Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Saganov brat vozí pizzu autom na elektrinu, spočítal, že ročne ušetrí 6000 eur

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Brat cyklistu Petra Sagana je jedným z prvých Slovákov, ktorý využíva elektromobily v podnikaní.

Čaro elektromobilu je možné spoznať už pri štartovaní. Šofér namiesto zapaľovania len stisne gombík, rozsvieti sa mu palubná doska a môže sa rozbehnúť.

„Nepočujete žiadne vrčanie, len gumy a náporový vzduch. Ľudia sú veľmi prekvapení, keď to prvýkrát vidia,“ rozpráva 36-ročný Milan Sagan.

Majiteľ pizzerie zo Žiliny je jedným z prvých Slovákov, ktorý sa rozhodol elektrické autá využívať pri podnikaní. Elektromobilmi značky Nissan rozváža jedlo zákazníkom.

Hovorí, že v meste i okolí sa stal pojazdnou kuriozitou. „Vzbudzujeme všeobecnú pozornosť. Každú chvíľu sa niekto príde čašníčok spýtať, čím to vlastne jazdíme,“ pochvaľuje si Milan Sagan, brat cyklistu Petra Sagana.

Elektromobil
Rodinnej pizzerii, v ktorej svojho času pracoval aj cyklista Peter Sagan, robia elektrické autá reklamu. Foto N – Tomáš Benedikovič

Benzín vs. elektrina

„Autá na baterky“ si dnes na Slovensku kupujú spravidla len ľudia s nadpriemerne vyvinutým ekologickým cítením alebo nadšenci technologických noviniek. Dôvod je zrejmý: cena elektromobilov je minimálne dvakrát vyššia oproti cene vozidiel rovnakej kategórie so spaľovacími motormi.

Sagan za každé z troch firemných áut Nissan Leaf zaplatil 20-tisíc eur bez DPH.

Spočítal si však, že aj napriek vysokej cene môže časom ušetriť. „Tankovanie“ elektriny je totiž oproti benzínu výrazne lacnejšie.

Zatiaľ čo jedno dobitie baterky, na ktorú Saganovo auto prejde 100 až 120 kilometrov, stojí dve až tri eurá, naplnenie nádrže benzínom na rovnakú vzdialenosť by vyšlo asi na jedenásť eur.

„Keby som autom jazdil len z domu do práce, tak by sa mi to nezaplatilo. Keďže však pri rozvoze pizze denne najazdíme desiatky kilometrov, sme v dosť špecifickej situácii,“ hovorí.

Sagan navyše môže bezplatne využívať nabíjačku v neďalekom autosalóne, ktorý sa týmto spôsobom snaží automobily „zero emission“ propagovať.

Okrem toho majú majitelia elektromobilov do septembra v rámci európskeho projektu možnosť bezplatne využívať nabíjačky v niektorých obchodných centrách či na pumpách.

„Mám spočítané, že v porovnaní s používaním klasických vozidiel môžem ušetriť okolo šesťtisíc eur ročne,“ hovorí Sagan.

"Tankovanie" podľa Sagana trvá 35 až 40 minút. Foto N - Tomáš Benedikovič
„Tankovanie“ podľa Sagana trvá 35 až 40 minút. Foto N – Tomáš Benedikovič

Garáž je nutná

Podľa odhadov spoločnosti Greenway, ktorá sa venuje propagácii elektromobilov, jazdí po slovenských cestách okolo 200 elektromobilov. Oproti západu ide o slabé číslo.

Napríklad v porovnateľne veľkom Dánsku je zhruba 2500 takýchto áut. „V Nórsku, kde je kúpa elektromobilov daňovo zvýhodnená, už dokonca tvoria takmer tretinu všetkých predaných vozidiel,“ hovorí Peter Badík, manažér firmy Greenway.

Masovému rozmachu však naďalej bráni niekoľko predovšetkým technických obmedzení.

Okrem ceny je hendikepom dojazd, ktorý sa pri väčšine vozidiel pohybuje na úrovni 100 až 140 kilometrov.

„Dojazd navyše veľmi závisí od počasia. Keď musíte v zime kúriť alebo v lete používať klimatizáciu, uberie vám to tak desať percent,“ vysvetľuje Sagan.

Elektromobil
Ak človek najazdí desiatky kilometrov denne, podľa Sagana sa mu elektromobil môže vyplatiť. Foto N – Tomáš Benedikovič

Už po niekoľkých dňoch ostrej prevádzky zistil, že s jedným vozidlom si jeho pizzeria nevystačí. „Keď v špičke vozíme jedlo, nemôžeme si dovoliť auto odstaviť, aby sa nabilo. Preto som do firmy musel dokúpiť ďalšie,“ hovorí.

Dobitie pritom netrvá dlho – rýchlonabíjačky natankujú „plnú nádrž“ za 35 až 40 minút.

Slovensko je nimi v porovnaní so susednými krajinami relatívne slušne pokryté. Spoločnosť Greenway s podporou európskych fondov prevádzkuje celkovo 18 staníc, ktoré sú už v každom krajskom meste.

Elektromobil sa dá nabiť aj cez bežnú zástrčku, no vtedy to trvá niekoľko hodín. „To je ideálne v noci. Môžem autom prísť večer domov a ráno ho mám nabité,“ rozpráva Sagan.

Domáce nabíjanie je však možné len za predpokladu, že majitelia majú k dispozícii garáž. „Pri parkovaní pred panelákom to, prirodzene, nejde,“ dodáva.

Auto do mesta

Ďalšie komplikácie môžu spôsobiť nevyhnutné opravy elektromobilov. Poškodenie karosérie ešte opravia v bežnom servise, no problémy s motorom či elektronikou už môžu vyriešiť len špecialisti.

„Pokiaľ by som napríklad potreboval opravovať motor, najbližšie špecializované miesto mám v Trnave,“ hovorí žilinský podnikateľ.

Zástancovia elektromobilov však pripomínajú, že pri elektromobiloch zase odpadávajú starosti napríklad s pravidelnou výmenou oleja.

Podľa Sagana sú dnes elektromobily typickým autom do mesta. Cestovať na dlhé trate by už bolo náročnejšie. „Hoci sieť nabíjačiek je na Slovensku relatívne hustá, nemal by som trpezlivosť každých 100 kilometrov zastaviť a nechať auto polhodinu nabíjať,“ hovorí.

Nissan Leaf je na trhu od konca roku 2010, najviac sa ich predáva v USA. Foto N - Tomáš Benedikovič
Nissan Leaf je na trhu od konca roku 2010, najviac sa ich predáva v USA. Foto N – Tomáš Benedikovič

Na trhu je možné kúpiť aj výkonnejšie vozidlá, napríklad elektromobily americkej Tesla Motors, ktoré majú dojazd až štyristo kilometrov. No ich cena prekračuje 70-tisíc eur.

Automobilky do elektromobilov stále viac investujú a uvádzajú na trh nové modely. Jeden z nich – Volkswagen Up – sa vyrába aj v Bratislave.

Podľa Petra Badíka z firmy Greenway môže nastať zlom v momente, keď už aj bežné modely budú mať dojazd okolo 200 kilometrov. „To už by z nich urobilo vozidlá na dlhé trate. Umožnilo by vám to ísť po diaľnici dve hodiny v kuse a nabíjať v rámci prestávok na občerstvenie,“ hovorí.

Dnes na DennikE.sk

  • Parlament: Schôdzu o sociálnych novelách z dielne Smeru a SNS opäť prerušili do štvrtka 9.00 h
  • Vláda: VW dostane na závod v Martine daňovú úľavu vyše 5 miliónov eur
  • Podcast z diskusie: Ako pomôcť slovenskej ekonomike
  • Firmy: Boeing má nový problém, v palivových nádržiach niekoľkých nových lietadiel 737 MAX našiel zbytky cudzích predmetov
  • Firmy: Airbus prepustí takmer 2400 ľudí v európskej zbrojárskej a kozmickej divízii
Zdieľať

Štadióny v okolí Slovenska sa stavajú takmer o polovicu lacnejšie ako Kmotríkov

Robert Fico s majiteľom Slovana Ivanom Kmotríkom v októbri 2017. Foto N – Vladimír Šimíček
Robert Fico s majiteľom Slovana Ivanom Kmotríkom v októbri 2017. Foto N – Vladimír Šimíček

Kmotríkov štadión je výrazne predražený aj podľa štúdie, ktorú si od KPMG objednal štát. Analytici odporučili štátu, aby za štadión s kapacitou 22-tisíc divákov zaplatil najviac 70 miliónov eur. Aktuálne štát sľubuje Kmotríkovi zaplatiť takmer sto miliónov.

Minúta po minúte

Zdieľať

Airbus plánuje vo svojej zbrojárskej a kozmickej divízii zrušiť 2400 pracovných miest. Európsky výrobca leteckej techniky tak reaguje okrem iného na odklady zbrojných kontraktov. Divízia v súčasnosti zamestnáva 34-tisíc ľudí.

Firma dodala, že divízia už o plánovanom znížení počtu zamestnancov začala rokovať s európskou podnikovou radou.

Divízia vznikla pri reštrukturalizácii podniku v roku 2014 a na celkových tržbách firmy sa podieľa zhruba pätinou.

Plán predpokladá, že do konca budúceho roka bude zrušených 829 pracovných miest v Nemecku, 630 miest v Španielsku, 404 miest vo Francúzsku, 357 miest v Británii a 142 miest v ďalších krajinách.

Airbus zápasí s problémami okolo vojenského dopravného lietadla A400M. Nemecká armáda na jeseň odmietla prevziať dva tieto stroje pre opakujúce sa technické nedostatky. (čtk)

Airbus A400M. Foto - TASR/AP
Airbus A400M. Foto – TASR/AP
Zdieľať

Týždeň v európskej ekonomike: Európe uteká vlak dátovej ekonomiky

Týždeň v európskej ekonomike:

  • Európska únia je dátový trpaslík, Komisia to chce zmeniť vytvorením jednotného dátového priestoru a investíciami.
  • Vo štvrtok budú lídri EÚ hovoriť o spoločnom rozpočte, dohodu asi ešte nenájdu.
  • Rast cien nehnuteľností neohrozuje finančnú stabilitu eurozóny, Slovensko si však má dať pozor.
Zdieľať

Približne dve tretiny centrálnych bánk a regulačných úradov z 33 oslovených vo svete považujú klimatickú zmenu za „významnú hrozbu“ pre finančnú stabilitu. Vyplýva to zo zverejnenej správy poradenskej spoločnosti Mazars a think tanku OMFIF.

Len niečo vyše polovice centrálnych bánk uvádza, že monitoruje klimatické riziká.

Pokiaľ ide o prevzatie zodpovednosti, 12 % uvádza, že hoci klimatické zmeny považuje za významné riziko, konkrétne kroky by mali prichádzať z iných inštitúcií, napríklad vládnych orgánov.

Do prieskumu sa zapojilo 33 centrálnych bánk zo šiestich regiónov predstavujúcich 77 % celosvetového HDP. Prieskum uskutočnil OMFIF od augusta do decembra 2019.

Centrálne banky a regulačné orgány čoraz viac zahŕňajú klimatické riziká do svojich aktivít. Do budúcnosti sa očakáva, že najčastejšími opatreniami budú:

1. Vyhodnotenie klimatického rizika ako súčasť finančného rizika v záťažových testoch.

2. Podpora alebo zabezpečenie finančných informácií súvisiacich s klímou.

3. Nastavenie noriem kritérií udržateľnosti pre zelené financovanie/pôžičky zo strany regulovaných bánk.

Hoci iniciatívy na „korekciu trhových odchýlok“, ktoré zahŕňajú nápravu trhových chýb na finančných trhoch, naberajú na sile, centrálne banky sú opatrné pri používaní intervenčných prudenciálnych a menových nástrojov na „formovanie trhu“ na klimatické účely.

Takmer všetci respondenti ako hlavné problémy zdôraznili nedostatok vhodných analytických nástrojov, metodík a údajov. Dostupnosť a kvalita údajov sú významnými obavami až pre 84 % respondentov.

Za kľúčovú výzvu považujú aj fragmentáciu klimatických rámcov, pričom 31 % respondentov má obavy o porovnateľnosť a konzistentnosť rámcov pre dohľad.

Začlenenie klimatických aspektov do záťažových testov je stále v ranom štádiu a len málo (15 %) respondentov ich aktuálne začleňuje do pravidelných záťažových testov finančných inštitúcií. No toto číslo bude zrejme narastať, pretože takmer štyri pätiny (79 %) uviedli, že to plánujú v budúcnosti zmeniť.

Zdieľať

Volkswagen dostane na rozšírenie prevádzky v Martine 5 miliónov eur ako úľavu na dani. Plán schválila vláda. Firma chce rozšíriť kapacitu existujúcej prevádzkarne na výrobu diferenciálov na podporu výroby nových modelov elektromobilov.

Volkswagen tento mesiac oznámil, že na rozšírenie produkcie v závode v Martine, kde zamestnáva vo výrobe komponentov na prevodovky a podvozky vyše 800 ľudí, vynaloží zhruba 35 miliónov eur.

Vládou schválené stimuly pre Volkswagen Slovakia, ktorá sa zaraďuje k najziskovejším firmám na Slovensku, sa týkajú úľav na dani z príjmu.

Automobilka podľa ministerstva hospodárstva presunie do továrne v Martine do novej výroby 162 súčasných pracovníkov a vytvorí ďalších 18 nových pracovných miest. Miera nezamestnanosti v regióne sa pohybuje pod celoštátnym priemerom.

Vo svojej ďalšej továrni v Bratislave Volkswagen vyrába športovo-úžitkové vozidlá (SUV) a taktiež malé mestské autá vrátane elektrického vozidla Škoda Citigo iV. Ešte tento rok začne montovať SUV model Karoq.

Automobilový priemysel je jedným z hlavných ťahúňov ekonomiky Slovenska, ktoré je v prepočte na obyvateľa najväčším výrobcom áut na svete. (tasr, čtk)

Zdieľať

Únia autodopravcov Slovenska hrozí blokádami ciest, ak parlament schváli zrušenie diaľničných známok. Zároveň naďalej trvá na svojich požiadavkách a na zverejnení všetkých dodatkov zmluvy s firmou SkyToll.

Uviedol to v stredu Stanislav Skala z únie.

„V prípade zrušenia diaľničných známok parlamentom UNAS ihneď vyzve svojich členov na blokovanie ciest a diaľnic na miestach, v ktorých sa aktuálne nachádzajú,“ zdôraznil Skala. (tasr)

Zdieľať

Banskobystrický kraj pripravuje trestné oznámenie na SAD Zvolen pre januárové pozastavenie dopravy a podozrenie z vyhrážania sa a zneužívania monopolného postavenia. Župan Ján Lunter vyzýva spoločnosť, aby začala rokovať.

SAD Zvolen sa podľa neho vyhýba stretnutiu s vedením kraja a pokračuje v neštandardných praktikách a poslal list s ultimátom.

„Dopravca v ňom žiada uvoľnenie finančných prostriedkov z notárskej úschovy vo výške takmer 1,6 milióna eur, napriek tomu, že na ich vyplatenie v tejto chvíli neexistuje žiadny právny dôvod. V liste z 13. februára nás žiada, aby sme peniaze uvoľnili do siedmich dní, čo citujem, ‚vytvorí vhodnejší predpoklad pre nekonfliktnú spoluprácu‘. Také formulácie opäť silno evokujú situáciu z konca januára a obávam sa, že ide znovu o akýsi druh nátlaku, ak nie vydierania,“ vysvetlil šéf kraja. Ultimátum vyprší vo štvrtok.

Ide o peniaze, ktoré SAD Zvolen žiada doplatiť za rok 2018. Tie však podľa kraja majú byť dopravcovi uvoľnené z notárskej úschovy až po predložení právoplatného rozsudku, ktorý potvrdzuje jeho nárok na uvedenú sumu. Zatiaľ však právoplatný rozsudok nie je.

Ako poznamenal podpredseda župy Ondrej Lunter, na to, aby predišli ďalšiemu svojvoľnému pozastaveniu prímestskej dopravy, aktivovali všetky existujúce zákonné nástroje.

„Do právoplatnosti rozsudku o platnosti dodatku je účinné neodkladné opatrenie súdu, ktoré dopravcovi prikazuje jazdiť. Rovnako je tu nariadenie kraja ako dopravného správneho orgánu, ktoré dopravcovi prikazuje vykonávať dopravu vo verejnom záujme v súlade s platnými licenciami a schválenými cestovnými poriadkami,“ zdôraznil.

Neskrýva však obavy z toho, ako situácia dopadne, keďže reakcia SAD Zvolen je nevyspytateľná.

Zároveň dodal, že sankcie, ktoré hrozia druhej strane za porušenie neodkladného opatrenia súdu, sa pohybujú vo výške okolo 30.000 eur, čo je pre spoločnosť, ktorá má zhruba 20-miliónový ročný obrat nič.

Ondrej Lunter tiež informoval, že kraj pripravuje trestné oznámenie v súvislosti s januárovým pozastavením dopravy a podozrením z vyhrážania a zneužívania monopolného postavenia SAD-kou Zvolen. Podľa neho by súd mal vyslať jasný signál do budúcnosti aj pre iných prepravcov, čo možné je a čo nie. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať