

Po prvých rokovaniach s Esinom Oravcovi rýchlo došlo, ako to celé súvisí so stratením sa jeho obchodnej partnerky, a preto nevymožiteľným dlhom vyše milióna eur. Kým Oravec sa s dlžníčkou nevedel nijako spojiť, ľudia z Esinu na rokovaniach bežne vytočili jej číslo a cez hlasný odposluch ju nechali povedať pár viet.

Bolo tak jasné, že ju už prinútili, aby im odovzdala stavebnú firmu aj vodnú elektráreň aj s dlhmi, ktoré sa mali stratiť v spleti firiem. „Doslova mi povedali, že elektráreň prevedú cez cyperské štruktúry. Ja som vtedy sotva vedel, čo to znamená,“ hovorí farmár.

Výsledok bol, že Oravec prišiel o viac ako milión eur, ktoré vybral zo svojich firiem a vložil do elektrárne. K tomu sa zastavili stavby, ktoré mal mať na hospodárskom dvore sčasti zaplatené z eurofondov. Tým prišiel o možnosť čerpať ich a stavby ostali navyše nedokončené.

A približne dvadsať subdodávateľov stavebnej firmy zmiznutej podnikateľky dopadli ešte horšie ako veritelia Váhostavu. Robotu spravili, materiál dodali, ale zaplatené nedostali ani cent. Stavbárom z gyňovského hospodárskeho dvora štát nepomohol vôbec, nezaplatil im ani len tú polovicu pohľadávok voči stavebnej firme ako v Širokého prípade.

Takto oslabeného Oravca sa potom Esin pokúsil doraziť skupovaním pohľadávok voči nemu. Nakúpili za takmer 400-tisíc a vyplatiť chceli „do 3 dní“.

Oravcovi nepomohlo, ani keď svoju dlžníčku a bývalú majiteľku elektrárne našiel po mesiacoch v jednom z tatranských hotelov patriacich skupine Esin. Ochrankári ho k nej nepustili, Oravec si tak len potvrdil, že musí bojovať sám a dlh musí vymáhať inde.

Skončil v nemocnici, lebo si chránil vlastné pole

Oravec odmietol farmu predať, aj on si najal právnikov a rozhodol sa vzdorovať. Keď urovnal vzťahy s dodávateľmi a základy firmy naďalej fungovali, rozhodol sa pritlačiť aj on. Prestal tolerovať, že firmy Esinu z vedľajšej dediny obhospodarujú aj okolo 400 hektárov, ktoré vlastnil alebo mal prenajaté väčšinovo on. Najal geodeta a začal kolíkovať tam, kde mal podľa zákona právo pôdu využívať.

Reakcia Esinu bola očakávaná. Posielali na pole ľudí, ktorí kolíky vytrhávali, a pôdu ďalej obrábali, akoby bola ich. Vracali sa, samozrejme, znova aj Oravcovi ľudia, drevené kolíky nahrádzali pevnejšími s betónovými základmi, Esin ich znova búral, Oravec znova a znova volal policajtov.

Bitku dostal Oravec, keď si jedno z vytrhávaní kolíkov skúsil natočiť na video tak, ako mu to poradili vyšetrovatelia. Útočník pracoval pre Esin, Oravec ho spoznal ešte ako jedného z ochrankárov podnikateľky, ktorá sa mu aj s miliónovým dlhom stratila v tatranskom hoteli.

Lekári stanovili Oravcovi diagnózu zlomenina nosovej kosti s posunom roztrieštenej kosti, natrhnutie krčnej chrbtice, 80-percentná hluchota na ľavé ucho, piskot v uchu, tŕpnutie ľavej časti hlavy so sprievodným odpadávaním a pocitom na vracanie a posttraumatický syndróm. Práceneschopný bol majiteľ farmy pol roka, liečenie začal na chirurgii, na konci mu pomáhali psychiatri.  

Farmár František Oravec po napadnutí. Foto – archív F. Oravca

Vy vlastníte pôdu? No a čo

Dalo by sa o tom hovoriť ako o spore dvoch firiem, ktoré si konkurujú a bojujú aj o práva na hospodárenie na pár stovkách hektárov. Rozdiel je v tom, že Oravec ukazuje jasné dôkazy, že právo aj rozum sú na jeho strane.

Exekútor v jeho prospech vydal zákaz ľuďom z Esinu chodiť na sporné polia. Ak by mala druhá strana argumenty, vlastné nájomné zmluvy alebo čokoľvek, čo by Oravcove nároky popieralo, mohli o tom presvedčiť súd, ibaže sa im to zatiaľ nepodarilo. Aktuálne podľa predsedu predstavenstva Esinu Kukučku chcú podať ústavnú sťažnosť.

„Nechali sa len počuť, že príkaz exekútora nebudú rešpektovať, jednorazovo zaplatia maximálne 30-tisíc eur a môžu si ďalej robiť, čo chcú,“ opisuje skúsenosti s manažérmi Esinu Oravec.

Kukučka z Esinu hovorí, že základný problém bol, že Oravcove pozemky neboli na jednom mieste. Preto mu ich nevedeli vydať na jednom mieste. Oravec toto tvrdenie odmietol.

Minimálne z pohľadu čerpania dotácií je však jasné, že Oravec má ku všetkej pôde doklady o vlastníctve alebo o platnom prenájme, a keďže sa o ňu aj stará, mal by mať nárok na priame platby z Poľnohospodárskej platobnej agentúry.

V realite je to naopak. Naťahovačky okolo kolíkov ako-tak ustali, Oravec sa o pôdu stará a peniaze od Únie nedostáva. Táto časť sporu s Esinom ho zatiaľ obrala o ďalších 350-tisíc eur.

Keď Oravcove firmy požiadali o dotáciu, na sporné plochy žiadala aj druhá strana. PPA automaticky poslala kontrolu. Aby znížili riziko ovplyvnenia miestnymi väzbami, neposlali Košičanov, ale ľudí z trebišovskej pobočky.

Oravec mal z ich návštevy dobrý dojem. Tvrdí, že na mieste potvrdili jeho nároky aj to, že sa o pôdu stará. Vec však napokon skončila vo Zvolene, ktorý rozhodol, že „nárok je sporný“.

„My sme priniesli všetky potrebné zmluvy a doklady a oni tri krabice dokumentov, ktoré nám nikto nechcel ukázať. Mohlo v nich byť čokoľvek,“ opisuje gyňovský farmár.

Nepomohlo ani, že Oravec si zvykne nájomné zmluvy zapisovať aj ako poznámky do katastra. PPA jednoducho v sporných veciach nepošle peniaze nikomu a hotovo.

Ak teda chcete niekoho poškodiť, môžete si vypýtať peniaze aj na jeho pôdu a minimálne mu tým predĺžite čakanie na priame platby. Vám za takú sabotáž nehrozí nič. Je jedno, že vlastne vedome žiadate peniaze, na ktoré nemáte nárok. PPA na vás nepodá trestné oznámenie pre subvenčný podvod. Prečo? Lebo jej to zákon neprikazuje.

Foto N – Vladimír Šimíček

Ako funguje spravodlivosť

Ubehli tri roky odvtedy, čo Esin ponúkol Oravcovi, aby mu predal jeho farmu. Čoskoro to budú dva roky, odkedy Oravca na poli zbil človek pracujúci pre jednu z firiem Esinu.

Podnikanie na pôde nevzdal, hoci mu mnohí radili predať všetko čím skôr veľkým. Jeho polia tak naďalej susedia s firmami okolo Esinu a ako druhého veľkého suseda má jednu z Babišových fariem.

Farmár Oravec doteraz neprehral s Esinom ani jeden z množstva čiastkových súdnych sporov a aj Esin svojimi poslednými vyhláseniami dáva najavo, že už spor nepotrebuje eskalovať.

Polícia ukončila vyšetrovanie vyberania kolíkov z Oravcových pozemkov s tým, že nešlo o krádež, lebo tyče len niekto povyberal a prenášal. „Môžem ísť do obchodu, niečo si odtiaľ zobrať, a keď mi na to prídu, poviem, že som to len prenášal?“ hnevá sa farmár.

V marci minulého roka porozprával Oravec jadro svojho problému pred stovkami farmárov na stretnutí, kde bol aj šéf PPA Juraj Kožuch, aj ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Riaditeľ PPA tvrdí, že preto poslal kontrolu, ktorá zistila, že „Oravec mal nejaký právny vzťah, ale nie ku všetkému, čo deklaroval, ale, žiaľ, neobrábal“. S dodatkom, že preto dostali na tie plochy obaja nuly.

V novembri 2016 napísal Oravec opäť sťažnosť, kde znova podrobne opísal svoj príbeh. Putovala na PPA a v kópii aj ministerke pôdohospodárstva. Keď tá teraz hovorí, že o prípade nevedela, Oravec len krúti hlavou.

V lete roku 2016 sa bál o život, preto hľadal ochranu na súde a v novinách. O jeho prípade vyšli ešte na jar roku 2017 dva veľké zrozumiteľné texty – jeden v Košickom Korzári, druhý v celoštátnom Trende.

Oravec si najal poradcov a otvoril na facebooku stránku Domáci farmár v ohrození. Najprv sa cez ňu anonymne hlásili podobne postihnutí. Po smrti Jána Kuciaka sa nálada tak zmenila, že mnoho farmárov začalo vystupovať z anonymity a svoje príbehy porozprávali ďalší.

Keď minulý týždeň rokovali, za akých podmienok a o čom rokovať s ministerkou pôdohospodárstva, sedelo ich za stolom na Obecnom úrade v Haniske pri Košiciach už vyše šesťdesiat. Stretnutie s ministerkou sebavedomo posunuli o dva týždne. Pochopili, že teraz sa už vláda nemôže tváriť, že ich problémy nevidí.   

Šef Esinu: Verím, že históriu urovnáme a podáme si ruky

Predseda predstavenstva Esinu Tomáš Kukučka odpovedal na otázky Denníka N emailom:

Prečo Vaša firma nerešpektovala rozhodnutie exekútora, ktorý vám zakazoval zdržovať sa na pozemkoch v dispozícii firiem pána Oravca?

Bohužiaľ, pozemky, na ktoré si pán Oravec robí nárok, sú rozmiestnené ako ojedinelé „ostrovčeky“ na našich inak ucelených poliach, a to tak, že nie je možné efektívne obrábať naše polia bez toho, aby sme prešli cez tieto ostrovčeky. Zároveň pán Oravec nedokáže obrábať svoje „ostrovčeky“ bez toho, aby prechádzal a ničil našu úrodu. Pre pána Oravca sme mali a máme pripravené náhradné ucelené plochy, tak ako to upravuje zákon. O tie však pán Oravec neprejavil záujem. Napriek tomu stále veríme, že nájdeme dohodu, ktorá bude pre obe strany výhodná, a dospejeme do stavu, keď z nás budú obojstranne ctení obchodní partneri.  

Prečo ste na súde nespochybnili rozhodnutie, ktoré potvrdilo právo pána Oravca a jeho skupiny firiem k sporným pozemkom?

Spochybnili na okresnom i na krajskom súde, v súčasnosti je celá vec vo fáze ústavnej žiadosti. Chceme pritom zdôrazniť, že naším cieľom nie je pripraviť pána Oravca ani o štvorcový meter pôdy. Naopak, naším cieľom je dosiahnuť taký výsledný stav, aby sme obe strany mohli hospodáriť na vlastných ucelených poliach bez vzájomného narúšania.

Existujú nejaké tvrdenia o spore vašej skupiny s pánom Oravcom, ktoré boli verejné vyslovené alebo publikované a ktoré nie sú podľa vás pravdivé? Ak áno, ktoré a v čom sú nepresné?

Takých vyjadrení je množstvo, zároveň, ako som spomínal, ide o veľmi zložitý a košatý problém, takže odznelo množstvo poloprávd a nedopovedaných vecí. Rozhodne najcitlivejšou je informácia o fyzickom napadnutí pána Oravca, ktorá je silne prehnaná. Naopak, situácia dospela do štádia, keď sme na životoch boli ohrození my a naše rodiny.

Uvedomujeme si časové a rozsahové obmedzenia, ktoré médiá pri svojej práci majú. Napriek tomu vám opätovne chcem ponúknuť možnosť stretnutia a podrobného opísania celého problému. Verím, že pri tom pochopíte, že celý problém nie je čiernobiely a že aj pre médiá nebude jednoduché spracovať ho. Zároveň naozaj verím, že sa blížime k dohode, ktorou celú nepríjemnú históriu urovnáme, a dokážeme si podať ruky.

Foto N – Vladimír Šimíček

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Tak je Patrik Tkáč najbohatší Slovák alebo nie?

O Patrikovi Tkáčovi sa hovorí, že sa najviac venuje vinárstvam. Foto - facebookový profil Patrika Tkáča
O Patrikovi Tkáčovi sa hovorí, že sa najviac venuje vinárstvam. Foto – facebookový profil Patrika Tkáča

Slovákom s najväčším majetkom sa podľa českých médií Euro a E15 stal Patrik Tkáč. Zarobil údajne najmenej 1,75 miliardy eur na predaji podielov v energetickom holdingu EPH. Suma nie je úplne nereálna, no nie je ani presná, vysvetľuje šéfredaktor Forbesu Juraj Porubský.

Minúta po minúte

Zdieľať

Pavol Suďa: Odmena správcov v 2. dôchodkovom pilieri by sa nemala odvodzovať od hodnoty spravovaných aktív, ale od zhodnotenia investícií. Hlavný analytik Finstat.sk pridáva svoj názor v aktuálnom Paneli expertov.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Je 15 rokov po zavedení druhého dôchodkového piliera čas nechať ho nezmenený alebo ho treba zrušiť, alebo ho treba zmeniť (ak zmeniť, tak ako)?

Pavol Suďa, hlavný analytik Finstat.sk

Správna štruktúra dôchodkového systému pozostáva z verejného piliera, ktorý garantuje rovnaký minimálny dôchodok pre všetkých, a zo súkromného piliera, kam patria všetky možné alternatívy dobrovoľného individuálneho sporenia.

Vybrané typy úspor môže štát pokojne podporovať napríklad daňovými úľavami. Mohol by si pritom klásť podmienky, že podporuje iba úspory v inštitúciách kolektívneho investovania, že výber úspor je možný iba v určitom minimálnom veku (napríklad po 65. roku) a že správcovia úspory investujú do uznaných typov aktív (z hľadiska renomé emitentov a splatnosti).

V rozpore s týmto podporujúcim postojom dnes štát úspory kumulované vo finančnom sektore zdaňuje. Napríklad formou špeciálneho bankového odvodu (SR) alebo zamýšľaného zdanenia technických rezerv komerčných poisťovní (Česká republika). A zároveň znižuje ich atraktivitu príliš uvoľnenou menovou politikou.

Na Slovensku sa z prvého dôchodkového piliera, ktorý poskytuje základné dôchodky v určitom nemalom intervale (čiže nie jednotné minimum!) odštiepila časť odvodov a odklonila do nového, povinného, špeciálne legislatívne upraveného piliera, ktorý podľa predloženej analýzy nefunguje optimálne. Hlavne pre časté politické zásahy.

Napriek tomu a napriek mojej ideálnej predstave by som druhý pilier nerušil. Ale zmenil tak, aby vytváral čo najlepší doplnok k základnej penzii.

Tvorbu investičnej stratégie by som nenechal na sporiteľov, ale na správcov fondov. Ich odmena, čiže legislatívne definované poplatky za správu, by sa však nemali odvodzovať od hodnoty spravovaných aktív, ale od zhodnotenia investícií, čiže od hodnoty peňazí, ktoré správcovia k zvereným úsporám pridajú.

Správcovia by mali mať zároveň povinnosť pravidelne informovať sporiteľa o výške mesačného dôchodku (pri vopred stanovených štandardných parametroch, ako je napríklad dôchodkový vek 65 rokov či priemerný vek dožitia). Rovnakú povinnosť by mala mať Sociálna poisťovňa.

Dnes totiž budúci dôchodcovia netušia (ani teoreticky), aký dôchodok im v budúcnosti zabezpečí štát a koľko im k tomu pridá dôchodkový správca.

Z predstavených možností vylepšenia druhého piliera sa mi pozdáva najviac tzv. paternalistický scenár, ktorý počíta so zrušením garantovaných fondov a s povinným vstupom do systému pre každého novovstupujúceho na trh práce.

Korekcie investičnej stratégie pre konkrétne vekové kategórie sporiteľov (utlmovanie akciovej zložky v prospech dlhopisovej) by však mal určovať zákon, nie arbitrárna voľba sporiteľa.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

S akciami Saudi Aramco sa začne obchodovať na burze v Rijáde na budúcu stredu. Firma by mala z predaja 1,5-percentného podielu získať 25,6 miliardy dolárov, čo bude historicky najvyšší výnos z primárnej verejnej ponuky (IPO) akcií.

Termín začiatku obchodovania s akciami Aramca zverejnila saudskoarabská burza Tadawul na svojej internetovej stránke.

Firma stanovila cenu jednej akcie na 32 rijálov (zhruba 7,7 eura).

Rekordy Aramca:

  • pravdepodobne prekoná rekordné IPO čínskeho e-shopu Alibaba, ktorý získal v roku 2014 pri vstupe na newyorskú burzu 25 miliárd dolárov;
  • stane sa najhodnotnejšou firmou s akciami na burze s trhovou kapitalizáciou 1,7 bilióna dolárov (súčasné maximum Applu je 1,2 bilióna dolárov);
  • je najväčším producentom ropy, na globálnej produkcii sa podieľa zhruba 10 percentami;
  • vlani vytvorilo najvyšší čistý zisk na svete 111 miliárd dolárov.

Vstup Aramca na burzu bol dlho očakávanou udalosťou.

Saudská Arábia sa rozhodla ponúknuť akcie investorom, aby získala peniaze na zníženie závislosti ekonomiky od ropy a tvorbu nových pracovných miest.

Korunný princ Muhammad bin Salmán sa usiloval o vyšší výťažok z IPO zodpovedajúci trhovej hodnote 2 bilióny dolárov.

Zdieľať

Slovensko má 15. najkomplexnejšiu ekonomiku na svete, vyplýva z rebríčka zverejneného Svetovým ekonomickým fórom. Predbieha v ňom aj vyspelé západné krajiny, ako sú Francúzsko, Belgicko či Holandsko.

Atlas komplexity svetových ekonomík zostavuje Growth Lab z Harvadskej univerzity, na svojom webe ho zverejnilo Svetové ekonomické fórum.

Skúma, do akej miery jednotlivé krajiny disponujú sofistikovanými a unikátnymi poznatkami, ktoré sa pretavujú do ich rôznorodého exportného potenciálu.

Na špičke sa dlhodobo drží Japonsko, nasledujú Švajčiarsko a Južná Kórea.

Svetové ekonomické fórum si všíma vysoké umiestnenie Česka (6. pozícia) ako najatraktívnejšej výrobnej destinácie v Európe.

Dobré umiestnenie stredoeurópskych krajín podopiera najmä ich silná orientácia na autopriemysel.

Z krajín V4 nechalo Slovensko za sebou v rebríčku iba Poľsko.

Zdieľať

NBS začala školiť trénerov, ktorí majú učiť ľudí v hmotnej núdzi o peniazoch

Národná banka Slovenska začala školiť terénnych pracovníkov z ústredia práce, ktorí prichádzajú do kontaktu s ľuďmi v hmotnej núdzi. Chcú, aby pomohli ľuďom k vyššej finančnej gramotnosti. V hmotnej núdzi je zhruba 130-tisíc ľudí.

Prečo je to dôležité: Medzi najčastejšie problémy ľudí na pokraji hmotnej núdze patria podľa NBS vysoké účty za služby, napríklad káblovú televíziu či mobil, alebo aj pôžička, ktorej splátky nevládzu splácať. Spôsobujú im životnú krízu, ktorá sa neraz končí aj stratou strechy nad hlavou.

NBS nedávno prijala stratégiu posilnenia finančnej gramotnosti na Slovensku. Tento „tréning trénerov“ je jeho pilotná časť.

Čo bude nasledovať:  V prvej fáze vyškolili 24 terénnych pracovníkov z celého Slovenska, najmä z regiónov, kde je miera hmotnej núdze najvýraznejšia. „Hlavne sú to okresy Revúca, Rimavská Sobota, kde je počet ľudí v hmotnej núdzi viac ako 12 % z celého obyvateľstva,“ povedal generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Marián Valentovič. Pre porovnanie, v Bratislave to nie je ani 0,2 %.

V ďalšej fáze, ktorá bude pokračovať v novom roku, sa zapojí ďalších 260 pracovníkov. V regiónoch budú o financiách diskutovať s ľuďmi v teréne.

Širší kontext: NBS chce od prvej skupiny terénnych pracovníkov zistiť, ako budú komunikovať s osobami v hmotnej núdzi, aké budú mať problémy v praxi a v teréne. A overiť si, aká je finančná gramotnosť najzraniteľnejších skupín obyvateľstva. Vyškolia ich, aby ľuďom pomohli rozmýšľať ekonomickejšie a racionálnejšie v rôznych modelových situáciách a hľadať primerané „triezve“ riešenia.

Zdieľať

Úprava systému druhého piliera by bola užitočná, určite však nie radikálne zmeny ako zrušenie súkromných dôchodkových spoločností alebo upustenie od investovania do štátnych dlhopisov, vyjadruje svoj názor v Paneli expertov Renáta Bláhová.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Je 15 rokov po zavedení druhého dôchodkového piliera čas nechať ho nezmenený alebo ho treba zrušiť, alebo ho treba zmeniť (ak zmeniť, tak ako)?

Renáta Bláhová, daňová poradkyňa BMB Partners a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku

Na úvod by som chcela zdôrazniť, že aj ja si už 15 rokov v druhom pilieri sporím a z výnosov nie som v posledných rokoch nadšená.

Vnímam aj to, že ako individuálny investor viem svoje úspory určené na dôchodok a pre deti zhodnotiť výrazne lepšie, zároveň si však plne uvedomujem, že je to najmä vďaka mojej intenzívnej skúsenosti a pravidlu, že investujem najmä pri akciách len tam, kde dostatočne poznám podkladové aktívum.

Boli roky, keď som skúsenosť nemala a v prípade investícií do renomovaných akciových fondov veľkej medzinárodnej banky dosiahla aj významné straty (viac ako 30 %).

V čom je štúdia kontroverzná?

Vzhľadom na krátku históriu a skúsenosť sporiteľov na Slovensku sa javí neobjektívne a príliš provokatívne zamerať štúdiu na krajiny, ktoré politickou kultúrou aj históriou nemajú so Slovenskom veľa spoločného (Dánsko, Holandsko, Kanada a Nový Zéland).

Objektívnejšie by bolo ostať v našom regióne, ja som preto aspoň laicky nahliadla k susednému Rakúsku a Česku.

Na rakúskom systéme ma najviac zaujala zákonná podmienka minimálneho výnosu, ktorý je viazaný na mesačné výnosy štátnych dlhopisov na sekundárnom trhu, a to za obdobie 5 rokov.

Explicitne sa pritom uvádza, že je možný aj negatívny výnos. Zároveň sa umožňuje, ale len v prípade, že sa zamestnávateľ a zamestnanci dohodnú v kolektívnej zmluve, od tejto zákonnej podmienky minimálneho výnosu upustiť.

Len vtedy je možné v Rakúsku sporiť s väčším rizikom a potenciálom väčšieho výnosu. Prehľad výnosov relevantných štátnych dlhopisov nájdete v tabuľke nižšie.

Najobjektívnejšie sa mi pre Slovensko javí porovnanie s českým systémom. Nielen z pohľadu histórie a kultúry, ale aj poskytovaných daňových úľav. Výnosnosť českých penzijných spoločností nájdete v prehľade nižšie.

Aj keď sa s autormi štúdie dá súhlasiť v tom, že „slovenské výnosy sa nepriblížili najlepšej praxi vo svete“, určite sa nedá súhlasiť s tvrdením v závere, že slovenskí sporitelia v porovnaní so zahraničným benchmarkom významne stratili.

Objektívnejšie zhrnutie by bolo, že slovenské výsledky nie sú katastrofálne, ale zodpovedajú praxi v regióne napriek politickým zásahom.

Je dokonca pravdepodobné, že výnosy zo slovenských dlhopisových fondov sa nachádzajú v interkvartilovom rozpätí toho, čo dosahuje región V4.

Najdôraznejší nesúhlas však vyjadrujem alternatíve zrušiť súkromné dôchodkové spoločnosti a ponechať spravovanie fondov štátu. Centralizovaný štátny fond je dobrá myšlienka, ale len ak ostane v konkurencii so súkromnými.

Vzhľadom na to, že Slovensko v nedávnej dobe zažilo aj veľmi nezodpovedných premiérov a ministrov financií konajúcich v rozpore s verejným záujmom, by to nebolo rozumné.

V čom je štúdia inšpiratívna?

Jednoznačne súhlasím s tým, že treba znížiť poplatky a upraviť celkové nastavenie systému. Sporitelia by mali byť viac motivovaní investovať do indexových a akciových fondov. To pravdaže nepôjde bez ich vzdelávania a vyššej finančnej gramotnosti. V plnom rozsahu sa stotožňujem tiež s tým, že najtvrdším orieškom je politické riziko.

Taktiež súhlasím s tým, že penzijný systém treba postaviť na viacerých pilieroch a povinných sporiacich schémach, jednoznačne však treba v rámci systému naďalej podporovať súkromné dôchodkové spoločnosti. Najmä pre politické riziko.

V kocke sa dá zhrnúť, že úprava systému druhého piliera by bola užitočná, určite však nie radikálne zmeny ako zrušenie súkromných dôchodkových spoločností alebo upustenie od investovania do štátnych dlhopisov.

Dnes nikto nevie povedať, či o 10, 20 alebo 30 rokov nebude náš región zažívať obdobie deflácie a celkovej stagnácie. Poraziť neexistujúcu infláciu nemôže byť potom pre dôchodcu ani pre štát hlavný cieľ.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Majiteľ Gucciho poškuľuje po luxusnej módnej značke Moncler

Francúzky luxusný konglomerát Kering skúma možnosti akvizície talianskej módnej značky Moncler. Prípadná kúpa by mohla znížiť jeho závislosť od brandu Gucci, ktorý generuje väčšinu zisku celej skupiny Kering.

Vedenie Keringu absolvovalo úvodné rozhovory s výrobcom luxusného lyžiarskeho oblečenia Moncler, informuje Bloomberg.

Ak by značka Moncler (trhová hodnota okolo 11 miliárd eur) prešla do skupiny Kering, zišla by sa tam so známymi menami, ako sú Gucci, Yves Saint Laurent, Bottega Veneta či Balenciaga.

Šéf Moncleru Remo Ruffini však bagatelizoval rozhovory s Keringom s tým, že „firmy sa niekedy rozprávajú, no nič z toho nebude“, píše Reuters.

Moncler v skratke:

  • pôvodne francúzsku značku kúpil Remo Ruffini v roku 2003;
  • zo segmentu funkčného lacného outdoorového oblečenia sa značka posunula do sveta luxusnej módy;
  • zimné bundy predáva za štvorciferné sumy v eurách;
  • cena akcií firmy sa od vstupu na milánsku burzu v roku 2013 takmer zoštvornásobila. Tento rok podrástli o približne polovicu.

Akvizícia Moncleru by pomohla Keringu držať krok s rivalom LVMH, ktorý sa nedávno dohodol na kúpe klenotníctva Tiffany za vyše 16 miliárd dolárov.

Podľa Reuters trhová hodnota Keringu dosahuje 68 miliárd eur.

Zdieľať

OPEC a spojenci sa dohodli na ďalšom okresaní ťažby ropy

Ropný kartel OPEC sa dohodol so spojencami na výraznejšom znížení ťažby. Cieľom je podporiť ceny ropy a obmedziť nadbytočné dodávky suroviny na trh.

Dohoda zahŕňa zníženie celkovej ťažby o ďalších 500-tisíc barelov denne počas prvého štvrťroka 2020, píše Reuters.

OPEC a jeho spojenci sa už pred rokom dohodli na znížení dodávok ropy o zhruba 1,2 milióna barelov denne.

Pôvodná platnosť mala byť do polroka 2019, v lete ju však ťažiarske krajiny predĺžili do konca marca budúceho roka.

So zahrnutím novej dohody bude ťažba znížená o 1,7 milióna barelov denne, čo je zhruba 1,7 percenta globálneho dopytu.

Ďalšie stretnutie OPEC a spojencov by sa malo konať v marci 2020.

Ťažiarske štáty začali koordinovane znižovať ťažbu ropy v roku 2017, aby zabránili prudkému prepadu cien po náraste ťažby v USA.

Spojené štáty už prekonali Rusko a Saudskú Arábiu a stali sa najväčším producentom ropy na svete.

Zdieľať

 Nehospodárny odpredaj techniky, nevýhodný lízing či zneužívanie postavenia v neprospech Bratislavskej vodárenskej spoločnosti ukázala kontrola bratislavského mestského kontrolóra v spoločnosti Infra Services. Tá je dcérskou firmou bratislavských vodární.

Kontrola mestského kontrolóra v Infra Services bola zameraná na dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, interných predpisov, dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti, účelnosti pri hospodárení s finančnými prostriedkami v procese obstarávania a využívania služobných motorových vozidiel za roky 2015 až 2018.

Kontrolná skupina zistila, že firma v roku 2015 odpredala desať osobných áut spolu za 12 080 eur a 47 úžitkových, nákladných vozidiel a strojov za cenu 47 920 eur. „Predaj 57 mechanizmov spoločnosti SVJT jednomyseľne schválilo predstavenstvo Infra Services na zasadnutí zo dňa 8. decembra 2015. Kontrolná skupina zistila, že firma SVJT bola priamo oslovená spoločnosťou Infra Services listom s požiadavkou o predloženie cenovej ponuky na odkúpenie vozidiel. Na odpredaj týchto áut a mechanizmov nebola zrealizovaná žiadna obchodná súťaž,“ povedal hovorca Bratislavy Peter Bubla.

Infra Services podľa správy kontrolóra nepredložila dokumentáciu, na základe ktorej dospela k určeniu predajnej ceny. Na predávanú techniku nebol vyhotovený znalecký posudok a ani odborné posúdenie. Predaj vozidiel nebol prerokovaný v dozornej rade Infra Services.

„Kontrolná skupina na základe rozhovoru so zamestnancami Infra Services získala informácie, že samotný predaj bol vnímaný zamestnancami ako nepochopiteľný postup vedenia spoločnosti, keďže väčšina mechanizmov bola funkčná a práceschopná,“ spresnil Bubla.

„Osobné motorové vozidlá boli odpredané za podstatne nižšiu kúpnu cenu, ako je alebo bola trhová cena. Kontrolná skupina preto konštatovala, že tento predaj vozidiel bol nehospodárny,“ poznamenal Bubla.

Keďže Infra Services predala aj mechanizmy, musela ich nahradiť novými, čo riešila operatívnym lízingom mechanizmov od dodávateľa AWL. Za služby operatívneho lízingu mechanizmov, ktoré čiastočne nahradili odpredané vozidlá, uhrádza Infra Services mesačný nájom v sume 97 983,58 eur bez DPH.

„Za obdobie šiestich rokov využívania služieb operatívneho lízingu mechanizmov zaplatí spoločnosť Infra Services celkovo sumu 7 054 817 eur bez DPH, t. j. 8 465 780 eur s DPH, a po skončení operatívneho lízingu v roku 2021 tieto vozidlá nebude môcť spoločnosť v zmysle platnej rámcovej zmluvy ani odkúpiť do svojho výlučného vlastníctva,“ upozornil v správe kontrolór.

Vozidlá využívané na základe operatívneho lízingu podľa kontrolóra navyše nepostačovali pre niektoré výkony Infra Services, čo spoločnosť vykrývala subdodávateľsky. Cez operatívny lízing ako náhradu za odpredanú techniku si firma zabezpečila aj nevhodné mechanizmy pre svoju činnosť.

„Vedenie spoločnosti Infra Services nemalo námietky k výsledkom z kontroly a predložilo zoznam prijatých opatrení. Správu o plnení prijatých opatrení má predložiť mestskému kontrolórovi do 31. marca 2020,“ uviedol Bubla. Zisteniami kontrolóra v Infra Services sa budú zaoberať bratislavskí mestskí poslanci na svojom zasadnutí 12. decembra.

Majoritným akcionárom Infra Services je BVS, súčasným minoritným akcionárom je spoločnosť Grafobal Group development, za ktorou stojí podnikateľ Ivan Kmotrík. Väčšinovým akcionárom BVS je hlavné mesto. (tasr)

Zdieľať

V Poľsku sa schyľuje k spájaniu viacerých štátom kontrolovaných energopodnikov. Petrochemický koncern PKN Orlen plánuje prevziať elektrárenskú firmu Energa, rozbehnutú má tiež akvizíciu menšej konkurenčnej rafinérie Lotos.

Najväčšia poľská rafinérska spoločnosť nečakane prejavila záujem o Energu, ktorej prevzatím by sa posilnila na trhu s elektrinou, píše Reuters.

PKN ponúkne za jednu akciu Energy sedem zlotých (1,6 eura), čo firmu oceňuje zhruba na 2,9 miliardy zlotých (678 miliónov eur).

Kupujúci o zámere informoval Európsku komisiu a predpokladá, že obchod bude uzavretý do polovice budúceho roka.

PKN Orlen by rada prevzala aj zhruba o polovicu menšieho konkurenta Lotos. Transakciu má na stole Brusel už od leta, píšu Financial Times.

Poľská vláda vlastní v PKN Orlen 27,52 percenta, v Energe a Lotose viac ako 50-percentný podiel.

PKN Orlen kontroluje aj český Unipetrol, ktorý prevádzkuje sieť čerpacích staníc Benzina na českom aj slovenskom trhu.

Zdieľať

Druhý pilier, aj keď negeneruje ideálne výsledky, je pre občanov dôležitá alternatíva, keďže priebežný systém je permanentne vystavený politickému riziku, hovorí v Paneli expertov Radovan Ďurana.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Je 15 rokov po zavedení druhého dôchodkového piliera čas nechať ho nezmenený alebo ho treba zrušiť, alebo ho treba zmeniť (ak zmeniť, tak ako)?

Radovan Ďurana, INESS

Otázka, čo s druhým pilierom, je podobná otázke, či bol dobrý a správny prechod na trhový mechanizmus, keďže sa nevydarila poriadne privatizácia, mnohí sa bezdôvodne obohatili, respektíve niektoré sektory neprodukujú výstupy porovnateľné s vyspelými krajinami.

Trhový mechanizmus so všetkými nedostatkami je stále lepším variantom ako akákoľvek iná alternatíva centrálneho plánovania.

Aj druhý pilier, aj keď negeneruje ideálne výsledky, je pre občanov dôležitá alternatíva, keďže priebežný systém je permanentne vystavený politickému riziku.

Druhý pilier predstavuje rozloženie rizika občana nielen z pohľadu zhodnotenia v starnúcej krajine, ale aj pred populistickými návrhmi politikov v prvom pilieri. Súkromné vlastníctvo úspor bolo doteraz fungujúcou garanciou prežitia druhého piliera. Hoci uplynulé vlády zabránili primeranému zhodnocovaniu úspor, ani ony si nedovolili na tieto úspory siahnuť.

Nižšie zhodnotenie úspor je však svojou váhou veľmi malé v porovnaní s tým, ako súčasná vláda „pokazila“ prvý pilier sporiteľom aj ostatným poistencom.

Druhý pilier, a to nielen na Slovensku, momentálne najviac ohrozujú politiky centrálnych bánk. Demonštrácie v Holandsku, krajine s najdlhšou históriou kapitálového sporenia, sú dôkazom zlej situácie. Centrálne banky reagujú na priania politikov a v snahe stimulovať ekonomiky, fiškálne dotovať vlády a zdanlivo zlepšovať zdravie bánk stlačili úroky na nulu.

Na to doplácajú všetci sporitelia, ktorí majú záujem buď o výplatu anuity, alebo o bezpečné uloženie úspor. Sporitelia tak platia daň zo sporenia proti svojej vôli a bez schválenia parlamentom.

Podľa nás by mal byť povinný vstup do druhého piliera s možnosťou vystúpenia.

Výška sadzby by mala pomaly vystúpať na 6 %. Výška odvodov do druhého piliera by mala byť limitovaná na vymeriavací základ vo výške trojnásobku priemernej mzdy tak, ako to bolo pri spustení.

To, že z dôvodu deficitu prvého piliera a rozpočtu vláda zdvihla stropy odvodov na sedemnásobok priemernej mzdy, neznamená, že by sporitelia mali odvádzať také vysoké sumy do druhého piliera. Sporitelia s vyšším príjmom by mali mať možnosť slobodne sa rozhodnúť, či zvyšok príjmu vložia do druhého piliera alebo ho využijú, prípadne investujú podľa vlastných predstáv.

Diskutovať sa dá o tom, či by štát mal novým sporiteľom prednastaviť investičné portfólio/podiel akcií vo fondoch. Ak bude mať zároveň sporiteľ možnosť voľby, bola by takáto miera nudgingu akceptovateľná.

Vláda by však mala otvorene a skutočne podporiť vznik oranžovej obálky, lebo v prípade sporenia a investovania je nedostatok informácií citeľným problémom. Nová vláda by mala podporiť diskusiu o druhom pilieri a ideálne informačnou kampaňou podporiť sporiteľov pri presúvaní úspor.

Výška poplatkov by mala byť regulovaná predovšetkým konkurenciou. To znamená, že vláda by mala odstrániť nadmernú byrokratickú a regulačnú záťaž a garantovať novým aj starým poskytovateľom sporenia stabilitu a predvídateľnosť podmienok.

Otvoriť by sa mala diskusia na tému, ako dostať viac konkurencie na Slovensko a ako umožniť sporiteľom využívať zahraničné možnosti zhodnocovania úspor.

Zavádzanie štátneho fondu na zhodnocovanie úspor sporiteľov by bolo spojené s neakceptovateľnými investičnými aj politickými rizikami. Netreba zabúdať, že sporitelia nemajú zástupcu, ktorý by hájil ich práva v legislatívnom procese, správcovia (DSS) ich úspor nie sú ideálnym možným ochrancom, ale aspoň nejakým.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Nočný vlak RegioJetu z Humenného do Prahy prišiel vo štvrtok do cieľovej stanice s 502-minútovým meškaním. Dôvodom vyše osemhodinového sklzu bola porucha lokomotívy na východnom Slovensku.

Lokomotíva Bombardier mala poruchu na pneumatickom systéme zdvíhania zberačov, ktorú nebolo možné odstrániť na mieste, píše portál Zdopravy.cz.

Dopravca cestujúcim automaticky vrátil cestovné.

Problém sa preniesol aj na ďalší spoj. Ranný vlak z Prahy do Košíc mal viac ako dvojhodinové meškanie.

Zdieľať

General Motors a LG Chem plánujú postaviť jednu z najväčších svetových fabrík na výrobu batérií pre elektrické autá. Vytvorili spoločný podnik, ktorý má investovať 2,3 miliardy dolárov do nového závodu na výrobu a vývoj batérií v Ohiu.

Prevádzka s ročnou kapacitou batérií viac ako 30 gigawatthodín sa má začať stavať na budúci rok, píše Reuters.

Zamestnať by mala vyše 1100 ľudí.

Firmy chcú tiež spoločne vyvíjať batériovú technológiu s cieľom znížiť náklady na nové elektrické vozidlá.

Batérie z nového závodu budú určené pre autá GM. Automobilka má v pláne do roku 2023 predávať 20 modelov na batériový pohon.

GM a LG Chem spolupracujú v oblasti batérií pre elektromobily od roku 2009. Čínska firma ich v súčasnosti dodáva pre batériové auto Chevrolet Volt.

Batérie namiesto áut:

GM tento rok ukončila v Ohiu výrobu malých áut.

Ešte vlani prisľúbila odborárom, že v regióne postaví nový závod na batérie.

Zamestná v ňom však menej ľudí, než vo výrobe áut, kde bolo 4500 pracovníkov.

Zdieľať

Korea Heavy Industry & Development kupuje od Gazprombank dodávateľa jadrových technológií Škoda JS. Cena za plzenskú firmu by sa mala pohybovať rádovo v stovkách miliónov eur.

Kórejský investor očakáva, že dohody týkajúce sa prevzatia Škody JS budú dotiahnuté v prvom polroku 2020, píšu Hospodářské noviny.

Do leta plánuje zároveň prevziať kontrolu vo firme a vlastnícke práva.

V čom má Škoda JS prsty:

  • hlavnou zákazkou sú dodávky pre jadrovú elektráreň Mochovce;
  • uzavrela kontrakt na Ukrajine za 27 miliónov eur pre dva bloky Rovenskej jadrovej elektrárne;
  • podieľa sa aj na projekte britskej jadrovej elektrárne Hinkley Point, kde dodáva reaktory Areva.

Škoda JS vlani vykázala zisk pred zdanením 9,2 milióna eur pri tržbách zhruba 160 miliónov eur. Zamestnáva vyše 1000 ľudí.

Pre nedostatok príležitostí na českom trhu sa stále viac orientuje na export, ktorý mal vlani viac než dvojtretinový podiel na celkových tržbách.

Škoda JS patrí do Gazpromom kontrolovanej strojárskej skupiny Uralmash.

Korea Heavy Industry & Development kupuje strojárske podniky po svete, obchoduje aj s ropou a so skvapalneným plynom LNG.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať