Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Odomkli sme: Čo všetko farmár Oravec nechápal, až kým ho na poli nezbili

Roľník František Oravec. Foto N - Vladimír Šimíček
Roľník František Oravec. Foto N – Vladimír Šimíček

Farmára, ktorý sa bránil vydieraniu veľkou firmou, podržali súdy, rodina a zamestnanci. Nepomohli mu policajti ani sťažnosti na všetky možné štátne orgány vrátane listu ministerke pôdohospodárstva.

František Oravec bol ešte pred tromi rokmi spokojný majiteľ veľkej úspešnej farmy v Gyňove pri Košiciach. O život svojej rodiny sa začal báť po bitke na poli, po ktorej skončil najprv na chirurgii, neskôr na neurológii, až ho napokon dávali dokopy na psychiatrii.

Farmár, ktorý sa stal verejnosti známy vystúpením na protestoch v Košiciach a v Bratislave, rozpráva o tom, ako sa odmietol zmieriť s tým, že nastala nová doba, keď veľkí chlapci s ich právnymi kanceláriami môžu na čokoľvek ukázať, že to bude ich a nič im v tom nezabráni.

Ako sa mu z ničoho nič stratila obchodná partnerka aj s vyše miliónovým dlhom. A o tom, ako uspel na súdoch, ale polícia mu nepomohla a súčasná ministerka pôdohospodárstva a šéf dotačnej agentúry sa len prizerali hororu, ktorý zažíval.

Aj jeho príbeh dokazuje, že problémy farmárov na východe Slovenska nie sú ojedinelé, že problém nie je len pár Talianov, alebo arogancia firiem okolo podnikateľky Roškovej. Tradiční farmári, malí aj veľkí, sa čoraz častejšie stretávajú s novými podnikateľmi, čo si z iných biznisov priniesli metódy, ktoré farmári odmietajú prijať a sú ochotní sa im brániť.

Reportáž si môžete vypočuť aj vo forme podcastu:

Podcasty nájdete na: Apple podcasty – Podbean – Amazon Alexa – Stitcher – RSS

Čo káže farmárovi Oravcovi, aby nikdy neustúpil

Keď farmár František Oravec začne sám od seba okamžite hovoriť o svojej rodine, koreňoch a pôde, vyzerá to ako kalkul. Akoby sa v príbehu snažil vyzerať ako ten dobrý tradičný poľnohospodár a svojich protivníkov chcel zobraziť ako chladných arogantných finančníkov, ktorí aj na poli vidia len peniaze a nezaujíma ich, či tam niečo vyrastie povedzme aj o desať rokov.

Keď hovorí o minulosti a o farmároch, ako je on, možno s pátosom preháňa, no základný vzorec mu sedí. Problémy, ktoré sa končia bitkami s esbéeskami a strachom, prišli na slovenské farmy, až keď sa tam objavili ľudia zďaleka, ktorí s ich pôdou predtým nič nemali a teraz v nej vidia len zárobok.

František Oravec začal podnikať so svojím otcom a strýkom. Počiatočný kapitál bol poldruha hektára pôdy a peniaze, ktoré ušetril najmä jeho strýko. Ten žil sám a extrémne skromne. Rádio mal, televízor a chladničku nie, preto si z robotníckeho platu ušetril milión korún. V 90. rokoch vysokých úrokov to prinášalo každý rok do spoločného podniku ďalších stotisíc korún, až do farmy napokon Oravcov strýko vložil všetky usporené peniaze.

Štartovali  na opravenom traktore z roku 1954, ktorý neskôr skončil v múzeu v Nitre. Pôdy si pridávali len opatrne, stále chovali aspoň desať kusov dobytka.

Zarábať viac začali, až keď si prikúpili jeden traktor a jeden starší kombajn John Deere. S nimi dokázali orať, siať a zberať úrodu na stovkách hektárov, a tak si za to nechali platiť od veľkých družstiev. „Jediný stres, čo som vtedy mal, aby sa nepokazil traktor,“ spomína farmár.  

K odvahe prenajímať si a kupovať oveľa viac pôdy bolo už odtiaľ blízko. Niežeby Oravcovi tak rýchlo rástlo sebavedomie, ale skôr nemal inú možnosť. Nevydržal sa pozerať, ako zle sa manažujú veľké družstvá, a najmä už nechcel trpieť, že mu vďaka svojmu bordelu napokon nemajú z čoho zaplatiť za jeho služby.

„Stále na niečo čakali. Raz nemali naftu, potom nemal kto rozdať úlohy. Spoločné vlastníctvo ich nenaučilo si to vážiť a starí predsedovia družstiev nevedeli, ako efektívne riadiť napríklad 150 ľudí.“

Ako Oravec získal dôveru ľudí, že mu prenajímali alebo predávali každý rok postupne stovky hektárov pôdy? „Mal som veľkú rodinu, núkal som vyšší nájom, no najmä som bol vždy k dispozícii, keď bolo treba vydať naturálie alebo pomôcť so strojmi na poli… Ľudia mi verili.“

S etanolom si to rozmyslel, lebo aj tak by mu ho zobrala mafia

S vyše dvetisíc hektármi obhospodarovanej pôdy, pravidelnými ziskmi a cestami na farmy do zahraničia si Oravec začal veriť aj na viac ako klasické farmárčenie. Aj keď sa radil s najväčšími autoritami agrosektora v regióne z čias socializmu, potvrdili mu, že vyhrá ten, kto si urobí nejakú „pridruženú výrobu“.

On si postavil napríklad sušičku obilia, ktorú poháňali kotly na biomasu, čiže na slamu, ktorej mal dosť. Ak by k tomu pridal ešte etanolovú stanicu, kde by zo zvyškového tepla pálil a zvyšky by lial znova do kotlov, jeho energetický okruh by bol ešte efektívnejší. Ibaže dostal od známych radu, aby to neriskoval. Povedali mu: „Feri, nedráždi etanolovú mafiu,“ a on si dal povedať.

Radšej dal na radu z jednej prednášky na exkurzii po nemeckých farmách. Vysvetľovali tam, že základ dlhodobého prežitia každej farmy je mať v poriadku právne tituly ku všetkej pôde. „Tu o tom ešte nikto nechyroval, zmluvy často ani neboli alebo mali jednu stranu, platili džentlmenské dohody,” vysvetľuje, ako na upratovanie v nájomných vzťahoch najal už vtedy dve špecialistky.

Hovorí, že sa tak pripravil na časy, keď majú zmluvy 30 strán a aj tak neviete, kedy vám nejaký šikovný právnik niečo z nich napadne. Vyplatilo sa. Keby si nebol urobil poriadok v zmluvách skôr ako jeho konkurenti, dnes by už jeho firma zrejme neexistovala.

Foto N – Vladimír Šimíček

A potom jedného dňa zmizla jeho obchodná partnerka s ňou aj milión

Myšlienky na etanolovú stanicu sa farmár Oravec vzdal, ale rozširovať biznis ho lákalo naďalej. Takmer 1,2 milióna eur vložil ako úver do projektu vodnej elektrárne podnikateľky, ktorej firma mu zároveň stavala nové budovy na hospodárskom dvore.

Aj táto investícia spočiatku vyzerala správne trafená. Na jar roku 2015 už gyňovská vodná elektráreň dva roky dobre fungovala a mohla začať vracať vložené peniaze. V apríli však Oravcova obchodná partnerka zrazu prestala dvíhať telefón, nebola doma, nevedel o nej nič jej priateľ, jednoducho o nej týždne nemali žiadnu správu.

Keď Oravcovi potom známy taxikár vystrašený doručil správu, že by sa mal stretnúť s neznámymi ľuďmi z firmy Esin, začal tušiť problém. O firme Esin si čo-to vygúglil, mená mu však nič nehovorili.

Dnes je podľa verejne dostupných informácií známe, že ide o skúsených developerov podnikajúcich v skupine firiem okolo J&T, ktorí sú len v agrosektore najmenej trikrát väčší ako jeho na slovenské pomery veľká farma.  

Hneď na prvom stretnutí ľudia z Esinu Oravcovi povedali, že chcú kúpiť jeho pôdu. Nie trochu, nie časť, ktorá by sa im mala hodiť do podnikania, ale všetku.

Na otázku prečo dostal Oravec od právnika Esinu odpoveď primeraným tónom: „Lebo ste v zornom záujme môjho klienta.“

Oravec vysvetľuje, že aby to nevyzeralo ako klasická vydieračka, ponúkali mu ľudia z Esinu 2,2 milióna „na ruku“. To by síce nepokrylo ani jeho úvery, ale naznačili mu, nech si z toho nerobí ťažkú hlavu. V balíku mal dostať aj pomoc od právnej kancelárie, ktorá vybaví riadený konkurz tak, aby nikomu nemusel nič vracať. „Povedal som im, že sa nechcem už navždy báť, že ma hocikto hocikde poklepe po pleci a povie mi, že som mu dlhoval peniaze a okradol som ho,“ vysvetľuje farmár, prečo ponuku na keš plus zbavenie sa dlhov odmietol.

Povedali mu na to, že bude mať obrovské problémy. A slovo dodržali.

My vás k vašim peniazom nepustíme, ale vy nám vaše dlhy musíte vrátiť hneď

Po prvých rokovaniach s Esinom Oravcovi rýchlo došlo, ako to celé súvisí so stratením sa jeho obchodnej partnerky, a preto nevymožiteľným dlhom vyše milióna eur. Kým Oravec sa s dlžníčkou nevedel nijako spojiť, ľudia z Esinu na rokovaniach bežne vytočili jej číslo a cez hlasný odposluch ju nechali povedať pár viet.

Bolo tak jasné, že ju už prinútili, aby im odovzdala stavebnú firmu aj vodnú elektráreň aj s dlhmi, ktoré sa mali stratiť v spleti firiem. „Doslova mi povedali, že elektráreň prevedú cez cyperské štruktúry. Ja som vtedy sotva vedel, čo to znamená,“ hovorí farmár.

Výsledok bol, že Oravec prišiel o viac ako milión eur, ktoré vybral zo svojich firiem a vložil do elektrárne. K tomu sa zastavili stavby, ktoré mal mať na hospodárskom dvore sčasti zaplatené z eurofondov. Tým prišiel o možnosť čerpať ich a stavby ostali navyše nedokončené.

A približne dvadsať subdodávateľov stavebnej firmy zmiznutej podnikateľky dopadli ešte horšie ako veritelia Váhostavu. Robotu spravili, materiál dodali, ale zaplatené nedostali ani cent. Stavbárom z gyňovského hospodárskeho dvora štát nepomohol vôbec, nezaplatil im ani len tú polovicu pohľadávok voči stavebnej firme ako v Širokého prípade.

Takto oslabeného Oravca sa potom Esin pokúsil doraziť skupovaním pohľadávok voči nemu. Nakúpili za takmer 400-tisíc a vyplatiť chceli „do 3 dní“.

Oravcovi nepomohlo, ani keď svoju dlžníčku a bývalú majiteľku elektrárne našiel po mesiacoch v jednom z tatranských hotelov patriacich skupine Esin. Ochrankári ho k nej nepustili, Oravec si tak len potvrdil, že musí bojovať sám a dlh musí vymáhať inde.

Skončil v nemocnici, lebo si chránil vlastné pole

Oravec odmietol farmu predať, aj on si najal právnikov a rozhodol sa vzdorovať. Keď urovnal vzťahy s dodávateľmi a základy firmy naďalej fungovali, rozhodol sa pritlačiť aj on. Prestal tolerovať, že firmy Esinu z vedľajšej dediny obhospodarujú aj okolo 400 hektárov, ktoré vlastnil alebo mal prenajaté väčšinovo on. Najal geodeta a začal kolíkovať tam, kde mal podľa zákona právo pôdu využívať.

Reakcia Esinu bola očakávaná. Posielali na pole ľudí, ktorí kolíky vytrhávali, a pôdu ďalej obrábali, akoby bola ich. Vracali sa, samozrejme, znova aj Oravcovi ľudia, drevené kolíky nahrádzali pevnejšími s betónovými základmi, Esin ich znova búral, Oravec znova a znova volal policajtov.

Bitku dostal Oravec, keď si jedno z vytrhávaní kolíkov skúsil natočiť na video tak, ako mu to poradili vyšetrovatelia. Útočník pracoval pre Esin, Oravec ho spoznal ešte ako jedného z ochrankárov podnikateľky, ktorá sa mu aj s miliónovým dlhom stratila v tatranskom hoteli.

Lekári stanovili Oravcovi diagnózu zlomenina nosovej kosti s posunom roztrieštenej kosti, natrhnutie krčnej chrbtice, 80-percentná hluchota na ľavé ucho, piskot v uchu, tŕpnutie ľavej časti hlavy so sprievodným odpadávaním a pocitom na vracanie a posttraumatický syndróm. Práceneschopný bol majiteľ farmy pol roka, liečenie začal na chirurgii, na konci mu pomáhali psychiatri.  

Farmár František Oravec po napadnutí. Foto – archív F. Oravca

Vy vlastníte pôdu? No a čo

Dalo by sa o tom hovoriť ako o spore dvoch firiem, ktoré si konkurujú a bojujú aj o práva na hospodárenie na pár stovkách hektárov. Rozdiel je v tom, že Oravec ukazuje jasné dôkazy, že právo aj rozum sú na jeho strane.

Exekútor v jeho prospech vydal zákaz ľuďom z Esinu chodiť na sporné polia. Ak by mala druhá strana argumenty, vlastné nájomné zmluvy alebo čokoľvek, čo by Oravcove nároky popieralo, mohli o tom presvedčiť súd, ibaže sa im to zatiaľ nepodarilo. Aktuálne podľa predsedu predstavenstva Esinu Kukučku chcú podať ústavnú sťažnosť.

„Nechali sa len počuť, že príkaz exekútora nebudú rešpektovať, jednorazovo zaplatia maximálne 30-tisíc eur a môžu si ďalej robiť, čo chcú,“ opisuje skúsenosti s manažérmi Esinu Oravec.

Kukučka z Esinu hovorí, že základný problém bol, že Oravcove pozemky neboli na jednom mieste. Preto mu ich nevedeli vydať na jednom mieste. Oravec toto tvrdenie odmietol.

Minimálne z pohľadu čerpania dotácií je však jasné, že Oravec má ku všetkej pôde doklady o vlastníctve alebo o platnom prenájme, a keďže sa o ňu aj stará, mal by mať nárok na priame platby z Poľnohospodárskej platobnej agentúry.

V realite je to naopak. Naťahovačky okolo kolíkov ako-tak ustali, Oravec sa o pôdu stará a peniaze od Únie nedostáva. Táto časť sporu s Esinom ho zatiaľ obrala o ďalších 350-tisíc eur.

Keď Oravcove firmy požiadali o dotáciu, na sporné plochy žiadala aj druhá strana. PPA automaticky poslala kontrolu. Aby znížili riziko ovplyvnenia miestnymi väzbami, neposlali Košičanov, ale ľudí z trebišovskej pobočky.

Oravec mal z ich návštevy dobrý dojem. Tvrdí, že na mieste potvrdili jeho nároky aj to, že sa o pôdu stará. Vec však napokon skončila vo Zvolene, ktorý rozhodol, že „nárok je sporný“.

„My sme priniesli všetky potrebné zmluvy a doklady a oni tri krabice dokumentov, ktoré nám nikto nechcel ukázať. Mohlo v nich byť čokoľvek,“ opisuje gyňovský farmár.

Nepomohlo ani, že Oravec si zvykne nájomné zmluvy zapisovať aj ako poznámky do katastra. PPA jednoducho v sporných veciach nepošle peniaze nikomu a hotovo.

Ak teda chcete niekoho poškodiť, môžete si vypýtať peniaze aj na jeho pôdu a minimálne mu tým predĺžite čakanie na priame platby. Vám za takú sabotáž nehrozí nič. Je jedno, že vlastne vedome žiadate peniaze, na ktoré nemáte nárok. PPA na vás nepodá trestné oznámenie pre subvenčný podvod. Prečo? Lebo jej to zákon neprikazuje.

Foto N – Vladimír Šimíček

Ako funguje spravodlivosť

Ubehli tri roky odvtedy, čo Esin ponúkol Oravcovi, aby mu predal jeho farmu. Čoskoro to budú dva roky, odkedy Oravca na poli zbil človek pracujúci pre jednu z firiem Esinu.

Podnikanie na pôde nevzdal, hoci mu mnohí radili predať všetko čím skôr veľkým. Jeho polia tak naďalej susedia s firmami okolo Esinu a ako druhého veľkého suseda má jednu z Babišových fariem.

Farmár Oravec doteraz neprehral s Esinom ani jeden z množstva čiastkových súdnych sporov a aj Esin svojimi poslednými vyhláseniami dáva najavo, že už spor nepotrebuje eskalovať.

Polícia ukončila vyšetrovanie vyberania kolíkov z Oravcových pozemkov s tým, že nešlo o krádež, lebo tyče len niekto povyberal a prenášal. „Môžem ísť do obchodu, niečo si odtiaľ zobrať, a keď mi na to prídu, poviem, že som to len prenášal?“ hnevá sa farmár.

V marci minulého roka porozprával Oravec jadro svojho problému pred stovkami farmárov na stretnutí, kde bol aj šéf PPA Juraj Kožuch, aj ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Riaditeľ PPA tvrdí, že preto poslal kontrolu, ktorá zistila, že „Oravec mal nejaký právny vzťah, ale nie ku všetkému, čo deklaroval, ale, žiaľ, neobrábal“. S dodatkom, že preto dostali na tie plochy obaja nuly.

V novembri 2016 napísal Oravec opäť sťažnosť, kde znova podrobne opísal svoj príbeh. Putovala na PPA a v kópii aj ministerke pôdohospodárstva. Keď tá teraz hovorí, že o prípade nevedela, Oravec len krúti hlavou.

V lete roku 2016 sa bál o život, preto hľadal ochranu na súde a v novinách. O jeho prípade vyšli ešte na jar roku 2017 dva veľké zrozumiteľné texty – jeden v Košickom Korzári, druhý v celoštátnom Trende.

Oravec si najal poradcov a otvoril na facebooku stránku Domáci farmár v ohrození. Najprv sa cez ňu anonymne hlásili podobne postihnutí. Po smrti Jána Kuciaka sa nálada tak zmenila, že mnoho farmárov začalo vystupovať z anonymity a svoje príbehy porozprávali ďalší.

Keď minulý týždeň rokovali, za akých podmienok a o čom rokovať s ministerkou pôdohospodárstva, sedelo ich za stolom na Obecnom úrade v Haniske pri Košiciach už vyše šesťdesiat. Stretnutie s ministerkou sebavedomo posunuli o dva týždne. Pochopili, že teraz sa už vláda nemôže tváriť, že ich problémy nevidí.   

Šef Esinu: Verím, že históriu urovnáme a podáme si ruky

Predseda predstavenstva Esinu Tomáš Kukučka odpovedal na otázky Denníka N emailom:

Prečo Vaša firma nerešpektovala rozhodnutie exekútora, ktorý vám zakazoval zdržovať sa na pozemkoch v dispozícii firiem pána Oravca?

Bohužiaľ, pozemky, na ktoré si pán Oravec robí nárok, sú rozmiestnené ako ojedinelé „ostrovčeky“ na našich inak ucelených poliach, a to tak, že nie je možné efektívne obrábať naše polia bez toho, aby sme prešli cez tieto ostrovčeky. Zároveň pán Oravec nedokáže obrábať svoje „ostrovčeky“ bez toho, aby prechádzal a ničil našu úrodu. Pre pána Oravca sme mali a máme pripravené náhradné ucelené plochy, tak ako to upravuje zákon. O tie však pán Oravec neprejavil záujem. Napriek tomu stále veríme, že nájdeme dohodu, ktorá bude pre obe strany výhodná, a dospejeme do stavu, keď z nás budú obojstranne ctení obchodní partneri.  

Prečo ste na súde nespochybnili rozhodnutie, ktoré potvrdilo právo pána Oravca a jeho skupiny firiem k sporným pozemkom?

Spochybnili na okresnom i na krajskom súde, v súčasnosti je celá vec vo fáze ústavnej žiadosti. Chceme pritom zdôrazniť, že naším cieľom nie je pripraviť pána Oravca ani o štvorcový meter pôdy. Naopak, naším cieľom je dosiahnuť taký výsledný stav, aby sme obe strany mohli hospodáriť na vlastných ucelených poliach bez vzájomného narúšania.

Existujú nejaké tvrdenia o spore vašej skupiny s pánom Oravcom, ktoré boli verejné vyslovené alebo publikované a ktoré nie sú podľa vás pravdivé? Ak áno, ktoré a v čom sú nepresné?

Takých vyjadrení je množstvo, zároveň, ako som spomínal, ide o veľmi zložitý a košatý problém, takže odznelo množstvo poloprávd a nedopovedaných vecí. Rozhodne najcitlivejšou je informácia o fyzickom napadnutí pána Oravca, ktorá je silne prehnaná. Naopak, situácia dospela do štádia, keď sme na životoch boli ohrození my a naše rodiny.

Uvedomujeme si časové a rozsahové obmedzenia, ktoré médiá pri svojej práci majú. Napriek tomu vám opätovne chcem ponúknuť možnosť stretnutia a podrobného opísania celého problému. Verím, že pri tom pochopíte, že celý problém nie je čiernobiely a že aj pre médiá nebude jednoduché spracovať ho. Zároveň naozaj verím, že sa blížime k dohode, ktorou celú nepríjemnú históriu urovnáme, a dokážeme si podať ruky.

Foto N – Vladimír Šimíček

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Paradox zelenej ekonomiky – potrebujeme viac baní
  • Pandémia: Ústredný krízový štáb výrazne sprísnil opatrenia
  • Parlament: Obce budú môcť zakázať hazard aj bez petície
  • Obchod: Na slovenský trh mieria napriek pandémii viaceré značky, ďalšie končia
  • HDP: Bankoví analytici zmiernili očakávanie tohtoročného prepadu zo 7,6 na 7 %
  • EÚ: Nálada v ekonomike eurozóny sa zlepšila viac, než sa očakávalo
  • Nemecko: Počet ľudí v režime kurzarbeitu klesá, naznačuje to zotavovanie ekonomiky
  • Firmy: Thyssenkrupp zruší 800 miest v divízii, ktorá vyrába komponenty pre automobilový priemysel

Kmotríkov vrtuľník už nedáva pozor na stožiare s elektrickým vedením. Ale ani žiadny iný

Foto – EHC.sk
Foto – EHC.sk

Štátna Slovenská elektrizačná prenosová sústava nemá dva roky nikoho, kto by kontroloval zo vzduchu elektrické vedenie. Nový manažment SEPS zrušil súťaž, keď vo finále zostala len jedna ponuka. Dvaja uchádzači neprešli pre nesplnenie podmienok či dodatočných vysvetlení a dokladov.

Minúta po minúte

Slovenská pošta radí klientom, aby nasmerovali svoje balíkové zásielky do BalíkoBoxov. Z nich si môžu balíky vyzdvihnúť kedykoľvek bez návštevy pošty, státia v rade či pohybu v uzatvorených priestoroch.

Informovala o tom hovorkyňa pošty Iveta Dorčáková s tým, že bez návštevy pošty môžu klienti cez BalíkoBox uhradiť aj zloženky, faktúry či SIPO.

Slovenská pošta odporúča využívať niektorý zo 103 BalíkoBoxov po celom Slovensku. Umiestnené sú vo všetkých krajských mestách a v 25 okresných mestách. Zoznam terminálov a ďalšie podrobnosti sú uvedené na webovej stránke www.posta.sk/balikobox aj v mobilnej aplikácii Slovenskej pošty. (tasr)

Carlos Ghosn odštartoval v Libanone vzdelávací projekt na pomoc ekonomicky oslabenej krajine. Podľa AP je to len druhý raz, čo sa bývalý šéf Nissanu objavil na verejnosti po úteku z Japonska, kde je obvinený z finančných deliktov.

Ghosn ušiel do krajiny svojich predkov vlani v decembri. Zdôvodňoval to tým, že v Japonsku by ho nečakal spravodlivý súd a podmienky kaucie mu bránili stýkať sa s manželkou.

Nový vzdelávací projekt vznikol v spolupráci s libanonskou kresťanskou univerzitou USEK. Jeho cieľom je podporovať startupy, otvoriť manažérsky program a školiace stredisko venované novým technológiám.

Prečo je to dôležité

Libanon čelí najhoršej ekonomickej a finančnej kríze vo svojich moderných dejinách. V marci oznámil, že nebude schopný plniť svoje záväzky voči medzinárodným veriteľom.

Kríza spôsobila prepad libanonskej libry, čo sa prejavilo hyperinfláciou, nárastom nezamestnanosti a chudoby. Rokovania o záchrannom balíku s MMF dosiaľ nepriniesli výsledok.

Ako ho vnímajú v Libanone

Mnohí Libanonci považujú Ghosna za jedného z hrdinov libanonskej diaspóry, ktorému sa podarilo premeniť problémové firmy na ziskové podniky. Stál napríklad za vznikom automobilovej aliancie Renault – Nissan.

Niektorí dokonca navrhujú, aby Ghosn dostal miesto vo vláde. Myslia si, že by dokázal zatočiť s korupciou a nekompetentným vedením a vyviedol tak krajinu z krízy.

O kauze Ghosn vs. Nissan

Ghosn čelí obvineniu, že dostatočne neinformoval o svojom budúcom príjme, a dopustil sa porušenia dôvery tým, že odklonil peniaze Nissanu vo svoj osobný prospech.

Od príletu do Libanonu tvrdí, že je nevinný. V januári Interpol informoval, že vydal na Ghosna zatykač červeného stupňa. Libanonské úrady tvrdia, že Ghosn vstúpil do krajiny s platným pasom, okolo jeho možného vydania sú pochybnosti. (čtk, ap, reuters)

Carlos Ghosn. Foto - TASR/AP
Carlos Ghosn. Foto – TASR/AP

Thyssenkrupp oznámil, že zruší 800 miest v divízii, ktorá vyrába komponenty pre automobilový priemysel. Upozornil, že situácia na trhu s automobilmi je naďalej mimoriadne zložitá.

„Neočakávame, že sa čísla o produkcii v automobilovom priemysle vrátia na predkrízové úrovne najmenej dva až tri roky,“ uviedol vo vyhlásení Ingo Steinkrüger, šéf divízie Thyssenkrupp System Engineering.

Thyssenkrupp zápasil so stratami pred vypuknutím pandémie, ktorá situáciu ešte zhoršila.

V júli koncern dokončil predaj divízie výťahov TK Elevator investičným spoločnostiam za viac než 17 miliárd eur. Získané financie chce použiť na zníženie dlhu, rozvoj ostatných divízií a financovanie nákladov na reštrukturalizáciu. (tasr)

Agropotravinárske zväzy a združenia podporujú výzvu SPPK premiérovi, aby urýchlene riešil problémy v agropotravinárskom sektore. Apelujú na vedenie ministerstva pôdohospodárstva, aby riešilo zásadné témy, ktoré sa ich bezprostredne týkajú.

Vážnym problémom je podľa zväzov a združení slabá komunikácia zo strany ministerstva smerom k tým, ktorí každý deň zabezpečujú poľnohospodársku a potravinovú produkciu, minimálne zapájanie odborníkov zo strany poľnohospodárov a potravinárov do jednotlivých procesov a málo podporných opatrení na zlepšenie súčasného stavu.

„Po diskusiách s vedením ministerstva sme dospeli k záveru, že súčasné vedenie nevie priniesť relevantné a konkrétne riešenia na zlepšenie našej konkurencieschopnosti. Reálne sa obávame ďalšieho vývoja v chlebovom odvetví. Situácia je mimoriadne vážna,“ zhodli sa agropotravinárske zväzy a združenia.

Žiadajú preto premiéra, aby sa osobne venoval situácii v agropotravinárskom sektore a vyjadril sa, akým spôsobom ju bude riešiť.

Kto výzvu podporil:

  • AGRION – Združenie dodávateľov pôdohospodárskej techniky
  • Ovocinárska únia SR
  • Slovenská holsteinská asociácia
  • Slovenský cukrovarnícky spolok
  • Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov
  • Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka
  • Slovenský zväz včelárov
  • Únia hydinárov Slovenska
  • Združenie pestovateľov obilnín
  • Združenie pre rozvoj bezorbových technológií v RV
  • Zväz chovateľov ošípaných na Slovensku – družstvo
  • Zväz chovateľov slovenského strakatého dobytka – družstvo
  • Zväz pestovateľov cukrovej repy Slovenska
  • Zväz poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností SR
  • Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska
  • Zväz zeleninárov a zemiakarov Slovenska

Štátna pomoc podnikateľom môže pokračovať zvýšením balíka prvej pomoci alebo výzvami na kompenzáciu výpadkov príjmov v jednotlivých segmentoch ekonomiky. Povedal to štátny tajomník ministerstva hospodárstva Ján Oravec.

„Pokiaľ by opatrenia zasiahli veľkú časť podnikateľov, je jednou z možností vrátiť sa k balíku prvej pomoci,“ povedal Oravec.

Tieto kompenzácie podľa neho pomáhali pomerne univerzálne. V prípade podnikateľov to boli najmä opatrenia 3A a 3B. „To sú dve rôzne cesty. Uvidíme, ktorou sa vyberieme,“ povedal Oravec.

Plánované obmedzenia proti šíreniu koronavírusu budú mať podľa Oravca závažné ekonomické dosahy. „Uvidíme, ako dlho budú opatrenia trvať, a podľa toho si musíme povedať, do akej miery a koho kompenzovať,“ dodal Oravec. Negatívne dôsledky vládnych opatrení musí podľa neho štát kompenzovať.

Ministerstvo v súčasnosti rokuje s rôznymi skupinami podnikateľov, napríklad s organizátormi výstav, kultúrnych podujatí, na stole je tiež otázka kompenzácie výpadkov príjmov zo športu. Beží už výzva na prefinancovanie nájmov a na pomoc podnikateľom, ktorí poskytujú nepravidelnú autobusovú dopravu. (tasr)

Bývalý šéf MMF Rodrigo Rato bol zbavený obvinenia v súvislosti so vstupom Bankie na burzu. Španielska banka zrealizovala IPO v roku 2011, Rato vtedy stál na jej čele. V Španielsku ide o citlivú záležitosť, lebo veľa ľudí prišlo o peniaze.

Zbavení obvinenia boli i ďalší aktéri kauzy, celkovo ide o 33 ľudí a firiem, medzi ktorými je aj sama Bankia. Rozhodnutie súdu prišlo takmer dva roky po tom, ako sa začalo trestné stíhanie vo veci.

Rato bol v minulosti španielskym ministrom hospodárstva, na čele MMF pôsobil v rokoch 2004 až 2007. Akékoľvek pochybnosti v súvislosti s Bankiou vždy odmietal.

Banku musel do roka od vstupu na burzu zachraňovať štát. O investíciu do jej akcií prišlo viac ako 300-tisíc drobných akcionárov. (čtk, reuters)

Nokia sa dohodla s firmou BT a stane sa jej hlavným dodávateľom komponentov pre 5G siete. Ťaží tak z nariadenia, ktorým britská vláda blokuje čínsku firmu Huawei. BT je najväčší telefónny operátor v Británii.

Nokia poskytne BT základňové stanice a antény, ktoré umožnia telefonovať a prenášať dáta. Výška kontraktu nebola zverejnená.

V súčasnosti Nokia prevádzkuje sieť BT v širšom Londýne, oblasti Midlands a na vidieku. Vďaka novému kontraktu k nim pribudne niekoľko miest po celej Británii vrátane Cambridgea alebo Southamptonu. Podľa Reuters tak bude pokrytých 11 600 miest.

Britská vláda v júli pre obavy o bezpečnosť zakázala využívať od budúceho roka pri výstavbe 5G sietí technológie firmy Huawei. Už použité komponenty musia byť do roku 2027 odstránené. Okrem Nokie to otvára cestu aj švédskemu Ericssonu. (čtk, bbc)

Betonáreň RBR betón v Žarnovici chce zvýšiť výrobu o viac ako 100 %, okresný úrad rozhodol, že táto činnosť nie je predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie. Mesto preto podalo podnet na ministerstvo vo veci zvýšenia výroby.

Za prioritu totiž považuje kvalitu života obyvateľov, informoval primátor Kamil Danko. Či plánovaná činnosť podlieha posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, tak rozhodne envirorezort.

Z podnetu, ktorý bol zverejnený na stránke enviroportálu, vyplýva, že betonáreň chce zvýšiť ročnú výrobu z 45 000 ton na 94 560 ton, čo je viac ako 100-percentný nárast.

Primátor Žarnovice potvrdil, že mesto víta investície, ktoré v okrese prinášajú ekonomický prínos, prioritou je však zabezpečenie kvality života jeho obyvateľov. „Podnetom sme len upozornili na to, že takýmto zvýšením výroby môže dôjsť k ďalšiemu zaťaženiu územia. Nechceme, aby sa takáto investícia stala väčšou záťažou ako prínosom,“ vysvetlil Danko.

„Mesto Žarnovica má za to, že viac ako 100-percentné zvýšenie výroby betónu nemôže byť bez závažných vplyvov na životné prostredie, a tým aj na zdravotný stav obyvateľov, hlavne z hľadiska kvality ovzdušia a hlukovej záťaže a aj v súvislosti s už existujúcimi, respektíve povolenými zdrojmi znečisťovania ovzdušia a hluku v blízkosti betonárne,“ píše primátor v podnete.

Spoločnosť RBR betón chce výrobu zvýšiť personálnymi kapacitami a predĺžením času prevádzky. Reaguje tak na zvýšený dopyt odberateľov a realizáciu viacerých stavebných projektov v regióne. (tasr)

Na slovenský trh mieria napriek pandémii viaceré retailové značky z rôznych segmentov od odevov a módy cez gastronómiu až po bytové vybavenie a doplnky. Do nákupných centier začala expandovať aj značka slovenského vína Matyšák.

Podľa realitno-poradenskej spoločnosti CBRE rozšíria segment odevov a módy na Slovensku značky Oysho, Springfield, Woman Secret či Gap. Z gastronómie menuje Paul Bakery a z oblasti bytového vybavenia a doplnkov Zara Home.

Naopak, medzi značky, ktoré sa zo slovenského trhu stiahli alebo ho plánujú opustiť, patria Camaieu, Forever 21, Freywille Promod, Adidas, Tous či Klenoty Aurum. Niektoré plánovali odchod ešte pred vypuknutím pandémie, prípadne budú odchádzať postupne.

Aký vplyv má pandémia

Podľa CBRE koronakríza zásadne ovplyvnila hlavne nájomcov, ktorí mali problémy už pred jej vypuknutím. Najviac postihla gastronómiu, kiná, prevádzky s módou, obuvou a cestovné kancelárie.

„Väčšina maloobchodníkov očakáva, že sa ich výkonnosť vráti na čísla spred vypuknutia krízy až v priebehu budúceho roka,“ hovorí šéf oddelenia maloobchodných nehnuteľností CBRE Branislav Golan.

CBRE urobila prieskum medzi nájomcami v maloobchodných centrách, ktorých zasiahli koronavírusové reštrikcie aj zmena nákupného správania zákazníkov.

Čo vyplynulo z prieskumu:

  • vyše polovica obchodníkov očakáva pokles dopytu po kamenných predajniach;
  • väčšina respondentov absolvovala diskusie s vlastníkmi obchodných centier o úľavách na nájomnom;
  • 62 % opýtaných do istej miery využíva online nástroje, ako hlavný predajný kanál ho využíva len 12 % obchodníkov;
  • 50 % respondentov uvažuje o redukcii pobočkovej siete, no sú aj takí, ktorí chcú krízu využiť ako príležitosť na rozširovanie.

Turistický vlak do Plaveckého Podhradia túto sezónu odviezol menej cestujúcich než v uplynulých rokoch, jazdil však kratšie. V predchádzajúcich rokoch dosahoval počet cestujúcich aj 8000, túto sezónu to bolo 5800.

  • V minulosti prevádzku vlaku financoval Bratislavský kraj, tento rok si však jazdy neobjednal. Namiesto neho tak urobilo ministerstvo dopravy. Dopravcom zostala ZSSK.
  • Túto sezónu jazdili vlaky priamo z Bratislavy do Plaveckého Podhradia, v predchádzajúcich premávali zo Záhorskej Vsi a cestujúci z Bratislavy prestupovali v Zohore.
  • Sezóna trvala kratšie, tri páry vlakov premávali cez víkendy a sviatky od 4. júla do 15. septembra. V minulosti začínal vlak jazdiť v apríli a končil v októbri.
  • ZSSK a Bratislavský kraj hovoria, že tento rok vlak previezol 5800 cestujúcich a 1200 bicyklov v cyklovozni. V roku 2018 ZSSK uvádzala viac než 8200 cestujúcich.

Slovenská výrobná firma so štyrmi zamestnancami potrebuje na byrokratické povinnosti ročne 217 hodín času, čo je o štyri hodiny menej ako vlani. Vyplýva to zo štúdie Byrokratický index 2020 od analytikov z INESS.

Čo (ne)ovplyvnilo rebríček

  • Podnikateľské kilečko ministerstva hospodárstva, ktoré schválil v lete parlament, sa zatiaľ v indexe neprejavilo a bude zarátané až v budúcom roku. Ďalšie opatrenia ministerstvo pripravuje.
  • Oproti roku 2019 pozitívne vplývalo na byrokratický index najmä zrušenie povinnosti zamestnanca každoročne podpisovať vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu a možnosť oznamovať zmeny vo vyhlásení elektronicky.
  • Pozitívna je podľa analytika INESS Martina Vlachynského zmena, podľa ktorej môžu elektronicky vystavovať a doručovať niektoré dokumenty súvisiace s daňou z príjmu zo závislej činnosti aj podnikatelia.

Medzinárodné porovnanie

  • Slovensko v tohoročnom rebríčku INESS skončilo na druhom mieste za Severným Macedónskom, v ktorom porovnateľná firma potrebuje na splnenie si povinností 154 hodín.
  • V tesnom závese za Slovenskom skončila Česká republika s 223 hodinami a štvrtá Litva s 271 hodinami. Inštitút porovnával aj podniky v Taliansku a Španielsku, tieto krajiny však skončili na chvoste rebríčka s počtom hodín na vybavenie byrokratických povinností nad 300 hodín. (tasr, e)

Nálada v ekonomike eurozóny v septembri stúpla viac, než sa očakávalo, vyplýva z údajov Európskej komisie. Optimizmus rastie najmä sektore služieb. Index na september sa zvýšil na 91,1 bodu z augustových 87,5 bodu.

Indikátor prekonal očakávania analytikov, ktorí jeho septembrovú hodnotu odhadovali v priemere na 89 bodov. V júli bol na 82,4 bodu.

Lepšiu náladu majú hlavne firmy podnikajúce v službách, ktoré sa podieľajú na tvorbe HDP eurozóny zhruba dvoma tretinami.

Súhrnný index však zostáva pod úrovňami obdobia pred koronakrízou. Začiatkom roka sa pohyboval nad 100 bodmi, v apríli klesol pre obavy z dôsledkov pandémie na 64,9 bodu.

Ukazovateľ nálady v ekonomike v septembri vzrástol aj v celej EÚ. Podľa Komisie už vymazal 70 % poklesu z obdobia jarnej krízy. (čtk, reuters)

Česi sú v priemere dvaapolkrát bohatší než Slováci, vyplýva zo štúdie Allianz Global Wealth Report. Priemerné bohatstvo na obyvateľa v Česku vlani dosiahlo 17 497 eur, na Slovensku 6778 eur. Česi sú najbohatší z bývalého východného bloku.

Štúdia Allianzu detailne analyzuje úspory a dlhy v 57 krajinách sveta. Z hľadiska objemu čistého bohatstva si Slováci polepšili medziročne o 7 %, Čechom stúplo o desatinu. Slovensku patrí v rebríčku 40. miesto a Česku 26. priečka.

Najbohatší sú Američania, ktorí v priemere vlastnia majetok za 209 524 eur. Rakúšania disponujú bohatstvom takmer 60-tisíc eur a Nemci zhruba 57-tisíc eur na osobu.

Sumy predstavujú čistú hodnotu finančného bohatstva, ktoré zahŕňa hnuteľný a nehnuteľný majetok mínus dlhy.

Aké sú trendy

Z hľadiska celosvetových trendov štúdia upozorňuje na opätovné rozširovanie finančnej medzery medzi bohatými a chudobnými krajinami i jednotlivcami.

„Je pomerne varovné, že medzera medzi bohatými a chudobnými krajinami sa začala znovu rozširovať dokonca ešte predtým, než svet zasiahol COVID-19,“ uvádza spoluautorka štúdie Patricia Pelayo Romerová.

Ďalšie čísla:

  • čisté finančné bohatstvo na osobu v pokročilých ekonomikách je 22-krát vyššie než na rozvojových trhoch;
  • zhruba 84 % čistého finančného bohatstva na svete patrí desatine najbohatších ľudí. Takmer polovicu z tohto majetku vlastní 1 % z nich;
  • celkový počet príslušníkov strednej triedy vlani klesol na 800 miliónov, predvlani ich bolo vyše jednej miliardy. Od roku 2000 sa stredná trieda zväčšila zhruba o polovicu. (čtk)

Správa štátnych hmotných rezerv rozbehla nákup 500-tisíc skríningových testov na koronavírus. Ponuky je možné posielať dnes do 17.00. O cene bude priamo rokovať s jednotlivými dodávateľmi, klasická súťaž sa pre časovú tieseň nechystá.

Informácia o zákazke na webe štátnych rezerv má dátum 28. september, čo bolo v pondelok.

Takzvané antigénové testy sa budú podľa úradu využívať napríklad na hraniciach, v domovoch sociálnych služieb a ambulanciách.

O nákup testov požiadala vláda, špecifikáciu určilo podľa hmotných rezerv ministerstvo zdravotníctva. Prihlásiť sa podľa úradu môže každý, kto splní podmienky. (tasr, e)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať