Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Čo ukázali neskartované dokumenty: Kaliňákova súťaž za 15 miliónov bola predražená o približne 5 miliónov

Denisa Saková a Robert Kaliňák. Foto – TASR
Denisa Saková a Robert Kaliňák. Foto – TASR

Skúmali sme, či obvinenia prokurátora Špirka voči Kaliňákovi môžu mať reálny základ. Dodávky od firmy Tempest sme porovnali s trhovými cenami okolo roku 2010 a objavil sa komfortný priestor na zisk dodávateľa aj štedré úplatky.

Podozrenie z úplatkov pri dodávke a inštalácii častí počítačovej siete od firmy Tempest ministerstvu vnútra v rokoch 2010 až 2012 prvý raz spomenul vo svojom vystúpení v marci prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry Vasiľ Špirko. Rozprával o podieloch pre „Roba a Jana“, o ich kamarátovi „Milanovi“, či človeku s prezývkou „Peňaženka“, ktorý napokon organizoval pranie úplatkov.

Ide o jedno z najvážnejších podozrení z korupcie, ktoré sa netýka len bývalého ministra vnútra a bývalého ministra financií. Ide v ňom aj o povesť súčasnej ministerky vnútra Denisy Sakovej, ktorá už vtedy viedla IT sekciu ministerstva vnútra.

V spolupráci s IT špecialistami sme preto preštudovali všetky dostupné zmluvy, faktúry, cenníky a súťažné dokumenty týkajúce sa podozrivej dodávky. Výsledok je zistenie, že táto zákazka za 15 miliónov eur bola predražená tak, že v nej bol priestor na úplatky za približne 5 miliónov eur.

Najmenej o tretinu boli predražené dodávky hardvéru, ktoré tvorili väčšinu kontraktu. Lepšie to nebolo ani pri nákladoch na práce za 1,5 milióna eur pri inštalácii nakúpených komponentov.

Mnoho okolností navyše nahráva podozreniu zo Špirkovho vyšetrovania, že predraženie nebolo dôsledkom neschopnosti Kaliňáka, Sakovej ani ďalších úradníkov, ale že tender bol od začiatku manipulovaný. Firma Tempest vyhrala v takzvanej užšej súťaži s ponukou cien, ktoré mohli o desiatky percent bez akýchkoľvek problémov prebiť desiatky menších aj väčších slovenských IT firiem.

Tempest aj ostatní úplatky opakovane odmietli.

Predraženie hardvéru bolo v prvej zmluve o 30 až 60 percent

Súťažné podmienky, ktoré možní dodávatelia v roku 2009 videli v užšej súťaži, sa nezachovali. Ministerstvo tvrdí, že ich skartovalo. Ani Úrad pre verejné obstarávanie k tomu nemá dokumentáciu. Dochovalo sa len takzvané predbežné oznámenie, ktoré hovorilo o dodávke siete postavenej zo súčiastok od americkej firmy Cisco, ale pripúšťalo aj „ekvivalentné riešenie“ od iných výrobcov.

Faktom je, že vyhral Tempest s ponukou zariadení od Cisca. Táto americká firma bola už vtedy globálny líder v sieťových technológiách. Doteraz je svetová jednotka, nebýva však najlacnejšia.

Aj keď pripustíme, že dodávatelia technológií od iných výrobcov sa o kontrakt nezaujímali, problémom je cena, s ktorou prišiel Tempest vo svojej ponuke.   

Ceny uvedené v rámcovej zmluve, vďaka ktorým Tempest vyhral v roku 2010 súťaž na dodávku sieťových zariadení a komponentov, boli v priemere na úrovni cenníkových cien firmy Cisco. To znamená, že boli prakticky najvyššie možné.

Americká firma svojim zákazníkom nepredáva hardvér za cenníkové ceny, ale robí to cez sprostredkovateľov a vždy so zľavou v desiatkach percent. Cenníkové ceny sú teda pre dodávateľov zariadení od Cisca niečo ako strop, každý lokálny obchodný partner Cisca dokáže nakupovať od Cisca oveľa lacnejšie.  

Veľkosť bežných zliav oproti cenníkovým cenám a pomery na trhu sme konzultovali s dvoma dlhoročnými špecialistami na kúpu a montáž počítačových sietí a ich komponentov.

Peter Vágner je IT špecialista v bankovom sektore, ktorý momentálne pracuje vo Viedni pre finančnú skupinu pôsobiacu v celej strednej Európe. Hovorí, že zľavy sú „od 20 do 30 a viac percent z cenníkovej ceny“.

IT odborník na hardvér Peter Mihálik z firmy Bonet Systems je konkrétnejší. Tvrdí, že zľavy pri obchodoch v stovkách tisíc eur sa pohybujú až do 60 percent z cien v GPL cenníku. GPL (Global Price List) je skratka, ktorú Cisco používa na označenie svojho cenníka platného celosvetovo pre všetkých jeho partnerov.

„Na Slovensku, v Nemecku, Rakúsku a v Českej republike je pomerne

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Jedna stena musí ísť preč. Hygienici spresňujú pravidlá pre terasy a podniky riešia, či tam ešte bude dosť teplo

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Terasy reštaurácií, ktoré tam chcú podávať jedlo, budú musieť mať od piatka najmenej jednu stenu odkrytú. Upravuje to nová vyhláška hygienikov, ktorá tentoraz už jednoznačne deklaruje, že čiastočná ochrana pred poveternostnými podmienkami je povolená.

Minúta po minúte

Rakúsko patrí spoločne s Českom a Slovinskom medzi krajiny, ktoré chcú strediská otvoriť. Švajčiarske strediská sú už otvorené. Taliansko a Nemecko sú proti, obávajú sa totiž, že nový koronavírus sa môže v strediskách rýchlo šíriť.

Kto je proti: Denník Salzburger Nachrichten pripomína, že nemecká kancelárka Angela Merkelová požaduje zatvorenie všetkých lyžiarskych stredísk v Európe, aby sa pandémia dostala pod kontrolu. Podporujú to aj Taliansko a Francúzsko.

Takisto maďarský premiér Viktor Orbán vyzval v piatok Maďarov, aby si nerezervovali zahraničné lyžovačky. Dodal, že nebude nikomu brániť, ale tí, ktorí vycestujú, musia pri návrate počítať s prísnymi kontrolami a karanténou. Prvá vlna pandémie bola podľa neho spojená s viacerými ohniskami nákazy v lyžiarskych strediskách, preto budú teraz platiť prísne pravidlá.

Kto je za: Okrem Rakúska nechcú lyžiarske strediská zatvárať ani ďalšie krajiny na čele so Švajčiarskom, kde sa už lyžuje. Otvoriť chcú však napríklad aj Česko, Slovinsko či Španielsko.

Rakúsko chce spustiť lyžiarske strediská po tom, ako sa spomalí šírenie nového koronavírusu, uvádza sa na stránke vlády. Na to nepotrebuje žiadnu dohodu s inými krajinami. Podobne ako v lete sa budú musieť počas zimnej sezóny dodržiavať rozsiahle preventívne a bezpečnostné opatrenia.

Napríklad Aprés Ski bary nebudú fungovať tak, ako sme ich poznali. Konzumácia jedla a nápojov bude zrejme povolená len vonku. Pri státí v rade na lanovkách alebo v reštauráciách sa bude musieť dodržovať odstup minimálne jeden meter. Okrem toho budú ľudia v kabínkach alebo lokáloch musieť mať prekryté ústa a nos rúškom alebo inak. Maximálny počet osôb na kabínku nie je stanovený, lanovky sú považované za verejný dopravný prostriedok a platia pre ne rovnaké predpisy ako napríklad vo viedenskom metre.

Slovensko zatiaľ neprijalo jednoznačné stanovisko, minister cestovného ruchu Andrej Doležal hľadá spôsob, ako strediská otvoriť, podporu vlády však nemá istú.

Británia sa chystá podľa Financial Times na budúci týždeň schváliť vakcínu spoločností BioNTech a Pfizer proti koronavírusu a jej dodávky sa začnú len pár hodín po schválení.

Premiér Johnson vymenoval námestníka ministra obchodu Nadhima Zahawiho za člena vlády zodpovedného za očkovanie proti covidu-19. Premiérov krok sa chápe ako znamenie, že britská vláda pripravuje program hromadného očkovania v najbližších dňoch. (ft, čtk)

Erik Tomáš (Hlas) kritizuje ministra Krajniaka, že ako opozičný politik hlasoval za takzvané obedy zadarmo a teraz ich ruší. „Skupina 510-tisíc detí, ktorí mali na tieto obedy nárok, sa zúži len na 61-tisíc detí rodičov v hmotnej núdzi,“ povedal Tomáš.

Krajniak reaguje, že zvýšili príspevok na stravovanie dieťaťa na sumu 1,30 eura za jeden obed. Rodičom, ktorí majú na príspevok nárok, dali podľa Krajniaka slobodnú voľbu – či dieťa posielať do školskej jedálne, alebo mu zabezpečiť obed inde.

Novela, ktorú v novembra schválil parlament, má byť účinná od budúceho školského roka.

Veľká Británia očakáva na prelome rokov v dôsledku brexitu problémy s dodávkami niektorých potravín z EÚ: môže ísť napríklad konzervované paradajky, olivy, víno či detskú výživu. Môže to aj zvýšiť ceny, ale Británia nebude mať problém so základnými potravinami, povedal Dominic Goudie z britského združenia výrobcov potravín a nápojov.

Nedostatok skladovacích priestorov počas vianočnej sezóny, ktorá tento rok prebieha v čase, keď sa Británia chystá opustiť jednotný trh EÚ, vystavuje krajinu riziku nedostatku niektorých potravinárskych výrobkov.

Do konca prechodného obdobia zostáva len 5 týždňov. Veľkí výrobcovia a priemyselné skupiny varujú, že skladová kapacita potravinárskeho dodávateľského reťazca je na vrchole a ďalšie šoky nezvládne.

Spoločnosť Unilever, výrobca zmrzliny Ben & Jerry či majonézy Hellmann’s, uviedla, že si vytvára zásoby kľúčových produktov, ale jej „sklady sú už úplne plné“. Rovnako je na tom jej konkurent Nestlé, pre ktorého je aktuálne prioritou udržať dodávky produktov do Veľkej Británie, pretože rokovania medzi Londýnom a Bruselom o obchodnej dohode uviazli na mŕtvom bode.

V tomto „rušnom období roka“ je však vytváranie zásob ťažké, upozornil švajčiarsky potravinársky gigant Nestlé. „Flexibilita, ktorú sme mali v marci, keď sme reagovali na požiadavky spojené s ochorením COVID-19 v oblasti presunu zásob, v tomto ročnom období neexistuje,“ skonštatoval Unilever. „Potrebujeme, aby vlády na oboch stranách urobili všetko, čo je potrebné, aby prístavy a cesty zostali otvorené pre plynulé zásobovanie.“

Firmy a dokonca aj britskí ministri varovali pred možným narušením dodávok od budúceho roka pre dlhé rady nákladných vozidiel na hraniciach bez ohľadu na to, či sa podarí dosiahnuť obchodnú dohodu alebo nie.

Problém je v tom, že k odchodu Británie z európskeho trhu dochádza v tom najhoršom možnom čase, keď vianočný tovar zaberá úložný priestor v skladoch.

Podľa ľudí z britského potravinárskeho priemyslu je pravdepodobné, že nastanú problémy s dodávkami niektorých kľúčových výrobkov z EÚ. Veľká Británia dováža z kontinentu množstvo produktov – od konzervovaných paradajok cez olivy po víno a detskú výživu.

Ďalej sa domnievajú, že aj v prípade dohody o obchode s EÚ sa ceny niektorých potravín v Británii pravdepodobne zvýšia.

Firmy na ostrovoch sa snažia prijať ďalších pracovníkov v oblasti logistiky, aby zabezpečili, že prístavy budú schopné čeliť zvýšenému dopytu po vykládke a skladovaní zásob. A veľké koncerny ako Unilever posilňujú výrobu v Británii.

„No najväčšie obavy vyvoláva obmedzená skladovacia kapacita, najmä nedostatok potravinovo bezpečných skladov,“ uviedol Dominic Goudie z britského združenia výrobcov potravín a nápojov. Británii síce „nedôjde základné jedlo“, ale podľa neho môže dôjsť k sporadickému nedostatku určitých výrobkov a značiek.

Viac ako štyri roky po tom, čo Veľká Británia v referende rozhodla o odchode z EÚ, do ktorej vstúpila v roku 1973, obe strany stále nedosiahli dohodu o budúcich obchodných vzťahoch. (tasr)

Vývoj čínskeho dopravného lietadla C919 je na konci a miestny úrad pre civilné letectvo sleduje posledné skúšobné lety. Informoval o tom štátny výrobca lietadiel Commercial Aircraft Corp of China.

Prvé veľké dopravné lietadlo vyvinuté v Číne má na trhu dopravných lietadiel, ktoré majú okolo 150 miest, konkurovať Airbusu A320 a Boeingu 737.

Firma ráta s tým, že lietadlo C919 získa osvedčenie letovej spôsobilosti na budúci rok. (čtk)

Čína od januára zakáže dovoz všetkého odpadového materiálu, čím vyvrcholí trojročný proces postupnej redukcie prijímania odpadu zo zahraničia. Krajina od 80. rokov dovážala pevný odpad, ktorý miestne spoločnosti čistili, drvili a premieňali na surový materiál pre tamojší priemysel.

Čína bola roky najväčším importérom odpadu na svete, čo často viedlo k znečisteniu životného prostredia, keď sa dané materiály nedali recyklovať alebo patrične spracovať.

Vláda v Pekingu však v roku 2018 začala zatvárať dvere pred zahraničným odpadom, čo vo vývozných krajinách spôsobilo jeho hromadenie.

Čína odvtedy vo zvyšujúcej sa miere zakazuje import rôznych druhov plastu, autodielov, papiera, textilu, dreva a kovu. Od 1. januára 2021 zakáže dovoz všetkých druhov odpadu. (afp, tasr)

Akcie v USA zakončili skrátený týždeň rastom, index Nasdaq sa dokonca vyšplhal na doterajšie maximum. Akciovému trhu pomáhala nádej na ekonomické oživenie v budúcom roku vďaka správam o vakcíne proti koronavírusu, ktoré prevážili nad údajmi o rastúcom počte nakazených. (reuters)

Minister pôdohospodárstva Ján Mičovský nečakane odvolal riaditeľa štátneho podniku Lesy SR Mateja Vigodu. Ministerstvo tvrdí, že chce „zdynamizovanie transformačných procesov a nastavenie účinnej obchodnej politiky“.

Vigoda viedol štátne lesy len od jari, najprv ako dočasne poverený riaditeľ, potom riadne vymenovaný. Novým dočasne povereným riaditeľom bude Tomáš Čuka, ktorý viedol odštepný závod v Leviciach.

„Rozhodnutie pána ministra plne rešpektujem,“ reagoval na odvolanie Vigoda. „Je mi ľúto, že som nemohol naplniť svoje plány reorganizácie štátneho podniku, s ktorými som vyhral výberové konanie. Toto náhle rozhodnutie prichádza v čase rozbehnutých transformačných procesov a nastavovania novej obchodnej politiky, ktorá mala zabezpečiť korektné dodávateľsko-odberateľské vzťahy, a predovšetkým naštartovať procesy lesného hospodárenia aj smerom k mimo produkčným funkciám lesa.“

Lesy SR spravujú približne polovicu lesov na Slovensku.

Euro dnes voči doláru vystúpilo na najvyššie úrovne od prelomu augusta a septembra, americký dolár bol, naopak, ku košu mien najnižšie za takmer tri mesiace.

  • Dolárový index, ktorý sleduje výkon dolára voči košu šiestich popredných mien, strácal o 17.25 SEČ 0,2 % na 91,77 bodu.
  • Európska mena sa posilňovala voči doláru o 0,4 % na 1,1955 USD.

Dolár tento mesiac klesol už o viac než 2,2 %. Nálada na globálnom trhu sa zlepšila po volebnom víťazstve Joea Bidena a po správach o pokroku vakcín proti covidu-19, čo znížilo dopyt po bezpečných menách.

Investori po priaznivých správach z Číny uprednostňujú meny krajín, ktoré obchodujú s komoditami, na čele s austrálskym dolárom. (čtk, e)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať