Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Odomkli sme: Čo všetko farmár Oravec nechápal, až kým ho na poli nezbili

Roľník František Oravec. Foto N - Vladimír Šimíček
Roľník František Oravec. Foto N – Vladimír Šimíček

Farmára, ktorý sa bránil vydieraniu veľkou firmou, podržali súdy, rodina a zamestnanci. Nepomohli mu policajti ani sťažnosti na všetky možné štátne orgány vrátane listu ministerke pôdohospodárstva.

František Oravec bol ešte pred tromi rokmi spokojný majiteľ veľkej úspešnej farmy v Gyňove pri Košiciach. O život svojej rodiny sa začal báť po bitke na poli, po ktorej skončil najprv na chirurgii, neskôr na neurológii, až ho napokon dávali dokopy na psychiatrii.

Farmár, ktorý sa stal verejnosti známy vystúpením na protestoch v Košiciach a v Bratislave, rozpráva o tom, ako sa odmietol zmieriť s tým, že nastala nová doba, keď veľkí chlapci s ich právnymi kanceláriami môžu na čokoľvek ukázať, že to bude ich a nič im v tom nezabráni.

Ako sa mu z ničoho nič stratila obchodná partnerka aj s vyše miliónovým dlhom. A o tom, ako uspel na súdoch, ale polícia mu nepomohla a súčasná ministerka pôdohospodárstva a šéf dotačnej agentúry sa len prizerali hororu, ktorý zažíval.

Aj jeho príbeh dokazuje, že problémy farmárov na východe Slovenska nie sú ojedinelé, že problém nie je len pár Talianov, alebo arogancia firiem okolo podnikateľky Roškovej. Tradiční farmári, malí aj veľkí, sa čoraz častejšie stretávajú s novými podnikateľmi, čo si z iných biznisov priniesli metódy, ktoré farmári odmietajú prijať a sú ochotní sa im brániť.

Reportáž si môžete vypočuť aj vo forme podcastu:

Podcasty nájdete na: Apple podcasty – Podbean – Amazon Alexa – Stitcher – RSS

Čo káže farmárovi Oravcovi, aby nikdy neustúpil

Keď farmár František Oravec začne sám od seba okamžite hovoriť o svojej rodine, koreňoch a pôde, vyzerá to ako kalkul. Akoby sa v príbehu snažil vyzerať ako ten dobrý tradičný poľnohospodár a svojich protivníkov chcel zobraziť ako chladných arogantných finančníkov, ktorí aj na poli vidia len peniaze a nezaujíma ich, či tam niečo vyrastie povedzme aj o desať rokov.

Keď hovorí o minulosti a o farmároch, ako je on, možno s pátosom preháňa, no základný vzorec mu sedí. Problémy, ktoré sa končia bitkami s esbéeskami a strachom, prišli na slovenské farmy, až keď sa tam objavili ľudia zďaleka, ktorí s ich pôdou predtým nič nemali a teraz v nej vidia len zárobok.

František Oravec začal podnikať so svojím otcom a strýkom. Počiatočný kapitál bol poldruha hektára pôdy a peniaze, ktoré ušetril najmä jeho strýko. Ten žil sám a extrémne skromne. Rádio mal, televízor a chladničku nie, preto si z robotníckeho platu ušetril milión korún. V 90. rokoch vysokých úrokov to prinášalo každý rok do spoločného podniku ďalších stotisíc korún, až do farmy napokon Oravcov strýko vložil všetky usporené peniaze.

Štartovali  na opravenom traktore z roku 1954, ktorý neskôr skončil v múzeu v Nitre. Pôdy si pridávali len opatrne, stále chovali aspoň desať kusov dobytka.

Zarábať viac začali, až keď si prikúpili jeden traktor a jeden starší kombajn John Deere. S nimi dokázali orať, siať a zberať úrodu na stovkách hektárov, a tak si za to nechali platiť od veľkých družstiev. „Jediný stres, čo som vtedy mal, aby sa nepokazil traktor,“ spomína farmár.  

K odvahe prenajímať si a kupovať oveľa viac pôdy bolo už odtiaľ blízko. Niežeby Oravcovi tak rýchlo rástlo sebavedomie, ale skôr nemal inú možnosť. Nevydržal sa pozerať, ako zle sa manažujú veľké družstvá, a najmä už nechcel trpieť, že mu vďaka svojmu bordelu napokon nemajú z čoho zaplatiť za jeho služby.

„Stále na niečo čakali. Raz nemali naftu, potom nemal kto rozdať úlohy. Spoločné vlastníctvo ich nenaučilo si to vážiť a starí predsedovia družstiev nevedeli, ako efektívne riadiť napríklad 150 ľudí.“

Ako Oravec získal dôveru ľudí, že mu prenajímali alebo predávali každý rok postupne stovky hektárov pôdy? „Mal som veľkú rodinu, núkal som vyšší nájom, no najmä som bol vždy k dispozícii, keď bolo treba vydať naturálie alebo pomôcť so strojmi na poli… Ľudia mi verili.“

S etanolom si to rozmyslel, lebo aj tak by mu ho zobrala mafia

S vyše dvetisíc hektármi obhospodarovanej pôdy, pravidelnými ziskmi a cestami na farmy do zahraničia si Oravec začal veriť aj na viac ako klasické farmárčenie. Aj keď sa radil s najväčšími autoritami agrosektora v regióne z čias socializmu, potvrdili mu, že vyhrá ten, kto si urobí nejakú „pridruženú výrobu“.

On si postavil napríklad sušičku obilia, ktorú poháňali kotly na biomasu, čiže na slamu, ktorej mal dosť. Ak by k tomu pridal ešte etanolovú stanicu, kde by zo zvyškového tepla pálil a zvyšky by lial znova do kotlov, jeho energetický okruh by bol ešte efektívnejší. Ibaže dostal od známych radu, aby to neriskoval. Povedali mu: „Feri, nedráždi etanolovú mafiu,“ a on si dal povedať.

Radšej dal na radu z jednej prednášky na exkurzii po nemeckých farmách. Vysvetľovali tam, že základ dlhodobého prežitia každej farmy je mať v poriadku právne tituly ku všetkej pôde. „Tu o tom ešte nikto nechyroval, zmluvy často ani neboli alebo mali jednu stranu, platili džentlmenské dohody,” vysvetľuje, ako na upratovanie v nájomných vzťahoch najal už vtedy dve špecialistky.

Hovorí, že sa tak pripravil na časy, keď majú zmluvy 30 strán a aj tak neviete, kedy vám nejaký šikovný právnik niečo z nich napadne. Vyplatilo sa. Keby si nebol urobil poriadok v zmluvách skôr ako jeho konkurenti, dnes by už jeho firma zrejme neexistovala.

Foto N – Vladimír Šimíček

A potom jedného dňa zmizla jeho obchodná partnerka s ňou aj milión

Myšlienky na etanolovú stanicu sa farmár Oravec vzdal, ale rozširovať biznis ho lákalo naďalej. Takmer 1,2 milióna eur vložil ako úver do projektu vodnej elektrárne podnikateľky, ktorej firma mu zároveň stavala nové budovy na hospodárskom dvore.

Aj táto investícia spočiatku vyzerala správne trafená. Na jar roku 2015 už gyňovská vodná elektráreň dva roky dobre fungovala a mohla začať vracať vložené peniaze. V apríli však Oravcova obchodná partnerka zrazu prestala dvíhať telefón, nebola doma, nevedel o nej nič jej priateľ, jednoducho o nej týždne nemali žiadnu správu.

Keď Oravcovi potom známy taxikár vystrašený doručil správu, že by sa mal stretnúť s neznámymi ľuďmi z firmy Esin, začal tušiť problém. O firme Esin si čo-to vygúglil, mená mu však nič nehovorili.

Dnes je podľa verejne dostupných informácií známe, že ide o skúsených developerov podnikajúcich v skupine firiem okolo J&T, ktorí sú len v agrosektore najmenej trikrát väčší ako jeho na slovenské pomery veľká farma.  

Hneď na prvom stretnutí ľudia z Esinu Oravcovi povedali, že chcú kúpiť jeho pôdu. Nie trochu, nie časť, ktorá by sa im mala hodiť do podnikania, ale všetku.

Na otázku prečo dostal Oravec od právnika Esinu odpoveď primeraným tónom: „Lebo ste v zornom záujme môjho klienta.“

Oravec vysvetľuje, že aby to nevyzeralo ako klasická vydieračka, ponúkali mu ľudia z Esinu 2,2 milióna „na ruku“. To by síce nepokrylo ani jeho úvery, ale naznačili mu, nech si z toho nerobí ťažkú hlavu. V balíku mal dostať aj pomoc od právnej kancelárie, ktorá vybaví riadený konkurz tak, aby nikomu nemusel nič vracať. „Povedal som im, že sa nechcem už navždy báť, že ma hocikto hocikde poklepe po pleci a povie mi, že som mu dlhoval peniaze a okradol som ho,“ vysvetľuje farmár, prečo ponuku na keš plus zbavenie sa dlhov odmietol.

Povedali mu na to, že bude mať obrovské problémy. A slovo dodržali.

My vás k vašim peniazom nepustíme, ale vy nám vaše dlhy musíte vrátiť hneď

Po prvých rokovaniach s Esinom Oravcovi rýchlo došlo, ako to celé súvisí so stratením sa jeho obchodnej partnerky, a preto nevymožiteľným dlhom vyše milióna eur. Kým Oravec sa s dlžníčkou nevedel nijako spojiť, ľudia z Esinu na rokovaniach bežne vytočili jej číslo a cez hlasný odposluch ju nechali povedať pár viet.

Bolo tak jasné, že ju už prinútili, aby im odovzdala stavebnú firmu aj vodnú elektráreň aj s dlhmi, ktoré sa mali stratiť v spleti firiem. „Doslova mi povedali, že elektráreň prevedú cez cyperské štruktúry. Ja som vtedy sotva vedel, čo to znamená,“ hovorí farmár.

Výsledok bol, že Oravec prišiel o viac ako milión eur, ktoré vybral zo svojich firiem a vložil do elektrárne. K tomu sa zastavili stavby, ktoré mal mať na hospodárskom dvore sčasti zaplatené z eurofondov. Tým prišiel o možnosť čerpať ich a stavby ostali navyše nedokončené.

A približne dvadsať subdodávateľov stavebnej firmy zmiznutej podnikateľky dopadli ešte horšie ako veritelia Váhostavu. Robotu spravili, materiál dodali, ale zaplatené nedostali ani cent. Stavbárom z gyňovského hospodárskeho dvora štát nepomohol vôbec, nezaplatil im ani len tú polovicu pohľadávok voči stavebnej firme ako v Širokého prípade.

Takto oslabeného Oravca sa potom Esin pokúsil doraziť skupovaním pohľadávok voči nemu. Nakúpili za takmer 400-tisíc a vyplatiť chceli „do 3 dní“.

Oravcovi nepomohlo, ani keď svoju dlžníčku a bývalú majiteľku elektrárne našiel po mesiacoch v jednom z tatranských hotelov patriacich skupine Esin. Ochrankári ho k nej nepustili, Oravec si tak len potvrdil, že musí bojovať sám a dlh musí vymáhať inde.

Skončil v nemocnici, lebo si chránil vlastné pole

Oravec odmietol farmu predať, aj on si najal právnikov a rozhodol sa vzdorovať. Keď urovnal vzťahy s dodávateľmi a základy firmy naďalej fungovali, rozhodol sa pritlačiť aj on. Prestal tolerovať, že firmy Esinu z vedľajšej dediny obhospodarujú aj okolo 400 hektárov, ktoré vlastnil alebo mal prenajaté väčšinovo on. Najal geodeta a začal kolíkovať tam, kde mal podľa zákona právo pôdu využívať.

Reakcia Esinu bola očakávaná. Posielali na pole ľudí, ktorí kolíky vytrhávali, a pôdu ďalej obrábali, akoby bola ich. Vracali sa, samozrejme, znova aj Oravcovi ľudia, drevené kolíky nahrádzali pevnejšími s betónovými základmi, Esin ich znova búral, Oravec znova a znova volal policajtov.

Bitku dostal Oravec, keď si jedno z vytrhávaní kolíkov skúsil natočiť na video tak, ako mu to poradili vyšetrovatelia. Útočník pracoval pre Esin, Oravec ho spoznal ešte ako jedného z ochrankárov podnikateľky, ktorá sa mu aj s miliónovým dlhom stratila v tatranskom hoteli.

Lekári stanovili Oravcovi diagnózu zlomenina nosovej kosti s posunom roztrieštenej kosti, natrhnutie krčnej chrbtice, 80-percentná hluchota na ľavé ucho, piskot v uchu, tŕpnutie ľavej časti hlavy so sprievodným odpadávaním a pocitom na vracanie a posttraumatický syndróm. Práceneschopný bol majiteľ farmy pol roka, liečenie začal na chirurgii, na konci mu pomáhali psychiatri.  

Farmár František Oravec po napadnutí. Foto – archív F. Oravca

Vy vlastníte pôdu? No a čo

Dalo by sa o tom hovoriť ako o spore dvoch firiem, ktoré si konkurujú a bojujú aj o práva na hospodárenie na pár stovkách hektárov. Rozdiel je v tom, že Oravec ukazuje jasné dôkazy, že právo aj rozum sú na jeho strane.

Exekútor v jeho prospech vydal zákaz ľuďom z Esinu chodiť na sporné polia. Ak by mala druhá strana argumenty, vlastné nájomné zmluvy alebo čokoľvek, čo by Oravcove nároky popieralo, mohli o tom presvedčiť súd, ibaže sa im to zatiaľ nepodarilo. Aktuálne podľa predsedu predstavenstva Esinu Kukučku chcú podať ústavnú sťažnosť.

„Nechali sa len počuť, že príkaz exekútora nebudú rešpektovať, jednorazovo zaplatia maximálne 30-tisíc eur a môžu si ďalej robiť, čo chcú,“ opisuje skúsenosti s manažérmi Esinu Oravec.

Kukučka z Esinu hovorí, že základný problém bol, že Oravcove pozemky neboli na jednom mieste. Preto mu ich nevedeli vydať na jednom mieste. Oravec toto tvrdenie odmietol.

Minimálne z pohľadu čerpania dotácií je však jasné, že Oravec má ku všetkej pôde doklady o vlastníctve alebo o platnom prenájme, a keďže sa o ňu aj stará, mal by mať nárok na priame platby z Poľnohospodárskej platobnej agentúry.

V realite je to naopak. Naťahovačky okolo kolíkov ako-tak ustali, Oravec sa o pôdu stará a peniaze od Únie nedostáva. Táto časť sporu s Esinom ho zatiaľ obrala o ďalších 350-tisíc eur.

Keď Oravcove firmy požiadali o dotáciu, na sporné plochy žiadala aj druhá strana. PPA automaticky poslala kontrolu. Aby znížili riziko ovplyvnenia miestnymi väzbami, neposlali Košičanov, ale ľudí z trebišovskej pobočky.

Oravec mal z ich návštevy dobrý dojem. Tvrdí, že na mieste potvrdili jeho nároky aj to, že sa o pôdu stará. Vec však napokon skončila vo Zvolene, ktorý rozhodol, že „nárok je sporný“.

„My sme priniesli všetky potrebné zmluvy a doklady a oni tri krabice dokumentov, ktoré nám nikto nechcel ukázať. Mohlo v nich byť čokoľvek,“ opisuje gyňovský farmár.

Nepomohlo ani, že Oravec si zvykne nájomné zmluvy zapisovať aj ako poznámky do katastra. PPA jednoducho v sporných veciach nepošle peniaze nikomu a hotovo.

Ak teda chcete niekoho poškodiť, môžete si vypýtať peniaze aj na jeho pôdu a minimálne mu tým predĺžite čakanie na priame platby. Vám za takú sabotáž nehrozí nič. Je jedno, že vlastne vedome žiadate peniaze, na ktoré nemáte nárok. PPA na vás nepodá trestné oznámenie pre subvenčný podvod. Prečo? Lebo jej to zákon neprikazuje.

Foto N – Vladimír Šimíček

Ako funguje spravodlivosť

Ubehli tri roky odvtedy, čo Esin ponúkol Oravcovi, aby mu predal jeho farmu. Čoskoro to budú dva roky, odkedy Oravca na poli zbil človek pracujúci pre jednu z firiem Esinu.

Podnikanie na pôde nevzdal, hoci mu mnohí radili predať všetko čím skôr veľkým. Jeho polia tak naďalej susedia s firmami okolo Esinu a ako druhého veľkého suseda má jednu z Babišových fariem.

Farmár Oravec doteraz neprehral s Esinom ani jeden z množstva čiastkových súdnych sporov a aj Esin svojimi poslednými vyhláseniami dáva najavo, že už spor nepotrebuje eskalovať.

Polícia ukončila vyšetrovanie vyberania kolíkov z Oravcových pozemkov s tým, že nešlo o krádež, lebo tyče len niekto povyberal a prenášal. „Môžem ísť do obchodu, niečo si odtiaľ zobrať, a keď mi na to prídu, poviem, že som to len prenášal?“ hnevá sa farmár.

V marci minulého roka porozprával Oravec jadro svojho problému pred stovkami farmárov na stretnutí, kde bol aj šéf PPA Juraj Kožuch, aj ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Riaditeľ PPA tvrdí, že preto poslal kontrolu, ktorá zistila, že „Oravec mal nejaký právny vzťah, ale nie ku všetkému, čo deklaroval, ale, žiaľ, neobrábal“. S dodatkom, že preto dostali na tie plochy obaja nuly.

V novembri 2016 napísal Oravec opäť sťažnosť, kde znova podrobne opísal svoj príbeh. Putovala na PPA a v kópii aj ministerke pôdohospodárstva. Keď tá teraz hovorí, že o prípade nevedela, Oravec len krúti hlavou.

V lete roku 2016 sa bál o život, preto hľadal ochranu na súde a v novinách. O jeho prípade vyšli ešte na jar roku 2017 dva veľké zrozumiteľné texty – jeden v Košickom Korzári, druhý v celoštátnom Trende.

Oravec si najal poradcov a otvoril na facebooku stránku Domáci farmár v ohrození. Najprv sa cez ňu anonymne hlásili podobne postihnutí. Po smrti Jána Kuciaka sa nálada tak zmenila, že mnoho farmárov začalo vystupovať z anonymity a svoje príbehy porozprávali ďalší.

Keď minulý týždeň rokovali, za akých podmienok a o čom rokovať s ministerkou pôdohospodárstva, sedelo ich za stolom na Obecnom úrade v Haniske pri Košiciach už vyše šesťdesiat. Stretnutie s ministerkou sebavedomo posunuli o dva týždne. Pochopili, že teraz sa už vláda nemôže tváriť, že ich problémy nevidí.   

Šef Esinu: Verím, že históriu urovnáme a podáme si ruky

Predseda predstavenstva Esinu Tomáš Kukučka odpovedal na otázky Denníka N emailom:

Prečo Vaša firma nerešpektovala rozhodnutie exekútora, ktorý vám zakazoval zdržovať sa na pozemkoch v dispozícii firiem pána Oravca?

Bohužiaľ, pozemky, na ktoré si pán Oravec robí nárok, sú rozmiestnené ako ojedinelé „ostrovčeky“ na našich inak ucelených poliach, a to tak, že nie je možné efektívne obrábať naše polia bez toho, aby sme prešli cez tieto ostrovčeky. Zároveň pán Oravec nedokáže obrábať svoje „ostrovčeky“ bez toho, aby prechádzal a ničil našu úrodu. Pre pána Oravca sme mali a máme pripravené náhradné ucelené plochy, tak ako to upravuje zákon. O tie však pán Oravec neprejavil záujem. Napriek tomu stále veríme, že nájdeme dohodu, ktorá bude pre obe strany výhodná, a dospejeme do stavu, keď z nás budú obojstranne ctení obchodní partneri.  

Prečo ste na súde nespochybnili rozhodnutie, ktoré potvrdilo právo pána Oravca a jeho skupiny firiem k sporným pozemkom?

Spochybnili na okresnom i na krajskom súde, v súčasnosti je celá vec vo fáze ústavnej žiadosti. Chceme pritom zdôrazniť, že naším cieľom nie je pripraviť pána Oravca ani o štvorcový meter pôdy. Naopak, naším cieľom je dosiahnuť taký výsledný stav, aby sme obe strany mohli hospodáriť na vlastných ucelených poliach bez vzájomného narúšania.

Existujú nejaké tvrdenia o spore vašej skupiny s pánom Oravcom, ktoré boli verejné vyslovené alebo publikované a ktoré nie sú podľa vás pravdivé? Ak áno, ktoré a v čom sú nepresné?

Takých vyjadrení je množstvo, zároveň, ako som spomínal, ide o veľmi zložitý a košatý problém, takže odznelo množstvo poloprávd a nedopovedaných vecí. Rozhodne najcitlivejšou je informácia o fyzickom napadnutí pána Oravca, ktorá je silne prehnaná. Naopak, situácia dospela do štádia, keď sme na životoch boli ohrození my a naše rodiny.

Uvedomujeme si časové a rozsahové obmedzenia, ktoré médiá pri svojej práci majú. Napriek tomu vám opätovne chcem ponúknuť možnosť stretnutia a podrobného opísania celého problému. Verím, že pri tom pochopíte, že celý problém nie je čiernobiely a že aj pre médiá nebude jednoduché spracovať ho. Zároveň naozaj verím, že sa blížime k dohode, ktorou celú nepríjemnú históriu urovnáme, a dokážeme si podať ruky.

Foto N – Vladimír Šimíček

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Arca pred veriteľmi ďalej uniká, súdy jej v tom pomáhajú
  • Telekomunikácie: Mobilní operátori si vysúťažili frekvencie na 5G siete za 100 mil. eur
  • Pandémia: Minister Sulík predstavil svoj protipandemický plán, rieši aj odškodnenie prevádzok, minister Krajčí svoj plán stiahol
  • Cesty: V štúdii uskutočniteľnosti pre cestu 1. triedy medzi Žilinou a Topoľčanmi sú viaceré chyby, tvrdí ÚHP
  • Prepúšťanie: Česká pošta plánuje k 1. marcu 2021 zrušiť vyše 2300 pracovných miest
  • Firmy: Danone redukuje 2-tisíc pracovných miest vrátane štvrtiny pozícií v centrálach, je to 2 % celkovej pracovnej sily
  • Biznis: Podnikateľská aktivita v eurozóne v novembri prudko klesla, dôvodom sú plošné uzávery v dôsledku pandémie
  • Kiná: Firma Cineworld sa dohodla na ďalšom odklade splátok dlhu do júna 2022, získa aj nové pôžičky za 450 miliónov dolárov
  • Prvá pomoc+ a odvodové prázdniny: Čo by malo platiť a neplatí
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám o tom

Minúta po minúte

Minister dopravy Andrej Doležal (Sme rodina) má plán pre lyžiarske strediská pred otvorením zimnej sezóny so súborom opatrení podľa okresov a jasnými pravidlami, ich súčasťou má byť aj testovanie. Plán tento týždeň dostanú na schválenie pandemická komisia a ústredný krízový štáb.

Na severe Švédska sa ešte v sobotu zrútila 230-metrová veterná turbína. Pri nehode sa nikto nezranil. Presná príčina známa nie je.

V čase incidentu neboli na mieste prítomní žiadni robotníci. Podobný incident sa vo Švédsku ešte nestal. Turbína, jej čepele a veža, na ktorej stála, sa zrútili v sobotu večer počas silného vetra neďaleko odľahlého mesta Skelleftea.

Konštrukcia, ktorú postavila spoločnosť Vestas so sídlom v Dánsku, bola jednou zo 72 plánovaných turbín tzv. veternej farmy, ktorej časť majú uviesť do prevádzky v decembri.

Nebolo bezprostredne jasné, či bola zrútená turbína v čase incidentu v prevádzke alebo vo výstavbe. (tasr, bloomberg)

Sulík vysvetlil, že SaS predloží svoj protipandemický plán najprv pandemickej komisii, aby k nemu zaujala stanovisko. Následne ho predloží na ústredný krízový štáb. Kritike premiéra nerozumie. „Neviem, čo viac mám urobiť, aby bol pán premiér spokojný,“ povedal.

Premiérovu reakciu, že to je „cesta do pekla“, komentovať nechcel. Ale vecnej diskusii sa nebráni.

Nie je podľa neho pravda, že by sa v pláne nepozerali na obsadenosť lôžok.

Ruský úrad Roskomnadzor začal správne konanie proti firme Google. Ako dôvod uvádza, že americký internetový gigant neplní zákonnú požiadavku na odstraňovanie zakázaného obsahu z výsledkov vyhľadávania.

Roskomnadzor tvrdí, že Google v priemere neodstránil až 30 % nebezpečného obsahu. Vo výsledkoch vyhľadávania sa v rozpore s ruskými zákonmi objavili najmä stránky s extrémistickou, pornografickou a samovražednou tematikou.

Aktivity veľkých internetových firiem v Rusku sa nedávno dostali do centra pozornosti, keď ruskí zákonodarcovia predstavili návrh normy umožňujúcej vláde obmedziť prístup k sociálnym sieťam. Mohla by tak urobiť, ak dospeje k záveru, že diskriminujú ruské médiá. (čtk)

Taliansko pozastavilo farmársky chov noriek do konca februára. Rozhodlo sa tak pre riziko infekcie koronavírusom. Začiatkom mesiaca sa Dánsko rozhodlo vyhubiť približne 15 až 17 miliónov noriek po tom, čo sa u miestnych obyvateľov objavila zmutovaná verzia koronavírusu. (tasr)

Kvalita ovzdušia v EÚ sa v poslednom desaťročí zlepšila, jeho znečistenie je však najzásadnejším ekologickým rizikom. V roku 2018 spôsobilo predčasnú smrť 379-tisíc obyvateľom EÚ. Vyplýva to z aktuálnej správy Európskej agentúry pre životné prostredie. (čtk)

Čínski výrobcovia smartfónov sa usilujú získať väčší podiel na trhu, ktorému dominuje firma Huawei. Tá je zasiahnutá americkými sankciami, čo cítia aj jej dodávatelia. Huawei nedávno oznámil, že v dôsledku tlaku USA predáva divíziu Honor.

V auguste firma Huawei uviedla, že nebude schopná vyrábať čipy pre svoje najdrahšie smartfóny. „Teraz pozorujeme, či už ide o Xiaomi, Oppo alebo Vivo, že zlepšujú výhľad na budúci rok,“ uviedol Derek Wang zo spoločnosti Realme, ktorá sa delí o  dodávateľský reťazec s firmou Oppo.

Kto číha na Huawei:

  • Realme – firma bola založená v roku 2018 a tento rok pravdepodobne zdvojnásobí odbyt smartfónov na 50 miliónov. Pomocou nízkych cien si vybudovala základňu v juhovýchodnej Ázii a Indii. Na budúci rok plánuje expandovať v segmente najluxusnejších telefónov v Európe a Číne bez ohľadu na situáciu konkurenta Huawei.
  • Xiaomi – zvýšila výhľad objednávok na obdobie medzi 4. štvrťrokom tohto a prvým kvartálom budúceho roka na 100 miliónov prístrojov. Je to o 50 % viac než pred augustovým zostrením americkým sankcií voči Huawei.
  • Oppo a Vivo – výhľad firiem sa od augusta zvýšil o 8 % na 90 miliónov, respektíve 70 miliónov prístrojov. Objednávky Huawei na toto obdobie klesli o 55 % na 42 miliónov smartfónov.

Ako si delia trh

V 1. polroku Huawei nakrátko predbehol Samsung a bol najväčším výrobcov mobilných telefónov na svete. V 3. štvrťroku však čínskej firme klesol odbyt o 23 % na 51,7 milióna kusov, uviedla spoločnosť Canalys.

V 3. kvartáli mal Huawei na čínskom trhu 41,2-percentný podiel, značka Vivo držala 18,2 %, Oppo 16,8 % a Xiaomi 12,6 %. Apple ovládal 6,2 %, rastie však dopyt po jeho prístrojoch z nového radu iPhone 12 s podporou 5G sietí.

Ako USA tlačia na Huawei

Spojené štáty dlhší čas obviňujú Huawei z krádeže technológií a podozrievajú firmu zo špionáže pre čínsku vládu. Huawei to dlhodobo odmieta.

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa v auguste oznámila sprísnenie májových sankcií, ktoré firme Huawei znemožňujú získať bez zvláštneho povolenia čipy vyvinuté či vyrábané s využitím amerických technológií. (čtk, reuters)

Jeff Bezos prvý raz investoval do startupu zameraného na africký trh. Majiteľ a zakladateľ Amazonu podporil začínajúcu finančno-technologickú firmu Chipper Cash, ktorú pred dvoma rokmi založili v San Franciscu dvaja Afričania.

Bezos je najbohatším človekom na svete, investíciu uskutočnil prostredníctvom fondu Bezos Expeditions. Firma Chipper Cash získala od investorov celkovo 30 miliónov dolárov, ktoré použije na expanziu do ďalších afrických krajín a nových služieb.

Chipper Cash založili Ham Serunjogi z Ugandy a Maijid Moujaled z Ghany. Firma umožňuje rýchle a lacné cezhraničné prevody platieb cez mobilnú aplikáciu v Afrike a do zahraničia.

Má tri milióny užívateľov v Ghane, Ugande, Keni, Tanzánii, Rwande, Nigérii a Juhoafrickej republike. Denne podľa svojich internetových stránok spracuje v priemere 80-tisíc transakcií.

Kontext

Investície do platobných spoločností v Afrike lákajú v poslednom čase aj iných investorov. Americký poskytovateľ platobných služieb Stripe v októbri kúpil za vyše 200 miliónov dolárov platobnú firmu PayStack so sídlom v Lagose.

Visa vlani kúpila významný menšinový podiel v nigérijskom spracovateľovi platieb Interswitch. Minulý rok vstúpil na burzu nigérijský špecialista na elektronický obchod Jumia, za ktorým stojí Mastercard. (čtk, bloomberg)

Africký mor ošípaných sa rozšíril do okresu Revúca, zasiahol tak už jedenásty okres na Slovensku. Laboratórium potvrdilo nákazu z dvoch diviakov na území poľovného revíru Gemer v okrese Revúca.

V susednom okrese Rožňava bolo zaznamenaných už niekoľko pozitívnych prípadov nákazy u diviačej zveri, naposledy na konci októbra. V okrese Rimavská Sobota bol u uloveného diviaka potvrdený mor v závere júla.

Doteraz nákazu potvrdili v okresoch Trebišov, Michalovce, Košice-okolie, Košice-mesto, Rožňava, Rimavská Sobota, Vranov nad Topľou, Prešov, Bardejov, Sabinov a Revúca. Od júla 2019, keď sa nákaza na Slovensku objavila, eviduje štát už 378 prípadov u diviačej zveri a 28 ohnísk u domácich ošípaných.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať