Beljajev čelí pri rybníku hrozbe odobratia dotácie aj hoaxu: Projekt je štandardný, iba moje meno asi nie

Ľudia vo Važci Alexeja Beljajeva poznajú. Vraj kto by ho nepoznal. Prispeje na obecné oslavy, niečo dá hasičom, ujde sa aj futbalistom, venuje sa ekologickému poľnohospodárstvu a zamestnáva.

Jeden z najbohatších Slovákov, podnikateľ v strojárstve Beljajev, požiadal štát o dotáciu na vybudovanie rybníka neďaleko svojho rekreačného domu vo Važci, dostal vyše 300-tisíc eur a miestni nie sú proti. Presnejšie, časť dediny hovorí, že Beljajevov rybník je dobrá vec, ktorá pomôže obci, prídu turisti, pomôže to pri povodniach a pri častých požiaroch – teda opakujú argumenty, ktorými dotáciu obhajuje Beljajev a aj ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (nominantka SNS). Druhá časť dediny je len trošku prísnejšia – postaviť rybník za štátne peniaze vraj nie je ideálne, ale Beljajev nie je jediný, a keď to pomôže Važcu, tak čo už.

Zmluvu o vyše 300-tisícovej „štátnej pomoci vidieku“ podpísal agrorezort odvolávanej ministerky Matečnej pred viac ako týždňom. Keď na to upozornila poslankyňa OĽaNO Veronika Remišová, hovorila o „súkromnom“ rybníku bohatého podnikateľa a začali sa tým zaoberať médiá, ministerka dotáciu pozastavila a dala preveriť všetky ostatné príspevky štátu v tejto skupine, spolu za 6 miliónov eur.

Matečná peniaze Beljajevovi, významnému podnikateľovi s dlhoročnými väzbami na politikov, obhajovala. Prečo dotáciu potom ministerka zastavila a poslala kontrolu?

Čo hovorí Beljajev – využil pri dotácii svoje kontakty na politikov? „Vôbec som to neriešil. Ľudia, ktorí pre mňa pracujú a majú celý projekt na starosti, podali štandardnou cestou projekt a žiadosť,“ vraví podnikateľ. „Ja som o tejto žiadosti iba vedel, pretože mi o nej hovorili, keď sme preberali rozpočet projektu, ktorý prekračuje 600-tisíc. Je to štandardný projekt, štandardná žiadosť, štandardný proces. Iba moje meno asi nie je štandardné,“ vyhlásil.

Solídny človek s inou kalkulačkou

Súkromne hospodáriaci roľník a bývalý dobrovoľný hasič Andrej Halčin pozná Alexeja Beljajeva osobne. „Solídny chlap a stojí si za slovom,“ vraví.

Halčin začína rozprávanie o rybníku skúsenosťami s dotáciami. „Viete, tie eurofondy, to je komplikované. Majte všetko na papieri o. k. a dáme vám, ale či to v skutočnosti funguje, ich už veľmi netrápi,“ hovorí a pre istotu dodáva: „Rozumieme si…“

Rybník je podľa majiteľa súkromného salaša „super vec“. Niekdajší dobrovoľný hasič hovorí o vysychajúcich lesoch, s nimi spojenými častými požiarmi a záplavami. „Sme radi, že sa vo Važci niečo deje. Tu zaspala doba. Rybník obci určite pomôže s vodou, aj pri požiaroch. Počul som, že keď Beljajev nedostane podporu, rybník postaví aj za vlastné…“

Beljajev je spoločne s Michalom Lazarom spolumajiteľom spoločnosti Optifin Invest. Jej vlajkovou loďou je výrobca vagónov, popradská Tatravagónka a spolu s ňou aj fabriky v Nemecku či v Srbsku. Do Optifin Investu patrí aj IT firma Columbex, ktorá bola súčasťou škandálu na ministerstve pôdohospodárstva ešte za prvej vlády Roberta Fica. S podnikateľom Vladimírom Poórom spoluvlastní Optifin železničné opravovne ŽOS Zvolen.

Strojárstvo je Beljajevov hlavný biznis, ale „oddychovo podniká a relaxuje“ aj v iných oblastiach. Napríklad vo važeckom poľnohospodárskom družstve, ktoré, ako povedal pre Važecké noviny pred dvomi rokmi, nie je preňho komerčný projekt.

Hovorí, že v roku 2016 dal do družstevného relaxu približne dva milióny eur zo svojich aj európskych peňazí. Na priamych dotáciách dostalo toto družstvo v rokoch 2015 a 2016 po takmer milióne eur. Peniaze na rybník idú z inej kapitoly, taktiež ide o európske peniaze.

„Koľko to dostal od štátu na rybník? Tristotisíc? A čo je to pre neho? On počíta na inej kalkulačke,“ prehodí približne štyridsaťročný muž z Važca. „Keby chcel, nie rybník, ale kúpi si dedinu aj s nami,“ zasmial sa.

Oddychové podnikanie aj rozdielnosť „kalkulačiek“ potvrdzuje aj Beljajev. Obecným novinám rozprával o výhodách pokoja v družstve. „Nikto nie je vystresovaný, či im náhodou nebude chýbať desaťtisíc eur, lebo keď im bude chýbať, tak im ich dám alebo požičiam,“ hovoril s ľahkosťou o sume, ktorá sa rovná vyše trinásťnásobku priemerného ročného príjmu Važca z ubytovania.

Investícia alebo altruizmus?

Keď sme sa Beljajeva opýtali na projekt, označil Remišovej informáciu o „súkromnom rybníku“ za zlomyseľnú špekuláciu poslankyne. „V žiadnom prípade nejde a ani nikdy nešlo o môj súkromný rybník… Bude tam parkovisko, sociálne zázemie, objekty pre športových rybárov a podobne,“ hovorí Beljajev.

Rybník vedľa jeho rekreačného domu na okraji Važca je pravdepodobne jeho ďalším podobným relaxačno-oddychovým projektom ako družstvo. Tak o ňom aspoň hovorí. Vodná plocha s príslušenstvom za vyše 600-tisíc eur (polovicu zaplatí podnikateľ) nie je podľa Beljajeva projektom na zarábanie peňazí. „Teda určite nie pre mňa,“ zdôraznil.

Jedinou jeho ambíciou, ako tvrdí, je, aby rybník a malé hospodárstvo okolo neho boli ekonomicky sebestačné. „To je celé. Zopár ľudí, traja až šiesti, tam nájdu prácu, skrášli to okolie a pribudne nový rybník, ktorý nikomu nebude prekážať a mnohým ľuďom urobí radosť. To je moja ambícia, nič viac,“ konštatoval.

Projekt rybníka podľa toho, ako ho vykresľuje Beljajev, nevyzerá ako návratná investícia, ale pôsobí viac ako podnikateľský altruizmus. „Pre mňa to nie je zárobková činnosť, ale na druhej strane, keďže do toho investujem vlastné státisíce eur, pričom to bude verejné miesto, nevidel som dôvod, prečo by som nemal mať nárok na dotáciu, tak ako všetci ostatní,“ vysvetľoval.

Aj keď Beljajev hovorí o rybníku ako o „štandardnom projekte“, nie celkom štandardne vyzerajú nezrovnalosti v tom, ako ho jeho ľudia predstavovali. Podľa oznámenia o zámere, ktorý posudzoval okresný úrad ešte koncom roku 2015, investíciu odhadovali na 78-tisíc eur, v konečnej žiadosti sa dostala na vyše 600-tisíc. V oznámení spred vyše dvoch rokov sa píše síce, že celkové náklady, ktoré predbežne odhadli na 78-tisíc, spresnia vzhľadom na rôzne okolnosti, ako napríklad pohyblivosť cien a podobne až v rámci spracovania zadania stavby.

Beljajev tvrdí, že 78-tisíc je nerealistická cena, a predpokladá, že išlo o projekt v súvislosti so začatím posudzovania vplyvov na životné prostredie EIA, v čom má pravdu. To však stále nevysvetľuje vyše 500-tisícový rozdiel  v „celkových nákladoch“. „Reálne náklady na celý projekt prevyšujú 600-tisíc eur a potvrdzuje to aj rozpočet projektu,“ tvrdí Beljajev.

Važcu pomôže čokoľvek

Obec Važec má v názve rieku Váh a v erbe vrch Kriváň. Keby nebol opar, vyše 2300 Važťanov by dovidelo na Vysoké Tatry aj z centra dediny. Na prvý pohľad to vyzerá ako úplne ideálna poloha na cestovný ruch. Turista sa dostane autom pohodlne do pol hodiny k letisku v Poprade, na Štrbské pleso, aj k Liptovskej Mare. Ekologickú farmu aj s predajom má priamo v dedine.

Beljajev prišiel do Važca pred približne deviatimi rokmi. Rodák zo Spišskej Soboty opisuje svoj príchod do obce, ako keď miestni referujú manželkám o nákupe v dedinských potravinách: roky podniká na východe, a keď kúpil Tatravagónku, hľadal nejaké miesto na bývanie. Išiel na huby do Važca, videl dom, zapáčil sa mu, kúpil ho, zbúral ho, postavil nový, dotiahol si elektrinu a plyn… „Tak sa začal náš príbeh Važec.“

Keď starosta Važca Milan Lištiak (Smer) rozpráva o projekte Beljajevovho rybníka, štátnu dotáciu nekomentuje. S veľkopodnikateľom sa nepozná, ale vybudovanie rybníka považuje za jednu z možností, ktoré by mohli do obce pritiahnuť turistov a s nimi aj peniaze na rozvoj. Nevie presne, ako by projekt mal vyzerať, ale verí, že Važcu pomôže. Ako hovorí, obci pomôže všetko.

„Nevyzerá to tak, ale pre turistov sme dosť ďaleko od Tatier. Dnes už chce každý prísť, ubytovať sa a byť priamo v centre,“ dodáva.

Turistov je vo Važci málo. Svedčí o tom aj ročný príjem z dane z ubytovania, ktorý bol v posledných rokoch priemerne smiešnych 750 eur, a to aj napriek tomu, že je tam Važecká jaskyňa a dom akademického maliara Jána Hálu.

Beljajevov rybník je súčasťou približne päťdesiatich hektárov územia, ktoré v územnom pláne vyčlenili na rekreáciu a turizmus. Približne tri kilometre od centra obce, hneď vedľa nemeckého vojenského cintorína, je dnes ešte lúka ohradená dreveným plotom, kozy, Beljajevov rekreačný dom a posiedka poľovníkov. V priebehu niekoľkých rokov by tam mali pribudnúť k terajším aj ďalšie chaty a agropark s vyhliadkovou vežou, so ZOO a s cestou v korunách stromov.

„Zamerali sme sa na rozvoj cestovného ruchu. Očakávame od rybníka, že prinesie zviditeľnenie obce, turistov a možno aj nejaké príjmy z daní,“ pozerá sa starosta do budúcnosti.

Katarína Šarafinová, komunikačná a PR manažérka Klastra Liptov, hovorí, že Važec nie je členom ich organizácie, a preto nemajú dostatok relevantných informácií. Vo všeobecnosti však tvrdí, že vítajú všetky nové atrakcie, ktoré doplnia už existujúce produkty a zvýšia záujem o región. „Važec je na pomedzí Liptova a Vysokých Tatier, takže je dosť naviazaný na to, čo sa deje vo veľhorách, nielen u nás. Dopyt tlačí na ponuku. Na Liptove za posledný rok pribudli tri nové hotely vyšších kategórií,“ vysvetľuje.

Desaťtisíc pstruhov ročne a hasiči

Beljajevov „rekreačný“ príbeh s rybníkom sa začal ešte niekedy koncom roku 2015, nový starosta Važca Lištiak zauvažoval na podklade územného plánu, že azda aj skôr, a mal pravdu.

Už v septembri roku 2013 obecné zastupiteľstvo riešilo zmeny urbanistickej štúdie rekreačného priestoru Važec pod Kopou. Dôvod? „Rozšírenie aktivít v oblasti poľnohospodárstva a rybárstva, rekreácie a športových aktivít a príslušenstva k rodinnému domu Alexeja Beljajeva.“ Pripomienka jasne hovorí, že financovať to bude žiadateľ, teda on.

Zo zámeru, ktorý je zverejnený na internete, čítame, že dôvodom vybudovania rybníka je intenzívny chov rýb, športový rybolov a rekreačný areál, približne tri kilometre od zastavaného územia obce.

„Rozvoj privátneho rekreačného areálu rozvinutého okolo základne dnešného nadštandardného rodinného domu s jestvujúcimi aj plánovanými doplnkovými stavbami na pozemku, ktoré tvoria príslušenstvo k rodinnému domu,“ uvádzajú autori dokumentu k projektu, ktorého užívateľom bude Beljajev.

Nie je veľmi jasné, ako by mal celý rekreačný areál vyzerať, autori spomínajú chodník, mólo, ohnisko a lavičky. Starosta Lištiak spomínal niečo aj o ubytovaní. Podľa zámeru plánujú chovať v rybníku ryby. Ročne by to malo byť asi desaťtisíc pstruhov, čo predstavuje ročnú produkciu od dvoch do dva a pol tisíc kilogramov rybacieho mäsa.

Rybník by mal okrem toho slúžiť ako rekreačná zóna pre verejnosť, ale napríklad aj ako rezervoár vody pre hasičov, respektíve ako vodné teleso, ktoré v časoch veľkých dažďov vodu zachytí.

Projekt takto obhajovala aj ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. „V prípade požiaru si z neho budú môcť naberať vodu vrtuľníky alebo lietadlá s bambi vakmi.“

Povodne a lesné požiare sú vo Važci realitou a sťažoval sa na ne aj starosta Lištiak. Použitie bambi- alebo helivakov však môže byť problematické.

Neznáma vodná plocha s hladinou do štyritisíc štvorcových metrov (približne polovica futbalového ihriska) a najmä priemerná hĺbka 1,55 metra by podľa hasiča, ktorý má skúsenosti s leteckým hasením s použitím helivakov, boli problematické, ale ako povedal, teoreticky možné.

Beljajev to nerieši. Hovorí, že každá vodná plocha je využiteľná v prípade potreby pre hasičov.

„V prípade potreby sa berie voda z overených zdrojov, ako sú napríklad priehrady. Určite by hasiči radšej brali z Liptovskej Mary. Nie som si istý, či by hasič skúšal takýto zdroj s hĺbkou okolo jeden a pol metra. Myslím si, že by radšej letel inam, možno k Popradu alebo Mare,“ povedal skúsený záchranár, ktorý si neželal byť menovaný.

Hrozba právnikmi a chabý hoax

Matečná tvrdí, že žiadne peniaze na rybník ešte nevyplatili, projekty preveria a prehodnotia. Beljajev odkázal cez Nový Čas, že v „takomto prípade podnikneme právne kroky a úkony“.

Ministerstva pôdohospodárstva sme sa pýtali, či už majú nejaké výsledky z preverovania rybníka, alebo ďalších projektov, ministerstvo však neodpovedalo.

O Beljajevovom rybníku sa začal veľmi rýchlo šíriť aj ľahko vyvrátiteľný hoax. Tvrdil, že rybník si podnikateľ stavia za múrmi svojho prepychového sídla. Letecká snímka, ktorá k tomu kolovala, však bola z jeho domu v Devíne, vzdialenom vyše 300 kilometrov od Važca.

Ako ho opisujú Česi: Sponzor Zemana, spojka na Rusko

O Alexejovi Beljajevovi písali naposledy české médiá najmä v súvislosti s financovaním prezidentskej kampane Miloša Zemana. Firma Dako-CZ, ktorej spoluvlastníkom je aj Tatravagónka, a teda aj Beljajev, poslala na Zemanov účet podľa webu Hlídací pes (projekt Ústavu nezávislé žurnalistiky) dva milióny českých korún.

„Podporovateľ Vladimíra Mečiara, ktorý za komunistického režimu pôsobil rovnako ako Andrej Babiš v podniku zahraničného obchodu Petrimex,“ predstavuje Beljajeva Hlídací pes. „Podnikateľ Beljajev je známy tiež ako spojka strednej Európy s Ruskom,“ napísal tiež server a pripomína, že je potomkom ruského cárskeho vojaka, ktorý emigroval do Československa.

Na Slovensku je Beljajev známy z kauzy Columbex, keď sedel v dozornej rade firmy, ktorá mala ešte za prvej vlády Roberta Fica pre ministerstvo pôdohospodárstva dodať IT a služby za 900 miliónov korún. Vtedajšia ministerka Zdenka Kramplová (HZDS) musela pre kauzu odstúpiť.

Ďalší problém mal za druhej Ficovej vlády, keď mu v Prakovciach skrachovala výroba odliatkov na podvozky pre ruské vagóny. Tristo ľudí prišlo o robotu vo fabrike, ktorú dotovala aj vláda.