Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Do nemocníc dajú toaletný papier, Bratislave 30 miliónov. Hrabme sa v minulosti, reaguje premiér na otázky, či Smer nezanedbal zdravotníctvo

Premiér Peter Pellegrini v Univerzitnej nemocnici v Bratislave. Foto - Tasr
Premiér Peter Pellegrini v Univerzitnej nemocnici v Bratislave. Foto – Tasr

Ak dnes idú pacienti do najväčšej Univerzitnej nemocnice v Bratislave, na väčšine oddelení nemajú klimatizáciu. Do nemocníc na Slovensku si musia nosiť toaletný papier aj iné hygienické potreby.

Premiér Peter Pellegrini (Smer) a ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská (nominantka Smeru) teraz oznamujú, že od jesene budú mať pacienti po celom Slovensku hygienické balíčky a Univerzitná nemocnica v Bratislave, kde končia najťažšie prípady, dostane nové prístroje za 15 miliónov a budú ju masívne rekonštruovať, na čo dostane v najbližších dňoch 15 miliónov.

Smer mal zdravotníctvo 10 rokov

S týmto vyhlásením prichádza premiér po tom, čo mal Smer na starosti zdravotníctvo desať z posledných 12 rokov. Prečo s tým prichádza až dva roky pred voľbami? „To sú typické otázky, vracajme sa do minulosti, tam sa utápajme, hrabme sa v tom,“ povedal na otázku premiér.

Na takéto otázky už viac odmieta odpovedať. „Pretože to nepomáha Slovensku ani to v ničom Slovensko neposúva,“ povedal na brífingu v nemocnici na Kramároch.

Na otázku, či Smer nezanedbal zdravotníctvo, keď si dodnes musia pacienti nosiť hygienické potreby a naša najväčšia nemocnica mala zastarané prístroje, povedal, že vracať sa do minulosti nemá význam.

Od jesene balíčky

Pacienti by podľa premiéra už hygienické potreby mali dostať priamo v nemocniciach, ktoré patria pod ministerstvo zdravotníctva. Ide o veľké univerzitné a fakultné nemocnice po celom Slovensku.

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Ivan Mikloš o riešeniach pre klimatickú zmenu: „Problém človekom spôsobených klimatických zmien a globálneho otepľovania je reálny a vážny, avšak škodlivé je nielen popieranie existencie tohto problému, ale aj dnes veľmi populárny alarmizmus a hystéria.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mali podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie, alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií 

„Myslím, že práve na oblasť politiky klimatických zmien sa veľmi hodí princíp „mysli globálne, konaj lokálne“. Bez globálnej koordinácie a globálneho úsilia je problém neriešiteľný, rovnako však aj bez lokálnych politík a aktivít.

Problém človekom spôsobených klimatických zmien a globálneho otepľovania je reálny a vážny, avšak škodlivé je nielen popieranie existencie tohto problému, ale aj dnes veľmi populárny alarmizmus a hystéria.

Vedú totiž často k nepremysleným a niekedy aj škodlivým a kontraproduktívnym návrhom. Aj v ochrane životného prostredia totiž často platí, že veci sa majú inak, ako na prvý pohľad vyzerajú. Platí to o solárnej a veternej energii, elektrických autách, ale aj plastoch. Len na ilustráciu pár faktov – uhlíková stopa nerecyklovanej papierovej tašky je štvornásobne vyššia ako pri igelitke, tašku z bavlny je treba použiť 131 krát, aby bolo množstvo emisií pri jej výrobe a doprave nižšie ako pri igelitke a používanie vákuových obalov z plastov znížilo odpad mäsa v britskom reťazci Salisbury v roku 2015 o 50% (zdroj The Economicst).

Ako píše môj obľúbený autor pre túto problematiku Bjorn Lomborg, “ak chceme s otepľovaním niečo urobiť, schlaďme najskôr hlavy”.

Čo sa týka nášho, slovenského prístupu, mali by sme mať na jednej strane ambíciu ovplyvňovať európsku politiku v tejto oblasti tak, aby bola zodpovedná, ale aj realistická a zároveň by sme mali prijaté záväzky plniť. Dnes nerobíme ani jedno ani druhé.

Za najsľubnejšiu cestu k zníženiu ohrozenia globálneho otepľovania považujem z globálneho hľadiska podporu vedy a výskumu s cieľom vývoja ekonomicky konkurencieschopnejších ekologických zdrojov energie a z hľadiska lokálneho to, na čo by sme sa mali najviac zamerať aj u nás doma – zníženie, triedenie a recykláciu odpadov, podpora ekologicky úsporných zdrojov vykurovania, podpora elektromobility, ochrana existujúcich a výsadba nových lesov.“

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Potravinárska komora Slovenska je sklamaná z výberu potravín do zníženej sadzby DPH. Parlamentom schválený výber podľa nej podporí spracovateľský potravinársky priemysel len minimálne, ale výpadok financií v štátnom rozpočte môže mať dopad na ďalší rozvoj odvetvia.

Potravinárske samosprávy dlhodobo upozorňujú na nepriaznivú situáciu v potravinárskom odvetví: pokles potravinárskej produkcie, zvyšujúce sa negatívne saldo zahraničného obchodu s potravinami, znižovanie potravinovej sebestačnosti či podfinancovanie celého sektora.

„Potravinári združení v Potravinárskej komore Slovenska podporujú zníženie sadzby DPH na potraviny, nakoľko je jedna z najvyšších v rámci EÚ. Je však potrebné pamätať, že pri selektívnom výbere potravín spotrebiteľ zníženie sadzby výrazne nepocíti a rovnako sme nespokojní s výberom potravín pre zníženú DPH, pretože tento výber podporí potravinársku výrobu len v minimálnom rozsahu,“ uvádza Daniel Poturnay, prezident PKS.

PKS upozorňuje, že súčasný stav v potravinárskom priemysle je dôsledkom dlhodobého zanedbávania odvetvia. Opatrenia na nápravu treba podľa komory robiť systematickými opatreniami a nielen jednorazovými investíciami.

Aj zníženie DPH na potraviny musí mať podľa PKS systémový charakter a musí pomôcť celému spracovateľskému potravinárskemu odvetviu. Pokiaľ bude výpadok vo verejných financiách v dôsledku zníženej DPH znamenať nižšiu podporu pre potravinárov v budúcich rokoch, PKS takýto krok neschvaľuje.

Zdieľať

Chýba tu systém skladby, ale aj kontrola kvality, čo sa na našich poliach vypestuje, odpovedá na otázku o klimatickej kríze v Paneli expertov Denníka E šéfka Profesie.sk Ivana Molnárová. „Niekedy sa stačí pozrieť do minulosti,  ako mali ľudia úctu k pôde a uchovávali jej prirodzenú vlahu.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mali podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie, alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Ivana Molnárová, riaditeľka portálu Profesia.sk 
Spomínanú problematiku je v prvom rade treba vnímať komplexnejšie. Dá sa na ňu pozrieť z veľkého množstva rovín. Osobne vidím veľké nedostatky v ochrane poľnohospodárstva. Chýba tu systém skladby, ale aj kontrola kvality, čo sa na našich poliach vypestuje. Vnímam veľký problém v našom správaní sa k ornej pôde.

Dnes tu staviame veľké betónové plochy. Neskôr tu potom vzniká problém zlého spracovania zrážkovej vody. Vzory, ako by to malo vyzerať, pritom nemusíme hľadať ďaleko. Niekedy sa stačí pozrieť do minulosti, ako pracovali ľudia, ktorí mali úctu k pôde, ktorí sa k nej správali tak, ako sa patrí, a uchovávali jej prirodzenú vlahu. Znepokojuje ma aj nejasná situácia v našich lesoch. Stačí ísť kamkoľvek na Slovensko.

Veľké vyrúbané plochy možno nájsť už všade. Ďalšou témou je tvorba a spracovanie odpadu. Dnes sa tešíme, že sme prijali opatrenie na zber a zálohovanie plastových fliaš, ktorý je tou najkvalitnejšou časťou plastového odpadu. Čo ale s tým ostatným plastom? Fascinuje ma, keď sa každý deň stretávam s drobnosťami, pričom všetky majú svoj vlastný obal. Popracovala by som na osvete, výchove a podpore firiem a obcí v alternatívnych spracovaniach odpadu. Dôležité však je, aby ľudia, ktorí rozhodujú o týchto veciach, im tiež aj verili.

Prijala by som, aby verejní činitelia a ďalšie osobnosti išli príkladom. Zmena myslenia ľudí a starostlivosť o verejný priestor sa odráža aj od toho, ako sa politici a iní verejne známi ľudia správajú k nášmu priestoru.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

V praxi by sme mali viac zdaňovali „špinu“ a menej prácu. Pomohli by sme planéte a podporili čistejší rast, reaguje na klimatickú zmenu riaditeľ Inštitútu politiky na ministerstve životného prostredia Martin Haluš.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mali podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie, alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Martin Haluš, riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky na ministerstve životného prostredia 

Ako prvé by sme mali prestať dotovať fosílne palivá. A nehovorím len o dotáciách do uhlia na výrobu elektriny, ale aj o mnohých výnimkách v spotrebných daniach najmä na uhlie, ale aj plyn.

Zároveň by sme mali premyslieť a zrealizovať zelenú, fiškálne neutrálnu daňovú reformu s ošetrením dopadov na nízkopríjmové skupiny. Ideálne na celoeurópskej úrovni.

Je to nutné najmä v sektoroch, ktoré nie sú momentálne pokryté schémou obchodovania s emisiami a kde emisie stále mierne rastú (napr. doprava). V praxi by sme teda viac zdaňovali „špinu“ a menej prácu. Pomohli by sme planéte a podporili čistejší rast. Dobrá správa je, že s tým počíta aj Environmentálna stratégia Slovenska.

Okrem toho musíme prijať aj iné opatrenia ako napríklad pokračovať v zatepľovaní budov, prijať regulácie v oblasti ekodizajnu, aplikovať najlepšie dostupné technológie v sektoroch ako výroba ocele, cementu a hliníka, elektrifikovať dopravu, prijať nové CO2 štandardy alebo podporovať a decentralizovať obnoviteľné zdroje energie.

To všetko nebude zadarmo, ale ani nás to ako krajinu nezruinuje. Najmä ak sa to spraví nákladovo efektívne najmä prostredníctvom trhových nástrojov.

Európska a naša stratégia musia ísť ruka v ruke. Slovensko preto momentálne pracuje na vlastnej stratégii nízkouhlíkového rozvoja a klimaticko-energetických plánoch, ktoré už čoskoro predstaví v Bruseli.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Ekonomický newsfilter: Čo robiť, aby sme nedopadli ako Taliani +

  • Rozpočet má problém a parlament schvaľuje nižšiu DPH
  • Pellegrini podnikateľom vysvetľoval, že on nemôže za parlament
  • Odkladá sa veľká investícia do ciest 1. triedy
  • Slovenské firmy zatiaľ platia načas, no časy veľkých náborov sa skončili
Zdieľať

Maroš Šefčovič vyhlásil, že Rusko a Ukrajina ukázali dobrú vôľu do ďalších rokovaní, ktoré by mohli viesť k uzavretiu novej zmluvy o tranzite ruského plynu cez Ukrajinu. Podpredseda eurokomisie pre energetickú úniu to uviedol po ďalšom kole rokovaní so zástupcami oboch krajín. (čtk)

Zdieľať

Líder strany Za ľudí Andrej Kiska obvinil vládu zo zlyhania v súvislosti s prepúšťaním v košických oceliarňach U. S. Steel. Premiér Peter Pellegrini mu odkázal, že ako prezident mohol pomôcť riešiť situáciu vo fabrike, a vyčítal mu, že počas cesty do USA navštívil centrálu Facebooku namiesto U. S. Steelu.

Čo navrhuje Kiska: Podľa Kisku musí vláda v súvislosti s prepúšťaním v U. S. Steele, ako i v ďalších podnikoch na Slovensku, prijať konkrétne aj legislatívne opatrenia.

„Po prvé, už dnes je potrebné pripraviť legislatívny rámec na prácu v skrátenom pracovnom čase – ‚kurzarbeit‘, ako je to v Nemecku a iných krajinách, aby podniky nemuseli prepúšťať ľudí, ale mohli ich nechať pracovať, a aby štát vykryl prípadné finančné straty,“ uviedol bývalý prezident. V prípade straty práce vzniká podľa neho pre ľudí obrovský problém.

Zároveň je podľa neho potrebné pripraviť prepusteným ľuďom reálnu rekvalifikáciu. Uviedol, že podľa portálu ponúkajúceho voľné miesta bolo v Košiciach tento rok 12-tisíc voľných pracovných miest. Neobsadené miesta zahŕňajú oblasť informačnej techniky, programátorov do výroby či montérov.

„My potrebujeme automaticky, keď človek príde o miesto, pripraviť preňho skutočnú rekvalifikáciu. Nie administratívnu budovu, kde ľudia budú sedieť a niekto im bude hovoriť, ako sa majú motivovať v živote, ale skutočnú fabriku na reálne preškoľovanie podľa požiadaviek praxe,“ konštatoval.

V čom vidí zlyhanie: Kiska uviedol, že v košickom U. S. Steel už prišlo o prácu tento rok 1400 ľudí, pričom plánované zníženie stavu zamestnancov do roku 2021 je o 2500.

„Kríza postihuje nielen U. S. Steel, ale valí sa na celú našu krajinu, no tu už prepukla naplno,“ povedal.

Vládu obvinil, že zlyháva. Konštatoval, že sú aj objektívne dôvody problémov, ako je prepad ceny ocele, americko-čínska obchodná vojna i celkové znižovanie objednávok.

„Na druhej strane treba povedať, že vláda dala tomuto podniku opakovane finančnú podporu. Ak mu dala podporu, tak má právo klásť aj nepríjemné otázky: čo sa stalo, že sa vyviezla viac ako miliarda eur zisku zo Slovenska preč, prečo sa neinvestovalo strategicky do rozvoja fabriky, a prečo fabrika nie je pripravená na takéto obdobie?“ vyhlásil.

Premiérova odpoveď: Pellegrini reagoval, že Kiska mohol vo funkcii prezidenta priložiť ruku k spoločnému dielu a prispieť konkrétnymi činmi k riešeniu situácie v továrni.

„To by však počas svojej návštevy USA musel navštíviť centrálu tejto spoločnosti v Pittsburghu alebo nastoliť tento problém na stretnutiach na najvyššej úrovni, ktoré sa nikdy neuskutočnili. Pán Kiska totiž pred týmito štátnickými povinnosťami uprednostnil návštevu Facebooku a iné osobné priority, ktorým podriadil aj program cesty v USA,“ vyhlásil premiér. (tasr)

Zdieľať

Premiér Pellegrini sa stretol s predstaviteľmi zamestnávateľských zväzov, debatovali o spomalení ekonomického rastu. „Už zajtra zverejní ministerstvo hospodárstva akčný plán na podporu slovenskej ekonomiky a slovenského priemyslu,“ rečnil Pellegrini.

Za jeden z najvážnejších problémov označili na stretnutí slabú predvídateľnosť podnikateľského prostredia.

„Slovenský legislatívny proces je koncipovaný tak, že nielen vláda, ale aj parlament má svoju legislatívnu právomoc a rokovací poriadok umožňuje prijať zásadné zmeny v zásadných zákonoch tejto krajiny v priebehu dvoch mesiacov,“ povedal Pellegrini.

Aktuálne sa debatuje napríklad aj o minimálnej mzde.

„Veľkou témou bola síce minimálna mzda, ale ani jeden z predstaviteľov slovenských zamestnávateľov nemal problém s minimálnou mzdou ako takou,“ povedal Pellegrini, podľa ktorého je problém skôr v desiatkach iných zákonov, ktoré sú s minimálnou mzdou previazané.

Zdieľať

Ceny ropy dnes obnovili rast. Obchodníci vyhodnocujú riziká, ktoré prináša výpadok dodávok zo Saudskej Arábie po víkendovom útoku dronmi na jej ropnú infraštruktúru. Brent pridával pred 17:00 1,5 percenta na 64,14 dolára. (reuters)