Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Saganov brat vozí pizzu autom na elektrinu, spočítal, že ročne ušetrí 6000 eur

Šoférovanie elektromobilu každého hneď chytí, hovorí Milan Sagan. S cenami už je to horšie. Foto N – Tomáš Benedikovič
Šoférovanie elektromobilu každého hneď chytí, hovorí Milan Sagan. S cenami už je to horšie. Foto N – Tomáš Benedikovič

Čaro elektromobilu je možné spoznať už pri štartovaní. Šofér namiesto zapaľovania len stisne gombík, rozsvieti sa mu palubná doska a môže sa rozbehnúť.

„Nepočujete žiadne vrčanie, len gumy a náporový vzduch. Ľudia sú veľmi prekvapení, keď to prvýkrát vidia,“ rozpráva 36-ročný Milan Sagan.

Majiteľ pizzerie zo Žiliny je jedným z prvých Slovákov, ktorý sa rozhodol elektrické autá využívať pri podnikaní. Elektromobilmi značky Nissan rozváža jedlo zákazníkom.

Hovorí, že v meste i okolí sa stal pojazdnou kuriozitou. „Vzbudzujeme všeobecnú pozornosť. Každú chvíľu sa niekto príde čašníčok spýtať, čím to vlastne jazdíme,“ pochvaľuje si Milan Sagan, brat cyklistu Petra Sagana.

Elektromobil
Rodinnej pizzerii, v ktorej svojho času pracoval aj cyklista Peter Sagan, robia elektrické autá reklamu. Foto N – Tomáš Benedikovič

Benzín vs. elektrina

„Autá na baterky“ si dnes na Slovensku kupujú spravidla len ľudia s nadpriemerne vyvinutým ekologickým cítením alebo nadšenci technologických noviniek. Dôvod je zrejmý: cena elektromobilov je minimálne dvakrát vyššia oproti cene vozidiel rovnakej kategórie so spaľovacími motormi.

Sagan za každé z troch firemných áut Nissan Leaf zaplatil 20-tisíc eur bez DPH.

Spočítal si však, že aj napriek vysokej cene môže časom ušetriť. „Tankovanie“ elektriny je totiž oproti benzínu výrazne lacnejšie.

Zatiaľ čo jedno dobitie baterky, na ktorú Saganovo auto prejde 100 až 120 kilometrov, stojí dve až tri eurá, naplnenie nádrže benzínom na rovnakú vzdialenosť by vyšlo asi na jedenásť eur.

„Keby som autom jazdil len z domu do práce, tak by sa mi to nezaplatilo. Keďže však pri rozvoze pizze denne najazdíme desiatky kilometrov, sme v dosť špecifickej situácii,“ hovorí.

Sagan navyše môže bezplatne využívať nabíjačku v neďalekom autosalóne, ktorý sa týmto spôsobom snaží automobily „zero emission“ propagovať.

Okrem toho majú majitelia elektromobilov do septembra v rámci európskeho projektu možnosť bezplatne využívať nabíjačky v niektorých obchodných centrách či na pumpách.

„Mám spočítané, že v porovnaní s používaním klasických vozidiel môžem ušetriť okolo šesťtisíc eur ročne,“ hovorí Sagan.

"Tankovanie" podľa Sagana trvá 35 až 40 minút. Foto N - Tomáš Benedikovič
„Tankovanie“ podľa Sagana trvá 35 až 40 minút. Foto N – Tomáš Benedikovič

Garáž je nutná

Podľa odhadov spoločnosti Greenway, ktorá sa venuje propagácii elektromobilov, jazdí po slovenských cestách okolo 200 elektromobilov. Oproti západu ide o slabé číslo.

Napríklad v porovnateľne veľkom Dánsku je zhruba 2500 takýchto áut. „V Nórsku, kde je kúpa elektromobilov daňovo zvýhodnená, už dokonca tvoria takmer tretinu všetkých predaných vozidiel,“ hovorí Peter Badík, manažér firmy Greenway.

Masovému rozmachu však naďalej bráni niekoľko predovšetkým technických obmedzení.

Okrem ceny je hendikepom dojazd, ktorý sa pri väčšine vozidiel pohybuje na úrovni 100 až 140 kilometrov.

„Dojazd navyše veľmi závisí od počasia. Keď musíte v zime kúriť alebo v lete používať klimatizáciu, uberie vám to tak desať percent,“ vysvetľuje Sagan.

Elektromobil
Ak človek najazdí desiatky kilometrov denne, podľa Sagana sa mu elektromobil môže vyplatiť. Foto N – Tomáš Benedikovič

Už po niekoľkých dňoch ostrej prevádzky zistil, že s jedným vozidlom si jeho pizzeria nevystačí. „Keď v špičke vozíme jedlo, nemôžeme si dovoliť auto odstaviť, aby sa nabilo. Preto som do firmy musel dokúpiť ďalšie,“ hovorí.

Dobitie pritom netrvá dlho – rýchlonabíjačky natankujú „plnú nádrž“ za 35 až 40 minút.

Slovensko je nimi v porovnaní so susednými krajinami relatívne slušne pokryté. Spoločnosť Greenway s podporou európskych fondov prevádzkuje celkovo 18 staníc, ktoré sú už v každom krajskom meste.

Elektromobil sa dá nabiť aj cez bežnú zástrčku, no vtedy to trvá niekoľko hodín. „To je ideálne v noci. Môžem autom prísť večer domov a ráno ho mám nabité,“ rozpráva Sagan.

Domáce nabíjanie je však možné len za predpokladu, že majitelia majú k dispozícii garáž. „Pri parkovaní pred panelákom to, prirodzene, nejde,“ dodáva.

Auto do mesta

Ďalšie komplikácie môžu spôsobiť nevyhnutné opravy elektromobilov. Poškodenie karosérie ešte opravia v bežnom servise, no problémy s motorom či elektronikou už môžu vyriešiť len špecialisti.

„Pokiaľ by som napríklad potreboval opravovať motor, najbližšie špecializované miesto mám v Trnave,“ hovorí žilinský podnikateľ.

Zástancovia elektromobilov však pripomínajú, že pri elektromobiloch zase odpadávajú starosti napríklad s pravidelnou výmenou oleja.

Podľa Sagana sú dnes elektromobily typickým autom do mesta. Cestovať na dlhé trate by už bolo náročnejšie. „Hoci sieť nabíjačiek je na Slovensku relatívne hustá, nemal by som trpezlivosť každých 100 kilometrov zastaviť a nechať auto polhodinu nabíjať,“ hovorí.

Nissan Leaf je na trhu od konca roku 2010, najviac sa ich predáva v USA. Foto N - Tomáš Benedikovič
Nissan Leaf je na trhu od konca roku 2010, najviac sa ich predáva v USA. Foto N – Tomáš Benedikovič

Na trhu je možné kúpiť aj výkonnejšie vozidlá, napríklad elektromobily americkej Tesla Motors, ktoré majú dojazd až štyristo kilometrov. No ich cena prekračuje 70-tisíc eur.

Automobilky do elektromobilov stále viac investujú a uvádzajú na trh nové modely. Jeden z nich – Volkswagen Up – sa vyrába aj v Bratislave.

Podľa Petra Badíka z firmy Greenway môže nastať zlom v momente, keď už aj bežné modely budú mať dojazd okolo 200 kilometrov. „To už by z nich urobilo vozidlá na dlhé trate. Umožnilo by vám to ísť po diaľnici dve hodiny v kuse a nabíjať v rámci prestávok na občerstvenie,“ hovorí.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Vláda schválila návrh rozpočtu, deficit má byť pol percenta. Rozpočet už dostal prívlastok „kreatívny“

Peter Kažimír a Ladislav Kamenický ešte v čase, keď bol Kamenický poslancom a Kažimír ministrom. Foto – TASR
Peter Kažimír a Ladislav Kamenický ešte v čase, keď bol Kamenický poslancom a Kažimír ministrom. Foto – TASR

Vláda zverejnila návrh rozpočtu na budúci rok:

  • Plán deficitu na budúci rok je hlboko pod odhadom ostatných analytikov.
  • Tento rok plánuje vláda deficit 0,7 % HDP, plán bol 0 %. Ani týmto číslam ministerstva financií iní analytici neveria.
  • Zlé sú aj spresnené čísla za rok 2018. Slovensko podľa nich zostalo v sankčných pásmach dlhovej brzdy.
Zdieľať

Telefóny vymeníte a internet sa zrýchli. Kedy a za koľko ovplyvní aj štátny úrad cez aukciu, hovorí jeho bývalý šéf

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

5G prinesie rýchlejší internet a nové telefóny. „Ak si dnes dokážete stiahnuť nejaký film v HD za niekoľko minút, tak pri 5G si ho stiahnete za niekoľko sekúnd,“ opisuje bývalý šéf telekomunikačného úradu Branislav Máčaj. Kedy to bude a koľko budú nové technológie stáť, ovplyvnia aj detaily štátnej aukcie.

Minúta po minúte

Zdieľať

Minister Kamenický priznal, že zostavovanie rozpočtu na roky 2020 až 2022 nebolo jednoduché. Na rozdiel od rozpočtu v roku 2016 bude na jeho schválenie potrebná dohoda troch koaličných strán, koalícia však v parlamente už nemá väčšinu.

„Víťazmi rozpočtu sú zdravotníctvo a sociálne veci,“ povedal Kamenický.

Video: Premiér Pellegrini a minister Kamenický o schválenom rozpočte a o komunikácii Kočnera a Trnku

Viac k téme: Vláda schválila návrh rozpočtu, deficit má byť pol percenta. Rozpočet už dostal prívlastok „kreatívny“

Zdieľať

Pellegrini o rozpočte na rok 2020: Ide o kompromisný rozpočet, stále však so silným sociálnym akcentom. „Kompromis vychádza z toho, že napriek spomaleniu ekonomiky nemienime šetriť na našich občanoch, rezervy hľadáme v úsporách v spravovaní štátu.“

„Čelíme spomaleniu ekonomiky, ale zatiaľ by som nehovoril o kríze.“

Zdieľať

UniCredit bude pýtať úroky za vklady nad 1 milión eur

Talianska banka UniCredit zavedie negatívne úrokové sadzby pre klientov s vkladmi vyššími ako 1 milión eur. Znamená to, že za úložky nad touto hranicou budú musieť klienti banke platiť namiesto toho, aby im nabiehali úroky v ich prospech.

Negatívne úroky zavedie UniCredit od budúceho roka, informuje Reuters. Stane sa tak zrejme prvou veľkou bankou v eurozóne, ktorá týmto spôsobom „spoplatní“ vklady.

Podľa skoršieho vyjadrenia šéfa UniCredit Jean-Pierra Mustiera sa mali negatívne úroky týkať vkladov už od 100-tisíc eur.

Záporné sadzby na vkladoch sa dotknú zhruba 0,1 percenta zákazníkov UniCredit. Banka im zároveň ponúkne alternatívne spôsoby investovania.

Prečo sa to deje:

  • ECB v septembri ponorila depozitnú sadzbu hlbšie do záporného pásma:  z −0,4 % na −0,5 %. To znamená, že komerčné banky jej budú platiť ešte viac za držanie svojich vkladov;
  • centrálna banka chce podporiť ekonomiku a primäť banky k tomu, aby nedržali peniaze na účtoch, ale ich dávali do obehu;
  • negatívne úrokové sadzby znižujú ziskovosť bánk. Napriek tomu sa zatiaľ len niekoľko menších bánk v eurozóne rozhodlo presunúť súvisiace náklady na klientov.

UniCredit je najväčšia talianska banka, zároveň je najväčšou bankou v Rakúsku a kontroluje aj výrazné podiely na trhu viacerých krajín východnej Európy.

Takmer 50 percent tržieb UniCredit pochádza z Talianska, zhruba 20 percent generuje v Nemecku, 9 percent v Rakúsku a približne 22 percent v ďalších európskych krajinách.

Kto zavádza záporné úroky:

Od novembra chce spoplatniť vklady bohatých klientov švajčiarska banka UBS. Tým, ktorí si u nej vo Švajčiarsku uložia viac ako 2 milióny frankov, plánuje zaviesť úrok 0,75 percenta.

Jednou z prvých krajín, ktoré zaviedli negatívne úroky, je Dánsko. Naposledy ich avizovala Spar Nord ako tretia miestna banka v poradí.

Podobné opatrenia prijali aj dánska Jyske Bank a nemecká Berliner Volksbank.

Zdieľať

Návrh rozpočtu opäť obsahuje daňové príjmy nesystémovo navýšené o vplyv zavedenia e-kasy a tzv. nanomarkerov, teda identifikačnej látky na označovanie minerálnych olejov. Upozornila na to rozpočtová rada, ktorá sa chce na to pýtať ministerstva financií.

Zdieľať

OĽaNO chce iniciovať mimoriadny finančný výbor k návrhu rozpočtu na budúci rok, podľa nich je návrh „klamstvom“. Opozičná strana pripomína, že Kažimír už ako guvernér NBS odhadol, že deficit rozpočtu v budúcom roku bude vo výške 1,5 %, no jeho nástupca – minister financií Kamenický predložil návrh rozpočtu s deficitom 0,5 %.

Zdieľať

Typická slovenská domácnosť disponovala v roku 2017 o 40 % vyšším čistým bohatstvom ako v roku 2014, no takmer celá táto zmena bola spôsobená rastom cien nehnuteľností. Vyplýva to v poradí z tretieho zisťovanie finančnej situácie domácností, ktoré urobila Národná banka Slovenska.

Zisťovanie finančnej situácie domácností sa uskutočnilo v roku 2017. Z neho vyplýva, že drvivá väčšina rastu aktív bola spôsobená zvýšením celkovej hodnoty hlavného bývania. Navyše, hodnota ďalších nehnuteľností (pozemkov, chát, druhých nehnuteľností a pod.) tiež stúpla.

Zvyšok nového čistého bohatstva pripadá najmä na iné reálne aktíva ako napríklad autá, podnikanie či cennosti a v menšej miere na finančné aktíva.

„Na druhej strane, optimizmus slovenských domácností sa prejavil výrazným zvýšením zadlženia. Zdrojom nových investícií do nehnuteľností boli najmä úvery na bývanie, ktoré u typickej domácnosti s dlhom vzrástli o vyše 10-tisíc eur,“ uviedla Národná banka.

Čo ešte vyplýva zo zisťovania NBS:

  • Čisté bohatstvo je mierne vyššie vo všetkých vrstvách domácností.
  • Dlhodobo ostávame spoločnosťou s veľmi rovnomerným rozdelením bohatstva aj
    príjmov. Rovnako ako v iných krajinách je čisté bohatstvo o niečo menej rovnomerne rozdelené ako príjmy alebo spotreba potravín.
  • Domácnosti preferovali investície do reálnych aktív pred rozširovaním svojho portfólia finančných aktív. Vo vlastnom bývalo 88,8 % domácností (jeden z najvyšších podielov v Európe), čo tvorilo 70 % ich celkových aktív.
  • Finančné aktíva sú koncentrované v bankových vkladoch (70%). Štruktúra finančných aktív zostáva silne konzervatívna, aj keď zvyšných 30% finančných aktív je rovnomernejšie rozdelených medzi ďalšie produkty ako napríklad dlhopisy a podielové fondy. Stále však ide o zanedbateľný podiel na celkovom bohatstve.
  • Najvyššie príjmy majú podľa predpokladu domácnosti reprezentované osobou
    v strednom veku (45-54 rokov). Ak je zdrojom príjmov podnikanie a/alebo finančné investície, je veľká pravdepodobnosť, že sa domácnosť nachádza v najvyššej príjmovej kategórii.
  • Podiel zadlžených domácností ostáva stabilný (37 %), no výška dlhu zadlžených domácnosti vzrástla dvojnásobne. Zadlžené domácnosti sú však spravidla tie, ktoré majú vyšší príjem a vyššie čisté bohatstvo.
Zdieľať

Tripartita sa na príplatkoch nedohodla

Zamestnávatelia a odbory sa na dnešnej tripartite nedohodli na zmene príplatkov za prácu v noci a cez víkend od januára.

Minister práce Ján Richter sľúbil po schválení minimálnej mzdy, že príplatky sa v budúcom roku nezvýšia alebo porastú len mierne napriek tomu, že minimálna mzda sa zdvihne o vyše 11 % na sumu 580 eur.

Zamestnávatelia presadzovali, aby sa príplatky už od budúceho roku neodvíjali od minimálnej mzdy, ale od priemernej. Ďalší návrh hovoril o tom, že sa budú vypočítavať z priemernej mzdy, ale až od roku 2021. Treťou možnosťou bolo, že na príplatkoch sa nebude nič meniť.

Keďže sa odborári a zamestnávatelia nedohodli, parlament bude schvaľovať na októbrovej schôdzi novelu zákona o minimálnej mzde. Podľa nej sa bude minimálna mzda v roku 2021 vypočítavať ako 60 % priemernej. Či takto budú rásť od roku 2021 aj príplatky, o tom budú tiež rozhodovať poslanci.

Zdieľať

Rozpočet eurozóny sa podobá na eurofondy. Ministri financií eurozóny dospeli k dohode o detailoch „rozpočtového nástroja“ pre 19 členských štátov. Jej súčasťou sú aj silnejšie opatrenia na podporu krajín zasiahnutých náhlym ekonomickým šokom. (euractiv)

Zdieľať

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení a Republiková únia zamestnávateľov označili návrh rozpočtu na rok 2020 za predvolebný, pretože sa neprijímali konsolidačné opatrenia. Kritizujú výšku deficitu a to, že výdavky rastú rýchlejšie ako príjmy.

K návrhu rozpočtu malo na pondelkovej tripartite výhrady aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Samosprávy sa napríklad obávajú zhoršenia stability hospodárenia.

Výška deficitu v tomto roku má byť 0,68 % HDP a v budúcom roku má byť na úrovni 0,49 %.

Odborári a Asociácia priemyselných zväzov návrh rozpočtu odsúhlasili. (tasr)

Viac o návrhu rozpočtu čítajte tu.

Zdieľať

Vyrovnanému rozpočtu nikto neverí, je len marketingom tejto vlády a zahmlievaním skutkovej podstaty, hovorí bývalý ekonóm Inštitútu finančnej politiky a expert PS/Spolu na financie Ján Remeta.

„V rokoch 2021 a 2022 si ministerstvo stanovilo cieľ vyrovnaného rozpočtu, ale samo priznáva, že nevie, ako ho dosiahnuť. Preto pre budúcu vládu necháva v rozpočte odkaz, že na to, aby bolo hospodárenie vlády vyrovnané, predsa len bude potrebné zrealizovať ďalšie dodatočné opatrenia vo výške 0,75 %, resp. 1,15 % HDP pre roky 2021 a 2022. A to nehovoriac o ďalších rizikách,“ povedal Remeta o návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022.

Viac o rozpočte čítajte tu.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať