Matečnej moc zrodili pochybné reštitúcie. Osvedčila sa Ficovi aj Dankovi

Gabriela Matečná je prvou ministerkou vo vláde Petra Pelleginiho, ktorú sa vo štvrtok pokúsi opozícia v parlamente odvolať. A táto nominantka SNS môže byť prvou členkou vlády, ktorá naruší jednotu koalície v parlamente od volieb v roku 2016.

Opozícia sa domnieva, že sa k nej pridajú koaliční politici ako Lucia Žitňanská (Most-Híd), Marek Maďarič či Ján Podmanický (obaja zo Smeru), lebo pochopili, že by mala Matečná skončiť pre nezvládnutie obrovských problémov. Maďarič hovorí, že si počká na jej argumentáciu. „Mienim sa riadiť svojím rozumom,“ povedal v rozhovore pre Denník N.

Kradnutie pôdy farmárom, fyzické útoky na nich, dotácie pre firmy „grófky“ Ľubice Roškovej zo Smeru či štedrá podpora rybníka oligarchu Alexeja Beljajeva sú hlavnými dôvodmi, pre ktoré opozícia žiada odchod podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva Matečnej.

Premiér Peter Pellegrini ju zatiaľ podržal, predseda SNS Andrej Danko sa však vyjadril výrazne menej jasne. Pred dvomi týždňami povedal, že v tejto etape nevidí dôvod na jej výmenu.

Odkiaľ vlastne prišla a ako sa prepracovala do vysokej politiky? Aké má krytie a čo má za sebou? Sú jej škandály naozaj na odvolanie?

Mala dohliadnuť na čistotu

Na ministerský post Matečnú vytiahla Slovenská národná strana. Keď s jej menom na jar 2016 prišiel šéf SNS Andrej Danko na koaličné rokovanie o zostavení novej vlády, Robert Fico nemal výhrady, aby sa stala ministerkou. Smeru sa totiž osvedčila ako šéfka Slovenského pozemkového fondu (SPF).

Vo funkcii bola už štvrtý rok. Fico ju tam dosadil v momente, keď skončila vláda Ivety Radičovej a jednofarebná vláda Smeru ovládla krajinu. SPF vyčítal, že sa tam „bačuje krížom krážom“ a do vedenia pretlačil Matečnú.

„Ide o človeka priamo z fondu. Človeka, ktorý sa vyzná v problematike, ktorý bude garantovať čistotu procesov,“ povedal Fico v apríli 2012, keď ju vláda Smeru vymenovala do funkcie.

Ani jej pôsobenie sa nezaobišlo bez škandálov. V roku 2015 vyšlo najavo, ako sa developer a bývalý Ficov sused Peter Sýkora cez pochybné reštitúcie dostal k vyše 650-tisíc metrom štvorcovým pôdy kúsok za hlavným mestom, v Ivanke pri Dunaji. Z poľa neďaleko bratislavského letiska obratom spravili stavebnú parcelu, ktorej cena vďaka zmene raketovo narástla. Schránková firma Logistic Park s konateľom Sýkorom si tam naplánovala obrovský sklad so záchytným parkoviskom.

Prípad sa podobal kauze Veľký Slavkov, pre ktorú sa takmer rozpadla prvá Ficova vláda ešte s HZDS a SNS. Poškodenými boli opäť reštituenti, ktorí sa roky márne snažili domôcť navrátenia pôdy, čo im štát za bývalého režimu zhabal. Až keď do hry vstúpili vybavovači od podnikateľa Sýkoru, pozemkový fond sa rozhýbal a pôdu bezodplatne vydal. Pozemky presne zapadali do developerských plánov Sýkoru. Reštituentom  vyplácal niečo vyše eura za meter štvorcový. Zväčša išlo o starších ľudí, ktorým to malo stačiť, lebo bez neho by vraj na fonde nič nevybavili.

„Zarobia na tom len vyvolení. Reštituenti dostali len odrobinku. Pozemkový fond pritom musel vedieť, že sa na pozemkoch nebudú sadiť zemiaky,“ povedala v minulosti Denníku N jedna z reštituentiek, ktorá sa cítila podvedená.

Matečná vtedy odmietala akékoľvek pochybenie. Tvrdila, že ak sa vracanie pôvodne zhabaných pozemkov naťahuje, môžu za to aj reštituenti, keďže väčšinou ide o starších dôchodcov, ktorí sa príliš nevyznajú v zákonoch. O plánoch Sýkoru stavať na pozemkoch vraj netušila.

Sýkorovi vybavovači podpísali s Matečnou desiatky reštitučných zmlúv. Obdobne si vybavili od štátu pozemky v Malinove, Kráľovej pri Senci, Hamuliakove či Rovinke.

Niekdajší minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek zo Smeru hovoril, že sa „so špekulatívnymi reštitúciami nestotožňuje“. Narýchlo dal zmeniť zákon, reštitučné nároky zakázal prevádzať na tretie osoby. Takéto zmluvy s reštituentmi podpisovali práve vybavovači okolo Sýkoru. Dnes sa paragraf obchádza tým, že si rôzni špekulanti nechávajú podpisovať splnomocnenia od reštituentov. A keď im SPF pozemky vydá, musia ich na nich prepísať a dostanú sľúbené peniaze.

Polícia prípad okolo pozemkov pri bratislavskom letisku zamietla pod koberec, podľa vyšetrovateľov sa nič trestné nestalo.

Smer aj napriek kauze ponechal Matečnú na stoličke šéfky SPF a v ďalšej vláde dokonca postúpila na miesto ministerky.

Fico zatlačil na Mečiara, ale veľa sa nezmenilo

Tvrdší bol Fico voči nominantom Vladimíra Mečiara v pozemkovej kauze z čias svojej prvej vlády. V roku 2007 ľudia blízki Mečiarovmu HZDS tiež lacno skúpili od reštituentov pozemky vo Veľkom Slavkove v Tatrách. Ani ich vydanie by reštituenti na SPF bez podnikateľov napojených na HZDS nevybavili. Fico vtedy prípad označil za zlodejinu a donútil odísť Mečiarovho ministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu, ktorý sa lúčil na legendárnej tlačovke v maštali. Skončilo vtedy aj celé vedenie pozemkového fondu.

Prokuratúra po článku denníka SME obchod zastavila, po rokoch za to odsúdili námestníka SPF Branislava Brízu, za podpis zmlúv dostal podmienečný trest.

Podobným škandálom mali zabrániť nové pravidlá, na ktorých sa Fico s Mečiarom dlhšie nevedeli dohodnúť. Jedným z opatrení bolo vytvorenie Rady SPF, ktorá má ešte pred uzavretím reštitučných zmlúv odhaliť, či nejde o podozrivý kšeft.

Už o dva roky neskôr, v roku 2009 sa však „zlodejina“ zopakovala. Mečiarovi ľudia zmarený obchod s pozemkami doviedli do úspešného konca. Od rovnakých reštituentov získali pozemky v Tatrách – vo Veľkej Lomnici a v Starej Lesnej. Fico rozprával o zlyhaní fondu, aj vlastných nominantov. „Nedali sme ich tam na to, aby len aplikovali paragrafy a na všetko ostatné sa vykašlali,“ hodnotil Fico. Opäť padlo vedenie fondu, koalícia Fico, Mečiar, Slota sa však z toho otriasla a pokračovala.

Ešte pred vypuknutím tohto druhého škandálu nastupuje do SPF Matečná. Najskôr je vedúcou odboru prevodu a prenájmu, od marca 2010 sa stáva vedúcou referátu tvorby cien a verifikácie.

Nápravu zastavil Bugárov človek, čachre pokračujú

Je to už obdobie Radičovej vlády, ktorá si aj do vládneho programu dala, že zabráni kauzám ako Veľký Slavkov. Minister pôdohospodárstva Zsolt Simon z Mosta-Híd prichádza s novelou, podľa ktorej bude možné náhradný pozemok získať len v katastri, kde vznikol pôvodný nárok, inak sa vyplatí finančná náhrada.

Minister Simon však naráža na odpor vo vlastnej strane. Poslancovi Elemérovi Jakabovi sa odrazu podarí v parlamente presadiť pozmeňujúci návrh, že začaté reštitúcie sa doriešia podľa starých pravidiel. Teda podľa tých, ktoré umožnili aj kauzu Veľký Slavkov, reštituenti z východu dostali pozemky v Tatrách, ktoré obratom skončili v rukách podnikateľov blízkych Vladimírovi Mečiarovi. Aj Most-Híd pritom patril ku kritikom prideľovania pôdy reštituentom na druhom konci Slovenska.

„Boli tam aféry a to nie je v poriadku. Ale za to, že traja alebo desiati urobili chybu, za to nemôže pykať tých päťtisíc ľudí, ktorí si dali žiadosť,“ citovala Jakaba agentúra TASR v novembri 2010. Jakab je dodnes v Moste-Híd vplyvným človekom zastupujúcim východ Slovenska, je poslancom a sedí v predsedníctve strany.

Jakaba pri jeho pozmeňovacom návrhu, a teda pri zabrzdení zmeny pravidiel podporil aj šéf strany Béla Bugár. Za nespravodlivé označoval, aby reštituent nedostal náhradný pozemok len preto, že sa nenachádza v katastri, kde pôvodne vznikol nárok. „Tak on nemôže dostať pôdu, ale dostane pár halierov za niečo, za čo iní dostali povedzme pár tisíc eur alebo pár desaťtisíc eur. Toto je nespravodlivé a možno aj protiústavné,“ bránil nečakanú zmenu Bugár.

Keď Most-Híd vstúpil na jar v roku 2016 do vlády so Smerom, Zsolt Simon stranu opustil.

A čo sa stalo vďaka Jakabovej úprave? Reštitúcie idú po starom. Štátny fond odpovedá, že nemá evidenciu, koľko reštitúcií sa riadi novými pravidlami. Náhodným výberom sme prezreli 30 reštitučných zmlúv v centrálnom registri, ani jedna sa podľa nich neuzavrela. Developeri tak stále majú veľké šance zarobiť na úkor reštituentov, cez ktorých sa môžu prepracovať k lukratívnym pozemkom hocikde na Slovensku. Neobmedzuje ich, odkiaľ reštituenti pochádzajú.

Dokazuje to aj prípad nominanta Smeru Tomáša Druckera, ktorý po 26 dňoch odstúpil z postu ministra vnútra v novovzniknutej Pellegriniho vláde. Keď sa koalícia v apríli doťahovala kvôli výmene policajného prezidenta Tibora Gašpara, Drucker čelil pozemkovej kauze, do ktorej bola zapletená jeho manželka. V Trnave a blízkej dedine Špačince prednedávnom odkúpila reštituované pozemky, na ktorých idú stavať novú štvrť domov. Parcely jej odpredali podnikatelia Dušan Dvorecký a Peter Marhula, ktorí tiež patria medzi úspešných vybavovačov na SPF.

Polia v Špačinciach pri Trnave vydal SPF aj napriek tomu, že reštituentka pochádzala z iného okresu – z Dolného Trhovišťa v okrese Hlohovec. Vďaka výstavbe domov hodnota štvorcového metra už dnes presahuje sto eur, reštituentke vyplatili iba 1,50 eura za meter.

Matečná sa bránila, že developerov nepozná. S Dvoreckým a Marhulom ako šéfka SPF uzatvárala množstvo zmlúv – jeden z jej argumentov je, že ako šéfka pozemkového fondu podpisovala všetky zmluvy, ktorých bolo veľké množstvo, a nemohla ich poznať do detailov. SPF iba opakoval, že reštitúcie boli v súlade so zákonom, protekciu nepripúšťal.

Politik Mosta-Híd Jakab dnes vraví, že svojím pozmeňujúcim návrhom iba chcel pomôcť obyčajným ľuďom. „Ja neriadim pozemkový fond. Ako dakto vykladá zákon, čo sme my vtedy dobromyseľne chceli, tak ja to nebudem komentovať,“ reagoval poslanec Jakab.

A čo hovorí Matečná na Jakabov paragraf, neplánuje ho zmeniť? „Nie je to potrebné,“ odpovedala ministerka.

Ďalší silní hráči

Vráťme sa ešte k manželom Druckerovcom. Ich pozemkový škandál odhaľuje, akí silní sú stále vybavovači na SPF. Dvorecký aj Marhula, od ktorých nadobudli pôvodne reštituované pozemky v Trnave a Špačinciach, sú na fonde úspešní už dlho. Dokážu tam vybaviť, čo si zaumienia.

S Druckerom túto dvojicu podnikateľov spája kedysi vplyvný politik Smeru, exminister Ján Počiatek. Vďaka nemu sa Drucker dostal do vysokej politiky, začínal ako šéf Slovenskej pošty, až potom bol ministrom zdravotníctva. Dvorecký s Marhulom sú zase Počiatkovi kamaráti z motoriek.

Drucker sa už roky kamaráti s Dvoreckým, firma jeho rodiny Rempo mala zákazky na pošte aj v čase, keď tam Drucker šéfoval.

Šéf OĽaNO Igor Matovič tvrdil, že za kšeftom s pozemkami sú úplatky. Dvorecký ich podľa Matoviča lacno predal Druckerovej žene za to, že Rempo malo štátne zákazky. Drucker to rázne poprel. Rempo malo zákazky v štátnej pošte aj pred príchodom Druckera.

Marhula zatiahol do reštitúcií na SPF aj svojho syna Petra Marhulu ml., za reštituentov tiež podpisoval zmluvy. S Marhulom ml. má firmu Nový Grob Druckerov kamarát Jozef Ráž, ktorý robí šéfa služobného úradu ministerstva zdravotníctva a bol ním, aj keď bol Drucker ministrom zdravotníctva. Predtým bol Ráž Druckerovou pravou rukou v Slovenskej pošte.

Marhulovci v rokoch 2013 až 2016 nadobudli cez reštitúcie parcely v Petržalke, no hlavne v Devíne. Zmluvy za SPF podpisovala Matečná. V Devíne má firma Nový Grob viac ako 50-tisíc štvorcových metrov, z toho zhruba 15-tisíc metrov štvorcových viníc. Ráž pre Denník N v apríli tvrdil, že vôbec netuší, ako sa spoločnosť Nový Grob, ktorej je spolumajiteľom, dostáva k reštituovaným pozemkom.

Keď mala sporné prevody vysvetľovať Matečná, odkazovala na SPF. Aj v prípade Nového Grobu poslúžil Jakabov paragraf.

Matečná už v minulosti nevidela potrebu zásadnejších zmien pri reštitúciách. Dnešný postup obhajuje aj možnosťou podávať námietky ešte predtým, než návrhy reštitučných zmlúv vyhodnocuje Rada fondu a potom idú na podpis šéfovi SPF a jeho námestníkovi. Na to, aby reštituenti podali námietku, by však museli sledovať, aké pozemky štát plánuje vydať.

Sťažnosti príliš nechodia. Štátny fond do uzávierky poskytol len údaje za vlaňajší rok. Z 20 námietok voči reštitučným zmluvám uznali len jednu ako opodstatnenú, informoval hovorca SPF Martin Kormoš.

Dobrý biznis pod Tatrami pokračuje

A zatiaľ napríklad aj na lukratívnych pozemkoch pod Tatrami pokračujú podozrivé reštitúcie.

Šikovný vybavovač spod Tatier sa napríklad pred tromi rokmi osvedčil aj podnikateľovi Jozefovi Brhelovi, ktorého opozícia označuje za oligarchu Smeru. U firmy All-Trade, ktorú Brhel spoluvlastní, skončili pozemky štátu vo Veľkej Lomnici prevedené následne na reštituentov. Na zmluvách je opäť podpis Matečnej. Aj tento prípad polícia uzavrela vetou: skutok sa nestal. Na pozemkoch zarobí Brhel, reštituenti sa museli uspokojiť s pár eurami za meter. Na pozemkoch chce Brhel vily pre zámožných, zatiaľ nie sú hotové.

Podľa podobného scenára sa odohráva aj ďalší prípad: obvodný pozemkový úrad v Poprade priznal súrodencom Kahancovcom z Prešova nárok na náhradu pozemkov ešte v roku 2004. Pôvodné pozemky boli v Levoči a mali výmeru 5,8 hektára. Trvalo viac ako desať rokov, kým fond vydal súrodencom náhradné pozemky, ktoré mali napokon výmeru takmer 184 hektárov, pričom väčšina náhradných pozemkov je v susednom okrese Kežmarok.

Fond sa rozhýbal v roku 2015 (keď ho viedla Matečná), keď reštituentov začal zastupovať podnikateľ Ladislav Zoričák. Podnikateľ v roku 2013 otváral obchodné centrum v Poprade, jeho firma Medespol nedávno kúpila Obchodný dom v centre Košíc, ktorý predtým vlastnilo Tesco.

Celkovo s pozemkovým fondom podpísali dvanásť zmlúv. Väčšinu zmlúv podpisovala Matečná. Väčšina náhradných pozemkov je pod Tatrami v okrese Kežmarok, ide o katastrálne územia obce Vrbov, Veľká Lomnica, Huncovce a Kežmarok.

Presunom pozemkov do iného okresu pod Tatry sa podozrivé okolnosti nekončia. Reštituenti sa v septembri 2017 stali spoločníkmi v eseročke Investičný útvar, po dvoch mesiacoch z firmy odišli. Firma Investičný útvar alebo jej jednotliví spoločníci dnes podľa katastra vlastnia väčšinu pozemkov z tejto reštitúcie, ktoré boli vydané v okrese Kežmarok. „Veď to je moja súkromná vec, prajem vám príjemný deň,“ reagoval Kahanec, prečo vstúpili na dva mesiace do eseročky. Výsledok však je, že reštituenti dostali omnoho väčšie pozemky, v lukratívnej časti Slovenska a tie navyše skončili v súkromnej firme, a nie u reštituentov.

SPF hovorí, že postupoval podľa zákona a vzhľadom na vysokú hodnotu reštitučného nároku nemohol vydať všetky pozemky v okrese Levoča.

Namazaný stroj

„Fond funguje ako namazaný stroj,“ rozprávala Matečná, keď z postu šéfky SPF odchádzala do ministerského kresla. O nijakom zlyhaní nepadlo ani slovo.

Aj keď od vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice ministerka čelí kritike, či už pre podozrivé reštitúcie, škandály s agrodotáciami, či pre neriešenie problémov malých farmárov, ktorých z polí vytláčajú silnejší hráči, odstúpiť nemieni. Snahu opozície o jej odvolanie označuje za politikárčenie.

O odchode nepremýšľala ani po slovách generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára, že má tiež podiel viny na „prehnitom systéme“.

„Ja som profesionál. Do pozície ministerky som bola nominovaná ako odborník. V pôdohospodárstve pôsobím od roku 1987,“ bránila sa ešte minulý týždeň Matečná.

Na jej odvolanie treba minimálne 76 hlasov, čo opozícia v parlamente nemá.

V súčasnosti SPF riadi Adriana Šklíbová, dcéra bývalého poslanca za SDKÚ Jána Patakyho.