Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Logo MediabrífingVyšla štúdia, ktorú budú mnohí nesprávne interpretovať. Napriek tomu je zaujímavá

Slovensko bolo súčasťou veľkého prieskumu o fungovaní médií v 37 krajinách.

Prihláste sa na odber newslettra MediaBrífing a dostanete každý piatok súhrn toho najdôležitejšieho o digitálnych médiách a žurnalistike.

Vo štvrtok bola zverejnená významná štúdia Digital News Report 2018, ktorú každý rok pripravuje Reuters Institute na Oxford University. Avšak skôr než si jej výsledky rozoberieme, je potrebné uviesť dve dôležité poznámky:

Po prvé, táto štúdia neprináša rebríček dôveryhodnosti médií, ako môžu niektorí mylne tvrdiť. Hoci sa autori v prieskume pýtali ľudí na to, ako dôverujú jednotlivým médiám, na výber neboli všetky relevantné značky a rozdiely medzi tými hodnotenými sú často štatisticky nerelevantné.

Po druhé, štúdia vychádza z osobných výpovedí respondentov. Tie sú však často nepresné. Ľudia si totiž o sebe neraz myslia niečo, čo meranie ich skutočného správania nepotvrdzuje. Aj preto napríklad môže štúdia tvrdiť, že ľudia najviac sledujú nejaké médiá, no reálne dáta čítanosti, sledovanosti a počúvanosti môžu byť diametrálne odlišné.

Ak budeme pamätať na tieto obmedzenia, môže byť Digital News Report užitočný zdroj informácií, ktorý nám umožňuje sledovať trendy v médiách a porovnávať rozdiely medzi krajinami. Štúdia totiž mapuje 37 krajín a ako jedna z mála zahŕňa aj Slovensko.

Analýza vychádza z prieskumu na 74-tisíc respondentoch. Slovensko je jej súčasťou druhý rok, oslovených bolo u nás 2006 ľudí cez online dotazník. Autori štúdie robili aj podrobnejšie zisťovanie s využitím tzv. focus groups, avšak len v USA, Británii, Nemecku a Brazílii.

Sociálne siete

V posledných rokoch boli sociálne siete stále populárnejším zdrojom informácií o svete okolo nás. To sa však trochu mení a prvýkrát došlo k poklesu. Môžu za to najmä zmeny algoritmu na Facebooku, úroveň online diskusií a v niektorých krajinách aj obavy z toho, že je stále ťažšie rozoznať pravdu od nezmyslov. Facebook sa navyše stal takým veľkým, že mnohí na ňom už veľmi nechcú zdieľať obsah – časť debaty sa tak presúva do četovacích aplikácií, kde sú len „skutoční priatelia“.

Facebook ako zdroj správ prvýkrát po rokoch klesol. Zdroj: DNR 2018
  • Vo väčšine krajín mierne klesol počet ľudí, ktorí vravia, že Facebook je pre nich zdrojom správ – v USA je pokles o 9 percentuálnych bodov, v Česku – naopak – namerali rekordný rast o 10 p. b.
  • Hoci v priemere správam dôveruje 44 % ľudí, správy zo sociálnych médií majú len 23-percentnú dôveru.
  • Aplikáciu WhatsApp používa ako zdroj správ v priemere 15 % ľudí (trikrát viac ako v roku 2014), omnoho viac je to v krajinách ako Malajzia (54 %) a Turecko (30 %), kde môže byť nebezpečné vyjadrovať svoje názory verejne. V krajinách, kde ľudia vyjadrujú obavy o svoju bezpečnosť, sú privátnejšie aplikácie vo všeobecnosti populárnejšie.
  • Snapchat sa stal dôležitým zdrojom správ po streľbe na škole na Floride, sekciu so správami Snapchat Discover používa v USA 17 % mladých vo veku 18-24 rokov, 13 % vo Francúzsku a 32 % v Nórsku.
  • Pokec je zdrojom správ pre 6 % ľudí na Slovensku. Spomedzi sociálnych sietí skončil na piatom mieste za Facebookom (51 %), YouTubom (23 %), Messengerom (14 %) a Googlom Plus (7 %). Dobieha ho Instagram (5 %).
  • Osobne považujem umiestnenie Googla Plus tak vysoko za chybu, ľudia si ho zrejme len pomýlili s Googlom ako takým.
Sociálne siete ako zdroj správ používajú najmä mladí, e-maily a priame návštevy stránok sú populárnejšie medzi staršími. Zdroj: DNR 2018

Platenie za obsah

Online reklama zostáva naďalej kľúčovým zdrojom príjmov pre médiá, väčšina vydavateľov si však uvedomuje, že nebude stačiť na pokrytie nákladov na kvalitnú žurnalistiku. Médiá preto pokračujú v snahe získavať predplatiteľov, podporovateľov a darcov. Vo svete každý rok pomaly stúpa počet ľudí, ktorí si platia za obsah na internete.

  • Najlepšie výsledky dosiahli škandinávske krajiny. Počet ľudí, ktorí si platia za novinárčinu, dosiahol v Nórsku 30 % (medziročne o 4 percentuálne body viac), vo Švédsku 26 % (+6) a 18 % vo Fínsku (+4). Tieto krajiny majú malý počet vydavateľov a väčšina z nich testuje rôzne formy spoplatnenia. „Na viac fragmentovaných trhoch v Európe vidíme malý nárast predplatiteľov, a to napriek rastúcim snahám spoplatniť nejaký online obsah.“
  • Celosvetový priemer je 14 %, na Slovensku niekedy za online obsah zaplatilo 11 %, v Česku 8 % respondentov.
  • Celosvetovo aj u nás sú za obsah zvyknutí platiť viac muži ako ženy.
Kde si ľudia platili za novinársky obsah na internete. Zdroj: DNR 2018

Dôvera v médiá

  • 44 % ľudí v priemere dôveruje správam, na Slovensku je to 34 %, v Česku 31 %. Najväčšiu dôveru majú ľudia vo Fínsku a v Portugalsku (62 %).
  • Najväčší pokles zaznamenali v Španielsku (–7), Poľsku (–5) a Rakúsku (–4).
  • Až 54 % ľudí znepokojuje chaos v tom, čo je pravda a čo nezmysel, najviac je to v Brazílii (85 %), Portugalsku (71 %) a Španielsku (69 %). Najmenšie znepokojenie pociťujú obyvatelia Nemecka (37 %), Slovenska (36 %), Dánska (36 %) a Holandska (30 %).
  • Prvýkrát sa autori Digital News Report pýtali aj na to, akým médiám ľudia najviac veria. Vo väčšine krajín skončili najlepšie veľké televízie a tradičné známe médiá, menšiu dôveru majú bulvárne médiá a onlinové projekty.
  • Táto časť štúdie je zaujímavá a problematická zároveň. Zaujímavá preto, že aj Facebook sa chce pýtať ľudí na ich názor na médiá a plánuje menej dôveryhodným médiám dať menší priestor v newsfeede. Problematická preto, že výsledky Digital News Report nekorešpondujú s tým, čo dlhodobo ukazujú iné analýzy a prieskumy. Pripomínajú tak, že nie je jednoduché zmerať, ktoré médiá by mali mať na sociálnej sieti viac a ktoré menej priestoru.
  • Z toho, čo vieme, by meranie dôveryhodnosti médií na Facebooku nemalo byť jednorazovou súťažou popularity. Z vyjadrení manažérov Faceboku vyplýva, že hodnotenie má byť nastavené tak, aby sa nedalo ľahko zmanipulovať. Nebude možné organizovať ľudí, aby hromadne chválili či hanili nejakú redakciu. Facebook bude sám náhodne oslovovať ľudí a každý deň bude zbierať nové dáta. Dôveryhodné majú byť tie médiá, ktorým bude veriť široká škála rôznych ľudí, nielen úzka komunita.
Koľko ľudí dôveruje správam v jednotlivých krajinách. Zdroj: DNR 2018
  • Podcasty sú najpopulárnejšie v Južnej Kórei (počúva ich 58 % respondentov), Hongkongu (55 %) a Taiwane (47 %). V USA ich počúva 33 %, Nemecku 22 % a v Británii len 18 % ľudí. Slovensko v tejto oblasti merané nebolo. V kategórii do 34 rokov sú podcasty výrazne populárnejšie ako tradičné rádio.
  • Najrýchlejšie rastúcou cestou k správam sa stávajú mobilné notifikácie. 65 % ľudí zatiaľ tvrdí, že ich dostávajú primerané množstvo, rastie však počet ľudí (21 %), ktorí sa sťažujú, že ich už dostávajú priveľa.
  • Viac ako štvrtina (27 %) ľudí používa ad block, najviac v Grécku (42 %) a Poľsku (36 %). Na Slovensku je to 23 %.
Rebríček najpopulárnejších médií ukazuje len názory respondentov, nekorešponduje však so skutočne nameranými výsledkami sledovanosti, čítanosti a počúvanosti. Hodnotenie dôveryhodnosti médií (fialová) ponúka akýsi rebríček, medzi jednotlivými médiami sú však často štatisticky nerelevantné rozdiely. V skúmaní dôveryhodnosti chýbal napríklad Denník N. Vysoké umiestnenie dezinformačného webu Hlavné správy je každopádne znepokojivé (a je pripomienkou, ako marketingovo dobre zvolili svoj názov).

Autori Digital News Report 2018 dodávajú, že budúcnosť žurnalistiky je stále neistá, ale aktuálne trendy podľa nich vyvolávajú nádej, že kvalitná žurnalistika môže byť v budúcnosti oceňovaná viac, ako to bolo v nedávnej minulosti. Varujú však, že digitálna revolúcia môže mať aj svoje rozpory a nelichotivé výnimky.

Ďalšie správy o médiách

SAMOVRAŽDY
Smrť známeho šéfkuchára Anthonyho Bourdaina a módnej návrhárky Kate Spadovej otvorila v Amerike diskusiu o tom, ako by mali médiá informovať o samovraždách. Viaceré médiá zverejnili číslo na linku pomoci. Novinári by nemali opisovať všetky detaily samovraždy. „Našou úlohou je informovať ľudí, ale takým spôsobom, aby sme nenaviedli ďalších na spáchanie samovraždy,“ pripomenul John Daniszewski z agentúry AP.

+ Ashley Feinbergová v silnom texte pre Huffington Post: „Mala som otca a sestru, ktorí sa zabili. Chcem vám ukázať, aké je byť na internete v deň, ako bol minulý piatok.“

FACEBOOK VS MÉDIÁ
Facebook začal v USA označovať politickú reklamu a sprísnil podmienky pre jej zadávateľov. Nové pravidlá však postihli aj médiá, ktoré chcú sponzorovať svoje články. „Ak sú správy ošetrené a klasifikované ako súčasť politickej reklamy, tak je verejnosť do značnej miery nesprávne informovaná,“ napísalo sedem novinárskych organizácií reprezentujúcich 20-tisíc médií v 120 krajinách. Facebook vysvetlil, že nemôže nejakú skupinu zadávateľov vynechať z nových pravidiel, lebo by to šlo proti snahe o väčšiu transparentnosť. Niekto by totiž mohol predstierať, že je médiom, len aby mohol robiť neoznačenú politickú kampaň na sociálnej sieti. Facebook však vytvorí dva samostatné archívy politických reklám – jeden pre reálne kampane a druhý pre médiá.

PODCAST $$$
Vlani inzerenti minuli na reklamu v amerických podcastoch zhruba 314 miliónov dolárov. Je to síce o 86 percent viac ako v roku 2016 a v roku 2020 by mali príjmy podľa odhadov dosiahnuť 659 miliónov, stále ide však o veľmi malé čísla v porovnaní s inými odvetviami (napríklad televízna reklama 68,5 miliardy, reklama vo vyhľadávaní 22,8 miliardy, reklama v online videách 11,9 miliardy). Peter Kafka z webu Recode však dodáva, že malý reklamný trh podcastov nemusí byť až taký problém – podcasty sú totiž lacné na výrobu a sú zábavné aj preto, že ich reklama nestihla úplne sprzniť.


Hoaxy, dezinformácie a propaganda

  • Minulý týždeň sme písali, že Twitter začal blokovať odkazy na vyše 30 českých a slovenských weboch šíriacich hoaxy, nenávisť a zdravotnícke nezmysly. Blokovanie bolo v pondelok vypnuté. Firma zmeny verejne nekomentovala.
  • Predseda výboru pre kultúru a médiá Dušan Jarjabek (Smer) poskytol rozhovor Sputniku, agentúre šíriacej ruskú propagandu. „Táto spoločnosť visí na akejsi pomyselnej šnúrke od gatí niektorých médií. Niekomu ten stav spoločnosti, ktorý tu bol pred vraždou, nevyhovoval. Potreboval čosi spraviť. To sa stalo a zrazu máte úplne inú spoločnosť,“ povedal.
  • Markíza zavolala do Telerána Jarmilu Klímovú, ženu, ktorá pacientom za veľké peniaze vravela, že rakovina sa dá „vykadit“ alebo vyliečiť milencom. Televízia v tom problém nevidí.
  • Už deväť ľudí bolo v Indii zabitých za zhruba mesiac, dôvodom boli hoaxy o únosoch detí, ktoré sa šíria cez WhatsApp.

V skratke

V pondelok budeme v Cvernovke hovoriť o tom, ako politici využívajú sociálne siete. Srdečne pozývam.

Dnes na DennikE.sk

Mali by mať ľudia zaočkovaní proti covidu-19 nejaké výhody? Áno, ale nie exkluzivitu (9 odborníkov)

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Mali by mať zaočkovaní ľudia nejaké výhody aj na Slovensku? Oslovení odborníci sa v zásade zhodujú, že očkovací preukaz by mohol byť pre nich vstupenkou na využívanie určitých služieb. „Zvýhodnenie áno, ale exkluzivita nie,“ vraví bývalý premiérov poradca Peter Škodný.

Chcem hypotéku: Akú šancu mám získať ju, keď som živnostník, mám s. r. o., chcem zmeniť prácu alebo čakáme dieťa?

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Akú šancu mám získať hypotéku, keď som živnostník, mám s. r. o., chcem zmeniť prácu alebo čakáme dieťa? Štyria odborníci na hypotéky hovoria tiež, ako si viete zväčšiť hypotéku jej správnym načasovaním podľa toho, aké máte príjmy.

Minúta po minúte

Súčasný celosvetový nedostatok čipov môže zvýšiť extrémne sucho na Taiwane. Krajina aktuálne rieši nedostatok vody, ktorej sa pri výrobe čipov spotrebúva obrovské množstvo. Dopyt sa pritom zvýšil na celom svete, najmä v USA.

Pandémia koronavírusu, v ktorej dôsledku vlády vo svete nariadili obmedzenia, výrazne zvýšila dopyt po laptopoch či herných konzolách. To zvýšilo dopyt po čipoch v tomto sektore, čo sa ukázalo ako problém, keď sa nečakane rýchlo zotavil dovtedy utlmený automobilový priemysel.

Ten začal evidovať problémy s dodávkami a automobilky po celom svete museli obmedziť produkciu, najmä na americkom trhu.

V súčasnosti sa USA obrátili práve na Taiwan, aby pomohol s riešením nedostatku kľúčových súčiastok pre automobilový priemysel. Taiwan, ktorý patrí k najväčším výrobcom čipov, prisľúbil USA, ale aj Nemecku a Japonsku pomoc zvýšením dodávok.

Teraz však krajina rieši nedostatok vody, ktorej sa pri výrobe čipov spotrebúva obrovské množstvo. Taiwanskí producenti, medzi nimi TSMC a United Microelectronics, uviedli, že na zabezpečenie dostatočného objemu vody budú musieť využiť cisterny.

Firma TSMC informovala, že denne spotrebuje 156 000 ton vody, aj keď viac než 85 % z tohto množstva dokáže opätovne využiť. Vláda v úsilí udržať dostatok vody pre kľúčový priemysel obmedzila v prvej fáze dodávky pre agrosektor, neskôr ich však už musela obmedziť aj pre firmy.

Produkcia čipov potrebných na výrobu áut, notebookov, mobilných telefónov či herných konzol spotrebúva enormné množstvá vody; jej hladina vo vodných nádržiach v krajine však klesla na kritickú úroveň.

V minulosti Taiwan evidoval ročne v priemere tri tajfúny, ktoré ostrovu prinášajú potrebné dažde. V roku 2020 však Taiwan nezaznamenal ani jeden. Už v júli minulého roka preto vláda začala prijímať opatrenia na zmiernenie následkov očakávaného nedostatku vody – niekoľko mesiacov pred nástupom klasického obdobia sucha. (tasr, asia nikkei)

Minister práce Milan Krajniak potvrdil, že v hre je aj zákaz vychádzania v nočných hodinách. Zmena by mohla nastať aj v prechode zo všeobecných na konkrétnejšie potvrdenia pre ľudí, ktorí chodia do práce či školy.

„Asi sa budeme snažiť zaviesť nejaký limit vo večernej hodine, pretože na debate s odborníkmi padlo, že jedno z najväčších ohrození je, že najmä vo večerných hodinách v spojitosti s konzumáciou alkoholu je jedno z najväčších epidemiologických rizík,“ povedal minister v relácii RTVS O 5 minút 12.

„Rovnako asi môžeme očakávať, že tí ľudia, ktorí chodia do školy a do práce, budú potrebovať nie všeobecné potvrdenie… ale malo by tam byť uvedené, kde je výkon práce a v akom čase, aby sa to dalo skontrolovať,“ dodal.

Karanténne príspevky by mohli kompenzovať celú čistú mzdu, povedal Milan Krajniak v RTVS. „Dúfam, že to bude na úrovni prakticky vykrytia čistej mzdy,“ dodal. Zmena by mohla platiť aj od pondelka.

„Musíme pomôcť ľuďom, pretože keď sa stane, že dvaja ľudia pracujú a teraz musia zostať v karanténe, myslím rodina, dvaja manželia plus majú malé deti, tak dostávali 55 % percent hrubého príjmu ako pandemickú OČR alebo pandemickú PN-ku,“ povedal Krajniak.

„Ak by sme sa na tom dohodli, ja verím, že od zajtra. S tým, že na marcovej schôdzi by sme to schválili s tým, že by to platilo od 1. marca,“ dodal Krajniak.

USA schválili vakcínu proti koronavírusu od firmy Johnson & Johnson na núdzové použitie. Ide tak o tretiu očkovaciu látku schválenú v USA, podáva sa pri nej iba jedna dávka. Do konca marca majú Spojené štáty sľúbených od výrobcu 20 miliónov dávok.

„Je to vzrušujúca správa pre všetkých Američanov a povzbudivý vývoj v našom úsilí o ukončenie tejto krízy. Teraz ale nemôžeme poľaviť alebo sa domnievať, že víťazstvo je samozrejmosťou,“ uviedol prezident Joe Biden krátko po schválení.

Očkovanie touto vakcínou je podľa amerických odborníkov vhodné pre osoby vo veku 18 rokov a viac. Vakcína poskytuje spoľahlivú ochranu pred ťažkým priebehom covidu-19, teda hospitalizáciou a smrťou. Počas rozsiahleho klinického testovania dosiahla účinnosť v USA 86 percent a v JAR 82 percent.

Výsledky ukázali, že 28 dní po podaní vakcíny neboli evidované žiadne hospitalizácie ani úmrtia súvisiace s nákazou u všetkých očkovaných.

Vakcínu je možné uchovávať v chladničke až tri mesiace, čo uľahčí distribúciu. (tasr, čtk, ap)

V skladoch krajín EÚ sa hromadia vakcíny od firmy AstraZeneca, ich použitie okrem iného odmieta aj verejnosť, hoci ju zdravotnícke úrady schválili. EÚ sa pritom s touto farmaceutickou firmou sporí kvôli spomaleným dodávkam.

Napríklad Francúzsko do piatka spotrebovalo len 16 percent z 1,1 milióna dávok vakcíny, ktorá sa musí aplikovať dvakrát. Prvá zásielka prišla do Paríža začiatkom februára. Nemecko do štvrtka použilo zhruba pätinu z 1,45 milióna dávok preparátu. Približne rovnaké množstvo vakcíny použilo aj Taliansko, ktoré dostalo vyše milión dávok. Španielsko do piatka použilo jednu tretinu z 808 000 dávok.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová priznala, že využitie tejto vakcíny spomaľuje aj to, že ju ľudia odmietajú. Verejne preto vyhlásila, aby mali otvorenú myseľ: „Všetky kompetentné úrady nám hovoria, že tomuto prípravku môžete veriť.“

To je podľa médií výrazná zmena tónu. Len pred niekoľkými týždňami viedli európski politici s firmou AstraZeneca vyhrotený spor kvôli dodávkam a francúzsky prezident vtedy povedal, že jej vakcína je pre starších ľudí „takmer neúčinná“. (čtk, financial times)

Deväť slovenských miest získalo spolu 12 miliónov eur a 28 škôl si podelí jeden milión eur z nórskych fondov. Financie by mali použiť na zateplenie budov, viac zelene, vodozádržné opatrenia a aj podporu alternatívnych spôsobov prepravy.

Informovalo o tom ministerstvo životného prostredia. Envirorezort uvádza, že v piatok nadobudlo účinnosť 34 projektových zmlúv.

„Vďaka financiám z nórskych fondov mestá budú môcť zlepšiť kvalitu bývania a znížiť produkciu emisií oxidu uhličitého či posilniť schopnosť reagovať na klimatické zmeny prostredníctvom plánovania a realizácie konkrétnych opatrení,“ tvrdí rezort.

Základné a stredné školy prispejú k upevňovaniu povedomia žiakov o klimatickej kríze a spôsoboch, ako sa pripraviť na nepriaznivé dôsledky globálneho otepľovania. Má ísť nielen o teoretickú výučbu, ale aj praktickú v priestoroch škôl a školských areáloch.

Žiadatelia budú podľa envirorezortu spolupracovať so subjektmi z prispievateľských krajín, ktorými sú Nórsko a Island. Rezort verí, že vďaka „kvalitne realizovaným projektom“ sa podarí naplniť hlavný cieľ programu, a to zmierňovať zmenu klímy a prispôsobovať sa tejto zmene. (tasr)

Rakúsko a Dánsko sa chcú dohodnúť na úzkej spolupráci s Izraelom v oblasti výskumu a výroby očkovacích látok a liekov proti koronavírusu. Lídri krajín sa majú stretnúť 4. marca.

Rakúsky kancelár Sebastian Kurz v sobotu oznámil, že spolu s dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou budú o tom hovoriť budúci týždeň s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.

Podľa Kurza budú obaja cestovať do Izraela 4. marca. „Našou hlavnou prioritou je urýchliť výrobu a zaobstaranie vakcín pre budúcnosť,“ uviedol šéf rakúskej vlády na sociálnej sieti.

Cieľom podľa neho musí byť aj príprava na fázu po lete v súvislosti s možnými ďalšími mutáciami koronavírusu. (tasr, dpa)

Pandémia vyhnala rozpočtový deficit Kanady za 9 mesiacov na takmer 162 miliárd eur. Na konci roka 2019 mala pritom krajina ešte prebytok. Dôvodom sú opatrenia súvisiace s pandémiou. (tasr)

V Kanade riešia záhadu masla, ktoré v teple nemäkne. Spotrebitelia si všimli, že v poslednom čase sa horšie rozotiera, majú pochybnosti o jeho kvalite. Jedným z možných vysvetlení je to, že chovatelia začali kravám dávať do krmiva viac palmového tuku.

Potravinársku aféru s názvom „buttergate“ podľa anglického označenia pre maslo ako prví na sociálnych sieťach rozšírili profesionálni kuchári a gastronomickí blogeri. „S naším maslom sa niečo deje a ja na to prídem. Všimli ste si, že pri izbovej teplote už nemäkne? Je vodové? Gumové?“ napísala na Twitteri začiatkom februára kanadská autorka kuchárskych kníh Julie Van Rosendaalová.

Tá prišla aj s prvým vysvetlením – za zmenu kvality masla zodpovedá zmenené zloženie krmív. V Kanade totiž vlani dlhá karanténa a ľudia, ktorí sa počas nej venovali pečeniu, spôsobili, že dopyt po masle stúpol o 12 %.

Doplnky na báze palmového tuku sa pridávajú do krmív už roky, zvyšujú produkciu mlieka aj jeho tučnosť. Vlani sa však tieto doplnky začali používať vo väčšej miere. Podľa doterajších zistení môže mať maslo vyrobené z mlieka kráv, ktoré bohato kŕmia palmovým tukom, vyššiu teplotu topenia.

Šéf potravinárskeho laboratória na univerzite Dalhousie Sylvain Charlebois tvrdí, že palmový tuk v krmivách je síce povolený, ale nie úplne neškodný, najmä s ohľadom na životné prostredie. Farmári však nesúhlasia, podľa nich je palmový tuk spoľahlivým prostriedkom ako kravám dodať energiu a žiadne jeho škodlivé vplyvy na kvalitu mlieka nie sú známe. (čtk, bbc)

Železničná spoločnosť Slovensko dosiahla vlani kladný hospodársky výsledok 10 miliónov eur. Stalo sa tak preto, že účtovne rozpustila rezervu, ktorú si vytvárala pre prípad prehry vo veľkom súdnom spore. V oblasti tržieb od cestujúcich však hlási výrazný pokles.

„Žiaľ, pod všetko sa podpísala koronakríza, a keďže nevieme predvídať jej ďalší vývoj, ťažko sa nám odhaduje, kedy sa dostaneme opäť na lepšie čísla. Pretrvávajúci lockdown nám neustále spôsobuje pokles cestujúcich, ktorých budeme chcieť opäť pritiahnuť do vlakov, čo si bude vyžadovať ďalšie marketingové aktivity,“ priblížil hovorca ZSSK Tomáš Kováč.

Tiež poukázal na to, že napriek kríze sa nezastavila obnova vozidlového parku, ktorý potrebuje nemalé investície. „Ďalšou položkou v našom rozpočte sú opatrenia, ktoré si zasa vyžiadala pandémia. Celkovú situáciu teda nemôžeme hodnotiť pozitívne,“ zhrnul.

Zároveň skonštatoval, že ZSSK hľadá úspory na dennej báze takmer všade. Počas minulého roka tak podľa hovorcu ušetrili na ľudských zdrojoch 2,4 milióna eur, a to v podobe „home office“ či krátenia úväzkov, na energiách zasa oproti plánu ušetrili 3,4 milióna eur, hoci od decembra ZSSK jazdí na novej trati do Komárna. Na ostatných službách, bez tých opravárenských, vykazuje spoločnosť úsporu 4 milióny eur.

Takisto na zamedzenie zvyšovania ďalších strát a nákladov stopli komerčné vlaky InterCity či zredukovali dĺžku jednotlivých vlakov.

Otázka realizácie a financovania dopravných služieb vo verejnom záujme, a teda aj hospodárenia ZSSK v čase koronakrízy, je podľa hovorcu stále otvorená.

„Intenzívne komunikujeme s naším akcionárom, ministerstvom dopravy, ale aj s ministerstvom financií o tom, ako zabezpečiť naše fungovanie tak, aby výpadky v našich službách a rozpočte neovplyvnili budúcnosť železničnej dopravy na Slovensku,“ dodal.

Súčasne zdôraznil, že v tejto chvíli je ťažké niečo predvídať, medziročný prepad cestujúcich a tržieb je obrovský. Pokles cestujúcich pri porovnaní januára 2020 a 2021 je 65,98 %. Prepad tržieb v rovnakom porovnaní predstavuje 72,13 %, a to všetko po zarátaní novej trate Bratislava – Dunajská Streda – Komárno.

„Pokiaľ nevidíme na koniec pandémie, nevieme seriózne plánovať ani naše financie, ani marketingové kampane motivujúce ľudí na návrat do vlakov,“ podotkol Kováč. (tasr)

Ministerstvo vnútra plánuje 200 miliónov eur z fondu obnovy využiť na boj proti korupcii, modernizáciu krízového riadenia, zefektívnenie finančného vyšetrovania či modernizáciu polície.

„Ministerstvo vnútra SR je v intenzívnom kontakte s Ministerstvom financií SR, s ktorým dolaďuje komponent s názvom Boj proti korupcii, bezpečnosť a ochrana obyvateľstva tak, aby bol pripravený na ďalšie rokovania s Európskou komisiou,“ priblížil rezort.

Hlavným cieľom opatrení má byť zavedenie efektívneho proaktívneho finančného vyšetrovania s vybudovaním personálnych a informačných kapacít. Zefektívniť by sa mohol aj boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí. Prispieť by k tomu mali nové nástroje na ich odhaľovanie.

Pripravované opatrenia sa podľa MV SR zameriavajú aj na zníženie nedôvery v políciu jej modernizáciou, digitalizáciou, zlepšením analytických možností a poskytovaním pomoci obetiam trestných činov.

Víziou je tiež zvýšenie odolnosti v krízových situáciách, ako je napríklad pandémia ochorenia covid-19, a modernizácia systému krízového riadenia. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať