Štát kupuje akcie Váhostavu, no tie sú možno bezcenné
Konečný výsledok pomoci môže byť, že štát minie 35 miliónov eur, veritelia prídu o polovicu hodnoty pohľadávok a tunelovaniu firmy nik nezabráni.
Na prvý pohľad to vyzerá jednoducho. Štát zoberie 35 miliónov eur zo štátnych finančných aktív a pošle ich stavebným firmám, ktoré zadarmo pracovali pre Váhostav Juraja Širokého. Štát potom prevezme vo Váhostave úlohu 49-percentného akcionára, aby si poistil, že sa peniaze z jeho ziskov ešte niekedy vrátia do spoločnej kasy.
Získa tak naspäť dvojnásobok toho, čo investoval. Pohľadávky totiž skúpi za polovicu ich hodnoty. Živnostníci by na štát spomínali v dobrom a tomu by sa časom jeho investícia viac než vrátila.
Plán na pomoc obetiam stavebného gigantu však môže rovnako skončiť aj tak, že štát už nikdy neuvidí naspäť ani 35 miliónov eur, ktoré investuje. Toto sú hlavné riziká:
1. Len 49 percent akcií
V momente, keď štát zasadne do akcionárskej stoličky, preberie zodpovednosť voči daňovým poplatníkom za to, že sa firma ozdraví, hovorí analytik INEKO Peter Goliaš. Len zisková firma totiž môže priniesť akcionárom peniaze naspäť.
Štátu však 49-percentný podiel nedáva žiadne kompetencie, aby zasahoval do riadenia firmy alebo kontroloval, či peniaze v skutočnosti niekam neodlieva. Iná situácia by nastala, keby vlastnil o 1 či 2 percentá viac alebo podpísal s majiteľmi napokon takú akcionársku zmluvu, ktorá by mu k týmto akciám dala mimoriadne právomoci, ako napríklad právo veta. Nič také sa však zatiaľ nerysuje.
2. Ak Váhostav zbankrotuje, peniaze sa nevrátia
Keby štát cez svoj balík akcií zostal iba v úlohe štatistu, mohlo by sa stať, že Váhostav nevytvorí oficiálne žiadny zisk, ale zákazky za stámilióny eur, ktoré už má so štátom zazmluvnené do budúcna, dostane zaplatené.
„Teoreticky môže firma odlievať peniaze a o päť rokov aj tak skrachuje,“ uvažuje o možnostiach ekonomický expert strany Most-Híd Tomáš Meravý.
V tom prípade by nepomohla ani právna úprava, podľa ktorej má mať veriteľ istých naspäť aspoň 50 percent pohľadávok bez ohľadu na to, koľko v reštrukturalizácii firma odpísala. Píše sa v nej, že až kým nevyplatí aspoň polovicu, veritelia za ňou stále budú môcť posielať exekútorov. Tým by ju však štát ako akcionár sám tlačil do konkurzu.
Teoreticky by sa ešte mohlo stať aj to, že by sa ukázalo, že výnos z predaja skrachovaného Váhostavu ako firmy v konkurze môže priniesť aj viac peňazí, než sa ráta podľa jej vlastných analýz. Aj keď hovorila o nule, nepočítala s možnosťou predať celú firmu aj so stámiliónovými zákazkami na diaľnice.
3. Akcie sa nepodarí predať
Minister dopravy Ján Počiatek v relácii TA3 hovoril aj o možnosti poistiť výnos z investície aj predajom akcií Váhostavu. „Môže byť ambícia štátu nedržať tieto akcie, teoreticky ich môže ponúknuť iným subjektom na trhu,“ hovoril Počiatek.
Problém je však v tom, že minoritné akcie firmy, tak ako vyzerá dnes, by len ťažko niekto chcel za zaujímavú cenu.
„Aby na nich výrazne neprerobil, musí firmu po finančnej stránke ozdraviť. A to pôjde pri súčasných problémoch len ťažko,“ myslí si Jiří Cihlář z NextFinance.
Tu zasa hovoríme o tom, že štát ako 49 percentný akcionár Váhostavu nebude mať páky na to, aby firmu riadil alebo kontroloval, či neodlieva peniaze.
4. Široký môže tlačiť na štát, aby pomáhal
Naopak, páky by mohol mať majoritný akcionár na svojho menšieho partnera. Štátu môže vysvetľovať, že ak chce ešte niekedy vidieť peniaze z firmy, do ktorej vstúpil, potom tá ich musí zarobiť na diaľniciach.
„Bolo by do očí bijúce, že firma s výrazným podielom štátu súťaží o štátne zákazky,“ hovorí Cihlář.
Na otázku, čo urobí štátna Národná diaľničná spoločnosť, keď sa jej do tendra na stavbu diaľnic prihlási pološtátna firma, premiér neodpovedal.
5. Zisk príde do Váhostavu na úkor ceny diaľnic
Keby štát neoficiálne pretláčal Váhostav v tendroch, môže zasa preplatiť na diaľniciach viac, než sa mu vráti z prípadného zisku Váhostavu.
Pohľad na súťaže z minulosti jasne ukazuje, že keď sa Váhostav prihlásil do tendrov s podobne nízkymi cenami, ako dávali jeho konkurenti, on mal vo finále problém platiť dodávateľom. Firmy ako Eurovia či Skanska pri podobných zľavách tento problém nemajú.
Zato Váhostavu sa darí na stavbách, ktoré priniesli posledné tendre z dielne ministerstva dopravy pod vedením Jána Počiatka. Ceny v nich sú už výrazne vyššie. Paradoxne, záujem stavbárov o účasť v tendroch ochabol.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
