Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Čo ukázali neskartované dokumenty: Kaliňákova súťaž za 15 miliónov bola predražená o približne 5 miliónov

Denisa Saková a Robert Kaliňák. Foto – TASR
Denisa Saková a Robert Kaliňák. Foto – TASR

Skúmali sme, či obvinenia prokurátora Špirka voči Kaliňákovi môžu mať reálny základ. Dodávky od firmy Tempest sme porovnali s trhovými cenami okolo roku 2010 a objavil sa komfortný priestor na zisk dodávateľa aj štedré úplatky.

Podozrenie z úplatkov pri dodávke a inštalácii častí počítačovej siete od firmy Tempest ministerstvu vnútra v rokoch 2010 až 2012 prvý raz spomenul vo svojom vystúpení v marci prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry Vasiľ Špirko. Rozprával o podieloch pre „Roba a Jana“, o ich kamarátovi „Milanovi“, či človeku s prezývkou „Peňaženka“, ktorý napokon organizoval pranie úplatkov.

Ide o jedno z najvážnejších podozrení z korupcie, ktoré sa netýka len bývalého ministra vnútra a bývalého ministra financií. Ide v ňom aj o povesť súčasnej ministerky vnútra Denisy Sakovej, ktorá už vtedy viedla IT sekciu ministerstva vnútra.

V spolupráci s IT špecialistami sme preto preštudovali všetky dostupné zmluvy, faktúry, cenníky a súťažné dokumenty týkajúce sa podozrivej dodávky. Výsledok je zistenie, že táto zákazka za 15 miliónov eur bola predražená tak, že v nej bol priestor na úplatky za približne 5 miliónov eur.

Najmenej o tretinu boli predražené dodávky hardvéru, ktoré tvorili väčšinu kontraktu. Lepšie to nebolo ani pri nákladoch na práce za 1,5 milióna eur pri inštalácii nakúpených komponentov.

Mnoho okolností navyše nahráva podozreniu zo Špirkovho vyšetrovania, že predraženie nebolo dôsledkom neschopnosti Kaliňáka, Sakovej ani ďalších úradníkov, ale že tender bol od začiatku manipulovaný. Firma Tempest vyhrala v takzvanej užšej súťaži s ponukou cien, ktoré mohli o desiatky percent bez akýchkoľvek problémov prebiť desiatky menších aj väčších slovenských IT firiem.

Tempest aj ostatní úplatky opakovane odmietli.

Predraženie hardvéru bolo v prvej zmluve o 30 až 60 percent

Súťažné podmienky, ktoré možní dodávatelia v roku 2009 videli v užšej súťaži, sa nezachovali. Ministerstvo tvrdí, že ich skartovalo. Ani Úrad pre verejné obstarávanie k tomu nemá dokumentáciu. Dochovalo sa len takzvané predbežné oznámenie, ktoré hovorilo o dodávke siete postavenej zo súčiastok od americkej firmy Cisco, ale pripúšťalo aj „ekvivalentné riešenie“ od iných výrobcov.

Faktom je, že vyhral Tempest s ponukou zariadení od Cisca. Táto americká firma bola už vtedy globálny líder v sieťových technológiách. Doteraz je svetová jednotka, nebýva však najlacnejšia.

Aj keď pripustíme, že dodávatelia technológií od iných výrobcov sa o kontrakt nezaujímali, problémom je cena, s ktorou prišiel Tempest vo svojej ponuke.   

Ceny uvedené v rámcovej zmluve, vďaka ktorým Tempest vyhral v roku 2010 súťaž na dodávku sieťových zariadení a komponentov, boli v priemere na úrovni cenníkových cien firmy Cisco. To znamená, že boli prakticky najvyššie možné.

Americká firma svojim zákazníkom nepredáva hardvér za cenníkové ceny, ale robí to cez sprostredkovateľov a vždy so zľavou v desiatkach percent. Cenníkové ceny sú teda pre dodávateľov zariadení od Cisca niečo ako strop, každý lokálny obchodný partner Cisca dokáže nakupovať od Cisca oveľa lacnejšie.  

Veľkosť bežných zliav oproti cenníkovým cenám a pomery na trhu sme konzultovali s dvoma dlhoročnými špecialistami na kúpu a montáž počítačových sietí a ich komponentov.

Peter Vágner je IT špecialista v bankovom sektore, ktorý momentálne pracuje vo Viedni pre finančnú skupinu pôsobiacu v celej strednej Európe. Hovorí, že zľavy sú „od 20 do 30 a viac percent z cenníkovej ceny“.

IT odborník na hardvér Peter Mihálik z firmy Bonet Systems je konkrétnejší. Tvrdí, že zľavy pri obchodoch v stovkách tisíc eur sa pohybujú až do 60 percent z cien v GPL cenníku. GPL (Global Price List) je skratka, ktorú Cisco používa na označenie svojho cenníka platného celosvetovo pre všetkých jeho partnerov.

„Na Slovensku, v Nemecku, Rakúsku a v Českej republike je pomerne

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Humenskú bitku politici neukončili. Chemes mal Nexisu povoliť vlastnú výrobu energií v októbri, dodnes sa nedohodli

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Spor medzi humenskými firmami Nexis a Chemes dodnes sčasti pretrváva. Dohoda, ktorú pomohol vyrokovať šéf parlamentného výboru pre hospodárstvo Peter Kremský, nie je ani po takmer roku celkom naplnená, Nexis si zatiaľ nemôže vyrábať vlastné energie.

Minúta po minúte

Od 19. apríla by sa mohli otvoriť všetky prevádzky, v ktorých nebude nutné dať si dole respirátor

Od 19. apríla by sa mohli otvoriť všetky prevádzky, v ktorých nebude nutné dať si dole respirátor. Platiť však bude obmedzenie na počet ľudí na meter štvorcový. Podľa premiéra Hegera by to mohlo byť pre ľudí zrozumiteľnejšie ako doteraz.

„Toto by malo byť hlavné pravidlo. Ak vieme zaručiť, že je to prevádzka, kde si nemusíte dávať dole respirátor, čiže budete ho mať na nose a ústach, tak tie môžeme otvoriť,“ povedal k zmene covid automatu.

Presné detaily by mali byť známe v stredu, premiér nechcel konkrétne špecifikovať prevádzky, ktoré budú otvorené. Naznačil však, že nebude problém otvoriť kaderníctva či nechtové štúdiá aj obchody.

Sme rodina podľa Borisa Kollára zahlasuje za jednorazový odškodňovací detský príspevok, ktorý navrhuje Hlas. „V niektorých prípadoch kľudne aj poruším koaličnú zmluvu. Rodiny boli decimované, matky museli byť doma s deťmi. Nejakú jednorazovú dávku im musíme dať,“ povedal v RTVS.

Vláda zmení a zjednoduší covid automat a chystá uvoľnenie opatrení od 19. apríla, povedal ďalej Kollár. Detaily však podľa neho predstaví premiér Eduard Heger. „Mne to neprináleží,“ dodal.

Francúzsky parlament chce zakázať krátke vnútroštátne lety nahraditeľné vlakom a táto súčasť klimatického zákona už prešla prvých čítaním. Dotkne sa najmä spojov medzi Parížom a Nantes či Lyonom a Bordeaux. Výnimku by mali lety, na ktoré nadväzuje ďalší spoj.

Dohovor pre klímu pôvodne navrhoval štvorhodinovú hranicu pre alternatívne vlakové spojenie, minister dopravy nakoniec zvolil hranicu dvoch a pol hodín. Proti zákonu sa postavilo niekoľko zákonodarcov zvolených za regióny v okolí mesta Toulouse, kde sídli výrobca lietadiel Airbus. (čtk)

Saudi Aramco predá za 12,4 miliardy dolárov podiel vo svojej firme pre správu ropovodov investorskej skupine vedenej EIG. Ide o jednu z najväčších svetových transakcií v oblasti energetickej infraštruktúry.

Podľa agentúry Bloomberg je dohoda súčasťou snahy Saudskej Arábie otvoriť sa zahraničným investíciám a použiť peniaze na diverzifikáciu svojej ekonomiky.

Podrobnosti o transakcii

  • Skupina na čele s EIG v novovytvorenej firme Aramco Oil Pipelines Company získa 49-percentný podiel a právo vyberať 25 rokov poplatky za ropu.
  • Saudi Aramco bude potrubie aj naďalej vlastniť.
  • Celková hodnota Aramco Oil Pipelines Company predstavuje 25,3 miliardy dolárov.

Úbytok aktív obriej štátnej energetickej spoločnosti, ktorá je najväčšou ropnou firmou na svete, jej pomáha udržiavať výplatu akcionárom a poskytuje prostriedky na investície do ropných polí a rafinérskych projektov.

Vlani Saudi Aramco vyplatila dividendu 75 miliárd dolárov, najväčšiu akú kedy akcionárom odovzdala firma obchodovaná na burze. Väčšina sumy odišla štátu.

Saudi Aramco získala v roku 2019 vstupom na burzu za menej než dve percentá svojich akcií 25,6 miliardy dolárov. Trhovou hodnotou sa stala treťou najväčšou firmou na svete za Applom a Microsoftom. Najziskovejší podnik na svete zabezpečuje zhruba 12 % svetovej produkcie ropy.

EIG sídli vo Washingtone a na celom svete vlastní energetické aktíva za 22 miliárd dolárov. (čtk)

Chorvátsko chce ešte pred letnou sezónou urýchlene zaočkovať zamestnancov v oblasti cestovného ruchu. V polovici apríla sa začína očkovanie zamestnancov, ktorí prichádzajú do priameho kontaktu s hosťami.

Uviedol to chorvátsky denník Jutarnji List s odvolaním sa na plány vlády. Podľa správy denníka má očkovanie zamestnancov v oblasti cestovného ruchu absolútnu prioritu, ktorá má umožniť štart turistickej sezóny.

Po tom, čo boli zaočkovaní ľudia nad 65 rokov a chronicky chorí, prídu na rad zamestnanci v cestovnom ruchu, uviedol denník.

Najprv by sa mali zaočkovať zamestnanci hotelov a kempov, prevádzkovatelia súkromného ubytovania, rovnako ako zamestnanci barov a reštaurácií, potom by mal prísť na rad administratívny personál.

Podľa ministerky cestového ruchu Nikoliny Brnjacovej by sa malo zaočkovať okolo 68-tisíc zamestnancov v cestovnom ruchu. V tom však nie sú započítaní sezónni zamestnanci.

Ministerka je podľa predchádzajúcich vyjadrení optimistická, pokiaľ ide o blížiacu sa letnú sezónu. V prípade dobrej epidemiologickej situácie počíta s lepšími číslami ako vlani, pričom uviedla, že s rokom 2020 bola „relatívne spokojná“.

V minulom roku klesol počet návštevníkov Chorvátska v porovnaní s rekordným rokom 2019 o 64 %. Príjmy odvetvia generované zahraničnými turistami medziročne padli o 54 % na 4,8 miliardy eur. (tasr)

Britská verejnosť môže začať uvažovať o rezervácii letných dovoleniek v zahraničí. Vyhlásil to minister dopravy Grant Shapps po tom, ako vláda odhalila niektoré detaily svojho nového globálneho cestovného semaforu.

„Nevravím ľuďom, že by si nemali rezervovať dovolenky,“ povedal Shapps v piatok pre Sky News s tým, že prvýkrát po mesiacoch to nemusí hovoriť. Zároveň pripomenul, že stále existujú riziká spojené s novým koronavírusom.

„Prvýkrát môžu ľudia začať uvažovať o návšteve blízkych v zahraničí alebo možno o letných dovolenkách, ale robme to veľmi, veľmi opatrne, pretože nechceme návrat koronavírusu,“ povedal.

Letecké spoločnosti nový systém semaforov kritizujú. Nepáčia sa im platené PCR testy pre tých, ktorí prilietajú z krajín s nízkym rizikom. Obávajú sa, že mnohých cestujúcich odradia.

Británia začiatkom budúceho mesiaca potvrdí, či umožní obnovenie ciest do zahraničia od 17. mája. A uverejní aj zoznam krajín s červeným, oranžovým alebo zeleným svetlom na cestovnom semafore. (tasr)

Ľudia na Slovensku zrejme počas tohtoročnej Veľkej noci necestovali viac než vlani. Výdavky na pohonné látky podľa Poštovej banky klesli o 3 %, menej než minulý rok minuli aj na potraviny. Banka vychádzala z dát o svojich klientoch.

Cena benzínu bola tento rok oproti vlaňajšku pritom vyššia, ako ukazujú dáta štatistického úradu. Benzín natural 95 stál v týždni končiacom sa Veľkou nocou vlani 1,12 eura za liter, tento rok 1,35 eura.

Banka hovorí, že oproti predpandemickému roku 2019 boli vlani výdavky na pohonné látky nižšie o 30 %, tento rok sa ešte znížili o 3 %. Na potraviny, naopak, stúpli v minulom roku medziročne o 25 %, tento rok však už klesli (oproti roku 2019 boli vyššie len o 14 %). (tasr, e)

Čínsky štátny regulačný úrad udelil internetovému predajcovi Alibaba pokutu v prepočte 2,3 miliardy eur za zneužívanie dominantného postavenia. Suma predstavuje zhruba 4 % tržieb za rok 2019. Alibaba je v hľadáčiku pekinských úradov od konca vlaňajška.

O pokute informovala agentúra Reuters s odvolaním na čínske médiá. Alibaba vo vyhlásení na sociálnej sieti Weibo uviedla, že rozhodnutie úradu „akceptovala“ a podriadi sa mu.

Na Alibabu a jej finančnú dcérsku spoločnosť Ant Group sa úrady zameriavajú po tom, čo zakladateľ Jack Ma v prejave ostro kritizoval čínsky regulačný systém. Regulátori už výrazne zakročili proti Ant a prinútili firmu podniknúť zmeny, ktoré vážne ohrozujú jej výhľad.

Čo teraz tvrdia regulátori o Alibabe

  • Štátny úrad konštatoval, že vyšetrovanie spustené v decembri prišlo k záveru, že spoločnosť Alibaba „zneužívala svoje dominantné postavenie na trhu“ od roku 2015.
  • Firmám, ktoré prostredníctvom nej predávali tovar, bránila v používaní iných platforiem.
  • Úrad tiež uviedol, že internetový predajca porušuje protimonopolný zákon tým, že bráni voľnému obehu tovarov a porušuje obchodné záujmy predajcov. (čtk)

Maltská vláda chce prilákať v lete turistov na vreckové. Najväčší príspevok, 200 eur na osobu, dostanú turisti, ktorí si objednajú aspoň trojdenný pobyt v 5-hviezdičkovom hoteli. Cestovný ruch tvoril 27 % výkonu maltskej ekonomiky.

Rozpočet programu je obmedzený. Hotely sa musia do vládneho programu prihlásiť a vreckové budú spolufinancovať. Vláda na program vyhradila zatiaľ 3,5 milióna eur a nie je jasné, či rozpočet po vyčerpaní peňazí zvýši.

  • Program počíta aj s príspevkom 150 eur pre turistov ubytovaných v 4-hviezdičkovom hoteli a 100 eur v 3-hviezdičkovom.
  • Podporu dostanú len návštevníci, ktorí si naplánujú pobyt od 1. júna.
  • 10-percentný bonus vyplatia turistom, ktorí sa rozhodnú ubytovať mimo hlavného ostrova.

V roku 2019 navštívilo súostrovie 2,7 milióna cestujúcich, vlani sa však turizmus prepadol o 80 %. Vláda podobne ako dalšie štáty na juhu Európy podporuje zavedenie očkovacích certifikátov EÚ. Nalákať chce však aj turistov z Británie, ktorí tvoria tretiu najväčšiu skupinu zahraničných návštevníkov.

Úrady poukazujú na to, že vyše 40 % obyvateľov Malty dostalo aspoň jednu dávku vakcíny proti covidu-19, čo je jeden z najvyšších údajov v EÚ. (čtk)

Primátor Matúš Vallo sa pre neochotu štátu finančne pomôcť bratislavskej MHD obráti na Európsku komisiu. Podľa primátora štát diskriminuje dopravný podnik mesta oproti iným dopravcom, ktorým výpadky pre pandémiu vykryje.

Vallo verí, že EÚ potvrdí, že postup vlády je v rozpore so schválenými schémami pomoci.

K plánovanému štrajku odborov dopravného podniku tvrdí, že „nemôže prijať argumentáciu ministerstva financií, že Bratislava je bohaté mesto a tento výpadok zvládne sanovať z vlastného rozpočtu.“

„Odborárov som opakovane informoval, že mesto bude aj naďalej sanovať výpadky príjmov v takej miere, aby sa predišlo hromadnému prepúšťaniu,“ dodal primátor.

Celé stanovisko primátora Bratislava Matúša Valla k ohlásenému štrajku:

„Odborové organizácie Dopravného podniku Bratislava (DPB) dnes ohlásili štrajk na pondelok 12.4., ktorý na hodinu medzi 8 a 9 hodinou ráno môže de facto vypnúť MHD pre tisíce obyvateľov hlavného mesta. Dôvodom štrajku je, že Vláda SR aj naďalej odmieta poskytnúť bratislavskému DPB finančnú kompenzáciu za výpadky kvôli korone a zamestnanci DPB sa obávajú hromadného prepúšťania. Deje sa tak napriek tomu, že aj podľa schémy schválenej Európskou komisiou by DPB mohol túto pomoc čerpať rovnako, ako ju dnes môžu čerpať súkromní poskytovatelia verejnej dopravy.

Od apríla 2020, kedy sa schválila prvá schéma štátnej pomoci, rokujeme s vládou, aby táto finančná pomoc bola dostupná aj pre bratislavský DPB, ktorý za normálnych okolností denne prepraví 300 tisíc obyvateľov a návštevníkov mesta. Výpadky tržieb v dôsledku krízy sú už pre DPB aj pre mesto Bratislava neúnosné, keďže od marca 2020 dodnes dosahujú sumu 25 miliónov eur. Je mi veľmi ľúto, že napriek doterajšej veľmi korektnej komunikácii s premiérom a bývalým ministrom financií Eduardom Hegerom, ani po dnešných rokovaniach vláda nezmenila postoj. Nemôžem prijať argumentáciu ministerstva financií, že Bratislava je bohaté mesto a tento výpadok zvládne sanovať z vlastného rozpočtu. Mohlo by sa to diať len na úkor iných funkcií a služieb mesta, ktoré poskytuje svojim obyvateľom. Považujeme za nespravodlivé a diskriminačné, že súkromné dopravné firmy v 54 mestách po celom Slovensku túto kompenzáciu čerpať môžu a 4 samosprávne dopravné podniky (v Bratislave, Košiciach, Prešove a Žiline) ju čerpať nemôžu. V tejto situácii považujem obavy zamestnancov DPB z hromadného prepúšťania za oprávnené, i keď sme ich opakovane uistili, že hromadné prepúšťanie nateraz nepripravujeme a stratu ešte stále sanujeme z vlastného rozpočtu mesta.

DPB aj mesto Bratislava sa snažili výpadky kvôli protiepidemiologickým opatreniam a znižovaniu mobility sanovať vo vlastnej réžii. Racionalizačnými opatreniami, vrátane zníženiu počtu administratívnych pracovníkov o 20%, redukciou prevádzkového režimu a úsporami cez verejné obstarávanie znížil DPB svoje náklady o 11 miliónov eur od začiatku pandémie. To na pokrytie výpadkov ale nestačí. Rozumiem, že pracovníci združení v odboroch sa boja o svoje pracovné miesta, a preto po skoro roku rokovaní s vládou teraz pristúpili k štrajku, aby vyvinuli na vládu tlak. V konečnom dôsledku však dopady štrajku najviac pocítia tisíce obyvateľov, pre ktorých počas jednej hodiny v rannej špičke nebude dostupná MHD a to ma veľmi mrzí.

Urobíme všetko preto, aby dôsledky nekonania vlády obyvatelia nášho mesta pocítili čo najmenej. Odborárov som opakovane informoval, že mesto bude aj naďalej sanovať výpadky príjmov v takej miere, aby sa predišlo hromadnému prepúšťaniu. V konečnom dôsledku to síce bude znamenať upustenie od niektorých iných projektov v meste, ale kvalitná a spoľahlivá verejná doprava je pre nás absolútnou prioritou. S odbormi rokujeme a dúfam, že uistenie, ktoré som im aj dnes dal presvedčí vodičov MHD, aby svojim, i keď oprávneným postojom, nespôsobili komplikácie pre tisícky cestujúcich v pondelok ráno.

Zároveň sa v krátkom čase obrátime na Európsku komisiu aby potvrdila, že postup vlády, kedy diskriminuje dopravný podnik mesta oproti iným dopravcom, je v rozpore so schválenými schémami pomoci. Verím, že nakoniec sa dopracujeme k spravodlivému prístupu vlády k hlavnému mestu našej krajiny.“

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať