Prehrabali sme smeti v dedine, kde platia za odpad len päť eur ročne. Netriedia, našli sme lodičky, klobásy aj kokosy

Sedím na pravej strane vlečky, na ľavej strane je kopa odpadkov. Občas zafúka vetrík a privanie ku mne silný zápach. Traktor s vlečkou prechádza ulicami obce Nový Tekov. Zastavuje pri domoch a päťčlenná posádka sype odpad na našu vlečku zo smetných nádob, čo stoja pred domami.

O chvíľu si navlečieme ochranné oblečenie a natiahneme hrubé rukavice, aby sme z kopy odpadkov vybrali tie, čo mali skončiť v triedenom odpade, a nie na skládke. „Dajte si pevnú obuv, neviete, na čo môžete stúpiť,“ upozorňovala nás ešte pred odchodom do Nového Tekova Ivana Maleš z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky.

S nádobami pomáhajú muži z obce. Jedna modrá je veľmi ťažká, nie a nie ju zdvihnúť a vysypať na vlečku. Keď sa ju podarí prevrátiť, tak polovicu jej obsahu tvoria konáre a hlina prikrytá pod bežným odpadom.

Nový Tekov je dedina pri Leviciach, autom je to z mesta ani nie 15 minút. Žije tam takmer 900 ľudí. Zatiaľčo v 80. a 90. rokoch počet obyvateľov klesal z 1350 až na 800, teraz postupne rastie a do obce sa sťahujú mladé rodiny, hovorí starosta Ladislav Nagy.

„Školu sme zatvorili pred asi 14 rokmi, chodilo tam jedenásť detí a to bol prvý až štvrtý ročník,“ hovorí starosta. Teraz musia rozširovať škôlku –  pred niekoľkými rokmi pritom mali len jednu triedu, teraz tam chodí 42 detí. „Mohlo ich byť aj viac, ale nevzali sme všetky,“ hovorí Nagy.

Na zrekonštruovanej budove škôlky je vidno, že obec má peniaze. V dedine sú pekne udržiavané parky, zrekonštruovaný obecný úrad, sadia stromy.

Peniaze prináša skládka

Dedina má peniaze vďaka tomu, že má skládku. Skládka, teda kopa odpadkov, sa v rovinatom kraji vyníma. Leží asi dva kilometre za obcou. Odpad tam vozia z Nitry aj z ďalších zhruba tridsiatich obcí z okolia.

Mesačne za skládku dostane obec 20 až 30-tisíc eur za bežné prevádzkové poplatky. Obecná pokladnica sa okrem toho môže spoliehať aj na ročné dividendy – 30 až 40-tisíc eur, počíta starosta obce Nagy.

Obec má okrem toho ďalšie environmentálne záťaže a aj za to dostáva peniaze – blízko je atómová elektráreň Mochovce aj malá vodná elektráreň. „Keď tu máme všetko toto zlé, je z toho aj niečo dobré, teda máme viac peňazí,“ bilancuje starosta. Z peňazí, ktoré získal za to, že v obci postavili malú vodnú elektráreň, zaplatili výstavbu mosta smerom na Levice. Ženy z Nového Tekova, ktoré pracujú v priemyselnom parku, sa tak dostanú do práce oveľa rýchlejšie. Muži pracujú najmä v Mochovciach.

Obec je teda na slovenské pomery bohatá a aj preto sa doteraz nezaoberala tým, že by triedili odpad. V obciach, ktoré majú vo svojom katastri skládku, je takýto prístup častý, hovorí Maleš. V Novom Tekove vytriedia len 2,6 percenta odpadu. Slovenský priemer, s ktorým patríme k najhorším krajinám v Európe, je 20 percent. Slovenský záväzok, že do roku 2020 zvýšime podiel triedeného odpadu na 50 percent, je zjavne nesplniteľný.

Ľudia v obci Nový Tekov za odpad takmer neplatia. Je jedno, koľko ho vyprodukujú, obec nastavila poplatok na 4,70 eura na osobu na rok. To nie sú reálne náklady na odpady, obec ročne za každého občana doplatí takmer 50 eur. Celkovo zrátané je to zhruba 41-tisíc eur ročne za odpad z obecných peňazí.

Takáto benevolentná obecná politika spôsobuje nadpriemerné množstvo smetí  – je to zhruba 700 kilogramov na občana za rok, čo je dvojnásobok produkcie priemerného Slováka. Niektoré domy majú pred bránami dve nádoby na odpad, iné k nim prikladajú ďalšie vrecia s odpadom. Nachádzame odpadkové vrece plné jabĺk, o chvíľu vrece plné trávy. Rekord je päť vriec s odpadkami poskladaných pri nádobe na odpad. Keď platíte menej ako päť eur za osobu, nemusíte sa obmedzovať.

Teraz to chcú v Novom Tekove zmeniť. Starosta Ladislav Nagy s občianskym združením Hroneko si preto objednal analýzu odpadu od Inštitútu cirkulárnej ekonomiky. A preto prišla Ivana Maleš, aby sa pozrela, čo by dedina mohla urobiť a čo robia zle. Analýza stojí niekoľko stoviek eur, hovorí Maleš, teda len veľmi malú časť z toho, čo obce za odpady zaplatia.

Napríklad v Palárikove triedia asi dve tretiny odpadov. Obec aj ocenili za to, ako sa im darí triediť. Ak domácnosť triedi, zaplatí za odpady ročne asi 11 eur. Nádobu na komunálny odpad zaplnia za zhruba dva mesiace.

Keď vysypú 400 kíl odpadu

Ako taká analýza odpadov vyzerá? Pri futbalovom štadióne s krásnym trávnikom je betónová plocha, na ktorú z vlečky na dvakrát vysypú dovedna takmer 400 kilogramov odpadu. Je to zhruba desať percent z toho, čo obyvatelia za posledné dva týždne nahádzali do smetí. Odpad smetiari odvážajú raz za štrnásť dní, triedený odpad raz za mesiac. Aj tento údaj ukazuje, že ho nie je veľa.

Z veľkej hŕby vyberáme prvé kusy odpadu, čo mal skončiť v triedenom odpade. Trvá to nasledujúce štyri hodiny. Je vyše 20 stupňov, v oblekoch je teplo a potia sa ruky. Okrem mňa a Ivany Maleš triedia aj ženy, ktoré si tak odpracujú hodiny verejnoprospešných prác. Je ich päť a s triedením pomáha aj Zuzana, ktorá má ženy z úradu práce na starosti. Pracuje na obecnom úrade a je aj členkou občianskeho združenia Hroneko, ktoré funguje už sedem rokov a okrem ochrany prírody prevádzkujú aj komunitné kompostovisko.

Aj keď je teplo, ženy z úradu práce sa nesťažujú. Smejú sa, keď nájdu pár červených dámskych topánok na opätku a doberajú sa, ktorá si ich zoberie domov. Keď v inej časti kopy nájdu mužský pár lakoviek veľkosti 43, už sa vtipkuje, že sa môžu vybrať na zábavu.

„Ľudia si postupne zvykajú, ale ide to veľmi pomaly,“ hovorí Zuzana zo združenia Hroneko o tom, ako obyvatelia vnímajú ich environmentálne aktivity. A prečo to ide pomaly? Odpovedá, že ľudia sú pohodlní. Starší sú naučení neobmedzovať sa a vyhadzovať všetko, s mladšími je to už o niečo lepšie.

„Chceme, aby tu po nás ostalo aj niečo iné, ako odpadky,“ hovorí. Ale nie všetci v obci súhlasia. Na jednej strane sú nadšenci, ktorí sa zapájajú, ale stalo sa im už aj to, že bezprostredne po prednáške o kompostovaní a o udržiavaní poriadku našli za bránou školskej záhrady vysypané haldy odpadu. Tak to dali do poriadku.

Aj Zuzana verí, že na ľudí by najskôr zabralo zvýšenie poplatkov za odvoz smetí. „Ale to je nepopulárne, kto zvýši poplatky, nebude starostom,“ dodáva.

Na našu kopu odpadkov sa prídu pozrieť aj škôlkari.

„Čo tu vidíte?“ pýta sa Maleš.

„Odpadky,“ zborovo zvolajú deti.

„A kto ich urobil?“

„Asi ľudia,“ nesmelo sa ozve chlapček z predného radu. Maleš im vysvetlí, prečo triedime veci zo smetí. „A viete, kam sa má hádzať papier,“ pýta sa. „Do modrej nádoby,“ prekrikujú sa.

Z kopy vyberáme zvlášť do vriec papier, plasty triedime na PET fľaše, tvrdé plasty, fólie a do osobitného vreca idú plechovky a nápojové kartóny.

Topánky či oblečenie sa dáva zvlášť, tak isto plienky či iné hygienické potreby. Extra miesto má potravinový odpad – plesnivý chlieb, nedopité mlieko. „Pozrite sa na tú klobásu,“ hovorí jedna zo žien. V ruke má jeden a pol klobásy, ktorá na prvý pohľad vyzerá dobre. Postupne vyťahujú aj kokos či orechy.

„Kam mám vyhodiť toto,“ pýta sa jedna zo žien. V ruke má plastový obal plný jedla. Niekomu zjavne nechutil obed. „Ako môže niekto v rodinnom dome vyhodiť chlieb?“ čuduje sa ďalšia z pracovníčok.

Zvlášť sa triedi aj bioodpad a zelený odpad zo záhrad. Ten by mal končiť v kompostéroch. Tie pred pár týždňami vedenie obce nakúpilo a dalo každej domácnosti, ktorá prejavila záujem. Rozdali ich 150. Kompostéry platili z obecných peňazí, stáli zhruba 11-tisíc. O eurofondy nežiadajú, keď štát vidí, že majú na účte peniaze, dajú to skôr obciam, ktoré ich nemajú, hovorí starosta.

Prichádza k nám nahnevaný starší pán, býva kúsok od ihriska. Myslí si, že niekto prišiel z inej obce a vyhodil im tam smeti. Keď mu vysvetlia, že práve prebieha triedenie odpadkov jeho spoluobčanov, hneď sa upokojí. „Treba s tým niečo robiť, tých odpadkov je veľmi veľa.“

Po takmer štyroch hodinách máme okolo seba asi 50 vriec rôznych veľkostí.  Viac ako štvrtina je zelený bioodpad zo záhrady, ktorý mohol skončiť v kompostéri alebo na kompostovisku. Je to takmer 95 kilogramov. Bioodpad z kuchyne tvorí vyše 18 percent – takmer 70 kilogramov.

Takmer 14 percent z triedených odpadkov sú plasty, najviac je mäkkých fólií, teda obalov od sladkostí či čipsov. Plasty tvoria viac ako 50 kilogramov. Vyše 30 kilogramov je papier. „Podľa analýzy je v nádobách stále bioodpad, najmä záhradný, ale aj kuchynský, ktorý sa dá skompostovať v domácom kompostéri. Ľudia, od ktorých sme nakladali odpad, buď nemajú kompostér, alebo v tom ešte majú nejasnosti a bude potrebné urobiť ďalšie osvetové aktivity,“ hovorí Maleš.

Ako triediť

Pri futbalovom ihrisku majú svoje stále miesto kontajnery na triedený odpad. Takýchto miest v obci nie je ani desať. Maleš sa pozrie do modrého. „Mali ste teraz zápas? Sú tu pivové poháre,“ pýta sa pri pohľade do kontajnera určeného na papier. „Odpady, to je sonda do spoločnosti,“ smeje sa. Zápas sa hral pred pár dňami.

„Vieš, kam to hodiť?“ pýta sa starosta dievčaťa z verejnoprospešných prác, ktoré vyjde spoza rohu s plastovým pohárom v ruke. Ani neodpovie a sebavedomo ho hodí do plastov. „Väčší problém sú nápojové obaly a plechovky,“ hovorí starosta Ivane Maleš.

Ukáže sa to, keď príde smetiarske auto po už roztriedený odpad. Kam dať plechovky a tetrapakové obaly z mlieka? Ak by bolo na mužoch, čo zbierajú smeti, pridali by to k ostatným odpadkom a odviezli na skládku. Nakoniec sa dohodnú, že to dajú ku košom na triedený odpad, aby sa poslali na triedenie.

Maleš hovorí, že dostupnosť košov na triedený odpad patrí medzi rozhodujúce faktory. V Novom Tekove je ich málo. „Po 250 metroch sa miera triedenia znižuje o polovicu,“ hovorí. Jednoducho, nikomu sa nechce chodiť ďaleko s vyseparovaným odpadom. Šanca, že bude domácnosť triediť, stúpa s tým, ako blízko to majú od svojho bytu či domu ku kontajneru.

Ukazuje to príklad z obce Kalná nad Hronom, kde triedené koše priblížili obyvateľom. Triedili len osem percent, a tak sa tento rok rozhodli, že každej domácnosti zakúpia nádoby na papier a plasty. Ľudia triedia, a tak šetria peniaze. Nádoby stáli 15-tisíc eur, takže sa im investícia vráti ešte tento rok.

Zvýšiť poplatky

Ľudia v Novom Tekove dnes platia za rok 4,70 eura bez ohľadu na to, koľko vyprodukujú smetí. Dokonca im obec zabezpečí aj veľkorozmerný kontajner raz do roka zadarmo, ak potrebujú odviesť napríklad stavebný materiál. Takéto kontajnery sme v obci videli dva a bol v ňom nábytok aj veci, ktoré tam nepatrili.

Už po analýze Maleš vie základné veci, ktoré by mala obec zmeniť: prvá vec je zvýšenie poplatkov. „Päť eur je tretina alebo štvrtina z bežného poplatku, väčšina obcí má okolo 16 až 18 eur, niekde je to to 24,“ hovorí Maleš. Suma, ktorú platia v Tekove, je podľa nej smiešna, napríklad v porovnaní s tým, že len zákonný poplatok za tonu odpadu, ktorá príde na skládku, stojí sedem eur, náklady na tonu odpadu sú potom ďalších 25 eur.

Obec tak za svojich občanov platí 45 eur za rok za odpady. „Je to veľmi veľa. Ide zhruba o 50-tisíc eur, ktoré by mohla obec investovať do úplne iných vecí a neplatiť za to, že nezodpovední občania netriedia,“ hovorí Maleš.

Aj starosta hovorí, že zvýši poplatky, ale ide o nepopulárny krok a je krátko pred voľbami. Nehovorí teda zatiaľ, o koľko. Novú výšku schváli až zastupiteľstvo po voľbách v novembri. „Nebojím sa o tom hovoriť pred voľbami, hovorím o tom už dlho,“ povedal starosta. Skládka tiež nebude prinášať obci peniaze navždy, jej životnosť je obmedzená, hovorí Štefan Králik z občianskeho združenia Hroneko.

Starosta sa obáva sa aj toho, že štát zvýši poplatky za tonu odpadu na skládke. „Neviem, o koľko ich zvýšia, ale ak to bude napríklad o 200 percent (na 14 eur), tak si nemôžeme dovoliť toľko platiť za odpady ani ako obec, ktorá peniaze má,“ hovorí starosta. Nemali by už podľa neho rovnako platiť ľudia, ktorí triedia a tí, čo nie.

Na Slovensku sa platí sedem eur za tonu odpadu na skládke, čo je po Portugalsku druhá najnižšia suma v Únii. V Dánsku a Írsku platia desaťnásobne viac.

V Holandsku sa to po zvýšení poplatkov za skládkovanie skončilo tak, že od roku 2012 už obyvatelia takúto možnosť vôbec nemajú. V roku 2004 Česi zvýšili poplatok za skládkovanie zo 6 eur za tonu na dvadsať eur, čím sa im množstvo odpadu vyvážaného na skládky podarilo znížiť o viac ako desať percent.

Analytici ministerstva životného prostredia upozorňujú, že ak zvýšenie poplatkov nepocítia priamo ľudia, zmena nebude účinná. Starostovia by preto mali pristúpiť aj k tejto nepopulárnej zmene a pýtať si od ľudí viac peňazí za odvoz odpadu. Zároveň hovoria, že ak budú ľudia triediť, zaplatia na poplatkoch výrazne menej.